Tvorba a použitie sociálneho fondu

Sociálny fond tvoria finančné prostriedky, ktoré sa používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Každý zamestnávateľ čiže právnická osoba so sídlom na území SR, alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, má povinnosť tvoriť sociálny fond. Aká je výška tvorby sociálneho fondu?

Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje

zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Výšku tvorby sociálneho fondu, oblasti použitia a podmienky poskytovania príspevkov je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo upraviť vo vnútornom predpise zamestnávateľa, ale iba v tom prípade ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia.

Pre zamestnávateľa alebo firmu je sociálny fond daňovým výdavkom len do výšky, ktorá je stanovená už spomenutým zákonom o sociálnom fonde, teda najviac do 1,5 % základu.

Tvorba sociálneho fondu

je vymedzená v ustanovení § 3 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.

Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do 5 dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Nevyčerpané sumy možno použiť v nasledujúcom kalendárnom roku.

Ako sme už spomenuli, má predovšetkým slúžiť na financovanie sociálnej politiky, to znamená na zlepšenie a skvalitnenie pracovného prostredia k starostlivosti o nich. Zamestnávateľ musí tvoriť sociálny fond, aj keď má len jedného zamestnanca a zároveň, ak by bol tento zamestnanec zamestnaný na kratší pracovný úväzok. Tiež nie je dôležité, či ide o pracovnú zmluvu uzatvorenú na dobu určitú alebo na dobu neurčitú. V prípade tvorby sociálneho fondu platí aj výnimka, a to v prípade ak zamestnávateľ zamestnáva len dohodárov, teda nie je uzatvorená pracovná zmluva, ale len dohoda o výkone práce či pracovnej činnosti. Vtedy sa povinnosť tvorenia sociálneho fondu na takéhoto zamestnávateľa nevzťahuje.

Základom pre tvorbu sociálneho fondu je určenie ročného prídelu

to znamená úhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok a určenie mesačného prídelu, to znamená súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Základom na určenie prídelu do fondu u zamestnancov

ktorí podľa pracovnej zmluvy vykonávajú práce vo verejnom záujme v zahraničí a u štátnych zamestnancov dočasne vyslaných na vykonávanie štátnej služby do cudziny, je súhrn určených funkčných platov alebo služobných platov pred prepočtom platovým koeficientom alebo objektivizovaným platovým koeficientom.

Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Fond sa podľa zákona o sociálnom fonde tvorí z troch zdrojov, a to povinný prídel, ďalší prídel a ďalšie zdroje.

Povinný prídel sociálneho fondu

Výška tohto prídelu je 0,6 % až 1 % zo základu. Základ je vymedzený ako úhrn hrubých miezd alebo platov, ktoré boli zúčtované zamestnancom na výplatu. U dohodára ide o odmenu a nie o plat alebo mzdu, takže netreba zabúdať na zásadu, že v prípade dohodára sa sociálny fond netvorí. Sociálny fond v nižšej sadzbe, čiže len do výšky 0,6 %, tvorí zamestnávateľ v prípade, ak vykázal stratu alebo ak zisk nevytvoril, prípadne nemá zaplatené dane alebo sociálne či zdravotné odvody. Povinný prídel do výšky 1 % zo základu tvorí zamestnávateľ, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil si všetky daňové i odvodové povinnosti. Uvedená podmienka sa konkrétne týka všetkých daňových povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni.

Ďalší prídel sociálneho fondu

Výška tohto prídelu je dohodnutá v kolektívnej zmluve či v inom vnútrofiremnom predpise.

Zamestnávateľ dohodne s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve:

•    tvorbu fondu, výšku fondu, použitie fondu, podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom, spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom.

Ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise.

Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu

zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Na túto kompenzáciu má nárok zamestnanec, ktorý buď dochádza do zamestnania verejnou dopravou, alebo ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. Priemerný zárobok zamestnanca upravuje ustanovenie § 134 Zákonníka práce.

U zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca.

Ďalší prídel sociálneho fondu je maximálne

0,5 % zo základu (základ tvorí takisto úhrn hrubých miezd vyplatených zamestnancom). Takisto tvorí ďalší prídel aj suma potrebná na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť tým zamestnancom, ktorí cestujú do práce verejnou dopravou a ich priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej mesačnej mzdy zistenej štatisticky za kalendárny rok dva roky predtým ako sa tvorí fond. Maximálne je to takisto 0,5 % základu. Pozri vyššie.

Platí to pre tých zamestnávateľov, ktorí nemajú uzavretú kolektívnu zmluvu, alebo ju majú uzavretú, ale nedohodli sa v nej na tvorení a čerpaní sociálneho fondu. Ak má zamestnávateľ zamestnancov, ktorí majú nižší príjem ako už spomínaná hranica, stáva sa táto položka „ďalšieho prídelu“ pre zamestnávateľa povinnou. Ak však takýchto zamestnancov nemá, túto časť „ďalšieho prídelu“ nemôže tvoriť vôbec. 

Ďalšie zdroje sociálneho fondu

Medzi ďalšie zdroje patria rôzne dotácie, dary, príspevky či prídely z použiteľného zisku zamestnávateľa. 

Definíciu mzdy v súkromnej sfére sme už uviedli, čo sa však týka verejnej správy, možno nájsť definície platu a mzdy napríklad v zákone č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, či v zákone č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Použitie sociálneho fondu

Keďže sa sociálny fond tvorí z hrubých miezd zamestnancov, aj čerpanie sa využíva predovšetkým pre nich. Okrem toho však možno tieto prostriedky využiť pre rodinných príslušníkov zamestnancov – manžela, manželku a nezaopatrené deti. Takisto môžu príspevok poberať bývalí zamestnanci, ktorí už poberajú starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok.

Poskytnutie príspevku

Príspevky z sociálneho fondu sa môžu teda poskytnúť:

•    zamestnancovi, manželovi alebo manželke zamestnanca, nezaopatrenému dieťaťu zamestnanca, poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.

Zamestnávateľ má povinnosť poskytovať príspevok zo sociálneho fondu

v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Každý je povinný dodržiavať uvedenú zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní. Zásada rovnakého zaobchádzania sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach prístupu k zamestnaniu, povolaniu, inej zárobkovej činnosti alebo funkcii vrátane požiadaviek pri prijímaní do zamestnania a podmienok a spôsobu uskutočňovania výberu do zamestnania, v oblastiach výkonu zamestnania a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní a prepúšťania, v oblastiach prístupu k odbornému vzdelávaniu, ďalšiemu odbornému vzdelávaniu a účasti na programoch aktívnych opatrení na trhu práce vrátane prístupu k poradenstvu pre výber zamestnania a zmenu zamestnania a v oblastiach členstva a pôsobenia v organizácii zamestnancov, organizácii zamestnávateľov a v organizáciách združujúcich osoby určitých profesií vrátane poskytovania výhod, ktoré tieto organizácie svojim členom poskytujú.

Sociálny fond treba viesť na zvláštnom účte, kde sa takisto vedie jeho čerpanie. 

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na

•    stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,

•    dopravu do zamestnania a späť,

•    účasť na kultúrnych a športových podujatiach,

•    rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,

•    zdravotnú starostlivosť,

•    sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,

•    doplnkové dôchodkové sporenie (okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť),

•    ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Pri príspevku na stravovanie zamestnancov nie je predpísaná minimálna a maximálna suma

(malo by to byť upravené v internej smernici alebo kolektívnej zmluve). Príspevok na dopravu do zamestnania sa poskytuje z povinného prídelu sociálneho fondu. Príspevok na dopravu do zamestnania a späť z ďalšieho prídelu sociálneho fondu, tvoreného najviac vo výške sumy potrebnej na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorý dochádza do práce verejnou dopravou a jeho priemerný hrubý mesačný príjem nepresahuje 50 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond. Tento príspevok je zdaniteľným príjmom.

Príspevok na účasť na kultúrnych a športových podujatiach sa realizuje zakúpením lístkov, preplatením výdavkov (jedná sa o zdaniteľný príjem); prostredníctvom použitia zariadenia – rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho alebo športového poskytnutého zamestnávateľom, pričom sa nejedná o zdaniteľný príjem.

K zdravotnej starostlivosti nepatria niektoré výkony preventívnej zdravotnej starostlivosti (nepeňažný príjem z tejto oblasti sa nepovažuje za zdaniteľný príjem), účelové zdravotné prehliadky, preplácanie vakcín. Platí však, že nie je možné poskytovať príspevky zo sociálneho fondu na náklady súvisiace s preventívnymi prehliadkami, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonávať za účelom zaistenia BOZP.

K príspevkom na sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky patria príspevky pri uzavretí manželstva, narodení dieťaťa, úmrtí zamestnanca, pri dlhodobej PN. Poskytnuté príspevky sú zdaniteľným príjmom. V prípade pôžičiek sa zdaňuje zvýhodnený úrok, suma odpusteného úroku alebo suma celej pôžičky (ak sa jedná o nenávratnú pôžičku).

Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie je predmetom dane a zdravotného poistenia. Zamestnávateľ má s DDS uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu, zamestnanec účastnícku. Predmetom oboch zmlúv je dohodnúť sa na výške príspevkov, lehotách splatnosti a spôsoby platenia príspevkov. K príspevkom sociálneho fondu patria aj odmeny pri významných pracovných a životných výročiach. Sociálny fond nie je možné použiť na účely odmeňovania za prácu.

Účtovanie tvorby a čerpania fondu

Tvorba fondu a čerpanie fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Uvedené upravuje znenie ustanovenia § 6 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.

Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka tiež podľa § 6 ods. 3 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde.

V prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa nevyčerpaná časť fondu zodpovedajúca podielu prevádzaných zamestnancov prevedie na nového zamestnávateľa.

Ak sa zrušuje zamestnávateľ bez právneho nástupcu, vzniknuté nároky na plnenia z fondu sa uspokojujú ako nároky z pracovného pomeru.

Plnenia poskytované zo sociálneho fondu

sa však považujú za príjem zo závislej činnosti zamestnanca. V praxi to znamená, že podliehajú zdaneniu a aj odvodovej povinnosti. 

Povinnosť zabezpečiť stravovanie

zamestnancom určuje Zákonník práce, pričom prispieva na stravovanie vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac 55 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, teda 55 % zo 4 eur. Tento príspevok zamestnancovi je od dane i odvodov oslobodený. Ak zamestnávateľ prispeje na stravné nad rámec Zákonníka práce zo sociálneho fondu, takisto je táto hodnota oslobodená od platenia dane a aj odvodov. Nesmie ale ísť o priamy finančný príspevok – ten by už podliehal daňovej i odvodovej povinnosti. Výnimku pri priamom finančnom príspevku na stravovanie majú len zamestnanci, ktorí na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôžu zo zdravotných dôvodov využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečený zamestnávateľom. Ich finančný príspevok na stravovanie je od dane a odvodov oslobodený.

Mgr. Mariana Matulková