Tuzemský platiteľ – vrátenie DPH z IČŠ

Podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty sú ustanovené v rámci smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica 2006/112/ES“), pričom upravujú na jednej strane vrátenie dane zdaniteľným osobám, ktoré sú usadené v inom členskom štáte (t. j. zahraničným osobám z iných členských štátov) a na druhej strane určujú postup platiteľa dane v tuzemsku, ktorý žiada o vrátenie dane uplatnenej v cenách tovarov a služieb nakúpených v inom členskom štáte alebo pri tovare, ktorý bol dovezený do iného členského štátu.

Podmienky spolupráce medzi daňovými orgánmi členského štátu usadenia a členského štátu vrátenia dane upravuje nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré stanovuje okrem iného pravidlá a postupy umožňujúce výmenu a uchovávanie informácií elektronickými prostriedkami v súvislosti s vrátením dane zdaniteľným osobám.

Postup platiteľa dane v tuzemsku, ktorý žiada o vrátenie dane uplatnenej v cenách tovarov a služieb nakúpených v inom členskom štáte alebo pri tovare, ktorý bol dovezený do iného členského štátu (to zn. platiteľa dane registrovaného podľa § 4 alebo § 4b zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“), ako aj postup žiadosti o vrátenie dane je predmetom úpravy § 55f a § 55g zákona o DPH.

Pravidlá, ktoré sa vzťahujú na platiteľov dane podávajúcich žiadosť o vrátenie dane v inom členskom štáte, sú obdobné ako pravidlá ustanovené pre zahraničné osoby z iných členských štátov podávajúcich žiadosť o vrátenie dane v Slovenskej republike (§ 55a až § 55e zákona o DPH).

Oprávnený žiadateľ

Nárok na vrátenie dane má platiteľ dane, ktorý má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR (osoba registrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH) a kúpil tovary a služby v jednotlivých členských štátoch s daňou príslušného štátu, resp. doviezol tovary do členských štátov na účely svojho podnikania.

Žiadosť o vrátenie dane môže platiteľ registrovaný podľa § 4 zákona o DPH podať, ak v členskom štáte, v ktorom žiada vrátenie dane, nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v ňom obvykle nezdržiava.

Platiteľ má nárok na vrátenie dane, ak uskutočňuje zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie dane. Platiteľ dane usadený v SR musí splniť podmienky, že za obdobie, za ktoré žiada vrátenie dane, bol platiteľom dane a že nevykonával výlučne činnosti, pri ktorých nemôže odpočítať daň.

Pomerné odpočítanie

Ak platiteľ dane v inom členskom štáte prijal tovary alebo služby na svoje dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň a zároveň na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň, výšku nárokovanej dane je povinný krátiť koeficientom podľa § 50 zákona o DPH. V žiadosti o vrátenie dane platiteľ uvádza výšku koeficientu v percentuálnej hodnote ku každej faktúre, ktorá predstavuje nákup tovaru alebo služby, ktoré platiteľ dane použije na účely transakcií s nárokom na odpočítanie dane a súčasne oslobodených transakcií bez nároku na odpočítanie dane. 

Ak platiteľ dane po podaní žiadosti o vrátenie dane, v ktorej žiadal o vrátenie pomernej výšky dane (daň krátená koeficientom), upraví odpočítateľnú časť dane podľa § 50 zákona o DPH (t. j. vypočíta ročný koeficient, ktorým je povinný upraviť odpočítateľnú daň krátenú koeficientom používaným v priebehu kalendárneho roka – tzv. predbežným koeficientom), je povinný opraviť sumu dane, o ktorej vrátenie žiadal, alebo sumu dane, ktorá sa mu už vrátila. Opravu žiadateľ vykoná v žiadosti o vrátenie dane, ktorú podá za nasledujúci kalendárny rok; ak žiadosť nasledujúci kalendárny rok nepodá, potom opravu dane vykoná prostredníctvom samostatného vyhlásenia o oprave dane.

Príklad 1

Platiteľ dane, ktorý sa zaoberá predajom nábytku a zároveň poskytuje prenájom nehnuteľnosti oslobodený od dane, sa zúčastnil v Rakúsku v prvom polroku 2024kurzu manažérskeho riadenia za cenu 1 000 + 200 eur DPH. Platiteľ dane použije nakúpenú službu na riadenie a administratívu svojho celého podnikania, t. j. aj na predaj nábytku, aj na prenájom nehnuteľnosti. Predbežný koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roku je 0,74.

Keďže platiteľ dane v tuzemsku vykonáva činnosti s nárokom na odpočítanie dane a činnosti oslobodené od dane bez nároku na odpočítanie, prijaté tovary a služby, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň a súčasne na dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať daň, prepočítava predbežným koeficientom z predchádzajúceho kalendárneho roku. V prípade nákupu služby z Rakúska si platiteľ dane uvedie do žiadosti o vrátenie dane k faktúre za nákup služby pomernú výšku odpočítateľnej dane vyjadrenú v percentách 74 %, t. j. 148 eur. Po skončení roku 2024 je platiteľ povinný vypočítať ročný koeficient (§ 50 ods. 4 zákona o DPH) a tento použiť aj pre sumy žiadanej alebo vrátenej dane v iných členských štátoch.

Platiteľ dane oznámi výšku skutočného (ročného) koeficientu buď v podanej nasledujúcej žiadosti o vrátenie dane, alebo ak nebude žiadať o vrátenie dane v nasledujúcom roku, podaním samostatného vyhlásenia, ktoré sa týka len opravy dane, o vrátenie ktorej žiadal.

Obdobie, za ktoré možno žiadať vrátenie dane

Vo všeobecnosti platia pre platiteľov dane podávajúcich žiadosť o vrátenie dane do iných členských štátov rovnaké pravidlá ako platia pre zahraničné osoby z iných členských štátov podávajúcich žiadosť o vrátenie dane do Slovenskej republiky (viď § 55c ods. 1 až 3 zákona o DPH).

Žiadosť sa musí týkať obdobia najmenej troch po sebe idúcich kalendárnych mesiacov v rámci jedného kalendárneho roka a najviac jedného kalendárneho roka. Žiadosť týkajúca sa zvyšku kalendárneho roka môže zahŕňať obdobie kratšie ako 3 mesiace.

Platiteľ môže podať viac žiadostí za rôzne obdobia v rámci jedného kalendárneho roka, obdobia refundácie sa môžu prekrývať (napr. platiteľ môže podať žiadosť o vrátenie dane za 1-4/2024, za obdobie 3-9/2024, za obdobie 1-12/2024). Aplikácia na podávanie žiadostí umožňuje za rovnaké obdobie podať aj viac žiadostí.

Pri vypĺňaní žiadostí je však potrebné rešpektovať obmedzenia členského štátu vrátenia dane, čo sa týka počtu resp. rozsahu období a aj minimálnej resp. maximálnej sumy DPH na vrátenie. 

Vychádzajúc z aplikačnej praxe možno skonštatovať, že prístup jednotlivých členských štátov pri uplatňovaní článku 14 ods. 2 smernice 2008/9/ES je rôzny, nakoľko spomínané ustanovenie nie je jednoznačné. Na základe týchto nejasností niektoré členské štáty vracajú daň aj z faktúr vyhotovených v kalendárnych rokoch predchádzajúcich kalendárnemu roku, za ktoré sa žiadosť o vrátenie dane podáva, iné členské štáty (väčšina) článok 14 ods. 2 smernice 2008/9/ES vykladajú tak, že nepripúšťajú do žiadosti o vrátenie dane za príslušný kalendárny rok zahrnúť faktúry z predchádzajúcich kalendárnych rokov.

Podávanie žiadosti o vrátenie dane a jej obsah

Žiadosť sa podáva elektronickými prostriedkami na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR. Z dôvodu zaručenia autenticity dokumentu a identifikácie odosielateľa je nevyhnutné pri podaní žiadosti o vrátenie dane použiť kvalifikovaný elektronický podpis (KEP), prípadne občiansky preukaz s elektronickým čipom (eID).

Pre získanie prístupu k aplikácii pre elektronické podanie žiadosti o vrátenie dane je potrebné, aby žiadateľ, resp. jeho zástupca, absolvoval dva procesy, a to registráciu na elektronickom portáli finančnej správy (pridelenie ID) a autorizáciu.

Platiteľ môže podať jednu žiadosť - tzv. globálna žiadosť, do ktorej zahrnie všetky nákupy tovarov a služieb vo všetkých členských štátoch, z ktorých si chce uplatniť vrátenie dane alebo môže podať samostatné žiadosti do jednotlivých členských štátov (tzv. národné žiadosti). Je tak na rozhodnutí samotného platiteľa dane, či uprednostní formu „globálnej žiadosti“ o vrátenie dane alebo podá samostatné „národné žiadosti“ do jednotlivých členských štátov EÚ. Webové sídlo finančného riaditeľstva umožňuje rôzne varianty – napr. jedna žiadosť bude zahŕňať Maďarsko a Poľsko, druhá žiadosť len Francúzsko, tretia žiadosť Belgicko, Španielsko a Nemecko a pod. Je na rozhodnutí platiteľa dane, ktorý variant si zvolí.

Žiadosť musí byť podaná najneskôr do 30. 9. kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane. Žiadosť sa považuje za podanú len v prípade, že platiteľ vyplnil všetky povinné náležitosti žiadosti. V záujme vyhnutiu sa problémom pri odosielaní žiadosti možno odporučiť, aby žiadatelia o vrátenie dane využívali služby portálu finančnej správy v dostatočnom časovom predstihu pred uplynutím zákonného termínu.

Obsah žiadosti o vrátenie dane

Na obsah žiadosti o vrátenie dane podanej platiteľom dane registrovaným podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH sa primerane vzťahuje § 55b ods. 2 až 4 zákona o DPH. Žiadosť o vrátenie dane sa nepovažuje za podanú, ak tieto údaje neobsahuje. Žiadosť musí obsahovať nasledujúce informácie:

•    priezvisko a meno alebo názov platiteľa dane (žiadateľa o vrátenie dane) a adresu jeho sídla, miesta podnikania alebo prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,

•    IČ pre DPH platiteľa dane pridelené v SR podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH,

•    elektronickú adresu platiteľa dane,

•    opis podnikateľskej činnosti žiadateľa, pre ktorú tovar a služby nadobudol, uvedením zodpovedajúceho číselného kódu podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 z 9. októbra 1990 o štatistickej klasifikácii ekonomických činností v Európskom spoločenstve (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 2/zv. 4; Ú. v. ES L 293, 24. 10. 1990) v platnom znení,

•    obdobie, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje,

•    prehlásenie žiadateľa, že nedodal tovary a služby, ktoré sú považované za dodané alebo poskytnuté v členskom štáte vrátenia dane počas obdobia, na ktoré sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje, s výnimkou dodania tovarov a služieb, ktoré sú uvedené v smernici Rady 2008/9/ES v článku 3 písm. b) bodoch i) a ii),

•    číslo bankového účtu vrátane IBAN a BIC kódu.

Žiadosť o vrátenie dane musí okrem uvedených údajov obsahovať aj nasledovné údaje z každej faktúry o dodaní tovaru alebo služby a z každého dovozného dokladu:

•    priezvisko a meno alebo názov dodávateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo miesta, kde sa obvykle zdržiava,

•    IČ DPH dodávateľa alebo jeho daňové registračné číslo pridelené v inom členskom štáte okrem prípadu dovozu,

•    dátum vyhotovenia faktúry a číslo faktúry alebo dátum a číslo dovozného dokladu,

•    základ dane a sumu dane vyjadrenú v mene členského štátu vrátenia dane,

•    sumu odpočítateľnej dane vyjadrenú v mene členského štátu vrátenia dane,

•    v prípade potreby pomernú výšku odpočítateľnej dane vyjadrenú v percentách,

•    číselný kód prislúchajúci nakúpenému tovaru alebo službe,

•    bližšie určujúci kód podľa osobitného predpisu (Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 79/2012 z 31. januára 2012, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania niektorých ustanovení nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty.

Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať údaje z každej jednotlivej faktúry o dodaní tovaru alebo služby a z každého dovozného dokladu, z ktorých sa žiada vrátenie dane. To znamená, že nie je možné, aby platiteľ dane pri zadávaní jednotlivých dokladov do žiadosti v aplikácii vrátenia dane sčítaval údaje z viacerých dokladov vyhotovených jedným dodávateľom tovaru alebo služby, t. j. je povinný zadávať pri vypĺňaní žiadosti každý doklad osobitne. To isté sa vzťahuje aj na prípady, ak platiteľ dane zadáva do žiadosti o vrátenie dane okrem faktúr aj dobropisy (záporné položky). To znamená, že aj v prípade uvádzania dobropisov (ktoré sa tiež považujú za faktúru na účely zákona o DPH) v žiadosti o vrátenie dane v aplikácii vrátenia dane, je potrebné, aby platiteľ dane osobitne uvádzal údaje z faktúry za dodanie tovaru alebo služby a osobitne údaje z dobropisu (so znamienkom mínus). Aplikácia na podanie žiadosti o vrátenie dane akceptuje zadávanie záporných hodnôt do žiadosti.

Príklad 2

Ako sa do žiadosti zadávajú údaje zo zjednodušených faktúr?

Žiadateľ v žiadosti zaškrtáva pole „Zjednodušená faktúra“ v prípade, ak žiada o vrátenie dane na základe dokladu podľa § 74 ods. 3 zákona o DPH (napr. doklad z ERP v zmysle § 74 ods. 3 písm. b) zákona o DPH). V prípade zaškrtnutia tohto poľa je vyplnenie polí „Číslo faktúry“ a „IČ DPH“ nepovinné. Aj v tomto prípade je potrebné rešpektovať pravidlá členského štátu vrátenia dane. Pre niektoré štáty (napr. Poľsko) je číslo faktúry povinné aj pri zjednodušených faktúrach.

V zmysle smernice 2008/9/ES a jej článku 10 členský štát vrátenia môže požadovať od platiteľa, aby spolu so žiadosťou o vrátenie dane elektronicky predložil kópiu faktúry alebo dovozného dokladu, ak je základ dane vo faktúre alebo dovoznom doklade alebo jeho ekvivalent v národnej mene 1 000 eur alebo viac. Ak sa faktúra týka pohonnej látky, stanovený prah je 250 eur alebo jeho ekvivalent v národnej mene. Z uvedeného vyplýva, že spomínaný článok smernice dáva členskému štátu možnosť voľby, či ako štát vrátenia dane bude vyžadovať, aby žiadateľ o vrátenie dane spolu so žiadosťou elektronicky predkladal aj kópie dokladov podľa limitov uvedených v tomto článku. Je potrebné, aby sa platiteľ dane informoval v členskom štáte vrátenia dane.

Možno odporučiť informovať sa v členskom štáte vrátenia dane, pretože nie všetky členské štáty vyžadujú zasielanie kópií dokladov (obdoba § 55b ods. 5 zákona o DPH platného v SR, ktorý v tomto ustanovení upravuje podmienky predkladania kópií dokladov pre zahraničné osoby, ktoré žiadajú vrátenie slovenskej dane).

Ak by platiteľovi dane vyplynula povinnosť k žiadosti o vrátenie dane do konkrétneho členského štátu priložiť viac faktúr, bolo z technických príčin medzi členskými štátmi dohodnuté, že hraničný limit na objem zasielaných dát je 5 MB na jeden členský štát na jedno obdobie. Ak by celkový objem dát priložených k žiadosti presiahol po kompresii 5 MB, na základe dohody medzi členskými štátmi je možné k žiadosti prikladať len faktúry s najvyššou sumou dane, pričom ostatné doklady budú doručené na žiadosť členského štátu vrátenia dane.

Platiteľ je povinný v žiadosti
uvádzať číselné kódy (1-10)

na označenie druhu nadobudnutého tovaru a služieb. Táto povinnosť vyplýva z článku 9 ods. 1 smernice Rady 2008/9/ES. Zároveň je v článku 9 ods. 2 smernice Rady 2008/9/ES uvedené, že členský štát vrátenia dane môže požadovať, aby žiadateľ poskytol ďalšie informácie vo forme elektronických kódov v súvislosti s každým kódom uvedeným v článku 9 ods. 1 uvedenej smernice, pokiaľ sú tieto informácie nevyhnutné z dôvodu akýchkoľvek obmedzení práva na odpočítanie dane podľa smernice Rady 2006/112/ES tak, ako sa uplatňuje v členskom štáte vrátenia dane. Subkódy, resp. bližšie určujúce kódy presnejšie špecifikujú tovary a služby, z ktorých si žiadateľ žiada vrátiť daň. Platiteľ dane pri vypĺňaní žiadosti o vrátenie dane pri zadávaní konkrétneho nákupu má možnosť si pozrieť aktuálny zoznam kódov a subkódov, ktoré jednotlivé členské štáty vyžadujú. Ohľadom overenia správnosti zaradenia konkrétneho nákupu pod kód, resp. subkód je v prípade pochybností potrebné kontaktovať členský štát vrátenia dane.

Platiteľ dane uvádza ku každému nákupu tovaru a služby v inom členskom štáte číselný kód pre nadobudnutý tovar a služby, ktoré boli transponované do § 55b ods. 4 zákona o DPH nasledovne:

•    pohonná látka – číselný kód 1,

•    nájom dopravných prostriedkov – číselný kód 2,

•    výdavky týkajúce sa dopravných prostriedkov s výnimkou tých, ktoré súvisia s tovarom a službami podľa písmen a) a b) – číselný kód 3,

•    poplatky za užívanie ciest a diaľnic – číselný kód 4,

•    cestovné náklady týkajúce sa osobnej dopravy – číselný kód 5,

•    ubytovacie služby – číselný kód 6,

•    jedlá, nápoje a reštauračné služby – číselný kód 7,

•    vstupné na veľtrhy a výstavy – číselný kód 8,

•    výdavky na luxusné predmety, pohostenie, zábavu a reprezentáciu – číselný kód 9,

•    iné tovary a služby ako sú uvedené v písmenách a) až i) – číselný kód 10. To znamená, že ak príslušný nákup (faktúru alebo dovozný doklad) nie je možné zaradiť ani do jedného z kódov 1-9, uvádza sa do kódu 10. V prípade číselného kódu 10 je potrebné uviesť druh tovaru a služby vždy v jazyku členského štátu vrátenia dane.

Subkódy, resp. bližšie určujúce kódy presnejšie špecifikujú tovary a služby, z ktorých si žiadateľ o vrátenie dane žiada vrátiť daň. To znamená, že členskému štátu vrátenia dane poskytujú podrobnejšie informácie o nadobudnutom tovare alebo službe, a tým aj uľahčujú posúdenie nároku na vrátenie dane podľa pravidiel platných v členskom štáte vrátenia dane. Platiteľ dane pri vypĺňaní žiadosti o vrátenie dane na portáli finančnej správy, pri zadávaní konkrétneho nákupu (dokladu), má možnosť pozrieť si aktuálny prehľad kódov a subkódov, ktoré jednotlivé členské štáty vyžadujú. Ohľadom overenia správnosti zaradenia konkrétneho nákupu pod kód, resp. subkód je vhodné, hlavne v prípade pochybností, kontaktovať členský štát vrátenia dane.

Ak faktúra obsahuje rôzne sadzby dane, t. j. na faktúre je vyčíslená daň ku každej sadzbe dane, platiteľ do žiadosti o vrátenie dane uvedie celkový základ dane a celkovú daň, ktorú žiada vrátiť (sadzba dane sa v žiadosti neuvádza), a to z dôvodu, že do žiadosti o vrátenie dane je možné jednu faktúru uviesť len jedenkrát (v žiadosti nie je možné uviesť jednu faktúru viackrát s vyčíslením samostatnej dane pre každú sadzbu dane).

Žiadateľ môže do žiadosti o vrátenie dane za príslušné obdobie zahrnúť aj tzv. „zabudnuté“ faktúry z predchádzajúceho obdobia pod podmienkou, že sa týkajú obdobia príslušného kalendárneho roka, za ktoré sa podáva žiadosť o vrátenie dane. Napr. do žiadosti o vrátenie dane podanej za IV. štvrťrok 2023 je možné zahrnúť aj faktúry, príp. dovozné doklady z I, II. alebo III. štvrťroka 2023. Do uvedenej žiadosti nie je teda možné zahrnúť faktúry napr. zo IV. štvrťroka 2022, pretože uvedené faktúry neboli vyhotovené v kalendárnom roku, ktorého sa žiadosť týka, ale boli vyhotovené v predchádzajúcom kalendárnom roku.

Oprava údajov uvedených v žiadosti o vrátenie dane

(podanej cez portál FR SR resp. už aj odoslanej do členského štátu vrátenia dane) – napr. oprava nesprávneho NACE kódu, oprava adresy dodávateľa a pod. je možná vytvorením novej verzie žiadosti. Nová verzia žiadosti sa vytvára vždy z poslednej existujúcej verzie.

Ak boli podané samostatné žiadosti (tzv. národné) a následne je potrebné vykonať opravu iba pri jednom nákupe, platiteľ vytvorí novú verziu žiadosti, ktorá bude odoslaná iba do daného členského štátu. Ak by platiteľ podal globálnu žiadosť a následne potrebuje opraviť len jeden nákup, vytvorí novú verziu žiadosti ku globálnej žiadosti, ktorá bude odoslaná do všetkých členských štátov, z ktorých platiteľ žiadal vrátiť daň, aj keď sa údaje v žiadosti pre ostatné členské štáty nemenia.

Do novej verzie žiadosti však nie je možné zadávať nové (ďalšie) nákupy – vtedy je potrebné podať novú žiadosť o vrátenie dane.

Minimálne sumy na vrátenie dane

Ak sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje na obdobie vrátenia dane, ktorým je kalendárny rok alebo zvyšok kalendárneho roka, suma nárokovanej DPH musí byť najmenej 50 eur (ekvivalent v národnej mene).

Ak sa žiadosť o vrátenie dane vzťahuje na obdobie vrátenia dane, ktoré je kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace, suma DPH, ktorej vrátenie sa požaduje, nesmie byť menej ako 400 eur (ekvivalent v národnej mene).

Žiadosť o vrátenie dane podáva platiteľ dane alebo sa môže dať zastupovať zástupcom,

ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne (písomné plnomocenstvo nemusí obsahovať úradne overený podpis) alebo ústne do zápisnice u správcu dane (§ 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v z. n. p). Platiteľ sa môže dať zastúpiť aj zahraničnou osobou. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril. V tomto prípade štatutárny orgán vystavuje konkrétnej osobe poverenie podľa Obchodného zákonníka (nie plnú moc). Plnomocenstvo, ktoré udelí daňový subjekt zástupcovi, je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane.

Platiteľ dane môže byť zastupovaný pre oblasť vrátenia dane viacerými zástupcami z rôznych členských štátov. To znamená, že žiadosť o vrátenie dane môže byť podaná do každého členského štátu samostatne a teda aj iným zástupcom. Každý zástupca koná v rozsahu plnomocenstva, pričom plnomocenstvá sa nesmú prekrývať, t. j. nie je možné, aby mal platiteľ dane viacerých zástupcov na jeden členský štát v tom istom období.

V prípade, že miestne príslušný správca dane v súvislosti s podanou žiadosťou o vrátenie dane požaduje ďalšie informácie, koná vo veci so zástupcom platiteľa dane (žiadateľa o vrátenie dane).

Príklad 3

Platiteľ dane chce podať žiadosť o vrátenie dane z Rakúska. Môže mať platiteľ dane na rovnaké obdobie, za ktoré žiada o vrátenie DPH, dvoch zástupcov?

Každý zástupca koná v rozsahu plnomocenstva, pričom tieto plnomocenstva sa nesmú prekrývať. To znamená, že platiteľ dane nemôže mať dvoch zástupcov na jeden členský štát (Rakúsko) v tom istom období.

Prijatie žiadosti a odoslanie žiadosti do členského štátu vrátenia dane

Po vyplnení žiadosti o vrátenie dane na elektronickom portáli, je potrebné ju uložiť a podpísať KEP-om. Ukončením procesu podpísania žiadosti o vrátenie dane KEP-om je dokument automaticky odoslaný na elektronickú podateľňu finančného riaditeľstva, kde systém kontroluje platnosť KEP. Z elektronickej podateľne dostane platiteľ dane potvrdenie o prijatí žiadosti. Ak žiadosť o vrátenie dane nebude podpísaná KEP-om, platiteľovi dane nebude zaslané potvrdenie o prijatí žiadosti na elektronickú podateľňu, ale mu bude oznámené, že jeho žiadosť bola elektronickou podateľňou zamietnutá.

Finančné riaditeľstvo SR kontroluje splnenie podmienok na odoslanie žiadosti do členského štátu vrátenia dane, a to:

•    či platiteľ v období, za ktoré podáva žiadosť o vrátenie dane, bol platiteľom dane a

•    či nevykonával výlučne činnosti, pri ktorých nemôže odpočítať daň.

Ak sú základné podmienky splnené, Finančné riaditeľstvo SR elektronicky odošle podanú žiadosť o vrátenie dane do členského štátu vrátenia dane. Členský štát vrátenia dane bezodkladne elektronicky oznámi žiadateľovi dátum, kedy mu bola doručená žiadosť. Ďalšia komunikácia prebieha už len medzi žiadateľom (platiteľom alebo zástupcom) a členským štátom vrátenia dane.

Pokiaľ vyššie uvedené podmienky nie sú splnené, Finančné riaditeľstvo SR neodošle žiadosť o vrátenie dane do členského štátu vrátenia dane a neodoslanie žiadosti oznámi elektronickými prostriedkami platiteľovi.

Príklad 4

Ako má postupovať žiadateľ, ak mu bola zamietnutá žiadosť o vrátenie dane?

V prípade, ak členský štát vrátenia dane zamietne celú žiadosť alebo časť žiadosti o vrátenie dane, členský štát vrátenia dane žiadateľovi v rozhodnutí oznámi dôvody zamietnutia. Žiadateľ sa môže proti zamietavému rozhodnutiu odvolať na príslušné orgány členského štátu vrátenia dane spôsobom a v lehotách, ktoré upravujú právne normy príslušného členského štátu vrátenia dane.