1.
Transferové
oceňovanie
rozsah a aplikácia princípov
Ing. Dana Slivková, PhD.
|
T ransferové oceňovanie je jeden z hlavných protiúnikových nástrojov, ktorý v súčasnom období celosvetovo ešte viac nadobúda na svojom význame, a to predovšetkým v súvislosti s rastom globalizácie, ako aj pretrvávajúcou finančnou a hospodárskou krízou. Aký je výklad aplikácie princípov transferového oceňovania? Aké anylýzy sa používajú a ako sa aplikujú v transferovom oceňovaní? Odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky sa dozviete v nasledujúcom príspevku. |
Úvod do problematiky
Vzájomné obchodné alebo finančné vzťahy medzi nezávislými spoločnosťami (podniky, ktoré nie sú kapitálovo nijako prepojené a existuje medzi nimi vzájomná obchodná výmena tovarov a služieb založená na čisto trhových princípoch) sú formované trhovými silami, pričom každá zo zúčastnených strán má za cieľ z príslušnej obchodnej transakcie dosiahnuť čo najvyšší zisk. Cena tovaru alebo služby transferovanej medzi nezávislými spoločnosťami zvyčajne závisí od takých objektívnych faktorov, akými sú napr. kvalita, poskytovaná záruka, podmienky dodania, nasýtenosť trhu a pod. Iná situácia nastáva, ak medzi sebou obchodujú nadnárodné spoločnosti, ktoré sú členmi tej istej nadnárodnej skupiny. Cieľ dosahovať zisk sleduje nadnárodná skupina spoločností (ďalej len „NNS“) ako celok, čo nie vždy platí aj o jednotlivých členoch NNS. Z uvedeného dôvodu jednotliví členovia nadnárodnej skupiny vstupujú aj do takých vzájomných obchodných alebo finančných transakcií, do akých by nezávislé subjekty nikdy nevstúpili. Takéto transakcie môžu byť motivované jednak objektívnymi činiteľmi, akými sú napr. obchodná stratégia NNS ako celku, ekonomické prostredie trhu, v rámci ktorého sa transakcia realizuje a pod. V niektorých prípadoch sú však takéto transakcie motivované snahou o minimalizáciu daňovej povinnosti NNS ako celku, najmä umelým presunom ziskov do krajín s najnižším daňovým zaťažením.
|
Transferové oceňovanie je jeden z hlavných protiúnikových nástrojov, ktorý v súčasnom období celosvetovo ešte viac nadobúda na svojom význame, a to predovšetkým v súvislosti s rastom globalizácie, ako aj pretrvávajúcou finančnou a hospodárskou krízou. |
Špecificky v podmienkach Slovenskej republiky je rastúci záujem o uvedenú problematiku priamo úmerný zvyšujúcemu sa podielu zahraničného kapitálu a príchodom nadnárodných spoločností.
Väčšina krajín a ich daňových a finančných úradov považuje člena NNS za samostatný daňový subjekt. Ak sa jeho zisky (príjmy alebo výdavky) výrazne líšia od ziskov, ktoré by dosiahol nezávislý subjekt za porovnateľných podmienok, snažia sa upraviť (zvýšiť) základ dane svojho daňovníka o tento rozdiel. Takáto úprava základu dane musí vychádzať z porovnávania podmienok dohodnutých v obchodných alebo finančných vzťahoch medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok. Ak sú podmienky porovnateľné a pritom ceny použité medzi závislými osobami sa líšia od nezávislých trhových cien (znižujú základ dane), potom je možné na daňové účely upraviť takúto „neobvyklú cenu“ použitú medzi závislými osobami na nezávislú trhovú cenu. Tento postup vychádza z „princípu nezávislého vzťahu“.
Princíp nezávislého vzťahu je medzinárodnou normou, na ktorej sa dohodli členské štáty Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len “OECD“), pričom OECD ako prvá uznala problematiku transferového oceňovania, a to prostredníctvom Modelovej daňovej zmluvy o príjmoch a o majetku (ďalej len „Modelovej zmluvy OECD“). Na princípe nezávislého vzťahu je založený článok 9 – Prepojené podniky Modelovej zmluvy OECD. Zjednodušene je možné povedať, že pri použití princípu nezávislého vzťahu sa na závislé osoby nazerá ako na nezávislé subjekty a nie ako na súčasť jedného celku. Výsledkom tohto prístupu je, že závislé osoby a nezávislé osoby sú posudzované na základe rovnakých kritérií. V praxi je využiteľný len pre tie transakcie (podnikové výkony) a pre tie podniky, ktoré sú jasne a presne porovnateľné.
Uplatňovať princíp nezávislého vzťahu v praxi znamená teda porovnávať podmienky dohodnuté v obchodných alebo finančných vzťahoch (ďalej len „v transakciách“) medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by si medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných transakciách za porovnateľných okolností. Po získaní údajov a ich analytickom vyhodnotení, že ide o porovnateľné údaje, je možné pristúpiť k výberu vhodnej metódy transferového oceňovania, ktorej použitie bude v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Konečným výsledkom tohto postupu je vyčíslenie zdaniteľného príjmu a základu dane, ktorý by bol daňovník (závislá osoba) dosiahol, keby príslušnú transakciu uskutočnil s nezávislými osobami. K tomu je z pohľadu legislatívneho rámca potrebné vykonať množstvo úkonov zameraných na analýzu porovnateľnosti; pochopiť resp. uznať skutočné transakcie; ohodnotiť samostatné a kombinované transakcie; vysporiadať sa s rozsahom relatívne použiteľných údajov (čísel); používať údaje za viac rokov; preskúmať príčiny strát; posúdiť vplyv štátnej politiky; posúdiť úmyselné kompenzácie (vyrovnania); overiť možnosť využiť colné ohodnotenie; použiť vhodné metódy transferového oceňovania.
Z legislatívneho hľadiska transferová cena transakcie medzi závislými osobami sa akceptuje iba v rozpätí intervalu výsledkov stanovených v súlade s princípom nezávislého vzťahu. V ďalšej časti uvádzame základné transakcie ako súčasť transformačného procesu v rámci NNS, ktoré je z legislatívneho hľadiska potrebné oceniť podľa princípov transferového oceňovania, pretože práve prostredníctvom týchto transakcií sa NNS snaží optimalizovať zisk s cieľom dosiahnuť úspory z umiestnenia častí skupiny v rôznych štátoch s odlišnými daňovými sadzbami. Jedná sa hlavne o nasledovné transakcie:
Prevod hmotného majetku
Hmotný majetok predstavuje všetky fyzické aktíva podniku. Predaj surovín, rozpracovanej výroby a hotových výrobkov predstavuje hlavnú časť transakcií, ktoré sa uskutočňujú medzi závislými osobami a ktoré sa spravidla označujú ako predaj zásob. Je však dôležité brať do úvahy, že predaj hmotného majetku môže zahrňovať všetky stroje a prístroje používané podnikmi v ich každodenných činnostiach, ako aj tovar, ktorý vyrábajú.
Prevod nehmotného majetku
Príkladmi nehmotného majetku sú goodwill, patenty, obchodné značky a obchodné známky, duševné vlastníctvo, know-how a mnoho ďalších. Nehmotný majetok je vo všeobecnosti nefyzický, je schopný produkovať budúce ekonomické úžitky, dá sa oddelene identifikovať a chrániť zákonom.
Nehmotný majetok sa delí na dve všeobecné kategórie. Prvá kategória pozostáva z výrobných nehmotných aktív, ktoré sa vytvorili výrobnými činnosťami výrobného podniku, alebo výskumným a vývojovým, t.j. patenty, know-kow a pod. Druhú kategóriu tvoria marketingové nehmotné aktíva, ktoré sa vytvorili činnosťou v oblasti marketingu, distribúcie a popredajných služieb, t.j. ochranné známky a obchodné značky, dobré meno spoločnosti a pod.
Nehmotný majetok sa môže prevádzať medzi závislými osobami štyrmi spôsobmi: priamy predaj za úhradu; priamy prevod bez úhrady, t.j. ako dar; poskytnutie práva na použitie nehmotného majetku, pričom užívateľ platí licenčné poplatky; alebo poskytnutie práva na použitie nehmotného majetku, pričom užívateľ neplatí licenčné poplatky.
Poskytovanie služieb
Služby, ktoré sa poskytujú medzi závislými osobami, zahrňujú od relatívne bežných vecí, ako je účtovníctvo, právne alebo daňové služby až po komplexnú technickú pomoc spojenú s transakciami nehmotného majetku.
V zásade dochádza k poskytovaniu nasledovných typov služieb, ktoré je možné poskytnúť medzi závislými osobami. Služby spojené s vedením účtovníctva alebo právne služby, pri ktorých nedochádza k žiadnemu transferu nehmotného majetku; technická pomoc v spojitosti s transferom nehmotného majetku; služba technickej povahy spojená s výrobou, riadením kvality, alebo technického marketingu bez prevodu nehmotného majetku; poskytnutie manažérskych služieb.
Finančné transakcie
Finančné transakcie zahŕňajú financovanie krátkodobých kapitálových potrieb, t.j. záväzky a pohľadávky medzi závislými osobami; pôžičky od závislej osoby; úver s predĺženou splatnosťou na nákup alebo predaj zásob; alebo úvery garantované závislou osobou, financovanie dlhodobých kapitálových potrieb, t.j. hypotéky; lízingové financovanie; vklad do základného imania; dlhodobý dlh.
1. Základný legislatívny rámec a princípy pre aplikáciu transferového oceňovania
Problematika transferového oceňovania je v slovenskej vnútroštátnej legislatíve upravená v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) v nasledovných ustanoveniach :
• § 2 – v písm. n), o), p) a r) definuje základné pojmy – závislá osoba, ekonomické alebo personálne prepojenie, iné prepojenie
• § 17 – v ods. 5 a 6 upravuje možnosť zvýšenia základu dane a korešpondujúcu úpravu základu dane, ak dôjde k úprave základu dane závislej osoby zo strany správcu dane
• § 18 – definuje princíp nezávislého vzťahu, metódy transferového oceňovania, možnosť daňového subjektu požiadať správcu dane o odsúhlasenie použitia metódy transferového oceňovania a dokumentačnú povinnosť.
Nakoľko NNS pôsobia vo viacerých štátoch, z hľadiska posudzovania ich zdaňovania je potrebné vychádzať aj z príslušných ustanovení medzinárodných zmlúv.
V tomto prípade sa jedná o zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jednotlivé zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sú prioritne dojednávané na základe Modelovej zmluvy OECD, pričom vybrané ustanovenia sú minoritne dojednávané na základe Modelovej zmluvy OSN. Problematika transferového oceňovania je upravená v článku 9 Modelovej zmluvy OECD, ktorý v odseku 1 umožňuje úpravu základu dane závislých osôb ak:
a) sa podnik jedného zmluvného štátu priamo alebo nepriamo zúčastňuje na riadení alebo majetku podniku druhého zmluvného štátu alebo
b) sa tie isté osoby priamo alebo nepriamo zúčastňujú na riadení, kontrole alebo majetku podniku jedného zmluvného štátu a podniku druhého zmluvného štátu
a ak v týchto prípadoch sú oba podniky vo svojich obchodných alebo finančných vzťahoch viazané podmienkami, na ktorých sa dohodli alebo ktoré im boli uložené a ktoré sa líšia od podmienok, na ktorých by sa dohodli nezávislé podniky, potom akékoľvek zisky, ktoré by jeden z podnikov dosiahol, ale vzhľadom na tieto podmienky ich nedosiahol, možno zahrnúť do ziskov tohto podniku a následne ich zdaniť.
Odsek 2 článku 9 Modelovej zmluvy OECD upravuje korešpondujúce úpravy základu dane závislých osôb, t.j. ak jeden zmluvný štát zahrnie do ziskov podniku tohto štátu a následne zdaní zisky, ktoré boli podniku druhého zmluvného štátu zdanené v tomto druhom štáte a zisky takto zahrnuté sú zisky, ktoré by dosiahol podnik skôr uvedeného štátu, ak by podmienky dohodnuté medzi týmito dvoma podnikmi boli také, aké by sa dohodli medzi nezávislými podnikmi, potom tento druhý štát vhodne upraví sumu dane uloženej z týchto ziskov v tomto štáte. Pri stanovení tejto úpravy sa zohľadnia ostatné ustanovenia zmluvy a príslušné úrady zmluvných štátov budú v prípade potreby vzájomne spolupracovať.
Odsek 2 sa nevyskytuje vo všetkých zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorými je SR viazaná. Za účelom zjednotenia a zjednodušenia postupov pri oceňovaní transakcií medzi závislými osobami sú v medzinárodnom meradle uplatňované princípy a postupy upravené v Smernici o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní (ďalej len „Smernica“), ktorú vypracoval vo forme správy Výbor pre fiškálne záležitosti OECD v roku 1995. Posledná aktualizácia Smernice bola v roku 2010.
2. Definícia závislých osôb
Závislé osoby (od 1. 1. 2015 tuzemské a zahraničné) sú osoby blízke alebo ekonomicky, personálne alebo inak prepojené osoby. Závislou osobou sa podľa zákona o dani z príjmov rozumie vzájomne takto prepojená tuzemská fyzická osoba alebo tuzemská právnická osoba so zahraničnou fyzickou osobou alebo zahraničnou právnickou osobou. Rovnako sa posudzuje aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, ako aj vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami na území Slovenskej republiky a vzťah medzi stálymi prevádzkarňami daňovníkov, ktorí sú považovaní za závislé osoby a vzájomný vzťah medzi týmito stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi.
Pre znázornenie predmetných závislých vzťahov je nižšie uvedený obrázok:
Blízke osoby sú podľa § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka príbuzní v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
Ekonomické alebo personálne prepojenie je definované v ustanovení § 2 písm. o) zákona o dani z príjmov ako účasť osoby na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo vzájomný vzťah medzi osobami, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby (fyzickej alebo právnickej) alebo v ktorých má táto osoba priamy alebo nepriamy majetkový podiel. Vždy sa posudzuje obojsmerný vzťah.
Účasť na majetku alebo kontrole je ak existuje viac ako 25 % priamy alebo nepriamy podiel alebo nepriamy odvodený podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach.
Nakoľko priamy podiel je vyšší ako 25 %, spoločnosti A a B sú považované za závislé osoby a musia uplatňovať princípy transferového oceňovania.
Nepriamy podiel sa vypočíta súčinom percentuálnej výšky priamych podielov vydelených 100 a takto vypočítaný výsledok sa vynásobí 100.
Nakoľko nepriamy podiel je vyšší ako 25 %, spoločnosti A, B a C sú považované za závislé osoby a musia uplatňovať princípy transferového oceňovania.
Ďalej je uvedený príklad a postup výpočtu na nepriamy odvodený podiel.
Používa sa len na výpočet výšky účasti jednej osoby na majetku alebo kontrole inej osoby, ak táto jedna osoba má účasť na majetku alebo kontrole niekoľkých osôb, z ktorých každá má účasť na majetku alebo kontrole tej istej inej osoby. Ak výška nepriameho odvodeného podielu presahuje 50 % všetky osoby, prostredníctvom ktorých sa jeho výška počíta, sú ekonomicky prepojené bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu.
Uvádzam príklad na nepriamy odvodený podiel:
Nakoľko nepriamy odvodený podiel je vyšší ako 50 %, spoločnosti A, B1, B2 a C sú považované za závislé osoby a musia uplatňovať princípy transferového oceňovania.
Účasť na vedení je vzťah členov štatutárnych orgánov alebo členov dozorných orgánov obchodnej spoločnosti alebo družstva k tejto obchodnej spoločnosti alebo družstvu.
Iné prepojenie je podľa ustanovenia § 2 písm. p) zákona o dani z príjmov obchodný vzťah vytvorený len na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty.
3. Analýza porovnateľnosti TRANSAKCIÍ v kontexte legislatívneho rámca uplatňovaného v oblasti transferového oceňovania
Najväčším problémom transferového oceňovania je získavanie porovnateľných nezávislých údajov. V súlade s § 18 ods. 1 zákona o dani z príjmov a článku 9 Modelovej zmluvy OECD princíp nezávislého vzťahu je založený na porovnávaní podmienok dohodnutých v transakciách medzi závislými osobami s podmienkami, ktoré by medzi sebou dohodli nezávislé osoby v porovnateľných transakciách za porovnateľných podmienok. Platí teda zásada, že porovnávať sa dajú len porovnateľné transakcie a porovnateľné subjekty. V praxi často krát získame údaje, ktoré je možné použiť len po určitých úpravách, zameraných na elimináciu podstatných rozdielov.
|
Ak nie je možné urobiť úpravy, ktoré by eliminovali podstatné rozdiely medzi kontrolovanými a nekontrolovanými transakciami, potom nie je možné považovať tran- sakcie za porovnateľné. Medzi závislými osobami môžu prebiehať aj také transakcie, ktoré by sa medzi nezávislými osobami nikdy neuskutočnili. Z uvedeného dôvodu je niekedy veľmi problematické nájsť porovnateľnú transakciu. |
Porovnateľnosť určujú nasledovné faktory: charakteristiky majetku alebo služieb; vykonávané funkcie a znášané riziká; zmluvné podmienky; ekonomické prostredie; podnikateľská stratégia.
a) Charakteristika majetku alebo služieb
Rozdiely v charakteristických črtách (vlastnostiach) majetku alebo služieb vo väčšine prípadov vplývajú na voľnom trhu na ich cenu. Preto porovnanie nižšie uvedených charakteristík majetku alebo služieb môže byť užitočné pri stanovení porovnateľnosti kontrolovaných a nekontrolovaných transakcií.
a1) pri prevode hmotného majetku ide o nasledovné charakteristiky: základné údaje o majetku; jeho fyzikálne vlastnosti; kvalita a spoľahlivosť; dostupnosť; objem zásob,
a2) pri poskytovaní služieb ide o nasledovné charakteristiky: povaha služieb; rozsah služieb,
a3) pri prevode nehmotného majetku ide o nasledovné charakteristiky: forma transakcie (licencia alebo predaj); druh vlastníckych práv (patent, obchodná značka, know-how); trvanie a stupeň ochrany; predpokladaný zisk z využívania vlastníckych práv.
Nehmotný a duševný majetok môže priniesť určité problémy pri určovaní porovnateľnosti, zvyčajne v dôsledku jeho jedinečnosti. V takýchto prípadoch, ak je nedostatok dát na priame porovnanie, vhodné je použiť metódy založené na zisku alebo iné nepriame metódy vychádzajúce z princípu nezávislého vzťahu.
Takáto situácia môže nastať v súvislosti:
• s jedinečným charakterom nehmotného majetku, informácie ohľadom porovnateľného majetku alebo transakcií sú nedostatočné a objavujú sa ťažkosti s ocenením;
• s potrebou ponechať nehmotný majetok vysokej hodnoty pod kontrolou nadnárodnej skupiny na maximalizáciu jej ziskovosti;
• s faktom, že určité nehmotné aktíva môžu byť chránené obchodným tajomstvom (v rámci nadnárodnej skupiny);
• s faktom, že niektoré nehmotné aktíva boli vyvíjané len úsilím spoločnosti a pre jej vlastnú potrebu (marketingová štúdia).
b) Vykonávané funkcie a znášané riziká
Jedným z faktorov určenia stupňa porovnateľnosti je analýza funkcií vykonávaných subjektom a analýza predpokladaných rizík. Vychádza sa pritom z predpokladu, že v transakciách medzi nezávislými osobami sú v cene primerane zohľadňované aj funkcie, ktoré konkrétny subjekt vykonáva, pričom sa zohľadňujú aj využívané aktíva a riziká, ktoré znáša. Pri určovaní, či sú závislé a nezávislé transakcie alebo subjekty porovnateľné, je potrebné vykonať funkčnú analýzu (t.j. analýzu vykonávaných činností). Takáto analýza nie je samostatnou metodikou transferového oceňovania. Je len nástrojom používaným na stanovenie stupňa porovnateľnosti. Nakoľko funkčná analýza má svoje špecifiká, je jej nižšie venovaná samostatná časť tohto príspevku.
Pri určovaní stupňa porovnateľnosti je rovnako dôležité zohľadniť aj predpokladané riziko. Riziko sa vo všeobecnosti dá definovať ako neistota, aký bude výstup vyplývajúci z podnikateľského rozhodnutia alebo podnikateľských činností. Posúdenie rizík je ďalší dôležitý faktor porovnateľnosti. Vykonávané funkcie predurčujú do istej miery aj rozdelenie rizika medzi zúčastnené strany ako aj podmienky, ktoré by každá strana očakávala v transakciách s nezávislými subjektmi. Ak nezávislá spoločnosť berie na seba väčšie riziko, očakáva vyšší zisk. Inými slovami, riziko a návratnosť (zisk) sa obvykle objavujú spolu. Ak jeden člen nadnárodnej skupiny podstúpi v transakcii riziko a z výsledného zisku tohto rizika profituje iný člen, nie je to v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
c) Zmluvné podmienky
Pri transakciách medzi nezávislými subjektmi zmluvné podmienky väčšinou určujú priamo alebo nepriamo, ako je medzi jednotlivé zmluvné strany rozdelená zodpovednosť, riziká a výhody. Ak nezávislé spoločnosti uzatvoria zmluvu, konečná cena a hlavne obchodné rozpätie je ovplyvnené podmienkami tejto zmluvy. Príkladom takýchto podmienok ovplyvňujúcich dohodnutú cenu (obchodné rozpätie) môžu byť napr. podmienky úveru a jeho splácania, t.j. objem úveru, obdobie, za ktoré má byť úver splatený. Ďalej to môže byť ručenie jednotlivých zmluvných strán za produkty a služby, záručná doba a riziko výmeny tovaru. Akékoľvek zmeny týchto faktorov majú vplyv aj na zmenu dohodnutej ceny (obchodného rozpätia, čo je zisková marža). Vyššie uvedené nie je vždy zohľadňované v zmluvných podmienkach medzi závislými osobami. Preto by mala byť analýza zmluvných podmienok vždy súčasťou analýzy porovnateľnosti.
|
Ak zmluvné podmienky medzi závislými osobami nie sú zachytené písomnou formou, zmluvné vzťahy by mali byť odvodzované od správania sa nezávislých spoločností a od ekonomických princípov, ktoré vo všeobecnosti upravujú vzťahy medzi nezávislými spoločnosťami. Je evidentné, že pri obchodovaní medzi nezávislými spoločnosťami ich protichodné záujmy zaručia, že zmluvné strany sa budú snažiť navzájom dôsledne dodržiavať podmienky zmluvy a k zmene zmluvných podmienok dôjde len vtedy, ak to bude v záujme oboch zmluvných strán. |
V prípade zahraničných závislých osôb nie je zabezpečená protichodnosť záujmov zmluvných strán, preto je dôležité overiť si, či je správanie zmluvných strán v súlade s podmienkami zmluvy alebo či správanie zmluvných strán naznačuje, že sa zmluvné podmienky nedodržali, prípadne sa len simulovali.
d) Ekonomické prostredie
Medzi faktory ovplyvňujúce stupeň porovnateľnosti patrí aj ekonomické prostredie. Nezávislé ceny sa môžu na rôznych trhoch líšiť, aj keď sa jedná o rovnaký majetok alebo službu. Za účelom dosiahnutia vysokého stupňa porovnateľnosti musíme porovnávať porovnateľné trhy, na ktorých pôsobia nezávislé a závislé spoločnosti. Len tak je možné zabezpečiť, aby ich rozdiely nemali podstatný vplyv na cenu a na podmienky transakcie, alebo aby bolo možné vykonať príslušné úpravy. Preto si dosiahnutie vysokého stupňa porovnateľnosti vyžaduje, aby trhy, na ktorých pôsobia nezávislé a zahraničné závislé spoločnosti, boli porovnateľné, a aby rozdiely, i keď majú/nemajú podstatný vplyv na cenu, bolo možné primerane upraviť .
Medzi rozhodujúce ekonomické faktory pri určovaní porovnateľnosti trhu patria:
• geografická poloha,
• veľkosť trhu,
• rozsah konkurencie na trhoch,
• vzájomné konkurenčné postavenie kupujúcich a predávajúcich,
• dostupnosť náhradného tovaru a služieb (substitúty),
• úroveň ponuky a dopytu na trhu,
• kúpna sila spotrebiteľov,
• povaha a rozsah štátnych regulácií trhu,
• výrobné náklady (vrátane nákladov na pracovnú silu, pozemky a kapitál),
• prepravné náklady,
• úroveň trhu (maloobchod, veľkoobchod),
• dátum a čas transakcie a pod.
e) Podnikateľská stratégia
Dôležitým faktorom stupňa porovnateľnosti je aj podnikateľská (obchodná) stratégia. Podnikateľské stratégie NNS sú často formulované jedným členom NNS (väčšinou materskou spoločnosťou), niekedy s prispením ďalších členov NNS a následne sú uplatňované ostatnými členmi skupiny.
Stratégie NNS môžu byť zamerané na nasledovné oblasti: inováciu produktu a/alebo služby, stupeň spestrenia sortimentu, charakter trhu a jeho umiestnenie, prienik na trh alebo podiel na trhu, kvalitu produktu a/alebo služby, ocenenie, výber distribučného kanála, náklady na marketing, úroveň zásob, postoj voči riziku, zhodnotenie politických zmien, vplyv existujúcich a plánovaných zákonov, iné faktory ovplyvňujúce každodenné podnikanie.
Rozdiely v podnikateľskej stratégii majú dopad na cenu. Ak je napr. podnikateľská stratégia zameraná na prienik na trh alebo na zvýšenie podielu na trhu, spoločnosť môže dočasne predávať svoj produkt za nižšiu cenu, aká je bežne požadovaná za porovnateľné produkty na tom istom trhu. Pri snahe preniknúť na trh môže spoločnosť uprednostniť budúce predpokladané zisky a za týmto účelom obetovať súčasné. Spoločnosť, ktorá sa snaží vstúpiť na nový trh alebo rozšíriť svoj podiel na trhu, môže dočasne znášať vyššie náklady (napr. spojené s marketingom), a tým dosiahnuť nižšiu úroveň zisku než ostatné potenciálne porovnateľné spoločnosti, ktoré už na tom istom trhu pôsobia.
f) Ohodnotenie kombinovaných transakcií
Pri oceňovaní transakcií medzi zahraničnými závislými osobami sa často vyskytujú situácie, keď jednotlivé transakcie sú tak úzko prepojené, že ich nemožno ohodnotiť samostatne (napr. niektoré dlhodobé zmluvy na dodávku tovarov alebo služieb, právo používať nehmotný majetok, ocenenie reťazca úzko prepojených produktov, nasmerovanie transakcie cez inú prepojenú spoločnosť). Takéto transakcie by sa mali vyhodnocovať ako celok v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Pri určovaní nezávislých podmienok je však potrebné vyhodnotiť niektoré prvky transakcie samostatne, napr. tzv. „balíkové obchody“, aby sa dalo posúdiť, či je balík ako celok v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Balíkový obchod môže obsahovať kombinácie prvkov, ktoré podliehajú rozdielnemu zdaneniu (napr. platba za patent a platba za prenájom).
g) Použitie rozsahu nezávislého vzťahu
V niektorých prípadoch pri vyhodnocovaní ceny transakcie medzi závislými osobami je výsledkom ekonomických prepočtov jedno číslo (cena, obchodné rozpätie, zisk), no vo väčšine prípadov je to celý rad čísel relatívne rovnako spoľahlivých. Toto je dôsledkom tej skutočnosti, že aplikácia princípu nezávislého vzťahu je len priblížením sa k podmienkam, ktoré by existovali medzi nezávislými spoločnosťami. Rozpätie môže byť spôsobené aj použitím viac ako jednej metódy transferového oceňovania pri vyhodnocovaní transakcie medzi závislými osobami. Dôležité je uvedomiť si, že ak cena, obchodné rozpätie alebo zisk transakcie medzi závislými osobami spadá do intervalu výsledkov z nezávislého vzťahu, nie je potrebné vykonávať ďalšie kroky.
h) Používanie údajov za viac rokov
V snahe uistiť sa, že výsledok určitého zdaňovacieho obdobia nie je skreslený, je potrebné používať údaje za viac ako jeden rok. Výsledok len z jedného roka môže byť ovplyvnený zmenou ekonomických alebo trhových podmienok a tieto zmeny v spoločnosti môžu ďalej ovplyvniť transakciu medzi závislými osobami alebo medzi nezávislými osobami. Takáto analýza časových radov pomáha odstrániť deformácie spôsobené životným cyklom výrobku alebo podnikateľského odvetvia.
ch) Straty
Ak spoločnosť vykazuje trvalú stratu pri transakciách so závislými osobami, je to dôvod na podrobnejšie preverenie týchto transakcií. A to najmä v prípade, keď nadnárodná skupina ako celok vykazuje zisk. Príčiny strát môžu byť objektívne, napr. vysoké počiatočné náklady, nevýhodné ekonomické podmienky, neefektívnosť, prienik na trh. Nie je však pravdepodobné, že by nezávislá spoločnosť dosahujúca niekoľko rokov stratu z nejasných príčin nepodnikala potrebné kroky na opätovné dosiahnutie zisku. Obdobie straty môže pretrvávať iba po určitú prijateľnú dobu, počas ktorej musí spoločnosť hľadať možnosti návratnosti vložených investícií do podnikania. V rámci NNS však uvedené zásady nemusia platiť pre jednotlivých členov NNS. V mnohých prípadoch motívom vzniku strát sú aj čisto daňové dôvody.
i) Vplyv štátnej politiky
Vo všeobecnosti platí, že zásahy štátu formou cenovej regulácie, regulácie úrokovej sadzby, štátnych subvencií alebo antidumpingových opatrení majú vplyv na vytváranie ekonomického prostredia na trhu v konkrétnej krajine. Pri hodnotení ceny transferu na danom trhu by teda mali byť štátne zásahy zohľadňované. V tejto súvislosti si treba položiť otázku, či sa zásahy štátnej politiky zhodne premietajú v transakciách medzi závislými osobami a v porovnateľných transakciách medzi nezávislými spoločnosťami za porovnateľných podmienok. V praxi sa vyskytujú prípady, že dopady cenovej regulácie v rámci celej NNS znáša len finálny predajca (zvyčajne dcérska spoločnosť). V niektorých prípadoch sa v rámci skupiny podnikov uplatňujú také ceny, ktoré bremeno z cenovej regulácie rozdelia medzi finálneho predajcu a sprostredkujúceho dodávateľa. Mali by sme teda zvážiť, či by sa nezávislý dodávateľ podieľal napríklad na nákladoch pri kontrole ceny a či by sa nezávislá spoločnosť nesnažila radšej nájsť alternatívnu výrobu a príležitosti na podnikanie. Z tohto hľadiska je nepravdepodobné, že by nezávislá spoločnosť bola ochotná vyrábať, distribuovať alebo inak zabezpečovať produkty a služby za podmienok, ktoré by jej nezabezpečovali dosiahnutie zisku.
4. Charakterizácia jednotlivých druhov činností podniku v kontexte transferového oceňovania
Pri aplikovaní metód transferového oceňovania je potrebné posúdiť jednotlivé druhy činností závislých a nezávislých osôb, a to predovšetkým ich charakterový profil.
a) Distribučné činnosti
Distribútor je nákupno-predajnou prevádzkou, ktorá preberá predajné a distribučné funkcie a súvisiace riziká typické pre distribučnú firmu v rámci daného odvetvia.
Typické činnosti, ktoré distribútor môže vykonávať, sú napr. kúpa tovaru; skladovanie tovaru; propagácia a reklama; predaj (veľkoobchod, maloobchod).
Distribútor nakupuje tovary (produkty) od výrobcu a potom ich predáva zákazníkom. Znáša pritom riziko spojené s nákupom, držbou a predajom zásob, ako napr. riziko, že tovar nepredá; zastaranie zásob; vrátenie tovaru (reklamácie); platobná neschopnosť zákazníka; riziko zmeny kurzu domácej meny oproti zahraničiu. Tiež znáša dodatočné náklady za prepravu tovaru, reklamu a propagáciu, marketing a predaj tovaru. S tým môžu byť tiež spojené činnosti ako napr. záručný servis.
Distribútor môže byť vlastníkom nehmotných aktív vysokej hodnoty, ako napr. obchodnej značky alebo mena. Z využitia týchto nehmotných aktív očakáva zisky.
a1) Plnoprávny distribútor vlastniaci marketingový nehmotný majetok (Marketer/Distributor)
Tento typ distribútora pôsobí predovšetkým v odvetviach s významnými marketingovými nehmotnými aktívami (napr. značkový spotrebný tovar). Je zapojený do inovácií produktov a strategického riadenia samotnej značky, vyvíja a vlastní špeciálne marketingové nehmotné aktíva .
a2) Distribútor s obmedzenými právomocami (Routine Distributor)
Uvedený subjekt distribučného modelu kupuje tovar na ďalší predaj, je zapojený do aktivít v oblasti podpory predajných a zákazníckych služieb, riadi zásoby, vykonáva funkcie skladovania a zásobovania. Z pohľadu zapojenia v strategickom marketingu a rozvoji špeciálneho nehmotného majetku má limitujúce funkcie. Nevlastní ani nemá právo využívať špeciálny nehmotný majetok. Keďže nenesie zodpovednosť za tieto funkcie, vyhýba sa s tým spojeným rizikám, vrátane trhového rizika, a obvykle nerozvíja s ním súvisiace marketingové nehmotné aktíva.
a3) Zástupca (Commission agent)
Zástupca predáva v cudzom mene a na cudzí účet, zvyčajne pôsobí ako obchodný zástupca, nenakupuje tovar na ďalší predaj, dostáva odmenu z predaja produktov zákazníkom kontaktovaných v mene výrobných a hore uvedených distribučných entít, vykonáva menej prevádzkových funkcií, zvyčajne sa nezúčastňuje na žiadnych strategických a marketingových aktivitách. Medzi jeho zodpovednosti patrí: identifikovanie potenciálnych zákazníkov, navštevovanie aktívnych a potenciálnych klientov, uvádzanie nových produktov, prijímanie objednávok od zákazníkov, udržiavanie vzťahov so zákazníkmi, poskytovanie obmedzenej technickej podpory.
a4) Komisionár (Commissionaire)
Komisionár predáva vo vlastnom mene ale na cudzí účet, v zásade vykonáva rovnaké úlohy ako zástupca, je vystavený rovnakému riziku a vlastní alebo vyvíja rovnaké štandardné nehmotné aktíva ako zástupca. Komisionár je špecifická právna forma uznávaná niekoľkými krajinami v Európe vrátane SR. Základný rozdiel medzi komisionárom a zástupcom je meno, v ktorom jedná. Pri komisionárskej štruktúre si zákazník často neuvedomuje, že táto entita je právne nezávislá od spoločnosti, pre ktorú takýto komisionár predáva tovar.
b) Výrobné činnosti
Pod výrobnými činnosťami rozumieme podnikovú výrobnú činnosť, v ktorej sa transformujú výrobné vstupy na výrobne výstupy. V kontexte transferového oceňovania nás budú najmä zaujímať nasledovné typy výrobných činností.
b1) Plnoprávny výrobca (Fully Fledged Manufacturer)
Plnoprávny výrobca vykonáva všetky podnikateľské a prevádzkové činnosti spojené s prevádzkou spoločnosti. Do prevádzkových činností patria výrobné a montážne aktivity potrebné na dokončenie výrobku a denné administratívne úlohy potrebné na udržiavanie životaschopného výrobného zariadenia. Okrem prevádzkových funkcií plnoprávny výrobca vykonáva strategické činnosti ako plánovanie výroby, projektovanie výrobných hál a procesov, vypracovanie špecifikácie výrobkov, vypracovanie nákupnej stratégie a špecifikácie materiálov a plánov zásob, stanovenie podnikovej stratégie. V dôsledku toho plnoprávny výrobca znáša riziká, ktoré obyčajne súvisia s týmito činnosťami (napr. riziko úbytku zásob, trhové riziko) a vývoj nehmotných aktív alebo podporu licencovaných nehmotných investícií (napr. príprava obchodnej značky/obchodného názvu alebo povesti o kvalite výrobku), ktoré pribúdajú pri uskutočňovaní týchto činností.
Plnoprávny výrobca vyrába produkty na základe dlhodobej licenčnej zmluvy s vlastníkom nehmotných aktív - materskou spoločnosťou. Pri výrobe využíva nehmotné aktíva, ktoré vlastní vlastník nehmotných aktív, ako napr.: patenty, know-how, dizajn, atď. Za využívanie nehmotného majetku platí výrobca ročný licenčný poplatok, ale pri výrobe môže taktiež využívať svoje vlastné nehmotné aktíva. Výrobné materiály nakupuje výrobca na svoje náklady a hotové výrobky, polovýrobky a zásoby materiálu skladuje vo vlastných priestoroch. Výrobca taktiež znáša riziko z predaja výrobkov a tiež znáša náklady na investície do nových výrobných postupov a výrobného zariadenia.
b2) Zmluvný výrobca (Contract Manufacturer)
Zmluvný výrobca vlastní výrobu a výrobné zariadenia, ako aj zamestnáva svojich vlastných zamestnancov. Zmluvný výrobca vyrába podľa pokynov principála (zadávateľa výroby), výrobky skladuje a tieto sú neskôr distribuované zo skladu na základe pokynov principála, t. j., že zmluvný výrobca nenesie žiadne riziko vyplývajúce z držby alebo predaja výrobkov. Ak výroba spĺňa kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky, ktoré boli stanovené principálom, tento garantuje, že nakúpi všetko, čo bolo vyrobené. Zmluvný výrobca sám nakupuje materiály potrebné na výrobu a znáša riziko s tým spojené a je majiteľom vyrobených výrobkov až do momentu odobratia týchto výrobkov principálom. Zmluvná výroba je koncept výroby, využívaný najmä v niektorých odvetviach, ako napr. vo farmaceutickom alebo odevnom priemysle.
b3) Práca v mzde (Toll)
V prípade typu výrobných činností práce vo mzde je vlastníkom výrobkov počas celého výrobného procesu principál. Principál nakupuje výrobné materiály alebo polotovary, aj keď fyzický tok materiálov ide priamo k výrobcovi, poskytuje výrobcovi postup práce a všetko vyrobené množstvo aj od výrobcu odoberie. Principál znáša všetky riziká od obstarania materiálu potrebného k výrobe až po predaj tovaru. Práca vo mzde je rozšírená najmä v textilnom a odevnom priemysle. Aj keď zvyčajne nie je spojená s veľkou mierou pridanej hodnoty a podporou inovačného potenciálu, z užšieho pohľadu podpory zamestnanosti ju predsa len možno chápať ako dočasný a krátkodobý prínos.
5. Funkčná analýza v kontexte transferového oceňovania
Funkčná analýza je súčasťou analýzy porovnateľnosti. Cena transakcie medzi dvoma nezávislými osobami zvyčajne zohľadňuje funkcie, ktoré dané spoločnosti vykonávajú. Pritom je rozhodujúce, aký majetok spoločnosti v týchto činnostiach používajú a riziká, resp. predpokladané riziká, ktoré tieto spoločnosti znášajú. Na voľnom trhu je predpoklad, že viac vykonávaných funkcií a zvýšené riziko bude kompenzované zvýšenou ziskovosťou. Takto sa nemusia vždy správať vo svojich vzájomných obchodných vzťahoch aj závislé osoby. Preto je pri určovaní, či sú transakcie alebo spoločnosti porovnateľné, potrebné porovnať i funkcie vykonávané jednotlivými stranami. Funkčná analýza identifikuje ekonomicky významné činnosti a zodpovednosť, resp. riziko znášané zúčastnenými stranami. Ako príklad je možné uviesť dcérsku spoločnosť, ktorá zabezpečuje výslednú montáž výrobku, pričom chránená obchodná značka, know-how, reklama, a/alebo odbytové činnosti sú sústredené v materskej spoločnosti. V takomto prípade dcérska spoločnosť plní iba funkciu zmluvného výrobcu, čo ju oprávňuje iba k pomerne malej časti z celkového zisku. Pokiaľ jedna zmluvná strana zabezpečuje väčší počet funkcií v transakcii ako druhá zmluvná strana, ekonomický význam týchto funkcií v transakcii spočíva v ich frekvencii, povahe a hodnote. Dôležité je identifikovať a porovnávať vykonávané funkcie aj z hľadiska skutočného alebo predpokladaného zapojenia majetku. Zohľadňuje sa pritom typ užívaného majetku (továrne, zariadenia) a povaha užívaného majetku (vek, trhová hodnota, umiestnenie, ochrana vlastníckych práv a pod.).
a) Význam funkčnej analýzy
Úlohou funkčnej analýzy je identifikovať ekonomicky najdôležitejšie funkcie vykonávané zahraničnými závislými osobami, ktoré by mali mať vplyv na cenu, obchodné rozpätie alebo zisk dosahovaný z transakcií. Ide napr. o nasledovné funkcie: výskum a vývoj; projekcia, konštrukcia a montáž; nákup, výroba a distribúcia; služby, opravy a údržba; financovanie a manažment; marketing a reklama.
Je preto potrebné oboznámiť sa so štruktúrou a organizáciou NNS a zistiť, aké funkcie určitá spoločnosť vykonáva. Význam funkčnej analýzy spočíva v nasledovných oblastiach:
− odhaľuje podstatu a význam vykonávaných činností, ktoré sú súčasťou porovnávaných transakcií, čím môže pomôcť pri výbere vhodnej metódy transferového oceňovania;
− pri použití tradičných transakčných metód (metóda nezávislej trhovej ceny, metóda následného predaja, metóda zvýšených nákladov) alebo pri metóde čistého obchodného rozpätia, môže pomôcť pri stanovení stupňa porovnateľnosti;
− pri použití metódy delenia zisku môže pomôcť pri posudzovaní, aký relatívny ekonomický prínos majú k transakciám jednotliví členovia nadnárodnej skupiny.
Niektoré spoločnosti sa zaoberajú množstvom obchodných aktivít alebo vyrábajú niekoľko druhov produktov. V takýchto prípadoch je potrebné vykonať rozsiahlu funkčnú analýzu a jej rozsah môže byť značne veľký. Vo všeobecnosti by mala funkčná analýza vyústiť do kategorizácie podnikateľskej oblasti, ako je výroba, veľkoobchod, finančné služby, ťažobný priemysel atď. a do identifikácie a porovnania základných funkcií, medzi ktoré patria: návrh, výroba, montáž, výskum a vývoj, servis, nákup, distribúcia, marketing, propagácia, transport, financovanie, manažment atď.
Pri výkone funkčnej analýzy je potrebné určiť, či transakcie medzi závislými a nezávislými osobami sú porovnateľné. Toto porovnanie je založené na funkčnej analýze, ktorou sa identifikujú a porovnávajú ekonomicky významné aktivity, ktoré boli daňovníkom skutočne vykonané.
|
Cieľom funkčnej analýzy je určiť, ktoré ekonomicky významné funkcie sa realizujú pri uskutočňovaní transakcií medzi zahraničnými závislými osobami a kto tieto funkcie vykonáva. Ekonomický význam sa prisudzuje tým funkciám, ktoré sú z hľadiska vytvárania hodnôt alebo zisku v danej operácii najdôležitejšie. Pri funkčnej analýze sa skúma ekonomická podstata transakcií, ktorá prevyšuje nad ich formou. |
Pri spoločnostiach zapojených do príslušných transakcií medzi zahraničnými závislými osobami je potrebné preskúmať funkcie potrebné na uskutočnenie takýchto podnikateľských aktivít. Ďalej je potrebné preskúmať, či spoločnosti majú na vykonávanie požadovaných funkcií dostatočné personálne zabezpečenie. Ak sa zistí, že je nedostatočné, malo by byť preverované, či niektoré funkcie nevykonávajú náhodou iné dcérske spoločnosti, čo sa v záujme minimalizácie duplicity prác obvykle využíva v rámci nadnárodných skupín.
Funkčná analýza sa dá charakterizovať ako zisťovanie, kto čo robí, kedy, kde, prečo a ako. Odhalenie reálnej podstaty operácií si vyžaduje hlbší prieskum, než sú účtovné knihy a účtovné záznamy. Pre správne vykonanie funkčnej analýzy je potrebné hovoriť s jednotlivcami zapojenými do jednotlivých operácií a navštíviť miesta, kde sa funkcie vykonávali. Funkčnou analýzou sa skúma, čo sa vykonalo, ktoré ekonomicky významné funkcie boli súčasťou určitého procesu, kto vykonával ktorú funkciu, ako bola funkcia splnená, či boli pri výkone danej funkcie použité cenné nehmotné aktíva, prečo je štruktúra operácií taká, aká je, kde a kedy sa odohrali operácie a ktoré subjekty boli do procesu zapojené.
Funkčná analýza zahŕňa popis postupnosti krokov realizácie výrobku alebo služby v rámci organizácie počnúc jeho návrhom, výskumom a vývojom, cez výrobu a testovanie až po marketing a predaj tretím osobám, alebo jeho interné využitie. Vo výrobnom postupe krokov výrobku musia byť stanovené činnosti vykonávané na každom stupni, osoby vykonávajúce jednotlivé činnosti a spôsob výkonu činností. Dôležité pritom je identifikovať významné aktivity uskutočňované ktoroukoľvek časťou organizácie, ako aj hmotné a nehmotné aktíva zapojené do vykonávania funkcie.
Porovnateľné skutočnosti budú iba vtedy využiteľné, ak sa dopredu presne určí, čo sa má merať. Tieto skutočnosti sú jednoducho meradlami ekonomickej hodnoty. Zoznam funkcií skutočne zapojených do vykonávania jednotlivých transakcií treba vypracovať na základe premyslenej analýzy operácií, informácií z účtovných kníh a účtovných záznamov a v mnohých prípadoch informovaním sa u zodpovedného personálu jednotlivých častí organizácie a osobným pozorovaním.
Pri vykonávaní funkčnej analýzy je potrebné zaistiť zhodu rozpätia a hĺbky analýzy pre všetky zúčastnené strany. Hĺbka podrobností, do ktorých treba preniknúť pri funkčnej analýze a typ dokumentácie, ktorý je potrebné získať, sa od prípadu k prípadu mení.
Funkčná analýza je dôležitým prostriedkom pri uistení sa, či nezávislé údaje a kalkulácie sú porovnateľné s údajmi a kalkuláciami, ktoré sme získali pri kontrole transakcií medzi závislými osobami.
Funkčnú analýzu môžeme vykonať na rôznych úrovniach a to v závislosti od detailnosti dostupných údajov, a môže slúžiť viacerým účelom. Rozsah analýzy ovplyvňujú také faktory ako použitá metóda transferového oceňovania, dostupnosť údajov, charakter podnikateľskej aktivity, stratégia spoločnosti a pod.
Funkčná analýza môže pomôcť pri výbere metódy transferového oceňovania, a to analyzovaním stupňa porovnateľnosti medzi závislými a nezávislými transakciami.
b) Kontrolný zoznam funkcií
Výkon funkčnej analýzy môže výrazne zjednodušiť a urýchliť kontrolný zoznam funkcií. Kontrolný zoznam funkcií je jednoduchým, ale veľmi účinným nástrojom. Poskytne jednak celkový obraz, jednak pomáha pri identifikácii možností cenového porovnávania. Tiež umožní hodnotiť a zvážiť príspevok jednotlivých subjektov k celku. Pri príprave kontrolného zoznamu treba:
1. určiť a uviesť všetky funkcie vykonávané v rámci danej činnosti;
2. stanoviť, ktoré funkcie vykonáva jedna zmluvná strana (napr. materská spoločnosť), a ktoré funkcie vykonáva druhá zmluvná strana (napr. dcérska spoločnosť).
Po vymenovaní funkcií uskutočňovaných jednotlivými subjektmi treba podrobiť analýze aj samotné funkcie, či ich môže vykonávať aj niekto iný, aký je ich stupeň zložitosti, aké zručnosti alebo know-how vyžadujú, aké zariadenie je potrebné, aké procesy sa používajú, kto je majiteľom práv týkajúcich sa príslušných procesov či špecializovaného zariadenia. Ďalšie zaujímavé fakty sú napr. počty realizovaných funkcií, investované finančné prostriedky a prítomnosť rizík.
V rámci NNS je potrebné zistiť, kto vykonáva nasledovné činnosti podľa nasledovných príkladov kontrolných zoznamov:
Analýza všeobecných, administratívnych a odbytových funkcií
|
1. |
Vypracovanie
finančných požiadaviek |
|
2. |
Plánovanie investícií
a rozhodovanie |
|
3. |
Vypracovanie všeobecnej marketingovej stratégie. |
|
4. |
Plánovanie,
koordinácia a kontrola |
|
5. |
Uskutočňovanie prieskumu trhu. |
|
6. |
Stanovenie politiky
v oblasti reklamy |
|
7. |
Kontrola reklamnej a marketingovej činnosti. |
|
8. |
Stanovenie
požiadaviek na všeobecný, |
|
9. |
Prijímanie nových pracovníkov. |
|
10. |
Vypracovanie materiálov pre školenia. |
|
11. |
Dozor nad školením personálu. |
|
12. |
Školenie všeobecného, administratívneho a odbytového personálu. |
|
13. |
Stanovenie odmeňovania personálu. |
|
14. |
Stanovenie cien a cenovej politiky. |
|
15. |
Stanovenie úverových podmienok. |
|
16. |
Vypracovanie formátu inzercie a prekladov. |
|
17. |
Určovanie médií,
v ktorých inzerovať |
|
18. |
Plánovanie a vypracovanie televíznej reklamy. |
|
19. |
Plánovanie reklamných
akcií a vývoj |
|
20. |
Kontrola pracovníkov odbytu a realizácia kontaktu so zákazníkmi. |
|
21. |
Navrhovanie a vývoj obalových materiálov. |
|
22. |
Výroba obalových materiálov. |
|
23. |
Navrhovanie
materiálov pre katalógy |
|
24. |
Koordinácia výrobných plánov s odbytom. |
|
25. |
Nákup hotových výrobkov. |
|
26. |
Dozor nad nákupom
a skladovaním |
|
27. |
Skladovanie hotových výrobkov. |
|
28. |
Kontrola inventáru. |
|
29. |
Preprava hotových výrobkov. |
|
30. |
Zabezpečenie poistného krytia. |
|
31. |
Záruka za tovar. |
|
32. |
Zabezpečovanie agendy
patentov |
|
33. |
Zodpovednosť za riziká spojené s inventárom. |
|
34. |
Zodpovednosť za úverové riziká. |
|
35. |
Vypracovanie účtovných systémov a softvéru. |
|
36. |
Udržovanie účtovných záznamov. |
|
37. |
Plánovanie a správa daňovej agendy. |
|
38. |
Vybavovanie sťažností zákazníkov. |
|
39. |
Vybavovanie fakturácie a inkasa. |
|
40. |
Vybavovanie agendy
s vládou |
|
41. |
Vypracovanie
štatistických údajov |
Analýza funkcií výrobných činností
|
1. |
Vývoj výrobkov. |
|
2. |
Vývoj výrobných procesov a know-how. |
|
3. |
Vypracovanie špecifikácií a projektu výrobkov. |
|
4. |
Projektovanie
výrobného závodu, |
|
5. |
Nákup hmotného neobežného majetku. |
|
6. |
Kontrola výstavby
výrobných závodov |
|
7. |
Stanovenie surovinových a iných potrieb. |
|
8. |
Stanovenie nákupných zdrojov a surovín. |
|
9. |
Nákup surovín. |
|
10. |
Skladovanie surovín. |
|
11. |
Vypracovanie
technických stránok |
|
12. |
Kontrola toku surovín. |
|
13. |
Zabezpečenie prepravy
a poistenia |
|
14. |
Vypracovanie plánov výroby. |
|
15. |
Koordinácia výroby a odbytu. |
|
16. |
Normovanie nákladov. |
|
17. |
Vypracovanie noriem kontroly akosti. |
|
18. |
Realizácia funkcií kontroly akosti. |
|
19. |
Výroba súčiastok. |
|
20. |
Výroba ďalších surovín. |
|
21. |
Výroba hotových produktov. |
|
22. |
Realizácia výrobného inžinieringu. |
|
23. |
Určovanie potreby podnikového personálu. |
|
24. |
Príjem a školenie novoprijatého podnikového personálu. |
|
25. |
Kontrola jednotlivých výrobných operácií. |
|
26. |
Údržba budov, pozemkov a zariadenia v závode. |
|
27. |
Balenie a značenie výrobkov. |
|
28. |
Plánovanie investícií v závode (zariadenia), zabezpečovanie financovania výrobných funkcií. |
Analýza marketingových funkcií
|
1. |
Dohľad nad marketingovými činnosťami. |
|
2. |
Vypracovanie nových reklamných tém pre inzerciu a publicitu výrobkov. |
|
3. |
Vypracovanie školiacich materiálov a školenie personálu. |
|
4. |
Vypracovanie marketingových plánov nových výrobkov a príprava marketingových smerníc. |
|
5. |
Koordinácia realizácie plánovaných marketingových stratégií zahraničných pobočiek. |
|
6. |
Schvaľovanie výroby produktov. |
|
7. |
Navrhovanie a vývoj obalových materiálov s cieľom presadzovať marketingovú stratégiu a úsilie. |
|
8. |
Plánovanie a vypracovanie formátov reklamy a určovanie médií, v ktorých sa má umiestniť. |
|
9. |
Koordinácia výrobných a odbytových plánov. |
|
10. |
Plánovanie a vypracovanie ďalších reklamných materiálov (prospekty, katalógy, plagáty). |
|
11. |
Plánovanie obchodných konferencií a výstav. |
|
12. |
Určovanie potreby pracovníkov. |
|
13. |
Stanovenie platu a iných motivačných faktorov pre personál. |
|
14. |
Stanovenie cien a cenovej politiky, koordinácia cenovej politiky so zahraničnou pobočkou. |
|
15. |
Určovanie úverových podmienok. |
|
16. |
Zodpovednosť za kontakt so zákazníkmi. |
|
17. |
Dozor nad odbytovým personálom. |
|
18. |
Realizácia prieskumu trhu a rozvoj nových trhov. |
|
19. |
Identifikácia potrieb modifikovať výrobky. |
|
20. |
Skladovanie hotových výrobkov. |
|
21. |
Preprava a poistenie výrobkov. |
|
22. |
Záruka za výrobky. |
6. Analýza rizík v kontexte transferového oceňovania
Pri určovaní, či sú závislé a nezávislé transakcie porovnateľné, je potrebné porovnávať riziká vznikajúce v každej transakcii. Riziko musí byť reálne a merateľné.
V uvedenom kontexte podľa vykonávaných funkcií subjektov je potrebné zohľadniť trhové riziko (kolísanie nákupných cien jednotlivých vstupov, predajných cien); riziko strát spojených s investíciami, s používaným majetkom a technickými zariadeniami; riziko strát prostriedkov vložených do výskumu a vývoja; finančné riziko (spôsobené pohyblivosťou výmenného kurzu meny a úrokovej sadzby); riziko obchodného cyklu (nad ktorým zvyčajne nemá kontrolu žiadna zo zúčastnených strán); úverové riziko; politické riziko a pod.
Analýza rizík je väčšinou chápaná ako proces definovania hrozieb, pravdepodobnosti ich vzniku a dopadu na aktíva, teda stanovenie rizík a ich závažnosti.
Analýza rizík zahŕňa identifikáciu aktív, vymedzenie posudzovanej spoločnosti a popis aktív, ktoré vlastní; stanovenie hodnoty aktív – určenie hodnoty aktív a ich význam pre spoločnosť, ohodnotenie možného dopadu ich straty, zmeny, či poškodenia na existenciu či správanie spoločnosti; identifikácia hrozieb a slabých miest – určenie konkrétnych akcií, ktoré môžu negatívne ovplyvniť hodnotu aktív, určenie slabých miest spoločnosti; stanovenie závažnosti hrozieb a miery zraniteľnosti – určenie pravdepodobnosti výskytu hrozieb a miery zraniteľnosti spoločnosti voči danej hrozbe.
Pod pojmom riziko sa rozumie nebezpečenstvo vzniku škody, poškodenia, straty alebo zničenia, resp. neúspechu v podnikaní. Neexistuje jedna všeobecne uznávaná definícia, pojem riziko je definovaný rôzne:
• Pravdepodobnosť alebo možnosť vzniku straty, všeobecne neúspechu.
• Variabilita možných výsledkov alebo neistota ich dosiahnutia.
• Možnosť vzniku straty alebo zisku (tzv. špekulatívne riziko).
• Nebezpečenstvo chybného rozhodnutia.
• Odchýlka skutočných od očakávaných výsledkov.
• Pravdepodobnosť akéhokoľvek výsledku, odlišného od výsledku očakávaného.
• Nebezpečenstvo negatívnej odchýlky od cieľa (tzv. čisté riziko).
• Neurčitosť spojená s vývojom hodnoty aktíva (tzv. investičné riziko).
V ekonomike je pojem riziko používaný v súvislosti s nejednoznačným priebehom určitých skutočných ekonomických procesov a nejednoznačnosťou ich výsledku. Riziková analýza je kľúčovým nástrojom k identifikácii a následnému riadeniu rizík.
a) Charakteristika vybraných typov rizík
Riziko výskumu a vývoja súvisí s neistotou, či vyvinutý výrobok dosiahne komerčný úspech, či získa nové liečivo potrebnú certifikáciu pre predaj, či neuvedie konkurent na trh výrobok podobného typu a nespôsobí pokles zisku.
Riziko trhu súvisí s pochybami, či nová nákladná reklamná kampaň výrazne zvýši predaj, či nový výrobok získa miesto na trhu, či bude mať uvedenie výrobku na novom trhu v zahraničí dobré výsledky.
Úverové (kreditné) riziko je riziko vyplývajúce z toho, že protistrana nesplní svoj existujúci záväzok. Tým môže byť napríklad splatenie úveru alebo uhradenie faktúry za dodaný tovar. Môže ním byť ale aj porušenie záväzku vôbec uskutočniť obchod, s ktorým spoločnosť naisto počíta a musí ho potom nahradiť iným – možno za horších podmienok.
Menové riziko je rizikovým faktorom, ktorý súvisí s kurzom cudzej meny voči základnej mene podniku, v ktorej sú vykazované účty.
Riziko likvidity je rizikom toho, že sa určitý obchod nebude dať v danú chvíľu vôbec uskutočniť. K tomu môže v praxi dôjsť z dvoch dôvodov. Nemusí byť toho schopný podnikateľ sám, predovšetkým kvôli nedostatku finančných prostriedkov (vlastná nelikvidita, t.j. platobná neschopnosť či insolvencia), prípadne nemusí byť schopný nájsť pre obchod protistranu (nelikvidita trhu).
Prevádzkové riziko je riziko dané vzťahom variabilných a fixných nákladov. Čím väčší je podiel fixných nákladov, tým väčšie je prevádzkové riziko a naopak. Pri hodnotení dôsledkov pomeru medzi fixnými a variabilnými nákladmi na úroveň zisku a celkovú výnosnosť vložených prostriedkov sa najviac využíva technika výpočtu bodu zvratu a technika tzv. marginálnych nákladov, ktorá poskytuje veľmi cennú informáciu o príspevku na úhradu (Krycí príspevok), ktorý sa vypočíta ako rozdiel medzi predajnou cenou výrobku a variabilnými nákladmi vynaloženými na jeho výrobu a odbyt, čo vyjadruje, ako jednotlivé výrobky prispievajú na úhradu fixných nákladov a k tvorbe zisku.
Pokiaľ majú podniky rôznu štruktúru fixných a variabilných nákladov, využíva sa pre porovnanie ukazovateľ miery prevádzkového rizika, ako pomer zmeny prevádzkového rizika v percentách a zmeny objemu výroby a predaja v percentách.
Finančné riziko subjekt znáša, ak si jeho podnikanie vyžaduje dlhodobú pôžičku, ktorá prináša riziko výšky úrokovej miery. Analýza finančného rizika odráža mieru zapojenia cudzích zdrojov (dlhov) vo finančnej štruktúre podniku. S cudzími zdrojmi je však spojená povinnosť fixnej platby úrokov, sú nákladovou položkou znižujúcou zisk. Keďže rôzne podniky majú rôznu štruktúru vlastných a cudzích zdrojov, využíva sa pre porovnanie ukazovateľ miery finančného rizika.
Riziko je dôležitý faktor. Ak spoločnosť berie na seba väčšie riziko, očakáva vyšší zisk. Ak riziko v transakcii podstúpi jedna spoločnosť NNS a z výsledného zisku tohto rizika profituje iná spoločnosť NNS, nie je to v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Pri porovnávaní závislých osôb s porovnateľnými nezávislými osobami sa treba presvedčiť, či sú aj ich riziká porovnateľné, alebo či ich možno upraviť tak, aby boli porovnateľné. Pri určení, či závislé a nezávislé transakcie sú porovnateľné, je potrebné porovnať riziká vznikajúce v každej transakcii. Ide pritom obvykle o riziko trhu, finančné riziko, riziko zodpovednosti za chyby výrobku a všeobecné podnikateľské riziká. Riziko musí byť reálne a merateľné. Správna analýza rizika si bežne vyžaduje vyhodnotiť údaje z viacerých rokov.
7. Finančno-ekonomická analýza v kontexte transferového oceňovania
Finančno-ekonomická analýza podniku je pre účely transferového oceňovania významná, nakoľko nám umožňuje posúdiť jeho postavenie na trhu a porovnať podnik s porovnateľnými podnikateľskými subjektmi. Napriek tomu, že tomuto typu analýzy sa Smernica v žiadnej kapitole nevenuje, všetky výpočty a porovnávania ekonomických ukazovateľov sú založené na nej. Tu si treba uvedomiť, že metodika účtovníctva a výkazníctva sa v jednotlivých štátoch líši. To má za následok, že sa líšia aj ukazovatele používané pri prepočtoch. Pri vzájomnom porovnávaní týchto ukazovateľov je teda potrebné dbať na to, aby bola porovnateľná ich obsahová náplň. Pre výkon finančno-ekonomickej analýzy ako základ slúžia účtovné výkazy (t.j. súvaha, výkaz ziskov a strát a poznámky).
Na účely posúdenia, či v konkrétnom prípade cena transferu medzi závislými osobami zodpovedá princípu nezávislého vzťahu je potrebné získať údaje z finančnej analýzy.
|
Finančno-ekonomická analýza je rozbor údajov, ktorých prvotným a hlavným zdrojom je finančné účtovníctvo, kombinácia jednotlivých faktorov podnikateľskej činnosti, vzťahy medzi nimi a vzájomné súvis- losti a interpretácia záverov, ktoré môžeme chápať ako súhrnné hodnotenie finančnej situácie. |
Je to rozbor účtovných údajov zameraných na poznanie finančnej situácie v podniku a činitele, ktoré ju ovplyvňujú. Má analytický ale aj hodnotiaci charakter. Umožňuje odhaliť silné a slabé stránky podniku, ktoré determinujú jeho finančný stav. Stáva sa tak veľmi užitočným a účinným diagnostickým prostriedkom umožňujúcim posudzovať finančné zdravie podniku.
Zmyslom takejto analýzy je dospieť k určitým zámerom o celkovej hospodárskej a finančnej situácii podniku a poskytnúť manažmentu podniku podklady pre rozhodovanie.
|
Finančno-ekonomická analýza v užšom poňatí spočíva v hodnotení stavu a vývoja finančnej situácie podniku na základe rozboru účtovných výkazov. Jej úlohou je objasniť či dešifrovať číselné údaje zistené z účtovnej závierky, t.j. určiť, či je podnik spravovaný podľa zdravého a racionálneho podnikania. |
Finančno-ekonomická analýza sa považuje aj za diagnostický prostriedok posudzovania finančného zdravia podniku. Jej výsledky sú využívané externými subjektmi.
Prvoradý záujem o finančnú analýzu by mali mať vlastníci analyzovaného podniku, ale tiež externí užívatelia, ktorými sú banky, dodávatelia, odberatelia, konkurenčné firmy, mieste samosprávne a vládne orgány, daňová správa, prípadne iní užívatelia.
Finančno-ekonomická analýza „ex post“ hodnotí súčasnú a predchádzajúcu finančnú situáciu. Podkladom pre ňu sú teda ukazovatele charakterizujúce už uskutočnené hospodárske a ekonomické javy a „ex ante“ je nositeľom prognózovaných finančno-ekonomických výsledkov podniku v budúcnosti.
a) Porovnateľné údaje a finančno-ekonomická analýza na účely transferového oceňovania
Pre úspešnú realizáciu finančno-ekonomickej analýzy na účely transferového oceňovania je nevyhnutné získať aktuálne a spoľahlivé informácie o závislej osobe, ktorá realizuje závislé transakcie, ktoré sú predmetom oceňovania a o porovnateľných nezávislých podnikoch. Pri vyhľadávaní porovnateľného výrobku, služby resp. porovnateľného výrobcu, či poskytovaní porovnateľnej služby je možné využívať vlastné zdroje získané z internetu, ale tiež externé zdroje z rôznych databáz, pričom pre európsky región je vhodná napr. databáza AMADEUS a pre región celého sveta je vhodná napr. databáza ORBIS.
Úspešnosť analýzy je vždy podmienená dostupnosťou aktuálnych informácií. Ak chceme porovnávať výsledky závislého podniku s výsledkami porovnateľných nezávislých podnikov, musíme mať o nich dostatok informácií. Manažment podnikov vo všeobecnosti považuje všetky informácie o podniku za dôverné, dokonca aj údaje účtovnej závierky, ktoré sú hlavným zdrojom pre finančno-ekonomickú analýzu. Zákon však ukladá pre mnohé podniky povinnosť publikovať údaje v Obchodnom vestníku. Popri Obchodnom vestníku existujú rôzne odborné časopisy, ktoré prinášajú výber údajov z účtovnej závierky, prípadne vypočítané niektoré pomerové ukazovatele.
Pre analýzu nie je však dôležitý len prístup k informáciám a ich rozsah, ale tiež aj kvalita týchto informácií z hľadiska ich porovnávania. Jedným z rozhodujúcich problémov je teda zabezpečenie porovnateľnosti skúmaných podnikov, bez ktorej by výsledok medzipodnikového porovnávania neposkytol objektívne zhodnotenie podnikových kvalít a problémov.
Zo širšieho aspektu je podmienkou porovnateľnosti rovnaký makroekonomický rámec podnikania, t.j. porovnateľnosť hospodársko – politického systému, ekonomické postavenie trhu, geografická poloha, veľkosť trhu, rozsah konkurencie, dostupnosť substitútov, kúpna sila spotrebiteľov, úroveň dopytu a ponuky.
Mimoriadnu závažnosť zohráva v procese finančno-ekonomickej analýzy porovnateľnosť podmienená odborom podnikania, t.j. charakterom podnikateľskej činnosti. Ani rovnaké číslo v rámci číselníka OKEČ nezaručuje totiž úplnú porovnateľnosť hodnotených podnikov. Táto je podmienená viacerými kritériami ako napr. porovnateľnosť vstupov, typ spracovávanej suroviny či polotovaru, alternatívnosť materiálov, kvalita pracovnej sily, porovnateľnosť technológií, porovnateľnosť výroby, vlastnosti vyrábaného výrobku, porovnateľnosť výstupov; porovnateľnosť okruhu zákazníkov, dohodnuté zmluvné podmienky, podnikateľská stratégia, porovnateľnosť a rozsah podnikateľských rizík; porovnateľnosť a rozsah vykonávaných funkcií.
Bez nároku na úplnosť naznačených kritérií možno konštatovať praktickú nemožnosť úplnej porovnateľnosti niekoľko početného súboru porovnávaných podnikov. Úlohou analytika je hľadanie kompromisu medzi mierou dodržania uvažovaných podmienok a dostatočne veľkým súborom porovnávaných podnikov, aby výsledky analýzy s využitím štatistických metód spracovania boli spoľahlivé.
Pri porovnávaní je potrebné dodržať porovnateľnosť v čase, t. j. porovnávať výsledky podnikov za rovnaké časové obdobia; formálnu porovnateľnosť, t .j. posudzovať podniky na základe rovnakých a rovnako konštruovaných ukazovateľov a porovnateľnosť vo veľkosti, ktorá predpokladá približne rovnakú veľkosť podnikov v súbore. Eliminovať túto podmienku možno používaním relatívnych namiesto absolútnych ukazovateľov.
Úroveň činnosti podniku sa transformuje do ekonomických ukazovateľov. Proces ich výberu je v kompetencii analytika.
b) Metódy finančno-ekonomickej analýzy používané v kontexte transferového oceňovania
Finančno-ekonomická analýza sa spolieha predovšetkým na matematicko-štatistické metódy spojené so súvisiacimi ekonomickými úvahami. Významným prostriedkom vyjadrenia výsledkov týchto metód je ich grafické zobrazenie. V medzipodnikovom porovnávaní pre účely transferového oceňovania netreba zabúdať ani na komparáciu takých atribútov podniku, ako je napr. kvalita produkcie, kvalifikovanosť zamestnancov, podnikateľská pružnosť a pod., ktoré sa nedajú jednoznačne vyjadriť v číslach.
Na účely spracovania medzipodnikových komparácií sa využívajú komparatívno–analytické metódy a matematicko–štatistické metódy.
Predmetom porovnávania pri komparatívno–analytických metódach sú spravidla finančné, hmotné, ľudské, organizačné zdroje podniku a vybrané kvantifikované ukazovatele o činnosti podniku. Takouto analýzou je swot analýza, ktorá je zameraná na porovnávanie podnikových silných a slabých stránok podniku ako aj jeho príležitostí a hrozieb a analýza kritických faktorov úspešnosti, ktorá je menej náročná na silné a slabé stránky podniku. Takéto analýzy sa používajú na zhodnotenie strategického profilu podniku, na porovnanie hodnotenia kritických faktorov úspešnosti analyzovaného podniku s rozhodujúcimi konkurentmi v odbore. Nevýhodou je, že sú vhodné len pre porovnávanie menšieho počtu podnikov, väčší počet by mohol byť neprehľadný.
Komparitívno–analytické metódy sú závislé na kvalifikovanom ale aj subjektívnom odhade odborníkov, chýba im ale analyzovanie v číselných hodnotách, t.j. vo finančno-ekonomických ukazovateľoch objektívne dosiahnutých výsledkov.
Matematicko–štatistické metódy poskytujú metódy a postupy pre posúdenie úrovne činnosti a výsledkov podniku. Matematika a štatistika poskytujú metodologický aparát aj pre zložité správanie sa súborov ekonomických údajov.
Medzi metódy využiteľné v ekonomickej praxi patria priemery a miery variability a kvanitily.
Priemery a miery variability sú najtypickejší metodologický aparát pre skúmanie porovnateľných objektov v rámci štatistického súboru.
Priemery kvantifikujú reprezentatívnu úroveň štatistického súboru ukazovateľov z hľadiska sledovaného znaku, zvoleného ukazovateľa.
Používa sa jednoduchý aritmetický priemer, ktorý je definovaný ako pomer súčtu hodnôt skúmanej veličiny a počtu týchto hodnôt v súbore a vážený aritmetický priemer, ktorý sa odlišuje od jednoduchého aritmetického priemeru tým, že hodnoty daného znaku sú vážené ich počtom, teda kvantitatívnym významom.
Poznanie priemerov umožňuje rozdeliť sledovaný súbor v rámci jedného kritéria na dve skupiny, podpriemerné a nadpriemerné objekty (podniky). Pre potreby analýzy je potrebné v súbore identifikovať ako sa jednotlivé údaje v súbore odlišujú. Na tento účel slúžia miery variability, ktoré dopĺňajú vypovedaciu schopnosť priemerov. Medzi najbežnejšie patria rozptyl a smerodajná odchýlka.
Rozptyl je aritmetický priemer štvorcov odchýlok jednotlivých hodnôt od jednoduchého aritmetického priemeru súboru.
Smerodajná odchýlka je druhá odmocnina rozptylu, vyjadrená v rovnakých jednotkách ako príslušný analyzovaný ukazovateľ. Čím je súbor homogénnejší, tým je hodnota rozptylu a smerodajnej odchýlky menšia.
Nevýhodou rozptylu aj smerodajnej odchýlky je ich závislosť od mernej jednotky jednotlivých ukazovateľov, čo bráni porovnávaniu variability pri rôznych sledovaných veličinách v rámci súboru.
Nedostatky použitia týchto metód do značnej miery eliminuje použitie iných bodových odhadov pre charakterizovanie súboru ekonomických hodnôt – kvantilov.
Kvantily predstavujú odhad parametrov polohy, ktoré rozdeľujú súbor na niekoľko rovnako početných podsúborov, pásiem. V prípade týchto štatistických charakteristík teda nie je dôležité, o koľko jedna hodnota prevyšuje druhú, ale že ju prevyšuje. Toto predurčuje ich citlivosť na poradie hodnôt, ale zároveň odolnosť voči veľkosti hodnôt najmä veľkosti extrémnych hodnôt, na rozdiel od priemerov. Ich hlavným reprezentantom je medián.
Medián predstavuje prostredný člen radu hodnôt usporiadaných podľa veľkosti. Poskytuje medzipodnikovému porovnávaniu možnosť vymedziť polohu určitého ukazovateľa (objektu), zaradiť ho do lepšej alebo horšej polovice súboru. Kvantily sú najčastejšie členené na kvartily, ktoré rozdeľujú súbor do štyroch pásiem s početnosťou 25% objektov v každom pásme; kvintily, ktoré rozdeľujú súbor do piatich pásiem s početnosťou 20% objektov v každom pásme; decily, ktoré rozdeľujú súbor do desiatich pásiem s početnosťou 10% objektov v každom pásme.
Aj v prípade využitia kvantilov pre charakterizované úrovne hodnôt v súbore je potrebné určiť variabilitu súboru. Zvyčajne nie je vyjadrená vzdialenosťou hodnôt od mediánu, ale rozpätím hodnôt medzi prvým a posledným kvartilom, najčastejšie medzi horným a dolným kvartilom, čím je určené pásmo výskytu polovice hodnôt súboru.
Kvantily dávajú širokú možnosť využitia pre medzipodnikové porovnávanie aj na základe viacerých kritérií. Poznanie jednotlivých pásiem súboru porovnateľných podnikov ohraničených kvantilmi umožňuje ohodnotenie týchto ukazovateľov podľa zvolenej bodovacej stupnice a následnou sumarizáciou dosiahnutých bodov za jednotlivé ukazovatele, získame výslednú komplexnú charakteristiku každého analyzovaného podniku, ktorá umožní vytvoriť rebríček úspešnosti podnikov.
Popri číselnom vymedzení pásiem rozdeľujúcich súbor podnikov na rovnako početné skupiny usporiadaných hodnôt ukazovateľov možno analyzovať polohu podniku v priestore aj na základe grafického zobrazenia rozloženia hodnôt v štatistickom súbore.
V snahe uistiť sa, že výsledok kontrolovaného obdobia nie je skreslený, je potrebné používať údaje za viac ako jeden rok. Výsledok len z jedného roka môže byť ovplyvnený zmenou ekonomických a trhových podmienok. Takáto analýza časových radov pomáha odstrániť deformácie spôsobené životným cyklom výrobku alebo podnikateľského odvetvia.
c) Zdroje finančno-ekonomickej analýzy používané v kontexte transferového oceňovania
Zdroje informácií pre finančno-ekonomickú analýzu sú externé, t. j. správy štatistického úradu, rezortné správy, hodnotiace hospodársko-ekonomickú situáciu podniku a interné, t. j. vnútropodnikové evidencie, vnútropodnikové účtovníctvo, súvaha, výkaz ziskov a strát, výkaz cash flow, výkaz o majetku a záväzkoch, výkaz o príjmoch a výdavkoch. Všetky tieto výkazy sú súčasťou účtovnej závierky podniku.
V ďalšej časti sú uvedené zdroje finančno-ekonomickej analýzy a ich charakteristiky, ktoré môžu byť používané v kontexte transferového oceňovania pri posudzovaní finančno-ekonomickej situácie závislých spoločností a hľadaní porovnateľných nezávislých spoločností.
Súvaha
Je výkazom poskytujúcim informácie o majetku podniku, t.j. o aktívach a o kapitálových zdrojoch jeho krytia, t.j. o pasívach.
Jednotlivé majetkové položky sú členené podľa stupňa likvidity, pričom v prvých riadkoch je uvádzaný majetok najmenej likvidný a v posledných riadkoch sa nachádzajú najlikvidnejšie súčasti majetku podniku. Aktíva sú vyjadrené v 3 stĺpcoch. Prvý stĺpec vyjadruje brutto stav majetku, ocenenie majetku po jeho príchode do podniku. Druhý stĺpec vyjadruje korekciu stavu majetku, predstavuje odpočítateľné položky pri jednotlivých druhoch majetku. Je to predovšetkým súčet oprávok a opravných položiek. Tretí stĺpec vyjadruje netto stav majetku, brutto stav majetku upravený o korekcie. Tento stav nás oboznamuje o účtovnej hodnote majetku.
Pasíva môžu byť členené z hľadiska času na dlhodobé a na krátkodobé. V súvahe je prioritou členenia vlastnícky vzťah.
Súvaha je zdrojom pre nasledovné analýzy: pre analýzu absolútnej hodnoty súvahových položiek majetku a kapitálu; pre hodnotenie štruktúry majetku a kapitálových zdrojov, t.j. pre vertikálnu analýzu; pre analýzu majetku a zdrojov jeho krytia, t.j. pre horizontálnu analýzu. Ide o dodržiavanie tzv. „zlatého bilančného pravidla“. Zlaté bilančné pravidlo vyžaduje aby neobežný majetok bol krytý dlhodobými zdrojmi, ktoré sú tvorené vlastným imaním a dlhodobým cudzím kapitálom. Sumárna účtovná hodnota neobežného majetku by mala byť menšia, minimálne rovná dlhodobým zdrojom. Uvedené požiadavky by mali platiť bez ohľadu na výšku časovo rozlíšených aktív a pasív.
Ak hodnota dlhodobých zdrojov prevyšuje hodnotu neobežného majetku, hovoríme, že podnik je predkapitalizovaný. V takomto prípade je hodnota obežného majetku znížená o hodnotu dlhodobých pohľadávok vyššia, než hodnotové vyjadrenie krátkodobého požičaného cudzieho kapitálu. Rozdiel medzi týmito dvoma veličinami je nazývaný ako čistý pracovný kapitál.
Ak stav neobežného majetku je vyšší ako objem dlhodobých zdrojov, hovoríme, že podnik je podkapitalizovaný. V takomto prípade je objem obežného majetku nižší než objem krátkodobého cudzieho kapitálu. Tento rozdiel nazývame nekrytý dlh. Takáto skutočnosť nás upozorňuje na skutočnosť, že podnik použil krátkodobé zdroje na financovanie obstarania neobežného majetku. Táto forma zdrojového krytia môže byť zdanlivo efektívna. Krátkodobé zdroje sú pre podnik lacnejšie, avšak podnik sa môže dostať do vážnych problémov pri financovaní jeho prevádzky, čím sa ohrozí jeho stabilita.
Tiež sa odporúča vykonať časová analýza jednotlivých súvahových položiek. Táto analyzuje zmeny súvahových položiek v čase. Tieto položky môžu byť vyjadrené v absolútnej, ale aj percentuálnej hodnote, vrátane indexov. Takto vlastne charakterizujeme tempo rastu. Je potrebné dbať na to, aby hodnoty boli porovnateľné. Pri časovej analýze súvahových položiek používame absolútne hodnoty vyjadrené v peňažných jednotkách; reťazové indexy, ktoré sa vypočítavajú ako pomer hodnoty bežného roka k hodnote roka predchádzajúceho. Taktiež nám vyjadrujú tempo rastu; bázické indexy, ktoré predstavujú ročné hodnoty sú porovnávané so spoločným bázickým obdobím a percentuálne relatívne zmeny jednotlivých majetkových položiek. Základom pre ich výpočet sú reťazové bázické indexy.
Výkaz ziskov a strát
Informuje o výnosoch a nákladoch podniku za určité účtovné obdobie. Ich rozdielom je výsledok hospodárenia, ktorým môže byť zisk alebo strata. Výsledovka je stupňovo členená, čo umožňuje zistiť úroveň hospodárenia za jednotlivé oblasti činnosti, t.j. hospodársku činnosť; finančnú činnosť a mimoriadnu činnosť.
|
Výkaz ziskov a strát obsahuje informácie, ktoré umožňujú sledovať tvorbu výsledku hospodárenia, podávajú prehľad o nákladoch a výnosoch na jednotlivé časti a slúžia pre posúdenie schopnosti podniku zhodnocovať vložený kapitál. |
Pri analýze výkazu ziskov a strát používame tie isté základné metodické prístupy ako pri súvahe.
Je potrebné uvedomiť si, že výkaz ziskov a strát neposkytuje informácie o prijatej alebo vyplatenej hotovosti. Je zisťovaním ekonomických hodnôt tržieb a ekonomických hodnôt súvisiacich s vytvorením týchto tržieb.
Poznámky
V poznámkach účtovnej závierky sa uvádzajú informácie, ktoré vysvetľujú a dopĺňajú údaje v súvahe a vo výkaze ziskov a strát. Môžu obsahovať i ďalšie údaje a výkazy, ktoré ich dopĺňajú a ktorými sú napríklad prehľad zmien vlastného imania a prehľad peňažných tokov.
V poznámkach sa ďalej uvádzajú informácie, ktoré sa týkajú použitia účtovných zásad a účtovných metód; ďalšie informácie podľa požiadaviek ustanovených zákonom o účtovníctve a opatrením Ministerstva financií SR a informácie o skutočnostiach, ktoré nespĺňajú ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, podmienky na vykázanie v ostatných súčastiach účtovnej závierky, ale ich dôsledky menia významným spôsobom pohľad na finančnú situáciu účtovnej jednotky.
Pre používateľov informácií z účtovnej závierky sú poznámky dôležitým zdrojom doplňujúcich informácií o účtovnej jednotke, ktoré bližšie dokresľujú kvantitatívne ukazovatele prezentované v súvahe a vo výkaze ziskov a strát.
|
Z pohľadu transferového oceňovania sú dôležité najmä informácie o orgánoch spoločnosti, členoch štatutárnych orgánov, dozorných orgánov a iných orgánov účtovnej jednotky; menách a priezviskách členov štatutárnych orgánov, dozorných orgánov a menách a priezviskách alebo obchodných názvoch iných orgánov účtovnej jednotky; štruktúre spoločníkov a akcionárov; konsolidovanom celku potrebné na identifikáciu konsolidovanej účtovnej závierky, ak je účtovná jednotka súčasťou konsolidovaného celku; údajoch vykázaných na strane aktív súvahy; údajoch vykázaných na strane pasív súvahy; výnosoch; nákladoch; daniach z príjmov; iných aktívach a pasívach a ekonomických vzťahoch spoločnosti k spriazneným osobám. |
Zisk
Jedným z najdôležitejších ukazovateľov úspešnosti a efektívnosti podnikania je zisk, t.j. výška výsledku hospodárenia. Najčastejšie sa výsledok hospodárenia vyčísľuje ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi.
Obsah zisku a prístup k jeho výpočtu môže byť v jednotlivých ekonomikách rozdielny.
V anglickej literatúre sú niekedy pojmy čistý a hrubý zisk ponímané dvojako:
1. zisk, v tejto súvislosti nazývaný aj hrubý zisk po odpočítaní daňových, odvodových a iných povinných platieb voči štátu sa nazýva čistý zisk.
|
tržby –
výrobné náklady predávaného tovaru – administratívne náklady, náklady na predaj čistý výnos z podnikateľskej činnosti – platené úroky zisk pred úhradou daní – podnikové dane čistý zisk (zisk po zdanení) |
2. hrubý zisk sa chápe ako obchodné rozpätie, t.j. tržby – priame náklady a pod pojmom čistý zisk rozumieme potom hodnotu hrubý zisk – ostatné (režijné) náklady.
Kategórie úrovne zisku, s ktorými sa možno stretnúť v zahraničných spoločnostiach pri jednotlivých prepočtoch pre účely transferového oceňovania, sú nasledovné:
• EBIT (Earnings Before Interest and Taxes) – zisk pred úrokmi a zdanením
V slovenskom účtovníctve EBIT chápeme ako výsledok hospodárenia („ďalej len „VH“) z bežnej činnosti pred zdanením daňou z príjmov upravený predovšetkým o finančné náklady na platené úroky, ktoré vznikajú ako náklad na cudzie zdroje (úvery, pôžičky,...) a ďalej z implicitných úrokov obsiahnutých v leasingových splátkach.
|
EBIT
= VH z hospodárskej činnosti |
• EBT (Earnings Before Taxes) – zisk pred zdanením
Vo všeobecnosti je EBT chápaný ako VH z bežnej činnosti pred odpočítaním dane z príjmov z tejto činnosti.
|
EBT
= VH z hospodárskej činnosti |
• EAT (Earnings After Taxes) – zisk po zdanení
Vo všeobecnosti ho môžeme chápať ako výsledok hospodárenia z bežnej činnosti po odpočítaní celkovej dane z príjmov z tejto činnosti.
|
EAT = VH z hospodárskej činnosti + finančný VH – daň z príjmov za bežnú činnosť (T) |
• NOPAT (Net Operating Profit After Taxes) – zdanený zisk pred úrokmi
NOPAT je vlastne VH z bežnej činnosti bez uvažovania nákladov na cudzie zdroje po odpočítaní dane z príjmov z tejto činnosti (t.j. činnosti bez nákladov na cudzie zdroje).
|
NOPAT = EBIT (1 – T); kde T – daň z príjmu |
• EBITDA (Earnings Before Interest, Taxes, Depreciation and Amortization) – zisk pred úrokmi, daňami a odpismi
|
EBITDA
= EBIT + odpisy dlhodobého |
• NI (Net Income) – celkový zisk po zdanení, čistý zisk
NI je VH z celkovej činnosti po odpočítaní dane z príjmov.
|
NI = VH za účtovné obdobie |
Vo finančno-ekonomických analýzach sa neuvažuje s VH z mimoriadnej činnosti. Výsledky mimoriadnej činnosti by sme nemali považovať za pravidelný zdroj financovania, nezodpovedá hlavnej, dominantnej činnosti spoločnosti. Potom platí:
|
NI = EAT |
Doplňujúce zdroje pre finančno-ekonomickú analýzu:
Doplňujúce zdroje pre finančno-ekonomickú analýzu sú jednak interné zdroje, t.j. audítorská a výročná správa a tiež externé zdroje, t.j. databázy štátnych organizácií, inštitúcií, ktoré predávajú informácie, informácie získané z okolia analyzovaného podniku, napr. informácie od dodávateľov, odberateľov a pod.
Ukazovatele likvidity
Likvidita podniku vyjadruje schopnosť podniku premeniť jednotlivé zložky majetku na peniaze skôr, ako sú splatné záväzky. Likvidita je schopnosť ich transformácie z danej podoby, napr. z podoby zásob na peňažné prostriedky. Vzhľadom na túto vlastnosť môžeme majetok začleniť do niekoľkých skupín:
1. Najlikvidnejšie – peniaze, ceniny, krátkodobé cenné papiere (krátkodobý finančný majetok);
2. Majetkové zložky realizované v krátkej dobe – splatné krátkodobé pohľadávky;
3. Menej likvidné – zásoby;
4. Dlhodobo likvidné – obligácie, dlhodobé pohľadávky, termínované vklady;
5. Nelikvidné (takmer nelikvidné) – dlhodobý nehmotný majetok.
Najčastejšie sa používajú nasledovné ukazovatele, pričom pre nejednotnosť terminológie sú v zátvorkách uvedené i iné, alternatívne názvy:
• Bežná likvidita (Celková likvidita, likvidita 3. stupňa, L3°, Current ratio, CR, Working capital ratio)
Ukazovateľ bežnej likvidity vypovedá o tom, koľkokrát by bola spoločnosť schopná pokryť požiadavky veriteľov, keby premenila v danom okamihu všetky obežné aktíva na hotovosť. Pre výpočet tohto ukazovateľa sa používa nasledovný vzorec:
Orientačne pre hodnoty bežnej likvidity platí, že bežná likvidita ≥ 1,5 je postačujúca a bežná likvidita < 1,5 je tesná.
• Pohotová likvidita (Rýchla likvidita, Likvidita 2. stupňa, L2°, Quick ratio, QR)
Tento ukazovateľ vychádza z predpokladu, že zásoby materiálu, tovaru a vlastných výrobkov sú z pohľadu obežného majetku najmenej likvidné. Preto sú v tomto teste odpočítané. Ukazovateľ pohotovej likvidity je v porovnaní s ukazovateľom bežnej likvidity výstižnejší. Pre výpočet tohto ukazovateľa sa používa nasledovný vzorec:
Orientačne pre hodnoty pohotovej likvidity platí, že pohotová likvidita ≥ 1 je postačujúca a pohotová likvidita < 1 je tesná.
• Okamžitá likvidita (Likvidita 1. stupňa, L1°, Absolute liquidity ratio, Cash ratio)
Tento ukazovateľ vyjadruje pomer peňažných prostriedkov a ich ekvivalentov ku krátkodobým záväzkom, t.j. meria schopnosť podniku hradiť práve splatné záväzky. Pre výpočet tohto ukazovateľa sa používa nasledovný vzorec:
Okamžitá likvidita vyjadruje schopnosť okamžitého splatenia dlhov. Za dolnú hranicu pásma prijateľných výsledkov sa všeobecne považuje 0,2. Okamžitá likvidita je teda zabezpečená vtedy, keď na 1 euro krátkodobých záväzkov pripadá najmenej 20 centov finančného majetku. Horná hranica okamžitej likvidity je číslo 0,6. Ak je toto číslo vyššie, podnik nemá zabezpečenú likviditu okamžitých peňažných prostriedkov.
V súvislosti s likviditou sa často sleduje aj veľkosť čistého činného kapitálu podniku, niekedy sa označuje aj ako čistý pracovný kapitál (Working Capital). Určí sa ako rozdiel medzi obežným majetkom (OM) a krátkodobými záväzkami (KDZ). Zvyčajne sa však uvádza pomer, akým sa tento kapitál podieľa na krytí obežného majetku, t.j.:
Uvedený vzťah vyjadruje, aká časť obežného majetku je finančne krytá zdrojmi, ktoré sú podniku dlhodobo k dispozícii. Keď je čistý pracovný kapitál príliš nízky alebo nulový, či dokonca mínusový, znamená to, že aj časť obežného majetku je krytá krátkodobými záväzkami, čo je nebezpečné pre likviditu. Mínusová hodnota čistého pracovného kapitálu znamená, že dokonca časť neobežného majetku (budovy, zariadenia, dlhodobé cenné papiere) je krytá krátkodobými záväzkami. To je z hľadiska podnikovej likvidity už kritický stav.
Ukazovatele aktivity
Ukazovatele aktivity merajú schopnosť spoločnosti využívať vložené prostriedky. Vypovedajú o tom, či je veľkosť jednotlivých druhov aktív v súvahe primeraná v pomere k súčasným a budúcim aktivitám. Pre objem aktív v súvahe potom platí:
• vysoká hodnota aktív = vysoké úrokové zaťaženie, zisk je násilne znižovaný vysokým úrokom
• nízka hodnota aktív = nedostatok produktívnych aktív, môže vyvolať neschopnosť pokryť výhodné podnikateľské príležitosti
•
Doba obratu zásob
(Inventory turnover ratio)
Pre výpočet tohto ukazovateľa sa používa nasledovný vzorec:
• Priemerná doba splatnosti pohľadávok (Priemerná doba inkasa, ACP - Average collection period, DSO – Day's sales outstanding)
Pre výpočet tohto ukazovateľa sa používa nasledovný vzorec:
• Doba splatnosti záväzkov
Pre výpočet tohto ukazovateľa sa používa nasledovný vzorec:
Odporúčaná výška pre uvedené ukazovatele je 60 dní a menej.
Ukazovatele zadĺženosti
Slúžia na monitorovanie štruktúry finančných zdrojov podniku. Merajú rozsah, v ktorom sa podnik financuje cudzími zdrojmi a je schopný pokryť svoje záväzky. Podiel vlastných a cudzích zdrojov ovplyvňuje finančnú stabilitu podniku. Zadĺženosť podniku je kľúčovým kritériom dlhodobého zaistenia likvidity (solventnosti). Možno ju vyjadriť viacerými ukazovateľmi ako napr.:
•
Ukazovateľ zadĺženosti
(DR – Debt Ratio)
Pre výpočet tohto ukazovateľa sa používa nasledovný vzorec:
Odporúča sa, aby podiel nebol väčší ako 50%. Vysoká hodnota ukazovateľa zadĺženosti zvyšuje tlak na zvýšenie podielu vlastného imania v pasívach, pretože cudzie zdroje zvyšujú náklady o príslušné úroky platené za požičanie cudzích zdrojov.
• Miera zadĺženosti (Stupeň zadĺženosti, Debt to equity ratio)
Pre výpočet tohto ukazovateľa sa používa nasledovný vzorec:
Odporúča sa, aby podiel cudzích zdrojov nepresiahol 70% vlastného imania.
• Úrokové krytie (IC – Interest coverage, TIE – Times Interest Earned)
Úrokové krytie vyjadruje schopnosť spoločnosti kryť z výsledku hospodárenia pred zdanením a odpočítaním úrokov náklady na cudzie zdroje, t.j. nákladové úroky. Pre výpočet tohto ukazovateľa sa používa nasledovný vzorec:
Ukazovatele rentability
Ukazovatele rentability merajú ekonomickú efektívnosť spoločnosti. Rentabilita vyjadruje ziskovosť – podnik je rentabilný, ak dosahuje zisk, t.j. ak sú výnosy vyššie ako náklady. Je to medzivýkazový ukazovateľ, ktorý využíva údaje zo súvahy a z výkazu ziskov a strát. Konštrukcia ukazovateľa a jeho výpočet sa v rozličných krajinách líši. Závisí najmä od toho, aký zisk sa dosadzuje do čitateľa a čo sa rozumie pod pojmom vložený kapitál. Najmä pri porovnaniach je potom potrebné vedieť, aké údaje preberáme z výkazu ziskov a strát a súvahy.
•
Rentabilita investícií
(ROI – Return on Investments)
ROI je snáď najdôležitejší ukazovateľ, ktorým sa hodnotí podnikateľská činnosť. Vyjadruje zhodnotenie kapitálu, ktorý bol v podniku viazaný. Pre výpočet tohto ukazovateľa sa používa nasledovný vzorec:
• Rentabilita (výnosnosť) celkového kapitálu (ROA – Return on Assets)
ROA vyjadruje zhodnotenie celkových aktív, nominálne zhodných s celkovým kapitálom, ktoré spoločnosť využívala na podnikanie, konfrontuje výsledok podnikateľskej činnosti s objemom vloženého kapitálu. Odporúča sa, aby výška tohto ukazovateľa bola vyššia ako úroková miera pri dlhodobých úveroch. Pre výpočet tohto ukazovateľa sa používa nasledovný vzorec:
•
Rentabilita vlastného kapitálu
(ROE – Return on Equity)
ROE vyjadruje reprodukciu/výnosnosť kapitálu vlastníkov (akcionárov). Slúži pre hodnotenie výnosnosti investícií. Výška závisí nielen od efektívnosti podniku, ale aj od štruktúry financovania. Hodnota ukazovateľa nám vypovedá o výške zhodnotenia práve vlastného kapitálu. Dynamika zhodnotenia vlastného kapitálu by mala byť vyššia ako dynamika zhodnotenia celkového kapitálu. Odporúča sa, aby jeho výška nebola vyššia ako bežná úroková miera. Pre výpočet tohto ukazovateľa sa používa nasledovný vzorec:
•
Rentabilita tržieb
(ROS – Return on Sales)
ROS vyjadruje ako je podnik ziskový vo vzťahu k tržbám. Vyjadruje hospodárnosť a vypovedá o výške čistého zisku, ktorý pripadá na 1 euro tržieb. Meria tak vlastne zhodnotenie spotrebovaných výrobných činiteľov. Pre výpočet tohto ukazovateľa sa používa nasledovný vzorec:
• Rentabilita výnosov
Pre výpočet tohto ukazovateľa sa používa nasledovný vzorec:
Charakterizuje operatívnu efektívnosť práce podniku ako celku. Odporúča sa, aby jeho výška presiahla 0,1.
• Rentabilita základného imania
Pre výpočet tohto ukazovateľa sa používa nasledovný vzorec:
Charakterizuje efektívnosť práce spoločnosti z pohľadu vlastníka. Odporúča sa, aby jeho výška bola vyššia ako 0,15. Vyjadrenie tohto ukazovateľa by sa nemalo uvádzať v percentách, pretože zisk nie je časťou základného imania. Odporúčaná hodnota 0,15 je veľmi podmienená všeobecnou ekonomickou situáciou, pretože výška inflácie môže zvýšiť absolútnu výšku zisku, ale základné imanie sa uvažuje v pôvodnej inflácii nemodifikovanej výške.
7. Metódy transferového oceňovania
Úlohou metód transferového oceňovania je overiť, či podmienky dohodnuté v obchodných alebo finančných vzťahoch zahraničných závislých osôb sú v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Ak dohodnuté podmienky nie sú v súlade s týmto princípom, je potrebné vykonať úpravu základu dane podľa § 17 ods. 5 zákona o dani z príjmov. V opačnom prípade sa takáto úprava základu dane nevykonáva.
Existuje množstvo medzinárodne uznávaných metód, ktoré umožňujú preskúmať, či transakcia medzi závislými osobami je v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Tieto metódy sa rozdeľujú do dvoch skupín:
1. tradičné transakčné metódy (ďalej len „tradičné metódy“), medzi ktoré patria:
• metóda nezávislej trhovej ceny;
• metóda následného predaja;
• metóda zvýšených nákladov a
2. metódy vychádzajúce z porovnávania zisku (ďalej len „ziskové metódy“), medzi ktoré patria:
• metóda delenia zisku a
• metóda čistého obchodného rozpätia.
V niektorých prípadoch je vhodné použiť kombináciu metód. V iných prípadoch je pre spresnenie výsledkov potrebná aplikácia viac ako jednej metódy. V prípade, keď nie je možné použiť žiadnu z vyššie uvedených metód a ani ich kombináciu, je prípustné aplikovať aj iné metódy, ale len ak sú v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
Pri výbere vhodnej metódy sa snažíme o výber takej metódy, ktorá najlepšie vystihuje podstatu konkrétnej transakcie. Pritom berieme do úvahy podstatu činností súvisiacich s konkrétnou transakciou; dostupnosť a hodnovernosť údajov; stupeň porovnateľnosti závislej a nezávislej transakcie, vrátane všetkých okolností, za ktorých sa tieto transakcie vykonávajú; akékoľvek ďalšie nám známe skutočnosti.
Pomocou metód transferového oceňovania sa snažíme odhadnúť, čo by bolo výsledkom príslušnej transakcie, ak by bola založená na princípe nezávislého vzťahu. Ak nemáme úplnú istotu v spoľahlivosti získaného výsledku (zvyčajne v dôsledku nižšieho stupňa porovnateľnosti a kvality poskytnutých údajov), potom je vhodné tento výsledok preveriť pomocou ďalších prepočtov založených na nejakom inom základe. Jednou z možností, ako to urobiť, je porovnať výsledok dosiahnutý aplikovaním jednej metódy s výsledkom dosiahnutým aplikáciou inej metódy, ktorá zohľadňuje napr. očakávanú mieru návratnosti vložených prostriedkov, úroveň rizika, ziskovosť alebo iné údaje, ktoré by nezávislé osoby pravdepodobne použili na posúdenie svojich transakcií.
Tradičné metódy
a) Charakteristika a potreby pre aplikáciu metódy nezávislej trhovej ceny (Comparable uncontrolled price method)
Metóda nezávislej trhovej ceny je definovaná v § 18 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. Patrí medzi tradičné transakčné metódy. Založená je na porovnávaní ceny prevodu majetku alebo služby dohodnutej medzi zahraničnými závislými osobami s porovnateľnou nezávislou trhovou cenou dohodnutou medzi nezávislými osobami. Ak je medzi týmito cenami rozdiel, cena dohodnutá medzi zahraničnými závislými osobami sa nahradí nezávislou trhovou cenou, ktorú by použili nezávislé osoby v porovnateľných obchodných alebo finančných vzťahoch za porovnateľných podmienok.
Metóda nezávislej trhovej ceny si vyžaduje vysoký stupeň porovnateľnosti medzi porovnávaným majetkom alebo službami. Platí zásada, že porovnať možno vždy iba veličiny, ktoré sú porovnateľné. Stupeň porovnateľnosti môže byť preverený použitím funkčnej analýzy.
V praxi vznikajú štyri situácie rôzneho stupňa porovnateľnosti a teda aj hodnovernosti údajov:
1. ten istý tovar alebo služby sú predané alebo nadobudnuté za rovnakých okolností (zmluvné podmienky, objem, ekonomické/trhové podmienky); napríklad spoločnosť môže byť zapojená do transakcií založených na princípe nezávislého vzťahu, ktoré možno priamo porovnať s transakciami tejto spoločnosti s jej závislými osobami,
2. podobný tovar alebo služby sú predané alebo nadobudnuté za rovnakých podmienok (okolností),
3. ten istý tovar alebo služby sú predané alebo nadobudnuté za podobných podmienok (okolností),
4. podobný tovar alebo služby sú predané alebo nadobudnuté za podobných podmienok (okolností); táto situácia často vyplýva z porovnania transakcií s treťou nezávislou stranou.
|
Prvý typ porovnania je vo všeobecnosti vysoko spoľahlivý. Ďalšie tri možnosti sú akceptovateľné za podmienky, že budú vykonané primerané úpravy za účelom odstránenia podstatných rozdielov. |
Všetky faktory porovnateľnosti musia byť správne vyhodnotené, no najdôležitejšími sú podobnosť produktu, zmluvné podmienky a ekonomické a trhové podmienky.
b) Charakteristika a potreby pre aplikáciu metódy následného predaja (Resale price method)
Metóda následného predaja je definovaná v § 18 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov. Vychádza z ceny prevodu majetku nakúpeného zahraničnou závislou osobou, ktorú prepočíta na nezávislú trhovú cenu tak, že nákupnú cenu, za ktorú táto zahraničná závislá osoba majetok opätovne predáva nezávislej osobe, zníži o obvyklú výšku obchodného rozpätia uplatňovaného u porovnateľných nezávislých predajcov. Obvyklou výškou obchodného rozpätia (marže) je suma, z ktorej by sa nezávislý predajca snažil pokryť svoje náklady na predaj tovaru ako aj iné prevádzkové náklady z hľadiska ním vykonávaných funkcií (berúc do úvahy predávaný majetok a predpokladané riziko) a pritom dosiahnuť aj primeraný zisk. Zjednodušene povedané, obchodným rozpätím (maržou) v obchodnej organizácii je rozdiel medzi nákupnou cenou tovaru a jeho predajnou cenou.
Ak sú transakcie porovnateľné vo všetkých znakoch okrem samotného produktu, táto metóda poskytuje oveľa spoľahlivejší postup na určenie nezávislých podmienok ako metóda nezávislej trhovej ceny. Určenie marže je presnejšie, ak sa realizuje v krátkom časovom období.
b1) Vzorec pre výpočet nezávislej ceny podľa metódy následného predaja (Resale price method)
Pri aplikácii metódy následného predaja sa na výpočet nezávislej ceny používa nasledovný vzorec:
|
NNCPNV = PC – (ORN x PC) |
• NNCPNV – nezávislá nákupná cena stanovená na základe princípu nezávislého vzťahu
• PC – predajná cena, za ktorú závislá osoba predáva tovar nezávislej osobe
• ORN – nezávislé obchodné rozpätie
• PCN – nezávislá predajná cena
• NCN– nezávislá nákupná cena
b2) Rozsah stupňa porovnateľnosti
Metóda následného predaja si vyžaduje vykonať analýzu porovnateľnosti a následne porovnať obchodné rozpätie dosiahnuté v kontrolovaných transakciách s:
1. obchodným rozpätím, ktoré ten istý predajca dosiahne pri rovnakých tovaroch nakúpených alebo predaných v porovnateľnej nezávislej transakcii, čo znamená, že sa porovnáva so ziskovou maržou dosiahnutou nezávislou osobou z nákupu porovnateľného tovaru (zahŕňajúc rovnaké funkcie a riziko) od nezávislej osoby, ktoré sú znova predané inej nezávislej osobe alebo
2. obchodným rozpätím dosiahnutým nezávislou osobou v porovnateľných nezávislých transakciách.
Metóda následného predaja je spoľahlivejšia, ak sa následný predaj realizuje v čo najkratšom čase po zakúpení tovaru predajcom. Čím viac času uplynie medzi pôvodným nákupom a následným predajom, tým hrozí vyššie riziko zmien na trhu (úrokové miery, náklady a pod.), pričom toto by malo byť zohľadnené pri porovnávaní.
Prepočty marže väčšinou vychádzajú z hrubého zisku. Úroveň zisku, ktorá má byť porovnávaná, je určená dostupnosťou dostatočne hodnoverných dát. Pri porovnávaní sú finančné náklady zvyčajne vylúčené zo všeobecných a administratívnych nákladov, ako aj nákladov na predaj so zdôvodnením, že financovanie obchodnej činnosti nie je „materiálne“ v porovnaní s tovarmi, výstupmi alebo vykonávanými funkciami, a že finančné výdavky môžu výsledky skresľovať.
Vždy, keď aplikujeme metódu následného predaja, je vhodné uistiť sa, či je obchodné rozpätie (marža) určené tak, aby odrážalo realitu a zohľadňovalo prevádzkové náklady závislej osoby, a či by nezávislá osoba vstúpila do takejto transakcie. Vhodné je taktiež zvážiť, či závislej osobe pripadne dostatočná odmena za jeho finančné riziko.
b3) Výber porovnateľného obchodného rozpätia pre aplikáciu metódy následného predaja
Vhodne zvolené obchodné rozpätie by sa malo meniť v závislosti od hodnoty pridanej predajcom. Môže nastať niekoľko situácií, kedy kombinácia funkcií, majetku a rizík pridáva hodnotu predávanému produktu. Napríklad ak:
1. predávajúci poskytuje minimálne služby, t.j. pôsobí len ako sprostredkovateľ alebo maklér – porovnateľná marža môže byť odvodená z odmeny nezávislého komisionára alebo provízie makléra;
2. predávajúci nadobúda vlastnícke právo k majetku vo forme tovaru, predpokladá to určité obchodné riziko spojené so skladovaním a distribúciou;
3. predávajúci neznáša len funkcie a riziko spomínané v predchádzajúcom bode, ale tiež vykonáva marketing, vzdelávanie a iné aktivity, znáša záruku a iné riziká a zapája nehmotné aktíva ako napríklad vytvorenie distribučnej siete – dodatočne vykonávané funkcie, predpokladané riziko a nehmotné aktíva musia byť zohľadnené vo vyššej odmene z týchto činností.
Vo všeobecnosti sa predpokladá, že vhodne zvolené obchodné rozpätie by sa zvýšilo spolu so zvýšeným objemom majetku, vykonávanými funkciami a znášaným rizikom. Napríklad, ak závislá osoba vynaloží určitú sumu na marketing – na zviditeľnenie značky, ktorá je vlastnená inou osobou a riskuje touto činnosťou svoje vlastné zdroje, závislá osoba má právo na vyššiu odmenu.
Ak má predajca exkluzívne práva na predaj tovaru, obchodné rozpätie je ovplyvnené týmito faktormi:
1. veľkosť geografického územia – trhu a existencia a relatívna konkurencieschopnosť prípadných substitútov (sú tovary schopné „predávať sa samé“ alebo je potrebné získať určitý podiel na trhu?);
2. rozsah činností vykonávaných predajcom;
3. riziko spojené s jediným zdrojom dodávok a úzke napojenie na vývoj produktov iných spoločností.
c) Charakteristika a potreby pre aplikáciu metódy zvýšených nákladov (Cost plus)
Metóda zvýšených nákladov je definovaná v § 18 ods. 2 písm. c) zákona o dani z príjmov. Vychádza z toho, že nezávislá trhová cena sa vypočíta zo skutočných priamych a nepriamych nákladov majetku alebo služby poskytovanej medzi zahraničnými závislými osobami, zvýšených o sumu cenovej prirážky uplatňovanej tým istým dodávateľom vo vzťahu k nezávislým osobám alebo o sumu cenovej prirážky, ktorú by uplatňovala nezávislá osoba v porovnateľnom obchode za porovnateľných podmienok. Cenovou prirážkou je suma zvýšenia nákladov, ktorá sa meria pomocou obchodného rozpätia potom, ako dodávateľovi majetku alebo služby vznikli priame a nepriame náklady.
K priamym a nepriamym nákladom sa pripočíta také zvýšenie nákladov, aby sa z hľadiska vykonávaných funkcií dosiahol primeraný zisk. Pritom je potrebné zohľadniť charakter predávaného majetku a podnikateľské riziká. Zjednodušene možno povedať, že cenovou prirážkou je rozdiel medzi nákupnou cenou tovaru a jeho predajnou cenou v obchodnej organizácii alebo rozdiel medzi nákladmi vynaloženými na výrobu výrobku alebo služby a jeho predajnou cenou u výrobcu alebo poskytovateľa služby.
c1) Vzorec pre výpočet nezávislej ceny podľa metódy zvýšených nákladov (Cost plus)
Pri aplikácii metódy zvýšených nákladov sa na výpočet nezávislej ceny používa nasledovný vzorec:
|
PCPNV = N + (CPN x N) |
• PCPNV – predajná cena stanovená na základe princípu nezávislého vzťahu
• N – náklady
• CPN – nezávislá cenová prirážka
• PCN – nezávislá predajná cena
• NN – nezávislá výška nákladov
c2) Úprava priamych a nepriamych nákladov pre aplikáciu metódy zvýšených nákladov (Cost plus)
Pri aplikácii metódy zvýšených nákladov je potrebné rozlíšiť náklady na výrobu tovaru alebo poskytnutie služby na priame a nepriame a tieto nasledovne upraviť.
Keďže priame náklady na materiál, pracovnú silu a pod. sa môžu v priebehu jednotlivých období výrazne meniť, je vhodné tieto údaje na účely ďalších prepočtov za jednotlivé obdobia spriemerovať. Spriemerovanie údajov je vhodné použiť aj pri určovaní nákladov pri produktových radoch v prípadoch, keď transakcie musia byť na správne určenie porovnateľnosti posudzované ako celok.
Základom pre zohľadnenie nepriamych nákladov je, aby tieto náklady mali význam v kontexte vykonávanej obchodnej činnosti toho - ktorého prípadu a aby nevytvárali skreslenia. Každý vzorec na výpočet nepriamych nákladov musí byť dôsledne aplikovaný a nesmie ním byť nijako manipulované, čo by mohlo spôsobiť nevhodné navýšenie nákladov.
c3) Absorpčný prepočet nákladov (Absorption Costing) pre aplikáciu metódy zvýšených nákladov (Cost plus)
V praxi sa používa aj agregácia priamych a nepriamych nákladov, ktorá je známa aj pod pojmom absorption costing, „absorpčný prepočet nákladov“. Tieto prepočty musia byť vo všeobecnosti vykonané na báze historických údajov.
c4) Prepočet hraničných nákladov (Marginal costing) pre aplikáciu metódy zvýšených nákladov (Cost plus)
Prepočet hraničných nákladov do nákladov na produkt zaratáva len variabilné výrobné náklady. Prepočet hraničných nákladov často využívajú spoločnosti a skupiny nadnárodných spoločností pri vedení vnútorného účtovníctva a za účelom vnútorného manažmentu.
c5) Výpočet cenovej prirážky (mark-up) pre aplikáciu metódy zvýšených nákladov (Cost plus)
Cenová prirážka (mark-up) závislej osoby pri transakciách medzi závislými osobami by v ideálnom prípade mala byť stanovená na úrovni, na akej by ju stanovila osoba pri porovnateľných nezávislých transakciách. Ak závislá osoba nemá žiadne porovnateľné nezávislé transakcie, cenová prirážka by mohla byť určená na báze porovnateľných transakcií nezávislých spoločností.
Vhodne zvolená cenová prirážka je vypočítaná na úrovni hrubého zisku. Za určitých okolností by však mohlo byť vhodné použiť aj priemernú úroveň zisku, a to v súvislosti s výkonom porovnaní na rovnakej báze (úprava pri zaúčtovaní rozdielov medzi závislou osobou a nezávislou osobou, o ktorej je uvažované ako o porovnateľnom subjekte).
Ďalej je potrebné odstrániť skreslenia spôsobené rozdielnymi prístupmi pri financovaní podniku zo strany závislej osoby a nezávislej osoby, o ktorej je uvažované ako o porovnateľnom nezávislom subjekte. Taktiež je vhodné uistiť sa, či výsledok činnosti má obchodný zmysel v konkrétnych podmienkach príslušného prípadu.
d) Rozdiel charakteristík medzi metódou nezávislej trhovej ceny a inými metódami
Základný rozdiel medzi metódou nezávislej trhovej ceny a inými tradičnými metódami je, že metóda nezávislej trhovej ceny porovnáva ceny porovnateľných tovarov a služieb za porovnateľných podmienok, kým metóda následného predaja a metóda zvýšených nákladov používa také obchodné rozpätie, ktoré by nezávislá osoba očakávala ako odmenu za vykonané funkcie, využité aktíva a predpokladané riziko. Metóda nezávislej trhovej ceny si vyžaduje vysoký stupeň porovnateľnosti tovarov alebo služieb. Ak nemáme k dispozícii porovnateľné tovary alebo služby, potom je vhodnejšie použiť iné metódy, napr. metódu následného predaja a metódu zvýšených nákladov. Je tomu tak z dôvodu, že rozdiely v jednotlivých produktoch mávajú menší vplyv na ziskovú maržu ako na cenu.
Ziskové metódy
Činnosť NNS je zvyčajne založená na vysoko vyvinutej technológii, distribučných alebo marketingových nehmotných aktívach. Tieto spoločnosti sú prepojené ako vertikálne, tak aj horizontálne. Celosvetové siete týchto spoločností sú veľmi zložité. Majú svoju vlastnú jedinečnú štruktúru a ich produkty môžu byť realizované niekoľkými závislými osobami.
Takéto podnikateľské modely majú nasledovné charakteristiky z pohľadu možnosti získať porovnateľné dáta:
1. neexistuje dostatok spoľahlivých dát na analýzu porovnateľnosti a na určenie výsledku činnosti podniku, ktorý by bol na báze princípu nezávislého vzťahu;
2. tovar alebo služba je jedinečná alebo zahŕňa unikátne (nezvyčajné) nehmotné aktíva;
3. tradičné metódy nie sú prakticky aplikovateľné pre náročnosť obchodnej transakcie, resp. kvôli rozsahu a rozdielnosti cezhraničných transakcií tuzemskej závislej osoby so zahraničnými závislými osobami;
4. vo väčšine prípadov sú transakcie medzi zahraničnými závislými osobami veľmi rôznorodé (transfer hmotného a nehmotného majetku alebo služieb), pričom niektoré z nich sa prekrývajú a môže nastať situácia, že nie je možné nájsť porovnateľný subjekt pre danú kombináciu transakcií;
5. čisté obchodné rozpätia sú pri závislých a nezávislých transakciách „benevolentnejšie“ k niektorým rozdielom vo vykonávaných funkciách ako hrubé obchodné rozpätia. Rozdiely vo vykonávaných funkciách medzi spoločnosťami sú často zohľadnené v prevádzkových nákladoch. Vzhľadom na to spoločnosti síce môžu vykazovať širokú škálu hrubých obchodných rozpätí, ale stále dosiahnu skoro rovnakú úroveň čistého zisku
Ziskové metódy skúmajú zisk plynúci z konkrétnej transakcie medzi závislými osobami. Zvyčajne sa používa kritérium čistého zisku (čistý zisk = hrubý zisk – prevádzkové náklady). Typ použitej ziskovej metódy závisí od okolností každého prípadu.
Typy ziskových metód sú metóda delenia zisku a metóda čistého obchodného rozpätia.
|
Jedným z najväčších rozdielov medzi metódou delenia zisku a metódou čistého obchodného rozpätia je, že metóda delenia zisku je aplikovaná pri všetkých sledovaných zahraničných závislých osobách, kým metóda čistého obchodného rozpätia sa využíva len pri jednej závislej osobe. Pri aplikácii ziskových metód hrozí riziko, že sa môže potenciálne prisúdiť jednej spoločnosti zo skupiny nadnárodných spoločností taká úroveň zisku, ktorá nepriamo zanechá pre zvyšné spoločnosti nadnárodnej skupiny neadekvátne nízku alebo vysokú úroveň zisku. |
Takéto riziko však existuje aj pri metóde následného predaja a pri metóde zvýšených nákladov, ktoré sú tiež jednostranne zamerané. Preto je potrebné uistiť sa, či výsledok má obchodný zmysel za podmienok toho – ktorého prípadu.
Pri aplikácii ziskových metód, tak ako aj pri iných metódach, je pre nájdenie spoľahlivých údajov v niektorých prípadoch vhodná agregácia (zlúčenie) transakcií. Ak je možné použiť ziskovú metódu pre jednu transakciu, mali by byť tieto metódy použiteľné aj pre viacero agregovaných transakcií.
a) Charakteristika a potreby pre aplikáciu metódy delenia zisku (Profit split method)
Metóda delenia zisku je definovaná v § 18 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov. Vychádza z takého delenia zisku dosiahnutého zahraničnými závislými osobami, aké by očakávali nezávislé osoby pri spoločnom podnikaní pri dodržaní princípu nezávislého vzťahu.
Ziskom, ktorý je delený, môže byť buď celkový zisk z transakcií alebo reziduálny zisk, t.j. zisk, ktorý nemožno v súčasnosti prisúdiť jednej zo strán, ako aj zisk vznikajúci z jedinečných nehmotných aktív vysokej hodnoty.
Pri delení zisku je potrené zohľadniť nasledovné faktory:
1. Je potrebné zadefinovať, či ide o delenie zisku v rámci určitej produktovej línie, agregovaných produktov alebo celej základne (NNS);
2. Ak závislá osoba vykonáva transakcie s viac ako jednou závislou osobou, je potrebné identifikovať zmluvné strany a zisky v súvislosti s týmito transakciami, ako aj určiť zisk, ktorý má byť medzi ne rozdelený;
3. Na to, aby mohol byť určený konsolidovaný zisk, je potrebné, aby účtovníctvo oboch zmluvných strán bolo založené na rovnakej báze v zmysle meny a účtovných štandardov a neskôr konsolidované.
a1) Kroky využitia kontribučnej analýzy pre aplikáciu metódy delenia zisku
• vypočítať kombinovaný čistý zisk;
• preskúmať funkcie;
• určiť relatívnu hodnotu (pridanú hodnotu) – niektoré faktory: vzniknuté výdavky, použité aktíva;
• preskúmať externé údaje;
• určiť percento rozdelenia zisku;
• prepracovať sa späť k nezávislej (trhovej) cene (Kutišová-Luknárová, 2009).
a2) Kroky využitia reziduálnej analýzy pre aplikáciu metódy delenia zisku
• vypočítať kombinovaný čistý zisk;
• preskúmať funkcie;
• použiť iné metódy pre určenie priamo prideliteľného zisku – často sa dá určiť zisk z aktivít neobsahujúcich značný nehmotný majetok;
• rozdeliť zvyšok/rezíduum podľa analýzy príspevkov (relevantné môžu byť napr. výdavky na výskum a vývoj).
Delenie zisku je možné odhadnúť buď na základe predpokladaného zisku alebo na základe skutočne dosiahnutého zisku.
a3) Použitie plánovaných alebo skutočne dosiahnutých ziskov pre aplikáciu metódy delenia zisku
Skutočnosť či je možné aplikovať metódu delenia zisku na základe budúcich očakávaných (plánovaných) ziskov alebo skutočne dosahovaných ziskov, závisí od nasledovných faktov a okolností:
1. Ak sa závislá osoba rozhodne stanoviť transferové ceny pre transakcie medzi závislými osobami delením zisku, musí vychádzať z plánovaných (budúcich) ziskov, keďže skutočne dosahovaný zisk v tej dobe ešte nie je známy. Ak neskôr vzniknú rozdiely medzi plánovaným a skutočným ziskom, zmluvné strany, ktoré obchodujú na princípe nezávislého vzťahu, by mali upraviť plány pre delenie zisku pre budúce obdobia.
2. Ak boli ceny stanovené inak ako pomocou delenia zisku, každé vyčíslenie zisku musí byť založené na aktuálnych ziskoch spoločnosti dosiahnutých aplikáciou inej základne s využitím rovnakých informácií, ktoré sú k dispozícii v čase stanovenia ceny.
a4) Iné prístupy k deleniu zisku pre aplikáciu metódy delenia zisku
Jedným z prístupov, ktorý je potrebné používať s nutnou dávkou opatrnosti, je rozdelenie spoločne dosiahnutého zisku tak, aby každá zo závislých osôb participujúca na kontrolovanej transakcii dosiahla takú istú mieru návratnosti kapitálu, akú zapojila do tejto transakcie. Táto metóda spôsobuje určité komplikácie, ak jedna alebo viacero zmluvných strán vykonáva služby vysokej pridanej hodnoty. Ďalšou možnosťou je založiť delenie zisku na delení takého zisku, ktorý je výsledkom porovnateľných transakcií vykonávanými medzi nezávislými osobami.
b) Charakteristika a potreby pre aplikáciu metódy čistého obchodného rozpätia (Transactional net margin method)
Metóda čistého obchodného rozpätia je definovaná v § 18 ods. 3 písm. b) zákona o dani z príjmov. Zisťuje výšku čistej ziskovej prirážky z obchodného vzťahu alebo finančného vzťahu medzi závislými osobami vo vzťahu k nákladom, tržbám alebo inej základni, ktorú porovnáva s čistou ziskovou prirážkou používanou vo vzťahu k nezávislým osobám. Funguje teda na podobnom princípe ako metóda zvýšených nákladov alebo metóda následného predaja.
Metóda čistého obchodného rozpätia je metóda založená na porovnaniach na úrovni čistého zisku medzi daňovníkom a nezávislými spoločnosťami obchodujúcimi celkom nezávisle, čo sa týka porovnateľných transakcií alebo obchodov. Porovnania na úrovni čistého zisku môžu byť založené na skúmaní jednej transakcie alebo na agregácii transakcií medzi závislými osobami.
Metódu čistého obchodného rozpätia je možné aplikovať až po dôslednom uplatnení funkčnej analýzy. Je potrebné zohľadniť len taký zisk, ktorý je priraditeľný ku konkrétnej transakcii. Nie je vhodné, aby táto metóda bola aplikovaná na báze celej spoločnosti v tých prípadoch, ak sa spoločnosť podieľa na veľkom množstve rôznych transakcií, alebo ak vykonáva také činnosti, ktoré sa nedajú vhodne porovnať na spoločnom základe s transakciami a funkciami nezávislej spoločnosti.
b1) Ilustrácia základného konceptu metódy čistého obchodného rozpätia
Na ilustráciu základného konceptu metódy čistého obchodného rozpätia slúžia nasledujúce dva diagramy (jeden je založený na čistej cene následného predaja a druhý na báze čistých nákladov plus prirážka).
Nižšie je uvedená ilustrácia základného konceptu metódy čistého obchodného rozpätia – aplikovaná na báze ceny následného predaja.
Pozn.: V tomto prípade pod pojmom hrubý zisk rozumieme tržby – náklady na nákup od zahraničnej závislej osoby a pod pojmom čistý zisk rozumieme hrubý zisk – prevádzkové náklady.
Nižšie je uvedená ilustrácia základného konceptu metódy čistého obchodného rozpätia – aplikovaná na báze zvýšených nákladov.
b2) Zistenie čistého obchodného rozpätia pre aplikáciu metódy čistého obchodného rozpätia
Údaje pre aplikáciu metódy čistého obchodného rozpätia a pre stanovenie vhodného čistého obchodného rozpätia možno získať analýzou porovnateľnosti závislej osoby a porovnateľných nezávislých osôb. Táto metóda vyžaduje porovnanie čistých obchodných rozpätí, ktoré spoločnosť dosiahla v závislých transakciách s tými:
1. čistými obchodnými rozpätiami, ktoré závislá osoba dosiahla v nezávislých transakciách za porovnateľných podmienok (okolností) alebo
2. čistými obchodnými rozpätiami dosiahnutými nezávislou spoločnosťou v porovnateľných nezávislých transakciách.
Je potrebné uistiť sa, že porovnanie zisku sa týka čistého zisku dosiahnutého z cezhraničných transakcií so zahraničnými závislými osobami.
Na aplikovanie metódy čistého obchodného rozpätia existuje množstvo prepočtov vo forme ukazovateľov ziskovosti, ktoré možno použiť. Použiteľnosť týchto ukazovateľov závisí od skutočností a okolností toho – ktorého prípadu a rozsahu hodnovernosti údajov, ktoré má závislá osoba a porovnateľný subjekt k dispozícii.
Pri voľbe vhodného ukazovateľa je potrebné venovať pozornosť faktu, či tento ukazovateľ poskytuje spoľahlivé vyjadrenie ziskovosti daňovníka. Často je potrebné použiť pri meraní ziskovosti viac ako len jeden ukazovateľ. Ukazovatele založené na rentabilite celkového kapitálu môžu spôsobovať problémy v prípade, ak sú používané izolovane, najmä ak závislá osoba poskytuje zahraničnej závislej osobe služby s vysokou pridanou hodnotou.
Pri aplikácii metódy čistého obchodného rozpätia je dôraz kladený najmä na porovnanie ziskov závislej osoby a porovnateľnej nezávislej osoby, a to na úrovni čistého zisku, resp. radšej na úrovni čistého zisku ako na úrovni hrubého zisku. V súvislosti s tým, akákoľvek analýza musí byť založená a orientovaná na čistý zisk alebo v závislosti od podmienok a okolností preverovaného prípadu na podobný ukazovateľ.
8. Zmeny v dokumentačnej povinnosti pre transferové oceňovanie v roku 2015
V tejto časti príspevku je uvedený rozsah a obsah dokumentačnej povinnosti pre transferové oceňovanie podľa legislatívneho rámca platného pre zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2015.
Od tohto termínu je zavedená povinnosť uplatňovať princípy transferového oceňovania tiež na transakcie realizované medzi daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ktorí sú považovaní za závislé osoby podľa § 2 písm. n) zákona o dani z príjmov t. j. na transakcie medzi „tuzemskými“ závislými osobami.
|
Každý daňovník, ktorý uskutočňuje transakcie vo vzájomných obchodných vzťahoch závislých osôb (zahraničných a tuzemských závislých osôb) (ďalej len „závislé transakcie“) je povinný podľa § 18 ods. 1 zákona o dani z príjmov viesť dokumentáciu o použitých metódach ocenenia týchto transakcií (ďalej len „dokumentácia o transferovom oceňovaní“). Za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2015 určuje obsah dokumentácie o transferovom oceňovaní Usmernenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/011491/2015-724, ktoré je uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 5/2015 (ďalej len „usmernenie“). |
Je potrebné upozorniť na skutočnosť, že ak má daňovník podľa usmernenia povinnosť viesť dokumentáciu o transferovom oceňovaní len základnú, resp. skrátenú („zjednodušenú dokumentáciu“) neznamená to, že nemá všeobecnú dôkaznú povinnosť vymedzenú zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v z. n. p. a že ho správca dane v rámci dokazovania nemôže vyzvať na predloženie ďalších informácií, údajov a skutočností, ktoré preukazujú a vysvetľujú spôsob tvorby cien v rámci kontrolovaných závislých transakcií.
Podľa § 18 ods. 6 zákona o dani z príjmov dokumentáciu o transferovom oceňovaní daňovník predkladá v štátnom jazyku, pričom správca dane alebo finančné riaditeľstvo môže na základe žiadosti daňovníka povoliť predloženie dokumentácie aj v inom ako štátnom jazyku.
Správca dane je oprávnený vyzvať daňovníka na predloženie dokumentácie v odôvodnených prípadoch a v priebehu výkonu daňovej kontroly. Daňovník je povinný predložiť dokumentáciu v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane alebo Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky.
|
Účelom dokumentácie o transferovom oceňovaní je zdokumentovať proces ocenenia vzájomných obchodných vzťahov závislých osôb a iné skutočnosti, ktoré majú na ocenenie týchto vzťahov vplyv. Je plne na daňovníkovi, aby vypracoval takú dokumentáciu o transferovom oceňovaní, ktorá bude pre dokazovanie najvhodnejšia. |
Z dokumentácie o transferovom oceňovaní by malo byť najmä zrejmé aké transakcie sa medzi závislými osobami v príslušnom zdaňovacom období uskutočnili, a či a do akej miery boli pri týchto transakciách uplatnené podmienky preukazujúce splnenie princípu nezávislého vzťahu. Obsah a rozsah povinnej dokumentácie o transferovom oceňovaní závisí najmä od okolností a podmienok jednotlivých transakcií, predovšetkým od použitej metódy transferového ocenenia.
Daňovníci vedú o všetkých závislých transakciách dokumentáciu o transferovom oceňovaní v rozsahu skrátenej dokumentácie o transferovom oceňovaní, pokiaľ o týchto transakciách nevedú dokumentáciu o transferovom oceňovaní v rozsahu základnej alebo úplnej dokumentácie o transferovom oceňovaní. Ďalej sú jednotlivé druhy dokumentácie o transferovom oceňovaní popísané. Daňovníci, ktorí majú viesť dokumentáciu o transferovom oceňovaní v rozsahu základnej alebo úplnej, vedú dokumentáciu o transferovom oceňovaní v takto stanovenom rozsahu len o závislých transakciách, ktoré sú pre daňovníka významné, avšak vždy o transakciách alebo skupinách transakcií s hodnotou nad 1 000 000 € v príslušnom zdaňovacom období. To znamená, že o ostatných (nevýznamných) transakciách vedú dokumentáciu o transferovom oceňovaní v rozsahu skrátenej dokumentácie o transferovom oceňovaní.
9. Druhy dokumentácie o transferovom oceňovaní
V tejto časti príspevku je popísané, aké druhy dokumentácie o transferovom oceňovaní vymedzuje usmernenie a definovanie, kto je povinný príslušný druh dokumentácie o transferovom oceňovaní viesť.
Úplná dokumentácia
o transferovom oceňovaní
Úplná dokumentácia o transferovom oceňovaní sa vzťahuje na nasledovné závislé osoby:
• daňovníkov vykazujúcich výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo [§ 17a zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“)], s výnimkou daňovníkov, ktorí realizujú iba tuzemské transakcie a daňovníkov vymedzených v § 22a ods. 1 až 3 zákona o účtovníctve (obec alebo vyšší územný celok za nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie alebo dcérske účtovné jednotky, ministerstvá) pre transakcie s inými osobami vymedzenými v predmetných ustanoveniach zákona o účtovníctve,
• daňovníkov, ktorí uskutočňujú transakcie so závislými osobami, ktoré sú daňovníkmi nezmluvných štátov [§ 2 písm. x) zákona o dani z príjmov] na transakcie realizované s týmito daňovníkmi nezmluvných štátov, okrem fyzických osôb a mikro účtovných jednotiek (§ 2 ods. 6, 10 a 11 zákona o účtovníctve),
• daňovníkov, ktorí žiadajú správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia podľa § 18 ods. 4 zákona o dani z príjmov,
• daňovníkov, ktorí žiadajú o úpravu základu dane podľa § 17 ods. 6 zákona o dani z príjmov (žiadajú o korešpondujúcu úpravu základu dane) okrem daňovníkov, ktorí predkladajú predmetnú žiadosť vo vzťahu k tuzemským kontrolovaným transakciám,
• daňovníkov, ktorí v zdaňovacom období od základu dane odpočítavajú daňovú stratu vyššiu ako 300 000 € a ktorí dve po sebe nasledujúce zdaňovacie obdobia od základu dane odpočítavajú daňovú stratu vyššiu ako 400 000 €,
• daňovníkov, ktorí v zdaňovacom období uplatňujú úľavu na dani.
Úplná dokumentácia o transferovom oceňovaní sa skladá z dvoch častí:
− Všeobecná časť (dokumentácia o nadnárodnej skupine).
− Špecifická časť (dokumentácia o slovenskej spoločnosti a jej závislých transakciách).
Všeobecná časť dokumentácie o transferovom oceňovaní
Obsahuje nasledovné informácie poskytujúce celkový prehľad o celej nadnárodnej skupine vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím:
a) Identifikáciu a právnu formu jednotlivých členov skupiny, popis celosvetovej organizačnej a vlastníckej štruktúry skupiny vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.
V tejto časti sa uvádza identifikácia skupiny, opis jej celosvetovej organizačnej a vlastníckej štruktúry. Uvádza sa slovný popis a schéma vlastníckych vzťahov; organizačná štruktúra s cieľom identifikovať vlastnícke práva, označiť jednotlivých členov skupiny, ich sídlo, právnu formu, funkciu v skupine (napr. či ide o holdingovú spoločnosť, výrobnú spoločnosť, distribučnú spoločnosť) a iné relevantné skutočnosti. Osobitne je potrebné klásť dôraz na tých členov skupiny, ktorí sú zmluvnými stranami slovenskej spoločnosti v závislých transakciách (dodávatelia, odberatelia, poskytovatelia licencií, služieb, peňažných prostriedkov a pod.). Tiež je potrebné uviesť podrobný opis prípadných podnikových kombinácií (zlúčenie, splynutie, rozdelenie, čiastočné rozdelenie a pod.) realizovaných v predchádzajúcich obdobiach.
b) Popis podnikateľskej činnosti a obchodnej stratégie v rámci skupiny, identifikácia priemyselného odvetvia, obchodné vzťahy a aktivity skupiny v priemyselnom odvetví vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.
V tejto časti sa uvádza opis všeobecného podnikateľského prostredia v danom odvetví, analýza priemyselného odvetvia a trhu ako východisko pre vypracovanie funkčnej a rizikovej analýzy. Definujú sa podnikateľské činnosti skupiny, priemyselné odvetvie, v ktorom podniká, obchodné vzťahy a aktivity v priemyselnom odvetví, tradície, trendy vývoja odvetia, zaužívané praktiky a iné, ako napr. štatistické údaje, rôzne finančné ukazovatele skupiny, informácie o najväčších konkurentoch, intenzita a dynamika konkurenčného prostredia. Tiež je užitočné uviesť súčasné trendy v odvetví a rozhodujúce faktory úspešnosti, informácie o zákazníkoch, cieľové skupiny zákazníkov, trhový potenciál.
c) Plánovanú obchodnú stratégiu, predpokladané aktivity v budúcnosti, projekty a ciele skupiny vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.
V tejto časti sa uvádzajú ciele skupiny (napr. snaha o prienik na nový trh alebo o získanie podielu na trhu) a kroky, ktoré treba vykonať na dosiahnutie týchto cieľov.
d) Všeobecný popis funkcií, ktoré vykonávajú jednotliví členovia skupiny a ich predpokladané riziká, ktoré znášajú, vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.
V tejto časti sa uvádza funkčná a riziková analýza.
Funkčná analýza
Cieľom funkčnej analýzy je určiť, ktoré ekonomicky významné funkcie sa realizujú pri uskutočňovaní príslušných operácií a kto tieto funkcie vykonáva. Ekonomický význam sa prisudzuje tým funkciám, ktoré sú z hľadiska vytvárania hodnôt alebo zisku v danej operácii najdôležitejšie. Dosah funkčnej analýzy prevyšuje formu transakcií a skúma ich ekonomickú podstatu.
Slúži na identifikovanie, či sú závislé a nezávislé transakcie porovnateľné.
Funkčná analýza sa dá charakterizovať ako zisťovanie, kto, čo, kedy, kde, prečo a ako vykonáva určité funkcie.
Funkčná analýza, ktorej súčasťou je kontrolný zoznam funkcií, zjednoduší a urýchli stanovenie, či došlo k posunu príjmov alebo nie.
Pri príprave kontrolného zoznamu postupujme takto:
1. Určíme a uvedieme všetky funkcie vykonávané v rámci danej činnosti.
2. Stanovíme, ktoré funkcie vykonáva materská spoločnosť a ktoré slovenská spoločnosť.
Po vymenovaní funkcií uskutočňovaných jednotlivými subjektmi treba podrobiť analýze aj funkcie samotné. Je potrebné si položiť nasledovné otázky:
• Môže ich vykonávať aj niekto iný?
• Aké obťažné sú tieto funkcie?
• Aký je stupeň ich zložitosti?
• Aké zručnosti alebo know-how vyžadujú?
• Aké zariadenie je potrebné?
• Aké procesy sa používajú?
• Kto je majiteľom práv týkajúcich sa príslušných procesov či špecializovaného zariadenia?
Každá funkcia vykonávaná v rámci slovenskej spoločnosti alebo skupiny by mala priniesť svoj spravodlivý podiel na zisku vyplývajúci z vynaloženej námahy.
Skupina závislých osôb vykonáva rôzne funkcie, najviac zo zisku patrí tej osobe, ktorá prispieva najväčším úsilím, čo platí ešte viac, ak ide o činnosti zriedkavé alebo jedinečné. Výsledná montáž výrobku môže napr. byť zásluhou pobočky, ale ak chránená značka, know-how, reklama alebo odbytové činnosti sú sústredené v materskej spoločnosti, potom táto pobočka má iba funkciu zmluvného výrobcu, čo ju oprávňuje iba k pomerne malej časti celkového zisku.
Riziková analýza
Analýza rizika je proces definovania hrozieb, pravdepodobnosti ich vzniku a dopadu na aktíva, teda stanovenie rizík a ich závažnosti. Riziko musí byť reálne a merateľné. Slúži pri určovaní toho, či sú závislé a nezávislé transakcie porovnateľné. Je potrebné porovnávať riziká vznikajúce v každej transakcii. Riziková analýza je kľúčovým nástrojom k identifikácii a následnému riadeniu rizík. Analýza rizík zahŕňa identifikáciu aktív (vymedzenie posudzovaného subjektu a popis aktív, ktoré vlastní); stanovenie hodnoty aktív (určenie hodnoty aktív a ich význam pre subjekt, ohodnotenie možného dopadu ich straty, zmeny či poškodenia na existenciu či chovanie subjektu); identifikáciu hrozieb a slabých miest (určenie konkrétnych akcií, ktoré môžu negatívne ovplyvniť hodnotu aktív, určenie slabých miest subjektu); stanovenie závažnosti hrozieb a miery zraniteľnosti (určenie pravdepodobnosti výskytu hrozieb a miery zraniteľnosti subjektu voči danej hrozbe).
|
Medzi riziká, ktoré je potrebné brať do úvahy patria trhové riziko (kolísanie nákupných cien jednotlivých vstupov, predajných cien), riziko strát spojených s investíciami, s používaným majetkom a technickými zariadeniami, riziko strát prostriedkov vložených do výskumu a vývoja, finančné riziko (spôsobené pohyblivosťou výmenného kurzu meny a úrokovej sadzby), riziko obchodného cyklu (nad ktorým zvyčajne nemá kontrolu žiadna zo zúčastnených strán), úverové riziko, politické riziko. |
Funkčná a riziková analýza je podrobnejšie popísaná v predchádzajúcej časti príspevku.
e) Iné informácie, ktoré prispejú k preukázaniu súladu s princípom nezávislého vzťahu.
Uviesť akékoľvek relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na transferové ceny.
Špecifická časť dokumentácie o transferovom oceňovaní
Táto časť dokumentácie o transferovom oceňovaní nadväzuje na všeobecnú časť. Obsahuje nasledovné informácie týkajúce sa slovenskej spoločnosti a jej závislých transakcií. Zachytáva súčasný stav a zmeny v porovnaní s predchádzajúcim obdobím:
a) Identifikáciu a právnu formu daňovníka, popis jeho organizačnej a vlastníckej štruktúry vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.
V tejto časti sa uvádza identifikácia a právna forma slovenskej spoločnosti, opis jej organizačnej a vlastníckej štruktúry. Uvádza sa slovný opis a schématické znázornenie postavenia slovenskej spoločnosti v skupine, jej právna forma, vlastnícka a prevádzková štruktúra, história zmien hlavných vlastníkov akcií a štruktúra manažmentu. V nadväznosti na uvedené sa uvedie slovný opis a schématické znázornenie vnútornej organizačnej štruktúry slovenskej spoločnosti, t. j. uvedú sa jej útvary, oddelenia a úseky, ktoré majú spojitosť so závislými transakciami (výskum, vývoj, nákup, výroba, distribúcia, marketing, predaj, ľudské zdroje a iné).
b) Popis podnikateľskej činnosti a obchodnej stratégie daňovníka, vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.
c) Identifikáciu priemyselného odvetvia, obchodné vzťahy a aktivity daňovníka v priemyselnom odvetví vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.
Informácie uvedené v písm. b) a c) na seba nadväzujú, takže je možné ich spojiť a v tejto časti uviesť popis predmetu podnikateľskej činnosti slovenskej spoločnosti. Je ale potrebné uviesť skutočný popis predmetu podnikateľskej činnosti slovenskej spoločnosti v nadväznosti na závislé transakcie, resp. interné porovnateľné nezávislé transakcie a nie iba výpis činností zapísaných do obchodného registra. Ďalej sa v tejto časti uvádzajú informácie o konkurencii, informácie o porovnateľných nezávislých subjektoch.
d) Plánovanú obchodnú stratégiu a podnikateľský zámer, predpokladané aktivity v budúcnosti, projekty a ciele daňovníka.
V tejto časti sa uvádzajú informácie súvisiace s obchodnými stratégiami slovenskej spoločnosti a so špeciálnymi situáciami ovplyvňujúcimi cenu, napr. čo bolo impulzom na začatie transakcie, ktoré faktory ovplyvnili výšku transferovej ceny, napr. snaha o zvýšenie trhového podielu, výber distribučných kanálov, stratégia manažmentu.
Uvádza sa popis zámerov do budúcnosti, podnikateľský zámer, predpokladané aktivity, projekty a ciele.
e) Zoznam kontrolovaných transakcií, popis jednotlivých kontrolovaných transakcií daňovníka, ktorými sú identifikácia zmluvných strán kontrolovanej transakcie, peňažné vyjadrenie hodnoty transakcie a ďalšie informácie o kontrolovanej transakcii (obchodné podmienky a iné skutočnosti ovplyvňujúce kontrolované transakcie).
V tejto časti sa uvádza zoznam a opis VŠETKÝCH závislých transakcií slovenskej spoločnosti.
Tento zoznam závislých transakcií je možné uviesť v nasledovnej tabuľke:
|
Spoločnosť |
Číslo zmluvy |
Predmet transakcie |
Suma |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
• do stĺpca 1 treba uviesť obchodný názov obchodného partnera, ktorý je zmluvnou stranou závislej transakcie;
• do stĺpca 2 treba uviesť číslo zmluvy, na základe ktorej bola realizovaná závislá transakcia;
• do stĺpca 3 treba uviesť stručný slovný opis predmetu závislej transakcie. Predmetom závislých transakcií môže byť hmotný majetok, nehmotný majetok, finančný majetok, úvery, služby, licenčné poplatky a iné;
• do stĺpca 4 treba uviesť hodnotu závislej transakcie v peňažnej jednotke slovenskej meny vykázanej v účtovníctve.
K jednotlivým transakciám treba pripraviť kópie uzavretých zmlúv, dohôd a iné vhodné doklady. Treba identifikovať časový rozvrh, frekvenciu, typ a hodnotu transakcie v objemovom a peňažnom vyjadrení, okolnosti a podmienky každej ďalšej transakcie.
f) Prehľad o nehmotnom majetku, ktorý vlastní alebo využíva daňovník (patenty, ochranné známky, obchodné mená, know-how, atď.), spôsob a rozsah jeho využívania.
V tejto časti sa uvádza prehľad o nehmotnom majetku. Uvádza sa zoznam patentov, ochranných známok, obchodných mien, know-how a iného nehmotného majetku, ktorý slovenská spoločnosť vlastní. Tiež sa uvádza zoznam nehmotného majetku, ktorý slovenská spoločnosť využíva, ak jej ho poskytol niektorý člen skupiny. V zozname sa uvedie aj spôsob a rozsah využívania tohto majetku a rovnako spôsob výpočtu licenčného poplatku (napr. percento z obratu, percento z predaja nezávislým osobám, paušálny poplatok). Súčasťou zoznamu sú aj čísla zmlúv, na základe ktorých sa licencie udelili.
g) Zoznam opatrení predchádzajúcich oceneniu, napr. odsúhlasenie metódy ocenenia, ktoré boli vydané daňovníkovi alebo inému členovi skupiny, ak tieto majú vplyv na ocenenie transakcií daňovníka.
V tejto časti sa uvedie zoznam opatrení predchádzajúcich oceneniu. Táto časť legislatívne súvisí s ustanovením § 18 ods. 4 a 5 zákona o dani z príjmov a s časťou F kapitoly IV Smernice OECD o transferovom oceňovaní. Uvedú sa prípady, ak slovenskej spoločnosti správca dane odsúhlasil metódu ocenenia konkrétnej transakcie alebo ak niektorý člen skupiny, ktorý je zmluvnou stranou príslušnej závislej transakcie, mal odsúhlasený spôsob stanovenia transferovej ceny tejto transakcie v rámci opatrení predchádzajúcich oceneniu. Podrobnejšie je tejto problematike venovaná osobitná časť tohto príspevku uvedená nižšie.
h) Zoznam dohôd o príspevkoch na náklady, na ktorých sa podieľa daňovník a akékoľvek iné rozhodnutia ovplyvňujúce oblasť transferového oceňovania.
V tejto časti je potrebné uviesť zoznam všetkých dohôd o príspevkoch na náklady (napr., na výskum a vývoj), v ktorých je slovenská spoločnosť účastníkom. Súčasťou sú dokumenty, ktoré preukazujú, že je odôvodnené očakávať úžitok z takejto dohody, že je zrejmý rozsah a charakter užívateľského podielu slovenskej spoločnosti na budúcich výsledkoch. Potrebné je opísať spôsob výpočtu príspevkov, ktoré je povinná platiť a metódu rozdeľovania budúcich výsledkov.
i) Informácie o vnútro-skupinových finančných transakciách (priame alebo nepriame úverové vzťahy, ďalej cash-poolingové vzťahy, garancie a taktiež využitie derivátových a iných finančných nástrojov, vrátane hybridných nástrojov, vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.
V tejto časti sa uvádza popis všetkých finančných transakcií, ktoré realizuje slovenská spoločnosť so závislými osobami. Uvádzajú sa detailné podmienky realizácie predmetných finančných transakcií a účel ich realizácie a hlavne ekonomické opodstanenie.
j) Všeobecný popis funkcií, ktoré vykonáva daňovník, jeho predpokladané riziká, ktoré znáša a majetok, ktorý využíva, vrátane zmien v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.
[Pozri všeobecná časť dokumentácie o transferovom oceňovaní písm. d)].
k) Popis systému transferového oceňovania daňovníka, obsahujúci informácie týkajúce sa výberu, spôsobu uplatňovania metód(y) transferového oceňovania a určenia ceny kontrolovaných transakcií.
V tejto časti sa uvádza spôsob transferového oceňovania a výber vhodnej metódy transferového oceňovania. Podrobnejšie je táto problematika uvedená vyššie v časti „Metódy transferového oceňovania“. V tabuľke je uvedená špecifikácia podmienok pre voľbu vhodnej metódy transferového oceňovania pre jednotlivé typy závislých transakcií.
|
Metóda transferového |
Potrebné porovnateľné veličiny pre kalkuláciu ceny |
Porovnateľná východisková veličina pre kalkuláciu ceny |
Najvhodnejšia aplikácia |
|
|
Metóda nezávislej trhovej ceny |
Tovarová zhoda Porovnateľné ceny |
Priama aplikácia porovnateľných cien |
Všetky
prevody, |
|
|
Metóda zvýšených nákladov |
Funkcie Porovnateľné hrubé marže |
Výrobné náklady / náklady poskytnutých služieb testovanej strany |
(Zmluvný) |
|
|
Metóda následného predaja |
Funkcie Porovnateľná hrubá marža |
Nezávislá predajná cena nezávislému zákazníkovi testovanej strany |
Distribútor nepridávajúci významnú hodnotu k produktu |
|
|
Metóda čistého obchodného rozpätia |
Model |
Funkcie Porovnateľná čistá marža |
Výrobné náklady / náklady poskytnutých služieb testovanej strany |
(Zmluvný) Výrobca / poskytovateľ služby nepredávajúci významné nehmotné aktíva |
|
Model |
Funkcie Porovnateľná čistá marža |
Nezávislá predajná cena nezávislému zákazníkovi testovanej strany |
Distribútor nepridávajúci významnú hodnotu k produktu |
|
|
Delenie |
Delenie |
Funkcie Porovnateľné základné zisky „rutinných“ funkcií ------------------------------ Porovnateľné pridelenie reziduálneho zisku |
Prevádzkový |
Prevody, pri ktorých sú na obidvoch stranách prevodu prítomné významné nehmotné aktíva |
|
Delenie |
Funkcie Porovnateľné pridelenie celkového zisku |
Prevádzkový |
Prevody, pri ktorých sú na obidvoch stranách prevodu prítomné významné nehmotné aktíva |
|
l) Interné a/alebo externé porovnateľné údaje nezávislých osôb, analýza porovnateľnosti (informácie o faktoroch určujúcich porovnateľnosť kontrolovaných transakcií s nekontrolovanými transakciami: charakteristika majetku alebo služby, analýza funkcií, zmluvné podmienky, ekonomické prostredie, špecifické obchodné stratégie).
V tejto časti sa uvádzajú informácie o porovnateľných interných alebo externých nezávislých transakciách a o kľúčových faktoroch porovnateľnosti, t. j. charakteristiky majetku alebo služby, analýza funkcií, zmluvné podmienky, ekonomické prostredie, špecifické obchodné stratégie. Pri porovnávaní závislých a nezávislých transakcií je nevyhnutné, aby išlo o transakcie porovnateľných subjektov, čo sa týka nimi vykonávaných funkcií a znášaných rizík. Ak sú predmetom transakcií výrobné činnosti, predajné činnosti, poskytovanie služieb, každá z týchto činností by sa mala ďalej odlíšiť na základe komplexnosti vykonávaných činností, a to ako obmedzený výkon činnosti (napr. zmluvný výrobca, distributér s obmedzenými právomocami, poskytovateľ služieb s obmedzenými právomocami) a komplexný výkon činností (plnoprávny výrobca, distributér, poskytovateľ služieb). Platí zásada, že čím viac činností subjekt vykonáva, tým viac rizík znáša, tým by mal mať väčší nárok na podiel na zisku. Podrobnejšie je táto problematika uvedená vyššie v časti „Analýza porovnateľnosti transakcií v kontexte legislatívneho rámca uplatňovaného v oblasti transferového oceňovania“
m) Informácie o peňažnom plnení a nepeňažnom plnení, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od zahraničnej závislej osoby, ak ich príjemcovia sú daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR.
Tieto informácie sa uvádzajú, ak bolo predmetné plnenie realizované.
n) Iné informácie, ktoré prispejú k preukázaniu súladu s princípom nezávislého vzťahu.
Treba uviesť akékoľvek relevantné skutočnosti, ktoré majú vplyv na transferové ceny.
Preukázanie súladu transakcie s princípom nezávislého vzťahu je kľúčová časť v rámci dokumentácie transferového oceňovania. Na základe uvedených informácií a s použitím vhodnej metódy transferového oceňovania treba preukázať, že cena / zisk závislej transakcie zodpovedá princípu nezávislého vzťahu.
Tiež je vhodné definovať služby poskytované v skupine. Treba opísať, čo bolo skutočným obsahom služieb poskytovaných jedným členom skupiny ostatným členom skupiny, ak je slovenská spoločnosť ich užívateľom. Potrebné je zamerať sa hlavne na služby typu IT, marketing, reklama, poradenstvo v oblasti ľudských zdrojov, finančné poradenstvo, manažérske služby. Potrebné je uviesť, na čo slovenská spoločnosť službu využíva, zdokumentovať jej potrebu, uviesť, akým spôsobom sa cena služby kalkulovala, sumu nákladov vynaložených poskytovateľom na poskytnutie služby a spôsob, ako sa stanovil alokačný kľúč na delenie medzi jednotlivých užívateľov služby.
Skrátená dokumentácia o transferovom oceňovaní
Skrátená dokumentácia o transferovom oceňovaní sa vzťahuje na nasledovné závislé osoby:
• daňovníkov, ktorí sú fyzické osoby,
• daňovníkov, ktorí sú mikro účtovnými jednotkami (§ 2 ods. 6, 10 a 11 zákona o účtovníctve),
• daňovníkov vymedzených v § 22a ods. 1 až 3 zákona o účtovníctve (obec alebo vyšší územný celok za nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie alebo dcérske účtovné jednotky, ministerstvá) pre transakcie s inými osobami vymedzenými v predmetných ustanoveniach.
Skrátená dokumentácia o transferovom oceňovaní obsahuje tieto informácie:
a) identifikáciu a právnu formu jednotlivých členov skupiny, popis organizačnej a vlastníckej štruktúry skupiny [pozri časť všeobecná časť dokumentácie o transferovom oceňovaní písm. a)],
b) zoznam kontrolovaných transakcií, popis jednotlivých kontrolovaných transakcií daňovníka, ktorými sú identifikácia zmluvných strán kontrolovanej transakcie, peňažné vyjadrenie hodnoty transakcie a ďalšie informácie o kontrolovanej transakcii (obchodné podmienky a iné skutočnosti ovplyvňujúce kontrolované transakcie) [pozri časť špecifická časť dokumentácie o transferovom oceňovaní písm. e)],
c) informácie o peňažnom plnení a nepeňažnom plnení, ktoré bolo poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od zahraničnej závislej osoby, ak ich príjemcovia sú daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky [pozri časť špecifická časť dokumentácie o transferovom oceňovaní písm. m)].
Základná dokumentácia
o transferovom oceňovaní
Základná dokumentácia o transferovom oceňovaní sa vzťahuje na nasledovné závislé osoby:
• na daňovníkov, ktorí nemajú povinnosť viesť úplnú alebo skrátenú dokumentáciu o transferovom oceňovaní (napr. na daňovníkov, ktorí nevykazujú výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo a realizujú transakcie so závislými osobami, ktorí sú rezidentmi štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia).
Základná dokumentácia o transferovom oceňovaní sa skladá z dvoch častí:
• Všeobecná časť (dokumentácia o nadnárodnej skupine).
• Špecifická časť (dokumentácia o slovenskej spoločnosti a jej závislých transakciách).
Všeobecná časť dokumentácie o transferovom oceňovaní
Obsahuje nasledovné informácie poskytujúce celkový prehľad o celej nadnárodnej skupine, vrátane zmien, v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím:
a) identifikáciu a právnu formu jednotlivých členov skupiny, popis organizačnej a vlastníckej štruktúry skupiny [pozri časť všeobecná časť dokumentácie o transferovom oceňovaní písm. a)],
b) všeobecný popis funkcií, ktoré vykonávajú jednotliví členovia skupiny a ich predpokladané riziká [pozri časť všeobecná časť dokumentácie o transferovom oceňovaní písm. d)].
Špecifická časť dokumentácie o transferovom oceňovaní
Táto časť dokumentácie o transferovom oceňovaní nadväzuje na všeobecnú časť. Obsahuje nasledovné informácie týkajúce sa slovenskej spoločnosti a jej závislých transakcií: Zachytáva súčasný stav a zmeny v porovnaní s predchádzajúcim obdobím:
a) identifikáciu a právnu formu daňovníka popis jeho organizačnej a vlastníckej štruktúry [pozri časť špecifická časť dokumentácie o transferovom oceňovaní písm. a)],
b) popis podnikateľskej činnosti a obchodnej stratégie daňovníka, identifikáciu hospodárskeho odvetvia, obchodné vzťahy a aktivity daňovníka v hospodárskom odvetví [pozri časť špecifická časť dokumentácie o transferovom oceňovaní písm. b) a c)],
c) všeobecný popis funkcií, ktoré vykonáva daňovník, majetok, ktorý využíva a jeho predpokladané riziká [pozri časť všeobecná časť dokumentácie o transferovom oceňovaní písm. d)],
d) zoznam kontrolovaných transakcií, popis jednotlivých kontrolovaných transakcií daňovníka, ktorými sú identifikácia zmluvných strán kontrolovanej transakcie, peňažné vyjadrenie hodnoty transakcie a ďalšie informácie o kontrolovanej transakcii (obchodné podmienky a iné skutočnosti ovplyvňujúce kontrolované transakcie) [pozri časť špecifická časť dokumentácie o transferovom oceňovaní písm. e)],
e) popis systému transferového oceňovania daňovníka, obsahujúci informácie týkajúce sa výberu, spôsobu uplatňovania metód(y) transferového oceňovania a určenia ceny kontrolovaných transakcií [pozri časť špecifická časť dokumentácie o transferovom oceňovaní písm. k)],
f) informáciu o peňažnom plnení a nepeňažnom plnení, ktoré bolo za daňovníka poskytnuté poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od zahraničnej závislej osoby, ak ich príjemcovia sú daňovníkmi s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky, okrem týchto plnení vyplácaných za klinické skúšanie [pozri časť špecifická časť dokumentácie o transferovom oceňovaní písm. m)].
Dokumentácia sa vypracuje podľa uvedeného rozsahu za každú kontrolovanú transakciu samostatne alebo spoločne za skupinu kontrolovaných transakcií. Skupina kontrolovaných transakcií je viacero kontrolovaných transakcií s tým istým členom skupiny, ktoré sú rovnakého druhu a sú uzatvorené za porovnateľných podmienok, vzájomne úzko prepojené a vzájomne podmienené alebo porovnateľné z hľadiska využívaného majetku, funkcií a rizík, pokiaľ vypracovanie dokumentácie za tieto transakcie spoločne poskytne spoľahlivejší obraz o použitých metódach ocenenia. V dokumentácii sa uvedú dôvody zlúčenia transakcií do skupiny kontrolovaných transakcií.
Dokumentáciu vedie daňovník za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak nenastanú žiadne nové skutočnosti ovplyvňujúce spôsob ocenenia kontrolovaných transakcií, pri vypracovaní dokumentácie sa môže daňovník odvolať na informácie uvedené v dokumentácii za predchádzajúce zdaňovacie obdobia.
Na záver je potrebné opätovne podotknúť, že všetci daňovníci, ktorí realizujú transakcie so závislými osobami, sú povinní viesť dokumentáciu o transferovom oceňovaní minimálne v rozsahu skrátenej dokumentácie o transferovom oceňovaní, t. j. v rozsahu predmetnej dokumentácie o transferovom oceňovaní zdokumentovať všetky závislé transakcie.
Daňovníci, ktorí majú povinnosť viesť úplnú, resp. základnú dokumentáciu o transferovom oceňovaní, vedú túto iba o významných transakciách alebo o skupinách transakcií s hodnotou nad 1 000 000 € v príslušnom zdaňovacom období.
10. Podnikové reštrukturalizácie z pohľadu transferového oceňovania
V tejto časti príspevku je uvedená zmena Smernice v súvislosti s aplikáciou princípov transferového oceňovania pri podnikových reštrukturalizáciách.
Neexistuje žiadna právna alebo všeobecne akceptovaná definícia podnikovej reštrukturalizácie. V kontexte kapitoly IX Smernice je tento pojem definovaný ako cezhraničné presunutie funkcií, majetku a/alebo rizík pri podnikaní nadnárodných spoločností (ďalej len „NNS“). Podniková reštrukturalizácia môže zahŕňať cezhraničný transfer cenného nehmotného majetku, ako aj zrušenie alebo podstatnú renegociáciu existujúcich dohôd (napr. zmena plnoprávneho výrobcu na zmluvného výrobcu, zmena plnoprávneho distribútora na distribútora s obmedzenými právomocami alebo na agenta).
|
Dôvody podnikovej reštrukturalizácie sú najmä maximalizácia rozsahu synergie a ekonomík, zjednodušenie manažmentu v podnikovej štruktúre a zvýšenie efektivity dodávateľského reťazca. Podniková reštrukturalizácia môže byť potrebná aj z dôvodu zachovania ziskovosti alebo obmedzenia strát. |
Podniková reštrukturalizácia je často sprevádzaná realokáciou ziskov medzi členov nadnárodnej skupiny, buď hneď po reštrukturalizácii, alebo až po niekoľkých rokoch.
Jedným z hlavných cieľov toho príspevku je skúmať v akom rozsahu je takáto realokácia v súlade s princípom nezávislého vzťahu. Podľa uvedeného je potrebné skúmať, či by si nezávislé osoby pri podnikovej reštrukturalizácii dohodli rovnaké podmienky ako si dohodnú závislé osoby NNS.
a) Aplikácia princípov transferového oceňovania pri podnikových reštrukturalizáciách.
a1) Špeciálne zváženie rizika v kontexte podnikových reštrukturalizácií
Všeobecne sa na trhu očakáva, že prevzatie zvýšeného rizika bude kompenzované nárastom očakávaného výnosu.
Zmluvné podmienky sú prvým bodom pri zisťovaní, ktorá strana v rámci transakcie znáša riziko s ňou spojené. V prípade neexistencie písomných podmienok musí byť zmluvný vzťah strán odvodený od ich správania a od ekonomických princípov, ktoré vo všeobecnosti určujú vzťahy medzi nezávislými podnikmi.
Pri skúmaní alokácie rizika medzi závislými osobami a vplyvu tejto alokácie na transferové oceňovanie je potrebné posudzovať nielen zmluvné podmienky, ale aj nasledovné oblasti, ktoré sú podrobne rozoberané v ďalšej časti:
− či správanie závislých osôb zodpovedá zmluvnej alokácii rizika – a teda, či dané riziko skutočne znáša tá strana a v takej miere, ako je uvedené v zmluve. Tiež je potrebné brať do úvahy znášanie rizika z kurzových rozdielov, rizika zásob a úverového rizika;
− či alokácia rizika v transakcii medzi závislými osobami je v súlade s princípom nezávislého vzťahu – je potrebné skúmať riziko v kontexte funkčnej analýzy. V tejto súvislosti je potrebné overiť, či je riziko v súlade s princípom nezávislého vzťahu prostredníctvom interných a externých porovnateľných údajov. Avšak toto zisťovanie nie je realizované oddelene od celkovej analýzy porovnateľnosti transakcie, ktorá je s týmto rizikom spojená. A teda porovnateľné údaje sa použijú na zhodnotenie, či celá kontrolovaná transakcia, vrátane významného rizika, je v súlade s princípom nezávislého vzťahu;
− aké sú dôsledky alokácie rizika – ak alokácia rizika je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, strana znášajúca toto riziko by mala znášať náklady spojené s riadením rizika alebo so zmiernením rizika, znášať náklady, ktoré môžu vzniknúť z realizácie rizika (napr. predpokladaný vplyv na ohodnotenie majetku), a mala by byť odškodnená zodpovedajúcim očakávaným výnosom.
Znázornenie procesu zistenia, či je alokácia rizika v transakcii medzi závislými osobami v súlade s princípom nezávislého vzťahu:
a2) Kompenzácia za podnikovú reštrukturalizáciu
Zistenie, či sú podmienky reštrukturalizácie podniku nezávislé, by malo byť vo všeobecnosti uvedené v analýze porovnateľnosti, presnejšie v posúdení vykonávaných funkcií, použitého majetku a znášaného rizika, ako aj zmluvných podmienok, ekonomických okolností a v obchodnej stratégii.
Pri zisťovaní, či by sa nezávislé osoby v porovnateľnej situácii dohodli na rovnakých podmienkach podnikovej reštrukturalizácie, je vhodné informovať sa o transakciách a funkciách, majetku a riziku, ktoré sú predmetom reštrukturalizácie, pred a po reštrukturalizácii; podnikateľských dôvodoch reštrukturalizácie a o očakávaných výhodách, vrátane postavenia synergie; reálne dostupných iných možnostiach.
Pojem potenciálny zisk sa spája s prerozdelením zisku v rámci podnikovej reštrukturalizácie a je definovaný ako „očakávané budúce zisky“.
V kontexte podnikovej reštrukturalizácie by potenciálny zisk mal byť interpretovaný ako zisky/straty, ktoré by podnik dosiahol, ak by nedošlo k podnikovej reštrukturalizácii. Ak entita nemá žiadne rozpoznateľné práva a/alebo iné aktíva v čase reštrukturalizácie, nemá ani nárok na potenciálny zisk. Ak však entita disponuje významnými právami a/alebo inými aktívami v čase reštrukturalizácie, má nárok na kompenzáciu potenciálneho zisku.
V procese podnikovej reštrukturalizácie často dochádza k zmenám rizikových profilov závislých osôb. Príkladom je zmena plnoprávneho výrobcu na zmluvného výrobcu. Zatiaľ čo v prípade ocenenia „po reštrukturalizačných“ zmluvných výrobných činností v súlade s princípom nezávislého vzťahu je vhodné použiť metódu zvýšených nákladov, pri samotnej reštrukturalizácii je potrebné zvážiť, či by mal výrobca dostať kompenzáciu za zmeny existujúcich dohôd, ktoré majú za následok zníženie jeho rizikového, no ziskového potenciálu.
V ďalšej časti sú uvedené príklady na zmeny v alokácii rizika distribútora, vyplývajúce z renegociácie existujúcich distribučných dohôd.
Príklad 1
Distribútor pred podnikovou reštrukturalizáciou vykonával vysoko rizikové činnosti. Zisky distribútora pred podnikovou reštrukturalizáciou za posledných 5 rokov sú nasledovné:
|
Rok |
Rok 1 |
Rok 2 |
Rok 3 |
Rok 4 |
Rok 5 |
|
(čistá zisková marža/predaj) |
(– 2 %) |
+ 4 % |
+ 2 % |
0 % |
+ 6 % |
|
Budúce
očakávané zisky distribútora (predpokladáme, že distribútor má reálnu možnosť realizovať vysoko rizikové činnosti) |
[– 2 % do + 6 %] s významnými neistotami v rámci rozpätia |
||||
|
Zisky distribútora po podnikovej reštrukturalizácii (vykonáva nízko rizikové činnosti) |
Garantovaný stabilný zisk +2 % ročne |
||||
Distribútor sa vzdal potenciálneho zisku s významnými neistotami za relatívne nízky, no stabilný zisk. Či by nezávislá osoba bola ochotná prijať rovnaké podmienky, závisí od očakávaných výnosov v oboch prípadoch, od jeho ochoty prevziať riziko, od ostatných dostupných možností a od možnej kompenzácie za reštrukturalizáciu.
Príklad 2
Distribútor pred podnikovou reštrukturalizáciou vykonával vysoko rizikové činnosti. Zisky distribútora pred podnikovou reštrukturalizáciou za posledných 5 rokov sú nasledovné:
|
Rok |
Rok 1 |
Rok 2 |
Rok 3 |
Rok 4 |
Rok 5 |
|
(čistá zisková marža/predaj) |
(+ 5 %) |
+ 5 % |
+ 10 % |
+ 10 % |
+ 5 % |
|
Budúce
očakávané zisky distribútora (predpokladáme, že distribútor má reálnu možnosť realizovať vysoko rizikové činnosti) |
[+ 5 % do + 10 %] s významnými neistotami v rámci rozpätia |
||||
|
Zisky distribútora po podnikovej reštrukturalizácii (vykonáva nízko rizikové činnosti) |
Garantovaný stabilný zisk +2 % ročne |
||||
V tomto prípade je možné konštatovať, že je nepravdepodobné, že by nezávislé osoby v situácii distribútora súhlasili s takýmto presunom rizika a potenciálneho zisku bez ďalšej kompenzácie.
Príklad 3
Distribútor pred podnikovou reštrukturalizáciou vykonával vysoko rizikové činnosti. Zisky distribútora pred podnikovou reštrukturalizáciou za posledných 5 rokov sú nasledovné:
|
Rok |
Rok 1 |
Rok 2 |
Rok 3 |
Rok 4 |
Rok 5 |
|
(čistá zisková marža/predaj) |
(+ 5 %) |
+ 10 % |
+ 6 % |
+ 7 % |
+ 8 % |
|
Budúce
očakávané zisky distribútora (predpokladáme, že distribútor má reálnu možnosť realizovať vysoko rizikové činnosti) |
[0 % do + 4%] s významnými neistotami v rámci rozpätia (napr. kvôli novým konkurenčným tlakom) |
||||
|
Zisky distribútora po podnikovej reštrukturalizácii (vykonáva nízko rizikové činnosti) |
Garantovaný stabilný zisk +2 % ročne |
||||
Uvedený prípad sa zameriava na skutočnosť, že porovnateľná analýza by mala brať do úvahy aj vývoj potenciálneho zisku, pretože môže dochádzať k významným zmenám obchodného alebo ekonomického prostredia (napr. informácie o meniacom sa konkurenčnom prostredí, ktoré by v budúcnosti mohlo spôsobiť výrazné zníženie ziskov). Z uvedeného vyplýva, že nie je postačujúce spoľahnúť sa iba na historické údaje.
Pri podnikovej reštrukturalizácii sa existujúce zmluvné vzťahy často ukončia alebo zmenia, aby rizikový profil jednotlivých strán zodpovedal ich ziskovému profilu. V takýchto situáciách môže reštrukturovaná entita znášať straty, ako napr. náklady na reštrukturalizáciu a/alebo stratu potenciálneho zisku. Napríklad plnohodnotná distribučná dohoda sa premení na nízko rizikovú distribúciu alebo komisionársku dohodu. V týchto situáciách sa naskytuje otázka, či by nezávislé strany v podobných podmienkach súhlasili s odškodnením reštrukturovanej entity.
Podľa kapitoly IX Smernice sa odškodnením rozumie každý spôsob kompenzácie, ktorý je platený za stratu, ktorú znáša reštrukturovaná entita, buď v podobe priamej platby, rozdelenia nákladov na reštrukturalizáciu, nižších (alebo vyšších) nákupných (alebo predajných) cien v kontexte poreštrukčných operácií alebo v hocijakej inej podobe.
Za účelom zistenia, či je kompenzácia nezávislá, je nevyhnutné preskúmať okolnosti v čase reštrukturalizácie, najmä práva a iné aktíva strán, ako aj iné reálne dostupné možnosti strán, ak sú relevantné. Pre tento účel je dôležité preskúmať nasledovné štyri podmienky:
− či ukončené, neobnovené alebo významne zmenené dohody sú v písomnej forme a či obsahujú klauzulu o kompenzácii;
− či podmienky dohody a existujúca alebo neexistujúca klauzula o kompenzácii alebo inom type záruky (ako aj podmienky takejto klauzuly) sú nezávislé;
− či práva na kompenzáciu sú poskytnuté na základe komerčnej legislatívy alebo precedentného práva a
− či v nezávislom vzťahu by iná osoba bola ochotná vyplatiť kompenzáciu tej osobe, ktorá znáša ujmu z ukončenia alebo zmeny dohody.
a3) Ohodnotenie „po reštrukturalizačných“ transakcií medzi závislými osobami
Hlavný princíp, ktorý je potrebné uplatniť pri ohodnotení „po reštrukturalizačných“ transakcií medzi závislými osobami t.j. pri transakciách realizovaných po podnikovej reštrukturalizácii NNS, je princíp nezávislého vzťahu.
Výber a aplikácia metódy transferového oceňovania pri „po reštrukturalizačných“ transakciách medzi závislými osobami musí vychádzať z analýzy porovnateľnosti transakcie. Je nevyhnutné poznať funkcie, majetok a riziká týchto transakcií a tiež, ktorá osoba ich realizuje, využíva alebo znáša. Tieto informácie by mali vychádzať z funkcií, majetku a rizika oboch strán v rámci transakcie, napr. reštrukturovanej osoby a zahraničnej závislej osoby, s ktorým táto reštrukturovaná osoba obchoduje. V „po reštrukturalizačných“ transakciách by sa mal klásť dôraz na identifikáciu cenného nehmotného majetku a na významné riziká, ktoré ďalej znáša reštrukturovaná osoba a tiež na to, či alokácia nehmotného majetku a rizík je v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
|
Za určitých podmienok existuje významný vzťah medzi kompenzáciou za reštrukturalizáciu a nezávislou odmenou za realizáciu „po reštrukturalizačného“ obchodovania. Napríklad v prípadoch, kde po reštrukturalizácii sú operácie presunuté tak, aby podnik musel realizovať transakcie so závislou osobou. |
Príkladom môže byť situácia, v ktorej podnik realizujúci výrobné a distribučné aktivity po reštrukturalizácii presunie distribučné aktivity na zahraničnú závislú osobu, ktorej bude v budúcnosti predávať svoje výrobky. V takejto situácii by sa podnik mohol dohodnúť so zahraničnou závislou osobou, že sa vzdá časti alebo celej kompenzácie za takýto presun a namiesto toho získa dlhodobejšiu výhodu predajom svojich výrobkov zahraničnej závislej osobe za vyššiu cenu, ako tú, s ktorou by súhlasil, ak by mu bola vyplatená kompenzácia. Taktiež by sa strany mohli dohodnúť na takej kompenzácii za reštrukturalizáciu, ktorá by sčasti vynahradila budúce nižšie transferové ceny za vyrobené produkty.
Inými slovami v situácii, kde podnik má pretrvávajúci dodávateľský vzťah so zahraničným prepojeným podnikom, ktorému boli presunuté isté aktivity, ktoré predtým realizoval samotný podnik, tieto dve strany majú možnosť čerpať ekonomické a obchodné výhody z tohto vzťahu (napr. predajné ceny tovaru). Tieto výhody môžu zdôvodniť výber formy kompenzácie, alebo budúcu transferovú cenu za produkty, ktorá sa odlišuje od cien, ktoré by si dohodli, ak by sa k reštrukturalizácii nepristúpilo. Zatiaľ čo podniky sú slobodné pri výbere formy kompenzácie, avšak na účely aplikácie princípu nezávislého vzťahu je potrebné zohľadniť, čím je kompenzácia za „po reštrukturalizačné“ aktivity ovplyvnená berúc do úvahy predchádzajúcu kompenzáciu za samotnú reštrukturalizáciu.
Samotné porovnanie ziskov z „po reštrukturalizačných“ transakcií medzi závislými osobami so ziskami z transakcií uskutočnených pred reštrukturalizáciou nie je postačujúce pre účely článku 9 Modelovej zmluvy OECD, t.j. pre účely aplikácie princípu nezávislého vzťahu, nakoľko porovnanie musí byť realizované s nekontrolovanými transakciami.
Pri podnikovej reštrukturalizácii môžu byť porovnania situácií pred reštrukturalizáciou a po reštrukturalizácii dôležité najmä pre lepšie pochopenie samotnej reštrukturalizácie a môžu byť súčasťou analýzy porovnateľnosti „pred a po“ pre lepšie pochopenie zmien v alokácii ziskov/strát medzi stranami.
„Úspory z umiestnenia“ sú úspory, ktoré môže získať NNS tým, že presunie niektoré aktivity na miesto, kde sú nižšie náklady (napr. na pracovnú silu, na nehnuteľnosti) ako v mieste pôvodného výkonu týchto aktivít. Problémom v tejto oblasti je, či a ako by mali byť takéto úspory rozdelené medzi stranami. Odpoveď závisí od toho, na čom by sa dohodli nezávislé strany v porovnateľnej situácii.
Príkladom môže byť podnik, ktorý navrhuje, vyrába a predáva značkové oblečenie. Predpokladáme, že výrobný proces je jednoduchý a že značka je známa a predstavuje vysoko cenné nehmotné aktívum. Ďalej predpokladáme, že podnik je založený v krajine A, kde sú vysoké náklady na pracovnú silu, z tohto dôvodu sa podnik rozhodne premiestniť výrobu do pobočky v krajine B, v ktorej sú náklady na pracovnú silu nižšie. Podniku v krajine A ostane vlastníctvo značky a tiež ďalej navrhuje oblečenie. Pobočka v krajine B vyrába oblečenie na základe dohody o zmluvnej výrobe. Podľa tejto dohody pobočka v krajine B nevlastní žiadne nehmotné aktíva, nepreberá žiadne riziká, vyrobené oblečenie sa hneď predá spoločnosti v krajine A, ktorá ich ďalej predáva zákazníkom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že podnik v krajine A a jeho pobočka získajú významné úspory z tohto umiestnenia. Otázkou je, či tieto úspory majú byť pridelené podniku v krajine A, jeho pobočke alebo obom (ak áno, tak v akom členení).
V takomto prípade má vo všeobecnosti podnik v krajine A dostupnú možnosť využiť buď pobočku v krajine B alebo nezávislého výrobcu. Je teda možné nájsť porovnateľné údaje na identifikáciu podmienok, za akých by bola tretia nezávislá strana ochotná vyrábať oblečenie v súlade s princípom nezávislého vzťahu. V tejto situácii by zmluvnému výrobcovi bola pridelená len malá, resp. žiadna časť z úspor z umiestnenia. V opačnom prípade by bol závislý zmluvný výrobca v inej situácii ako nezávislý, čo by bolo v rozpore s princípom nezávislého vzťahu.
b) Modelové situácie
Príklad 4
Premena plnohodnotného distribútora na distribútora s obmedzenými právomocami („risk-less distribútor“)
Spoločnosť A, ktorá je známym distribútorom luxusných produktov a vlastní cennú značku, cenné maloobchody a cenné dlhodobé zmluvy s dodávateľmi, sa stane členom NNS, ktorá podniká na základe globálneho obchodného modelu, v ktorom je vlastníkom všetkých značiek a cenného nehmotného majetku spoločnosť F so sídlom vo Francúzsku, všetky kľúčové zmluvy s dodávateľmi sú v držbe spoločnosti N so sídlom v Nemecku, ktorá je tiež zodpovedná za správu týchto zmlúv a všetky maloobchody sú vlastnené realitnou spoločnosťou C so sídlom vo Francúzsku. Hneď po akvizícii sa skupina rozhodla reštrukturalizovať spoločnosť A presunom jej značky spoločnosti F, presunom zmlúv s dodávateľmi spoločnosti N a presunom maloobchodov spoločnosti C, všetko za finančnú kompenzáciu. V dôsledku transferu spoločnosť A vystupuje ako komisionár pre spoločnosť N. Jej „po reštrukturalizačný“ potenciálny zisk je neporovnateľné nižší ako „pred reštrukturalizačný“. Skupina vysvetlila, že obchodným dôvodom reštrukturalizácie bolo zjednotenie obchodného modelu spoločnosti A s modelom skupiny a že tento bod bol jedným z kľúčových faktorov v dohode o akvizícii. Manažment spoločnosti A teda musel akceptovať reštrukturalizáciu spojenú s akvizíciou. Táto skutočnosť indikuje, že transfer značky, dohôd s dodávateľmi a maloobchodov bol ocenený v súlade s princípom nezávislého vzťahu a že ocenenie „po reštrukturalizačných“ aktivít bude tiež v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
Predpokladáme, že v tomto prípade je skutočné správanie sa závislých strán konzistentné s formou reštrukturalizácie, ekonomická podstata dohody sa nelíši od toho, ako je charakterizovaná a štruktúrovaná závislými stranami. Ak ocenenie reštrukturalizácie a „po reštrukturalizačných“ aktivít bude viesť k nezávislému výstupu pre všetky strany a výška kompenzácie pre spoločnosť A je stanovená v súlade s princípom nezávislého vzťahu potom je možné konštatovať, že táto reštrukturalizácia je v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
Príklad 5
Transfer hodnotného nehmotného majetku do „schránkovej“ („shell“) spoločnosti
NNS vyrába a distribuuje produkty, ktorých hodnota nie je určená technickými vlastnosťami produktu, ale značkou. NNS sa chce odlíšiť od konkurencie prostredníctvom vývoja značiek s vysokou hodnotou vďaka implementácii nákladnej marketingovej stratégie. Značky sú vlastnené spoločnosťou N so sídlom v Nemecku. Vývoj a realizácia celosvetovej marketingovej stratégie sú najdôležitejšou aktivitou NNS vykonávanou 125 zamestnancami v centrále spoločnosti N. Cenné značky majú za následok vysokú cenu za produkty. Centrála spoločnosti N tiež poskytuje centrálne služby pre pobočky skupiny (napr. manažment ľudských zdrojov, dane...). Produkty sú vyrábané pobočkami na základe zmlúv o zmluvnej výrobe so spoločnosťou N. Tieto produkty sú distribuované pobočkami, ktoré ich nakupujú od spoločnosti N. Zisky spoločnosti N, po alokácii odmeny zmluvným výrobcom a distribútorom v súlade s nezávislým vzťahom, sú považované za odmenu pre spoločnosť N za vlastníctvo nehmotného majetku, za marketingové aktivity a centrálne služby. Potom sa zrealizuje reštrukturalizácia. Značky sú transferované zo spoločnosti N do novozaloženej pobočky – do spoločnosti H so sídlom v Holandsku, za finančnú kompenzáciu. Po reštrukturalizácii je spoločnosť N odmeňovaná prostredníctvom metódy zvýšených nákladov za služby, ktoré vykonáva pre spoločnosť H a iné časti skupiny. Odmeňovanie závislých zmluvných výrobcov a distribútorov sa nezmenilo. Zisky, ktoré zostanú po vyplatení zmluvných výrobcov, distribútorov a centrály spoločnosti N, sú vyplatené spoločnosti H. Z analýzy porovnateľnosti sú vyvodené nasledovné závery:
− neexistujú žiadne spoľahlivé informácie o nekontrolovaných porovnateľných transakciách, o vlastníctve značiek a o prisúdených rizikách medzi nezávislými podnikmi rovnakým spôsobom ako v transakcii medzi závislými spoločnosťami N a H;
− spoločnosť H je riadená miestnym trustom. Nemá žiadnych zamestnancov alebo riaditeľov, ktorí by mali právomoc efektívne vykonávať kontrolné funkcie v súvislosti s rizikami spojenými so strategickým vývojom značiek. Tiež nedisponuje finančnými kapacitami zdieľať takéto riziko;
− vedenie centrály spoločnosti N raz ročne cestuje do Holandsku, aby potvrdilo strategické rozhodnutia potrebné k prevádzke spoločnosti. Tieto rozhodnutia sú však prvotne schválené (skutočne) v centrále spoločnosti N pred formálnym stretnutím v Holandsku. NNS tvrdí, že tieto aktivity sú službou vykonávanou spoločnosťou N pre spoločnosť H. Tieto strategicky významné aktivity sú oceňované metódou zvýšených nákladov rovnako, ako ostatné centrálne služby (napr. manažment ľudských zdrojov, dane, atď.);
− vývoj a realizácia celosvetovej marketingovej stratégie sú realizované stále rovnakými zamestnancami spoločnosti N a tieto aktivity spojené s marketingovou stratégiou sú oceňované na báze zvýšených nákladov. Spoločnosť N teda nemá žiadny zmluvný motív maximalizácie hodnoty značiek alebo podielu na trhu, keďže je odmeňovaná na tejto báze.
Celkové zhodnotenie všetkých faktov a okolností vedie k záveru, že ekonomická podstata dohody sa líši od jej formy. Fakty indikujú, že spoločnosť H nemá skutočnú schopnosť znášať riziko, ktoré jej je alokované podľa dohody charakterizovanej a štruktúrovanej závislými osobami. Navyše neexistujú informácie o podnikateľských dôvodoch dohody. V takomto prípade je možné konštatovať, že predmetná reštrukturalizácia nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
Príklad 6
Uznaný transfer nehmotného majetku
Fakty sú rovnaké ako v príklade č. 5, okrem toho, že zamestnanci centrály spoločnosti N sú efektívne realokovaní do Holandska: 30 zo 125 zamestnancov centrály je prepustených, ďalších 30 je premiestnených do novej spoločnosti H, ktorá má sídlo v Holandsku a 15 nových zamestnancov je priamo zamestnaných spoločnosťou H v Holandsku na výkon funkcií realizovaných prepustenými zamestnancami. Zamestnanci spoločnosti H majú reálne schopnosti a kompetencie na výkon strategického vývoja značky a tiež na výkon svetovej marketingovej stratégie. Navyše sa predpokladá, že v tomto príklade má spoločnosť H finančnú kapacitu na prevzatie rizika spojeného so strategickým vývojom značiek. Spoločnosť H ako vlastník značiek aktívne realizuje vývoj a realizáciu celosvetovej marketingovej stratégie. Zamestnanci spoločnosti H majú právomoc a aj reálne vykonávajú kontrolné funkcie v súvislosti s rizikami spojenými so strategickým vývojom značiek. Služby poskytované zvyškom zamestnancov centrály spoločnosti N v Nemecku sú centrálne služby (napr. manažment ľudských zdrojov, dane...), ako aj podporné marketingové funkcie, ktoré sú úzko kontrolované personálom spoločnosti H. Hlavným dôvodom tejto reštrukturalizácie je čerpanie výhod z priaznivého daňového režimu v Holandsku.
Zmeny vo faktoch oproti príkladu č. 5 vedú k záveru, že ekonomická podstata dohody sa nelíši od jej formy a že nezávislé podniky v porovnateľnej situácii by charakterizovali alebo štrukturovali dohodu podobne ako závislé osoby, takže táto reštrukturalizácia je v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
Pri aplikácii princípu nezávislého vzťahu v kontexte reštrukturalizácie je potrebné zistiť, na ktorého člena NNS v rámci reštrukturalizácie sa v skutočnosti presunulo podnikateľské riziko, či kompenzácia za stratu ziskového potenciálu spojeného s presunom práv a aktív a kompenzácia za vypovedanie a zmeny zmlúv zodpovedajú princípu nezávislého vzťahu, či ocenenie transakcií nasledujúcich po reštrukturalizácii zodpovedá princípu nezávislého vzťahu a upriamiť pozornosť na rozpoznanie skutočných transakcií.
Fakt, že dohody o podnikovej reštrukturalizácii sú motivované dosiahnutím optimalizácie zisku a získaním daňovej výhody, sám o sebe automaticky neznamená, že táto dohoda nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
V súlade s medzinárodne akceptovanými princípmi je iba výnimočne vhodné, aby správa daní neuznala transakcie medzi závislými osobami v procese reštrukturalizácie. Jedná sa o nasledovné situácie:
− ekonomická podstata transakcie sa líši od jej formy alebo
− nezávislé osoby v porovnateľných podmienkach by štrukturovali transakciu inak ako závislé osoby a nezávislé ocenenie tejto transakcie sa nedá spoľahlivo určiť.
11. Odsúhlasovanie použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania
V tejto časti príspevku je popísaný postup pri uplatňovaní ustanovení § 18 ods. 4 a 5 zákona o dani z príjmov, podľa ktorých má daňovník (závislá osoba) právo požiadať správcu dane o vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy transferového oceňovania (ďalej len „rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia“). To umožní daňovníkovi overiť si dopredu, ešte pred uskutočnením transakcie so závislou osobou, či navrhovaný spôsob ocenenia tejto transakcie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
Podľa § 18 ods. 4 zákona o dani z príjmov môže daňovník požiadať správcu dane o odsúhlasenie použitia konkrétnej tradičnej metódy vychádzajúcej z porovnávania ceny alebo ziskovej metódy (metódy vychádzajúcej z porovnávania zisku) alebo inej metódy. Použiť možno len takú metódu, ktorej použitie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
Tento proces sa v medzinárodnej daňovej terminológii nazýva „opatrenie predchádzajúce oceneniu“ (z anglického originálu Advance Pricing Agreement) a predstavuje doplnkový nástroj na riešenie otázok transferového oceňovania, ktorý poskytuje daňovníkovi patričný stupeň istoty, že spôsob tvorby transferových cien jeho budúcich transakcií je v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
Opatrenia predchádzajúce oceneniu sa z hľadiska počtu zainteresovaných daňovníkov a daňových správ delia na jednostranné, dvojstranné alebo viacstranné.
Ustanovenie § 18 ods. 4 zákona o dani z príjmov ustanovuje postup pre vydanie rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia v rozsahu jednostranného opatrenia predchádzajúceho oceneniu.
Jednostranné opatrenie predchádzajúce oceneniu prebieha medzi slovenským správcom dane a slovenským daňovníkom. Do tohto procesu nevstupuje daňová správa zahraničného daňovníka (závislej osoby, s ktorou slovenský daňovník uskutočňuje transakciu). Medzi jeho základné nevýhody patrí skutočnosť, že zahraničná daňová správa nemusí súhlasiť s prijatými závermi opatrenia, ak z jej pohľadu uzatvorené opatrenie nie je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, čo môže viesť k ekonomickému dvojitému zdaneniu.
Ak je druhou zmluvnou stranou transakcie, resp. skupiny transakcií závislá osoba s bydliskom alebo so sídlom v zahraničí, ktorá je rezidentom štátu, s ktorým Slovenská republika uzatvorila zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, je možné uzatvoriť dvojstranné (bilaterálne) opatrenie predchádzajúce oceneniu, resp. v prípade viacerých zmluvných strán transakcie viacstranné (multilaterálne) opatrenie predchádzajúce oceneniu.
Dvojstranné, resp. viacstranné opatrenie predchádzajúce oceneniu je konaním, ktoré rozširuje jednostranné opatrenie predchádzajúce oceneniu, v prípadoch, keď je do tohto procesu zapojený aj iný štát.
Uzatvorenie dvojstranného, resp. viacstranného opatrenia predchádzajúceho oceneniu umožňuje článok príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia obvykle označený názvom „Riešenie prípadov dohodou“ (obdobný článok ako článok 25 Modelovej zmluvy OECD), podľa ktorého majú kompetentné orgány zmluvných štátov možnosť vstupovať do tzv. procedúry vzájomných dohôd. Táto procedúra sa využíva najmä na riešenie rôznych situácií a problémov, ktoré vznikajú pri aplikácii uzatvorených zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. V oblasti transferového oceňovania táto procedúra pokrýva najmä uzatvorenie opatrenia predchádzajúceho oceneniu, povolenie korešpondujúcich úprav základu dane (článok 9 ods. 2 Modelovej zmluvy OECD) alebo riešenie problémov pri interpretácii princípu nezávislého vzťahu (článok 9 ods. 1 Modelovej zmluvy OECD).
Kompetentným orgánom na uzatváranie procedúry vzájomnej dohody je v Slovenskej republike Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Dvojstranné, resp. viacstranné opatrenie predchádzajúce oceneniu prebieha medzi slovenským daňovníkom a slovenským správcom dane, pričom do tohto procesu vstupujú aj kompetentné orgány na uzatváranie procedúry vzájomnej dohody podľa príslušného článku zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Medzi základné výhody dvojstranného, resp. viacstranného opatrenia predchádzajúceho oceneniu patrí eliminácia ekonomického dvojitého zdanenia alebo nezdanenia príjmov.
Podľa ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o dani z príjmov daňovník predloží písomnú žiadosť o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy ocenenia svojmu miestne príslušnému správcovi dane podľa § 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.
Lehota na predloženie žiadosti je podľa ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o dani z príjmov najneskôr 60 dní pred začiatkom zdaňovacieho obdobia, počas ktorého sa odsúhlasená metóda ocenenia bude uplatňovať. Vzhľadom na komplexnosť celého procesu pre uzatváranie opatrenia predchádzajúceho oceneniu ako aj častú potrebu dopĺňania relevantných informácií, je potrebné, aby daňovník podal takúto žiadosť v čo možno najväčšom časovom predstihu pred začiatkom zdaňovacieho obdobia, počas ktorého sa má odsúhlasená metóda ocenenia uplatňovať.
V tejto lehote je daňovník povinný uhradiť aj poplatok v nasledovnej výške:
• ak ide o jednostranné APA 1 % zo sumy predpokladaného obchodného prípadu avšak najmenej 4 000 eur a najviac 30 000 eur
• ak ide o bilaterálne, resp. multilaterálne APA 2 % zo sumy predpokladaného obchodného prípadu avšak najmenej 5 000 eur a najviac 30 000 eur.
Prílohou predloženej žiadosti je dokumentácia podľa § 18 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Pri vypracovaní súvisiacej relevantnej dokumentácie je daňovník povinný postupovať v súlade s usmernením. Daňovník, ktorý žiada o odsúhlasenie použitia konkrétnej metódy ocenenia, je povinný spolu so žiadosťou predložiť úplnú dokumentáciu vedenú za príslušné zdaňovacie obdobie.
Rozsah poskytnutých informácií a prípadná nevyhnutnosť doplňujúcich informácií závisí od okolností konkrétneho prípadu. Úspešnosť celého procesu závisí od poskytnutia relevantných informácií zo strany daňovníka, ktoré sú dôkazom toho, že konkrétna metóda transferového oceňovania je najvhodnejšia pre ocenenie príslušných budúcich transakcií a zodpovedá princípu nezávislého vzťahu.
Daňovník v žiadosti uvedie úplný popis navrhovanej metódy s doplňujúcimi informáciami ako aj odhad možných zmien prevádzkových a ekonomických podmienok v budúcnosti, ktoré by mohli mať vplyv na vhodnosť použitia navrhovanej metódy. K niektorým predpokladom je vhodné stanoviť parametre pre určitú prijateľnú úroveň odchýlok, pričom pri stanovení týchto parametrov je vzhľadom na ich špecifickosť potrebné postupovať individuálne v závislosti od okolností konkrétneho prípadu.
Výsledkom uzatvorenia opatrenia predchádzajúceho oceneniu je podľa ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o dani z príjmov vydanie rozhodnutia o odsúhlasení použitia konkrétnej metódy ocenenia. Predmetné ustanovenie nadväzuje na ustanovenie § 63 daňového poriadku, ktoré všeobecne vymedzuje postup pri vydávaní rozhodnutia.
Správca dane môže podľa ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o dani z príjmov vydať rozhodnutie najviac na päť zdaňovacích období. Skutočnú platnosť rozhodnutia určí správca dane najmä s ohľadom na transakcie, ktoré sú predmetom ocenenia, priemyselnú oblasť, dohodu kompetentných orgánov, obdobie platnosti navrhnuté daňovníkom a ďalšie relevantné informácie uvedené v žiadosti a dokumentácii. V medzinárodnej daňovej praxi sa bežne takéto rozhodnutia vydávajú na obdobie troch až piatich rokov s možnosťou ich predĺženia po splnení stanovených podmienok.
Rozhodnutie je účinné od začiatku zdaňovacieho obdobia uvedeného v žiadosti o odsúhlasenie metódy ocenenia bez ohľadu na dátum vydania rozhodnutia, ak správca dane alebo kompetentné úrady nerozhodnú inak.
Daňovník i správca dane môžu odstúpiť od uzatvorenia opatrenia predchádzajúceho oceneniu, ak existujú na takýto úkon relevantné dôvody. Správca dane môže zamietnuť žiadosť o odsúhlasenie metódy ocenenia a navrhovanú metódu neodsúhlasiť, ak napr. skutočnosti a informácie uvedené v predloženej dokumentácii nie sú postačujúce na správne posúdenie navrhovanej metódy a neumožňujú správcovi dane v predmetnej veci zodpovedne a kvalifikovane rozhodnúť. Správca dane zamietne žiadosť o odsúhlasenie metódy ocenenia, ak daňovník nedodrží lehotu na podanie žiadosti uvedenú v ustanovení § 18 ods. 4 zákona o dani z príjmov. Správca dane v takomto prípade zašle daňovníkovi písomné oznámenie o nevyhovení žiadosti daňovníka, pričom rozhodnutie sa v takomto prípade nevydáva.
|
Správca dane môže vydať podľa ustanovenia § 18 ods. 4 zákona o dani z príjmov rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia aj na ďalších najviac 5 zdaňovacích období, ak daňovník predloží opätovnú žiadosť, a to v lehote najmenej 60 dní pred uplynutím lehoty uvedenej v predmetnom rozhodnutí a zároveň preukáže, že nedošlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo vydané pôvodné rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia. Daňovník a správca dane postupujú pri podaní žiadosti a vydaní rozhodnutia rovnako ako pri vydaní prvotného rozhodnutia. |
Správca dane je podľa § 18 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov povinný zrušiť vydané rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia, ak bolo vydané na základe nepresných alebo nepravdivých údajov poskytnutých daňovníkom.
Ak u daňovníka došlo k zmene podmienok, na základe ktorých bolo rozhodnutie o odsúhlasení metódy ocenenia vydané, správca dane buď:
a) podľa § 18 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov zruší alebo zmení vydané rozhodnutie bez žiadosti daňovníka alebo
b) na základe žiadosti daňovníka podľa § 18 ods. 5 písm. c) zákona o dani z príjmov zruší alebo zmení vydané rozhodnutie, ak daňovník preukáže, že došlo k zmene podmienok.
PRÍKLAD
V tejto časti príspevku sú vyššie popísané princípy transferového oceňovania aplikované na praktickom príklade.
a) Popis skúmanej nadnárodnej spoločnosti
Spoločnosť Components SK (ďalej len „CO SK“) je 100 % - nou dcérskou spoločnosťou spoločnosti CarComponets AG (ďalej len „CCO AG“) so sídlom v Nemecku. Spoločnosť CCO AG je materskou spoločnosťou NNS CarComponents (ďalej len „CCO“).
Hlavným predmetom hospodárskej činnosti spoločnosti CO SK je výroba dielov/komponentov pre automobilový priemysel. Ide najmä o diely/komponenty brzdového systému automobilov. Sortiment vyrábaných automobilových dielov/komponentov je nasledovný: ložiská, hnacie hriadele, upínacie krúžky, brzdové kotúče, brzdové bubny a náboje kolies. Odberateľom všetkých vyrobených dielov/komponentov je spoločnosť CCO AG, ktorá tieto diely/komponenty predáva ďalej automobilovým spoločnostiam v rámci celej Európy.
Výber dodávateľov výrobných materiálov na strategickej úrovni určuje materská spoločnosť CCO AG. Spoločnosť CO SK ako výrobca dielov/komponentov je plne zodpovedná za produkciu výrobných dielov a plne zodpovedá aj za kvalitu vyrobených dielov/komponentov v požadovanom čase plnenia dodávok.
Na nasledovnom obrázku je uvedená štruktúra vlastníctva skúmanej NNS CCO a základný popis transakcií.
b) Funkčná a riziková analýza na účely transferového oceňovania
Cieľom funkčnej a rizikovej analýzy je identifikácia a opis aktivít, ktoré vytvárajú hodnotu a na ktorých sa podieľa alebo nepodieľa každá zo spoločností. Funkčná a riziková analýza spoločnosti poskytuje informácie a prehľad o spoločnosti, ktorý je potrebný pre charakterizovanie jej vykonávaných funkcií a znášaných rizík.
Spoločnosti CCO AG a CO SK vykonávajú funkcie uvedené v nasledovnej tabuľke:
Kontrolný zoznam vykonávaných funkcií
a rizík pre spoločnosť CCO AG a spoločnosť CC SK
|
Funkcia/Produkt |
Komponenty |
|
|
Spoločnosti |
CCO AG |
CC SK |
|
1. Výskum a vývoj |
|
|
|
vývoj nových produktov |
x |
|
|
vývoj výrobných technológií |
x |
|
|
vlastníctvo nehmotných práv spojených s produktom |
x |
|
|
2. Marketing a odbyt |
|
|
|
marketingové stratégie, reklama |
x |
|
|
obchodné stratégie, stratégie produktov |
x |
|
|
cenové stratégie |
x |
|
|
rokovanie a získavanie nových zákazníkov |
x |
|
|
organizácia a zabezpečenie odbytovej siete |
x |
|
|
záruka odberu produkcie |
x |
|
|
vybavovanie objednávok |
|
x |
|
3. Nábeh nových produktov |
|
|
|
plánovanie a príprava sériovej výroby na mieste (v závode) |
x |
x |
|
4. Plánovanie a nákup |
|
|
|
Základné prostriedky, stroje |
|
|
|
určenie /plánovanie rozsahu investícií a ich špecifikácia |
x |
x |
|
výber dodávateľov a cenové vyjednávania |
x |
x |
|
zabezpečenie údržby strojov a prístrojov |
|
x |
|
Výrobný materiál |
|
|
|
stanovenie / plánovanie spotreby materiálu |
x |
x |
|
výber dodávateľov a cenové vyjednávania |
x |
x |
|
objednávanie materiálu |
|
x |
|
reklamačný proces pri dodávkach materiálu |
|
x |
|
zabezpečenie náhradných dodávok pri výpadku |
|
x |
|
získanie dodávok materiálu do vlastníctva |
|
x |
|
skladovanie materiálu |
|
x |
|
5. Výroba |
|
|
|
stanovenie plánu produkcie |
x |
|
|
stanovenie noriem |
x |
|
|
logistika hotovej produkcie |
|
x |
|
zabezpečenie výroby dielov vo vysokej kvalite |
|
x |
|
dodržanie termínov výroby |
|
x |
|
kontrola výrobných nákladov |
|
x |
|
6. Záruky a zabezpečenie kvality |
|
|
|
záruky voči klientom |
x |
|
|
vykonanie kontroly kvality vo výrobe |
|
x |
|
7. Logistika |
x |
|
|
8. Zamestnanci |
|
|
|
stanovenie potreby na základe výrobného plánu a objemov |
x |
|
|
zabezpečenie ďalšieho vzdelávania pracovníkov |
x |
x |
Hlavným predmetom hospodárskej činnosti spoločnosti CO SK je výroba a dodanie automobilových dielov/komponentov do brzdného systému vozidiel. Spoločnosť CO SK má garantovaný odber produkcie materskou spoločnosťou CCO AG. Spoločnosť CO SK je zodpovedná za zabezpečenie výroby dielov/komponentov, ktorých plán a normy určila materská spoločnosť CCO AG. Spoločnosť CO SK je v rámci výroby zodpovedná za dodržanie termínov výroby, kontrolu výrobných nákladov a zabezpečenie požadovanej kvality vyrobených dielov/komponentov.
Spoločnosť CO SK získava zákazky na výrobu dielov/komponentov od materskej spoločnosti CCO AG. Ide o priame zadanie zákazky, t. j. určenie konkrétnych množstiev a variantov s ohľadom na ročný plán a využitie kapacít NNS CCO.
Spoločnosť CO SK sa nepodieľa na výskume a vývoji a riziká spojené s výskumom a vývojom znáša výlučne materská spoločnosť CCO AG.
Marketing a organizácia odbytu sú plne v kompetencii materskej spoločnosti, tak isto reklamu a marketing a s tým spojené riziko nesie výlučne materská spoločnosť CCO AG.
Spoločnosť
CO SK sa podieľa spoločne s materskou spoločnosťou CCO AG aj
na procese plánovania a prípravy sériovej výroby dielov/komponentov.
Strategické rozhodnutia v oblasti plánovania a nákupu vstupov (výrobných materiálov) prijíma materská spoločnosť CCO AG, spoločnosť CO SK zabezpečuje a nesie zodpovednosť za operatívne činnosti, ktoré sú potrebné pre plynulý priebeh výroby ako napr. vyjednávanie dodacích podmienok a cien materiálu, riadenie operatívneho procesu obstarávania výrobného materiálu. Dve tretiny vstupov dodávajú dodávatelia so sídlom na území SR (väčšinou ide o dcérske spoločnosti rôznych nadnárodných spoločnosti, ktoré do spoločnosti CO SK dodávajú vstupy spôsobom JIT = angl. „just in time“). Spoločnosť CO SK nadobúda výrobný materiál do vlastníctva a znáša tým riziko skladovania.
Spoločnosť CO SK nenesie riziko nedostatočnosti vyťaženia výrobných kapacít.
Spoločnosť CO SK nesie riziká spojené so samotným výrobným procesom a taktiež riziká v oblasti zabezpečenia kvality. Spoločnosť CO SK je povinná dodržiavať dodacie termíny stanovené materskou spoločnosťou CCO AG a s tým znáša aj náklady spojené s omeškaním.
Pre určenie miery angažovanosti spoločností CO SK a CCO AG na jednotlivých funkciách boli na základe funkčnej analýzy stanovené nasledovné váhy uvedené v nasledovnej tabuľke:
Použitá pritom bola nasledovná stupnica pre určenie váh:
|
0 |
Žiadna angažovanosť na funkcii – spoločnosť nevykonáva danú funkciu |
|
1 |
Minimálna angažovanosť na funkcii |
|
2 |
Mierna angažovanosť na funkcii |
|
3 |
Stredná angažovanosť |
|
4 |
Vysoká angažovanosť na funkcii |
|
5 |
Plná angažovanosť – spoločnosť sama vykonáva danú funkciu |
Priradenie váh
jednotlivým funkciám
a rizikám pre spoločnosť CCO AG a spoločnosť CO SK
|
Funkcia/Produkt |
Komponenty |
|
|
Spoločnosti |
CCO AG |
CC SK |
|
1. Výskum a vývoj |
|
|
|
vývoj nových produktov |
5 |
|
|
vývoj výrobných technológií |
5 |
|
|
vlastníctvo nehmotných práv spojených s produktom |
5 |
|
|
2. Marketing a odbyt |
|
|
|
marketingové stratégie, reklama |
5 |
|
|
obchodné stratégie, stratégie produktov |
5 |
|
|
cenové stratégie |
5 |
|
|
rokovanie a získavanie nových zákazníkov |
5 |
|
|
organizácia a zabezpečenie odbytovej siete |
5 |
|
|
záruka odberu produkcie |
5 |
|
|
vybavovanie objednávok |
|
5 |
|
3. Nábeh nových produktov |
|
|
|
plánovanie a príprava sériovej výroby na mieste (v závode) |
3 |
2 |
|
4. Plánovanie a nákup |
|
|
|
Základné prostriedky, stroje |
|
|
|
určenie /plánovanie rozsahu investícií a ich špecifikácia |
4 |
1 |
|
výber dodávateľov a cenové vyjednávania |
3 |
2 |
|
zabezpečenie údržby strojov a prístrojov |
|
5 |
|
Výrobný materiál |
|
|
|
stanovenie / plánovanie spotreby materiálu |
3 |
2 |
|
výber dodávateľov a cenové vyjednávania |
1 |
4 |
|
objednávanie materiálu |
|
5 |
|
reklamačný proces pri dodávkach materiálu |
|
5 |
|
zabezpečenie náhradných dodávok pri výpadku |
|
5 |
|
získanie dodávok materiálu do vlastníctva |
|
5 |
|
skladovanie materiálu |
|
5 |
|
5. Výroba |
|
|
|
stanovenie plánu produkcie |
5 |
|
|
stanovenie noriem |
5 |
|
|
logistika hotovej produkcie |
4 |
1 |
|
zabezpečenie výroby dielov vo vysokej kvalite |
|
5 |
|
dodržanie termínov výroby |
|
5 |
|
kontrola výrobných nákladov |
|
5 |
|
6. Záruky a zabezpečenie kvality |
|
|
|
záruky voči klientom |
5 |
|
|
vykonanie kontroly kvality vo výrobe |
|
5 |
|
7. Logistika |
5 |
|
|
8. Zamestnanci |
|
|
|
stanovenie potreby na základe výrobného plánu a objemov |
5 |
|
|
zabezpečenie ďalšieho vzdelávania pracovníkov |
2 |
3 |
|
Spolu |
90 |
70 |
Na základe subjektívneho pridelenia váh jednotlivým funkciám podľa vyššie uvedenej stupnice sme zistili, že spoločnosti sa na daných funkciách podieľajú v pomere 90 : 70. Na základe vykonanej funkčnej analýzy bol spoločnosti CO SK pridelený celkový charakterový profil, ktorý zodpovedá súhrnom funkcií a podstúpených rizík v rozsahu transakcií v rámci NNS, do ktorých je táto spoločnosť zapojená.
Charakterový profil pridelený spoločnosti CO SK zodpovedá profilu zmluvný výrobca (výrobca zákazkovej výroby) automobilových dielov/komponentov.
c) Výber vhodnej metódy transferového oceňovania
Pokiaľ sa obchodné transakcie uskutočňujú medzi nezávislými spoločnosťami, riadia sa ich vzájomné obchodné a finančné vzťahy (napr. cena dodaných tovarov alebo služieb a podmienky dodania tovarov alebo poskytovania služieb) zvyčajne podmienkami trhu. Ak sa však obchodné transakcie uskutočňujú medzi závislými osobami, t.j. prepojenými spoločnosťami, ich vzájomné obchodné a finančné vzťahy nie sú rovnakým spôsobom bezprostredne ovplyvňované externými podmienkami trhu. Obchodné vzťahy prepojených osôb musia byť založené na podmienkach, ktoré sú porovnateľné s trhovými podmienkami. V opačnom prípade vzniká riziko, že podmienky trhu a princíp nezávislého vzťahu nebudú dodržané, čo môže skresliť daňové zaťaženie zahraničných závislých osôb a daňové príjmy štátov, v ktorých tieto spoločnosti vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť. Pri súčasnom vnímaní ekonomického sveta a zmyslu podnikania je logické, že závislé osoby sa snažia o optimalizáciu zisku a daňového zaťaženia.
|
Transferové ceny sú matematicky vypočítané hodnoty, ktoré slúžia na ocenenie dodávok tovarov a služieb medzi dvomi z právneho hľadiska samostatnými spoločnosťami, ktoré sú však z ekonomického hľadiska prirodzenou súčasťou nadnárodnej spoločnosti. |
Spoločnosť CO SK musí fakturovať dodávky svojich tovarov a služieb, ako keby boli nezávislé tretie subjekty, ak služby nie sú poskytované v rámci dohôd o príspevkoch na náklady. Pri transferovom oceňovaní sa uplatňujú nasledovné kategórie metód pre určenie transferových cien, ktoré zodpovedajú princípu nezávislého vzťahu:
Tradičné metódy – metódy vychádzajúce z porovnania ceny
− metóda nezávislej trhovej ceny
− metóda následného predaja
− metóda zvýšených nákladov
Ziskové metódy – metódy vychádzajúce z porovnania zisku
− metóda delenia zisku
− metóda čistého obchodného rozpätia
Pre voľbu najvhodnejšej metódy transferového oceňovania bol použitý rozhodovací model, ktorý je vypracovaný na základe princípov aplikácie metód transferového oceňovania popísaných vyššie v samostatnej časti príspevku. Na základe aplikácie tohto modelu je možné konštatovať, že vhodnou metódou pre transferové ocenenie v uvedenom prípade je metóda zvýšených nákladov.
Výskumom interných alebo externých zdrojov bolo zistené, že nie je možné získať porovnateľné údaje s tovarovou zhodou. Avšak je možné získať porovnateľné údaje na báze hrubého obchodného rozpätia (hrubej marže). Za účelom získania porovnateľných údajov bolo vykonané vyhľadávanie a skúmanie údajov vo výročných správach nezávislých spoločností, ktoré boli zverejnené a dostupné na internete. Vzhľadom na možnosť získania uvedených porovnateľných údajov a na charakter činnosti spoločnosti CO SK (zmluvný výrobca dielov/komponentov pre automobilový priemysel) je podľa uvedeného rozhodovacieho modelu vhodné oceniť predmetné transakcie (podnikové výkony) metódou zvýšených nákladov.
Metóda zvýšených nákladov vo svojej podstate porovnáva hrubú ziskovú prirážku k nákladom s hrubými ziskovými prirážkami pri porovnateľných transakciách medzi nezávislými osobami.
Táto metóda je vhodná predovšetkým pri dodávkach polovýrobkov, nedokončených výrobkov spriazneným spoločnostiam a v prípade poskytovania služieb.
Metóda
zvýšených nákladov vychádza z toho, že nezávislá trhová cena
sa vypočíta zo skutočných priamych a nepriamych nákladov majetku alebo služby
poskytovanej medzi zahraničnými závislými osobami, zvýšených o sumu hrubej
ziskovej prirážky. K priamym a nepriamym nákladom sa pripočíta také
zvýšenie nákladov, aby sa z hľadiska vykonávaných funkcií dosiahol
primeraný zisk. Pritom je potrebné zohľadniť charakter predávaného tovaru alebo
služby, funkčnú a rizikovú analýzu, ekonomické prostredie, zmluvné
podmienky a obchodné stratégie.
Hrubá zisková prirážka pre predmetné podnikové výkony spoločnosti CO SK bola vypočítaná ako pomer medzi výsledkom hospodárenia pred úrokmi a zdanením a celkovými nákladmi na výrobu.
Výpočet
ziskovej prirážky spoločnosti
CO SK za rok 2014
|
Položka |
Údaj v tis. EUR |
|
Výnosy z výrobnej činnosti |
4 005,00 |
|
Náklady na výrobný materiál |
3 310,10 |
|
Výrobné personálne náklady |
148,70 |
|
Ostatné náklady súvisiace s výrobou |
345,90 |
|
Výrobné náklady spolu |
3 804,70 |
|
EBIT |
200,30 |
|
Zisková prirážka |
5,26 % |
Kalkulácia uvedená v tejto tabuľke predstavuje výslednú kalkuláciu nákladov a ziskovej prirážky (hrubej ziskovej prirážky), na základe ktorej sme stanovili transferovú cenu predmetných podnikových výkonov. Výsledky sú vyčíslené na základe podrobnej kalkulácie jednotlivých nákladových položiek, ktoré vznikli v spoločnosti CO SK, t.j. materiál, polotovary, energie, osobné náklady, zásobovacia réžia, výrobná réžia, správna réžia. Odbytová réžia kalkulovaná nebola, pretože ide o závislý subjekt s charakterovým profilom zmluvný výrobca, ktorý neuskutočňuje odbytovú a distribučnú činnosť, túto činnosť vykonáva iný subjekt. V ďalšej časti je vykonaná porovnávacia analýza na účely transferového oceňovania a vymedzenie prípustného rozsahu pre hrubú obchodnú prirážku, ktorá je v súlade s princípom nezávislého vzťahu, t.j. zistenie výšky hrubej obchodnej prirážky, ktorá je v súlade s princípmi pre transferové oceňovanie.
d) Porovnávacia analýza na účely transferového oceňovania a ocenenie transakcie
Porovnávacia analýza sa sústreďuje na identifikáciu obvyklého hrubého ziskového rozpätia, ktoré by mala spoločnosť aplikovať k svojim nákladom. Pre túto porovnávaciu analýzu bol zvolený ukazovateľ EBIT/náklady v percentách.
Za účelom nájsť porovnateľné údaje bolo vykonané vyhľadávanie a skúmanie údajov vo výročných správach nezávislých spoločností, ktoré boli zverejnené a dostupné na internete. V rámci porovnateľnej analýzy boli porovnané hrubé ziskové prirážky porovnateľných nezávislých spoločností, z ktorých bolo následne generované tzv. vnútrokvartilové rozpätie (rozpätie nezávislého vzťahu). Systém skúmania vychádzal najmä z funkčnej ako aj výrobkovej porovnateľnosti pri zohľadnení faktorov porovnateľnosti (charakteristika majetku a služby, analýza funkcií, zmluvné podmienky, ekonomické prostredie, obchodné stratégie).
V porovnávacej analýze boli použité údaje z výročných správ siedmych porovnateľných nezávislých spoločností, ktoré majú sídlo v Európskej únii. Išlo o porovnateľné spoločnosti, ktoré majú v predmete činnosti „Výrobu ostatných dielov a príslušenstva pre motorové vozidlá“ (NACE kód Rev. 2 č. 29.32), nie sú vlastnené žiadnou zahraničnou závislou spoločnosťou, resp. ich podiel je menší ako 25 %, sami nevlastia žiadnu dcérsku spoločnosť a vykonávajú nekonsolidovanú účtovnú závierku.
V porovnávacej analýze bol použitý porovnávací ukazovateľ hrubej ziskovej prirážky EBIT/náklady v percentách. Primeraná hrubá zisková prirážka by mala vytvoriť zisk vzhľadom na vykonávané funkcie, prevzaté riziko a trhové podmienky. V rámci porovnávacej analýzy sme sa zamerali najmä na údaje z účtovných závierok porovnateľných spoločností (nákladové, výnosové a ziskové položky), z ktorých sme za roky 2011, 2012 a 2013 vypočítali ukazovateľ EBIT/náklady v percentách.
Ukazovateľ EBIT/náklady v percentách predstavuje jeden z najreprezentatívnejších porovnávacích ukazovateľov v prípade použitia metódy zvýšených nákladov.
Vnútrokvartilové rozpätie porovnateľných spoločností predstavuje najpravdepodobnejší a najreprezentatívnejší rozsah hrubých ziskových prirážok.
V prípade využitia kvartilov pre charakterizované úrovne hodnôt v súbore je potrebné určiť variabilitu súboru. Zvyčajne nie je vyjadrená vzdialenosťou hodnôt od mediánu, ale rozpätím hodnôt medzi horným a dolným kvartilom, čím je určené pásmo výskytu polovice hodnôt súboru, t.j. „štatistické optimum“.
Tie body, resp. pozorovania, ktoré ležia na oboch extrémnych bodoch krivky, predstavujú riziko, že tieto pozorovania sú anomálie a nie je ich možné považovať za ziskové prirážky dosiahnuté podľa princípu nezávislého vzťahu.
Vo vnútrokvartilovom rozpätí prvý kvartil je hodnota, pod ktorou sa nachádza 25% sledovaných hodnôt. Tretí kvartil je hodnota, nad ktorou sa nachádza 25 % sledovaných hodnôt. Medián je hodnota, pod ktorou a nad ktorou sa nachádza 50 % sledovaných hodnôt.
Vnútrokvartilové rozpätie (InterQuartileRange –
„IQR“)
pre určenie nezávislej transferovej ceny pre spoločnosť CO SK
|
|
IQR % |
|||
|
|
rok 2013 |
rok 2012 |
rok 2011 |
Priemer |
|
Dolný kvartil |
3,11 |
2,98 |
2,11 |
2,73 |
|
Medián |
5,33 |
4,81 |
4,90 |
5,01 |
|
Horný kvartil |
7,45 |
7,15 |
6,77 |
7,12 |
Nakoľko sa odporúča pri hodnotení používať údaje za viac rokov, preto boli použité tri hodnotiace obdobia.
e) Interpretácia výsledkov
Všetky hodnoty medzi 25. a 75. percentilom, resp. medzi druhým (dolným) a tretím (horným) kvartilom, t.j. medzi 2,73 % a 7,12 %, sa môžu považovať za ziskovú prirážku obvykle používanú medzi nezávislými osobami.
Spoločnosť CO SK v roku 2014 dosahuje ziskovú prirážku (EBIT v percentách) vo výške 5,26, čo je možné považovať za ziskovú prirážku v súlade s princípom nezávislého vzťahu.
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
1. BJERKE, J.M. 2009. Transfer Pricing Documentation and Reporting Requirements. In Interantionl Transfer Pricing Journal, 2009, číslo 4, ISSN 1385-3074, s. 291 – 295
2. BREM, M, TUCHA, T. 2006. Transfer pricing: Conceptual Thoughts on the Nature of the Multinational Firm. In VIKLAPA,/2006, číslo 6, ISSN 0231-4567, s. 226
3. COTTANI, G. 2009. OECD Discussion Draft on Transfer Pricing Aspects of Business Restructurings: Summary of Business Comments and Issues for Discussion. In Interantionl Transfer Pricing Journal, 2009, číslo 4, ISSN 1385-3074, s. 231 – 238
4. DROZD, M. 2007. Transferové oceňovanie – úprava základu dane zahraničných závislých osôb. In Poradca podnikateľa, Žilina, Poradca podnikateľa, s. r. o., 2007, číslo 8, ISSN 1336-426X, str. 23-39
5. DYKES, I., TAYLOR, A., DZIUBA, J. 2009. OECD Discussion Draft on Transfer Pricing Aspects of Business Restructurings- United Kingdom. In Interantionl Transfer Pricing Journal, 2009, číslo 4, ISSN 1385-3074, s. 269 – 278
6. DYKES, I., CYPHER, Y. 2010. Business Restructuring in Europe: Where are we now?. In Journal of International Taxation. BNA TAX, 2010, číslo 12, ISSN 1064-2079, s. 52 - 54
7. FEINSCHREIBER, R., KENT, M. 2004. Transfer Pricing Comparability: Use of the Comparable Profits Method To Be Limited?. In INTERTAX, Kluwer Law Internationel, 2004, číslo 4, ISSN 0165-2826, s. 193-196
8. Global Transfer Pricing Perspectives, (cit. 2011-01-20), Dostupné na internete: www.pwc.com
9. JACOBS, O., SPENGEL, CH., SCHAFER, A. 2004. ICT and Profit Allocation within Multinational Groups. In INTERTAX, Kluwer Law Internationel, 2004, číslo 6-7, ISSN 0165-2826, s. 268-283
10. JANOK, M. 1997. Základy finančnej analýzy firmy. Bratislava: Mika Conzult, 1997. 110 s., ISBN 80-967295-5-1
11. JOSEPH, A. 2009. Roche Roducts Case: Increasing Role of Transfer Pricing. In Interantionl Transfer Pricing Journal, 2009, číslo 4, ISSN 1385-3074, s. 279 – 228
12. KISLINGEROVÁ, E. 2001. Oceňování podniku. 2. Přepracované a doplněné vydání. Praha: C. H. Beck, 2001, 367 s., ISBN 80-7179-529-1
13. KOTULIČ, R. - KIRÁLY, P. - RAJČÁNIOVÁ, M. 2007. Finančná analýza podniku. Bratislava: Iura Edition, 2007. 206 s., ISBN 978-80-8078-117-0
14. KUTIŠOVÁ LUKNÁROVÁ, D. 2010. Transferové oceňovanie v praxi – Metóda zvýšených nákladov. In Účtovníctvo Audítorstvo Daňovníctvo v teórii a praxi, Súvaha, s.r.o., 2010, číslo 9, ISSN 1335-2024, s. 332 – 332
15. KUTIŠOVÁ LUKNÁROVÁ, D. 2011. Transferové oceňovanie v teórii a praxi. In Daňový a účtovný poradca podnikateľa, Poradca podnikateľa, s. r. o., 2011, číslo 6-7, ISSN 1335-0897, s. 34-40
16. MUSSELLI, A., MUSSELLI, A. 2009. Observations on OECD Discussion Draft on Business Restructuring: Is the Notion of Control over Risk at Armś Length. In Interantionl Transfer Pricing Journal, 2009, číslo 4, ISSN 1385-3074, s. 239 – 243
17. OECD. 2010. Model Tax Convention on Income and on Capital. Paris: OECD publishing, 2010, ISBN 978-92-64-08948-8
18. OECD. 2010. OECD Transfer Pricing Guidelines for Multinational Enterprises and Tax Administrations. Paris: OECD publishing, 2010, ISBN 978-92-64-09033-0
19. OECD. 2011. Multi-country analysis of existing transfer pricing simplification measures. In: Report centre for tax policy and administration OECD, 2011, (cit. 2012-01-15), dostupné na internete: http://www.oecd.org/tax/transfer-pricing/48131481.pdf
20. OTTOSEN, A.M., VISISEN, E. 2009. OECD Discussion Draft on Transfer Pricing Aspects of Business Restructurings- Denmark. In Interantionl Transfer Pricing Journal, 2009, číslo 4, ISSN 1385-3074, s. 263 – 268
21. RAMANUJAN, A. 2009. Transfer Pricing and Related-Party Transactions under Customs Law: Harmonization?. In Interantionl Transfer Pricing Journal, 2009, číslo 4, ISSN 1385-3074, s. 283 – 290
22. SANTOS, M. J. 2009. Transfer Pricing Rules Introduced by Law 18,083 and Detailed Guidance- Uruguay. In Interantionl Transfer Pricing Journal, 2009, číslo 4, ISSN 1385-3074, s. 296 – 302
23. SEDLÁK, M. 2007. Podnikové hospodárstvo. Bratislava: Iura Edition, 2007, 352s., ISBN 9788080783174
24. STONE, G., PRICEWATERHOUSECOOPERS LLP. 2008. International Transfer Pricing 2008, (cit. 2012-02-20), dostupné na internete, www.pwc.com
25. STONE, G., PRICEWATERHOUSECOOPERS LLP. 2009. International Transfer Pricing 2009, (cit. 2012-02-20), dostupné na internete, www.pwc.com
26. Transferové oceňovanie - prichádzajú presné pravidlá. (cit. 2012-03-20), dostupné na internete: http://www.etrend.sk/firmy-a-trhy/firmy/transferove-ocenovanie-prichadzaju-presne-pravidla/138409.html
27. Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov
28. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z.n.p.
29. Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p.
30. Zdaňovanie zisku prepojených spoločností. (cit. 2012-02-16), dostupné na internete: http://www.etrend.sk/podnikanie/uctovnictvo-dane-odvody/zdanovanie-zisku-prepojenych-spolocnosti/34602.html
K problematike „Transferové oceňovanie – rozsah a aplikácia princípov“ a súvisiace predpisy sme publikovali:
· Zákon o účtovníctve (č.431/2002 Z. z. ) – str. 507, Zákon o dani z príjmov
(č. 595/2003 Z. z. ) – str. 78, Zákon o správe daní (č. 563/2009 Z. z.) –
str. 6
– Zákony I/2015
· Občiansky zákonník (č. 40/1964 Zb.) – str. 210
– Zákony II/2015
· Novela ZDP od 1.9.2015 – DUO 11/2015, str. 3
· Obsah dokumentácie transferového oceňovania
– DUO 9-10/2015, str. 53
· Dane – 1000 Riešení 8/2015, str. 27
· Zákon o dani z príjmov s komentárom – Poradca 6-7/2015, str. 7
Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, Po-Pia od 900
– 1500 hod. alebo emailom
na adrese abos@poradca.sk a na internete www.poradca.sk neobmedzene.





