Technické zhodnotenie

>   Právne minimum

Definícia technického zhodnotenia je ustanovená prostredníctvom § 29 zákona o dani z príjmov. V zmysle ods. 1 tohto paragrafu sa na účely zákona o dani z príjmov rozumejú technickým zhodnotením hmotného majetku a nehmotného majetku výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie.

Technickým zhodnotením hmotného majetku sa na účely zákona o dani z príjmov rozumie aj hodnota verejným subjektom prijatého a poskytovateľom energetickej služby s garantovanou úsporou energie zrealizovaného energetického zhodnotenia majetku na základe zmluvy o energetickej efektívnosti pre verejný sektor (viď § 18 zákona č. 321/­2014 Z. z. o energetickej efektívnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 4/­2019 Z. z.).

Za technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku sa však považuje aj technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 1 700 eur, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na technické zhodnotenie. V tomto prípade sa takéto výdavky odpisujú ako súčasť vstupnej ceny, zvýšenej vstupnej ceny alebo zvýšenej zostatkovej ceny hmotného majetku a nehmotného majetku.

Príklad

Podnikateľ obstaral v roku 2025 na svoju podnikateľskú činnosť automobil v obstarávacej cene 22 500 eur. V roku 2026 dal do automobilu nainštalovať delenú klimatizáciu v hodnote 1 500 eur.

Považuje sa takýto zásah do automobilu za jeho technické zhodnotenie a zvyšuje jeho vstupnú cenu?

Za technické zhodnotenie hmotného majetku sa považuje aj technické zhodnotenie neprevyšujúce 1 700 eur, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na technické zhodnotenie. Ak sa teda podnikateľ rozhodne považovať výdavok za montáž delenej klimatizácie za technické zhodnotenie automobilu, potom suma 1 500 eur zvyšuje vstupnú cenu automobilu a odpisuje sa ako súčasť jeho vstupnej ceny.

Ako technické zhodnotenie sa považuje aj technické zhodnotenie v sume vyššej ako 1 700 eur za zdaňovacie obdobie vykonané na dlhodobom hmotnom majetku, ktorého obstarávacia cena bola 1 700 eur a menej. Takéto technické zhodnotenie sa pripočíta k obstarávacej cene dlhodobého hmotného majetku a uplatní sa ročný odpis vypočítaný podľa § 26 zákona o dani z príjmov.

Pri definícii nadstavby, prístavby a stavebných úprav je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení zákona č. 25/­2025 Z. z. Stavebný zákon v z. n. p. (ďalej iba „Stavebný zákon“). V zmysle uvedeného právneho predpisu sú nadstavby, prístavby a stavebné úpravy charakterizované ako zmeny stavieb.

•    Nadstavba je definovaná ako zvýšenie existujúcej stavby o najmenej jedno podlažie, podkrovie alebo ustúpené podlažie pri zachovaní konštrukčnej a prevádzkovej jednoty stavby.

•    Prístavba je definovaná ako pôdorysné rozšírenie existujúcej stavby pri zachovaní konštrukčnej a prevádzkovej jednoty stavby.

•    stavebné práce, ktorými sa

a)  upravuje stavebná konštrukcia existujúcej stavby, ale ktoré nie sú zmenou stavby, najmä stavebná obnova obvodového plášťa alebo strešného plášťa budovy, vnútorné stavebné úpravy bez zmeny veľkostných parametrov stavby,

b)  upravuje, vymieňa alebo dopĺňa elektrické vedenie, elektroenergetické zariadenie, vedenie elektronickej komunikačnej siete, telekomunikačné zariadenie, plynárenské zariadenie a siete verejného vodovodu a verejnej kanalizácie o technologické prvky, ak úprava, výmena alebo doplnenie stavby plní účel pôvodnej stavby alebo je jej súčasťou a ak sa nemení jej trasa,

c)  mení reliéf terénu, menia fyzikálne vlastnosti podložia alebo ovplyvňujú odtokové pomery, ak nie sú súčasťou technologického postupu zhotovovania stavby, trvale upravuje pozemok a stavba vo verejnom záujme súvisiaca s ochranou, tvorbou a obnovou krajiny a so zakladaním prvkov vegetácie a vegetačných plôch plniacich ekostabilizačnú, protieróznu, vodozádržnú alebo rekreačnú funkciu, najmä terénna úprava, meliorácie, ťažobné a iné zemné práce,

d)  upravuje pozemok v súvislosti so zmenou spôsobu jeho využívania na iný účel, v súvislosti s osadením a prevádzkou zmontovaného výrobku na pozemku, zriadením vjazdov, spevnených plôch do 40 m², pripojenie drobných stavieb na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby.

Pri posúdení problematiky technického zhodnotenia majetku a jeho odpisovania je potrebné uplatňovať pokyn MF SR č. 3400/­1998-62, uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 3/­1998, ktorý je aplikovaný aj na podmienky súčasne platného zákona o dani z príjmov. Súčasťou stavby je aj vykonané technické zhodnotenie (nadstavby, prístavby, stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie). Vyššie uvedený pokyn v bode 1 definuje všetky tie zariadenia, ktoré sú súčasťou stavby a odpisujú sa spolu so stavbou v rovnakej odpisovej skupine, podľa jej charakteru a projektovej dokumentácie, kde je okrem iného napr. aj elektrická požiarna signalizácia, protipožiarne zariadenia, kotly, výmenníky, zásobníky, vyrovnávače tlaku, čerpadlá, kompresory, expanzné nádoby, filtre, zariadenia pre teplovzdušné vykurovanie, vetranie, klimatizáciu a odsávanie vzduchu v nevýrobných objektoch (ventilátory, ohrievače a chladiče vzduchu, zariadenia na tlmenie hluku), bežné rozvody a príslušenstvo pre telefón, rozhlas, elektrický vrátnik, zabudované rozvody počítačových sietí, okenice, mreže, rolety, žalúzie, markízy, automatické dvere a vráta.

Rekonštrukciou sa na účely posudzovania technického zhodnotenia rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Za zmenu technických parametrov nemožno považovať zámenu použitého materiálu pri dodržaní jeho porovnateľných vlastností.

Modernizáciou sa na účely posudzovania technického zhodnotenia rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť tohto majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok.

>   Technické zhodnotenie z pohľadu ZDP

Technické zhodnotenie nie je v zmysle § 21 ods. 1 písm. g) zákona o dani z príjmov daňovo uplatniteľným výdavkom priamo, ale základ dane daňovníka znižuje prostredníctvom uplatňovania daňových odpisov v ustanovenom časovom horizonte v závislosti od zaradenia zhodnocovaného majetku do odpisovej skupiny.

Príklad

Do administratívnej budovy si obchodná spoločnosť dala namontovať telefónnu ústredňu. Firma, ktorá telefónnu ústredňu namontovala, faktúrovala okrem ceny telefónnej ústredne aj cenu krabíc a káblov, ktoré sú zabudované v budove.

Vstupuje cena týchto krabíc a káblov do obstarávacej ceny telefónnej ústredne a odpisuje sa spolu s ústredňou, alebo tvorí súčasť budovy a odpisuje sa spolu s budovou?

Zákon o dani z príjmov v rámci § 22 ods. 3 ustanovuje, že samostatnými hnuteľnými vecami sú aj výrobné zariadenia, zariadenia a predmety slúžiace na vykonávanie služieb, účelové predmety a iné zariadenia, ktoré s budovou alebo stavbou netvoria jeden funkčný celok, aj keď sú s ňou pevne spojené. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že ak sa konkrétne jedná o telefónnu ústredňu, káble a krabice vo vzťahu k administratívnej budove, je možné z funkčného hľadiska konštatovať, že budova bez krabíc a káblov telefónnej ústredne bude mať naďalej svoje samostatné technicko-ekonomické určenie – svoju funkčnosť. Naproti tomu telefónna ústredňa bez spomínaných komponentov (krabice, káble) svoju funkčnosť stratí. Teda z funkčného hľadiska je potrebné pre účely odpisovania chápať krabice a káble ako súčasť telefónnej ústredne, aj keď sú pevne spojené s budovou.

V uvedenej súvislosti možno vziať do úvahy aj Pokyn č. 3400/­1998-62 Ministerstva financií SR k uplatňovaniu § 26 ods. 2 a § 33 zákona o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov stanovujúci príklady výrobných zariadení, ktoré sú samostatnými technologickými zariadeniami a v zmysle § 26 ods. 2 zákona o daniach z príjmov aj samostatnými hnuteľnými vecami (resp. súbormi hnuteľných vecí) odpisovanými oddelene od stavieb, a to i napriek ich pevnému spojeniu so stavbou, pričom pod označením 2.5 sú tu uvedené spoje, telekomunikácie a rádiokomunikácie (samotné zariadenia na prenos informácií pripojené na rozvodné siete, audiovizuálne zariadenia, telefónne ústredne, verejné telefónne stanice, ústredne pre rozhlas a časové zariadenia).

Na základe uvedeného možno konštatovať, že výdavky na krabice a káble budú súčasťou obstarávacej ceny telefónnej ústredne, a nepôjde o technické zhodnotenie budovy.

Technické zhodnotenie úplne odpísaného majetku

Hmotným majetkom odpisovaným na účely zákona o dani z príjmov je aj tzv. „iný majetok“, ktorým sa okrem iného rozumie aj technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 eur. Uvedené konštatovanie vyplýva z kontextu ustanovení § 22 ods. 2 písm. e) a § 22 ods. 6 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Je tak zrejmé, že výdavky vynaložené daňovníkom na zmeny na hmotnom majetku už plne odpísanom, ktoré majú v zmysle § 29 zákona o dani z príjmov povahu technického zhodnotenia a sú vyššie ako 1 700 eur v úhrne za zdaňovacie obdobie, považujú sa za iný majetok odpisovaný samostatne. V takýchto prípadoch sa technické zhodnotenie odpisuje v rovnakej odpisovej skupine, do akej bol zaradený už odpísaný hmotný majetok. Takýto postup vyplýva z § 24 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

Príklad

Obchodná spoločnosť eviduje vo svojom majetku osobný automobil, ktorý úplne doodpisovala v 1. odpisovej skupine v roku 2025. V roku 2026 bolo vykonané na automobile technické zhodnotenie v hodnote 2 400 €. Pôvodná obstarávacia cena automobilu bola 14 000 €.

Ako bude spoločnosť správne odpisovať technické zhodnotenie automobilu vykonané v roku 2026?

Technické zhodnotenie plne odpísaného osobného automobilu nebude zvyšovať jeho vstupnú cenu, ale na základe ustanovenia § 22 ods. 6 písm. e) zákona o dani z príjmov sa bude považovať za tzv. „iný majetok“, pretože jeho hodnota je vyššia ako 1 700 €. To znamená, že spoločnosť bude technické zhodnotenie odpisovať samostatne ako iný majetok, a to v 1. odpisovej skupine – pretože v tejto skupine bol odpisovaný technicky zhodnotený osobný automobil - a teda po dobu štyroch rokov rovnomernou metódou odpisovania. V zmysle ustanovenia § 26 ods. 3 zákona o dani z príjmov si v tomto prípade nemôže zvoliť zrýchlenú metódu odpisovania. Počnúc rokom 2026 teda spoločnosť uplatní do daňových výdavkov odpis zo sumy 2 400 €.

Príklad

Výrobná spoločnosť eviduje vo svojom majetku osobný automobil, ktorý úplne doodpisovala v 1. odpisovej skupine v roku 2024. V roku 2025 bolo vykonané na automobile technické zhodnotenie v sume 1 750 eur. Toto technické zhodnotenie spoločnosť odpisuje samostatne rovnomerným spôsobom v 1. odpisovej skupine ako tzv. „iný majetok“. V roku 2026 spomínaný automobil opätovne technicky zhodnotila v sume 2 400 eur.

Ako je potrebné postupovať v prípade tohto druhého technického zhodnotenia?

Čo sa týka prvého technického zhodnotenia plne odpísaného automobilu vykonaného v roku 2025, spoločnosť správne nezvýšila jeho vstupnú cenu, ale na základe ustanovenia § 22 ods. 6 písm. e) zákona o dani z príjmov považovala toto technické zhodnotenie za tzv. „iný majetok“, pretože jeho hodnota bola vyššia ako 1 700 €. To znamená, že spoločnosť toto technické zhodnotenie odpisuje správne samostatne ako iný majetok, a to v 1. odpisovej skupine – pretože v tejto skupine bol odpisovaný technicky zhodnotený osobný automobil - a teda po dobu štyroch rokov rovnomernou metódou odpisovania. Čo sa týka ďalšieho technického zhodnotenia vykonaného v roku 2026, toto sa viaže opäť k plne odpísanému automobilu, a teda je potrebné postupovať identicky ako pri technickom zhodnotení vykonanom v roku 2025. Spoločnosť teda zaeviduje ďalší tzv. „iný majetok“, ktorý bude počnúc rokom 2026 od momentu jeho uvedenia do užívania odpisovať samostatne po dobu štyroch rokov rovnomernou metódou odpisovania.

V aplikačnej praxi však dochádza aj k situáciám, kedy sú na plne odpísanom hmotnom majetku vykonané úpravy majúce charakter technického zhodnotenia, avšak sú v sume 1 700 eur a menej. V takýchto prípadoch je potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 29 ods. 1, resp. ods. 2 zákona o dani z príjmov. To znamená, že je na rozhodnutí daňovníka, či bude v takýchto prípadoch považovať zásah do odpísaného dlhodobého hmotného majetku za technické zhodnotenie alebo tieto výdavky jednorazovo zahrnie do daňových výdavkov. Ak sa rozhodne, že pôjde o technické zhodnotenie, potom bude postupovať spôsobom popísaným vyššie.

Technické zhodnotenie na majetku, ktorý bol zaúčtovaný priamo do spotreby

Častokrát sa možno v podnikateľskej praxi tiež stretnúť so situáciou, keď na majetku s obstarávacou cenou 1 700 eur a menej a s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý sa zaúčtuje priamo do spotreby, sa vykoná technické zhodnotenie v sume vyššej ako 1 700 eur. Výdavky na technické zhodnotenie takéhoto majetku je taktiež potrebné považovať za technické zhodnotenie vykonané na plne odpísanom majetku (jednorazovo odpísanom majetku) a premietnuť ich do nákladov vo forme odpisov.

Príklad

Spoločnosť zaoberajúca sa záhradníckymi prácami zakúpila v roku 2025 kosačku v cene 1 400 €. Uvedená kosačka spĺňa charakteristiky zaradenia do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky. Nakoľko sa však nejednalo povinne o dlhodobý hmotný majetok (z titulu ocenenia tohto majetku), spoločnosť sa rozhodla kosačku zaúčtovať priamo do spotreby na účet 501 – Spotreba materiálu. Spomínanú kosačku však v roku 2026 technicky zhodnotila – rozšírila sa jej vybavenosť o ťažné zariadenie ako aj o mulčovacie a vertikulačné zariadenie, celkovo v sume 1 950 eur.

Ako má spoločnosť správne postupovať pri daňovom uplatňovaní spomínaného technického zhodnotenia?

Napriek skutočnosti, že spoločnosť uplatnila pôvodné výdavky spojené s obstaraním kosačky do daňových výdavkov jednorazovo, pretože nedosiahli limit viac ako 1 700 € pre zaradenie do hmotného majetku odpisovaného, nemôže takisto jednorazovo zahrnúť do daňových výdavkov výdavky spojené s jej modernizáciou - rozšírením vybavenia, presahujúcim sumu 1 700 €.

Technické zhodnotenie kosačky vykonané v roku 2026 je totiž v zmysle ustanovenia § 22 ods. 6 písm. e) zákona o dani z príjmov technickým zhodnotením plne odpísaného majetku. Po zaradení technického zhodnotenia v roku 2026 tak spoločnosť toto začne odpisovať ako v prvom roku odpisovania v 1. odpisovej skupine, t. j. 4 roky rovnomerným spôsobom odpisovania.

Technické zhodnotenie plne odpísaného nehmotného majetku

Ako už bolo spomenuté, z kontextu ustanovení § 22 ods. 2 písm. e) a § 22 ods. 6 písm. e) zákona o dani z príjmov vyplýva, že hmotným majetkom odpisovaným na účely zákona o dani z príjmov je aj tzv. „iný majetok“, ktorým sa okrem iného rozumie aj technické zhodnotenie plne odpísaného hmotného majetku vyššie ako 1 700 eur. Ako je to však s technickým zhodnotením plne odpísaného nehmotného majetku?

Ustanovenie § 22 ods. 8 zákona o dani z príjmov upravuje odpisovanie nehmotného majetku v súlade s účtovnými predpismi, najviac do výšky vstupnej ceny s výnimkou goodwillu a záporného goodwillu, ktorý sa zahrnuje do základu dane podľa § 17a až 17c zákona o dani z príjmov. Nehmotný majetok sa tak nezaraďuje do odpisových skupín, ale odpisuje sa na základe odpisového plánu, ktorý je účtovná jednotka povinná zostaviť podľa § 28 ods. 3 zákona o účtovníctve. Pri odpisovaní dlhodobého nehmotného majetku sa pri tvorbe odpisového plánu do úvahy predovšetkým očakávané použitie majetku a intenzita jeho používania, aspekt morálneho zastarania prípadne zákonné alebo iné obmedzenia na požívanie konkrétneho nehmotného majetku.

V prípade, ak dôjde k technickému zhodnoteniu plne odpísaného nehmotného majetku, zákon o dani z príjmov záväzný postup odpisovania neustanovuje a teda nepovažuje ho za tzv. „iný majetok“ ako v prípade dlhodobého hmotného majetku. To znamená, že je potrebné sa oprieť opäť o účtovné predpisy. Je potrebné tak vychádzať z ustanovenia § 20 ods. 3 postupov účtovania v PÚ v zmysle ktorého sa technické zhodnotenie dlhodobého nehmotného majetku odpíše takým spôsobom ako dlhodobý nehmotný majetok, ku ktorému sa vzťahuje.

Technické zhodnotenie vykonané na plne neodpísanom hmotnom majetku na účely uplatnenia § 30e zákona o dani z príjmov

Za iný majetok sa považuje v zmysle § 22 ods. 6 písm. e) zákona o dani z príjmov aj technické zhodnotenie vykonané na plne neodpísanom hmotnom majetku uvedenom v prílohe č. 3 zákona o dani z príjmov vyššie ako 1 700 eur, ak je zaradené do užívania alebo do obchodného majetku v inom zdaňovacom období, ako je zaradený do užívania alebo do obchodného majetku hmotný majetok uvedený v prílohe č. 3 zákona o dani z príjmov, na ktorého odpis sa uplatňuje odpočet výdavkov (nákladov) na investície podľa § 30e zákona o dani z príjmov.

Technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur

Za tzv. „iný majetok“ je v zmysle § 22 ods. 6 písm. c) zákona o dani z príjmov považované aj technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur.

Príklad

Akciová spoločnosť zakúpila dom považovaný za kultúrnu pamiatku, ktorý začala odpisovať rovnomerným spôsobom. Počas marca 2026 až decembra 2026 vykonala na ňom technické zhodnotenie prostredníctvom rôznych reštauračných prác v celkovej výške 26 000 eur.

Bude toto technické zhodnotenie zvyšovať vstupnú cenu pre účely odpisovania?

V danom prípade je potrebné vychádzať z § 22 ods. 6 písm. c) zákona o dani z príjmov, na základe ktorého je technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky vyššie ako 1 700 eur pre účely tohto zákona považované za tzv. iný majetok.

Vychádzajúc z prílohy č. 1 k zákonu o dani z príjmov je technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky v rámci položky 2-38 zaradené do 2. odpisovej skupiny. To znamená, že vykonané technické zhodnotenie na nehnuteľnej kultúrnej pamiatke v hodnote 26 000 eur nebude zvyšovať vstupnú cenu domu a odpisovať sa spolu s ním, ale akciová spoločnosť ho bude odpisovať ako samostatný majetok počas doby 6 rokov zvoleným spôsobom odpisovania.

Technické zhodnotenie prenajatého majetku vyššie ako 1 700 eur vykonané a odpisované nájomcom

Technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom môže odpisovať nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom, ak vlastník nezvýšil vstupnú cenu hmotného majetku o tieto výdavky. Pri odpisovaní technického zhodnotenia postupuje nájomca spôsobom ustanoveným pre hmotný majetok. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok.

Technické zhodnotenie vyššie ako 1 700 eur vykonané, uhradené a odpisované nájomcom na prenajatom majetku je považované za tzv iný majetok v zmysle § 22 ods. 6 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Pri vykonaní technického zhodnotenia budovy používanej na niekoľko účelov podľa § 26 ods. 2 nájomca zaradí technické zhodnotenie do odpisovej skupiny na základe účelu, na ktorý nájomca využíva prenajatý majetok.

Príklad

Podnikateľ má v prenájme nebytové priestory. Obstaral si bezpečnostné dvere v hodnote nad 1 700 eur.

Ide o technické zhodnotenie prenajatého majetku (ak áno, ako má postupovať pri odpisovaní) alebo to môže podnikateľ odpisovať samostatne?

Modernizáciou (technickým zhodnotením) sa rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktorý pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku. Za neoddeliteľnú súčasť majetku sa považujú samostatné veci, ktoré sú určené na spoločné použitie s hlavnou vecou a spolu s ňou tvoria jeden majetkový celok.

Na základe uvedeného je možné konštatovať, že montáž bezpečnostných dverí je potrebné považovať za technické zhodnotenie prenajatej nehnuteľnosti, nakoľko ide o modernizáciu prenajatých nebytových priestorov s výdavkami na obstaranie bezpečnostných dverí prevyšujúcimi 1 700 eur.

Pri odpisovaní technického zhodnotenia prenajatého majetku je potrebné postupovať v zmysle § 24 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Na základe tohto ustanovenia môže technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradené nájomcom odpisovať nájomca, a to za nasledujúcich predpokladov:

•    nájomca má na odpisovanie technického zhodnotenia písomný súhlas vlastníka (prenajímateľa),

•    vstupná cena u vlastníka (prenajímateľa) hmotného majetku nebola zvýšená o výdavky súvisiace s technickým zhodnotením,

•    technické zhodnotenie môže nájomca odpisovať len po dobu trvania nájomného vzťahu.

Nájomca zaradí technické zhodnotenie do tej odpisovej skupiny, do ktorej patrí prenajatý hmotný majetok. V prípade, ak by výdavky na obstaranie bezpečnostných dverí neprevyšovali 1 700 eur, možno ich zahrnúť do daňových výdavkov priamo.

>   Technické zhodnotenie z pohľadu DPH

Zákon o DPH pojem „technické zhodnotenie“ nedefinuje, dokonca ho ani v žiadnom zo svojich ustanovení neobsahuje. Všeobecné pravidlo odpočítavania DPH je zakotvené v rámci ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, v zmysle ktorého vzniká právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby platiteľovi v ten deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Pri nakupovaných službách, resp. tovaroch, ktoré v konečnom dôsledku budú predstavovať technické zhodnotenie majetku, sa pravidlá odpočítavania DPH aplikujú rovnako ako pri ostatných vstupoch – t. z., že v zákone o DPH neexistuje žiadna špecifická úprava pre túto oblasť.

Rovnako aj pri technickom zhodnotení platí zásada, v zmysle ktorej môže platiteľ odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ s výnimkou prípadov, pri ktorých zákon o DPH neumožňuje odpočítanie dane (viď § 49 ods. 3 a 7 zákona o DPH). Ak teda nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Deň vzniku práva na odpočítanie dane je totožný s dňom vzniku daňovej povinnosti.

Platiteľ môže odpočítať daň z nakupovaných tovarov a služieb, ktoré v konečnom dôsledku budú predstavovať technické zhodnotenie jeho majetku za predpokladu, že:

a)  táto DPH je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

b)  táto DPH je ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 zákona o DPH,

c)  táto DPH je ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a zákona o DPH,

d)  táto DPH je ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

V zásade treba skonštatovať, že odpočítanie dane znamená odpočítanie dane v plnej alebo pomernej výške od celkovej dane, ktorú je platiteľ dane povinný platiť za príslušné zdaňovacie obdobie. Aj v súvislosti s problematikou odpočítavania DPH pri technickom zhodnocovaní majetku je veľmi dôležité si uvedomiť, že pri odpočítaní dane sa uplatňuje princíp tzv. vecného priraďovania dane z prijatých tovarov a služieb k uskutočneným zdaniteľným obchodom platiteľa dane, a to v závislosti od toho, na aký účel je každý jednotlivý tovar alebo služba prijatá. To znamená, že prijatý tovar alebo službu platiteľ dane posudzuje v závislosti od toho, či je tovar alebo služba prijatá:

1.  výlučne na zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť,

2.  výlučne na zdaniteľné obchody, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH,

3.  na zdaniteľné obchody, pri ktorých vzniká daňová povinnosť a súčasne na zdaniteľné obchody, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 42 zákona o DPH.

Príklad

Stavebná spoločnosť si dala do nákladného automobilu, ktorý používa výlučne v súvislosti s podnikaním namontovať klimatizáciu v cene 1 850 € + DPH 425,50 €.

Má spoločnosť nárok na odpočet DPH?

V predmetnom prípade ide o technické zhodnotenie nákladného automobilu. Pokiaľ sa spomínané vozidlo používa výlučne na podnikateľské účely (na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov), z nákupu a montáže klimatizácie vzniká nárok na odpočítanie DPH v plnej výške 425,50 €.

Príklad

Súkromné stredné odborné učilište – platiteľ dane má vlastnú budovu, v ktorej prebieha teoretická výučba učňov a súčasne v tejto budove odborné učilište prevádzkuje reštauráciu. V reštaurácii sú zamestnaní stáli zamestnanci a okrem toho v nej prebieha praktická výučba učňov. Na uvedenej budove bolo vykonané zateplenie strechy a zároveň aj zmena jej tvaru z plochej na šikmú v celkovej hodnote 10 000 € + DPH 2 300 €.

Ako sa vysporiadať s odpočítaním DPH z faktúrovanej služby dodávateľa stavebných prác?

Výchovné a vzdelávacie služby poskytnuté v rámci teoretickej výučby učňov sú oslobodené od dane podľa § 31 zákona o DPH. Reštauračné služby nie sú oslobodené od dane a dani podliehajú. V rámci reštauračných služieb by bolo oslobodené od dane podľa § 31 ods. 2 zákona o DPH len stravovanie poskytované pre vlastných študentov.

Keďže vykonané technické zhodnotenie sa vzťahuje na celú budovu – t. z. na časť budovy, kde prebieha teoretická výučba učňov a zároveň aj na časť budovy, kde sa nachádza reštaurácia (t. j. na časť, v ktorej služby podliehajú DPH), súkromné odborné učilište môže odpočítať len pomernú výšku DPH z technického zhodnotenia budovy upravenú koeficientom podľa § 50 zákona o DPH.

Príklad

Spoločnosť XY, s. r. o. vyrába nábytok, pričom vlastní dve budovy. V jednej budove prevádzkuje výrobu nábytku a druhú budovu prenajíma s oslobodením od dane. Túto druhú budovu dala spoločnosť dodávateľský zatepliť.

Má spoločnosť nárok na odpočítanie DPH z dodanej faktúry za toto technické zhodnotenie budovy?

DPH uplatnenú k cene zateplenia budovy užívanej nájomcami nebude možné odpočítať. Uvedené konštatovanie vyplýva z ustanovenia § 49 ods. 3 zákona o DPH, nakoľko budovu prenajíma spoločnosť nájomcom s oslobodením od DPH podľa § 38 ods. 3 zákona o DPH.

>   Technické zhodnotenie z pohľadu PÚ

V zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 postupov účtovania v PÚ sa technické zhodnotenie dlhodobého majetku ocenené obstarávacou cenou, reálnou hodnotou alebo vlastnými nákladmi účtuje na príslušných účtoch majetku.

Podľa § 21 ods. 3 postupov účtovania v PÚ sa ocenenie jednotlivého dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku zvýši o náklady na dokončené technické zhodnotenie, ak náklady v úhrne za účtovné obdobie sú vyššie ako suma 1 700 eur a technické zhodnotenie je v tomto účtovnom období uvedené do užívania. Náklady neprevyšujúce uvedenú sumu sa môžu účtovať ako

a)  technické zhodnotenie,

b)  služby, ak ide o dlhodobý nehmotný majetok,

c)  náklady na hospodársku činnosť, ak ide o dlhodobý hmotný majetok.

Technické zhodnotenie dlhodobého nehmotného majetku sa účtuje v účtovej skupine 01 – Dlhodobý nehmotný majetok a technické zhodnotenie dlhodobého hmotného majetku sa účtuje v účtovej skupine 02 – Dlhodobý hmotný majetok – odpisovaný, ak je uvedené do užívania. Uvedením do užívania sa rozumie zabezpečenie všetkých technických funkcií tohto majetku potrebných na jeho užívanie a splnenie povinností podľa osobitných predpisov. Uvedením do užívania sa rozumie aj vydanie povolenia na predčasné užívanie stavby alebo rozhodnutia o dočasnom užívaní stavby na skúšobnú prevádzku.

Technické zhodnotenie dlhodobého hmotného majetku do času jeho uvedenia do užívania sa účtuje na účte 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku.

Na účte 042 - Obstaranie dlhodobého hmotného majetku sa účtujú aj náklady vynaložené na technické zhodnotenie dlhodobého hmotného majetku, ktorý má účtovná jednotka v nájme alebo bude mať v nájme na základe písomnej zmluvy a toto technické zhodnotenie sa bude odpisovať. V účtovníctve vlastníka prenajatého dlhodobého hmotného majetku sa v takomto prípade neúčtujú náklady na technické zhodnotenie a tieto náklady nezvyšujú obstarávaciu cenu dlhodobého hmotného majetku.

Technické zhodnotenie dlhodobého nehmotného majetku sa odpíše takým spôsobom ako dlhodobý nehmotný majetok, ku ktorému sa vzťahuje.

Ak ide o účtovanie nehnuteľnosti za účelom ďalšieho predaja, pričom nejde o predaj nehnuteľnosti v nezmenenom stave alebo nie sú splnené podmienky na účtovanie o zákazkovej výstavbe nehnuteľnosti určenej na predaj, technické zhodnotenie takejto nehnuteľnosti, ktoré vzniká z dôvodu uvedenia nehnuteľnosti do stavu spôsobilého na predaj sa účtuje na účte 133 – Nehnuteľnosť na predaj (§ 30d ods. 7 a § 44 ods. 11 postupov účtovania v PÚ).

Účtovanie technického zhodnotenia majetku odpisovaného nájomcom

Technické zhodnotenie vykonané na prenajatom majetku a odpisované nájomcom sa odpíše v priebehu nájmu. Zostatková cena technického zhodnotenia pri predčasnom skončení nájmu sa účtuje takto:

•    v účtovníctve nájomcu do nákladov na ťarchu účtu 551 - Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku,

•    ak sa nájomca s prenajímateľom dohodnú o odplatnom prevode technického zhodnotenia, účtuje sa o takomto prevode v účtovníctve nájomcu ako o predaji dlhodobého hmotného majetku.

Náklady na uvedenie prenajatého majetku do predchádzajúceho stavu sa účtujú v účtovníctve nájomcu do ostatných nákladov na hospodársku činnosť.

Technické zhodnotenie prenajatého dlhodobého majetku odpisované nájomcom sa účtuje na účte, na ktorom by sa tento majetok účtoval, ak by bol nájomca jeho vlastníkom.

Príklad

Spoločnosť si potrebuje dať vyrobiť prepravný obal, aby doručila časť investičného majetku na úpravu (technické zhodnotenie) do iného štátu EÚ. Technické zhodnotenie nie je možné urobiť v priestoroch spoločnosti. Cena obalu je cca 720 €.

Je možné prepravný obal účtovať ako súčasť technického zhodnotenia?

Na základe ustanovenia § 17 ods. 3 písm. e) postupov účtovania v PÚ sa o obaloch účtuje ako o zásobe (materiále), ale iba v prípade, ak slúžia na ochranu a dopravu nakúpeného materiálu, tovaru a vlastných výrobkov, a ak nevratné obaly sa dodávajú zákazníkovi alebo odovzdávajú vo vnútri účtovnej jednotky spolu s dodaným obsahom.

V predmetnom prípade sa však jedná o nevratný obal, ktorý je súčasťou ocenenia technického zhodnotenia dlhodobého majetku. Tento je potrebné účtovne evidovať prostredníctvom účtu 042 ako súčasť ocenenia technického zhodnotenia, a to v zmysle § 35 ods. 1 postupov účtovania.

>   Technické zhodnotenie z pohľadu JÚ

Technické zhodnotenie dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku sa účtuje v knihe dlhodobého majetku a jeho úhrada podľa § 4 ods. 6 písm. g) postupov účtovania v JÚ medzi výdavkami, ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov.

Za dlhodobý majetok sa považuje aj technické zhodnotenie vykonané na prenajatom majetku a odpisované počas doby nájmu ako aj technické zhodnotenie úplne odpísaného dlhodobého majetku.

V zmysle § 10 ods. 23 postupov účtovania v JÚ platí, že ocenenie dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku sa zvýši o náklady vynaložené na dokončené technické zhodnotenie, ak sa o technické zhodnotenie zvyšuje vstupná cena dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku podľa zákona o dani z príjmov (t. č. 1 700 eur). Ak suma technického zhodnotenia pri jednotlivom majetku neprevýši spomínanú sumu, nezvýši sa obstarávacia cena tohto majetku, ak sa tak účtovná jednotka rozhodne.

Dlhodobý majetok v účtovníctve účtovnej jednotky, ktorá nemá k tomuto majetku vlastnícke právo, sa účtuje, ak ide okrem iných prípadov aj o technické zhodnotenie prenajatého dlhodobého hmotného majetku, ktoré na základe písomnej zmluvy s vlastníkom odpisuje nájomca za podmienok ustanovených v § 24 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

Podľa § 20 ods. 7 postupov účtovania v JÚ sa technické zhodnotenie dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku odpíše takým spôsobom ako dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok, ku ktorému sa vzťahuje.