Technické zhodnotenie hmotného
majetku v ZDP (1.)

Na účely dane z príjmov je technické zhodnotenie definované v zákone o dani z príjmov ako výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie majetku prevyšujúce u jednotlivého majetku 1 700 € v úhrne za zdaňovacie obdobie. Aké podmienky musia byť splnené, aby sa výdavky stali technickým zhodnotením?

Určité výdavky sa stávajú technickým zhodnotením za splnenia podmienok

•    ide o výdavky vynaložené na stanovené formy dokončených zmien na veci (nadstavba, prístavba, stavebná úprava, rekonštrukcia, modernizácia),

•    celková suma týchto výdavkov na jednotlivom majetku v jednom zdaňovacom období prekročila zákonom stanovenú čiastku (1 700 €), ktorú si môže daňovník svojím rozhodnutím dobrovoľne znížiť.

Hodnotovú hranicu môže daňovník znížiť

Podľa § 29 ods. 2 ZDP sú technickým zhodnotením aj vyššie uvedené výdavky nepresahujúce 1 700 € pri jednotlivom majetku, pokiaľ ich daňovník na základe svojho rozhodnutia neuplatní ako daňovo uznané výdavky. Tým, že daňovník určité výdavky vynaložené na dokončené nadstavby, prístavby, stavebné úpravy, rekonštrukcie alebo modernizácie, ktorých úhrnná hodnota u jednotlivého majetku v danom zdaňovacom období neprevýšila čiastku 1 700 €, na základe vlastného rozhodnutia nezahrnie priamo do svojich daňových výdavkov, sú potom zo zákona považované za technické zhodnotenie.

Príklad

Daňovník vymenil na svojej nehnuteľnosti dvere za nové so špeciálnou protipožiarnou úpravou za 1 690 €. Podľa § 29 ods. 1 ZDP z dôvodu ceny neprevyšujúcej sumu 1 700 eur nejde o povinné (obligatórne) technické zhodnotenie. Daňovník sa však v súlade s § 29 ods. 2 ZDP rozhodol, že napriek tomu bude tieto výdavky považovať za technické zhodnotenie. Dôsledkom tohto jeho rozhodnutia teda je, že ide o daňovo neuznané výdavky. O hodnotu technického zhodnotenia teda zvýši vstupnú cenu predmetnej nehnuteľnosti.

Hodnotová hranica platí aj pre dlhodobý hmotný majetok do 1 700 €

Podľa § 29 ods. 3 ZDP sa za technické zhodnotenie považuje aj technické zhodnotenie v sume vyššej ako 1 700 € za zdaňovacie obdobie vykonané na dlhodobom hmotnom majetku, ktorého obstarávacia cena bola 1 700 € a menej. Takéto technické zhodnotenie sa pripočíta k obstarávacej cene dlhodobého hmotného majetku a uplatní sa ročný odpis vypočítaný podľa § 26 ZDP.

Hmotný majetok s obstarávacou cenou 1 700 € a menej a dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok možno podľa § 13 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v podvojnom účtovníctve (Opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92 v z. n. p.) zaradiť do dlhodobého hmotného majetku alebo účtovať o ňom ako o zásobách. Ak sa účtovná jednotka rozhodne o tomto majetku účtovať na účte 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí, v účtovnej triede 0 – Dlhodobý majetok, odpisy tohto majetku stanoví vo svojom účtovnom pláne s ohľadom na opotrebovanie zodpovedajúce bežným podmienkam jeho používania.

V jednoduchom účtovníctve je možné hmotný majetok, ktorého ocenenie je 1 700 € a nižšie a doba použiteľnosti tohto majetku je dlhšia ako jeden rok, zaradiť do dlhodobého hmotného majetku podľa § 10 ods. 25 postupov účtovania (Opatrenie MF SR č. MF/27076/2700-74 v z. n. p.) Daňovo uznaným výdavkom sú aj v tomto prípade odpisy uplatnené v účtovníctve, a to v súlade s § 17 ods. 1 a § 2 písm. i) ZDP.

Ak daňovník vykoná na dlhodobom hmotnom majetku s obstarávacou cenou 1 700 € a menej technické zhodnotenie prevyšujúce zákonom stanovenú hodnotovú hranicu (1 700 €), v súlade s § 29 ods. 3 ZDP sa pripočíta k obstarávacej cene majetku, ktorý sa tým stáva hmotným majetkom odpisovaným aj na účely ZDP. V roku vykonania technického zhodnotenia sa hmotný majetok zaradí do príslušnej odpisovej skupiny a vypočíta sa ročný odpis podľa § 27 (rovnomerný) alebo podľa § 28 (zrýchlený) ZDP.

Príklad

Daňovník kúpil v januári 2014 obrábací stroj v obstarávacej cene 1 080 €. Ide síce o majetok s hodnotou nižšou ako je hranica pre zaradenie do dlhodobého hmotného majetku, jeho doba použiteľnosti je však dlhšia ako jeden rok, preto sa daňovník rozhodol účtovať o tomto majetku na účte 022 – Samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí a odpisovať ho. Podľa vypracovaného odpisového plánu bude daňovník počítač odpisovať 3 roky v rovnomerných čiastkach po 30 € mesačne. Pretože obrábací stroj nespĺňa podmienky pre zaradenie do hmotného majetku odpisovaného podľa § 22 ods. 2 ZDP, nemožno ho v roku 2014 daňovo odpisovať. Daňovým výdavkom v tomto prípade sú účtovné odpisy vo výške 360 € (30 x 12), a to v súlade s § 2 písm. i) a § 17 ods. 1 ZDP.

V roku 2015 daňovník rozšíril vybavenie obrábacieho stroja o ďalšie príslušenstvo. Technické zhodnotenie predstavuje sumu 1 650 €. Po vykonaní technického zhodnotenia prevýši obstarávacia cena sumu 1 700 € (1080 € + 1 650 € = 2 730 €), tým sa obrábací stroj stáva hmotným majetkom odpisovaným podľa § 22 ods. 2 ZDP. Daňovník zaradí stroj do 1. odpisovej skupiny a od roku 2015 bude uplatňovať na účely dane z príjmov daňové odpisy zo vstupnej ceny 2 730 € až do úplného odpísania.

Technickým zhodnotením sa stávajú výdavky až okamihom dokončenia nadstavby

prístavby, stavebnej úpravy, rekonštrukcie a modernizácie. Pred týmto okamihom ide o výdavky na obstaranie technického zhodnotenia, ktoré nie sú majetkovou hodnotou ani podľa ZDP.

Výdavky charakteru technického zhodnotenia sa hodnotia vždy u jednotlivého majetku samostatne evidovaného v majetku daňovníka. Takýmto samostatne evidovaným majetkom je vždy jedno konkrétne zhodnocované vozidlo, jedno výrobné zariadenie, jeden počítač, jedna budova a pod. Netypicky však môže byť technicky zhodnotený aj súbor hnuteľných vecí, ako napr. kompletná výrobná linka. Takýto súbor musí byť v zmysle § 22 ods. 2 ZDP evidovaný ako samostatný jednotlivý majetok, ktorý presahuje hranicu 1 700 €.

Dôležitým pojmom definície technického zhodnotenia je aj „úhrn v zdaňovacom období“, ktorý hovorí, že sa neposudzuje izolovane každý výdavok charakteru technického zhodnotenia na jednotlivom majetku, ale až ich celkový súčet za príslušné zdaňovacie obdobie.

Príklad

Daňovník zaradil do majetku firmy v roku 2014 osobný automobil v obstarávacej cene 18 000 €. V roku 2015 vybavil automobil telefónom za 900 €, dal namontovať bezpečnostné zariadenie za 1 000 € a nakoľko automobil využíval aj na prepravu materiálu, kúpil v roku 2015 ťažné zariadenie, ktoré aj s montážou obstaral v hodnote 300 €. Pretože uvedené výdavky majú charakter modernizácie – ide o rozšírenie vybavenia automobilu a v úhrne za zdaňovacie obdobie presiahnu hranicu určenú pre zaradenie do technického zhodnotenia, ide o technické zhodnotenie, ktoré zvýši vstupnú (obstarávaciu) cenu majetku o sumu 2 200 €.

Zmeny stavieb

Prvú skupinu technických zhodnotení podľa ZDP tvoria zmeny dokončených stavieb t. j.:

•    nadstavby,

•    prístavby,

•    stavebné úpravy,

definované stavebno-právnymi predpismi, na ktoré sa ZDP odvoláva.

Dokončené zmeny

ZDP v § 29 výslovne ustanovuje, že uvedené zmeny stavieb musia byť dokončené. Kritériom pre vznik technického zhodnotenia je teda dokončenie vykonávanej zmeny stavby, najmä dokončenie príslušného stavebného diela, obvykle spojené s jeho odovzdaním a prevzatím (bežne na základe preberacieho protokolu medzi zhotoviteľom a objednávateľom stavebného diela). Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v z. n. p.) sa dielom v obchodno-právnom zmysle vždy rozumie zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Nadstavby

Podľa § 139b ods. 5 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“), sa nadstavbami rozumejú také zmeny dokončených stavieb, ktorými sa stavby zvyšujú. Pretože sa pri týchto zmenách stavieb nezachováva vonkajšie výškové ohraničenie stavieb a nejde len o stavebné úpravy (pozri nižšie), vyžadujú nadstavby vždy vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia. V praxi spravidla nebývajú problémy s označením výdavkov na nadstavby ako technické zhodnotenie.

Prístavby

Podľa § 139b ods. 5 písm. b) stavebného zákona sa prístavbami rozumejú také zmeny dokončených stavieb, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú, a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou. Za prístavbu sa nepovažuje taká stavba, ktorá nie je s pôvodnou stavbou prevádzkovo prepojená. V takomto prípade ide o samostatnú stavbu, a teda o samostatnú vec v právnom zmysle, a preto o samostatný hmotný majetok pre daňové a účtovné účely. Aj v prípade prístavby platí, že sa nezachovávajú vonkajšie pôdorysné ohraničenia stavby, a preto sa vyžaduje vydanie územného rozhodnutia a stavebného povolenia.

Stavebné úpravy

Podľa § 139b ods. 5 písm. c) stavebného zákona sa stavebnými úpravami rozumejú také zmeny na dokončených stavbách, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby. Podľa § 39a ods. 3 stavebného zákona sa na stavebné úpravy nevyžaduje územné rozhodnutie. Pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby a ani sa nemení spôsob užívania stavby, sa podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona nevyžaduje ani stavebné povolenie (postačí ohlásenie stavebnému úradu).

Pre doplnenie je však potrebné uviesť, že stavebný úrad môže (podľa § 57 stavebného zákona) určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

Stavebnými úpravami sa rozumejú napr.:

•    prestavby,

•    vstavby (napr. podkrovné alebo pivničné),

•    podstatné zmeny vnútorného zariadenia,

•    podstatné zmeny vzhľadu stavby.

Príklad

Zmeny dokončených stavieb

Daňovník, ktorého účtovným a zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, má vo vlastníctve administratívnu budovu, ktorú obstaral v roku 2013 za 330 000 €. Budova je odpisovaná v 4. odpisovej skupine, od 1. 1. 2015 v 6. odpisovej skupine.

−   V roku 2013 k budove daňovník pristavil ďalšie poschodie za 150 000 €.

−   V roku 2014 bola k objektu pristavená garáž za 13 000 €, ktorá bola funkčne spojená s budovou.

−   V roku 2015 boli suterénne priestory prebudované na sklad (17 000 €), v prízemí budovy boli vybudované funkčné priečky rozdeľujúce daný priestor (3 500 €), sociálne zariadenia boli obložené keramickým obkladom (3 500 €).

Z definície technického zhodnotenia je zrejmé, že v každom roku daňovník vykonal technické zhodnotenie budovy. Daňovník o uvedené náklady na nadstavbu, prístavbu a stavebné úpravy vynaložené v jednotlivých rokoch zvýši vstupnú (zostatkovú) cenu budovy a bude odpisovať z takto zvýšeného ocenenia.

Preložky rozvodných sietí

Zmeny dokončených stavieb (nadstavbami, prístavbami, stavebnými úpravami) môžu vyvolať aj súvisiace náklady, ako napr. náklady z titulu preložky energetických diel (rozvodných zariadení). Aj tieto výdavky je nutné zahrnúť do výdavkov na zmeny dokončených stavieb. U fyzickej a právnickej osoby, ktorá potrebu preložky vyvolala, je takáto preložka výdavkom súvisiacim s výstavbou nových budov a stavieb alebo ich technickým zhodnotením, je teda súčasťou obstarávacej (vstupnej) ceny budovy alebo stavby.

Ing. Jana Bielená

K rubrike „účtovníctvo“ sme publikovali:

•  Zákon o účtovníctve (zák. č. 431/2002 Z. z.), Opatrenie pre účtovné jednotky účtujúce v  sústave podvojného účtovníctva (Opatrenia MF SR č.  MF/23054/2002-92), Opatrenie pre účtovné
jednotky účtujúce v  sústave jednoduchého účtovníctva (Opatrenia MF SR č. MF/27076/2700-74) – Zákony I/2015

•  Obchodný zákonník (zák. č. 513/1991 Zb.) – Zákony II/2015

•  Stavebný zákon (zák. č. 50/1976 Zb.) – Zákony IV/2015

•  Postupy účtovania s komentárom – mesačník Poradca 9/2014

•  Zákon o účtovníctve s komentárom – mesačník Poradca 13/2015

•  Novela zákona o účtovníctve – mesačník DUO 8/2015

Publikácie si môžete objednať na tel. č. 041 565 28 71, 565 28 77, 0904 37 05 56,

0915 03 33 00, v pracovný deň od 9.00 – 15.00 hod., mail: abos@poradca.sk, www.poradca.sk