Súdne poplatky

409. Zaplatenie dlhu

Žalovaný, teda dlžník, po obdržaní žaloby, ku ktorej sa mal vyjadriť, navštívil svojho veriteľa – žalobcu a celý dlh zaplatil. Zaplatil mu istinu s úrokmi z omeškania, avšak nárokoval si aj zaplatenie súdneho poplatku, ktorý musel za podanú žalobu zaplatiť súdu. Všetko mu zaplatil a následne navrhovateľ (žalobca) zobral podanú žalobu späť. Platobný rozkaz ani rozsudok neboli vo veci vydané.

Mohol žalobca od žalovaného požadovať preplatenie zaplateného súdneho poplatku, keďže pri späťvzatí návrhu mu poplatok vráti samotný súd? Veriteľ tak bude mať poplatok zaplatený dvakrát?

Ide o častú situáciu, kedy po podaní žaloby dlžník uhradí nárokovanú pohľadávku, prípadne dôjde k inej dohode s veriteľom – žalobcom, avšak tento si nárokuje od dlžníka aj refundáciu zaplateného súdneho poplatku, ktorý musel uhradiť za podanú žalobu. Súdny poplatok je súčasťou trov konania, na náhradu ktorých má úspešný žalobca vždy nárok. Ak žalobca zoberie svoju žalobu späť a žiada konanie zastaviť, vzniká súdu zo zákona povinnosť vrátiť mu zaplatený súdny poplatok (bez ohľadu na to, či už bol vo veci vydaný platobný rozkaz), ktorý je však krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura podľa § 11 ods. 3 a 4 Zákona o súdnych poplatkoch. O skutočnosti, či bol navrhovateľovi poplatok vrátený súdom sa odporca spravidla nedozvie, keďže rozhodnutia týkajúce sa výslovne len poplatkovej povinnosti ako aj o vrátení poplatku súdy doručujú len poplatníkovi, nakoľko v časti rozhodovania o poplatku ide o vzťah štátu a účastníka ako poplatníka a nie o vzťah medzi samotnými účastníkmi konania. Žalovaný (odporca) však ako účastník má právo nazerať do súdneho spisu, a teda sa môže na súde oboznámiť s celým spisovým materiálom, a teda aj o tom, či súd navrhovateľovi poplatok vrátil. V prípade, ktorý je uvedený v otázke, by som odporcovi odporučil obrátiť sa písomne na svojho veriteľa, ktorému refundoval poplatok, so žiadosťou o vrátenie zaplateného poplatku kráteného o 1 %, najmenej však 6,70 eura, čiže ak mu mimosúdne refundoval po začatí konania poplatok napríklad vo výške 300 eur a došlo k účinnému späťvzatiu návrhu, navrhovateľovi vzniká voči súdu nárok na vrátenie poplatku 293,30 eur. Ak navrhovateľovi súd tento poplatok vráti, na jeho strane vzniká bezdôvodné obohatenie spočívajúce v prijatí plnenia vo výške 293,30 eur od odporcu, ktoré by mal odporcovi vrátiť.

Do pozornosti v tejto súvislosti dávam ustanovenie § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V uvedenom prípade, teda v čase refundácie poplatku navrhovateľovi zo strany odporcu, tu právny dôvod preplatenia poplatku existoval – zaplatený súdny poplatok bol súčasťou navrhovateľom účelne vynaložených trov konania. Po jeho vrátení súdom, konkrétne v okamihu pripísania poplatku na účet navrhovateľa, odpadol tento právny dôvod plnenia odporcu a navrhovateľovi vznikol majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale následne vrátením súdneho poplatku navrhovateľovi dodatočne odpadol. Suma 6,70 eur, ktorá sa navrhovateľovi nevracia, ostáva súčasťou navrhovateľových trov konania a túto si odporca nemôže nárokovať.

Ak by navrhovateľ odporcovi odmietol vrátiť súdny poplatok, ktorý mu odporca preplatil, môže sa odporca obrátiť so žalobou na súd, avšak je treba upozorniť, že podľa § 107 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (tzv. subjektívna premlčacia lehota).

410. Vrátenie poplatku

Občan je toho názoru, že mu vznikol nárok na vrátenie súdneho poplatku, ktorý zaplatil za návrh, avšak súd na žiadosť len odpísal listom, že nárok nevznikol a poplatok sa nebude vracať.

Ako sa má občan brániť?

Ak súd na žiadosť o vrátenie súdneho poplatku odpovie zamietavo, avšak len formou bežného úradného listu, žiadajte o vrátenie poplatku opätovne, pričom žiadajte o vydanie rozhodnutia, konkrétne uznesenia o vašom nároku na vrátenie súdneho poplatku. Proti uzneseniu je totiž možné podať opravný prostriedok – odvolanie a v prípade, ak prvostupňový súd v plnej miere vášmu odvolaniu nevyhovie sám, o odvolaní musí rozhodnúť nadriadený, teda druhostupňový súd (krajský súd alebo Najvyšší súd SR). Odvolanie sa však zasiela súdu, ktorý o vašom nároku rozhodol, pričom nesmiete zmeškať zákonnú 15– dňovú lehotu.

411. Platobný rozkaz

Súd na základe žaloby vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým uložil odporcovi – dlžníkovi zaplatiť dlžnú pohľadávku. Tento ju ihneď po obdržaní platobného rozkazu uhradil a občan podaný návrh zobral späť.

Má aj v uvedenom prípade občan nárok na vrátenie súdneho poplatku?

Ak navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť po vydaní platobného rozkazu, avšak v lehote do 15 dní od doručenia platobného rozkazu navrhovateľovi, platobný rozkaz zruší a konanie zastaví súd, ktorý ho vydal. Zároveň rozhodne o vrátení súdneho poplatku. Čiže ak navrhovateľ zoberie späť návrh do 15 dní odo dňa, kedy mu bol doručený platobný rozkaz (lehota začína plynúť deň nasledujúci po dni doručenia platobného rozkazu), nárok na vrátenie súdneho poplatku mu vzniká, avšak súdny poplatok sa kráti o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak by zobral podaný návrh späť po tejto lehote a zároveň odporca nepodal vo veci odpor (čím mohlo dôjsť k zrušeniu platobného rozkazu a pokračovaniu v konaní pred sudcom), platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a konanie je skončené.

412. Úroky z omeškania

Firma (obchodná spoločnosť s.r.o.) je žalovaným v konaní. Bol voči nej vydaný platobný rozkaz o zaplatenie sumy 10 000 eur spolu s úrokmi z omeškania, firma však sumu 10 000 eur uznáva, nesúhlasí len so zaplatením úrokov z omeškania, ktoré  namietali v odpore proti platobnému rozkazu. Súd však vyrubil poplatok za podaný odpor z celej uplatnenej sumy 10 000 eur, teda zaviazal na zaplatenie poplatku vo výške 600 eur.

Postupoval súd správne?

Podaním odporu proti platobnému rozkazu vzniká žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok určený z rozsahu celého uplatneného práva, i keď sa odpor podáva len proti jeho časti, v danom prípade príslušenstvu uplatnenej pohľadávky, teda úrokov z omeškania. Ide o obdobnú situáciu, ako keby odporca v odpore namietal čo i len minimálnu časť istiny.

Včasným podaním odôvodneného odporu sa zo zákona ruší platobný rozkaz a žalovanému (odporcovi), ktorý odpor podal, vzniká povinnosť uhradiť súdny poplatok. Výklad, ktorého sa domáha odporca, a teda že nemusí platiť súdny poplatok za podaný odpor, pretože odpor smeruje len proti príslušenstvu pohľadávky, nemá oporu v zákone, pretože podaním odporu dochádza k zrušeniu platobného rozkazu v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu a k prejednaniu veci v riadnom konaní pred súdom prvého stupňa. Ak by totiž bol v predmetnej veci podaný odpor s odôvodnením, v ktorom by žalovaný napadol čo akú nepatrnú časť istiny, musel by tak isto platiť súdny poplatok za odpor v rovnakej výške, ako bol zaplatený za pôvodný návrh. Dosiahol by takisto zrušenie platobného rozkazu zo zákona a riadne prejednanie veci pred súdom prvého stupňa (pozri aj R 61/1999).

Odpoveď na zadanú otázku teda je, že súd v konaní postupoval správne. Jedno z riešení nastolenej situácie pre odporcu, teda ako sa môže odporca zbaviť svojej poplatkovej povinnosti, ponúka ustanovenie § 11 ods. 9 Zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého poplatok za odpor sa vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred začatím pojednávania vo veci samej alebo konanie sa zastavilo pred začatím pojednávania vo veci samej. Pri nezaplatenom poplatku súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v celom rozsahu zruší.

Odporca musí mať na zreteli aj to, že ak by súd začal vo veci pojednávať a začal by vykonávať dokazovanie v merite veci po podaní odporu, nielenže už nebude mať odporca nárok na vrátenie ním zaplateného poplatku za odpor, ale v prípade úspechu navrhovateľa v rámci náhrady navrhovateľových trov konania by musel refundovať aj poplatok (v rovnakej výške), ktorý zaplatil navrhovateľ za podaný návrh. Odporca si musí skalkulovať, či nie je v konkrétnom prípade výhodnejšie uhradiť navrhovateľovi aj dlh, ktorý je sporný, ako v konečnom dôsledku hradiť jednak svoj súdny poplatok, navrhovateľov súdny poplatok v rámci náhrady jeho trov konania prípadne aj iné trovy konania. Tiež treba mať na zreteli, že ak by aj argumenty odporcu súd uznal po vykonanom dokazovaní za dôvodné a meritórne by rozhodol, už by odporca nárok na vrátenie poplatku nemal, odporca by mal už len možnosť si prípadné súdom priznané trovy (ak by bol v podstatnej časti odporca úspešný) vymáhať od navrhovateľa.

Pokiaľ by ale nedošlo k späťvzatiu návrhu zo strany navrhovateľa, ďalším možným riešením je uzavretie súdneho zmieru, teda súdom schválenej dohody účastníkov v priebehu konania, nakoľko v prípade, ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, vráti sa každému z nich až 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania vo veci samej, teda už po začatí dokazovania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov.

413. Mimosúdne vyrovnanie

Navrhovateľ podal v roku 2008 na súd návrh, ktorým žaloval svojho dlžníka o zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar. Za návrh zaplatil súdny poplatok. Následne sa s odporcom –dlžníkom mimosúdne dohodli a vysporiadali celý dlh. Svoj návrh navrhovateľ zobral späť ešte ten istý rok, teda v roku 2008, a to pred prvým pojednávaním. Súd síce konanie uznesením zastavil a rozhodol, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže si ich neuplatnili, ale nenariadil vrátiť súdny poplatok, ktorý  za návrh zaplatil.

Ako má navrhovateľ postupovať?

Skutočnosť, že súd rozhodol v konaní, že ani jeden z účastníkov nemáte právo na náhradu trov konania, nesúvisí s povinnosťou súdu vrátiť zaplatený súdny poplatok. Tu išlo len o povinnosť súdu rozhodnúť o tom, ktorý z účastníkov je povinný zaplatiť druhému účastníkovi účelne vynaložené náklady na súdne konanie. Keďže si náhradu trov konania účastníci neuplatnili, súd nemal o čom rozhodovať a preto vyslovil, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd však takýmto výrokom nerozhoduje o tom, že by účastník nemal právo na vrátenie súdneho poplatku. Pri vrátení súdneho poplatku nejde o vzájomný vzťah medzi účastníkmi, teda o otázku náhrady trov konania, ale o vzťah štátu a poplatníka.

Podľa § 11 ods. 3 prvej vety Zákona o súdnych poplatkoch poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.

O vrátení poplatku podľa § 11 Zákona o súdnych poplatkoch nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním (§ 13 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch).

V citovanom zákonnom ustanovení je vyjadrená základná zásada, že o vrátení poplatku nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený. Novela zákona o súdnych poplatkoch vykonaná zákonom č. 621/2005 Z. z. (s účinnosťou od 1. januára 2006) zaviedla z tejto zásady výnimku, a teda, aj po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol poplatok zaplatený, môže súd o vrátení poplatku rozhodnúť, ak navrhovateľ vzal návrh na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním.

Otázky 409 – 413 vypracoval JUDr. Edmund Horváth

K problematike „Súdne poplatky“ sme publikovali:   

•   Občianský zákonník (zák. č. 431/2002 Z. z.) – str. 521, Zákon o DPH (zák. č. 222/2004 Z. z.) – str. 172
– Zákony I/2015

•   Účtovné súvzťažnosti – monotematika

•   Účtovná závierka v PÚ – DUO 2-3/2015

•   Časové rozlíšenie v PÚ – DUO 1/2015

Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, v pracovný deň od 9⁰⁰ – 15⁰⁰ hod. alebo emailom na adrese abos@poradca.sk a na internete www.poradca.sk neobmedzene.