-   Zmeny v súvislosti s Civilným mimosporovým poriadkom

sú zväčša terminologického charakteru (vyžiadalo si ich napríklad zavedenie inštitútov ako notárske úschovy, presun agendy umorovania listín zo súdov na notárov, ale i samotné oddelenie mimosporového konania do samostatného právneho predpisu).

-   Zmeny v súvislosti so Správnym súdnym poriadkom sa týkajú

najmä novej koncepcie správneho súdnictva, podľa ktorej nebudú súdy rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy, ale po splnení zákonom stanovených predpokladov bude možné rozhodnutia týchto orgánov preskúmať na základe správnej žaloby. Rovnako sa však aj v nadväznosti na schválené znenie Správneho súdneho poriadku ustanovili terminologické zmeny, ktoré si vyžiadalo prijatie napríklad nového inštitútu správnej žaloby a pod. Tiež sa vypustili z právnych predpisov ustanovenia, ktorými sa pripúšťal súdny prieskum v správnom súdnictve s výnimkou prípadov, kedy je na podanie správnej žaloby určená kratšia lehota, alebo ak podanie správnej žaloby má odkladný účinok.

Možnosť podať správnu žalobu, ktorá má charakter súdneho prieskumu, totiž vyplývala priamo zo Správneho súdneho poriadku a v osobitných predpisoch by tak bola duplicitnou a také ustanovenie by bolo nadbytočným.

Samozrejmosťou je úprava odkazov na pôvodný Občiansky súdny poriadok, ktoré bolo treba podľa povahy veci nahradiť iným právnym predpisom – či už jedným z nových právnych predpisov civilného procesu, alebo iným právnym predpisom – napríklad zákonom o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, do ktorého sa inkorporovali ustanovenia, ktoré upravoval Občiansky súdny poriadok v šiestej časti a v nových civilných predpisoch procesného práva táto úprava absentuje.

Účinnosť zmien v jednotlivých zákonoch sa ustanovila tak, aby sa docielila kompatibilita právneho prostredia so schváleným znením civilných procesných kódexov, ktorých účinnosť je určená k rovnakému dátumu.

K dôležitým zákonom, ktoré sa po účinnosti zákona č. 125/2016 Z. z. zmenili alebo doplnili, patrí hlavne už spomenutý zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok a zákon č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch.

1.2   Základné ustanovenia zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok

-   Predmet úpravy

tohto právneho predpisu je obsiahnutý v ustanovení § 1. Zákon upravuje správu a vymáhanie súdnych pohľadávok, to znamená, že účelom tohto právneho predpisu je upraviť správu a vymáhanie pohľadávok vznikajúcich na súdoch na území Slovenskej republiky.

-   Vymedzenie pojmov

tohto zákona obsahuje § 2. V tomto ustanovení zákona sa vymedzuje pojem správa pohľadávok štátu a určuje sa kto je správcom pohľadávky. Definujú sa súdne pohľadávky, ktoré zahŕňajú súdne poplatky (zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov), trovy trestného konania (vyhláška č. 70/1980 Zb., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania), pokuty, svedočné, (Trestný poriadok), znalečné (vyhláška Ministerstva spravodlivosti z 26. augusta 1996 č. 263/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 36/1967 Zb. o znalcoch a tlmočníkoch), prípadne iné náklady (napr. trovy právneho zastúpenia v prípadoch ustanovenia advokáta ex offo – vyhláška č. 240/1990 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci).

-   Na účely tohto zákona je súdnou pohľadávkou

pohľadávka z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov vrátane Špecializovaného trestného súdu, pri ktorej vzniká poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania. Súdnou pohľadávkou je aj tá pohľadávka, o ktorej tak ustanoví osobitný predpis, ktorým je zákon č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o uznaní a výkone súd vyzve povinného, aby peňažnú sankciu zaplatil do pätnástich dní; ak nebol uložený náhradný trest odňatia slobody, súd povinného súčasne upozorní, že inak sa bude zaplatenie vymáhať. Po márnom uplynutí lehoty na zaplatenie peňažnej sankcie zašle rovnopis rozhodnutia o uznaní a výkone spolu s osvedčením a rozhodnutím o peňažnej sankcii bez odôvodnenia orgánu štátnej správy podľa zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, to neplatí, ak súd ukladá náhradný trest odňatia slobody. Uznaný nárok vyplývajúci z osvedčenia s pripojeným rozhodnutím o peňažnej sankcii je súdnou pohľadávkou.

-   Pod správou súdnych pohľadávok zákon rozumie

súhrn oprávnení a povinností správcu súdnych pohľadávok, pričom správcom je súd, na ktorom súdna pohľadávka vznikla. Dňom doručenia výkazu nezaplatených súdnych pohľadávok justičnej pokladnici sa stáva správcom justičná pokladnica.

Poznámka

Po poslednej novele zákonom č. 1252016 Z. z. sa v § 2 písm. a) za slová „trovy trestného konania,“ vložili slová „trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí,“. V zákone o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok sa komplexne upravilo vymáhanie súdnych pohľadávok a zjednotila sa právna úprava, ktorá bola dosiaľ v § 251 až 320a Občianskeho súdneho poriadku a v zákone o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok. Zároveň sa komplexne definovala súdna pohľadávka.

1.3   Oprávnenia a povinnosti správcu

zákon vymedzuje  a definuje v znení § 3. Správca je povinný viesť evidenciu o súdnej pohľadávke. Je povinný dbať o to, aby vymáhanie súdnej pohľadávky bolo účinné. V prípade, že pohľadávka nebude včas a riadne splnená prevedie správu súdnej pohľadávky súd, na ktorom pohľadávka vznikla na vymáhanie justičnej pokladnici. Realizuje sa zmluvou o prevode správy pohľadávky štátu, ktorej súčasťou je aj rozhodnutie súdu a doklady, ktoré preukazujú súdnu pohľadávku.

-   Správca je povinný

viesť o súdnych pohľadávkach evidenciu v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Musí dohliadať, aby všetky povinnosti povinného boli včas a riadne splnené, aby súdna pohľadávka bola včas uplatnená a aby rozhodnutia súdov týkajúce sa poplatkovej povinnosti boli včas vykonané.

V prípade, že súdna pohľadávka nebola zaplatená v ustanovenej lehote, zašle súd, na ktorom súdna pohľadávka vznikla, výkaz Krajskému súdu v Bratislave, ktorý vykonáva funkciu justičnej pokladnice. Prílohou výkazu je rozhodnutie súdu a prípadne iné doklady, ktoré preukazujú súdnu pohľadávku.

1.4   Justičná pokladnica

je upravená v § 4 zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok. Funkciu justičnej pokladnice vykonáva Krajský súd v Bratislave. Úlohou Justičnej pokladnice je spravovať súdne pohľadávky, zastupovať štát ako oprávnenú osobu a vymáhať súdne pohľadávky. Justičná pokladnica má postavenie výkonného orgánu Krajského súdu v Bratislave na vymáhanie súdnych pohľadávok s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.

-   Justičná pokladnica môže trvale upustiť od vymáhania súdnej pohľadávky od povinného

ak súdnu pohľadávku nie je možné vymôcť. Za pohľadávku, ktorú nie je možné vymôcť podľa tohto zákona, sa považuje pohľadávka, pri ktorej je súdna pohľadávka premlčaná a povinný vzniesol námietku premlčania, alebo je pravdepodobné, že výťažok, ktorý by sa pri jej vymáhaní dosiahol, nepostačí ani na krytie nákladov spojených s jej vymáhaním, alebo je zrejmé, že majetok povinného nepostačí ani na čiastočné uspokojenie pohľadávky, alebo sa najmenej v období troch rokov idúcich za sebou až doteraz bezvýsledne vedie výkon rozhodnutia, vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky, alebo nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky ani vymáhaním od dedičov povinného ako fyzickej osoby a právnych nástupcov povinného ako právnickej osoby.

Uvedeným ustanovením § 4 sa zriadila justičná pokladnica na Krajskom súde v Bratislave ako samostatné oddelenie a zároveň sa definovali základné úlohy justičnej pokladnice, ktorá je vymáhajúcim a exekučným orgánom, evidenčným a platobným miestom na zabezpečenie vymáhania pohľadávok pre všetky súdy SR.

Okrem toho sa stanovilo, za akých podmienok môže justičná pokladnica uzavrieť dohodu o splátkach, o odklade platenia, kedy dočasne, resp. trvale upustí od vymáhania súdnej pohľadávky, kedy môže justičná pokladnica celkom alebo čiastočne odpustiť pohľadávku.

Poznámka

Po poslednej novele zákona č. 125/2016 Z. z. sa ustanovilo zosúladiť úpravu trvalého upustenia od vymáhania súdnej pohľadávky s platnou úpravou zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

To znamená, že Justičná pokladnica trvale upustí od vymáhania súdnej pohľadávky alebo jej neuhradenej časti na základe rozhodnutia súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku, zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku, zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, oddlžení dlžníka, výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra, ak imanie zaniknutej obchodnej spoločnosti neprechádza na jej právneho nástupcu a výmaze občianskeho združenia, nadácie, politickej strany a hnutia z príslušného registra.

-   Konkurzom je hlavná časť konkurzného konania

resp. celé konkurzné konanie alebo úpadok dlžníka alebo súbeh pohľadávok viacerých veriteľov vo vzťahu k majetku dlžníka. Právna úprava konkurzného konania sa významne a citlivo dotýka ekonomického života každého podnikateľa. Konkurzné konanie je ovládané dispozitívnou zásadou, čo značí, že môže začať len na návrh. Konkurzná úprava však súčasne presne upravuje, ktoré osoby a v akých situáciách sú oprávnené a súčasne i povinné tento návrh podať. Osobami oprávnenými na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu sú dlžník, veriteľ, likvidátor dlžníka alebo iná osoba, ak to ustanovuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Konanie o oddlžení je dvojstupňovým konaním, ktoré môže nasledovať až po skončení konkurzného konania vedeného na majetok dlžníka, ktorým je fyzická osoba.

Dlžníkovi, ktorý je fyzickou osobou, sa po zrušení konkurzu umožňuje za podmienok ustanovených zákonom domáhať sa na súde zbavenia svojich dlhov vo forme tzv. oddlženia. Návrh na oddlženie môže podať dlžník–fyzická osoba. Právnickej osobe zákon o konkurze a reštrukturalizácii možnosť oddlženia neposkytuje. Tento návrh dlžníka na oddlženie musí vyjadrovať poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov. Po povolení oddlženia nasleduje trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého dlžník vykonáva právne úkony, vymedzené v uznesení o povolení oddlženia, so súhlasom správcu a vždy ku koncu skúšobného roka je povinný správcovi poskytnúť peňažné prostriedky v sume určenej súdom, ktoré správca pomerne rozdelí medzi veriteľov dlžníka. Po uplynutí skúšobného obdobia súd rozhodne o oddlžení dlžníka.

-   Ak bol konkurz zrušený

bez toho, aby následne prebehlo konanie o oddlženie, pohľadávky (ich časti), ktoré neboli uspokojené v rámci konkurzu, môže neuspokojený veriteľ vymáhať aj po zrušení konkurzu z majetku, ktorý dlžník nadobudne po skončení konkurzu. Ak sa však konkurz skončil tak, že prebehlo zároveň konanie o oddlženie, pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné!

-   Trvalým upustením súdnej pohľadávky v prípade konkurzu

pohľadávka zaniká. Justičná pokladnica trvale upustí od vymáhania súdnej pohľadávky aj vtedy, ak zaniklo s ňou spojené právo podľa § 13 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vymáhať, ak od konca kalendárneho roka, v ktorom sa poplatkový úkon dokončil, uplynulo desať rokov.

O vrátení poplatku nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený. Uvedené neplatí, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania, dovolanie alebo kasačná sťažnosť vzala späť pred prvým pojednávaním.

Poznámka

Jednou zo zmien, ktoré prinieslo schválenenie nových procesných kódexov, je, že inštitút odvolania nahradila kasačná sťažnosť. Inštitút kasačnej sťažnosti sa považuje za mimoriadny opravný prostriedok podávaný na najvyšší súd ako správny súd. Kasačná sťažnosť je prípustná len zo zákonných dôvodov. Okrem toho sa z dôvodu zabezpečenia realizácie rozhodnutí ESĽP a Súdneho dvora EÚ zavádza v obmedzenom rozsahu aj žaloba na obnovu konania.

Na trvalé upustenie od vymáhania súdnej pohľadávky vyššej ako desaťnásobok minimálnej mzdy sa vyžaduje súhlas Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Minimálnu mzdu upravuje zákon o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Sumu minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenú podľa § 7 zákona o minimálnej mzde a sumu minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanoví na príslušný kalendárny rok vláda Slovenskej republiky nariadením vlády.

-   Suma minimálnej mzdy

za každú hodinu odpracovanú zamestnancom predstavuje 1/174 zo sumy mesačnej minimálnej mzdy. Zamestnancovi odmeňovanému mesačnou mzdou, ktorý má dohodnutý kratší týždenný pracovný čas, alebo zamestnancovi, ktorý neodpracoval v mesiaci všetky pracovné dni, patrí minimálna mzda vyjadrená v eurách za mesiac v sume zodpovedajúcej odpracovanému času. Suma minimálnej mzdy v eurách za mesiac podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov. Zamestnancovi patrí minimálna mzda, ak jeho ustanovený týždenný pracovný čas je 40 hodín. Ak je ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanca nižší ako 40 hodín, suma minimálnej mzdy vyjadrená v eurách za hodinu sa úmerne zvýši. Suma minimálnej mzdy v eurách za hodinu, upravená podľa druhej vety, sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Suma minimálnej mzdy sa zaokrúhľuje na tri desatinné miesta.

-   Rozhodnutie o trvalom upustení od vymáhania súdnej pohľadávky

musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku súdnej pohľadávky, výšku súdnej pohľadávky a dôvody upustenia od vymáhania tejto súdnej pohľadávky. Na vydanie rozhodnutia o trvalom upustení od vymáhania súdnej pohľadávky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/4967 o správnom konaní – správny poriadok). Toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom. Povinný sa o trvalom upustení od vymáhania súdnej pohľadávky neupovedomuje.

Ak povinná fyzická osoba alebo právnická osoba uhradí súdnu pohľadávku, od ktorej vymáhania justičná pokladnica trvale upustila, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho dôvodu podľa Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.) alebo Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) a povinná fyzická osoba alebo povinná právnická osoba nemá nárok na vrátenie zaplatenej sumy.

Ustanovenia § 451 až 459 Občianskeho zákonníka upravujú bezdôvodné obohatenie. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

-   Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje

ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.

Takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.

Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil. Ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vydať ten, kto nebol dobromyseľný, môže súd rozhodnúť, že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku výkonu rozhodnutia nepodliehajú. Dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené, nesmie dlžník s takými vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať.

-   Justičná pokladnica môže na písomnú žiadosť povinného

ktorý nemôže svoj dlh riadne a včas plniť, uzavrieť s povinným písomnú dohodu o splátkach alebo o odklade platenia. V dohode o splátkach alebo o odklade platenia sa povinný zaviaže zaplatiť súdnu pohľadávku naraz vtedy, ak nezaplatí niektorú splátku včas alebo ak sa zlepšia jeho ekonomické alebo sociálne pomery. Justičná pokladnica môže za podmienky uvedenej v odseku 11 § 4 dočasne upustiť od vymáhania súdnej pohľadávky, ktorú prechodne nemožno vymáhať.

Justičná pokladnica môže zo závažných dôvodov na písomnú žiadosť povinného celkom alebo čiastočne odpustiť pohľadávku nepresahujúcu šesťnásobok minimálnej mzdy, ak pohľadávka nevznikla v súvislosti so spáchaním úmyselného trestného činu, za ktorý bol povinný právoplatne odsúdený a povinný nemá voči správcovi inú pohľadávku.

Rozhodnutie o odpustení súdnej pohľadávky musí obsahovať najmä právny dôvod vzniku súdnej pohľadávky, výšku súdnej pohľadávky a dôvody upustenia od vymáhania tejto súdnej pohľadávky. Na vydanie rozhodnutia o odpustení súdnej pohľadávky sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (správny poriadok). Uvedené rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom.

Poznámka

Odvolávka na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov bola do znenia doplnená po novele zákonom č. 125/2016 Z. z.

1.5   Výzva

je definovaná v § 5 tohto právneho predpisu. Ak to justičná pokladnica považuje za účelné, písomne vyzve povinného, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy súdnu pohľadávku uhradil.

Zákon tiež stanovuje, aké základné náležitosti musí obsahovať výzva. Písomná výzva na úhradu súdnej pohľadávky obsahuje označenie justičnej pokladnice, spisové označenie rozhodnutia, ktorým bolo uložené peňažné plnenie a dátum výzvy, meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt povinného, ktorý je fyzickou osobou, alebo obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo povinného, ktorý je právnickou osobou, sumu súdnej pohľadávky, číslo účtu justičnej pokladnice, upozornenie, že po uplynutí lehoty začne justičná pokladnica vymáhať súdnu pohľadávku výkonom rozhodnutia.

To znamená, že ustanovenie § 5 dáva justičnej pokladnici možnosť, ak to považuje za účelné, uplatniť písomnú výzvu voči povinnému na zaplatenie pohľadávky. Cieľom výzvy je predísť zvýšeným nákladom dobrovoľným plnením.

1.6   Vymáhanie súdnych pohľadávok

je názov Druhej časti zákona, ktorá bola novo preformulovaná, zmenená a doplnené po novele zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Druhá časť pozostáva z Prvej hlavy, ktorá upravuje všeobecné ustanovenia o vymáhaní súdnych pohľadávok, Druhej hlavy, ktorá upravuje zrážky zo mzdy a Tretej hlavy, ktorá upravuje prikázanie pohľadávky.

-   Výkon rozhodnutia

je predmetom nového znenia § 6. Justičná pokladnica v konaní o výkon rozhodnutia nikdy nerozhoduje rozsudkom ale uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.

Justičná pokladnica vymáha súdnu pohľadávku výkonom rozhodnutia. Výkon rozhodnutia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie súdnej pohľadávky. Konanie o výkone rozhodnutia sa začína dňom doručenia výkazu podľa § 3 ods. 3. Ak súdna pohľadávka nebola zaplatená v ustanovenej lehote, zašle súd, na ktorom súdna pohľadávka vznikla, výkaz Krajskému súdu v Bratislave, ktorý plní funkciu Justičnej pokladnice. Vymáhanie súdnej pohľadávky začína justičná pokladnica z úradnej moci. Ako sme už uviedli, v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením. Do znenia odseku 6 § 6 sa prebrala právna úprava § 251 ods. 3 z už zrušeného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Ak osobitné predpisy neustanovujú inak, výkon rozhodnutia nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia nemožno podať žalobu na obnovu výkonu rozhodnutia. Ide o tieto právne predpisy:

–   zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z.;

–   čl. 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú. v. EÚ L 143, 30. 4. 2004) v platnom znení.

Podaním návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia sa konanie o nariadení jeho výkonu alebo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie prerušuje až do právoplatného rozhodnutia o uznaní. Ak bolo cudzie rozhodnutie v štáte, v ktorom bolo vydané, napadnuté opravným prostriedkom, môže súd, ktorý koná o uznaní cudzieho rozhodnutia alebo o nariadení výkonu cudzieho rozhodnutia (vydaní poverenia na vykonanie exekúcie), prerušiť toto konanie až do právoplatného rozhodnutia o opravnom prostriedku.

Podľa § 7 Justičná pokladnica pôsobí ako vecne a miestne príslušný súd.

-   Účastníci konania

sú predmetom § 7a. Osobitosťou vymáhania súdnych pohľadávok je skutočnosť, že oprávnený (správca) je totožný so súdom, ktorý vo veci koná (justičná pokladnica). Z tohto dôvodu je účastníkom konania spravidla len povinný.

Nakoľko justičná pokladnica nepostupuje súdne pohľadávky na tretie osoby, ustanovilo sa legislatívne upraviť len prechod povinnosti povinného.

Okrem povinného je účastníkom konania aj manžel povinného, ak sú nariadeným výkonom rozhodnutia postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pokiaľ ide o tieto veci. Proti inému, než kto je v rozhodnutí označený ako povinný, možno nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia, len ak je preukázané, že na neho prešla povinnosť z rozhodnutia.

Prechod povinnosti možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou štátnym orgánom, pokiaľ nevyplýva priamo z právneho predpisu.

-   Súčinnosť tretích osôb

je upravená v novej Druhej časti tohto právneho predpisu v § 8. Znenie § 8, § 9, § 11 až § 13 boli aj po novom zachované bez zmeny. Pre zabezpečenie efektívneho vymáhania pohľadávok bolo nevyhnutné ustanoviť povinnosti pre tretie osoby.

Tieto budú povinné na žiadosť justičnej pokladnice, ktorá disponuje vykonateľným rozhodnutím súdu, požadovanú súčinnosť poskytnúť. Uvedené ustanovenie zdôrazňuje povinnosti tretích osôb vzhľadom na charakter vymáhanej pohľadávky, ktorou je pohľadávka štátu.

Prostredníctvom takto formulovanej súčinnosti realizuje štát svoju donucovaciu funkciu pre dosiahnutie vydobytia pohľadávok, ktoré znášal za účastníkov, realizujúc ochranu ústavných práv a oprávnení fyzických a právnických osôb.

Štátne orgány, obce, vyššie územné celky, notári a iné fyzické osoby a právnické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a majetku, sú povinné oznámiť justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť im známe údaje potrebné na výkon rozhodnutia.

Útvary Policajného zboru poskytujú justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť v odôvodnených prípadoch ochranu a súčinnosť pri výkone rozhodnutia.

-   Tretie osoby

ktoré majú údaje, listiny a iné veci, ktoré sú potrebné na výkon rozhodnutia, ak to možno od nich požadovať, sú povinné justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť tieto údaje poskytnúť, listiny a veci vydať alebo zapožičať.

Banky alebo pobočky zahraničnej banky sú povinné oznámiť justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť údaje poskytované súdu na účely civilného procesu a správneho súdneho procesu podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Správu o záležitostiach týkajúcich sa klienta, ktoré sú predmetom bankového tajomstva, podá banka a pobočka zahraničnej banky bez súhlasu klienta len na písomné vyžiadanie súdu vrátane notára ako súdneho komisára na účely civilného procesu a správneho súdneho procesu, ktorého je klient banky alebo pobočky zahraničnej banky účastníkom, alebo ktorého predmetom konania je majetok klienta banky alebo pobočky zahraničnej banky.

-   Pošta je povinná oznámiť

justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť údaje potrebné na výkon rozhodnutia, najmä totožnosť osôb, ktoré majú prenajaté poštové priehradky, údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch, úhrn súm doručených povinnému poštou alebo do jeho poštovej priehradky, totožnosť prijímateľa zásielok poste restante alebo umožniť zamestnancovi justičnej pokladnice tieto údaje získať na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť.

Povinnosti z tohto ustanovenia vyplývajú aj orgánom telekomunikácií, ktoré sú povinné oznámiť justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť totožnosť používateľov telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staníc, ktoré nie sú uvedené vo verejne dostupných zoznamoch.

Poisťovne sú povinné oznámiť justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť výplaty poistných plnení. Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť meno podávateľa inzerátu uverejneného pod značkou a dopravcovia sú povinní oznámiť justičnej pokladnici na jej písomnú žiadosť odosielateľa a adresáta prepravovaného nákladu, ako aj údaje o prepravovanom tovare.

Zároveň platí, že na žiadosť justičnej pokladnice sú povinné poskytnúť jej súčinnosť aj ďalšie osoby.

-   Pohľadávkový titul na výkon rozhodnutia

je vymedzený v § 9. Definuje sa pohľadávkový exekučný titul ako vykonateľné rozhodnutie, ukladajúce peňažné plnenie v zmysle tohto zákona. Zároveň sa dáva možnosť spojiť pohľadávkové exekučné tituly, ktoré sa týkajú jedného povinného, do jedného konania, čo vedie k zefektívneniu a zvýšeniu hospodárnosti konania. Pohľadávkovým titulom na výkon rozhodnutia je teda vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie. Ide o súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania. Pohľadávkové tituly na výkon rozhodnutia týkajúce sa jedného povinného možno spojiť do jedného konania.

-   Spôsoby výkonu rozhodnutia

zákon definuje v § 10. Aj naďalej sa ponechala doterajšia právna úprava spôsobov výkonu rozhodnutia. Justičná pokladnica nariaďuje a uskutočňuje výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a prikázaním pohľadávky. Ide o procesne najmenej náročné spôsoby výkonu rozhodnutia, ktoré dokáže justičná pokladnica vykonať s nízkou nákladovou záťažou. Justičná pokladnica môže poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie spôsobmi uvedenými v odseku 2. Exekútor pri vykonávaní exekúcie postupuje podľa Exekučného poriadku.

Nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia možno len spôsobmi uvedenými v tomto zákone. Spôsob výkonu rozhodnutia určí justičná pokladnica. Justičná pokladnica nariaďuje a uskutočňuje výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a prikázaním pohľadávky; ak je to účelné, môže justičná pokladnica poveriť súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na vymoženie súdnej pohľadávky zrážkami zo mzdy a prikázaním pohľadávky podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov Justičná pokladnica poverí súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu na vymoženie súdnej pohľadávky predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľností, predajom obchodného podielu a predajom podniku podľa exekučného poplatku. Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. Ak tak ustanoví exekučný poriadok, exekútor môže vykonávať aj ďalšiu činnosť. Exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle.

-   Pri výkone svojej činnosti je viazaný

len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej, umeleckej, publicistickej a športovej činnosti. Úkony vykonané exekútorom sa považujú za úkony justičnej pokladnice. Justičná pokladnica môže uskutočniť výkon rozhodnutia v jednom konaní aj viacerými spôsobmi.

-   Zastavenie a odklad výkonu rozhodnutia

V ustanovení § 10a bola od 1. 7. 2016 ponechaná právna úprava zastavenia výkonu rozhodnutia z § 268 Občianskeho súdneho poriadku, ktorá sa systematicky zaraďuje za spôsoby výkonu rozhodnutia. Právna úprava bola doplnená o možnosť odkladu výkonu rozhodnutia z dôvodov osobitného zreteľa, ktorých existenciu a naliehavosť posudzuje justičná pokladnica.

Výkon rozhodnutia sa zastaví, ak bol nariadený, hoci sa rozhodnutie dosiaľ nestalo vykonateľným, rozhodnutie, ktoré je podkladom výkonu, bolo po nariadení výkonu zrušené alebo sa stalo neúčinným, priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne, nepostačí ani na krytie jeho trov, po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.

Ak sa nariadeného výkonu rozhodnutia týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak bol výkon rozhodnutia nariadený v rozsahu širšom, než aký stačí na uspokojenie justičnej pokladnice, bude výkon rozhodnutia zastavený čiastočne.

Ak sú tu dôvody osobitného zreteľa, súd môže výkon rozhodnutia odložiť.

-   Platobné miesto

Podľa § 11 je platobným miestom justičná pokladnica, ktorá vo svojom rozhodnutí uvedie vždy číslo účtu justičnej pokladnice, na ktorý povinný, tretie osoby alebo iné osoby poukazujú finančné prostriedky a na rozlíšenie platieb uvedie variabilný symbol, ktorým je identifikačné číslo súdnej pohľadávky. Uvedené platí aj pre povereného exekútora, ktorý uvedie číslo svojho osobitného bankového účtu.

Na účet justičnej pokladnice sa poukazujú zákonom stanovené platby, a to plnenie na základe výzvy justičnej pokladnice, plnenia z jednotlivých spôsobov uskutočňovania výkonu rozhodnutia, príjem z predaja na dražbe alebo z predaja na základe ponuky, plnenie na základe uplatnenia predkupného práva a úhrada trov výkonu rozhodnutia.

Ak ide o vykonávanie exekúcie na základe poverenia exekútora alebo o platbu, ktorou je príjem z predaja na dražbe alebo z predaja na základe ponuky, plnenie na základe uplatnenia predkupného práva alebo úhrada trov výkonu rozhodnutia, je platobným miestom sídlo exekútorského úradu povereného exekútora, ktorý je povinný po ukončení exekúcie bezodkladne previesť takto získané prostriedky po odpočítaní trov exekúcie justičnej pokladnici.

-   Rozdelenie a použitie výťažku

Justičná pokladnica podľa § 12 výťažok, ktorým je plnenie na základe výzvy justičnej pokladnice, plnenia z jednotlivých spôsobov uskutočňovania výkonu rozhodnutia, príjem z predaja na dražbe alebo z predaja na základe ponuky, plnenie na základe uplatnenia predkupného práva, úhrada trov výkonu rozhodnutia, použije na pokrytie súdnej pohľadávky po pripísaní týchto prostriedkov na účet justičnej pokladnice. Súdny exekútor poverený na vykonanie exekúcie justičnou pokladnicou zo zostatku výťažku, ktorým je úhrada trov výkonu rozhodnutia, pokryje vratky dražobných zábezpek neúspešných dražiteľov, hotové výdavky, rozdiel medzi nezaplateným a najvyšším podaním uhradeným v opakovanej dražbe, náklady opakovanej dražby a škodu, ktorá vznikla tým, že najvyššie podanie v dražbe dražiteľ nezaplatil a náklady spojené s exekúciou.

Ak sa vymáhajú viaceré súdne pohľadávky v jednom konaní, použije sa výťažok na úhradu vymáhaných súdnych pohľadávok podľa poradia vzniku súdnej pohľadávky. Čiastku presahujúcu sumu súdnej pohľadávky a trov výkonu rozhodnutia justičná pokladnica vráti povinnému.

Justičná pokladnica nie je oprávnená uspokojiť iné osoby uplatňujúce si nárok na zvyšok výťažku z výkonu rozhodnutia. Uvedené podľa § 13 platí aj pre súdneho exekútora povereného justičnou pokladnicou.

1.7   Zrážky zo mzdy

Znenie ustanovení § 13a až § 13n bolo prebraté z právnej úpravy výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy a prikázaním pohľadávky podľa § 276 až 302 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 1. 7. 2016. Do právnej úpravy výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy neboli prevzaté ustanovenia o prednostných pohľadávkach, keďže súdne pohľadávky sa vždy považujú za prednostné pohľadávky. V prípade, ak by prebiehal výkon rozhodnutia podľa zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok a súbežne exekúcia podľa Exekučného poriadku, daňová alebo správna exekúcia, je potrebné postupovať podľa ustanovení Exekučného poriadku, prípadne osobitného predpisu o súbehu exekúcií. Medzi pohľadávky nepodliehajúce výkonu rozhodnutia sa zaraďujú aj sociálne dávky a príspevky, ktorými sú napríklad príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a príspevok na starostlivosť o dieťa. Obdobne ako štátne sociálne dávky, ktoré sú v súčasnosti vyňaté z výkonu rozhodnutia, aj sociálne dávky a príspevky majú rovnaký sociálny charakter odôvodňujúci vyňatie z výkonu rozhodnutia. Dávka sociálnej pomoci, ktorá sa poskytovala podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších prepisov, bola zrušená zákonom č. 599/2003 o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Obdobný účel a charakter, ako mala dávka sociálnej pomoci, má v súčasnosti pomoc v hmotnej núdzi poskytovaná podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Rozsah zrážok je upravený v znení § 13a, pričom zrážky zo mzdy možno vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej súdnej pohľadávky s príslušenstvom.

-   Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy

ktorá sa vypočíta tak, že sa od mzdy odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie a poistné na sociálne zabezpečenie. Uvedené je predmetom týchto právnych predpisov:

–   zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

–   zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, ktorú zamestnanec vykonáva u toho, u koho je v pracovnom pomere. Nezapočítavajú sa však do nej prídavky na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.

-   Povinnému sa nesmie zraziť

z mesačnej mzdy základná suma. Podľa § 13c spôsoby jej výpočtu ustanoví nariadením vláda Slovenskej republiky. Ak ide o osobu, ktorá vykonáva prácu v zahraničí a ktorej mzda alebo plat sa na tento účel vypočítava s použitím platového koeficientu alebo iným obdobným spôsobom, spôsob výpočtu základnej sumy sa ustanoví rovnakým spôsobom a v rovnakom pomere ako táto mzda alebo plat.

Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli nadol na sumu deliteľnú v eurocentoch troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky justičnej pokladnice dve tretiny.

Na účely určenia výšky zrazenej sumy je súdna pohľadávka prednostnou pohľadávkou podľa osobitného predpisu, ktorým je exekučný poriadok.

Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.

-   Prednostnými pohľadávkami sú

–   pohľadávky výživného,

–   pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,

–   pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,

–   pohľadávky náhrady škody na majetku štátu v správe ústavu na výkon väzby, ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže voči obvineným a odsúdeným a voči bývalým obvineným a bývalým odsúdeným, pohľadávky trov spojených s výkonom väzby, zvýšených trov výkonu väzby, zvýšených trov výkonu trestu odňatia slobody a zavinených trov výkonu trestu odňatia slobody voči obvineným a odsúdeným a voči bývalým obvineným a bývalým odsúdeným,

–   pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na preplatkoch na náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávkach sociálneho poistenia, dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia, prídavku na dieťa, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti, pohľadávky úhrady za sociálne služby,

–   súdne pohľadávky.

Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením sumu, nad ktorú sa zrazí zvyšok čistej mzdy vypočítanej podľa odseku 1 prvej vety bez obmedzenia.

Pre jasné vymedzenie vzťahu súdnej pohľadávky a iných pohľadávok vymáhaných podľa Exekučného poriadku v prípade stretu exekúcií sa stanovilo, že súdna pohľadávka sa považuje za prednostnú pohľadávku podľa § 71 zákona Exekučného poriadku.

-   Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok

uspokoja sa jednotlivé pohľadávky podľa svojho poradia. Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak sa mu doručilo toho istého dňa nariadenie výkonu rozhodnutia pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie; ak nestačí suma na ne pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa pomerne.

Vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia tohto zákona, je neprípustné, a to aj keď s tým povinný súhlasí.

-   Nariadenie a vykonávanie zrážok

V nariadení výkonu rozhodnutia prikáže justičná pokladnica platiteľovi mzdy, aby po tom, keď sa mu nariadenie výkonu doručí, vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému, a to až do vymoženia pohľadávky alebo do zastavenia výkonu rozhodnutia, ak justičná pokladnica neurčí inak.

Justičná pokladnica doručí nariadenie výkonu rozhodnutia povinnému a platiteľovi mzdy do vlastných rúk. Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí nariadenie výkonu rozhodnutia alebo uznesenie obsahujúce upovedomenie o nariadení výkonu rozhodnutia, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok. Justičná pokladnica tomu, u koho povinný práve nastúpil do zamestnania, doručí do vlastných rúk uznesenie, v ktorom ho upovedomí o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy, oboznámi ho s doterajším priebehom výkonu rozhodnutia, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok, uvedie, aká vysoká je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať a aké je jej poradie, vyzve ho, aby odo dňa, keď sa mu uznesenie podľa tohto odseku doručí, v zrážkach zo mzdy povinného pokračoval a upozorní ho na všetky jeho povinnosti pri výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.

Len čo nadobudne nariadenie výkonu rozhodnutia právoplatnosť, justičná pokladnica upovedomí o tom platiteľa mzdy, ktorý je potom povinný vyplácať justičnej pokladnici sumy zrazené zo mzdy povinného.

-   Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky

len čo je pohľadávka justičnej pokladnice uspokojená. Ak sa vykonáva rozhodnutie, v ktorom sa povinnému uložilo zaplatiť peňažnú sumu v splátkach, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia aj na splátky, ktoré sa stanú splatnými len v budúcnosti.

-   Ak vypláca platiteľ mzdy mesačnú mzdu na dvakrát (ako preddavok a vyúčtovanie)

môže primerané zrážky vykonať povinnému už z preddavku. Výplatu zrážok justičnej pokladnici vykoná vždy až po uplynutí príslušného mesiaca. Ak sa nariadenie výkonu rozhodnutia doručí platiteľovi mzdy až po tom, keď už bola časť mesačnej mzdy povinnému vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby povinný mal za celý mesiac právo len na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená. Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa povinnému vykonávajú zrážky. Celková odmena povinného za uplynulý rok sa rozvrhne rovnomerne na jednotlivé mesiace. Z mesačnej odmeny sa potom vypočítajú s konečnou platnosťou zrážky a justičnej pokladnici sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali povinnému zraziť v jednotlivých mesiacoch a sumami, ktoré sa skutočne z preddavkov justičnej pokladnici už vyplatili.

-   Ak dochádza k výplate mzdy za niekoľko mesiacov naraz

treba vypočítať zrážky za každý mesiac osobitne.

Ak sa dohodne justičná pokladnica s povinným, že sa uspokojí s nižšími zrážkami, vyzve justičná pokladnica platiteľa mzdy, aby zrážal zo mzdy povinného mesačne len sumu, s ktorou sa justičná pokladnica uspokojí, ak táto suma neprevýši v príslušnom výplatnom období prípustnú výšku zrážok podľa tohto zákona. Ak ju prevýši, vykoná platiteľ mzdy v príslušnom výplatnom období zrážky len v rozsahu dovolenom týmto právnym predpisom.

Justičná pokladnica môže kedykoľvek svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok odvolať. Justičná pokladnica o tom upovedomí povinného a platiteľa mzdy. Výzva justičnej pokladnice na vykonávanie nižších zrážok stráca účinnosť dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí ďalšie nariadenie výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného alebo odvolanie súhlasu justičnej pokladnice s vykonávaním nižších zrážok. Od tohto dňa vykonáva platiteľ mzdy zrážky podľa skoršieho nariadenia výkonu rozhodnutia v plnom rozsahu.

Ak o to požiada platiteľ mzdy alebo povinný, justičná pokladnica určí, aká suma sa má v príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zrážať.

-   Zastavenie a odklad výkonu rozhodnutia

Justičná pokladnica zastaví na návrh platiteľa mzdy alebo povinného nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, ak povinný po dobu jedného roka nepoberá mzdu aspoň v takej výške, aby sa z nej mohli zrážky vykonávať.

Ak súd povolí odklad výkonu rozhodnutia, nevykonáva platiteľ mzdy zo mzdy povinného zrážky odo dňa, keď sa mu doručilo uznesenie o povolení odkladu, kým sa mu nedoručí príkaz súdu, aby sa v zrážkach pokračovalo.

-   Výplata vykonaných zrážok

Zrazenú sumu podľa § 13o vyplatí platiteľ mzdy priamo justičnej pokladnici, i keď sám má voči nej peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať.

Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy povinného zrážky riadne a včas, ak ich vykoná v menšom ako určenom rozsahu alebo ak nevyplatí zrážky justičnej pokladnici bezodkladne po tom, keď sa mu doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť, alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné sumy mzdy, môže justičná pokladnica uplatniť proti platiteľovi mzdy žalobou na súde právo na vyplatenie súm, ktoré sa mali zo mzdy povinného zrážať.

-   Zmena platiteľa mzdy

Ak sa po nariadení výkonu rozhodnutia platiteľ mzdy zmení, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy aj na mzdu povinného u nového platiteľa mzdy.

Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému platiteľovi mzdy dňom, keď sa od povinného alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol justičnou pokladnicou nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného a pre aké pohľadávky; ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy už skôr, vzniká mu táto povinnosť dňom, keď sa mu doručilo uznesenie.

Poradie, ktoré získala pohľadávka justičnej pokladnice, jej zostáva zachované aj u nového platiteľa mzdy.

-   Za zmenu platiteľa mzdy sa nepovažuje

ak povinný po nariadení výkonu rozhodnutia získa nárok na peňažnú dávku nemocenského poistenia nahrádzajúcu mzdu a ak mu dávku vyplatí platiteľ mzdy.

Ten, kto prijíma zamestnanca do zamestnania, je povinný vyžiadať si od neho potvrdenie vystavené tým, u koho bol naposledy zamestnaný, o tom, či bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami z jeho mzdy v prospech justičnej pokladnice. Také potvrdenie je povinný každý zamestnávateľ vydať zamestnancovi, ktorý u neho prestal pracovať. Ak zistí ten, u koho povinný práve nastúpil do zamestnania, že bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami z jeho mzdy, oznámi to bez odkladu justičnej pokladnici.

-   Justičná pokladnica tomu, u koho povinný práve nastúpil do zamestnania

doručí do vlastných rúk uznesenie, v ktorom ho upovedomí o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy, oboznámi ho s doterajším priebehom výkonu rozhodnutia, najmä s výškou doteraz vykonaných zrážok, uvedie, aká vysoká je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať a aké je jej poradie, vyzve ho, aby odo dňa, keď sa mu uznesenie podľa tohto odseku doručí, v zrážkach zo mzdy povinného pokračoval a upozorní ho na všetky jeho povinnosti pri výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.

Ak povinný skončil pracovnoprávny vzťah u doterajšieho platiteľa mzdy, musí to oznámiť do jedného týždňa justičnej pokladnici. Do jedného týždňa musí povinný justičnej pokladnici takisto oznámiť, že nastúpil do zamestnania u iného platiteľa mzdy.

-   Platiteľ mzdy musí oznámiť justičnej pokladnici

do jedného týždňa, že povinný u neho prestal pracovať. Zároveň jej zašle vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil oprávneným a oznámi jej, pre ktoré pohľadávky bol nariadený výkon rozhodnutia alebo vykonaná exekúcia zrážkami zo mzdy a aké poradie majú tieto pohľadávky.

Ak niektorý platiteľ mzdy nesplní povinnosť, a to nevyžiada si o toho koho prijíma ako zamestnanca do zamestnania potvrdenie vystavené tým, u koho bol naposledy zamestnaný, o tom, či bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami z jeho mzdy v prospech justičnej pokladnice, alebo že bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami z jeho mzdy, alebo že povinný u neho prestal pracovať, pričom je jeho povinnosťou vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil oprávneným a pre ktoré pohľadávky bol nariadený výkon rozhodnutia alebo vykonaná exekúcia zrážkami zo mzdy a aké poradie majú tieto pohľadávky, môže sa justičná pokladnica domáhať, aby jej platiteľ mzdy vyplatil sumy, na ktoré by mala právo, keby bol platiteľ mzdy uvedené povinnosti splnil.

Za nesplnenie týchto povinností môže justičná pokladnica uložiť povinnému i platiteľovi mzdy poriadkovú pokutu.

-   Niekoľko platiteľov mzdy

Ak povinný poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia na všetky jeho mzdy. Zrážky zo mzdy je každý platiteľ mzdy povinný vykonávať odo dňa, keď sa mu doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia.

Ak zamestnanec nastupuje do práce bez skončenia pracovnoprávneho vzťahu s doterajším platiteľom mzdy, použijú sa primerane ustanovenia upravujúce zmenu platiteľa mzdy.

Ak justičná pokladnica nariaďuje vykonávanie zrážok zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Keby príjem povinného nedosahoval u niektorého platiteľa mzdy ani uvedenú časť základnej sumy, je platiteľ mzdy povinný oznámiť to justičnej pokladnici. Justičná pokladnica potom znova určí, akú časť základnej sumy má každý platiteľ mzdy zrážať. Ak vykonáva zrážky niekoľko platiteľov mzdy zároveň, zašlú zrážky vždy justičnej pokladnici. Justičná pokladnica preverí, či celkovo zrazená suma neprevyšuje vymáhanú súdnu pohľadávku a prevyšujúcu časť vráti povinnému.

-   Zrážky z iných príjmov

Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa použijú i na výkon rozhodnutia zrážkami z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú mzdu, najmä z náhrady mzdy, náhrady na pracovnú pohotovosť, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, z dávky sociálneho poistenia, z dávky sociálneho zabezpečenia. Ak ide o výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku fyzickej osoby, ktorá z tohto dôchodku platí náklady za pobyt v ústave sociálnej starostlivosti, nepodlieha výkonu rozhodnutia suma potrebná na úhradu pobytu a suma rovnajúca sa povinnému zostatku z príjmu fyzickej osoby po zaplatení tejto úhrady.

Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa použijú aj na výkon rozhodnutia zrážkami z odmeny plynúcej z dohody o pracovnej činnosti.

Za iný príjem zákon nepovažuje odmeny za vykonanie práce podľa Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) bez ohľadu na to, čo sa dojednalo o splatnosti odmeny. Ide o odmenu za vykonanie práce na dohodu o vykonaní práce.

Poznámka

Dohodu o vykonaní práce zamestnávateľ môže uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohodu o vykonaní práce možno uzatvoriť najviac na 12 mesiacov.

Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode o vykonaní práce musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy. Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.

Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla.

Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam.

Ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy a zamestnávateľ môže jej výsledky použiť, právo na odmenu primeranú vykonanej práci a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov nezaniká a stáva sa súčasťou dedičstva.

-   Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev

za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa povinnému vykonávajú zrážky.

Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa okrem platiteľa mzdy použijú aj na právnickú osobu a fyzickú osobu, voči ktorým má povinný nárok na niektoré zo spomenutých príjmov. Do čistého príjmu sa nezapočítava výchovné vyplácané k dôchodku zo sociálneho zabezpečenia ani zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.

-   Ak má povinný popri práve na mzdu i právo na iný príjem

a to na náhradu mzdy, náhradu na pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, na dávky sociálneho poistenia, dávky sociálneho zabezpečenia, postupuje sa tak, ako keby šlo o niekoľko miezd.

Ak povinný po nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy získa namiesto mzdy alebo popri nej právo na niektorý z uvedených príjmov, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia aj na tento príjem.

-   Prikázanie pohľadávky

Výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky sa uskutoční jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky s príslušenstvom. Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu nemožno použiť, ak ide o vklady na vkladných knižkách.

Justičná pokladnica rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia uznesením, v ktorom prikáže banke alebo pobočke zahraničnej banky, aby po tom, čo sa jej doručí nariadenie výkonu rozhodnutia, zablokovala sumu zodpovedajúcu pohľadávke s príslušenstvom z bankového účtu povinného až do vymoženia pohľadávky alebo do zastavenia výkonu rozhodnutia, ak justičná pokladnica neurčí inak a uhradila ju po právoplatnosti uznesenia justičnej pokladnici, zakáže povinnému, aby po tom, čo sa mu doručí nariadenie výkonu rozhodnutia, nakladal s prostriedkami na bankovom účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva.

-   Nariadenie výkonu rozhodnutia

sa doručí povinnému a banke alebo pobočke zahraničnej banky do vlastných rúk.

O tom, že uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť, justičná pokladnica upovedomí banku alebo pobočku zahraničnej banky; toto upovedomenie sa doručí banke alebo pobočke zahraničnej banky do vlastných rúk. Banka alebo pobočka zahraničnej banky vyplatí potom pohľadávku z účtu povinného justičnej pokladnici.

Pre poradie úhrady pohľadávok, pre ktoré sa výkon rozhodnutia nariadil, je rozhodujúci deň, keď bolo nariadenie výkonu rozhodnutia doručené banke alebo pobočke zahraničnej banky. Ak sa jej toho istého dňa doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia pre niekoľko pohľadávok a prostriedky na účte povinného nestačia na uspokojenie všetkých pohľadávok, uhradia sa jednotlivé pohľadávky, pre ktoré došlo nariadenie výkonu rozhodnutia toho istého dňa, pomerne.

-   Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzťahuje

i na sumy, ktoré dôjdu na účet povinného po tom, keď sa banke alebo pobočke zahraničnej banky doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia.

Predpisy vylučujúce alebo obmedzujúce použitie pohľadávok právnickými osobami z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky na iný než určený účel nie sú dotknuté ustanovením o prikázaní pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky.

Ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nepostupuje tak, ako jej to ukladajú ustanovenia upravujúce prikázanie iných peňažných pohľadávok, môže sa justičná pokladnica domáhať, a to aj vtedy, keď už na účte povinného nie je dostatok prostriedkov, aby jej banka alebo pobočka zahraničnej banky zaplatila sumu, na ktorú by mala právo, keby banka alebo pobočka zahraničnej banky postupovala správne.

-   Prikázanie iných peňažných pohľadávok

Výkon rozhodnutia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky sa uskutoční zákazom výplaty pohľadávky povinnému.

Týmto spôsobom sa postupuje aj vtedy, ak sa pohľadávka povinného stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, že povinnému budú čiastkové pohľadávky z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti postupne vznikať.

Výkon rozhodnutia postihuje pohľadávku povinného len do výšky pohľadávky justičnej pokladnice, pre ktorú bol nariadený a jej príslušenstva.

V nariadení výkonu rozhodnutia justičná pokladnica zakáže povinnému, aby so svojou pohľadávkou akokoľvek nakladal. Dlžníkovi povinného justičná pokladnica zakáže, aby po tom, keď sa mu doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia, povinnému jeho pohľadávku vyplatil, a to až do vymoženia pohľadávky alebo do zastavenia výkonu rozhodnutia, ak neurčí inak.

Nariadenie výkonu rozhodnutia sa doručí povinnému a dlžníkovi povinného do vlastných rúk. Povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia.

Len čo nadobudne nariadenie výkonu rozhodnutia právoplatnosť, justičná pokladnica o tom upovedomí dlžníka povinného.

Dlžník povinného vyplatí pohľadávku justičnej pokladnici, ak je už splatná. Ak nie je pohľadávka povinného dosiaľ splatná, vyplatí ju justičnej pokladnici, len čo sa stane splatnou. Výplatou justičnej pokladnici sa oslobodí dlžník povinného od svojej povinnosti voči povinnému.

-   Ak nevyplatí dlžník povinného justičnej pokladnici pohľadávku

bez odkladu po tom, keď sa mu doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť, alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa justičná pokladnica domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na súde vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného ohľadne tejto pohľadávky uzavrieť na úkor povinného zmier ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takom prípade nemôže započítať svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči justičnej pokladnici.

Ak justičná pokladnica neuplatní včas na súde, prípadne u iného orgánu pohľadávku povinného voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.

Ak bol výkon rozhodnutia nariadený pre niekoľko pohľadávok, uspokoja sa jednotlivé pohľadávky v tom poradí, v akom sa nariadenie výkonu rozhodnutia doručilo dlžníkovi povinného. Ak sa mu doručilo toho istého dňa nariadenie výkonu rozhodnutia pre niekoľko pohľadávok, ktoré by sa nemohli z pohľadávky povinného úplne uspokojiť, uspokojí dlžník povinného tieto pohľadávky pomerne.

-   Pohľadávky nepodliehajúce výkonu rozhodnutia

Výkonu rozhodnutia nepodliehajú pohľadávky náhrady, ktorú podľa poistnej zmluvy vypláca poisťovňa, ak sa má náhrada použiť na nové vybudovanie alebo na opravu budovy.

Výkonu rozhodnutia nepodlieha pomoc v hmotnej núdzi, peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia poskytované podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov štátne sociálne dávky a sociálne dávky a príspevky, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Poznámka

Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku, uplatnením nárokov.

Pomoc v hmotnej núdzi je

•    dávka v hmotnej núdzi,

•    ochranný príspevok,

•    aktivačný príspevok,

•    príspevok na nezaopatrené dieťa,

•    príspevok na bývanie.

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014.

Tento zákon upravuje aj právne vzťahy pri poskytovaní:

•    osobitného príspevku,

•    jednorazovej dávky v hmotnej núdzi.

Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a sú financované zo štátneho rozpočtu. Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi poskytujú obecné a mestské úrady a financujú sa z rozpočtu miest a obcí. Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa neposkytujú do cudziny.

Výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky nepodliehajú prostriedky na účte, ktoré výslovným vyhlásením povinného sú určené na výplatu miezd jeho zamestnancov pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo banke alebo pobočke zahraničnej banky doručené nariadenie výkonu rozhodnutia.

-   Pohľadávky vzniknuté z majetkových práv podľa Autorského zákona

podliehajú výkonu rozhodnutia, ak je povinným autor, len jednou pätinou. Justičná pokladnica môže nariadiť výkon rozhodnutia až do dvoch pätín so zreteľom na pomery povinného.

Ak sa autorovi vypláca finančné plnenie vzniknuté z majetkových práv podľa Autorského zákona prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, doručí justičná pokladnica nariadenie výkonu rozhodnutia aj organizácii kolektívnej správy, ktorá má potom práva a povinnosti dlžníka povinného.

Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzťahuje na sumy, ktoré boli už v prospech autora u organizácie kolektívnej správy zložené, ako aj na sumy, ktoré budú u nej zložené v bežnom kalendárnom roku.

Uvedené sa použije obdobne, aj ak ide o pohľadávky z práv súvisiacich s autorským právom a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti.

Do nového znenia § 13zo sa prebralo aj ustanovenie o čiastočnom vyňatí pohľadávok vzniknutých z majetkových práv autora podľa Autorského zákona z výkonu rozhodnutia. Toto ustanovenie bolo terminologicky precizované v súvislosti s prijatím nového Autorského zákona (zákon č. 185/2015 Z. z.). Zároveň sa tak ako doteraz tomuto režimu podriaďujú aj pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti, ktoré však nie sú pohľadávkami z majetkových práv autora.

Poznámka

Autorský zákon upravuje vzťahy, ktoré vznikajú v súvislosti s vytvorením a použitím autorského diela alebo umeleckého výkonu, v súvislosti s výrobou a použitím zvukového záznamu, audiovizuálneho záznamu alebo vysielania a v súvislosti s vytvorením alebo zhotovením a použitím počítačového programu alebo databázy tak, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy autora, výkonného umelca, výrobcu zvukového záznamu, výrobcu audiovizuálneho záznamu, rozhlasového vysielateľa a televízneho vysielateľa, autora počítačového programu, autora databázy a zhotoviteľa databázy. Tento zákon upravuje aj správu práv. Ustanovenia Autorského zákona sa vzťahujú na autora a na osobu, ktorá po uplynutí trvania majetkových práv zverejní predtým nezverejnené dielo, vo vzťahu k dielu, ktoré bolo zverejnené na území Slovenskej republiky alebo z jej územia, výkonného umelca vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol podaný, prvýkrát oprávnene zaznamenaný alebo prvýkrát oprávnene vysielaný na území Slovenskej republiky alebo z jej územia, výrobcu zvukového záznamu k zvukovému záznamu a výrobcu audiovizuálneho záznamu vo vzťahu k audiovizuálnemu záznamu, ktorý bol vyrobený alebo zverejnený na území Slovenskej republiky alebo z jej územia, vysielateľa vo vzťahu k vysielaniu, ktoré je uskutočňované vysielateľom z územia Slovenskej republiky, autora databázy a zhotoviteľa databázy vo vzťahu k databáze, ktorá bola zverejnená alebo zhotovená na území Slovenskej republiky alebo z jej územia.

Ak je zaručená vzájomnosť na základe medzinárodných zmlúv alebo dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na autora a na osobu, ktorá po uplynutí trvania majetkových práv zverejní predtým nezverejnené dielo, vo vzťahu k dielu, ktoré bolo zverejnené na území iného štátu, ako je Slovenská republika, alebo z územia iného štátu a bolo na území Slovenskej republiky alebo z jej územia použité, výkonného umelca vo vzťahu k umeleckému výkonu, ktorý bol podaný, prvýkrát oprávnene zaznamenaný alebo prvýkrát oprávnene vysielaný na území iného štátu alebo z územia iného štátu a bol na území Slovenskej republiky alebo z jej územia použitý, výrobcu zvukového záznamu k zvukovému záznamu a výrobcu audiovizuálneho záznamu vo vzťahu k audiovizuálnemu záznamu, ktorý bol vyrobený alebo zverejnený na území iného štátu alebo z územia iného štátu a bol na území Slovenskej republiky alebo z jej územia použitý, vysielateľa vo vzťahu k vysielaniu, ktoré je uskutočňované vysielateľom z územia iného štátu a je na území Slovenskej republiky použité, autora databázy a zhotoviteľa databázy vo vzťahu k databáze, ktorá bola zverejnená alebo zhotovená na území iného štátu alebo z územia iného štátu a bola na území Slovenskej republiky alebo z jej územia použitá.

1.8   Prechodné, spoločné a záverečné ustanovenia

Ak tento zákon neustanovuje inak, na vymáhanie súdnych pohľadávok sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.

Na výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľností, predajom obchodného podielu a predajom podniku sa použijú ustanovenia Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov), ak tento zákon neustanovuje inak. V konaní podľa tohto zákona možno výnimočne vykonať dôkazy, ktoré strany alebo účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci. Nakoľko tento zákon predpokladá i určité procesné postupy súdneho konania, je nevyhnutné, aby sa podporne pre tieto postupy použili inštitúty už vymedzených právnych predpisov.

Poznámka

Po novele zákonom č. 125/2016 Z. z. sa v ustanovení § 14 zmenilo znenie odseku 1 a doplnil sa po novom odsek 3. To znamená, že sa ustanovila subsidiárna aplikácia Civilného sporového poriadku na vymáhanie súdnych pohľadávok vo veciach, ktoré v zákone o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok nie sú upravené. V zmysle okamžitej aplikability procesných predpisov sa nenavrhli osobitné prechodné ustanovenia, pretože už z povahy procesných predpisov vyplýva povinnosť aplikovať ich okamžite s nadobudnutím účinnosti. Konania, ktoré začali za účinnosti predošlej právnej úpravy sa dokončia podľa tohto zákona. Právne účinky úkonov, ktoré už boli vykonané, zostali zachované.

V Civilnom sporovom poriadku platí dispozičná zásada. Povaha konania podľa tohto zákona si však v určitých prípadoch vyžaduje, aby súd zistil skutkový stav veci aj nad rámec dôkazov, ktoré navrhujú vykonať účastníci. Ustanovilo sa preto prelomenie dispozičnej zásady v prípade vykonávania dôkazov nevyhnutných na zistenie skutkového stavu veci.

-   Od nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa na správu súdnych pohľadávok nevzťahujú

ustanovenia § 6 a 6a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, tento zákon sa vzťahuje pri nakladaní so súdnymi pohľadávkami aj na konania začaté pred nadobudnutím jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní o nútenom výkone pohľadávok štátu nastali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V ustanovení sa teda uvádza, že pri nakladaní s pohľadávkami štátu, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, sa postupuje podľa tohto zákona.

Účinky spojené so začatím pohľadávkovej exekúcie podľa tohto zákona nastávajú pri súdnych pohľadávkach, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, dňom prevodu správy justičnej pokladnici.

 

2. Súdne poplatky

upravuje zákon č. 71/1992 Z. z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý bol schválený dňa 28. januára 1991. Ide o jeden z poplatkových zákonov, ktorý plní významnú úlohu pri rozvoji trhového hospodárstva. Zákon zároveň už počítal s tým, že pred súdmi novo prebieha i konania o obchodných sporoch, ako i konania o preskúmavaní rozhodnutí orgánov verejnej správy. V oboch prípadoch išlo o nové konania, ktorých potrebu si vynútil sám život. Arbitrážne orgány zanikli a štátni arbitri podľa ustanovenia § 64 zákona o súdoch a sudcoch boli začlenení do sústavy súdov.

Od predchádzajúcej právnej úpravy sa zákon odlišuje v predmete, sadzbe, poplatníkoch, ako i oslobodení od platenia súdnych poplatkov.

-   Predmet súdnych poplatkov sa rozšíril o obchodné spory

ako i o konanie o preskúmavaní správnych rozhodnutí. Sadzby poplatkov oproti predchádzajúcej právnej úprave boli určené priamo v zákone (sadzobník súdnych poplatkov tvorí jeho prílohu). Najpodstatnejšie zmeny boli vo vecnom a osobnom oslobodení od platenia súdnych poplatkov. Vecné oslobodenie bolo zúžené celkom o 6 druhov a zároveň o rovnaký počet však bolo i rozšírené. Pri osobnom oslobodení došlo k zúženiu celkom o 5 druhov poplatkov a v troch prípadoch došlo k upresneniu, resp. doplneniu.

Vypustilo sa vecné oslobodenie v konaniach o vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a plnoletých detí, určenia nárokov nevydatej matky a spôsobilosti na právne úkony. V týchto prípadoch bolo oslobodenie presunuté do oblasti osobného oslobodenia. Vypustilo sa tiež vecné oslobodenie konania o povolenie uzavretia manželstva a o vyhlásení za mŕtveho. Významnou zmenou je upustenie od oslobodenia prvých zápisov hospodárskych organizáciu do obchodného registra.

-   Vecné oslobodenie sa rozšírilo

o konanie o výkone rozhodnutí na vymáhanie pohľadávok zo súdnych sporov a iných nárokov štátu o konanie vo veciach záväzkov z kolektívnych zmlúv a nezákonnosti štrajku alebo výluky. Z osobného do vecného oslobodenia boli presunuté konania o náhradu škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Na novelu Občianskeho súdneho poriadku reagovalo vecné oslobodenie konania o prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti. Ustanovilo sa tiež vecné oslobodenie konania o zrušenie alebo pozastavenie činnosti politickej strany alebo hnutia.

-   Z osobného oslobodenia od platenia súdnych poplatkov bola vylúčená

Štátna banka česko-slovenská. Zúžilo sa osobné oslobodenie pracovníkov v pracovnoprávnych vzťahoch a vypustilo sa oslobodenie navrhovateľov o ich nárokoch z autorského práva. Zákon naproti tomu počítal s oslobodením štátnych fondov nadácii, občanov vykonávajúcich civilnú službu. Uvedené oslobodenia mali sociálny charakter. So zreteľom na zmeny v organizácii miestnej štátnej správy boli oslobodené ako rozpočtové organizácie okresné úrady a tiež obce v konaní vo veciach verejného a spoločenského záujmu.

Úpravami najmä predmetu a sadzieb súdnych poplatkov sa súčasne zabezpečila úhrada časti nákladov, ktoré štátu vznikali výkonom súdnictva a zároveň sa nimi sledovalo obmedzenie podávania neuvážených návrhov na začatie súdnych konaní.

Ich súčasťou bolo výchovne pôsobiť na to, aby fyzické a právnické osoby dobrovoľne plnili svoje povinnosti.

Vzhľadom na podstatné rozšírenie konaní vo veciach obchodných, preskúmavanie správnych rozhodnutí, ako i zvýšenie sadzieb a zavedenie nových položiek v sadzobníku, bolo možné očakávať, že príjmy zo súdnych poplatkov sa zvýšia zhruba o dvojnásobok.

Od schválenia prešiel uvedený právny predpis rozsiahlymi novelami, pričom si priblížime poslednú novelu zákona č. 125/2016 Z. z., ktorá súvisí najmä so zrušením zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a so zavedením troch nových právnych predpisov upravujúcich proces súdnych sporov.

2.1   Predmet súdnych poplatkov

Predmetom súdnych poplatkov podľa § 1 sú konania a jednotlivé úkony, ktoré sú ako spoplatnené uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a sú vykonávané na návrh fyzických a právnických osôb.

Súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené.

2.2   Poplatníci

sú podľa tohto zákona vymedzení v znení § 2. Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu, obe strany sporu v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo jedna z nich podľa rozhodnutia súdu, dlžník v konkurznom konaní, dedič v konaní o dedičstve a oprávnený v exekučnom konaní podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

Poznámka

Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Uvedené sa nepoužije v konaní o výkon rozhodnutia, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné trovy súdneho konania. Ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu, ktorého uznanie sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím, ktorý bol osvedčený podľa osobitného predpisu, alebo ak bol súdu doručený návrh na vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd, doručí súd návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk; to neplatí, ak o uznaní súd rozhodol v osobitnom konaní. Ak povinný do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neuvedie dôvody, ktoré by uznaniu alebo vykonaniu cudzieho exekučného titulu bránili, alebo nepodá návrh na jeho samostatné uznanie, ak to osobitný predpis pripúšťa, súd preskúma podmienky uznania a vykonania, ktoré má povinnosť skúmať aj bez návrhu, a ak prekážky uznania alebo vykonania nezistí a sú splnené podmienky, poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie má účinky uznania cudzieho exekučného titulu. Ak ide o vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd, určí súd v poverení exekútora, ktorý exekúciu vykoná. Poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje označenie súdu, ktorý poveruje exekútora vykonaním exekúcie, exekútora, ktorý je poverený vykonaním exekúcie, exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal, oprávneného a povinného, vymáhaného nároku, prípadne potvrdenie o vykonateľnosti cudzieho exekučného titulu. Ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje okrem povinných náležitostí aj výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

-   Ak je poplatník od poplatku oslobodený

a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi a v konaní pred správnym súdom. Ak vznikne viacerým poplatníkom povinnosť zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne. V odvolacom konaní je poplatníkom odvolateľ, v konaní o žalobe na obnovu konania je poplatníkom ten, kto podal žalobu na obnovu konania, v dovolacom konaní je poplatníkom dovolateľ, v konaní o kasačnej sťažnosti je poplatníkom ten, kto podal kasačnú sťažnosť. Poplatníkom súdneho poplatku je zásadne fyzická alebo právnická osoba, ktorá dala podnet k súdnemu konaniu alebo úkonu. V prípade súdneho zmieru sú poplatníkmi všetci, jeho účastníci. Ak je navrhovateľov viac, sú povinní zaplatiť poplatok spoločne a nerozdielne. Táto skutočnosť však neplatí v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Predchádzajúci spôsob solidárneho platenia pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva rozvedených manželov nevyhovoval. Terajší právny predpis stanovil, aby náklady spojené so súdnym poplatkom znášali buď obaja manželia alebo len jeden z manželov, a to na základe rozhodnutia súdu.

Poznámka

Od 1. 7. 2016 platí, že nové civilné procesné kódexy neupravujú inštitút zmierovacieho konania, preto bolo ustanovenie odseku b) nadbytočné a zo znenia sa vypustilo. Zároveň sa do § 2 doplnilo nové znenie písmena b), čím sa ustanovilo dôsledné terminologické rozlišovanie účastníka konania (pojem používaný v Civilnom mimosporovom poriadku a Správnom súdnom poriadku) a strany sporu (pojem používaný v Civilnom sporovom poriadku).

Tiež v písmene c) sa znenie terminologický zosúladilo so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Nález Ústavného súdu SR z 11. júla 2012, sp. zn. PL. ÚS 109/2011 označil položku 13 písm. b) v časti I prílohy Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní Sadzobníka súdnych poplatkov za protiústavný. Povinný teda v exekučnom konaní neplatí súdny poplatok.

Od 1. 7. 2016 sa zmenilo celé znenie odseku 2. Uvedená zmena reflektuje terminológiu Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého strana podáva žalobu a nie návrh. Termín návrh však zostáva takisto zachovaný, pretože zodpovedá terminológii Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku. Okrem toho sa za návrh pokladá akýkoľvek návrh v konaní na vykonanie poplatkového úkonu.

Znenie odseku 4 bol doplnený tak, aby systematicky pokrýval všetky štádiá konania pred všeobecným súdom a pred správnym súdom.

2.3   Príslušnosť

Doterajšie taxatívne určenie okruhu súdov, ktoré vyberali súdne poplatky sa nahradzuje zovšeobecneným pojmom, a to „súdy“, čo súvisí s pripravovaným zákonom SNR o sídlach súdov... Poplatky podľa znenia § 3 vyberajú súdy, orgány štátnej správy súdov, orgány prokuratúry.

Sústavu súdov Slovenskej republiky tvoria okresné súdy, krajské súdy a Najvyšší súd Slovenskej republiky. Do sústavy súdov Slovenskej republiky patrí aj Špecializovaný trestný súd. Ministerstvo vykonáva správu súdov ako ústredný orgán štátnej správy pre súdy. Orgánom správy súdov je v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj riaditeľ správy príslušného súdu. Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. Na čele prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. Prokuratúra je samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti. Prokuratúru tvoria tieto štátne orgány, a to generálna prokuratúra, ktorej osobitnou súčasťou s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky je Úrad špeciálnej prokuratúry (podľa § 55b až 55l zákona z. č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre  v platnom znení; krajské prokuratúry, okresné prokuratúry).

2.4   Oslobodenie od poplatku

je definované v § 4 tohto právneho predpisu. Oslobodenie od súdnych poplatkov obmedzuje sa len na konania ktoré môžu začať i bez návrhu (veci starostlivosti o maloletých), ďalej ktoré majú charakter sociálny (veci nemocenského poistenia), plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv, opravy chýb vo voličských zoznamoch. Oslobodenie odvolania proti rozhodnutiam štátneho notárstva vyplýva z platnej koncepcie dedičských poplatkov. V zásade sa neoslobodzujú konania, ktoré začínajú návrhom účastníkov a majú v niektorých prípadoch majetkový dopad. Viaceré druhy vecného oslobodenia boli zmenené na osobné oslobodenie navrhovateľa, najmä kde to vyplýva zo sociálnych hľadísk. Upustilo sa od všeobecného osobného oslobodenia pracovníkov v pracovných veciach a toto sa obmedzilo len na konanie o náhrade škody spôsobenej pracovným úrazom a chorobou z povolania.

-   Od poplatku je oslobodené súdne konanie

o ustanovení opatrovníka, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, vo veciach osvojenia a o povolenie uzavrieť manželstvo, o spôsobilosti na právne úkony, vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnych dávok a príspevkov, pomoci v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, sociálnych služieb. Sociálne služby sú upravené zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Sociálne služby sú jednou z foriem sociálnej pomoci pre ľudí v nepriaznivej sociálnej situácií. Štát prostredníctvom nich podporuje sociálne začlenenie občanov a uspokojovanie sociálnych potrieb ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii.

-   Sociálne služby sú zamerané na

prevenciu vzniku, riešenie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie jednotlivca, rodiny alebo komunity, zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti jednotlivca viesť samostatný život, podporu začlenenia jednotlivca do spoločnosti, prevenciu sociálneho vylúčenia a riešenie krízovej sociálnej situácie jednotlivca a rodiny. Súčasťou podpory sociálneho začlenenia osôb v nepriaznivých sociálnych situáciách je aj problematika sociálne vylúčených spoločenstiev.

V rámci tejto pôsobnosti ministerstvo koordinuje štátnu politiku, vypracováva stratégie a koncepčné materiály, analýzy a legislatívne zámery a koordinuje politiky s inými relevantnými oblasťami v záujme sociálnej integrácie sociálne vylúčených spoločenstiev.

Vypracúva aj návrhy právnych predpisov v oblasti rozvoja životných podmienok sociálne vylúčených spoločenstiev.

-   Od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach aktívnych opatrení na trhu práce

podľa ustanovení § 32 až 60 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré upravujú sprostredkovanie zamestnania, evidenciu uchádzačov o zamestnanie, zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, sústavnú prípravu na povolanie, národnú sústavu povolaní, alianciu sektorových rád a sektorové rady, vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, evidenciu záujemcov o zamestnanie, zaradenie záujemcov o zamestnanie, vyradenie z evidencie záujemcov o zamestnanie, osobitnú evidenciu občanov so zdravotným postihnutím, evidenciu voľných pracovných ciest, evidenciu zamestnávateľov a zamestnávania občanov členských štátov Európskej únie a štátnych príslušníkov tretích krajín, informačné a poradenské služby, odborné poradenské služby, vzdelávanie a prípravu pre trh práce, oprávnené náklady na vzdelávanie, príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, subjekt sociálnej ekonomiky, integráciu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v sociálnom podniku pracovnej integrácie.

-   Od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach poskytovania zdravotnej starostlivosti

vo veciach výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom, vo veciach plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv, vo volebných veciach, vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí, o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

-   Od poplatku je oslobodené súdne konanie o kompetenčnej žalobe

Konanie o kompetenčnej žalobe upravujú ustanovenia § 412 až § 419 Správneho súdneho poriadku. Žalobca sa môže žalobou domáhať rozhodnutia kladného kompetenčného konfliktu alebo záporného kompetenčného konfliktu spojeného s prebiehajúcim alebo ešte nezačatým administratívnym konaním medzi orgánmi verejnej správy navzájom, a to vrátane ústredných orgánov štátnej správy, alebo orgánom verejnej správy a iným od súdu odlišným subjektom.

Kladný kompetenčný konflikt je spor, v ktorom viaceré orgány verejnej správy súčasne tvrdia, že im patrí pôsobnosť vykonať v tej istej veci administratívne konanie, alebo spor medzi orgánom verejnej správy, ktorý chce vykonať vo veci administratívne konanie, a iným subjektom, ktorý chce rovnakú vec upraviť vlastným postupom.

Záporný kompetenčný konflikt je spor, v ktorom viaceré orgány verejnej správy súčasne popierajú svoju pôsobnosť tak, že žiadny z nich nechce vykonať v tej istej veci administratívne konanie, alebo spor medzi orgánom verejnej správy, ktorý nechce vykonať vo veci administratívne konanie a iným subjektom, ktorý svoju príslušnosť upraviť rovnakú vec vlastným postupom popiera. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Účastníkom konania je aj účastník toho konania, v ktorom došlo ku vzniku kompetenčného konfliktu, ak nie je žalobcom.

-   Žalobcom je

orgán verejnej správy, ktorý pri kladnom kompetenčnom konflikte tvrdí, že mu vo veci patrí pôsobnosť a popiera pôsobnosť iného orgánu verejnej správy, ktorý vo veci vykonáva administratívne konanie, alebo pôsobnosť iného vo veci konajúceho subjektu, orgán verejnej správy, ktorý pri zápornom kompetenčnom konflikte popiera vo veci svoju pôsobnosť a tvrdí, že pôsobnosť vykonať administratívne konanie patrí inému orgánu verejnej správy alebo že vo veci má konať iný subjekt, účastník toho konania, v ktorom sa otázka pôsobnosti stala spornou. Žalovaným je orgán verejnej správy alebo iný subjekt, ktorý je druhou stranou kompetenčného konfliktu. Pri žalobcovi sú žalovanými orgány verejnej správy alebo orgán verejnej správy a iný subjekt, medzi ktorými je sporná pôsobnosť. Ak má správny súd za to, že pôsobnosť vykonať administratívne konanie môže patriť inému orgánu verejnej správy ako tomu, ktorý bol v žalobe označený za stranu kompetenčného konfliktu, uznesením ho priberie do konania ako ďalšieho žalovaného.

-   Ak je stranou kompetenčného konfliktu orgán verejnej správy

koná za neho ústredný orgán štátnej správy príslušný podľa úseku štátnej správy alebo jeho nadriadený orgán s celoslovenskou pôsobnosťou; ak ho niet alebo ak je sporná aj táto jeho príslušnosť, koná orgán verejnej správy sám. V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť označenie druhu žaloby, označenie žalovaného, označenie administratívneho konania alebo veci, ktorej sa kompetenčný konflikt týka, žalobné body, označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, žalobný návrh. K žalobe musia byť pripojené listiny, ktorých sa žalobca dovoláva. Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe. Správny súd posudzuje žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný jej žalobnými bodmi. Správny súd uznesením zastaví konanie, ak nejde o kompetenčný konflikt, administratívne konanie týkajúce sa kompetenčného konfliktu bolo už skončené, rozhodovanie kompetenčného konfliktu patrí podľa osobitného predpisu inému orgánu, možno na návrh žalobcu kompetenčný konflikt odstrániť, a to aj ako otázku predbežnú, v inom konaní podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu okrem ústavnej sťažnosti.

Ak správny súd o žalobe nerozhodne inak, tak bez nariadenia pojednávania rozsudkom určí, ktorý z orgánov verejnej správy má pôsobnosť vo veci vykonať administratívne konanie alebo že pôsobnosť upraviť vec vlastným postupom patrí inému subjektu.

Vo výroku uvedie označenie veci a orgánu verejnej správy alebo iného subjektu, ktorého pôsobnosť bola určená. Orgán verejnej správy konajúci v rozpore s určením pôsobnosti správnym súdom je povinný bezodkladne ukončiť administratívne konanie spôsobom príslušným podľa osobitného predpisu upravujúceho toto konanie. To platí primerane aj na iný subjekt.

-   Od poplatku je oslobodené súdne konanie o vydaní súhlasu
s inšpekciou

Konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou upravujú ustanovenia § 430 až § 437 Správneho súdneho poriadku. Navrhovateľ sa môže návrhom domáhať vydania rozhodnutia, ktorým sa dáva súhlas s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov na zabezpečenie dôkazu na účely prešetrovania podľa osobitného predpisu. Účastníkom konania je len navrhovateľ. Navrhovateľom je Komisia alebo protimonopolný úrad. V návrhu sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť označenie druhu návrhu, vymedzenie účelu inšpekcie, určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia vykonať, určenie osôb, ktoré by mali inšpekciu vykonať, ak je navrhovateľom Komisia, určenie osôb, ktoré by mali inšpekciu vykonať s návrhom právomocí, ktoré by mali mať, ak je navrhovateľom protimonopolný úrad, uvedenie skutočností, ktoré preukazujú dôvodné podozrenie, že sa určité podklady alebo dokumenty nachádzajú v dotknutých objektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch, návrh výroku rozhodnutia.

-   K návrhu Komisie musí byť pripojené

rozhodnutie Komisie o nariadení vykonania inšpekcie.

Správny súd môže požiadať navrhovateľa o podrobnejšie písomné vysvetlenie tých skutočností, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie primeranosti podaného návrhu. Správny súd v konaní začatom na návrh Komisie postupuje v súlade s osobitným predpisom.

Správny súd v konaní začatom na návrh protimonopolného úradu preskúmava, či inšpekcia alebo spôsob jej výkonu sú úmerné a dostatočne odôvodnené s ohľadom na závažnosť možného obmedzenia hospodárskej súťaže, význam hľadaného podkladu alebo dokumentu, účasť podnikateľa na možnom obmedzení hospodárskej súťaže, odôvodnenosť predpokladu, že hľadané podklady alebo dokumenty sa nachádzajú v určitých objektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch. Správny súd rozhodne o návrhu do troch dní od jeho doručenia alebo do troch dní od doručenia vysvetlenia. Ak správny súd po preskúmaní zistí, že návrh nie je dôvodný, uznesením ho zamietne. Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť návrhu, uznesením vydá súhlas s inšpekciou a ustanoví osobe, ktorá užíva objekty, priestory alebo dopravné prostriedky, v ktorých sa má inšpekcia vykonať, opatrovníka, ktorý sa zúčastní na inšpekcii. Vo výroku uvedie určenie účelu inšpekcie, určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia vykonať, určenie osôb, ktoré inšpekciu vykonajú, s uvedením ich právomoci pri výkone inšpekcie, určenie lehoty nie kratšej ako 30 dní, v ktorej sa má inšpekcia vykonať, meno, priezvisko a adresu trvalého alebo prechodného pobytu ustanoveného opatrovníka. Uznesenie správny súd doručí navrhovateľovi a uznesenie navrhovateľovi a ustanovenému opatrovníkovi. Navrhovateľ zabezpečí doručenie uznesenia správneho súdu osobe, ktorá užíva objekty, priestory a dopravné prostriedky, v ktorých sa má inšpekcia vykonať.

-   Od poplatku sú oslobodení

Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky a Sociálna poisťovňa, obce a vyššie územné celky v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu nadácie a charitatívne organizácie, humanitárne organizácie, ekologické organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov, žalobca v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšenie, ako aj v konaní o uplatnenie práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom podľa Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (Ú. v. EÚ L 7, 10. 1. 2009) v platnom znení, nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, prokurátor v konaní začatom na základe jeho žaloby alebo na jeho návrh a v konaní, do ktorého vstúpil, maloleté dieťa v konaniach vo veciach určenia rodičovstva, žalobca v konaní o náhradu škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví, žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom, žalobca v konaní o poddlžníckej žalobe, profesionálni vojaci, príslušníci Policajného zboru, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, príslušníci Národného bezpečnostného úradu a príslušníci Slovenskej informačnej služby a colníci v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu služobných orgánov týkajúcich sa skončenia služobného pomeru a s tým súvisiacich nárokov podľa osobitných predpisov, ktorými sú

–   Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,

–   Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,

–   Zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 378/2015 Z. z.

Od poplatku sú oslobodení žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, navrhovateľ pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, návrhu na povolenie reštrukturalizácie a návrhu na povolenie oddlženia, správca podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nejde o uplatňovanie nárokov z pohľadávok postúpených na úpadcu po vyhlásení konkurzu, žalobca v konaní o vylúčení majetku zo súpisu majetku podstát podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalobca v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podstaty podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, žalobca v konaní o vylúčení veci z exekúcie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a o doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, žalobca v konaní o určení popretej pohľadávky podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, diplomatickí zástupcovia poverení v Slovenskej republike, konzuli z povolania a ďalšie osoby, ktoré podľa medzinárodného práva požívajú výsady a imunity, a to za predpokladu, že nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a že je zaručená vzájomnosť; toto oslobodenie sa nevzťahuje na poplatky vyberané za poplatkové úkony týkajúce sa nehnuteľností a žalôb alebo návrhov na začatie konania, ak je predmetom sporu nehnuteľnosť, spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

-   Proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, sa môže spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom.

Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

-   Od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci

podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

Oslobodenie sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, žalobe na obnovu konania, kasačnej sťažnosti a výkone rozhodnutia alebo exekúcii.

Poznámka

Od . 1. 7. 2016 po novele zákona č. 125/2016 Z. z. sú platné nové znenia odsekov 1 a 2 tohto ustanovenia s odvolávkami na nový zákon – Správny súdny poriadok. Úpravu vecného oslobodenia od platenia súdneho poplatku bolo potrebné predovšetkým terminologicky zosúladiť s novými civilnými procesnými kódexmi. Z vecnej stránky sa ustanovilo od súdneho poplatku oslobodiť konanie o kompetenčnej žalobe a o vydaní súhlasu s inšpekciou. V oboch prípadoch sú účastníkmi konania orgány verejnej správy, preto nie je dôvod súdny poplatok vyberať. Medzi konania oslobodené od súdneho poplatku sa zaraďujú aj konania vo veciach sociálnych dávok a príspevkov a konania vo veciach pomoci v hmotnej núdzi, ktoré majú podobný sociálny rozmer ako ostatné konania v navrhovanom článku, a preto je ich zaradenie odôvodnené.

Zmeny v § 4 ods. 2 predstavujú predovšetkým terminologické zmeny zákonného znenia. Jednou zo zmien, ktorú priniesla rekodifikácia civilného práva procesného je dôsledné označovanie strany, ktorá podala žalobu podľa Civilného sporového poriadku ako žalobcu. Termín návrh však zostáva takisto zachovaný, pretože zodpovedá terminológii Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku. Bolo preto potrebné zodpovedajúcim spôsobom zosúladiť aj úpravu Zákona o súdnych poplatkoch s novými procesnými kódexmi. Rovnako je potrebné rešpektovať terminológiu Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorej prokurátor podáva žalobu a nie návrh. Možnosť podať žalobu v konaniach, ktoré boli z ustanovenia o oslobodení od súdnych poplatkov vypustené, bola v právnych predpisoch časovo ohraničená a v súčasnosti už podanie takejto žaloby nie je prípustné. V odseku 3 došlo k terminologickej zmene v záujme čistoty právneho jazyka a zosúladením s civilnými procesnými kódexmi.

Úplné nové znenie odseku 4 bol doplnené takým spôsobom, aby systematicky pokrýval všetky štádiá konania pred všeobecným súdom a pred správnym súdom a aj vykonávacie konanie.

2.5   Vznik a zánik poplatkovej povinnosti

je vymedzený v znení § 5. Uvedená právna úprava vychádza z princípov zákona o súdnych poplatkoch tak, aby vznik poplatkovej povinnosti bol jednoznačne určený.

-   Poplatková povinnosť vzniká

podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť, spísaním podania do zápisnice pred súdom, vydaním rozhodnutia o dedičstve, speňažením majetku podliehajúceho konkurzu, ak ide o poplatok za konkurzné konanie podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, podaním námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Pokiaľ sa vec nepredložila nadriadenému súdu, poplatok nie je možné voči poplatníkovi vymáhať.

Poplatková povinnosť vzniká podaním námietky zaujatosti podľa Civilného sporového poriadku alebo Správneho súdneho poriadku, v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

Právoplatným uznesením súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku poplatková povinnosť v celom rozsahu zaniká.

-   Poplatková povinnosť za uplatnenie námietky zaujatosti

v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii v celom rozsahu zaniká, ak poplatník vzal námietku späť pred predložením veci nadriadenému súdu.

Ak bol na majetok poplatníka vyhlásený konkurz podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii a správca v konaní pokračuje namiesto poplatníka, poplatková povinnosť zaniká v tom rozsahu, v akom ešte nebola splnená.

Poznámka

Po novele zákonom č. 125/2016 Z. z. sa od 1. 7. 2016 zmenilo znenie písmena a) v odseku 1 § 5. Vznik poplatkovej povinnosti obsahovo zodpovedá predchádzajúcej právnej úprave, bolo však potrebné prispôsobiť právnu terminológiu novým civilným procesným kódexom. Poplatková povinnosť už nevzniká schválením zmieru v zmierovacom konaní, pretože toto konanie bolo z právneho poriadku vypustené. Uvedenou zmenou sa nahrádza odkaz na Občiansky súdny poriadok, ktorý stratil účinnosť, odkazom na Civilný sporový poriadok a Správny súdny poriadok.

2.6   Sadzba poplatku

Sadzby súdnych poplatkov sú určené v sadzobníku buď pevnou sumou alebo percentom zo základu. Pevnou sumou je určená i najnižšia sadzba poplatku. Za odvolacie konanie sa platí samostatný poplatok podľa rovnakých sadzieb. Za konanie o dovolaní sa navrhuje dvojnásobná sadzba.

Sadzba poplatku podľa § 6 je uvedená, ako sme už spomenuli, v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou. Ak tento zákon neustanovuje inak, je poplatok za odvolanie päť eur a poplatok za dovolanie 10 eur.

-   Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie

rozumie sa tým konanie na jednej inštancii. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie a kasačnú sťažnosť sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Ak sa úkony a konania vykonávajú na základe podania podaného elektronickými prostriedkami alebo prostredníctvom jednotného kontaktného miesta alebo integrovaného obslužného miesta a ak tento zákon pri jednotlivých položkách sadzobníka neustanovuje inak, sadzba poplatku vo veciach týkajúcich sa obchodného registra je 50 % z pevnej sumy ustanovenej v sadzobníku a sadzba poplatku v iných veciach je 50 % zo sadzby poplatku ustanovenej v sadzobníku, znížená najviac o 70 eur. Ak sú súčasťou podania prílohy, ktoré sa podľa osobitného predpisu prikladajú k návrhu, uplatní sa prvá veta len vtedy, ak sú tieto prílohy v elektronickej podobe.

-   Návrh na zápis sa podáva

na tlačive ustanovenom osobitným predpisom a musí byť doložený listinami, z ktorých vyplývajú údaje, ktoré sa majú do obchodného registra zapísať a listinami, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa majú podľa tohto zákona preveriť. Ak navrhovateľ uvádza v návrhu na prvý zápis viacero predmetov podnikania alebo činností, uvedie na prvom mieste ten predmet podnikania alebo tú činnosť, ktorú považuje za hlavnú. Na zníženie sadzby poplatku nemá vplyv skutočnosť, že návrh na zápis nie je predložený spolu s prílohami, k vydaniu ktorých dôjde až po doručení podania jednotnému kontaktnému miestu alebo integrovanému obslužnému miestu.

Poznámka

Jednotné kontaktné miesto podľa zákona o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov je miesto, na ktorom môžu žiadatelia a poskytovatelia služieb splniť povinnosti súvisiace s udelením oprávnenia a s poskytovaním služieb. Úlohy a príslušnosť jednotného kontaktného miesta upravuje živnostenský zákon. Jednotné kontaktné miesto doručí žiadosť o udelenie oprávnenia príslušnému orgánu na udelenie oprávnenia najneskôr do troch pracovných dní od jej prijatia. Ak bola žiadosť o udelenie oprávnenia doručená prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, príslušný orgán bezodkladne elektronicky informuje jednotné kontaktné miesto o udelení oprávnenia, zamietnutí žiadosti o udelenie oprávnenia alebo inej dôležitej skutočnosti súvisiacej so žiadosťou o udelenie oprávnenia.  Ak bola žiadosť podaná prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, konanie o udelenie oprávnenia začína dňom doručenia žiadosti príslušnému orgánu. Uvedené platí, ak jednotné kontaktné miesto je súčasne príslušným orgánom.

Podľa živnostenského zákona Okresný úrad vykonáva pôsobnosť živnostenského úradu v prvom stupni. Okresný úrad plní úlohy jednotného kontaktného miesta podľa tohto zákona pre činnosti, ktoré sú živnosťou, podnikaním na základe iného ako živnostenského oprávnenia, ak tak ustanovujú osobitné zákony, poskytovaním služieb podľa osobitného zákona o službách na vnútornom trhu. Okresný úrad vydáva osvedčenie o povahe a dĺžke praxe v činnostiach, ktoré sú živnosťou, potvrdenie o tom, že poskytovanie služieb na základe živnostenského oprávnenia nie je obmedzené alebo zakázané, potvrdenie o prijatí oznámenia o cezhraničnom poskytovaní služieb na území Slovenskej republiky, kópiu dokumentu alebo časti dokumentu podľa zákona o účtovníctve.

Integrované obslužné miesto je upravené zákonom č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Prostredníctvom integrovaného obslužného miesta je možné vykonávať zaručenú konverziu a elektronicky komunikovať s orgánom verejnej moci na účely výkonu verejnej moci elektronicky, ako aj vykonávať ďalšie činnosti, ak tak ustanoví osobitný predpis. Integrované obslužné miesto prevádzkuje obec alebo mestská časť v Bratislave a Košiciach, ktoré sú matričným úradom podľa zákona o matrikách, môže prevádzkovať iný orgán verejnej moci, alebo poštový podnik poskytujúci univerzálnu službu. Miesto, na ktorom prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta prevádzkuje integrované obslužné miesto, musí spĺňať technické, technologické a organizačné podmienky, a ak ide o integrované obslužné miesto, musí byť ministerstvom financií zapísané do registra prevádzkarní integrovaných obslužných miest. Podmienky prevádzky sa týkajú technickej spôsobilosti v rozsahu výkonu činností podľa zákona, systému kontroly totožnosti a oprávnení na vykonanie úkonu vo vzťahu k osobám na účely plnenia povinnosti, vedenia evidencie a prevádzkových záznamov, bezpečnosti informačných systémov a výkonu činnosti, informačných povinností a odbornej spôsobilosti osôb, ktoré v prevádzkarni integrovaného obslužného miesta vykonávajú činnosti podľa zákona, a to na účel zabezpečenia plynulej, bezpečnej a spoľahlivej prevádzky integrovaného obslužného miesta. Prevádzkovať integrované obslužné miesto je možné len v prevádzkarni integrovaného obslužného miesta, ktorá je zapísaná v registri prevádzkarní integrovaných obslužných miest. Ministerstvo financií do 30 pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti osoby zapíše do registra prevádzkarní integrovaných obslužných miest prevádzkareň integrovaného obslužného miesta, ktorá spĺňa podmienky prevádzky; vykonanie zápisu ministerstvo financií písomne oznámi prevádzkovateľovi integrovaného obslužného miesta.

Dňom zápisu je prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta oprávnený prevádzkovať integrované obslužné miesto v zapísanej prevádzkarni integrovaného obslužného miesta. Elektronický formulár žiadosti o zápis a zmenu zapísaných údajov sprístupňuje ministerstvo na ústrednom portáli a na svojom webovom sídle. Do registra prevádzkarní integrovaných obslužných miest sa zapisujú tieto údaje o integrovaných obslužných miestach  obchodné meno alebo názov a sídlo alebo miesto podnikania prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta, identifikátor osoby prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta, adresa a iné kontaktné údaje prevádzkarne integrovaného obslužného miesta.

Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta zabezpečuje, aby každá prevádzkareň integrovaného obslužného miesta spĺňala podmienky prevádzky počas celej doby jeho prevádzkovania. Kontrolu dodržiavania podmienok prevádzky vykonáva ministerstvo financií; na výkon tejto kontroly sa vzťahuje zákon o finančnej kontrole na vnútornom trhu. Ministerstvo financií vyčiarkne z registra prevádzkarní integrovaných obslužných miest prevádzkareň integrovaného obslužného miesta, ktorá nespĺňa podmienky prevádzky, ak prevádzkovateľ nevykonal v určenej lehote nápravu nedostatkov zistených kontrolou, o ktorej vyčiarknutie požiadal prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta, ktorej prevádzkovateľ zanikol, zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Vyčiarknutie je ministerstvo financií povinné bezodkladne písomne oznámiť prevádzkovateľovi integrovaného obslužného miesta. Prevádzkareň integrovaného obslužného miesta musí byť označená.

Označenie možno použiť iba na mieste, na ktorom sa činnosť integrovaného obslužného miesta skutočne vykonáva. Osoba, v prospech ktorej sa prostredníctvom integrovaného obslužného miesta vykonávajú činnosti, uhrádza prevádzkovateľovi integrovaného obslužného miesta, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, správny poplatok za poskytnutie asistovanej služby, iný prevádzkovateľ než ministerstvo vnútra, odmenu a hotové výdavky spojené s činnosťou integrovaného obslužného miesta v sume podľa sadzobníka úhrad za činnosť integrovaného obslužného miesta.

-   Ak sa sadzba poplatku v sadzobníku určuje za počet začatých strán

a úkon sa vykonáva v elektronickej podobe, spoplatňuje sa celý úkon sadzbou poplatku určenou v sadzobníku, inak sadzbou poplatku v najnižšej sume ustanovenej v sadzobníku, ak je táto v sadzobníku ustanovená; na počet strán sa v tomto prípade neprihliada. Ustanovenie odseku 4 o znížení poplatku sa nepoužije na šieste a každé ďalšie podanie podané tým istým navrhovateľom na jeden súd v jednom kalendárnom roku.

Poznámka

Od. 1. 7. 2016 sa zmenilo znenie odseku 2 a vypustil sa pôvodný odsek 3. Zákonná sadzba poplatku sa naďalej vyberá i v odvolacom konaní. V novozavedenom konaní o kasačnej sťažnosti sa vyberá rovnaká sadba ako v dovolacom konaní s ohľadom na obsahovú príbuznosť kasačnej sťažnosti a dovolania. Odsek 3 stratil oporu v platnom práve.

2.7   Základ poplatku pri percentnej sadzbe

Základom percentného poplatku je cena predmetu konania alebo úkonu, prípadne cena nároku uplatňovaného v odvolaní. Úprava smeruje k tomu, aby sa zodpovedne pristupovalo k určeniu ceny predmetu konania. Ak uvedie cenu zjavne nízku, túto určí súd.

Pri percentnej sadzbe podľa § 7 je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu. Ak nie je možné základ poplatku takto zistiť, je základom poplatku cena obvyklá v mieste a v čase podania návrhu na vykonanie poplatkového úkonu. Ak je základom poplatku cena nehnuteľností, touto cenou sa rozumie cena zistená podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

Cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu.

-   Poplatník je povinný

uviesť cenu predmetu poplatkového úkonu. Ak tak neurobí, alebo ak uvedie cenu zjavne nízku, cenu určí súd. Ak je predmetom poplatkového úkonu opakujúce sa plnenie, základom poplatku je súčet cien všetkých opakujúcich sa plnení. Ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu života alebo na čas dlhší ako tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia ak nie je ustanovené inak. To isté platí o cene práv, ktoré možno vykonávať opätovne. Ak ide o zmluvnú pokutu, ktorá je opakujúcim sa plnením na neurčitý čas, za cenu plnenia sa považuje cena ročného plnenia.

Ak sa po podaní návrhu rozšíri predmet poplatkového úkonu, poplatok sa doplatí.
V odvolacom konaní sa poplatok doplatí len vtedy, keď sa zvýši cena predmetu poplatkového úkonu na návrh. Ak sa po podaní návrhu obmedzí predmet poplatkového úkonu pred prvým pojednávaním, vráti sa zodpovedajúca časť poplatku.

V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základom poplatku cena všetkých vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ostatných hodnôt, ktoré sa pritom vyporiadavajú.

-   V konaní o zrušení a o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

je základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom. V odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní. To platí i pre dovolanie. Základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé euro nadol. Ak je základ poplatku vyjadrený v cudzej mene, prepočíta sa na eurá referenčným výmenným kurzom eura určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska podľa zákona o Národnej banke Slovenska, ktorý je platný prvý deň v mesiaci, v ktorom je poplatok splatný, alebo v ktorom súd o sume poplatku rozhoduje. Národná banka Slovenska môže určovať a vyhlasovať referenčné výmenné kurzy eura k cudzím menám, s ktorými sa v Slovenskej republike aktívne obchoduje alebo sa inak využívajú a pre ktoré Európska centrálna banka neurčuje a nevyhlasuje referenčný výmenný kurz.

2.8   Zaokrúhľovanie poplatku

Vypočítaný poplatok podľa § 7a sa zaokrúhli s presnosťou na eurocenty tak, že ak suma prevyšujúca celé číslo je menšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na celé euro nadol, ak je suma rovná 50, poplatok sa nezaokrúhli, a ak je suma väčšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na pol eura nadol.

2.9   Splatnosť poplatku

Súdny poplatok je v zásade splatný súčasne s podaním návrhu na začatie konania alebo na vykonanie poplatkového úkonu. Splatnosť poplatku je upravená v znení § 8.

Poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Poplatok za spísanie podania do zápisnice, odvolania alebo dovolania proti rozhodnutiu, je splatný jeho spísaním do zápisnice. Poplatok za konkurzné konanie podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácií  je splatný v deň rozvrhu výťažku, z ktorého sa vypočítal. Uvedený poplatok sa zahrnie ako pohľadávka proti podstate do rozvrhu výťažku, z ktorého sa vypočítal.

Ostatné poplatky sú splatné do troch dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa uložila povinnosť zaplatiť poplatok.

Poznámka

Nové civilné procesné kódexy neupravujú inštitút zmierovacieho konania, preto od 1. 7. 2016 sa v odseku 4 súvisiace so zmierovacím konaním.

2.10 Platenie poplatku

Zákon upravuje v § 9 i platenie poplatku v prípade konania o dovolaní a konania o preskúmavaní rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému, sa poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 eur, okrem poplatku podľa položky 17, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 eur. Ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému.

-   Poplatky možno platiť prostredníctvom

jednotného kontaktného miesta, akreditovaného platiteľa, integrovaného obslužného miesta alebo prevádzkovateľa systému.

Poznámka

Akreditovaným platiteľom sa na účely zákona o e-Governmente rozumie osoba zapísaná v zozname akreditovaných platiteľov. Zoznam akreditovaných platiteľov vedie správca komunikačnej časti platobného modulu. Správca komunikačnej časti platobného modulu do zoznamu akreditovaných platiteľov zapíše, ak nejde o vykonanie úhrady platobnou kartou, banku alebo pobočku zahraničnej banky, ak o to požiadajú, platobnú inštitúciu alebo pobočku zahraničnej platobnej inštitúcie vrátane mobilného operátora, ktorý má platné povolenie na poskytovanie platobných služieb, ak o to požiadajú, právnickú osobu zriadenú zákonom na vykonávanie rozpočtu orgánov verejnej moci a vykonávanie súvisiacich platobných operácií, ak o to požiada, poštový podnik oprávnený poskytovať poštový platobný styk, ak o to požiada, ak ide o vykonanie úhrady platobnou kartou, osobu, s ktorou správca administratívnej časti platobného modulu uzatvoril zmluvu o výkone činnosti akreditovaného platiteľa.

Orgány, ktoré sme uviedli, sú povinné na základe zmluvy uzatvorenej medzi prevádzkovateľom systému a orgánmi umožniť umiestnenie a prevádzkovanie technického vybavenia na vykonanie a spracovanie platieb poplatkov. V tomto prípade sa všeobecný predpis o správe majetku štátu nepoužije. Ide o zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

-   Podmienky umiestnenia
a prevádzkovania technického vybavenia

na vykonanie a spracovanie platieb poplatkov upraví zmluva medzi prevádzkovateľom systému a vymedzenými orgánmi. Prevádzkovateľ systému a orgány sú povinní uzavrieť takúto zmluvu podľa vzoru schváleného Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Vzor zmluvy sa zverejní na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky.

-   Poplatok sa platí súdu

ktorý viedol konanie na prvej inštancii alebo za ktorého úkon sa poplatok vyberá. V odvolacom konaní sa poplatok platí súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje. V konaní o dovolaní sa poplatok platí súdu, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V konaní pred správnym súdom sa poplatok platí správnemu súdu, ktorý vo veci koná. V konaní o kasačnej sťažnosti sa poplatok platí súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V konaní o žalobe na obnovu konania sa poplatok platí súdu, ktorý má o žalobe rozhodovať v prvej inštancii. V konaní o žalobe na obnovu konania pred správnym súdom sa poplatok platí správnemu súdu, ktorý má o žalobe rozhodovať. Poplatky sa vyberajú v eurách. Platbu poplatku je poplatník povinný označiť identifikačnými údajmi, ktorými sú najmä číslo účtu, variabilný symbol, ak mu orgány tieto údaje oznámia.

Poplatky vyberané v konaniach vo veciach obchodného registra a poplatky za úkony súdov týkajúce sa obchodného registra uvedené v prílohe, ktoré boli vykonané na základe podania elektronickými prostriedkami, sa platia prostredníctvom elektronického platobného portálu verejnej správy.

Poznámka

Jednou z terminologických zmien, ktoré priniesla rekodifikácia civilného procesu, je rozlišovanie súdnej inštancie, a to podľa zásady, že sústava súdov SR má tri stupne súdov, ale konanie pred súdmi má len dve inštancie (konanie o žalobe/návrhu a odvolacie konanie). Okrem terminologického prispôsobenia sa upravilo, ktorému súdu sa platí súdny poplatok v konaní o správnych žalobách, o kasačnej sťažnosti a v konaní o žalobe na obnovu konania pred správnym súdom.

2.11 Následky nezaplatenia poplatku

sú stanovené v znení § 10. Súd uskutoční konanie v prípade nezaplatenia poplatku len v zákonom určených prípadoch, najmä ak rozhoduje o odvolaní a o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov. To neplatí, ak bolo podané dovolanie alebo podaná žaloba proti rozhodnutiam správnych orgánov.

Ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

-   Pre nezaplatenie poplatku súd konanie nezastaví

ak už začal konať vo veci samej, ak došlo k rozšíreniu žaloby, rozšíreniu návrhu, k podaniu vzájomnej žaloby alebo vzájomného návrhu v tej istej veci po tom, ako začal konať vo veci samej, ak žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona, alebo ak vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o konkurze a reštrukturalizácii a správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka. Ak ide o návrh na vykonanie poplatkového úkonu orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry alebo o návrh na vykonanie úkonu súdom uvedeného v II. časti Sadzobníka súdnych poplatkov, úkon sa nevykoná a návrh sa stane neúčinným, aj keď poplatník neskôr poplatok zaplatí. Uvedené neplatí, ak ide o poplatok podľa položky 20a. O tomto následku musí byť poplatník poučený vo výzve na zaplatenie poplatku.

-   Povinnosť zaplatiť poplatok zaniká

dňom, keď sa návrh na vykonanie úkonu stal neúčinným.

Pokiaľ poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je zaplatený, prvoinštančný súd na ňu neprihliada a vec sa nadriadenému prvostupňovému súdu nepredkladá na rozhodnutie. O tom prvoinštančný súd poplatníka poučí vo výzve na zaplatenie poplatku.

Ak v lehote na podanie odvolania proti uzneseniu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku je podaná žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a súd aspoň čiastočne oslobodenie prizná, zrušuje sa uznesenie o zastavení konania.

Ak došlo len k čiastočnému oslobodeniu, súd vyzve na zaplatenie súdneho poplatku v takom rozsahu, ktorého sa oslobodenie netýka.

Poznámka

Od 1. 7. 2016 sa v znení odseku 3 a 5 sa zmenil prvostupňový na prvoinštančný. Okrem terminologických zmien sa ustanovilo vypustenie ustanovenia o lehote na nariadenia pojednávania, ktorá patrí do predpisu o konaní pred súdmi a nie do zákona o súdnych poplatkoch. Civilné procesné kódexy obsahujú komplexné a systematické nástroje na zabezpečenie zrýchlenia konania, ktoré prenášajú zodpovednosť za spor najmä na strany konania. Tieto nástroje majú ambíciu nahradiť lehotovanie súdov, v praxi aj tak málo účinné.

Z civilných procesných kódexov bol vypustený inštitút opatrovníka osobe, ktorej pobyt nie je známy a ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine. Z tohto dôvodu sa stal písm. b) ods. 2 redundantné.  Po novom sa zmenilo znenie odseku 1 a 2, a to po novele zákonom č. 125/2016 Z. z.

2.12 Vrátenie poplatku

je upravené v ustanovení § 11. Zákon od svojho schválenia počítal s vrátením súdneho poplatku, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný alebo bol zaplatený na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. V rozvodových veciach sa zákon vrátil k právnej úprave zák. č. 116/ 1966 Zb., podľa ktorej sa poplatok vracal po začatí konania vo veci samej vo výške jednej poloviny. Toto späťvzatie sa môže uskutočniť i v odvolacom konaní. Nepočítal s vrátením poplatku v prípade späťvzatia návrhu Po vydaní platobného rozkazu.

-   Poplatok sa vráti

ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

Ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu 1,70 eura.

-   Poplatok splatný podaním žaloby

návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo, alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci. Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

-   Poplatok sa vráti v plnej výške

ak žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti podľa zákona o súdoch bola vybavená kladne.

Orgány, medzi ktoré patria súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry, ktoré nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu alebo sídla poplatníka, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa zákona o súdoch a daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia, sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa zákona o súdoch a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.

-   Ak konanie skončia strany
alebo účastníci schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania

vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov.

Ak správny súd zastaví konanie o správnej žalobe z dôvodu uspokojenia žalobcu, vráti sa žalobcovi 75 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší.

Ak bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok žalovaného alebo odporcu vyhlásený konkurz podľa zákona č. 7/2005 Z. z o konkurze a reštrukturalizácií, vrátia sa navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia a poplatky, ktoré ku dňu zastavenia konania nezaplatil, sa nevyberajú.

Poznámka

Vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. Vyhlásením konkurzu sa neprerušuje konanie o riešení krízovej situácie na finančnom trhu, daňové konanie, colné konanie, vyvlastňovacie konanie, konanie o výživnom pre maloleté deti, konanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody. V týchto konaniach však lehota pre správcu na podanie opravného prostriedku neuplynie skôr ako 30 dní od konania prvej schôdze veriteľov. Na vyvlastňovaný pozemok alebo na vyvlastňovanú stavbu, ktorá je súčasťou konkurznej podstaty, vzniká zo zákona predkupné právo vyvlastniteľovi dňom začatia vyvlastňovacieho konania. Predkupné právo vyvlastniteľa sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh vyvlastniteľa; prílohou návrhu je autorizačne a úradne osvedčený geometrický plán. V konaniach prerušených možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.

Súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

Poplatok sa vráti, ak odvolanie bolo aspoň čiastočne dôvodné. V rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Poplatok, ktorý sa má vrátiť sa zaokrúhli na eurocenty nahor.

-   Ak daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému nevráti poplatok alebo preplatok

v lehote, je povinný zaplatiť poplatníkovi úrok z omeškania z poplatku alebo preplatku, ktorý sa mal vrátiť, vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vrátenia poplatku alebo preplatku. Ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 5 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 5 %. Úrok z omeškania sa priznáva za každý deň omeškania vrátenia poplatku alebo preplatku až do dňa ich vrátenia.

Poznámka

Právna úprava vrátenia súdneho poplatku sa zachováva v prevažnej miere rovnaká aj od 1. 7. 2016, ako v predchádzajúcej právnej úprave. Nové zmeny spočívajú hlavne v terminologickom zosúladení s civilnými procesnými kódexmi (žaloba – návrh, stupeň – inštancia, rozvodové konanie – konanie o rozvod manželstva, strana – účastník).

V odseku 1 sa nahradil pojem „vrátiť návrh navrhovateľovi“, pretože takýto procesný úkon ani doterajšie právo nepozná.

V § 11 ods. 3 sa ustanovilo zvýšenie zodpovednosti dovolateľa za výsledok dovolacieho konania, a teda v prípade, že dovolací súd dovolanie odmietne, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, okrem pokuty, ktorú súd podľa § 452 ods. 2 Civilného sporového poriadku uloží advokátovi, ktorý dovolanie podpísal, sa ustanovil subjektu, ktorý dovolanie podal, nevracať ani súdny poplatok zaplatený za dovolanie. Jedným z najdôležitejších motivačných prostriedkov na zmierlivé ukončenie sporov je vrátenie súdneho poplatku, ak strany v určitej fáze sporu prejavia záujem o skončenie konania. Úprava vrátenia súdneho poplatku zodpovedá aj zámeru predkladateľa motivovať strany už v konaní o predbežnom prejednaní sporu uzavrieť zmier alebo na základe predbežného právneho názoru súdu vziať žalobu späť.

Pre úplnosť bolo treba reflektovať aj novozavedený inštitút v konaní pred správnym súdom „uspokojenie žalobcu“. Ak sa konanie skončí týmto spôsobom, vráti sa 75 % všetkých zaplatených poplatkov a žalovaný správny orgán bude spravidla zaviazaný na povinnosť nahradiť trovy v menšej výške.

2.13 Osobitné ustanovenia k plateniu poplatku a splatnosti poplatku pri podaní návrhu na zápis prostredníctvom jednotného kontaktného miesta

Poplatky prostredníctvom jednotného kontaktného miesta sa platia podľa § 11a platobnou kartou, v hotovosti alebo elektronicky prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy. Pri podaní návrhu na zápis prostredníctvom jednotného kontaktného miesta podľa osobitného zákona je poplatok splatný pri podaní návrhu na zápis jednotnému kontaktnému miestu. Ak je zaplatenie poplatku podľa zákona o obchodnom registri podmienkou preverovanou pred vykonaním zápisu príslušným registrovým súdom, vybratie poplatku prostredníctvom jednotného kontaktného miesta v zákonnej výške sa považuje za splnenie tejto podmienky, a to v čase doručenia návrhu na zápis na registrový súd prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.

-   Registrový súd pred zápisom údajov do obchodného registra

zápisom zmeny zapísaných údajov a výmazom zapísaných údajov z predložených listín preverí, či návrh na zápis podala oprávnená osoba, je návrh na zápis úplný, sú spolu s návrhom na zápis predložené všetky prílohy ustanovené osobitným predpisom, sú prílohy predložené vo forme ustanovenej osobitným zákonom, údaje uvedené v návrhu na zápis sa zhodujú s údajmi vyplývajúcimi z predložených príloh, bol zaplatený súdny poplatok okrem podaní, ktoré podľa osobitného zákona nepodliehajú poplatkovej povinnosti. Za neúplný sa považuje návrh na zápis, ktorý nebol podaný na tlačive ustanovenom osobitným predpisom, to neplatí, ak sa návrh na zápis podáva prostredníctvom jednotného kontaktného miesta, v ktorom nie sú uvedené všetky údaje ustanovené týmto zákonom, v ktorom sú uvedené iba údaje, o ktorých tento zákon ani osobitný zákon neustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra, ktorý je nezrozumiteľný.

Ak návrh na zápis okrem údajov, ktoré sa zapisujú do obchodného registra podľa tohto zákona alebo osobitného zákona, obsahuje aj údaje, o ktorých tento zákon ani osobitný zákon neustanovujú, že sa zapisujú do obchodného registra, na tieto údaje sa neprihliada.

Ustanovenia tohto zákona a zákona o obchodnom registri o následkoch nezaplatenia poplatku alebo jeho zaplatenia v nesprávnej výške tým nie sú dotknuté. Podľa zákona o obchodnom registri ak návrh na zápis nespĺňa podmienky, registrový súd zápis nevykoná. O tejto skutočnosti registrový súd upovedomí navrhovateľa oznámením o odmietnutí vykonania zápisu. Oznámenie má listinnú podobu a obsahuje uvedenie presných nedostatkov návrhu na zápis a jeho príloh, ktoré boli dôvodom na odmietnutie vykonania zápisu, ako aj poučenie o možnosti podať námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu. Oznámenie sa odošle alebo vydá navrhovateľovi do dvoch pracovných dní po uplynutí lehoty. Lehota na podanie námietok je 15 dní odo dňa doručenia alebo vydania oznámenia. Pri rozhodovaní o námietkach postupuje registrový súd podľa Civilného mimosporového poriadku.

2.14 Osobitné ustanovenia
o lehotách pri platení poplatku prostredníctvom integrovaného obslužného miesta alebo akreditovaného platiteľa

Sú definované v ustanovení § 11b. Ak je poplatok platený prostredníctvom akreditovaného platiteľa alebo integrovaného obslužného miesta, považuje sa za uhradený dňom doručenia zaručenej informácie o úhrade podľa zákona o e-Governmente.

Poznámka

Prostredníctvom integrovaného obslužného miesta je možné vykonať úhradu v hotovosti, bezhotovostným prevodom alebo iným spôsobom, ktorý podporuje prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta. Poplatník na základe údajov v príkaze na úhradu vykoná úhradu v prospech prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta. Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta zabezpečuje, aby bezodkladne po vykonaní úhrady odoslal informačný systém integrovaného obslužného miesta platobnému modulu informáciu o úhrade. Správca komunikačnej časti platobného modulu prostredníctvom funkcionality platobného modulu zabezpečí zaslanie informácie o úhrade príjemcovi úhrady a orgánu verejnej moci, ktorý spoplatnené konanie alebo úkon vykonáva, ak je odlišný od príjemcu úhrady. Okamihom odoslania informácie o úhrade podľa odseku 3 vzniká záväzok prevádzkovateľa integrovaného obslužného miesta uhradiť plnenie v sume uvedenej v tejto informácii o úhrade v prospech príjemcu úhrady uvedeného v nej. Orgán verejnej moci overí súlad údajov z príkazu na úhradu, okrem výšky úhrady, s údajmi v informácii o úhrade, a ak sa tieto údaje zhodujú a zároveň vznikla povinnosť vykonať úhradu podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe, považuje sa informácia o úhrade za zaručenú informáciu o úhrade, povinnosť poplatníka vykonať úhradu sa považuje vo výške uvedenej v zaručenej informácii o úhrade za splnenú a vzniká pohľadávka príjemcu úhrady voči prevádzkovateľovi integrovaného obslužného miesta. Prevádzkovateľ integrovaného obslužného miesta je povinný splniť záväzok podľa odseku 5 do desiatich pracovných dní odo dňa jeho vzniku, a to jednotlivo alebo hromadnou úhradou.

Prostredníctvom akreditovaného platiteľa je možné vykonať úhradu niektorým zo spôsobov bezhotovostného prevodu z účtu vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ktorý akreditovaný platiteľ poskytuje, poukazom poštového platobného styku alebo iným spôsobom, ktorý poskytuje akreditovaný platiteľ. Správca komunikačnej časti platobného modulu zabezpečuje, aby bolo prostredníctvom platobného modulu umožnené poplatníkovi vykonať úhradu, na ktorej vykonanie je povinný podľa osobitného predpisu, alebo na jeho základe, a to najmenej pri každom elektronickom podaní, ktoré je spojené s povinnosťou vykonať úhradu podľa osobitných predpisov, bezprostredne po odoslaní elektronického podania, alebo po jeho odoslaní na základe výzvy alebo na základe vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej moci. Správca alebo prevádzkovateľ ústredného portálu alebo špecializovaného portálu zabezpečuje, aby prostredníctvom tohto prístupového miesta bolo poplatníkovi umožnené využiť funkcionalitu platobného modulu podľa prvej vety. Poplatník vykoná úhradu prostredníctvom akreditovaného platiteľa tak, že v rámci funkcionality prístupového miesta, platobného modulu alebo iného informačného systému verejnej správy zvolí spôsob vykonania úhrady akreditovaného platiteľa a uvedie informácie potrebné na vykonanie úhrady, ktoré poplatník použije pri vykonaní úhrady prostredníctvom akreditovaného platiteľa. Ak akreditovaný platiteľ v súlade s podmienkami, za ktorých úhradu vykoná, dohodnutých medzi ním a poplatníkom na základe ich právneho vzťahu, overí, že úhradu je v zadanej výške možné vykonať, odošle platobnému modulu informáciu o úhrade. Správca komunikačnej časti platobného modulu prostredníctvom funkcionality platobného modulu zabezpečí zaslanie informácie o úhrade príjemcovi úhrady a orgánu verejnej moci, ktorý spoplatnené konanie alebo úkon vykonáva, ak je odlišný od príjemcu úhrady. Okamihom odoslania informácie o úhrade je akreditovaný platiteľ povinný uhradiť plnenie v sume uvedenej v informácii o úhrade v prospech príjemcu úhrady uvedeného v tejto informácii, ak akreditovaný platiteľ spravuje prostriedky poplatníka a uhrádza toto plnenie z prostriedkov poplatníka, vzniká záväzok akreditovaného platiteľa uhradiť plnenie v sume uvedenej v informácii o úhrade v prospech príjemcu úhrady uvedeného v tejto informácii, ak akreditovaný platiteľ nespravuje prostriedky poplatníka a neuhrádza tento záväzok z prostriedkov poplatníka.

Orgán verejnej moci overí súlad údajov z príkazu na úhradu, okrem výšky úhrady, s údajmi v informácii o úhrade, a ak sa tieto údaje zhodujú a zároveň vznikla povinnosť vykonať úhradu podľa osobitného predpisu alebo na jeho základe, považuje sa informácia o úhrade za zaručenú informáciu o úhrade, povinnosť poplatníka vykonať úhradu sa považuje vo výške uvedenej v zaručenej informácii o úhrade za splnenú, a ak akreditovaný platiteľ nespravuje prostriedky poplatníka a neuhrádza tento záväzok z prostriedkov poplatníka, vzniká v rovnakej výške pohľadávka príjemcu úhrady voči akreditovanému platiteľovi. Akreditovaný platiteľ je povinný splniť povinnosť do piatich pracovných dní odo dňa jej vzniku, a to jednotlivo alebo hromadnou úhradou.

Ak akreditovaný platiteľ spravuje prostriedky poplatníka a uhrádza plnenie z prostriedkov poplatníka, okamihom odoslania informácie o úhrade prostriedky poplatníka vo výške uvedenej v tejto informácii nepodliehajú výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov.

Pri platbe vykonanej prostredníctvom akreditovaného platiteľa alebo integrovaného obslužného miesta je lehota na zaplatenie poplatku zachovaná, ak je zaručená informácia o úhrade podľa osobitného predpisu doručená najneskôr v posledný deň lehoty.

2.15 Konanie

Vo veciach súdnych poplatkov konajú a rozhodujú príslušne súdy, orgány štátnej správy sudov a orgány prokuratúry. Zákon zjednodušil premlčanie súdnych poplatkov a ich vymáhateľnosť.

Vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon. Vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd. Vo veciach poplatkov za dovolanie rozhoduje súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Vo veciach poplatkov za kasačnú sťažnosť rozhoduje súd, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Vo veciach poplatkov za žalobu na obnovu konania rozhoduje súd, ktorý rozhoduje o povolení obnovy konania.

Ak vydá súd nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu.

-   Poplatok alebo doplatok poplatku

nemožno vyrubiť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa stal splatným. Poplatok alebo doplatok poplatku nemožno vymáhať, ak od konca kalendárneho roka, v ktorom sa poplatkový úkon dokončil, uplynulo desať rokov.

O vrátení poplatku nemôže súd rozhodnúť po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania, dovolanie alebo kasačná sťažnosť vzala späť pred prvým pojednávaním.

Poznámka

Od 1. 7. 2016 sa zmenilo znenie odseku 2 v § 12 a znenie odseku 3 v § 13. Jedným zo základných princípov Civilného sporového poriadku je dispozičná zásada. Z povahy tejto zásady vyplýva, že všetky úkony, ktoré má súd povinnosť urobiť z úradnej moci je potrebné obmedziť na minimum. Ak súd zistí, že rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, ktoré vydal, je nesprávne, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu.

Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. V konaní podľa tohto zákona možno výnimočne vykonať dôkazy, ktoré strany alebo účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie skutkového stavu veci.

Poznámka

Celé znenie § 14 sa zmenilo s účinnosťou od 1. 7. 2016 po novele zákonom č. 125/2016 Z. z.

Uvedená zmena bola doplnená tak, aby sa výnimka vzťahovala systematicky na všetky druhy podaní v konaní pred súdom.

2.16 Vzťah k medzinárodným zmluvám

je predmetom ustanovenia § 14a. Ustanovenia tohto zákona sa použijú, len ak medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, neustanovuje inak.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a krajské súdy vykonávajú na súdoch a orgánoch štátnej správy súdov kontrolu správnosti a včasnosti vyberania poplatkov, vrátenia poplatkov, správnosti a úplnosti evidencie poplatkov a na súdoch a orgánoch štátnej správy súdov, ktoré nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, aj kontrolu odvádzania poplatkov do štátneho rozpočtu.

-   Správa finančnej kontroly vykonáva

na súdoch a orgánoch štátnej správy súdov a prokuratúry vládny audit správnosti a včasnosti vyberania, vrátenia poplatkov, správnosti a úplnosti evidencie poplatkov a na súdoch a orgánoch štátnej správy súdov a prokuratúry, ktoré nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, aj vládny audit odvádzania poplatkov do štátneho rozpočtu, u prevádzkovateľa systému vládny audit evidencie, zúčtovania a vrátenia poplatkov, správnosti a úplnosti evidencie poplatkov.

2.17 Rozpočtové určenie

Poplatky vyberané na území Slovenskej republiky sú podľa § 16 príjmom štátneho rozpočtu. Orgány uvedené v § 3, ktoré nie sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, sú povinné vybrané poplatky odviesť do 15 pracovných dní odo dňa zaplatenia poplatku na účet daňového úradu príslušného podľa sídla orgánu, ktorý poplatok vybral, sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, sú povinné vybrané poplatky odviesť do 15 pracovných dní odo dňa zaplatenia poplatku na účet prevádzkovateľa systému.

-   Jednotné kontaktné miesto

je povinné vybrané poplatky odviesť 15 pracovných dní odo dňa zaplatenia poplatkov na účet daňového úradu príslušného podľa sídla obvodného úradu, ktorý poplatok vybral. Prevádzkovateľ systému odvádza na príjmový účet štátneho rozpočtu sumy poplatkov vždy do konca nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom tieto sumy prijal.

2.18 Prevádzkovateľ systému

je povinný podľa § 16a zabezpečiť technické vybavenie a podmienky na vykonanie a spracovanie platieb poplatkov, zabezpečiť evidenciu platieb poplatkov, zabezpečiť zúčtovanie a prevod peňažných prostriedkov do štátneho rozpočtu, umožniť poplatníkovi kontrolu vykonanej platby a použitie danej platby na požadovaný úkon alebo konanie, plniť ďalšie úlohy vyplývajúce zo zmluvy.

-   Ministerstvo financií Slovenskej republiky a prevádzkovateľ systému

uzatvoria zmluvu, v ktorej dohodnú podrobnosti o povinnostiach podľa odseku 1, ktorých plnenie je službou vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu.

Zmluva musí obsahovať podmienky a náležitosti, a to najmä obsah a trvanie záväzkov služby vo verejnom záujme, spôsob výpočtu výšky náhrady za službu vo verejnom záujme, kontrolu a prehodnocovanie výšky poskytnutej náhrady za službu vo verejnom záujme a opatrenia na predchádzanie vzniku nadmernej náhrady za službu vo verejnom záujme a na jej vrátenie.

Zmluvu zverejňuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky v Centrálnom registri zmlúv. Podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov register je verejný zoznam povinne zverejňovaných zmlúv, ktorý vedie Úrad vlády Slovenskej republiky v elektronickej podobe. Register je informačný systém verejnej správy.

2.19 Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2016

Z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. júna 2016 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. júna 2016, i keď sa stanú splatnými po 1. júli 2016.

Ako subsidiárny predpis, ktorý sa má použiť na konanie vo veciach súdnych poplatkov sa ustanovilo podľa § 18f  použiť Civilný sporový poriadok, avšak s dôrazom na jeho primeranú aplikáciu, teda použitie v súlade s účelom zákona o súdnych poplatkoch. Keďže v Civilnom sporovom poriadku všeobecne platí dispozičná zásada, bolo potrebné výslovne ustanoviť, že súd alebo orgán rozhodujúci o poplatku môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany, resp. účastníci nenavrhli.

2.20 Príloha k zákonu – sadzobník súdnych poplatkov

Súdne poplatky sa vyberajú za činnosť súdov a za niektoré úkony štátnej správy súdov a orgánov prokuratúry. Formou súdnych poplatkov fyzické a právnické osoby, ktoré si uplatňujú alebo bránia svoje práva, prispievajú na čiastočnú úhradu nákladov štátu spojených s výkonom súdnictva. Vyberanie súdnych poplatkov s vhodným odstupňovaním ich sadzieb má zároveň pôsobiť k obmedzovaniu podávania neuvážených podnetov k zahajovaniu súdneho konania a zároveň viesť subjekty k dobrovoľnému plneniu povinností a rešpektovaniu práv iných osôb. V prípadoch, kde je záujem spoločnosti, aby sa konanie uskutočnilo s cieľom umožniť dostupnú súdnu ochranu, ustupuje fiskálne hľadisko do pozadia a súdne poplatky sa nevyberajú vôbec alebo sa poskytuje od nich oslobodenie.

Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, kde k zákonu bola vydaná i vykonávacia vyhláška so sadzobníkom, v právnej úprave sa s vydaním vykonávacej vyhlášky nepočítalo a ustanovilo sa, aby sadzobník bol priamo prílohou zákona.

2.21 Pôvodné položky prílohy

Platia od schválenia zákona.

-   Položka 1

V tejto položke oproti predchádzajúcej právnej úprave dochádza len k zvýšeniu najnižšej sadzby poplatku, ale sa obmedzuje najvyššia sadzba poplatku, ktorá doposiaľ u percentuálnej sadzby nebola obmedzená. K zvýšeniu došlo vo veciach, kde nemožno predmet konania oceniť peniazmi. Toto zvýšenie sadzieb si vyžiadalo najmä zvýšenie nákladov na činnosť súdov (zdraženie kancelárskej techniky a potrieb, energií a pod.). V neposlednom rade súdny poplatok musí vyjadrovať aj náležité ocenenie duševnej práce vynaloženej sudcom v porovnaní s ocenením práce iných právnických profesii.

-   Položka 2

Vychádza sa zo súčasne i právnej úpravy arbitrážnych poplatkov a zvýšenie minimálnej sadzby poplatku vyplýva zo skutočnosti v položke 1.

-   Položka 3

Výška sadzieb zohľadňuje náročnosť a právnu závažnosť uvádzaných druhov obchodných – sporov, o ktorých budú rozhodovať trojčlenné senáty krajských súdov.

-   Položka 4 a 5

Spoplatňuje sa konkurzné a vyrovnacie konanie upravené v zák. č. 328/1991 Zb. Výška sadzieb zohľadňuje procesnú náročnosť a právnu závažnosť predmetných súdnych konaní.

-   Položka 6

Percentuálna sadzba zostáva zachovaná, zvyšuje sa len minimálna sadzba z dôvodov uvedených v položke 1.

-   Položka 7

Spoplatnenie rozvodového konania je aj vyjadrením politiky štátu k manželstvu a jeho rozpadu a malo by viesť k väčšej uvážlivosti a zodpovednosti pri podávaní návrhov na rozvod. Štatistiky svedčia o tom, že 20 až 25 % návrhov je vzatých späť.

V prípade tvrdosti zákona postihujúci manžela, ktorý nezavinil rozvrat manželstva, umožňuje zákon, aby bol od platenia súdneho poplatku a trov konania oslobodený.

-   Položka 8 a 9

Za konania uvedené v tejto položke sa zvyšuje poplatok len minimálne, tak aby reagoval na bezprostredné náklady konania. Vo veciach výživného sa zachovával predchádzajúci princíp a výska percentného poplatku.

-   Položka 10

Ide o úplne nové ustanovenie, ktoré predchádzajúca právna úprava neobsahovala, dotýkajúce sa preskúmavania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Zákon rozlišuje poplatky za preskúmanie právoplatných rozhodnutí na základe žaloby a konanie o riadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiam správnych orgánov a v závislosti na tom sú aj odstupňované poplatky stanovené pevnou sumou.

-   Položka 11

V tejto položke je zohľadnená skutočnosť, že účastníci uzavreli súdny zmier v zmierovacom konaní. Percentuálna sadzba sa v porovnaní s predchádzajúcou úpravou nemenila. K zvýšeniu dochádza len u minimálnej pevnej sadzby.

-   Položka 12

Sadzba poplatku sa zvyšuje v záujme predchádzania častých prípadov, že predchádzajúci zmier schválený súdom účastníci napadnú, čo má nepriaznivý dopad na právnu istotu. Zároveň sa tým vyjadruje náročnosť súdneho konania o zrušenie zmieru, keďže sa vychádza z toho, že zmier bol pred súdom uzavretý vážne dobrovoľne a v záujme oboch zúčastnených strán.

-   Položka 13, 14 a 15

Zvýšenie minimálnych sadzieb vyplýva, ako už bolo uvedené, z vecných a iných materiálnych nákladov spojených s konaním.

-   Položka 16

V tejto položke je upravená zvýšená sadzba za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý častokrát, a to i opakovane, býva zneužívaný v záujme blokovania možného výkonu právoplatného súdneho rozhodnutia.

-   Položka 17

V predchádzajúcej právnej úprave nebol prvý zápis do obchodného registra spoplatnený. V súčasnej dobe je rozhodovanie o prvom zápise právnických a fyzických osôb do obchodného registra podstatne náročnejšie a na rozdiel od minulosti o zápise rozhodujú sudcovia. Túto skutočnosť je potrebné vyjadriť i výškou súdneho poplatku. Ustanovené spoplatnenie vyplýva i z toho, že sa podstatne zvýšili náklady na technické vybavenie obchodného registra, čim sa zlepšila dostupnosť údajov v ňom evidovaných.

V neposlednom rade treba vidieť, že za právnu pomoc spojenú so zakladaním nových podnikateľských subjektov sa poskytujú peňažné protihodnoty, ktoré až niekoľkonásobne prevyšujú sadzby pri tomto poplatku.

To znamená, že spoplatnenie prvého zápisu nemôže byť považované za brzdu podnikania, tým viac, že sa neuvažuje so zavedením percentuálnej sadzby z kmeňového majetku. Predchádzajúci stav, keď prvý zápis nebol spoplatnený, viedol až k neuváženému podávaniu návrhov na zápis firiem fyzických osôb, ktoré po vyrubení dôchodkovej dane žiadali o výmaz.

-   Položka 18

Ide o novu položku v nadväznosti na ustanovenie §7 zák. č. 424/ 1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach.

-   Položka 19

Sadzby uvedené v tejto položke vychádzajú zo sadzobníka odmien advokátov za tie isté činnosti. Súčasne táto úprava smeruje k tomu, aby sudy neboli v nežiaducej miere zaťažované spisovaním takých podaní, ktoré majú charakter návrhu na začatie konania, a aby tieto úkony vykonávali len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme odstránenia vád podaní občanov.

-   Položky 20 až 26

Zvýšenie sadzieb je odôvodnené vecnými a inými nákladmi na poskytované úkony. Pri niektorých položkách vyjadruje sa náročnosť vykonávanej práce, aby bola porovnateľná s odmeňovaním za iné podobné činnosti.

-   Položka 27

Spoplatnenie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na činnosť súdu vyplýva z ustanovenia 26 ods. 2 návrhu zákona SNR o štátnej správe súdov. Uvedená sadzba poplatku vyjadruje náklady na opakované prešetrenie sťažností a súčasne sa ňou sleduje aj obmedzenie opakovaných nedôvodných podaní v tej istej veci.

-   Položky 28 až 30

Zvýšenie sadzieb vyplýva z vecných a materiálových nákladov. Položka 29 sa zaviedla opätovne so zreteľom na to, že orgány súdnej správy sú podľa zákona povinné viesť zoznamy znalcov, tieto neustále aktualizovať, garantovať kvalitu znaleckej Činnosti, s čím sú spojené značné materiálové náklady.

Poznámka

Od 1. 7. 2016 po novele zákonom č. 125/2016 Z. z. znie názov prvej časti prílohy zákona

„I. POPLATKY VYBERANÉ V CIVILNOM PROCESE A SPRÁVNOM SÚDNOM PROCESE“.

Súdne poplatky za úkony alebo konania, ktoré boli urobené alebo začaté pred nadobudnutím účinnosti zákona o súdnych poplatkoch sa vyrubia podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Na konanie sa však už budú vzťahovať nové právne predpisy vrátane Civilného sporového poriadku, ktorý sa aplikuje na všetky konania, aj na tie, ktoré začali pred nadobudnutím jeho účinnosti, v zmysle zásady okamžitej aplikability procesných právnych predpisov.

V položke 1 uvádzacej vete sa slová „Z návrhu“ nahrádzajú slovami „Zo žaloby alebo z návrhu“.

V položke 1 písm. c) sa slovo „predbežného“ nahrádza slovom „neodkladného“.

Poznámky k položke 1:

1. Zo žaloby na určenie, či tu právo je, alebo nie je, a zo žaloby na vypratanie nehnuteľnosti, bytu a nebytových priestorov alebo na vydanie veci sa poplatok vyberie podľa písmena b) tejto položky. Ak je predmetom konania viac hnuteľných vecí alebo nehnuteľných vecí, poplatok sa vyberie iba za jednu z nich.

2. Ak žalovaný alebo odporca v konaní uplatňuje svoje práva vzájomnou žalobou alebo vzájomným návrhom, platí poplatok z ceny predmetu poplatkového úkonu. Ak žalovaný alebo odporca uplatňuje vzájomnou žalobou alebo vzájomným návrhom svoju pohľadávku na započítanie, platí súdny poplatok len zo sumy, ktorá prevyšuje to, čo uplatnil žalobca alebo navrhovateľ. Z prejavu žalovaného alebo odporcu, ktorý súd posudzuje ako prostriedok procesnej obrany proti žalobe alebo návrhu, sa súdny poplatok neplatí.

3. Poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej. Súdny poplatok sa platí aj za odvolanie proti rozhodnutiu súdu o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Ak odvolanie podá žalobca alebo navrhovateľ aj žalovaný alebo odporca, platí každý z nich poplatok podľa ceny predmetu svojho odvolania. Ak je odvolateľov na strane žalobcu, navrhovateľa, žalovaného alebo odporcu viac, platia súdny poplatok v závislosti od povahy ich procesného spoločenstva tak, že v prípade samostatného procesného spoločenstva (§ 72 Civilného sporového poriadku) platia súdny poplatok samostatne podľa predmetu svojho odvolania a v prípade nerozlučného procesného spoločenstva (§ 72 Civilného sporového poriadku) spoločne a nerozdielne.

4. Z odvolania proti rozsudku, ktorým súd rozhodol len o základe predmetu konania, sa poplatok neplatí.

5. Podľa položky 1 písmena a) sa platí poplatok aj vtedy, ak má súd o žalobe rozhodnúť vydaním platobného rozkazu alebo európskeho platobného rozkazu.

6. Ak je predmetom konania viac nárokov, každý nárok sa spoplatňuje samostatne; to neplatí, ak ide o viac nárokov na peňažné plnenie a sú vyjadrené jednou sumou. Ak je predmetom poplatkového úkonu neodkladné opatrenie s viacerými výrokmi, poplatok podľa položky 1 písm. c) sa platí iba raz.

7. Ak žalobca alebo navrhovateľ uplatní alternatívne viac nárokov, poplatok sa platí iba z toho nároku, z ktorého sa podľa tohto zákona vyberá vyšší poplatok.

Ide predovšetkým o terminologické zosúladenie.

Zmeny v poznámkach k položke 1 majú prevažne terminologický charakter. Keďže s účinnosťou od 1. júla 2016 nie je možné vydať zmenkový a šekový platobný rozkaz, je potrebné na túto zmenu reagovať aj v zákone o súdnych poplatkoch. Z dôvodu možného rozporu z Ústavou SR a nálezu Ústavného súdu SR z 11. júla 2012, sp. zn. PL. ÚS 109/2011 sa ustanovilo podanie odporu ako prostriedku procesnej obrany nespoplatňovať.

Za účelom odstránenia aplikačných nejasností sa ustanovilo výslovne upraviť, že poznámky č. 2,3,4,6,7 k položke 1 platia pre všetky položky sadzobníka, kde ich použitie prichádza do úvahy.

V položke 3 sa slová „Z návrhu na začatie konania“ nahrádzajú slovami „Zo žaloby“.

V položke 3 písm. a) a b) sa na začiatok vkladajú slová „o nároku“.

Vypustila sa položka 4.

Ide o terminologické zosúladenie.

V položke 5 sa vypúšťajú písmená b) a c). V súčasnosti už nie je možné podať návrh na vyrovnacie konanie, preto je ustanovenie zbytočné.

V položke 6 písm. a) sa slová „Z návrhu na vysporiadanie“ nahrádzajú slovami „Zo žaloby na vyporiadanie“. V súčasnosti už vyrovnacie konanie neprebiehajú, preto ustanovenie stratilo zmysel.

V položke 6 písm. c) sa slovo „Návrh“ nahrádza slovom „Žaloba“.

V položke 7 písm. a) sa slovo „rozvode“ nahrádza slovom „rozvod“.

Ide o terminologické zosúladenie.

V položke 7 sa zmenilo znenie písmena b).

V položke 7b sa slová „Z návrhu na začatie konania“ nahrádzajú slovami „Zo žaloby“.

V položke 7b písm. b) sa na konci bodka nahradila čiarkou a pripojili sa slová: „najviac 16 596, 50 eura.“.

V položke 7d písm. a) a b) sa slová „Z návrhu na začatie konania“ nahrádzajú slovami „Zo žaloby“.

V položke 7d písm. b) sa na konci bodka nahradila čiarkou a pripojili sa slová: „najviac 16 596, 50 eura.“.

V položke 8 písm. b) sa slová „rozvedenej manželky“ nahradili slovami „rozvedeného manžela“.

Okrem terminologického zosúladenia v položke 7 sa ustanovilo zaviesť hornú hranicu súdneho poplatku zo žaloby na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy a zo žaloby vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania s náhradou nemajetkovej ujmy. Dôvodom na zavedenie hornej hranice súdneho poplatku je jednak systematické zosúladenie s inými položkami sadzobníka súdnych poplatkov, ale aj skutočnosť, že neobmedzená výška súdneho poplatku môže mať limitujúci charakter pri uplatňovaní práv strán pred súdom

Zmenilo sa znenie položky 9, pričom išlo o terminologické zosúladenie, zmenilo sa aj znenie položky 10 s odvolávkou na zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Išlo o terminologické zosúladenie s Civilným mimosporovým poriadkom.

Vypustili sa položky 11 a 12 vrátane poznámok. Položka 10 odzrkadľovala zmenu systematiky správneho súdnictva po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku. Zámerom predkladateľa bolo ponechať doterajšie poplatkové zaťaženie jednotlivých procesných úkonov v správnom súdnictve s prihliadnutím na osobitosti novej právnej úpravy.

V položke 13 sa vypustilo písmeno c). Nové civilné procesné kódexy neupravujú inštitút zmierovacieho konania, preto bola položka 11 nadbytočná. Rovnako, civilné procesné kódexy neumožňuje zrušiť zmier na základe návrhu na jeho zrušenie, preto sa vypustila položka 12.

Pôvodná položka 13 písm. c) bola systematicky zaradená medzi konania správneho súdnictva, do položky 10, čo zodpovedá systematike Správneho súdneho poriadku.

V položke 15 uvádzacej vete sa slovo „predbežné“ nahradilo slovom „neodkladné“, pričom išlo o terminologické zosúladenie.

V položke 16 sa slová „Z návrhu“ nahradili slovami „Zo žaloby“.

Zmenili sa poznámky k položke 16.

V zmene išlo o terminologické zosúladenie ale zároveň aj o odstránenie aplikačných nejasností tým, že sa zaviedla použiteľnosť spoločnej poznámky aj na položky, ktoré boli do sadzobníka zavedené neskoršími novelami.

K poznámke 5 k položke 17 sa slovo „konaní“ nahradilo slovom „konaniach“ a slová „§ 200a Občianskeho súdneho“ sa nahradili slovami „§ 278 až 303 Civilného mimosporového“. Išlo o zosúladenie zákonnej dikcie s novou právnou úpravou civilného mimosporového konania.

Zmenilo sa znenie položky 17a.

Položky 18, 18b, 18c, 19 a 20 sa vypustili. Položka 18 nezodpovedala Správnemu súdnemu poriadku, preto sa vypustila. Konanie o prijatie hnuteľnej veci do úschovy a konanie o umorenie listiny bude spoplatnené notárskym poplatkom, preto sa súdny poplatok za tieto konania vypustil. Položky 19 a 20 sa rovnako vypustili z dôvodu, že sú obsolétne.

V položke 18e sa vložila spoločná poznámka. Z dôvodu odstránenia aplikačných problémov sa formálnym vyčlenením spoločnej poznámky na koniec prvej časti sadzobníka jednoznačne stanovuje, že vymenované poznámky k položke 1 platia pre všetky položky sadzobníka v časti I. Poplatky vyberané v civilnom procese a správnom súdnom procese.

V položke 20a sa za slovo „doručovaných“ vložili slová „stranám alebo“ a za slová „ktoré je“ sa vložili slová „žalobou alebo“. Ide o terminologické zosúladenie.

V poznámke k položke 20a sa slová „42 ods. 3 Občianskeho súdneho“ nahradili slovami „125 ods. 3 Civilného sporového“.

Zaviedol sa odkaz na ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť, nahradiť odkazom na príslušné ustanovenie Civilného sporového poriadku.

V položke 21 sa slová „bol účastník“ nahradili slovami „bola strana alebo účastník“. Ide o terminologické zosúladenie.

Zmenilo sa znenie položky 24aa vrátane poznámky. Účelom zmeny bolo do poznámky doplniť niektoré ďalšie právne predpisy Európskej únie, podľa ktorých sa vyžaduje konkrétne osvedčenie.

V položke 24b písm. a) a v poznámke k položke 24b sa slová „200b ods. 4 Občianskeho súdneho“ nahradili slovami „285 ods. 3 Civilného mimosporového“. Ustanovil sa odkaz na ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť, nahradiť odkazom na príslušné ustanovenie Civilného mimosporového poriadku.

Zmenilo sa znenie poznámky k položke 25. Ide o terminologické zosúladenie.

Ing. Tibor Trizuliak