Súbežný pracovný pomer

Zákonník práce samotný pojem „súbežný pracovný pomer“ alebo „súbeh pracovných pomerov“ nepozná, rovnako nepoužíva ani pojem vedľajší pracovný pomer. Vyvstáva preto otázka, či Zákonník práce dovoľuje mať uzatvorené dva, resp. viac súbežných pracovných pomerov, či už u jedného zamestnávateľa alebo u viacerých zamestnávateľov. Tieto otázky v prvom prípade rieši § 50 ZP a v druhom prípade § 83 ZP. Obmedzenie zmluvného konania (tzv. konkurenčná doložka) po skončení pracovného pomeru upravuje § 83a ZP. Ďalšie zákazy môžu vyplynúť aj z osobitných predpisov.

ZÁKONNÍK PRÁCE NEZAKAZUJE v niektorých prípadoch súbeh v celom rozsahu, ale len sčasti, napr. výslovne sa vymedzuje kumulatívny súčet pracovného času z dvoch, prípadne aj viacerých pracovných pomerov v prípade mladistvého zamestnanca v zmysle ust. § 85 ods. 7 ZP, podľa ktorého „Mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne, aj keď pracuje pre viacerých zamestnávateľov. Pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť osem hodín.“

Zamestnanec môže mať jedného zamestnávateľa, ako aj dvoch alebo viacerých zamestnávateľov. Zamestnanec môže mať rovnako uzatvorené dva alebo viac pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa, ako aj dva alebo viac pracovných pomerov u dvoch alebo viacerých zamestnávateľov.

SÚBEH PODĽA § 50 ZÁKONNÍKA PRÁCE. Samotný súbeh pracovných pomerov je upravený v § 50 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu. Práva a povinnosti z týchto pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.

Uvedené ustanovenie vymedzuje, že súbeh pracovných pomerov je možný. Z dôvodu aplikácie zásady „dovolené je všetko, čo nie je zakázané“ by súbeh bol možný, aj ak by to v ZP nebolo priamo uvedené. Súbeh pracovných pomerov podmieňuje iba tá skutočnosťou, že ide o činnosti spočívajúce v prácach iného druhu.

Kritériom odlíšenia viacerých pracovných pomerov je len druh práce, nie miesto výkonu práce. Druh práce možno odvodiť z dohodnutia medzi zmluvnými stranami v pracovnej zmluve - druh práce predstavuje podstatnú náležitosť pracovnej zmluvy podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZP, pričom je nesporné, že rozhodujúcou skutočnosťou je to, čo zamestnanec skutočne vykonáva, nie to, čo sa formálne dohodlo v pracovnej zmluve. Druh práce predstavuje širší pojem ako pracovná činnosť. V rámci jedného druhu práce sa spravidla bude vykonávať súbor rôznych pracovných činností. V mnohých prípadoch je takýto postup, teda dve pracovné zmluvy, veľmi vhodný, pretože jedna z činností môže mať len dočasný charakter vzhľadom na jej sezónnosť.

S tým istým zamestnancom nemožno dohodnúť viac pracovných pomerov na pracovné činnosti rovnakého druhu. V rôznych pracovných zmluvách s tým istým zamestnancom teda musí byť uvedený iný druh práce. Napríklad učiteľ môže učiť na dvoch rôznych školách na základe dvoch pracovných zmlúv s dvoma zamestnávateľmi, a to aj na plné úväzky, ak to samozrejme časovo stíha. Rovnako je možné, aby zamestnanec zamestnaný ako učiteľ uzavrel s jedným zamestnávateľom dve pracovné zmluvy, jednu na pedagogickú činnosť a druhú napríklad na administratívnu prácu alebo personalistiku. V rozpore so Zákonníkom práce by však bola situácia, ak zamestnanec zamestnaný ako učiteľ by uzavrel s jedným zamestnávateľom dve pracovné zmluvy a obe na totožnú pedagogickú činnosť.

Súbeh pracovných pomerov na zákonom ustanovený týždenný pracovný čas znamená, že zamestnávateľ môže mať s tým istým zamestnancom súčasne uzavretých niekoľko pracovných pomerov, pričom ich počet nie je zákonom obmedzený. Obmedzenie sa týka iba druhu práce v tom smere, že musí ísť o činnosti spočívajúce v prácach iného druhu.

V praxi sa vyskytujú situácie, kedy jeden pracovný pomer je na ustanovený týždenný pracovný čas a druhý pracovný pomer bude dojednaný na kratší pracovný čas. Možná je aj kombinácia dvoch pracovných pomerov na ustanovený týždenný pracovný čas alebo kombinácia dvoch pracovných pomerov na kratší pracovný čas.

SÚBEH PODĽA § 83 ZÁKONNÍKA PRÁCE. Podľa právnej úpravy v § 83 ZP, účinnej od 1. januára 2013, zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať aj inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil.

Súhlas zamestnávateľa si zamestnanec musí vyžiadať ešte predtým, ako začne vykonávať konkurenčnú zárobkovú činnosť. Novelou Zákonníka práce účinnou od 1. januára 2013 bola zrušená povinnosť zamestnanca oznámiť zamestnávateľovi svoj zámer vykonávať popri pracovnom pomere u zamestnávateľa inú zárobkovú činnosť, ktorá by mohla mať k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, ktorá bola zavedená novelou Zákonníka práce účinnou od 1. septembra 2011. Novela Zákonníka práce účinná od 1. januára 2013 zaviedla zákonnú domnienku, podľa ktorej ak sa zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas zamestnancovi udelil. Táto zákonná domnienka predpokladá podanie písomnej žiadosti zamestnanca o udelenie súhlasu s vykonávaním inej zárobkovej činnosti, ktorá môže byť vo vzťahu k činnosti zamestnávateľa konkurenčná. Novela Zákonníka práce účinná od 1. januára 2013 teda zrušila oznamovaciu povinnosť zamestnanca, zaviedla však mechanizmus udeľovania súhlasu, ktorý vyžaduje predchádzajúcu písomnú žiadosť zamestnanca, ktorú musí zamestnanec podať v dostatočnom časovom predstihu, t.j. ešte pred začatím vykonávania inej zárobkovej činnosti, keďže Zákonník práce vyžaduje predchádzajúci súhlas zamestnávateľa.

Zákonný zákaz výkonu konkurenčnej zárobkovej činnosti platí len počas trvania pracovného pomeru zamestnanca u zamestnávateľa. Zákonník práce takéto obmedzenie kladie len pre tých zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu v pracovnom pomere, to znamená, že osoby vykonávajúce prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (tzv. „dohodári“) nepotrebujú pre výkon konkurenčnej zárobkovej činnosti súhlas od zamestnávateľa.

Zárobkovou činnosťou zamestnanca sa rozumie zárobková činnosť vykonávaná zamestnancom v inom pracovnoprávnom vzťahu (v pracovnom pomere, na základe dohody o vykonaní práce), ale aj podnikateľská činnosť vykonávaná na základe živnostenského oprávnenia. Z rozhodnutia súdov možno ustáliť, že jednou z hlavných náležitostí zárobkovej činnosti je objektívne očakávaný zisk, resp. odplata.

Novela Zákonníka práce účinná od 1. septembra 2011 zmenila obmedzenie pre zárobkovú činnosť zamestnanca tak, že namiesto zákazu výkonu činnosti zhodnej s činnosťou zamestnávateľa rozšírila novela ZP rozsah zákazu na činnosť konkurenčnú vo vzťahu k činnosti zamestnávateľa. Predmet činnosti zamestnávateľa je vymedzený v obchodnom registri, živnostenskom oprávnení, prípadne v zriaďovacej listine, štatúte, v zákone a pod., avšak vzhľadom na skutočnosť, že Zákonník práce nedefinuje pojem konkurenčná činnosť, v praxi sa odporúča, aby zamestnávateľ vo svojom internom predpise definoval, aké činnosti považuje za konkurenčné voči svojej činnosti.

V prípade súdneho konania je nevyhnutné, aby išlo o činnosti, ktoré reálne majú konkurenčný charakter vo vzťahu k činnosti zamestnávateľa. Akékoľvek ustanovenia o konkurenčných činnostiach v internom predpise zamestnávateľa musia byť podložené reálnymi skutočnosťami, svojvôľa zamestnávateľa neobstojí.

Ak aj zamestnávateľ súhlas udelil, či priamo alebo nekonaním, podľa § 83 ods. 2 ZP môže udelený súhlas z vážnych dôvodov písomne odvolať. Zákonník práce však nespája s nedostatkom písomnej formy odvolania súhlasu, ani s neuvedením dôvodov v odvolaní pôvodného súhlasného rozhodnutia žiadne následky v podobe neplatnosti.

Po odvolaní súhlasu zamestnávateľom je zamestnanec povinný bez zbytočného odkladu inú zárobkovú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.

Ak zamestnanec neukončí vykonávanie konkurenčnej zárobkovej činnosti a zamestnávateľovi vznikne škoda, zamestnanec okrem toho, že sa dopustil porušenia pracovnej disciplíny, je zodpovedný aj za škodu podľa § 179 Zákonníka práce.

ZÁVER - Podľa § 83 ods. 3 ZP, súhlas zamestnávateľa sa nevyžaduje na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti. To znamená, že v uvedených činnostiach Zákonník práce umožňuje zamestnancovi vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá by mohla mať alebo má k predmetu činnosti jeho zamestnávateľa konkurenčný charakter, aj pre ďalšieho zamestnávateľa, bez povinnosti oznámiť túto skutočnosť svojmu zamestnávateľovi.

JUDr. Jozef Jaško