Súbeh práce nadčas a vo sviatok

Práca nadčas a práca vo sviatok sú dva samostatne inštitúty. V prípade súbehu práce nadčas a práce vo sviatkok má zamestnanec nárok na mzdový príplatok za nadčas, a zároveň nárok aj na mzdový príplatok za prácu vo sviatok. V prípade čerpania náhradného voľna sa zamestnanec musí rozhodnúť, či chce čerpať náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok. Aké sú osobitosti týkajúce sa výkonu práce nadčas počas sviatku?

Dni sviatkov, dni pracovného pokoja a pamätné dni

ustanovuje zákon č. 241/­1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a o pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnych sviatkoch“). Tento zákon rozlišuje štátne sviatky, ostatné sviatky a pamätné dni. Podľa Zákonníka práce sú sviatky osobitné dni pracovného pokoja, ktoré nemožno zamieňať s kalendárnymi nedeľami (Veľkonočná nedeľa sa síce považuje napr. za cirkevný sviatok, ale nie za štátny sviatok, preto za prácu v tento deň zamestnancovi príplatok za prácu vo sviatok nepatrí).

*   V zmysle konsolidačného zákona sa tento deň nepovažuje za deň pracovného pokoja.

Od 1. 11. 2025 sa počet dní pracovného pokoja (sviatkov na pracovnoprávne účely) znížil

z 14 dní na 11 dní:

•    17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu „stratil“ status dňa pracovného pokoja a status sviatku podľa Zákonníka práce natrvalo a to od 1. 11. 2025 (prechodné ustanovenie § 2 ods. 3 novely zákona o štátnych sviatkoch); to znamená, že ak bude zamestnanec napr. 17. novembra pracovať, nemá nárok napr. na príplatok za prácu vo sviatok a nevzniká mu nárok ani na čerpanie náhradného voľna za prácu vo sviatok.

•    8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom a 15. september - Sedembolestná Panna Mária „stratili” status dňa pracovného pokoja dočasne, a to len v roku 2026, ale stále zostávajú dňom sviatku (prechodné ustanovenie § 4b novely zákona o štátnych sviatkoch).

Podľa zákona o štátnych sviatkoch zostávajú tieto tri dni naďalej štátnymi sviatkami Slovenskej republiky, avšak ako vyplýva z ust. § 2 ods. 3 zákona o štátnych sviatkoch: „Štátny sviatok podľa § 1 písm. d), e) a f) (rozumej: 1. 9., 28. 10., 17. 11.) nie je dňom pracovného pokoja a ani sviatkom podľa Zákonníka práce“ a z prechodného ustanovenia § 4b: a „V roku 2026 nie sú sviatky uvedené v § 2 ods. 2 písm. e) a j) (rozumej: 8. 5. 2026 a 15. 9. 2026) dňami pracovného pokoja.“

Sviatok sa považuje za deň pracovného pokoja, a teda zamestnanec by počas neho pracovať nemal; niektoré práce si však vyžadujú výkon práce aj počas týchto dní.

Prácu v dňoch pracovného pokoja (ide o dni nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni a sviatky) možno podľa § 94 ods. 2 a 4 ZP nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

Pre tieto dni platí osobitný režim výkonu práce, ktorý spočíva v tom, že prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť

len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:

a)  naliehavé opravárske práce,

b)  nakladacie a vykladacie práce,

c)  inventúrne a uzávierkové práce,

d)  práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu,

e)  práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach,

f)  práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva,

g)  kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,

h)  naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.

V deň sviatku možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa. Absolútny zákaz práce vo sviatok platí počas dní, ktoré taxatívne vymenúva Zákonník práce. Podľa novely č. 261/­2025 Z. z. Zákonníka práce (konsolidačný zákon) s účinnosťou od 1. 11. 2025 zamestnávateľ nemôže zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) už len v dňoch 1. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra; okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a Zákonníka práce – t. j. povolený bude maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami, maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach, maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov.

Príklad

V deň pracovného pokoja 1. 11. 2026 – bude zamestnanec pracovať (na tento deň mu pripadne pracovná zmena – ide o prácu v obchodnom centre). Zamestnancovi za odpracovanú zmenu patrí príplatok za nedeľu. Má nárok aj na príplatok za prácu vo sviatok?

Deň 1. 11. 2025 - Sviatok všetkých svätých sa na pracovnoprávne účely považuje za sviatok. To znamená, že ak bude zamestnanec v deň 1. 11. 2026 pracovať, patrí mu za vykonanú prácu nielen príplatok za prácu v nedeľu, ale aj príplatok za prácu vo sviatok.

Pre úplnosť uvádzam, že podľa § 94 ods. 5 ZP (článok I. konsolidačného zákona účinného od 1. 11. 2025) vo vybrané dni sviatkov, konkrétne 6. január, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 29. august, 15. september, 1. november a 17. november už nemožno uplatňovať zákaz práce v maloobchodnom predaji. To znamená, že v tieto dni sú predajne otvorené.

Ak zamestnanec vykonáva prácu vo sviatok, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom

má nárok na mzdu, a zároveň má nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % jeho priemerného zárobku. Ak by zamestnanec pracoval v deň sviatku, ktorý nie je inak jeho obvyklým pracovným dňom (napr. v sobotu, ktorá je dňom jeho nepretržitého odpočinku v týždni, a ktorá je súčasne sviatkom), alebo by pracoval vo sviatok, ktorý pripadol na obvyklý pracovný deň dlhšie, než by mu pripadalo v tento deň odpracovať v riadnej pracovnej zmene, má nárok nielen na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, ale aj nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu.

Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

Práca nadčas by mala byť využívaná v časoch naliehavej zvýšenej potreby práce a vo všeobecnosti by mala mať výnimočný charakter. Zákonník práce neustanovuje formu príkazu zamestnávateľa/­event. formu súhlasu zamestnanca. Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov. V súčasnosti rozlišujeme nariadenú a dohodnutú prácu nadčas. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda (za dosiahnutú mzdu sa považujú všetky zložky mzdy, ktoré sa viažu k vykonanej práci) a mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 25 % jeho priemerného zárobku (ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva rizikové práce tak najmenej vo výške 35 % jeho priemerného zárobku). Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas, prácu nadčas je s ním možné len dohodnúť.

Nárok na mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu nadčas zamestnanec v určitých prípadoch stráca

Ide o situácie, ak zamestnanec:

•    za prácu nadčas čerpá náhradné voľno: čerpať náhradné voľno môže zamestnanec len po dohode so zamestnávateľom. Zamestnanec má nárok na čerpanie náhradného voľna v takom rozsahu, v akom vykonával prácu nadčas, za ktorú si vyberá náhradné voľno.

Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na termíne čerpania náhradného voľna za prácu nadčas nedohodnú, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná. Ak zamestnávateľ zamestnancovi náhradné voľno za prácu nadčas neposkytne, patrí mu mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas v pôvodne vypočítanej výške, t. j. vo výške, v akej by mu patrilo, ak by sa o čerpaní náhradného voľna neuvažovalo. Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas nemožno v takomto prípade vypočítať z nového priemerného hodinového zárobku, ale z takého, ktorý platil v období, v ktorom bola práca nadčas vykonaná.

•    má výšku mzdy za prípadnú prácu nadčas už zohľadnenú v základnej mzde: v týchto prípadoch zamestnancovi za prácu nadčas nepatrí mzda a ani mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu nadčas a zamestnanec nemôže za túto dobu čerpať ani náhradné voľno.

Náhradné voľno za prácu vo sviatok (obdobne ako za prácu nadčas) môže zamestnanec čerpať

len ak sa na tomto postupe dohodol so zamestnávateľom. Rozsah doby čerpania náhradného voľna zodpovedá rozsahu doby vykonávanej práce, t. j. za 1 hodinu výkonu práce vo sviatok môže zamestnanec čerpať 1 hodinu náhradného voľna. Čerpaním náhradného voľna za prácu vo sviatok zamestnanec stratí nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, ale nárok na mzdu za dobu práce vo sviatok zostáva zamestnancovi zachovaný. Na rozdiel od nárokov pri čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas má zamestnanec za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok právny nárok na peňažné plnenie - na náhradu mzdy vo výške 100 % priemerného zárobku alebo nárok na nekrátenú mesačnú mzdu (ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou). Podľa § 122 ods. 2 ZP poslednej vety v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno dohodnúť, že aj mesačne odmeňovanému zamestnancovi sa bude za čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok poskytovať náhrada mzdy v sume 100 % priemerného zárobku. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno v dohodnutom termíne, najneskôr však do uplynutia troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca vo sviatok vykonaná, patrí zamestnancovi „zadržané“ mzdové zvýhodnenie za prácu za sviatok.

Práca nadčas a práca vo sviatok sú dva samostatne inštitúty

V prípade súbehu práce nadčas a práce vo sviatok patrí zamestnancovi nárok aj na príplatok za prácu nadčas a aj nárok na príplatok za prácu vo sviatok. Zamestnanec môže po dohode so zamestnávateľom čerpať náhradné voľno namiesto mzdového príplatku za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok. Pritom platí, že:

•    pri čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas sa zamestnancovi v plnej miere zachováva nárok na mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu vo sviatok a obdobne

•    pri čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok sa zamestnancovi zachováva nárok na mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu nadčas.

Príklad

Zamestnanec pracuje v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase od pondelka do piatka v od 7.00 h do 15.00 h. Je odmeňovaný mesačnou mzdou. V deň sviatku (5. 7. 2026 - Sviatok sv. Cyrila a Metoda) bola zamestnancovi nariadená práca od 15.00 h do 20.00 h. Zamestnanec sa so zamestnávateľom dohodol na čerpaní náhradného voľna za tento deň.

Na aké peňažné plnenie má zamestnanec nárok, keď si bude čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok?

Ak si bude zamestnanec za prácu vo sviatok, ktorá trvala v deň sviatku 5 hodín, čerpať náhradné voľno, za čas čerpania náhradného voľna v rozsahu 5 hodín patrí zamestnancovi nárok na nekrátenú mesačnú mzdu, nakoľko je odmeňovaný mesačnou mzdou. Plnenie za čas čerpania náhradného voľna bude zamestnancovi vyplatené za mesiac, v ktorom si zamestnanec bude čerpať náhradné voľno.

Zachovaný zostane zamestnancovi nárok na mzdu za prácu vo sviatok (za 5 hodín), nárok na mzdu za prácu nadčas (za 5 hodiny) a nárok na mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu nadčas (za 5 hodín). Mzdové zvýhodnenie (príplatok) za prácu vo sviatok (za 5 hodín) mu nepatrí. Tieto plnenia budú zamestnancovi vyplatené za mesiac, v ktorom bola práca nadčas (a súčasne práca vo sviatok) vykonaná.

Osobitný postup sa uplatní pri neospravedlnenom zameškaní pracovnej zmeny, kedy podľa § 122 ods. 4 ZP zamestnancovi mzda, resp. náhrada mzdy za sviatok nepatrí, ak neospravedlnene neodpracuje pracovnú zmenu – bezprostredne predchádzajúcu sviatku, bezprostredne nasledujúcu po sviatku, nariadenú zamestnávateľom na sviatok, či len časť niektorej z týchto zmien.

Príklad

Zamestnanec pracuje v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase od pondelka do piatka. Jeho ustanovený pracovný čas je 40 hodín týždenne a je odmeňovaný mesačnou mzdou, ktorú tvorí základná mesačná mzda vo výške 1 450 €. Zamestnanec 5. 1. 2026 bez akéhokoľvek ospravedlnenia nenastúpil do práce. V uvedený deň má zameškanú pracovnú zmenu.

Aký to bude mať dopad na výšku jeho príjmu?

Nakoľko zamestnanec neospravedlnene zameškal pracovnú zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku (6. 1. 2026 – sviatok Zjavenie Pána), nepatrí mu mzda za deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň (kedy by zamestnanec nepracoval), a zároveň nemá nárok na mzdu za deň, kedy má neospravedlnenú absenciu. Zamestnancovi za odpracovaný čas v mesiaci január patrí základná mesačná mzda vo výške 1 252,28 €, ktorá sa určí nasledovne:

•    fond pracovného času zamestnanca predstavuje v mesiaci január 176 hodín (v tom je započítaných aj 16 hodín, ktoré pripadajú na dva dni sviatku v tomto mesiaci – 1. január a 6. január),

•    zamestnanec v mesiaci január odpracoval 160 hodín, čomu zodpovedá pomerná časť základnej mesačnej mzdy vo výške 1 318,19 € (1 450 : 176 h x 160 h).

Ing. Iveta Matlovčová