Štúdium v zahraničí

a daňový bonus

Jedna z foriem, ako si znížiť daň (preddavok na daň) je uplatniť si daňový bonus. O daňový bonus sa znižuje suma dane (preddavku na daň). O sumu daňového bonusu sa znižuje daňová povinnosť len ak ide o vyživované dieťa. Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Aké postavenie majú študenti študujúci v zahraničí pre účely uplatnenia daňového bonusu?

V PRÍPADE, ŽE BY MAL ŠTUDENT DIEŤA, môže si naň uplatniť daňový bonus, musí mať ale príjem vo forme mzdy alebo z príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý dosahuje popri štúdiu. Ak študent študuje dennou formou štúdia, t.j. pripravuje sa na budúce povolanie (aj keby mal sám dieťa), môže si naň jeho rodič, za splnenia podmienky spoločnej domácnosti uplatniť daňový bonus. Daňový bonus si môže uplatniť:

-    samotný študent na svoje dieťa

-    rodič študenta, ak študent nie je ženatý (vydatá).

DAŇOVÝ BONUS SI NEMÔŽE UPLATNIŤ manžel (manželka) na študujúcu manželku (manžela). Manžel si môže znížiť základ dane len o nezdaniteľnú časť základu dane v súlade s § 11 ods. 4 zákona o dani z príjmov.

DAŇOVÝ BONUS SI MÔŽE UPLATNIŤ RODIČ DIEŤAŤA aj v prípade štúdia v zahraničí, za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov. V súlade s citovaným ustanovením daňovník (rodič študenta), ktorý v zdaňovacom období mal zdaniteľné príjmy podľa § 5, aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo ktorý mal zdaniteľné príjmy podľa § 6 aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6, môže si uplatniť daňový bonus mesačne na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom. Prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie tohto daňového bonusu.

ZDANITEĽNÝ PRÍJEM je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa zákona o dani z príjmov alebo medzinárodnej zmluvy [§ 2 písm. h) zákona o dani z príjmov].

Základ dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období [§ 2 písm. j) zákona o dani z príjmov]. Z uvedenej definície vyplýva, že základom dane je vždy suma vyššia ako nula.

MINIMÁLNA MZDA podľa § 119 Zákonníka práce mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom. Týmto predpisom je zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v z.n.p. (ďalej len zákon o minimálnej mzde). V súlade s mechanizmom valorizácie minimálnej mzdy, zapracovaným do zákona o minimálnej mzde, sa každoročne s účinnosťou od 1. októbra upravuje výška minimálnej mzdy nariadením vlády SR. Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

Počet vyživovaných detí, na ktoré môže daňovník uplatniť daňový bonus nie je zákonom limitovaný. Ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich, pričom daňový bonus môže uplatniť po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť zdaňovacieho obdobia druhý z daňovníkov.

Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa daňovníci nedohodnú inak, daňový bonus sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

DAŇOVÝ BONUS SI MÔŽE UPLATNIŤ DAŇOVNÍK (rodič dieťaťa), ak ide o nezaopatrené dieťa. Zákon o dani z príjmov sa pri posudzovaní nezaopatreného dieťaťa odvoláva na zákon o prídavku na dieťa. Nezaopatrené dieťa podľa zákona o prídavku na dieťa je dieťa, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom (okrem externého štúdia).

Nezaopatreným dieťaťom je aj dieťa, ktoré:

a)  je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy,

b)  sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo

c)  je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.

Nezaopatrené dieťa nie je dieťa:

a)  ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, alebo

b)  ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Príklad

Študent,, ktorý pracuje na dohodu si chce uplatniť daňový bonus. Má u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie, má jedno dieťa. Za júl 2017 mu bol vyplatený príjem vo výške 190 eur.

Hranicou príjmu na priznanie nároku zamestnancovi je polovica minimálnej mzdy, t.j. 217,50 eur (435/2). Študent má úhrn príjmu v kalendárnom mesiaci nižší ako je suma ½ minimálnej mzdy, preto nemá po vypočítaní preddavku na daň nárok na odpočítanie daňového bonusu na svoje dieťa.

Príklad

Dcéra ukončila strednú školu. Prijali ju na vysokú školu v ČR, zápis na VŠ sa uskutoční 1. 10. 2017. V čase od skončenia strednej školy do zápisu na vysokú školu sa zamestná na základe dohody o vykonaní práce. Matka ako daňovníčka s príjmami zo závislej činnosti si u svojho zamestnávateľa uplatňuje daňový bonus.

Má nárok na daňový bonus aj v čase, kedy dcéra po skončení strednej školy pracuje a do doby, kým sa stane študentkou VŠ v ČR?

Posudzovanie poberania daňového bonusu je podmienené okrem splnenia podmienok uvedených v § 33 zákona o dani z príjmov aj splnením podmienok uvedených v zákone o prídavku na dieťa. V zmysle § 3 zákona o prídavku na dieťa nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. Sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole.

Aj keď dcéra pracuje v čase od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na vysokú školu v zahraničí, má matka aj za toto obdobie nárok na daňový bonus.

PRESIAHNUTIE ŠTANDARDNEJ DĹŽKY ŠTÚDIA. U nezaopatrených detí, sústavne sa pripravujúcich na povolanie štúdiom na vysokej škole nad rámec štandardnej dĺžky štúdia sa zmenou zákona o prídavku na dieťa od r. 2014 v nadväznosti na § 65 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. uplatňuje nárok na prídavok na dieťa, a na daňový bonus aj u študenta, ktorého štúdium presahuje štandardnú dĺžku štúdia určenú pre daný študijný program najviac o dva akademické roky. Ide o prípady, kedy študent opakuje ročník (ročníky) štúdia.

V praxi sa neposudzuje rozdielne štúdium na vysokých školách v Slovenskej republike a vysokoškolským štúdiom v cudzine, nakoľko pri štúdiu vysokých školách v zahraničí inštitút štandardnej dĺžky štádia nie je upravený a študenti študujúci v zahraničí boli v minulosti zvýhodnení.

Pre účely nároku na prídavok na dieťa a uplatnenia daňového bonusu je zrovnoprávnené postavenie študentov študujúcich na Slovensku a v cudzine.

Príklad

Študent študuje v Londýne, na súkromnej vysokej škole. Rodič dieťaťa nevie, či má nárok na prídavky na dieťa a na daňový bonus.

Rodič, môže podať žiadosť na Ministerstvo školstva SR Bratislava – Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní, o posúdenie, či štúdium je alebo nieje rovnocenné so štúdiom na území Slovenskej republiky. MŠ SR posúdi, či je štúdium v zahraničí rovnocenné so štúdiom v SR, nepotvrdzuje však štandardnú dĺžku študijného programu.

ZÁKON O VYSOKÝCH ŠKOLÁCH UMOŽŇUJE TZV. SPOLOČNÉ ŠTUDIJNÉ PROGRAMY. Študent prijatý na študijný program zabezpečený viacerými vysokými školami absolvuje na jednotlivých vysokých školách porovnateľnú časť štúdia. Vysoké školy, ktoré spolupracujú na spoločnom študijnom programe, rozhodujú o prijímacom konaní a o splnení podmienok na riadne skončenie štúdia. Študent prijatý na takéto štúdium je počas štúdia študentom všetkých spolupracujúcich vysokých škôl.

Vo veci spoločných študijných programov sa predpokladá rovnaký postup ako v prípade ostatných akreditovaných študijných programov poskytovaných vysokými školami na území Slovenskej republiky.

ŠTUDENTI CESTUJÚ DO ZAHRANIČIA A ŠTUDUJÚ NA INÝCH VŠ, nie na tých kde boli prijatí, v rámci erazmu. Erazmus je výmenný program pre študentov a akademických pracovníkov.

V minulosti bol súčasťou vzdelávacieho programu Socrates. Vznikol v roku 1987 s cieľom zlepšovania kvality vzdelávania na európskych vysokých školách:

-    finančnou podporou mobility v sektore vysokých škôl, t.j. výmenami študentov a docentov, jazykovými kurzami a medzinárodnými intenzívnymi programami (IS),

-    spoluprácou európskych vysokých škôl, t.j. spoločnou tvorbou učebných osnov, tematickými sieťami medzi fakultami univerzít v Európe a Európskym systémom prenosu kreditov (ECTS).

Celková zodpovednosť za program Erazmus je v rukách Európskej komisie, konkrétne generálneho riaditeľstva pre vzdelávanie a kultúru. Na programe sa môžu zúčastňovať študenti z každej z 28 členských krajín, okrem toho z Islandu, Nórska, Liechtenšteinska a kandidátskych krajín (Macedónsko, Turecko).

Žiadosti o účasť na programe Erazmus študenti podávajú prostredníctvom orgánov/inštitúcií univerzít pre zahraničné styky. V súčasnosti sa na programe Erazmus zúčastňuje viac ako 4 000 vysokých škôl z 33 krajín

Príklad

Syn bol prijatý na VŠE v Bratislave. Po skončení 2 ročníka ide študovať do Litvy v rámci výmenného pobytu Erazmus.

Môže si rodič nárokovať vyplatenie daňového bonusu aj keď bude dieťa na takomto štúdiu v zahraničí?

Rodič si môže nárokovať vyplatenie daňového bonusu, aj keď syn študuje v Litve, za splnenia podmienok uvedených v § 33 zákona o dani z príjmov do dovŕšenia 25. roku študenta, rovnako ako pri štúdiu v SR.

Podľa § 4 ods. 4 písm. b) zákona o prídavku na dieťa sa za sústavnú prípravu na povolanie považuje obdobie od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, t.j. od 1. 9. najneskôr do 31. 10. bežného kalendárneho roka.

Toto obdobie sa posudzuje bez ohľadu na výkon zárobkovej činnosti v zmysle § 4 ods. 6 písm. a) citovaného zákona. To znamená, že ak dieťa od 1. 9. do zápisu na vysokoškolské štúdium vykonávaného najneskôr do konca októbra bežného kalendárneho roka, napr. vykonáva zárobkovú činnosť, považuje sa za dieťa sústavne sa pripravujúce na povolanie.

Príklad

Študent ukonči stredoškolské štúdium v SR maturitnou skúškou dňa 26. mája 2017. V mesiaci júni ho prijali na vysokú školu v Paríži, zápis na vysokoškolské štúdium (dennou formou) sa uskutočnil až 20. októbra 2017 ale študent sa už od 1. 9. 2017 v Paríži zamestnal a prácu bude vykonávať aj počas štúdia. Zamestnávateľ pozastavil od 1.6.2017 výplatu daňového bonusu. Prídavok na dieťa ale úrad práce vyplácal. Môže si rodič študenta uplatňovať daňový bonus po začatí štúdia v zahraničí.

Rodič študenta má nárok na uplatnenie daňového bonusu v prípade, že dieťa študuje na VŠ v zahraničí, a to aj keď je zamestnané. Nárok na daňový bonus nestráca ani v období od skončenia štúdia na SŠ do zápisu na VŠ. Rodič si môže dodatočne uplatniť v ročnom zúčtovaní alebo v podanom daňovom priznaní za rok 2017 aj daňový bonus za obdobie jún až október 2017.

Ing. Marta Boráková