Štúdium, letné brigády z pohľadu ZDP
Mnohí študenti počas roka popri štúdiu pracujú. Hlavným obdobím pracovných aktivít študentov sú však školské prázdniny. V súvislosti s tým sa študenti zaujímajú o zdanenie svojich príjmov z pracovnej činnosti a výhody, ktoré môžu využiť. Znalosť príslušných predpisov už pred podpísaním pracovnej zmluvy alebo dohody im umožní minimalizovať daňovú povinnosť. Na študujúce deti si za stanovených podmienok uplatňujú rodičia daňový bonus. Zmeny počas roka týkajúce sa ukončenia štúdia majú vplyv na uplatňovanie tohto bonusu.
Študent môže pracovať na základe pracovnej zmluvy alebo na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V praxi najviac využívaná, aj vzhľadom na výhodnejšie odvodové zaťaženie, je dohoda o brigádnickej práci študentov uzatváraná podľa § 227 a § 228 Zákonníka práce.
Z hľadiska zdanenia príjmu nie je dôležité, či študent pracuje na základe pracovnej zmluvy alebo na základe niektorej z dohôd podľa Zákonníka práce. Príjem z pracovnoprávneho vzťahu je vždy príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znp. (ďalej len „ZDP“) a zdaňuje sa prostredníctvom zamestnávateľa (platiteľa príjmu) preddavkovo v súlade s § 35 ZDP. Pre zdanenie príjmov študentov platia rovnaké ustanovenia ZDP ako pre zdanenie príjmov iných zamestnancov. Študent má v priebehu roka nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a v prípade študenta, ktorý má dieťa a spĺňa zákonné podmienky aj na daňový bonus.
Zdanenie príjmu v priebehu roka závisí od toho, či študent podpísal u zamestnávateľa „Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhlásenie“)“ – VYH36v20.
Pri výpočte mesačného preddavku na daň môže zamestnávateľ uplatniť len nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus za predpokladu, že študent podpísal u zamestnávateľa vyhlásenie. V súlade s ustanovením § 36 ods. 6 ZDP môže vyhlásenie podpísať aj študent bez ohľadu na to, či pracuje na základe pracovnej zmluvy alebo na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Na základe podpísaného vyhlásenia uplatní zamestnávateľ pri výpočte mesačného preddavku na daň 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, prípadne aj daňový bonus a to aj v prípade, ak do práce nastúpil v priebehu mesiaca.
Ak študent podpíše vyhlásenie do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, zamestnávateľ uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus už pri výpočte preddavku na daň v tom mesiaci, v ktorom študent nastúpil do zamestnania. Ak má študent v rovnakom mesiaci viac zamestnávateľov, vyhlásenie môže podpísať len u jedného z nich.
Študent má v roku 2024 nárok na nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 470,54 eura mesačne. Ak má študent podpísané vyhlásenie a jeho hrubá mzda (odmena) po odpočítaní povinného poistného je nižšia ako suma 470,54 eura, nevyjde mu povinnosť platiť mesačný preddavok na daň. Vyplatený bude hrubý príjem, v prípade povinnosti platiť poistné po odpočítaní poistného.
Ak študent nepodpísal vyhlásenie, zamestnávateľ vypočíta preddavok na daň z hrubého mesačného príjmu zníženého o poistné (ak je povinnosť ho platiť) a daňový bonus nemôže vyplatiť. Pri nepodpísanom vyhlásení zamestnávateľ vždy zrazí preddavok na daň.
Zamestnávatelia, najmä v prípadoch krátkodobého zamestnávania študentov na základe dohôd, často neupozornia študentov na možnosť podpísania vyhlásenia, a pokiaľ študenti nemajú vedomosť o tejto možnosti, platia vyšší preddavok na daň aj v prípadoch, kedy by vyšiel nižší alebo by platenie preddavku na daň vôbec nevyšlo. Podotýkame, že aj keď dôjde k takejto situácii, je možnosť uplatniť si nárok pri ročnom vysporiadaní dane.
Zdaniteľný príjem zo závislej činnosti musí byť po skončení roka vysporiadaný ročným zúčtovaním preddavkov alebo podaním daňového priznania s výnimkou prípadu, ak za rok 2024 nepresiahne sumu 2 823,24 eura. O vykonanie ročného zúčtovania preddavkov môže študent požiadať ktoréhokoľvek zo svojich zamestnávateľov (ak ich mal v priebehu roka viac), pričom od ostatných zamestnávateľov musí priložiť k žiadosti potvrdenia.
Pri ročnom vysporiadaní dane si študent môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v ročnej výške. Ak na základe podpísaného vyhlásenia bola zohľadnená zamestnávateľom pri výpočte mesačného preddavku na daň, uplatní sa zostávajúca časť do ročnej výšky. Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka má daňovník nárok bez ohľadu na to, koľko mesiacov v roku poberal zdaniteľné príjmy. Za predpokladu, že základ dane študenta za rok 2024 nepresiahne 24 952,06 eura, je ročná výška tejto nezdaniteľnej časti 5 646,48 eura.
Pri ročnom vysporiadaní dane možno uplatniť aj iné výhody, na ktoré spĺňa daňovník zákonné podmienky rovnako ako u iných fyzických osôb.
Ak zdaniteľné príjmy daňovníka za rok 2024 nepresiahli sumu 2 823,24 eura, študent môže dobrovoľne podať daňové priznanie. K priznaniu priloží potvrdenie (a) od zamestnávateľa (ľov).Výsledkom ročného vysporiadania býva preplatok na dani, ktorý bude študentovi vrátený, ak je vyšší ako 5 eur.
Ak príjmy študenta zo závislej činnosti plynuli zo zahraničia, z § 32 ods. 2 písm. b) ZDP mu vyplýva povinnosť podať v SR daňové priznanie. Táto povinnosť vzniká napriek tomu, že príjmy boli v zahraničí zdanené. Na zamedzenie dvojitému zdaneniu môže využiť metódu vyňatia. Daňové priznanie nemusí podať iba v prípade, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy nepresiahnu za rok 2024 sumu 2 823,24 eura.
Daňový bonus v súvislosti s ukončením štúdia
Daňový bonus upravený v § 33 ZDP môže daňovník uplatniť na každé vyživované dieťa, ktorým sa rozumie dieťa vlastné, osvojené, prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, pričom musí ísť o nezaopatrené dieťa, ako ho definuje § 3 zákona o prídavku na dieťa (z. č. 600/2003 Z. z. v znp.). Za vyživované dieťa sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa, ak do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. Vlastné príjmy dieťaťa nie sú prekážkou pre priznanie nároku na daňový bonus.
Nezaopatreným dieťaťom je aj dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom. Podľa § 4 ods. 1 zákona o prídavku na dieťa je sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie štúdium, ktoré sa:
• organizuje na strednej škole dennou formou alebo
• uskutočňuje na vysokej škole dennou formou.
Z § 33 ods. 5 ZDP vyplýva, že daňový bonus možno uplatniť len za taký počet kalendárnych mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na jeho uplatnenie. Toto ustanovenie je dôležité aj pri ukončení štúdia detí.
Sústavná príprava dieťaťa na povolanie pri štúdiu na strednej škole sa začína najskôr od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy. Podľa § 150 ods. 1 školského zákona (z. č. 245/2008 Z. z. v znp.) sa školský rok začína 1. septembra a končí 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka.
Sústavnou prípravou na povolanie je aj obdobie
• bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole
• od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole
• po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa školského zákona, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené.
Na dieťa, ktoré ukončilo strednú školu a nepokračuje v štúdiu je nárok na daňový bonus naposledy za mesiac august bez ohľadu na to, či sa dieťa cez prázdniny zamestná, zaeviduje na úrade práce alebo si napr. založí živnosť. Uvedené sa týka aj prípadu, ak dieťa nevykonalo záverečnú skúšku do tohto termínu. Pokiaľ dieťa pokračuje v štúdiu v dennej forme na vysokej škole, nárok naďalej trvá.
V zmysle § 4 ods. 3 zákona o prídavku na dieťa sústavná príprava na povolanie pri štúdiu na vysokej škole začína odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium prvého stupňa alebo druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia. Podľa § 65 zákona o vysokých školách (z. č. 131/2002 Z. z. v znp.) sa štúdium riadne skončí jeho absolvovaním podľa príslušného študijného programu.
Dňom skončenia štúdia je deň, keď je splnená posledná z podmienok predpísaných na riadne skončenie štúdia alebo daného študijného programu (napr. štátnou skúškou). Po skončení štúdia na vysokej škole, na rozdiel od stredoškolského štúdia, nevzniká nárok na daňový bonus za obdobie prázdnin nasledujúcich po skončení štúdia.
Ak sa dieťa po skončení vysokoškolského štúdia a získaní vysokoškolského vzdelania druhého stupňa zapíše na ďalšiu vysokú školu, nemá rodič nárok na daňový bonus. Obdobne, ak dieťa nastúpi na doktorandské štúdium, rodič nemá nárok na daňový bonus. V oboch prípadoch je nárok naposledy za mesiac, v ktorom dieťa vykonalo štátnu skúšku v rámci druhého stupňa vysokoškolského vzdelania.
Za nezaopatrené dieťa sa však považuje dieťa pri získaní vysokoškolského vzdelania prvého stupňa aj pri získaní tohto stupňa vzdelania na viacerých vysokých školách, resp. aj pri získaní týchto stupňov vzdelania na jednej vysokej škole.
Sústavnou prípravou na povolanie je aj obdobie po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo vysokoškolské štúdium prvého stupňa [§ 4 ods. 4 písm. d) zákona o prídavku na dieťa].
Ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu, za ktoré možno považovať aj začatie a ukončenie štúdia na stredných a vysokých školách, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti písomne, napríklad zmenou vo vyhlásení zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje daňový bonus, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala. Túto zmenu poznamená zamestnávateľ na mzdovom liste zamestnanca.
RADA!
Zamestnancom, ktorí si uplatňujú u zamestnávateľa nárok na daňový bonus na študujúce dieťa, ktoré štúdium ukončilo, dávame do pozornosti povinnosť oznámiť zamestnávateľovi zánik nároku.
Skutočnosti vedúce k ukončeniu poberania daňového bonusu oznamuje zamestnanec zamestnávateľovi písomne najneskôr v posledný deň mesiaca, v ktorom k nim došlo.
Ing. Ivana Valterová
§ 3 zákona č. 600/2003 Z. z.
Nezaopatrené dieťa
(1) Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak
a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo
b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.
(2) Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je aj dieťa, ktoré
a) je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy,
b) sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo
c) je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.
(3) Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona nie je dieťa,
a) ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, alebo
b) ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(4) Zárobková činnosť podľa tohto zákona je činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu.
§ 150 zákona č. 245/2008 Z. z.
Organizácia školského roka
(1) Školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka.
(2) Školský rok sa člení na obdobie školského vyučovania, po ktorého skončení nasleduje obdobie školských prázdnin; školské prázdniny môžu byť aj v období školského vyučovania. Termíny školských prázdnin sa nevzťahujú na materské školy.
(3) Obdobie školského vyučovania sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka; po ňom nasledujúce obdobie školských prázdnin, ktoré sa končí 31. augusta príslušného kalendárneho roka.
(4) Obdobie školského vyučovania sa člení na školské polroky. Prvý školský polrok sa končí 31. januára príslušného kalendárneho roka a druhý školský polrok sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka.
(5) V období školského vyučovania môže riaditeľ školy poskytnúť deťom alebo žiakom zo závažných dôvodov, najmä organizačných a prevádzkových, najviac päť dní voľna. V čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu môže riaditeľ školy poskytnúť deťom alebo žiakom viac ako päť dní voľna; počet dní určí ministerstvo školstva.
(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom termíny školských prázdnin v období školského vyučovania a ďalšie podrobnosti o organizácii školského roka.
(7) Ministerstvo školstva každoročne do 31. mája zverejní termíny školských prázdnin v období školského vyučovania na svojom webovom sídle na tri po sebe nasledujúce školské roky.
(8) Ak sa vyhlási výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna situácia, ak sa nariadi zákaz prevádzky škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisualebo ak v období školského vyučovania dôjde k živelnej pohrome alebo k udalosti, pri ktorej môžu byť ohrozené život alebo zdravie detí, žiakov alebo zamestnancov škôl a školských zariadení, minister školstva môže rozhodnúť o 90a)
a) mimoriadnom prerušení školského vyučovania v školách,
b) mimoriadnom prerušení prevádzky školských zariadení,
c) iných termínoch rozhodujúcich pre organizáciu školského roka, najmä o iných termínoch
1. obdobia školského vyučovania a školských prázdnin,
2. klasifikácie,
hodnotenia, skúšobného obdobia pri ukončovaní výchovy a vzdelávania...








