Študenti a podnikanie

Pre študenta je založenie živnosti jednoduchým a rýchlym spôsobom ako si začať zarábať popri škole. Do veľkej miery sa na študentskú živnosť vzťahujú rovnaké pravidlá ako na ostatných živnostníkov resp. SZČO. Aké živnosti najčastejšie prevádzkujú študenti stredných a vysokých škôl?

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej iba „živnostenský zákon“) sa za všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti fyzickými osobami ustanovené:

a)  dosiahnutie veku 18 rokov,

b)  spôsobilosť na právne úkony,

c)  bezúhonnosť,

ak živnostenský zákon neustanovuje inak. Uvedené pripadá v úvahu pri splnení požiadaviek na odbornú alebo inú spôsobilosť podľa druhu podnikania (u remeselných a viazaných živností).

Študenti vyšších ročníkov strednej školy, prípadne študenti vysokých škôl však najčastejšie prevádzkujú voľné živnosti. Ide o živností v oblasti fotenia, IT služieb, marketingu, tvorby grafických návrhov a pod.

Ak študent hodlá prevádzkovať živnosť, je povinný to ohlásiť živnostenskému úradu

miestne príslušnému podľa jeho bydliska. Študent v ohlásení uvedie:

a)  meno a priezvisko, akademický titul, bydlisko (ďalej len „osobné údaje"), rodné priezvisko, štátnu príslušnosť, miesto narodenia, pohlavie, rodné číslo a údaj, či jej súd alebo správny orgán uložil zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti,

b)  obchodné meno,

c)  predmet podnikania,

d)  identifikačné číslo organizácie (ďalej len „identifikačné číslo"), ak bolo pridelené,

e)  miesto podnikania,

f)  adresy prevádzkarní, ak sú zriadené,

g)  dobu podnikania, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť po dobu určitú,

h)  deň začatia živnosti, ak zamýšľa prevádzkovať živnosť neskorším dňom ako dňom ohlásenia.

Ak študent uvádza v ohlásení viacero predmetov podnikania, uvedie na prvom mieste ten predmet podnikania, ktorý považuje za hlavný.

Pri ohlasovacej remeselnej živnosti alebo viazanej živnosti musí študent preukázať odbornú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť jej zodpovedného zástupcu. Takisto musí preukázať oprávnenie užívať nehnuteľnosť, ktorú uviedol ako miesto podnikania, ak adresa miesta podnikania je odlišná od miesta bydliska.

Ak živnostenský úrad zistí, že ohlásenie má náležitosti podľa § 45, § 45a ods. 1 až 4 a § 46 živnostenského zákona a študent (podnikateľ) spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom, vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení najneskôr do troch pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpisy z registra trestov boli doručené.

V zmysle § 66ba ods. 3 živnostenského zákona jednotné kontaktné miesto prijíma od fyzických osôb uchádzajúcich sa o oprávnenie prevádzkovať živnosť alebo o oprávnenie na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia

a)  ohlásenia živnosti podľa spomínaného zákona,

b)  údaje a doklady vrátane správnych poplatkov, ktoré sú vyžadované podľa osobitných zákonov na účely predloženia žiadosti o oprávnenie na podnikanie na základe iného ako živnostenského oprávnenia podľa osobitných zákonov alebo na účely získania iného dokladu, ktorý sa vyžaduje podľa osobitného predpisu, najneskôr ku dňu začatia prevádzkovania živnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,

c)  údaje potrebné na registráciu a oznámenia daňovníka podľa osobitného predpisu,

d)  údaje potrebné na prihlásenia sa do systému povinného zdravotného poistenia a oznámenie zmeny platiteľa poistného na účely zdravotného poistenia,

e)  údaje a doklady vrátane súdnych poplatkov, vyžadované podľa osobitného zákona na účely zápisu údajov do obchodného registra,

f)  údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

Z uvedeného teda vyplýva, že je potrebné mať k dispozícii len doklad totožnosti (občiansky preukaz), peniaze na úhradu správneho poplatku vo výške 5 eur za každú voľnú živnosť a 15 eur za každú remeselnú alebo viazanú živnosť (v minulosti bolo potrebné na živnostenský úrad dôjsť aj s výpisom z registra trestov, ten však už dnes nie je potrebné – úrad si ho zabezpečí sám. Do troch pracovných dní odo dňa, keď mu ohlásenie živnosti a výpis z registra trestov budú doručené, živnostenský úrad vydá osvedčenie o živnostenskom oprávnení a pridelí identifikačné číslo organizácie (IČO).

Ohlásiť živnosť však môže študent aj elektronicky, prostredníctvom portálu www.slovensko.sk, kde vyplní tiež formulár na ohlásenie živnosti a celú žiadosť spolu s prípadnými prílohami podpíše kvalifikovaným elektronickým podpisom. Pri elektronickom ohlásení živnosti sa za voľnú živnosť neplatí žiadny poplatok a za každú remeselnú alebo viazanú živnosť je poplatok polovičný, teda 7,50 eura.

Ak sa chce študent vyhnúť behaniu po úradoch, vyplní vo formulári na ohlásenie živnosti časť týkajúcu sa prihlášky na verejné zdravotné poistenia a prihlášky k registrácii daňovníka k dani z príjmov fyzickej osoby. Vďaka takto kompletne vyplnenému formuláru tak zabezpečí, že údaje z neho dostanú aj nasledujúce inštitúcie:

•    živnostenský úrad,

•    daňový úrad,

•    zdravotná poisťovňa.

Povinnosť študenta podať daňové priznanie k dani z príjmov

Vo všeobecnosti, fyzická osoba podáva daňové priznanie k dani z príjmov vždy za kalendárny rok, a to v termíne do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí príslušného roka, a to na ktoromkoľvek daňovom úrade, alebo na pobočke daňového úradu, alebo na kontaktnom mieste daňového úradu. Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2023 je fyzická osoba (teda aj študent) povinná podať v prípade, ak jej celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2023 presiahnu sumu 2 461,41 eur (s výnimkou uvedenou v § 32 ods. 4 ZDP), alebo ak vykazuje daňovú stratu. 

Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak sa jedná o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t.j. rezidenta SR).

Do sumy celkových zdaniteľných príjmov pre účely posúdenia povinnosti podať daňové priznanie (2 461,41 eur) sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP, ak

•    vybratím tejto dane je splnená daňová povinnosť, alebo 

•    daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 ZDP (ak sa daňovník rozhodne, že daň vyberanú zrážkou podľa § 43 ZDP nebude považovať za preddavok na daň)

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2023 je tak povinný podať každý študent, ak v priebehu roka 2023 dosiahol celkové zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 2 461,41 eura.

Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený.

Uplatňovanie výdavkov

Fyzickým osobám a teda samozrejme aj študentom, dosahujúcim zdaniteľné príjmy podľa § 6 ZDP je umožnené rozhodnúť sa pre jeden z možných spôsobov uplatnenia výdavkov, ktorý je pre nich výhodný, a to:

•    tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov (táto možnosť sa však vzťahuje len na fyzické osoby dosahujúce príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP resp. na príjem z použitia diela a použitia umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 4 ZDP) najviac však do výšky 20 000 eur ročne

•    skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia tzv. zjednodušenej daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 ZDP,

•    skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.

Podnikajúci študent, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, postupuje podľa § 2 písm. i), § 17, § 19 až 21 ZDP. Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva resp. aj podvojného účtovníctva.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka

Vo všeobecnosti daňovník, a teda aj študent má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od vykázaného základu dane.

Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. z príjmu z prenájmu nehnuteľností, príjmu z nepeňažnej výhry, príjmu z predaja nehnuteľnosti, príjmu z vyplatenia podielového listu) nie je možné znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka predstavuje 21,0-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. Keďže suma životného minima k 1. 1. 2023 je stanovená vo výške 234,42 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2023 sumu 4 922,82 eura. Túto sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka si môže daňovník uplatniť v roku 2023 prípade, ak jeho základ dane vykázaný za rok 2023 je rovný alebo je nižší ako 21 754,18 eura (čo predstavuje 92,8-násobok sumy životného minima).

Ak by bol základ dane daňovníka vyšší ako 21 754,18 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa určí ako rozdiel medzi sumou 10 361,36 eura (vypočítaná ako 44,2-násobok platného životného minima) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.

Čo sa týka nároku na daňový bonus na študenta, ktorý dosiahol zdaniteľný príjem, tento možno uplatniť na každé vyživované dieťa bez ohľadu na dosiahnutý príjem dieťaťa, pokiaľ sú splnené všetky zákonné podmienky na uplatnenie daňového bonusu (viď § 33 ZDP). Ohľadom možnosti uplatnenia daňového bonusu na vyživované dieťa, ak je študent sám vyživovaným dieťaťom platí, že daňový bonus na vyživované dieťa môže uplatniť každý daňovník (aj študent), ak splní všetky zákonom o dani z príjmov stanovené podmienky.

SZČO študent a zdravotné poistenie

Začatie samostatnej zárobkovej činnosti musí študent svojej zdravotnej poisťovni oznámiť najneskôr do 8 dní. Za deň začatia sa považuje už dátum ohlásenia živnosti, nie dátum prvej uskutočnenej zákazky, keďže oprávnenie prevádzkovať živnosť mu vzniká už odo dňa ohlásenia živnosti. Avšak ak vo formulári na ohlásenie živnosti vyplní príslušnú časť týkajúcu sa prihlášky na verejné zdravotné poistenie, tak začatie samostatnej zárobkovej činnosti svojej zdravotnej poisťovni oznámiť nie je potrebné, vykoná to namiesto študenta živnostenský úrad.

Až do konca kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku začatia podnikania mesačné preddavky na zdravotné poistenie platiť študent nemusí. Nakoľko ide o študenta a zdravotné poistenie za neho platí štát, tak u neho dochádza k súbehu platiteľov zdravotného poistenia a výšku mesačných preddavkov na zdravotné poistenie si na začiatku podnikania môže určiť ľubovoľnú, teda aj nulovú. Po podaní prvého daňového priznania mu však jeho zdravotná poisťovňa vykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktorého výsledkom môže byť preplatok alebo nedoplatok. V ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia mu bude následne stanovená aj výška mesačných preddavkov na zdravotné poistenie na kalendárny rok nasledujúci po kalendárnom roku, v ktorom študent svoje prvé daňové priznanie podal.

Pri vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti ako vedľajšej činnosti popri štúdiu sa študenta netýkajú minimálne odvody stanovené zákonom. To znamená, že výška poistného sa v danom prípade odvíja od dosiahnutého základu dane

Pokiaľ po ukončení strednej školy ďalej študent nepokračuje na vysokej škole, tak musí začať platiť ako SZČO preddavky v minimálnej výške 84,77 eura mesačne (pre rok 2023) už za september. Štát ho už totiž nepovažuje za nezaopatrené dieťa sústavne sa pripravujúce na povolanie a prestáva za neho platiť zdravotné poistenie. Ak pokračujete v štúdiu na vysokej škole, študent ďalej platí preddavky stanovené z ročného zúčtovania zdravotného poistenia bez zmeny. O zmene svojho obchodného mena, miesta podnikania, trvalého bydliska, identifikačného čísla a čísla bankového účtu musíte informovať zdravotnú poisťovňu najneskôr do 8 dní.

Rozdiel medzi „zdravotnými odvodmi“ a „preddavkami na zdravotné poistenie“ spočíva v tom, že odvody sa platia po podaní daňového priznania. Z ročného zúčtovania sa vypočíta výška odvodov (14 % z vymeriavacieho základu) a od tejto sumy sa odpočíta suma všetkých preddavkov, ktoré zaplatil. Niekedy študentovi – živnostníkovi vznikne povinnosť doplatiť rozdiel, prípadne dostane naspäť preplatok alebo sa výška preddavkov rovná výške odvodov, a teda výsledok je nula. Ak by bol iba „čistým“ živnostníkom bez kombinácie so štúdiom, musel by zaplatiť aspoň minimálny mesačný preddavok za každý mesiac podnikania. To znamená v roku 2023 ide o mesačnú sumu 84,77 EUR, pri podnikaní počas celého roka o sumu 1 017,24 EUR (suma pre rok 2023). A to aj v prípade, že zarobil nulu, bol v mínuse alebo z jeho základu dane z príjmu by sme zákonným výpočtom vypočítali nižšie odvody.

Ak však zarobí viac a z jeho základu dane v daňovom priznaní vychádzajú celkové ročné odvody do zdravotnej poisťovne vyššie ako už zaplatené minimum, tak si zdravotná poisťovňa bude pýtať rozdiel – nedoplatok.

SZČO študent a sociálne poistenie

Počas štúdia za študenta štát neplatí sociálne poistenie, to zn. doba štúdia sa nezahŕňa do výpočtu starobného dôchodku. Sociálnej poisťovni študent ani nemusí oznámiť začatie svojho podnikania. Sociálne poistenie sa skladá z:

•    dôchodkového poistenia,

•    nemocenského poistenia,

•    poistenia v nezamestnanosti,

•    úrazového poistenia,

•    garančného poistenia.

Ako podnikajúceho študenta sa však môže týkať len dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie. Ak mu vznikne povinné dôchodkové poistenie a nemocenské poistenie, môže si k nim dobrovoľne navyše platiť aj poistenie v nezamestnanosti.

Výška minimálnych odvodov závisí od určenia minimálneho vymeriavacieho základu

Výška minimálneho vymeriavacieho základu sa určuje podľa priemernej mesačnej mzdy za posledné dva roky. V roku 2023 sa teda počíta podľa priemernej mesačnej mzdy v 2021 (1 211 EUR). Vo vzťahu k Sociálnej poisťovni platia pre odvody študenta rovnaké pravidlá ako pre ostatných živnostníkov a SZČO:

-   Ak jeho príjmy z podnikania za ukončený kalendárny rok presiahnu zákonnú hranicu (pre rok 2023 ide o 7 824 EUR), od júla nasledujúceho roka začína platiť odvody do Sociálnej poisťovne. A to v sume vypočítanej na základe daňového priznania, no v každom prípade v minimálnej sume 200,72 eur (suma pre rok 2023). Bez ohľadu na to, či je študentom alebo nie.

-   Ak jeho príjmy z podnikania za ukončený kalendárny rok sú nižšie alebo rovné ako táto suma, odvody študent neplatí v podstate ďalší rok. Znova sa však táto hranica bude prehodnocovať o rok neskôr na základe výsledkov z posledného podaného daňového priznania.

Do konca júna (resp. do konca septembra, ak bude mať podnikajúci študent predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom začal podnikať, žiadne sociálne poistenie neplatí podobne ako pri zdravotnom poistení. Ak pri podaní prvého daňového priznania zákonom stanovenú hranicu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (suma 7 824 eur platí pre príjmy za rok 2023):

-   Prekročí, sociálne začnete platiť od 1. júla (resp. od 1. októbra, ak bude mať predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka, v ktorom svoje prvé daňové priznanie podal. Výšku sociálneho poistenia mu vypočíta a oznámi Sociálna poisťovňa. Sociálne poistenie odvádza do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý ho odvádza.

-   Neprekročí, žiadne sociálne poistenie neplatí a táto povinnosť sa u neho bude znovu posudzovať až po podaní ďalšieho daňového priznania. Ak mu nevzniklo povinné sociálne poistenie, tak sa na jeho platenie môže prihlásiť aj dobrovoľne (napríklad kvôli materskej alebo dôchodku).

Ing. Ján Mintál

ZÁKON č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov

§ 43

Daň vyberaná zrážkou

(7) Ak sa daňovník podľa odseku 6 písm. a) až c) rozhodne daň vyberanú zrážkou z príjmov podľa odseku 6 písm. a) až c) považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní, pričom, ak suma dane vyberanej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má nárok na vrátenie daňového preplatku; rovnako aj spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementár komanditnej spoločnosti si môže odpočítať pomernú časť dane, ktorá bola zrazená verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, a to v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na spoločníka alebo komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom; manželia, ktorým plynú príjmy z ich bezpodielového spoluvlastníctva, pri ktorých možno odpočítať daň vyberanú zrážkou ako preddavok, si môžu odpočítať pomernú časť zrazenej dane, a to v rovnakom pomere, v akom sa zdaňujú tieto príjmy.

(8) Daňovník, ktorý si môže podľa odseku 7 odpočítať daň vybranú zrážkou a ktorý pri zisťovaní základu dane postupuje podľa § 17 až 29, zahrnie príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, do základu dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom došlo k vybraniu dane.

(9) Ak plynú výnosy z cenných papierov príjemcovi od správcovskej spoločnosti, je základom dane pre daň vyberanú zrážkou vyplácaný výnos z majetku v podielovom fonde znížený o príjmy prijaté správcovskou spoločnosťou, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

(10) Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pri pripísaní úhrady v prospech daňovníka. Za pripísanie úhrady v prospech daňovníka sa považuje aj príjem dosiahnutý v dôsledku zápočtu vzájomných pohľadávok a záväzkov alebo priradenie nákladov stálej prevádzkarni jej zriaďovateľom, ktorý uskutočnil úhrady vzťahujúce sa k týmto nákladom v inom štáte. Pri vyplatení (vrátení) podielového listu sa vykoná zrážka dane z kladného rozdielu medzi vyplatenou nezdanenou sumou a vkladom podielnika, ktorým je úhrn predajných cien podielových listov pri ich vydaní; ak ide o príjemcu, ktorým je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi držiaci podielové listy vo svojom mene pre svojich klientov v rámci poskytovania investičnej služby na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky alebo bez zriadenia pobočky, zrážka dane sa nevykoná a platiteľom dane vyberanej zrážkou z vyplatenia (vrátenia) podielového listu je obchodník s cennými papiermi alebo zahraničný obchodník s cennými papiermi. Rovnaký postup sa použije aj v prípade, ak vypláca podielové listy alebo obdobné cenné papiere zahraničný subjekt kolektívneho investovania alebo zahraničná správcovská spoločnosť.

(11) Platiteľ dane je povinný zrazenú daň odviesť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac, ak správca dane na žiadosť platiteľa dane neurčí inak. Zrážka dane sa vykoná zo sumy úhrady alebo pripísania dlžnej sumy v prospech daňovníka. Za úhradu sa považuje aj nepeňažné plnenie. Súčasne je platiteľ dane v rovnakej lehote povinný predložiť správcovi dane oznámenie o zrazení a odvedení dane na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní ho na svojom webovom sídle. Toto tlačivo obsahuje súhrnné údaje o zrazenej a odvedenej dani vyberanej zrážkou v členení na daňovníkov podľa

a)  § 2 písm. d), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x),

b)  § 2 písm. e), okrem daňovníka podľa § 2 písm. x); ak tento daňovník požiada správcu dane o vydanie potvrdenia o zaplatení dane z príjmu, tlačivo obsahuje aj údaje v členení podľa písmena c),

c)  § 2 písm. x); pre tohto daňovníka tlačivo obsahuje aj údaje o zrazenej dani v členení na jednotlivé druhy príjmov podľa § 16 ods. 1, sumu zdaniteľného príjmu, sadzbu dane, sumu zrazenej dane, dátum úhrady zdaniteľného príjmu a dátum odvedenia zrazenej dane, pričom, ak ide o

1. fyzickú osobu, tlačivo obsahuje tiež meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum jej narodenia,

2. právnickú osobu, tlačivo obsahuje tiež názov, adresu sídla a jej identifikačné číslo.

(12) Ak platiteľ dane nevykoná zrážku dane alebo zrazenú daň včas neodvedie, bude sa od neho vymáhať rovnako ako ním nezaplatená daň. Podobne sa postupuje, ak platiteľ dane nezrazí daň v správnej výške.

(13) Platiteľom dane z príjmov uvedených v odseku 3 písm. g) je spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov domu uzatvorili zmluvu o výkone správy. Tento platiteľ dane je povinný daň odviesť správcovi dane najneskôr do konca ...