Stravovanie zamestnancov

v daňových výdavkoch

Podľa § 152 ods. 1 ZP je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom v pracovnom pomere vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti s výnimkou zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie.

Rozsah a podmienky stravovania zamestnancov podľa ZP

Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a nevzťahuje sa na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Zamestnávateľ môže podľa § 152 ods. 9 ZP po prerokovaní so zástupcami zamestnancov:

a)  upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie aj počas dovolenky, práceneschopnosti, prípadne pri iných prekážkach v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci,

b)  umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,

c)  rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie napríklad o zamestnancov pracujúcich na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, konateľov, spoločníkov a podobne.

V uvedených prípadoch zamestnávateľ síce nemá zákonnú povinnosť poskytnúť stravovanie, ale ak sa tak rozhodne po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, potom je povinný zabezpečiť takto upravené stravovanie dotknutým osobám za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom.

Spôsoby zabezpečenia stravovania

V zmysle § 152 ods. 2 ZP môže zamestnávateľ na zabezpečenie stravovania využívať svoje vlastné zariadenia alebo zariadenia iných zamestnávateľov v blízkosti zamestnávateľa. Zabezpečiť stravovanie môže zamestnávateľ aj prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Zákonník práce teda umožňuje zamestnávateľom uzatvoriť zmluvy so sprostredkovateľskými spoločnosťami, ktoré umožňujú zamestnancom stravovať sa vo viacerých stravovacích zariadeniach prostredníctvom stravovacích poukážok. Výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby je maximálne 2 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke (§ 152 ods. 5 ZP).

Čo zahŕňa zabezpečené
stravovanie

Zabezpečenie stravovania pre zamestnanca počas výkonu práce spočíva v povinnosti zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi v každej zmene jedno teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja. Zamestnancovi vzniká nárok na zabezpečenie stravovania, ak v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako jedenásť hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť pre zamestnancov poskytnutie aj ďalšieho teplého jedla. V tomto prípade nejde o právnu povinnosť zamestnávateľa, ale o jeho dobrovoľné rozhodnutie.

Povinnosť prispievať na hodnotu poskytovanej stravy

Okrem povinnosti zabezpečovať zamestnancom v pracovných zmenách stravovanie je zamestnávateľ zároveň povinný prispievať zamestnancom na stravovanie.

Ak zamestnávateľ pri pracovnej zmene, ktorá trvá viac ako 11 hodín, zabezpečí zamestnancom ďalšie teplé hlavné jedlo, potom je povinný prispievať aj na toto jedlo. Povinnosť prispievať na stravovanie má zamestnávateľ aj osobám, o ktoré v súlade s § 152 ods. 9 ZP rozšíril okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie.

Výška príspevku na stravovanie

podľa § 152 ods. 3 ZP musí zodpovedať minimálne 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 211/2024 Z. z. o sumách stravného (ďalej len „Opatrenie o sumách stravného“). Príspevok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Cenu jedla prevádzkovateľ stravovacieho zariadenia spravidla určuje z ceny potravín a z prevádzkových nákladov, do ktorých sa započítajú mzdy, hygienické pracovné ošatenie, čistiace potreby, vybavenie stravovacieho zariadenia, náklady na energiu (plyn, elektrina) a ďalšie náklady, ktoré vyplývajú z prevádzky stravovacieho zariadenia.

Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie pre svojich zamestnancov sprostredkovane, t. j. prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, cenou jedla sa rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 ZP musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 a 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného. Zamestnávateľ poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme. Toto neplatí, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.

Od 1. 9. 2024 suma stravného pri tuzemských pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín je vo výške 8,30 eur. Hodnota stravovacej poukážky musí teda predstavovať najmenej 6,23 eur (75 % zo stravného vo výške 8,30 eur), z čoho je potom minimálna suma pre poskytnutie príspevku zamestnávateľa na stravovanie zamestnanca v súlade s § 152 ods. 3 ZP vo výške 3,43 eur (55 % zo sumy 6,23 eur). Maximálny príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnanca je vo výške 4,57 eur (55 % zo sumy 8,30 eur).

Nad rámec uvedených príspevkov podľa § 152 ods. 3 ZP prispieva zamestnávateľ na stravu zamestnancov podľa tohto ustanovenia aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje § 7 zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“). Výška príspevku nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve, a ak nie je uzavretá kolektívna zmluva, výšku príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu upraví zamestnávateľ vo vnútornom predpise.

Finančný príspevok ako náhradný spôsob zabezpečenia stravovania

ZP v § 152 ods. 6 umožňuje zamestnávateľovi plniť povinnosti voči zamestnancom pri zabezpečovaní ich stravovania aj náhradným spôsobom, a to v prípade, ak zabezpečenie stravovania vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku (napr. v ťažobnom priemysle, lesníctve, doprave a pod.) alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom stravovacích poukážok u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie na poskytovanie stravovacích služieb.

V tomto prípade zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 ZP, t. j. vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, avšak najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 ZP (75 % stravného pri pracovnej ceste 5 až 12 hodín). Minimálny limit vo výške 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, t. j. v súčasnosti vo výške 3,43 eur platí hlavne pre finančný príspevok, ak je cena teplého jedla nižšia ako minimálna hodnota stravovacej poukážky, t. j. v súčasnosti 6,23 eur.

Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, suma finančného príspevku je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste 5 až 12 hodín. Okrem uvedenej sumy môže zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi aj príspevok zo sociálneho fondu v súlade so zákonom o sociálnom fonde.

Finančný príspevok v tejto výške môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi aj v prípadoch:

•    ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom,

•    ak ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu (§ 52 ods. 1 ZP) a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo zariadení iného zamestnávateľa, alebo ak by stravovanie zabezpečené zamestnávateľom podľa § 152 ods. 2 ZP bolo v rozpore s povahou vykonávanej domácej práce alebo telepráce.

Ak zamestnanec vykonáva domácku prácu alebo teleprácu (§ 52 ods. 1 ZP), podľa § 52 ods. 11 ZP sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom s miestom výkonu práce na pracovisku zamestnávateľa. Zamestnávateľ je teda povinný zabezpečiť stravovanie v súlade s § 152 ZP aj pre týchto zamestnancov.

Rovnako je zamestnávateľ povinný zabezpečovať stravovanie aj pri tzv. inom výkone práce z domácnosti (§ 52 ods. 2 alebo § 250b ZP) za podmienok ustanovených v ZP. Iný výkon práce z domácnosti (§ 52 ods. 2 alebo § 250b ZP) je práca, ktorú zamestnanec vykonáva príležitostne alebo za mimoriadnych okolností so súhlasom zamestnávateľa alebo po dohode s ním z domácnosti zamestnanca za predpokladu, že druh práce, ktorý zamestnanec vykonáva podľa pracovnej zmluvy, to umožňuje. Pri výkone takejto práce nedochádza k zmene miesta výkonu práce v pracovnej zmluve a za splnenia podmienok uvedených v § 152 ZP je zamestnávateľ povinný zabezpečiť pre týchto zamestnancov stravovanie.

V prípade, že zamestnávateľ pre zamestnancov zabezpečuje stravovanie podaním teplého hlavného jedla priamo vo vlastnom stravovacom zariadení a so zamestnancami sa dohodne, že za mimoriadnych okolností budú príležitostne vykonávať prácu z domu (§ 52 ods. 2 alebo § 250b ZP), týmto nedochádza k zmene pri zabezpečovaní stravovania. Zamestnávateľ môže zabezpečovať stravovanie aj naďalej vo vlastnom stravovacom zariadení, t. j. priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Pokiaľ by takéto stravovanie zamestnanci nemohli využiť a zamestnávateľ pre týchto zamestnancov nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 2 ZP formou stravovacej poukážky, môže im zabezpečiť stravovanie náhradným spôsobom, a to poskytnutím finančného príspevku na stravovanie v súlade s § 152 ods. 6 písm. b) ZP. Ak zamestnávateľ pre týchto zamestnancov zabezpečoval stravovanie poskytnutím stravovacích poukážok, má zamestnanec možnosť vybrať si medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom.

Finančný príspevok na stravovanie na základe výberu zamestnanca

Zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je podľa § 152 ods. 7 ZP povinný umožniť zamestnancom výber medzi

•    zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo

•    poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

Zamestnávateľ na základe výberu zamestnanca zabezpečuje zamestnancovi stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie.

Ak zamestnávateľ, namiesto stravovacích poukážok poskytne zamestnancom finančný príspevok na stravovanie, potom pri sume finančného príspevku sa vychádza vždy z hodnoty stravovacej poukážky, ktorú zamestnancovi poskytoval alebo ktorú naďalej poskytuje tým zamestnancom, ktorí si finančný príspevok nevybrali. V súlade s § 152 ods. 8 ZP suma finančného príspevku na stravovanie je teda rovnaká ako suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovaciu poukážku iným zamestnancom, t. j. minimálne 55 % z hodnoty stravovacej poukážky, maximálne 55 % zo stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 6 až 12 hodín. Pri hodnote stravovacej poukážky 8,30 eur, minimálny príspevok zamestnávateľa je súčasne aj maximálny príspevok, t. j. 4,57 eur.

Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 ZP, suma finančného príspevku na stravovanie musí byť najmenej 3,43 eur (55 % z minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, t. j. zo sumy 6,23 eur) a najviac 4,57 eur (55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa, t. j. zo sumy 8,30 eur) za jednu zmenu. Okrem uvedenej sumy môže zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi aj príspevok zo sociálneho fondu v súlade so zákonom o sociálnom fonde.

Ak zamestnávateľ v súlade s § 152 ods. 9 písm. a) a b) ZP po prerokovaní so zástupcami zamestnancov upraví podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie, alebo umožní stravovať sa aj tým zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom, môže poskytnúť finančný príspevok aj týmto zamestnancom. Možnosť výberu nemajú osoby, o ktoré zamestnávateľ rozšíril okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, a ktorým bude prispievať na stravovanie [§ 152 ods. 9 písm. c) ZP ].

Príspevok na stravovanie ako daňový výdavok

V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP sú daňovými výdavkami zamestnávateľa aj príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov, ak sú poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Znamená to, že príspevky na stravovanie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancom (napr. hodnota stravy, finančný príspevok na stravovanie), sú uznaným daňovým výdavkom, ak sú poskytnuté za podmienok ustanovených v § 152 ZP.

Daňovým výdavkom zamestnávateľa v súlade s podmienkami ustanovenými v ZP je od 1. 9. 2024:

•    príspevok na stravovanie zabezpečené zamestnávateľom na každé jedlo v priebehu pracovnej zmeny v sume podľa § 152 ods. 3 ZP, t. j. v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. maximálne 4,57 eur; uvedené platí aj na príspevok na ďalšie teplé hlavné jedlo pri pracovnej zmene, ktorá trvá viac ako 11 hodín, ak zamestnávateľ v tomto prípade zabezpečí zamestnancom ďalšie stravovanie;

•    príspevok na stravovanie zabezpečené zamestnávateľom zamestnancom počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci a zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, ak im zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov umožnil stravovať sa v súlade s § 152 ods. 9 písm. a) a b) ZP v sume podľa § 152 ods. 3 ZP (najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. maximálne 4,57 eur)

•    príspevok na stravovanie zabezpečené zamestnávateľom rozšírenému okruhu fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) ZP v sume podľa § 152 ods. 3 ZP (najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín t. j. maximálne 4,57 eur);

•    finančný príspevok ako náhradný spôsob zabezpečenia stravovania poskytnutý zamestnancom v súlade s § 152 ods. 6 ZP v sume podľa § 152 ods. 8 ZP, t. j. v sume, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 ZP, a to najmenej 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného pri pracovnej ceste 5 až 12 hodín (4,57 eur), avšak najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky (3,43 eur); ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, daňovým výdavkom je finančný príspevok v sume najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky (3,43 eur), najviac však do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (4,57 eur);

•    finančný príspevok na stravovanie na základe výberu zamestnanca v súlade s § 152 ods. 7 ZP, a to v sume podľa § 152 ods. 8 ZP takto:

•    ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom, za daňový výdavok zamestnávateľa bude považovaná suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom v rozsahu podľa ZP (najmenej 55 % z hodnoty stravovacej poukážky, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 ZP a najviac na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín), t. j. od 1. 9. 2024 je to najmenej v sume 3,43 eur (55 % z 6,23 eur) a najviac v sume 4,57 eur (55 % z 8,30 eur),

•    ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, za daňový výdavok zamestnávateľa bude považovaná suma finančného príspevku poskytnutá v rozsahu podľa ZP, tzn. od 1. 9. 2024 suma od 3,43 eur [55 % zo sumy minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, čo je 6,23 eur (75 % z 8,30 eur)], najviac však suma 4,57 eur [55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (55 % z 8,30 eur)];

•    poplatok za sprostredkované stravovacie služby pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, ktorý je v súlade s § 152 ods. 5 ZP maximálne vo výške 2 % z hodnoty uvedenej na stravovacej poukážky. Takýto poplatok za sprostredkovanie stravovacej služby sa uzná do daňových výdavkov zamestnávateľa až po zaplatení služby v súlade s § 17 ods. 19 písm. d) ZDP.

Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom príspevky na stravovanie alebo finančný príspevok na stravovanie v sume vyššej ako je ich maximálna výška podľa ZP (nie z prostriedkov sociálneho fondu), tieto možno v súlade s § 19 ods. 1 ZDP zahrnúť do daňových výdavkov za podmienky, že

•    na strane zamestnanca sú tieto sumy presahujúce stanovené limity zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP a zároveň

•    sú ako zamestnanecký benefit dojednané v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa.

U zamestnanca je podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP od dane oslobodená:

•    hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku podľa osobitného predpisu alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov podľa osobitného predpisu a

•    finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitné predpisu.

Osobitným predpisom na účely ustanovenia § 5 ods. 7 písm. b) ZDP treba rozumieť § 152 ZP a v nadväznosti na toto ustanovenie aj zákon o sociálnom fonde. Inými osobitnými predpismi na účely tohto ustanovenia môžu však byť napríklad aj zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v z. n. p., zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov v z. n. p., zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe v z. n. p., zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v z. n. p.

Keďže v § 5 ods. 7 písm. b) ZDP je s účinnosťou od 1. 1. 2022 pri zabezpečení stravovania na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov (nepeňažná forma) odkaz na osobitný predpis (napr. § 152 ZP), hodnota stravy oslobodená od dane podľa tohto ustanovenia je limitovaná. Znamená to, že ak zamestnávateľ zabezpečí stravovanie zamestnancom vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo formou stravovacej poukážky, hodnota takto poskytnutej stravy je u zamestnanca oslobodená od dane len do výšky príspevku zamestnávateľa v súlade s § 152 ods. 3 ZP vrátane príspevku zo sociálneho fondu.

Prípadný dobrovoľný príspevok zamestnávateľa na stravovanie nad rámec jeho zákonných povinností vyplývajúcich zo ZP je zdaniteľným príjmom zamestnanca.

Ak zamestnávateľ plní svoju povinnosť voči zamestnancom pri zabezpečení stravovania náhradným spôsobom, t. j. poskytnutím finančného príspevku na stravovanie v prípadoch uvedených v § 152 ods. 6 ZP alebo poskytuje finančný príspevok na stravovanie na základe výberu zamestnanca ako finančná alternatíva k stravovacej poukážke podľa § 152 ods. 7 ZP, je tento príspevok u zamestnanca oslobodený od dane len do výšky príspevku poskytnutého v súlade s § 152 ods. 8 ZP.

ZÁKON č. 311/2001 Z. z.
Zákonník práce

§ 152

Stravovanie zamestnancov

(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a voči zamestnancom, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.

(3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Príspevok podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

(4) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Zamestnávateľ poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme; to neplatí, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.

(5) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 2 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.

(6) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v sume podľa odseku 8, ak

a)  povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku,

b)  zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2,

c)  zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom,

d)  ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo, ak by stravovanie podľa odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

(7) Zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ak nejde o prípady podľa odseku 6, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. Podrobnosti výberu a realizácie povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať finančný príspevok na stravovanie na základe výberu môže zamestnávateľ ustanoviť vo vnútornom predpise. Zamestnávateľ na základe výberu zamestnanca zabezpečuje zamestnancovi stravovanie prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytuje zamestnancovi ...