Stravovanie zamestnancov

Sociálna politika predstavuje významnú oblasť pracovnoprávnych vzťahov medzi zamestnávateľom a zamestnancami. Jej úroveň odráža vyspelosť zamestnávateľa a môže mať vplyv na hodnotenie zamestnávateľa v konkurenčnom prostredí. Zároveň môže motivačne pôsobiť pri získavaní kvalitných zamestnancov.

Sociálna politika

Zahŕňa starostlivosť zamestnávateľa o pracovné a životné podmienky zamestnancov, a to predovšetkým:

-    starostlivosť o pracovné prostredie z hľadiska vytvárania primeraných sociálnych, hygienických a estetických podmienok,

-    povinnosť zabezpečovať stravovanie zamestnancov,

-    starostlivosť o prehlbovanie vzdelávania zamestnancov,

-    starostlivosť o regeneráciu pracovných síl,

-    tvorbu a použitie sociálneho fondu,

-    osobitnú starostlivosť o zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou, o ženy vzhľadom na ich materstvo, o zamestnancov starajúcich sa o deti a o mladistvých zamestnancov,

-    doplnkové dôchodkové poistenie.

Sociálna politika zamestnávateľa vlastne zahŕňa isté finančné alebo nefinančné zvýhodnenia poskytované zamestnancom. Na niektoré majú zamestnanci nárok priamo zo zákona a niektoré závisia od rozhodnutia a možností zamestnávateľa.

Ako už bolo naznačené zabezpečovať stravovanie zamestnancov patrí k povinnostiam zamestnávateľa, pričom stravovanie zamestnancov predstavuje významnú súčasť starostlivosti zamestnávateľa o svojich zamestnancov. Úpravu stravovania obsahuje Zákonník práce (zákon č. 311/­2001 Z.z. v znení neskorších predpisov) v ust. § 152. Zákonník práce ustanovuje obsah a formy stravovania zamestnancov, podmienky, za ktorých má zamestnanec nárok na zabezpečenie stravovania a úhradu nákladov na stravovanie.

Plnenie súvisiace s povinnosťou zamestnávateľa zabezpečovať zamestnancom stravovanie

je peňažným plnením zamestnávateľa voči zamestnancom. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť zamestnávateľ nemá voči zamestnancom, ktorí boli vyslaní na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny a voči zamestnancom, ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie.

Zabezpečenie stravovania spočíva najmä vo vytvorení podmienok na požitie jedného teplého hlavného jedla a vhodného nápoja na pracovisku alebo v jeho blízkosti v priebehu jednej pracovnej zmeny zamestnanca, ak táto trvá dlhšie ako štyri hodiny. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách (ako v rannej, tak aj v odpoludňajšej a nočnej), a to jednou z foriem upravených zákonom.

V porovnaní s touto povinnosťou sa fakultatívne, t. j. na základe dobrovoľnosti, umožňuje zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi ďalšie teplé hlavné jedlo alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie v prípade, ak pracovná zmena zamestnanca presahuje jedenásť hodín.

Dovolenka sa nepovažuje za výkon práce, preto zamestnávateľ nemusí zabezpečovať stravovanie počas dovolenky

a ani na stravovanie prispievať. Avšak zamestnávateľ môže určiť podmienky, za ktorých bude zabezpečovať stravovanie (prispievať naň) aj počas dovolenky. Ak sa tak stane, nemalo by to byť samozrejme na individuálnom základe, ale pravidlá by mali platiť pre všetkých zamestnancov, aby nedošlo ku diskriminácii.

V súvislosti s uvedeným je potrebné si uvedomiť, že zamestnávateľ je povinný stravovanie iba zabezpečiť, a nie ho sám tiež poskytovať. Svoju povinnosť si teda splní, ak poskytnutie jedného teplého hlavného jedla a vhodného nápoja zrealizuje buď vo vlastnom stravovacom zariadení, alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo ak zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na sprostredkovanie stravovacích služieb za predpokladu, že táto osoba stravovanie zamestnancov zabezpečí priamo u osoby, ktorá na základe oprávnenia podľa živnostenského zákona alebo Obchodného zákonníka sama poskytuje stravovacie služby.

Poskytnutie peňažného plnenia

Neoddeliteľnú súčasť povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie zamestnancov predstavuje povinnosť finančne naň prispieť – teda poskytnúť peňažné plnenie. Z toho vyplýva, že zamestnanec znáša iba časť nákladov na svoje stravovanie počas pracovnej zmeny. Minimálnym limitom príspevku zamestnávateľa na stravu zamestnancov je 55 % ceny jedla, nie však viac ako 55 % stravného, ktoré zamestnancovi patrí v prípade vyslania na pracovnú cestu v trvaní päť až dvanásť hodín (8,80 eura). Maximálna hodnota zákonného príspevku na stravovanie je teda 4,84 eura (t. j. 55 % zo sumy 8,80 eura). Pri zabezpečení stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky.

Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní päť až dvanásť hodín podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 283/­2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

Od 1. apríla 2025 musí byť hodnota stravovacej poukážky minimálne 6,60 eura. Minimálna hodnota príspevku zamestnávateľa na stravovaciu poukážku, resp. výška finančného príspevku je 3,63 eura (t. j. 55 % zo sumy 6,60 eura).

Príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu

Okrem toho poskytuje zamestnávateľ zamestnancom príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu (v rámci realizácie svojej sociálnej politiky). Výška tohto príspevku nie je obmedzená (nie je limitovaná maximálnou sadzbou), preto teoreticky môže byť poskytnutá až do výšky 100 % sumy stravného lístka. O výške príspevku rozhoduje zamestnávateľ sám, resp. po dohode so zástupcami zamestnancov. Je potrebné uviesť, že ak zamestnávateľ prispieva zamestnancom na zabezpečenie stravovania zo sociálneho fondu, už samotná tvorba sociálneho fondu je v súlade so zákonom daňovým výdavkom zamestnávateľa. Preto následné čerpanie prostriedkov zo sociálneho fondu na príspevok na stravné zamestnancov nie je daňovým výdavkom zamestnávateľa. Pri finančnom príspevku poskytovanom zamestnávateľom nad rámec Zákonníka práce, ktorý nie je financovaný zo sociálneho fondu, ide o zdaniteľný príjem zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmov zo závislej činnosti ako zamestnanecký benefit.

Oslobodenie od dane z príjmu

Hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný v zmysle ust. § 152 Zákonníka práce je oslobodený od dane z príjmu. Keďže pri nepeňažnej forme stravovania zamestnancov sa v zákone o dani z príjmov nenachádza odkaz na osobitný predpis, hodnota stravy nie je limitovaná. Oslobodenie od dane pre zamestnanca možno uplatniť v plnej výške, ale oslobodenie je možné využiť iba v prípade stravovania poskytnutého počas pracovnej doby, teda tu nie je možné zahrnúť spotrebu mimo pracoviska a mimo pracovného času, napr. na firemnom vianočnom večierku.

Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, platí, že výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby je najviac 2 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.

Zákonník práce nerieši formu stravovacej poukážky. Ukladá však povinnosť, že zamestnávateľ je povinný stravnú poukážku (stravné lístky) zamestnancovi poskytovať vopred, aby si zamestnanec v deň, keď splnil podmienky, mohol zabezpečiť stravu. Rovnako nie je upravené ako dlho vopred má zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom stravné lístky – či denne, týždenne alebo mesačne. Zamestnávateľ si to môže určiť sám, resp. po dohode so zástupcami zamestnancov. Musí len dodržať zásadu, podľa ktorej zamestnanec musí disponovať stravovacou poukážkou alebo stravným lístkom vopred na zakúpenie stravy v deň, keď vykonáva prácu viac ako štyri hodiny.

Zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa

je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas nasledujúcich 12 mesiacov odo dňa, kedy ku výberu došlo.

Pri výbere musí byť zrejmé, kto si vyberá príspevok – označenie zamestnanca, čo si vyberá – či stravovacie poukážky alebo finančný príspevok, kedy k výberu došlo – dátum, k akému obdobie sa viaže a musí byť preukázateľné, že výber vykonal zamestnanec. Formu výberu zákon neustanovuje.

Finančný príspevok nemôže zamestnávateľ poskytovať spätne, nakoľko nejde o odmenu za prácu, ale vždy vopred.

Podrobnosti výberu a realizácie povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať finančný príspevok na stravovanie na základe výberu môže zamestnávateľ ustanoviť vo svojom vnútornom predpise. Pri poskytovaní finančného príspevku na stravovanie zamestnancov platí, že zamestnanec nemôže byť zvýhodnený a ani znevýhodnený oproti zamestnancovi, ktorý si zvolil stravovanie v nepeňažnej forme.

Poskytovanie finančného príspevku je primárne založené na výbere zamestnanca, ale zákon upravuje aj prípady, kedy finančný príspevok patrí zamestnancovi už priamo zo zákona.

Ak zamestnávateľ nie je schopný zabezpečiť zamestnancom stravovanie

z toho dôvodu, že to vylučuje charakter výkonu práce dohodnutého v pracovnej zmluve alebo preto, lebo povinnosť zabezpečiť stravovanie niektorým z uvedených spôsobov objektívne nemôže splniť (nemá vlastné stravovacie zariadenie; v blízkom okolí sa nenachádza žiaden iný zamestnávateľ poskytujúci stravovacie služby; stravovanie pre zamestnancov nemožno zabezpečiť ani prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na sprostredkovanie stravovacích služieb; prípadne takáto osoba nie je schopná zabezpečiť stravovanie zamestnancov na pracovisku alebo v jeho blízkom okolí priamo u osoby, ktorá na základe oprávnenia podľa osobitných predpisov sama poskytuje stravovacie služby), zamestnancovi patrí finančný príspevok v rovnakom rozsahu ako príspevok zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ stravovanie zabezpečí. Rovnako má zamestnanec nárok na poskytnutie finančného príspevku od zamestnávateľa, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom a tiež ak ide o zamestnanca vykonávajúceho domácu prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, resp. v prípade, ak by priame poskytovanie stravovania bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

Zákon zamestnávateľovi umožňuje, aby po prerokovaní so zástupcami zamestnancov

-    upravil podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci,

-    umožnil stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,

-    rozšíril okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie.

V prípade pracovnej cesty, zamestnancovi patrí v zmysle zákona č. 283/­2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených zákonom o cestovných náhradách.

Suma stravného

Ustanovená je v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma

•    5 hodín až 12 hodín,

•    nad 12 hodín až do 18 hodín,

•    nad 18 hodín.

Sumu stravného s účinnosťou od 1. apríla 2025 ustanovuje opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 39/­2025 Z. z., ktoré ustanovilo sumy stravného pre časové pásma nasledovne

•    8,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

•    13,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

•    19,50 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

V súlade so zákonom o cestovných náhradách, ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie.

Ak by zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vykonal počas

•    kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín alebo viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest,

•    dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

•    jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.

V praxi sa stáva, že zamestnanec má na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie, a to buď v celom rozsahu, alebo čiastočne. Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu už stravné neposkytuje. Ak však má zamestnanec na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie len čiastočne, zamestnávateľ stravné určené zákonom kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín. To neplatí v prípade, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo z dôvodov, ktoré nezavinil.

Úprava stravovania zamestnancov naším právnym poriadkom je založená na základnej zásade

ktorej cieľom je, aby zamestnanci mali počas pracovnej zmeny zabezpečené stravovanie spočívajúce predovšetkým v poskytnutí teplého hlavného jedla a vhodného nápoja, ktoré zodpovedajú zásadám správnej výživy. Uvedené je podľa zistení najlepšie zabezpečené buď vlastnou jedálňou zamestnávateľa alebo zabezpečením inej jedálne, kde sa môžu počas pracovnej zmeny zamestnanci najesť. Preto je zákonom ponechaná prednosť takéhoto druhu stravovania. Nespokojnosť zamestnancov s týmto druhom stravovania spočívajúca v tom, že jedlo poskytované v jedálni zamestnávateľa je fádne, nechutí, často sa opakuje, je problémom u konkrétneho zamestnávateľa a je aj potrebné tento problém riešiť na úrovni zamestnávateľa.

JUDr. Sandra Mrukviová

§ 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
Cit. an strane

Stravovanie zamestnancov

(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a voči zamestnancom, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.

(3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Príspevok podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Okrem toho...