Stravovanie zamestnancov

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a voči zamestnancom, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie.

Zabezpečenie vhodného stravovania pre zamestnancov počas výkonu práce spočíva v povinnosti zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi v každej zmene stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy. Ide najmä o poskytnutie teplého jedla a vhodného nápoja.

Túto povinnosť zamestnávateľ nemá v čase, keď je zamestnanec na pracovnej ceste, pretože vtedy je stravovanie zamestnanca zabezpečené podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v platnom znení, s výnimkou prípadu, keď

–   na svojom pracovisku odpracoval viac ako štyri hodiny a v prípade, že

–   ide o zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme v zahraničí,

–   alebo poskytuje zamestnancom finančný príspevok na stravovanie.

Príklad

Zamestnanec odpracuje pracovnú zmenu v rozsahu 7,5 hodiny. Má nárok využiť stravovanie v zmysle § 152 Zákonníka práce. Po skončení pracovnej zmeny, po 16-tej hodine nastupuje na pracovnú cestu. V tento istý deň má nárok aj na poskytnutie stravného v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

Od 1. 3. 2021 sa novelou zákona č. 76/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení odseku 1 ustanovila možnosť výberu zamestnancov medzi stravovacou poukážkou (tzv. gastrolístok) a finančným príspevkom na stravovanie, ktorým je finančný príspevok na stravovanie. Uvedené priamo vyplýva z Programového vyhlásenia vlády na roky 2020 – 2024 a z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 400 z 24. júna 2020.

Znenie tohto ustanovenia je založené na základnej zásade, ktorej cieľom je zabezpečenie stravovania zamestnancom tak, aby mali najmä hlavné teplé jedlo a vhodný nápoj zodpovedajúci zásadám správnej výživy počas pracovnej zmeny, aby boli schopní po prestávke v práci vykonávať pracovnú činnosť (v mnohých prípadoch fyzicky náročnú prácu počas celej pracovnej zmeny). Od prvého znenia Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. až po súčasnosť je táto povinnosť najlepšie splnená prostredníctvom prevádzkovania vlastnej jedálne zamestnávateľom alebo zabezpečením inej jedálne, kde sa zamestnanec môže najesť v priebehu pracovnej zmeny, kde zloženie stravy je optimalizované na podmienky zamestnávateľa.

Z tohto hľadiska sa ponechala prednosť systému podnikového stravovania a právo výberu sa vzťahuje len na zamestnancov zamestnávateľov, ktorí nezabezpečujú stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom (zmluvnom) stravovacom zariadení, pretože buď tak nemôžu spraviť alebo podmienky v podniku umožňujú väčšiu flexibilitu, napr. v priestoroch veľkého zamestnávateľa by bolo problematické alebo nemožné, aby zamestnanec opustil priestory, najedol sa a vrátil sa na pracovnú zmenu do 30 minút a z tohto dôvodu zamestnávateľ prevádzkuje niekoľko stravovacích zariadení priamo v podniku alebo naopak budova s kanceláriami open space v pešej dostupnosti niekoľkých stravovacích zariadení a s flexibilnou prestávkou v práci z hľadiska jej času počas obeda a z hľadiska jej dĺžky. Zároveň sa ponechala výnimka z možnosti voľby tam, kde už bol uplatňovaný finančný príspevok na stravovanie.

Právo výberu sa vzťahuje len na zamestnancov zamestnávateľov, ktorí nezabezpečujú stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom (zmluvnom) stravovacom zariadení. Zároveň sa ponechali výnimky z možnosti voľby tam, kde už doteraz bol uplatňovaný finančný príspevok na stravovanie.

Zamestnávateľ môže upraviť podrobnejšie pravidlá, akými sa realizuje výber zamestnanca. Vzhľadom na rozmanitú veľkosť zamestnávateľov a rozličné podmienky u nich, zákon ponechal tieto otázky na zamestnávateľov a upravil len minimálne pravidlá, pričom umožňuje, aby si pre tieto účely vydal vnútorný predpis.

Ustanovilo sa tiež, aby do uskutočnenia výberu zamestnanca zamestnávateľ poskytoval stravovacie poukážky alebo poskytoval finančný príspevok na stravovanie na základe svojho rozhodnutia.

Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom zariadení alebo sprostredkovať ho u iných subjektov, pretože to vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku a zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie ani u externých dodávateľov, alebo ak zamestnanec nemôže na základe lekárskeho potvrdenia využiť žiadnu z foriem stravovania zabezpečených zamestnávateľom, zamestnanci majú nárok na príspevok podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, t. j. najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však vo výške 55 % zo sumy stravného poskytovaného na pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

V súlade s novelou zákona č. 63/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, od 1. 5. 2018 v nadväznosti na potreby praxe sa upravilo zaokrúhlenie príspevku zamestnávateľa na každé jedlo v prípade, ak vypočítaný percentuálny podiel predstavuje číslo vyjadrené na zlomky centov. Napr. podľa Opatrenia MPSVR SR č. 309/2016 Z. z. stravné v časovom pásme 5 až 12 hodín predstavovalo 4,50 eura. Ak zamestnávateľ chcel poskytovať príspevok v maximálnej výške 55 % z tejto sumy, čo predstavovalo 2,475 eura, po tejto úprave mohol poskytovať príspevok v sume 2,48 eura. Spôsob zaokrúhľovania v prospech zamestnanca sa týka aj výšky finančného príspevku podľa ods. 6 a 7.

Na finančný príspevok vzniká zamestnancovi v rozsahu uvedenom v § 152 ods. 3 v týchto situáciách:

–   keď objektívne nie je možné zabezpečiť zamestnancovi klasické stravovanie vzhľadom na charakter práce,

–   na taký istý finančný príspevok má nárok aj zamestnanec pri výkone domácej práce alebo telepráce, ak nie je možné stravovanie podľa predchádzajúcich ustanovení,

–   ak na základe lekárskeho potvrdenia špecializovaného lekára zamestnanec nemôže využiť žiaden s poskytovaných spôsobov stravovania.

Na účely stravovania sa za pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako jedenásť hodín, môže zamestnávateľ zabezpečiť ďalšie teplé jedlo.

Ak zamestnanec z rôznych príčin neodpracoval určenú pracovnú zmenu, kráti sa mu nárok na stravovací lístok, čo platí aj v prípade „gastrolístka“.

Obvykle sa stravné lístky zamestnancovi prideľujú 1 mesiac vopred, v ďalšom mesiaci sa ich počet kráti podľa počtu neodpracovaných zmien. Počet dní neprítomnosti v práci sa zisťuje podľa evidencie dochádzky.

Vo väzbe na zmeny v ods. 7, kedy môže nastať situácia, že zamestnávateľ bude poskytovať len finančný príspevok na stravovanie, sa spresnilo ustanovenie ods. 2 o podmienkach pre vznik práva na poskytnutie finančného príspevku (vo väzbe na odpracovanie určitej minimálnej dĺžky pracovnej zmeny). Novelou zákona č. 76/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, s účinnosťou od 1. 3. 2021 sa v odseku 2 slová „Nárok na poskytnutie stravy“ nahradili slovami „Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie“ a slová „poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla“ sa nahradili slovami „ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie“.

Zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancom na hodnotu poskytovanej stravy. Zákonník práce určuje minimum, t. j. 55 % ceny jedla a maximum, t. j. 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa tohto ustanovenia zamestnávateľ prispieva na stravu zamestnancom aj zo sociálneho fondu, ktorého výška nie je limitovaná. Jeho výšku dohodnú v kolektívnej zmluve, ak nie je uzavretá kolektívna zmluva, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ. Sociálny fond upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.

Poznámka

Zákon o sociálnom fonde upravuje tvorbu a následné použitie sociálneho fondu. Zamestnávateľ tvorí fond v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom fonde. Zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Cenu jedla prevádzkovateľ stravovacieho zariadenia zvyčajne určuje z ceny potravín a z prevádzkových nákladov, do ktorých sa započítavajú mzdy, hygienické pracovné ošatenie, čistiace potreby, vybavenie stravovacieho zariadenia, náklady na energiu (plyn, elektrina) a ďalšie náklady, ktoré vyplynú z prevádzky stravovacieho zariadenia.

Ak zamestnávateľ nemá vlastné stravovacie zariadenie, jeho povinnosťou je zabezpečiť stravovanie u iného zamestnávateľa v blízkosti zamestnávateľa. Ak ani takto nemôže zabezpečiť stravovanie, môže tak urobiť prostredníctvom fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať alebo poskytnúť stravovacie služby. Ak pôjde o sprostredkovanie prostredníctvom „gastrolístkov“, stravovanie musí byť poskytnuté u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Hodnota stravovacej poukážky musí byť najmenej 75 % ceny stravného poskytovaného na pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Po novele zákona č. 76/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa znenie odseku 4 doplnilo, čo znamená, že zamestnávateľ poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme s výnimkou, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.

Z uvedeného vyplýva, že sa zaviedla elektronická forma stravovacej poukážky, ktorá je povinná od 1. 1. 2023, s výnimkou tých prípadov, kedy sa elektronická stravovacia poukážka môže z objektívnych dôvodov použiť na pracovisku alebo v jeho blízkosti, t. j. stravovacie zariadenie, ale napr. aj obchod, bufet nebude prijímať elektronické stravovacie poukážky. Nie všade bude možné vybudovať sieť a akceptačné miesta na používanie elektronických stravovacích poukážok, napr. malé obce, malé obchody, bufety, a pod.

Účinnosť od 1. 1. 2023 bola stanovená z dôvodu, aby sa subjekty, ktorých sa to týka, sa mohli v dostatočnom časovom priestore pripraviť na poskytovanie, ako aj na prijímanie elektronických stravovacích poukážok.

Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť zamestnancovi stravovanie, ak:

–   je zamestnanec na pracovnej ceste, alebo ak

–   to vylučujú podmienky výkonu práce, alebo ak zamestnávateľ nemá možnosť zabezpečiť stravovanie.

V prípade pracovnej cesty sú nároky zamestnanca transparentné. Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách jasne určuje výšku stravného v závislosti na dĺžke pracovnej cesty, ktorá podlieha pravidelnej valorizácii.

Poznámka

Zákon o cestovných náhradách upravuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi (dočasné pridelenie), pri vyslaní do členského štátu európskej únie (vyslanie do štátu európskej únie), pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (vznik pracovného pomeru), pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť

–  zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ak osobitný predpis neustanovuje inak,

–  členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,

–  fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté,

–  osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon.

Upravuje aj poskytovanie náhrad osobám, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak im nie sú poskytované náhrady, ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu ani v inom právnom vzťahu, ak je to dohodnuté. Zákon o cestovných náhradách upravuje aj poskytovanie náhrad osobám pri pracovných cestách počas dočasného pridelenia. Nevzťahuje na poskytovanie náhrad členom posádok námorných lodí počas nalodenia. Zamestnancovi nepatrí náhrada, ak mu je preukázane poskytnutá inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou v rozsahu a vo výške podľa tohto zákona. Ak fyzická osoba alebo právnická osoba preukázane poskytne zamestnancovi náhradu čiastočne, zamestnávateľ poskytne zostávajúcu časť náhrady do rozsahu a výšky podľa tohto zákona.

Iná môže byť situácia, keď sa zamestnávateľ zbavuje povinnosti poskytovať stravu s poukázaním na to, že nemá možnosť stravovanie zabezpečiť. Je treba skúmať či zamestnávateľ objektívne vyčerpal všetky možnosti na zabezpečenie stravovania (napr. prevážanie jedla na veľké vzdialenosti nesie so sebou veľké náklady na energiu, je ohrozené dodržiavanie hygienických i bezpečnostných predpisov a pod.).

Výška provízie pre právnickú osobu zabezpečujúcu „gastrolístky“ bola obmedzená na 2 % z ceny stravného lístka, resp. z hodnoty sumy uvedenej na stravnom lístku.

Od 1. 3. 2021 sa znížila výška poplatku zamestnávateľa za sprostredkovanie stravovania z 3 % na maximálne 2 % z dôvodu zníženia nákladov zamestnávateľa pri zabezpečovaní stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok. K uvedenej zmene došlo novelou zákona č. 76/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

S účinnosťou od 1. 3. 2015 v prípade dočasne prideleného zamestnanca (§ 58 ZP) – ak sa mu počas dočasného pridelenia neposkytujú cestovné náhrady – je povinnosťou zamestnávateľa alebo agentúry dočasného zamestnávania zabezpečiť dočasne pridelenému zamestnancovi stravovanie v rozsahu podľa § 152 Zákonníka práce.

Novelou zákona č. 76/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa od 1. 3. 2021 zmenilo znenie odsekov 6 a 7.

Ako sme už uviedli, ponechala sa prednosť systému podnikového stravovania a právo výberu sa vzťahuje len na zamestnancov zamestnávateľov, ktorí nezabezpečujú stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom (zmluvnom) stravovacom zariadení, pretože buď tak nemôžu spraviť alebo podmienky v podniku umožňujú väčšiu flexibilitu. Taktiež sa ponechali výnimky z možnosti voľby tam, kde už bol uplatňovaný finančný príspevok na stravovanie. Čo sa týka práva výberu, ten sa vzťahuje len na zamestnancov zamestnávateľov, ktorí nezabezpečujú stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom napríklad stravovacom zariadení. Možnosťou zamestnávateľa je upraviť podrobnejšie pravidlá, akými sa realizuje výber zamestnanca a to formou vnútorného predpisu.

Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže, čo znamená, že sa zjednodušil proces výberu a súčasne sa spresnila doba, počas ktorej je zamestnanec viazaný svojím výberom

Do ustanovenia § 152 ZP sa od 1. 3. 2021 vložil nový odsek 8, ktorým sa vymedzilo, aká má byť suma finančného príspevku. Uvedené doplnenie má osobitný význam, a to tam, kde u zamestnávateľa nie je porovnateľný zamestnanec so stravovacou poukážkou, a teda nie je jasné aká je cena jedla.

Po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (teda nie v kolektívnej zmluve) zamestnávateľ:

–   môže zabezpečiť stravovanie aj vtedy, keď zamestnanec čerpá dovolenku, keď je práceneschopným, prípadne pri iných prekážkach v práci alebo inej ospravedlnenej absencii,

–   môže umožniť stravovať sa aj zamestnancom, ktorí pracujú mimo rozvrhu pracovných zmien,

–   môže rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým bude stravovanie poskytnuté za tých istých podmienok.

Ing. Janka Kubíková

§ 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce
citácia na strane 27

(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a voči zamestnancom, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.

(3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Príspevok podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.

(4) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

[Dňom 1. januára 2023 v § 152 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Zamestnávateľ poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme; to neplatí, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.“]

(5) Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby prostredníctvom stravovacích poukážok, je výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 2 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.

(6) Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v sume podľa odseku 8, ak

a) povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku,

b) zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2,

c) zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom,

d) ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo, ak by stravovanie podľa odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

(7) Zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľ...