Stravovanie zamestnancov
   – účtovanie u zamestnávateľa

Príspevok na stravovanie zamestnancov poskytovaný podľa podmienok stanovených Zákonníkom práce, t. j. vo výške 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, účtovne zamestnávateľ zachytí na ťarchu účtu 527.

Stravovanie a nápoje z pohľadu PÚ

Účtovanie predaja stravných lístkov ako cenín pri stravovaní zamestnancov v cudzom stravovacom zariadení:

Účtovanie stravovacích poukážok v papierovej forme

Stravovacie poukážky v papierovej forme, ktoré zamestnávateľ nakupuje pre svojich zamestnancov predstavujú z účtovného hľadiska ceniny.

V zmysle § 25 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve sa ceniny oceňujú ich menovitou hodnotou. Podľa § 25 ods. 6 písm. c) zákona o účtovníctve sa menovitou hodnotou rozumie cena, ktorá je uvedená na peňažných prostriedkoch, alebo ceninách.

Stravné lístky odovzdané zamestnancovi na vopred určené časové obdobie sa účtujú na ťarchu účtu 335 – Pohľadávky voči zamestnancom a so súvzťažným zápisom v prospech účtu 213 – Ceniny v okamihu odovzdania stravných lístkov zamestnancovi.

Reálny nárok na stravovacie poukážky za zúčtovacie obdobie sa účtuje:

na ťarchu účtu

-    527.100 – Zákonné sociálne náklady v sume podľa Zákonníka práce,

-    527.200 – Zákonné sociálne náklady v sume stravného nad rámec Zákonníka práce, ktoré sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa zákona o dani z príjmov,

-    528 – Ostatné sociálne náklady, ak zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravné nad rámec Zákonníka práce a zároveň je daňovo neuznaným výdavkom podľa ustanovení zákona o dani z príjmov,

-    472 – Záväzky zo sociálneho fondu, v sume akou zamestnávateľ prispieva zo SF so súvzťažným zápisom v prospech účtu 335 – Pohľadávky voči zamestnancom v sume skutočného nároku zamestnanca na stravovacie poukážky za zúčtovacie obdobie. V súlade so Zákonníkom práce môže zamestnancovi vznikať nárok na stravné podľa skutočne odpracovaných dní, ale tiež aj počas dovolenky alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci.

Prípadná odmena (provízia) dodávateľovi za dodanie stravovacích poukážok sa účtuje v prospech účtu 321 – Dodávatelia a na ťarchu účtu 518 – Ostatné služby.

V prípade, ak zamestnávateľ na začiatku mesiaca poskytne vopred stravovacie poukážky zamestnancovi v plnej výške

podľa počtu pracovných dní v príslušnom mesiaci, pričom zamestnancovi nevznikne nárok na stravovacie poukážky za určité dni, napr. z dôvodu čerpania dovolenky, je potrebné tento rozdiel vysporiadať.

Zamestnávateľ upravuje práva a povinnosti vo vzťahu k stravnému vo svojom vnútornom predpise, ktorý obsahuje podmienky poskytnutia stravných lístkov a vysporiadanie rozdielu za dni kedy zamestnancovi nevznikol nárok na stravné lístky. Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť stravné lístky vopred, zvyčajne ich poskytuje vopred na celý kalendárny mesiac.

Vysporiadanie rozdielu medzi počtom dní v mesiaci kedy vznikol nárok zamestnancovi na stravné a počtom dní kedy nevznikol nárok zamestnancovi na stravné je tiež predmetom interného predpisu, ktorý nadväzuje na dohodu o zrážke zo mzdy (§ 20 Zákonníka práce) alebo inej formy vysporiadania rozdielu medzi predpokladaným nárokom a skutočným nárokom na stravné.

Účtovanie stravovacích poukážok v elektronickej forme

Stravovacie poukážky v elektronickej forme sú poskytované prostredníctvom elektronickej karty (ďalej len „elektronická karta“), ku ktorej je zo strany zamestnávateľa asociovaná určitá hodnota (dobíjanie elektronickej karty), pričom výška „dobitia“ karty závisí od podmienok, ktoré sú dohodnuté v zmluve uzatvorenej medzi zamestnávateľom a poskytovateľom elektronickej karty. Suma na elektronickej karte v tomto prípade je pripísaná („dobitá“) na účel stravovania. Elektronické karty, ktoré zamestnávateľ nakupuje pre svojich zamestnancov nepredstavujú z účtovného hľadiska ceniny ako je to v prípade stravovacích poukážok v papierovej forme.

Nadobudnutie elektronických kariet sa účtuje len v podsúvahe s podrobnou analytickou evidenciou za každého zamestnanca, ktorému je poskytnutá elektronická karta. Poskytnutie elektronickej karty zamestnancovi sa zaznamenáva v podsúvahovej evidencii.

Tak ako je uvedené vyššie zamestnávateľ pravidelne prostredníctvom poskytovateľa elektronických kariet „dobíja“ elektronickú kartu príslušnou hodnotou.

Jeden zo spôsobov finančného vysporiadania „dobitia“ elektronických kariet medzi zamestnávateľom a poskytovateľom elektronických kariet je, že pri „dobití“ elektronických kariet nedochádza u zamestnávateľa k úhrade tohto „dobitia“, ale poskytovateľ elektronických kariet za určité obdobie (spravidla za mesiac) zamestnávateľovi vystaví faktúru za odobratú stravu.

V tomto prípade sa o „dobití“ elektronických kariet neúčtuje, účtuje sa na základe faktúry od poskytovateľa elektronických kariet. Takto „dobitou“ elektronickou kartou platí zamestnanec za poskytnutú stravu.

Na základe doručenej faktúry účtovná jednotka účtuje záväzok voči poskytovateľovi elektronických kariet

v prospech účtu 321 – Dodávatelia súvzťažne na ťarchu účtu

-    527.100 – Zákonné sociálne náklady suma 55 % z hodnoty poskytnutého stravovania,

-    527.200 – Zákonné sociálne náklady v sume stravného nad rámec Zákonníka práce a zároveň daňovým výdavkom podľa ustanovení zákona o dani z príjmov,

-    528 – Ostatné sociálne náklady, ak zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravné nad rámec Zákonníka práce a zároveň je daňovo neuznaným výdavkom podľa ustanovení zákona o dani z príjmov,

-    472 – Záväzky zo sociálneho fondu suma príspevku na stravovanie zo SF, ak naň zamestnávateľ prispieva,

-    335 – Pohľadávky voči zamestnancom.

Zrážku zo mzdy účtovná jednotka zaúčtuje na ťarchu účtu 331 – Zamestnanci súvzťažne v prospech účtu 335 – Pohľadávky voči zamestnancom.

Rovnako ako v prípade stravovacích poukážok v papierovej podobe môže dôjsť k rozdielom, ak zamestnávateľ na začiatku mesiaca „dobije“ elektronickú kartu sumou, ktorá nezodpovedá počtu odpracovaných dní zamestnanca v príslušnou mesiaci, napr. z dôvodu čerpania dovolenky zamestnancom. Zamestnávateľ vysporiada takýto rozdiel „dobitím“ elektronickej karty v jednom z nasledujúcich mesiacov v hodnote krátenej o počet dní, na ktoré zamestnancovi nevznikol nárok.

Stravovanie zamestnancov v stravovacom zariadení zamestnávateľa:

Poskytnutie príspevku zamestnancom, ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie

(§ 152 ods. 6 a ods. 7 Zákonníka práce), prípadne ak si tento finančný príspevok zamestnanec zvolí:

Účtovanie finančného príspevku na stravovanie postupy účtovania špecificky neupravujú.

Finančný príspevok musí byť poskytnutý v súlade s § 152 Zákonníka práce, a to tak aby zamestnanec mal finančný príspevok k dispozícií. Zvyčajne sa poskytuje finančný príspevok na celý kalendárny mesiac vopred a účtuje sa na ťarchu účtu 335 – Pohľadávky voči zamestnancom.

Po ukončení mesiaca zamestnávateľ vyhodnotí skutočný nárok zamestnanca na stravovanie a zúčtuje pohľadávku účtovanú na účte 335, a to v prospech účtu 335 – Pohľadávky voči zamestnancom súvzťažne na ťarchu účtu

-    527.100 – Zákonné sociálne náklady podľa Zákonníka práce,

-    527.200 – Zákonné sociálne náklady v sume stravného nad rámec Zákonníka práce a zároveň daňovým výdavkom podľa ustanovení zákona o dani z príjmov,

-    472 – Záväzky zo sociálneho fondu suma príspevku na stravovanie zo SF, ak naň zamestnávateľ prispieva,

-    528 – Ostatné sociálne náklady, ak zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravné nad rámec Zákonníka práce a zároveň ide o daňovo neuznaný výdavok podľa ustanovení zákona o dani z príjmov.

V prípade, ak zamestnávateľ na začiatku mesiaca vyplatí príspevok na stravovanie zamestnancovi v plnej výške podľa počtu pracovných dní v príslušnom mesiaci, pričom ak zamestnancovi nevznikne nárok na finančný príspevok za určité dni, napr. z dôvodu čerpania dovolenky, je potrebné tento rozdiel vysporiadať. Tento rozdiel vysporiada buď zrážkou zo mzdy alebo ho prenáša do ďalšieho mesiaca.

Stravovanie a nápoje z pohľadu JÚ

Vzhľadom na daňovú orientáciu jednoduchého účtovníctva musí podnikateľ – účtovná jednotka, rozlišovať pri účtovaní, ktorý výdavok alebo jeho časť je daňovým výdavkom a ktorý nie je daňovým výdavkom. Pri účtovaní stravného zamestnancov je podstatné, aby ako daňový výdavok bola zaúčtovaná len suma vo výške 55 % ceny poskytovaného jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. V prípade, že podnikateľ zabezpečuje stravovanie svojich zamestnancov prostredníctvom fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, je daňovým výdavkom aj suma zaplatenej provízie.

Stravovacie poukážky môžu mať dve formy, a to papierovú (tzv. gastrolístky) a elektronickú formu.

Účtovanie stravovacích poukážok v papierovej forme

Stravovacie poukážky v papierovej forme, ktoré zamestnávateľ nakupuje pre svojich zamestnancov predstavujú z účtovného hľadiska ceniny. V zmysle § 25 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve sa ceniny oceňujú v účtovníctve ich menovitou hodnotou. Podľa § 25 ods. 6 písm. c) zákona o účtovníctve sa menovitou hodnotou rozumie cena, ktorá je uvedená na peňažných prostriedkoch, alebo ceninách. Nákup stravovacích poukážok účtovná jednotka účtuje v ich menovitej hodnote vyznačenej na stravovacej poukážke, bez ohľadu na prípadné zľavy a provízie poskytnuté sprostredkovateľom stravovacej služby.

V sústave jednoduchého účtovníctva je potrebné všetky účtovné prípady posúdiť aj z daňového hľadiska v zmysle zákona o dani z príjmov.

Príspevky vynaložené na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bodu 5 zákona o dani z príjmov, ak sú poskytnuté za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorým je v tomto prípade Zákonník práce.

Účtovanie stravovacích poukážok je upravené s účinnosťou od 1. 1. 2021 v § 21a ods. 1 a 2 postupov účtovania v JÚ.

Podľa § 21a ods. 1 postupov účtovania v JÚ sa nadobudnutie stravovacích poukážok zamestnávateľom účtuje v knihe cenín ako cenina so súčasným účtovaním v knihe záväzkov.

V peňažnom denníku sa úhrada záväzku za stravovacie poukážky účtuje nasledovne:

•    poplatok za sprostredkovanie stravovacích služieb ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa zákona o dani z príjmov v členení na služby, v sume sprostredkovania služieb [výdavok podľa § 4 ods. 6 písm. e) druhého bodu postupov účtovania v JÚ],

•    hodnota stravovacích poukážok v členení na

•    príspevok zamestnávateľa v súlade s § 152 Zákonníka práce v sume 55 % ceny stravovacej poukážky, najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení ostatné výdavky [výdavok podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu postupov účtovania v JÚ],

•    príspevok na stravovanie zo SF ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov [výdavok podľa § 4 ods. 6 písm. g) postupov účtovania v JÚ],

•    príspevok zamestnanca na stravovanie ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov [výdavok podľa § 4 ods. 6 písm. g) postupov účtovania v JÚ].

Podľa § 21a ods. 2 postupov účtovania v JÚ sa v knihe cenín v rozsahu poskytnutých stravovacích poukážok v príslušnom mesiaci účtuje ich výdaj. V účtovnej jednotke, ktorá je zamestnávateľom, sa pri príspevku na stravovanie poskytnutom zo SF, okrem jeho účtovania v peňažnom denníku, účtuje aj čerpanie SF v knihe SF. V knihe pohľadávok sa účtuje pohľadávka voči zamestnancovi vo výške príspevku zamestnanca na stravovanie. Úhrada hodnoty príspevku zamestnanca na stravovanie zamestnancom sa v peňažnom denníku účtuje

•    pri úhrade v hotovosti ako príjem do pokladne a príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov [výdavok podľa § 4 ods. 6 písm. f) postupov účtovania v JÚ] alebo

•    pri zrážke zo mzdy ako úhrada pohľadávky voči zamestnancovi a výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení mzdy [výdavok podľa § 4 ods. 6 písm. e) tretieho bodu postupov účtovania v JÚ].

Zrážku zo mzdy je potrebné účtovať nielen ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení mzdy, čo je súčasťou čistej mzdy, ale aj ako príjem neovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. f) postupov účtovania v JÚ.

Ak zamestnávateľ prispieva svojim zamestnancom nad rámec Zákonníka práce

a u zamestnávateľa sa nejedná o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov ani o daňový výdavok podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, takýto výdavok sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. g) postupov účtovania v JÚ.

Ak zamestnávateľ prispieva svojim zamestnancom nad rámec Zákonníka práce, pričom sú splnené podmienky na uplatnenie daňového výdavku podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, takýto výdavok sa účtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu postupov účtovania v JÚ.

V prípade, ak zamestnávateľ na začiatku mesiaca poskytne vopred stravovacie poukážky zamestnancovi podľa počtu pracovných dní v príslušnom mesiaci, pričom zamestnancovi nevznikne nárok na stravovacie poukážky za určité dni, napr. z dôvodu čerpania dovolenky, je potrebné tento rozdiel vysporiadať. Spôsob vysporiadania vzniknutých rozdielov si zamestnávateľ určí vo vnútornom predpise. Napríklad vysporiadanie vzniknutých rozdielov na konci mesiaca zrážkou zo mzdy zamestnanca v sume, na ktorú mu nevznikol nárok alebo prenosom vzniknutého rozdielu do nasledujúcich mesiacov, a to spôsobom, že zamestnávateľ poskytne stravovacie poukážky v jednom z nasledujúcich mesiacov v sume krátenej o počet dní, na ktoré zamestnancovi nevznikol nárok.

Zamestnávateľ je na konci účtovného (zdaňovacieho) obdobia povinný vyhodnotiť skutočný nárok zamestnanca na stravovacie poukážky

za celé účtovné obdobie, a ak aj napriek priebežnému vysporiadaniu vyššie uvedených rozdielov zistí, že je vo výdavkoch ovplyvňujúcich základ dane zaúčtovaná vyššia suma výdavkov ako suma daňových výdavkov podľa zákona o dani z príjmov, je potrebné pri uzavieraní účtovných kníh zaúčtovať prostredníctvom uzávierkových účtovných operácií zníženie (storno) týchto výdavkov, keďže ide o sumu výdavkov, ktoré sa podľa podmienok zákona o dani z príjmov nezahrnujú do základu dane [§ 8 ods. 4 písm. a) bod 1d postupov účtovania v JÚ].

Sociálny fond

Ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie zo SF, čerpanie SF na tento účel sa účtuje ako výdavok, ktorý podľa zákona o dani z príjmov neovplyvňuje základ dane z príjmov [výdavok podľa § 4 ods. 6 písm. g) postupov účtovania v JÚ]. Tvorba a čerpanie SF je upravené v § 7 ods. 3 postupov účtovania v JÚ. Ak prostriedky SF nie sú uložené na osobitnom účte v banke, tvorba SF sa účtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa zákona o dani z príjmov v členení tvorba SF [výdavok podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu postupov účtovania v JÚ]. Ak prostriedky SF sú uložené na osobitnom účte v banke, tvorba SF sa účtuje v peňažnom denníku ako finančná operácia v priebehu roka, ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa zákona o dani z príjmov v členení tvorba SF [výdavok podľa § 4 ods. 6 písm. e) piateho bodu postupov účtovania v JÚ]. V knihe SF sa tvorba a čerpanie účtuje ako prírastok a úbytok SF.

Účtovanie stravovacích poukážok v elektronickej forme

Stravovacie poukážky v elektronickej forme poskytované vo forme elektronickej karty (ďalej len „elektronická karta“), ku ktorej je zo strany zamestnávateľa asociovaná určitá hodnota, pričom výška „dobitia“ karty závisí od podmienok, ktoré sú dohodnuté v zmluve uzatvorenej medzi zamestnávateľom a poskytovateľom elektronickej karty. Elektronické karty, ktoré zamestnávateľ nakupuje pre svojich zamestnancov nepredstavujú z účtovného hľadiska ceniny ako je to v prípade stravovacích poukážok v papierovej forme.

Jeden zo spôsobov finančného vysporiadania „dobitia“ elektronických kariet medzi zamestnávateľom a poskytovateľom elektronických kariet je, že pri „dobití“ elektronických kariet nedochádza u zamestnávateľa k úhrade tohto „dobitia“, ale poskytovateľ elektronických kariet za určité obdobie (spravidla za mesiac) zamestnávateľovi vystaví faktúru za odobratú stravu. V tomto prípade sa o „dobití“ elektronických kariet neúčtuje, účtuje sa na základe faktúry od poskytovateľa elektronických kariet. Touto „dobitou“ elektronickou kartou platí zamestnanec za poskytnutú stravu.

Účtovanie elektronických kariet v sústave jednoduchého účtovníctva

upravuje § 21a ods. 4 až 6 postupov účtovania v JÚ.

Nadobudnutie elektronických kariet sa účtuje v knihe záväzkov.

Výdaj a „dobitie“ elektronických kariet zamestnancom sa účtuje v pomocnej evidencii pracovnoprávnych vzťahov.

V súvislosti s príspevkami na stravovanie zamestnancov sa v zmysle § 21a ods. 5 postupov účtovania v JÚ po použití elektronických kariet a následnom vyúčtovaní od dodávateľa elektronických kariet účtuje v knihe záväzkov záväzok voči dodávateľovi elektronických kariet, pričom úhrada tohto záväzku sa v peňažnom denníku účtuje ako výdavok:

•    vo výške príspevku zamestnávateľa ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení ostatné výdavky [výdavok podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu postupov účtovania v JÚ],

•    vo výške príspevku zamestnanca na stravovanie ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov [výdavok podľa § 4 ods. 6 písm. g) postupov účtovania v JÚ].

Čerpanie SF ako príspevok na stravovanie zo SF sa tak ako pri stravovacích poukážkach v papierovej forme účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov [výdavok podľa § 4 ods. 6 písm. g) postupov účtovania v JÚ].

Okrem týchto skutočností sa v peňažnom denníku účtuje aj úhrada záväzku z titulu nadobudnutia elektronických kariet, a to podľa § 21a ods. 4 postupov účtovania v JÚ ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov podľa zákona o dani z príjmov v členení na služby [výdavok podľa § 4 ods. 6 písm. e) druhého bodu postupov účtovania v JÚ].

V prípade zrážky zo mzdy zamestnanca za stravovanie

je potrebné, tak ako v prípade stravovacích poukážok v papierovej podobe okrem výdavku ovplyvňujúceho základ dane v členení mzdy, účtovať aj iný príjem neovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. f) postupov účtovania v JÚ.

Tak ako je uvedené pri stravovacích poukážkach v papierovej podobe aj pri elektronických kartách, ak zamestnávateľ prispieva svojim zamestnancom nad rámec Zákonníka práce a u zamestnávateľa sa nejedná o daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona o dani z príjmov ani o daňový výdavok podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, takýto výdavok sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. g) postupov účtovania v JÚ. Ak sú v prípade príspevku nad rámec Zákonníka práce splnené podmienky na uplatnenie daňového výdavku podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov, takýto výdavok sa účtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu postupov účtovania v JÚ.

RADA!

Rovnako ako v prípade stravovacích poukážok v papierovej podobe môže dôjsť k rozdielom, ak zamestnávateľ za príslušný mesiac zahrnie do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane (príspevok zamestnávateľa v súlade so Zákonníkom práce) sumu, ktorá nezodpovedá nároku zamestnanca podľa skutočne odpracovaných dní zamestnanca v príslušnom mesiaci, napr. z dôvodu čerpania dovolenky zamestnancom. Zamestnávateľ vysporiada takýto rozdiel „dobitím“ elektronickej karty v jednom z nasledujúcich mesiacov v hodnote krátenej o počet dní, na ktoré zamestnancovi nevznikol nárok.

Ing. Ján Mintál

§ 25 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve
Cit. na strane 9

(1) Z jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, ak tento zákon neustanovuje inak, sa oceňuje

a) obstarávacou cenou

1. hmotný majetok s výnimkou hmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,

2. zásoby s výnimkou zásob vytvorených vlastnou činnosťou,

3. podiely na základnom imaní obchodných spoločností, deriváty a cenné papiere okrem cenných papierov, podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a derivátov podľa písmena e) tretieho bodu,

4. pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom do základného imania,

5. nehmotný majetok s výnimkou nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,

6. záväzky pri ich prevzatí,

b) vlastnými nákladmi

1. hmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou,

2. zásoby vytvorené vlastnou činnosťou,

3. nehmotný majetok vytvorený vlastnou činnosťou,

4. príchovky a prírastky zvierat,

c) menovitou hodnotou

1. peňažné prostriedky, tokeny elektronických peňazí a ceniny,

2. pohľadávky pri ich vzniku,

3. záväzky pri ich vzniku,

d) reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2

1. majetok bezodplatne nadobudnutý okrem peňažných prostriedkov, tokenov elektronických peňazí, cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,

2. majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania okrem peňažných prostriedkov, tokenov elektronických peňazí, cenín a pohľadávok...