Stravovanie zamestnancov a SZČO

Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 211/2024 Z. z. zvýšilo od septembra 2024 sumy stravného v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách na 8,30 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín, na 12,30 eur pre časové pásmo 12 až 18 hodín a na 18,40 eur pre časové pásmo nad 18 hodín. Uvedená zmena znamená, že sa okrem náhrad pri tuzemských pracovných cestách zvyšuje aj

-    suma príspevku zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov,

-    minimálna výška stravovacej poukážky poskytovanej zamestnancom,

-    minimálna výška finančného príspevku na stravovanie poskytovaného zamestnancom,

-    výška výdavkov na stravovanie pre samostatne zárobkovo činné osoby.

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie zamestnancov

Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 152 Zákonníka práce zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo ďalší finančný príspevok na stravovanie. Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Osobitne upravenou povinnosťou pre zamestnávateľov je poskytovanie stravy zamestnancom, ktorí sú zároveň vyslaní na pracovnú cestu, kedy platí nasledovná podmienka: ak bol zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu, ale na svojom pravidelnom pracovisku odpracoval viac ako štyri hodiny, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť mu stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti.

Príklad 1

Zamestnanec s dohodnutým pracovným časom od 8.00 h do 16.30 h odišiel o 13.30 h na tuzemskú pracovnú cestu, ktorú ukončil o 20.00 h. V daný deň od 8.00 h do 13.30 h pracoval na svojom pracovisku.

Zamestnancovi vzniká za daný pracovný deň:

-    nárok na jedno teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo vlastnom stravovacom zariadení s prevádzkou od 11.00 h do 13.00 h,

-    nárok na stravné vo výške 8,30 eur za pracovnú cestu v trvaní 6,5 hodiny v ten istý deň.

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Takto vypočítaný príspevok sa zaokrúhľuje na najbližší euro cent nahor. Od septembra 2024 si zamestnávateľ účtuje priamo ako daňový výdavok zodpovedajúci maximu 55 % hodnoty stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín sumu 4,57 eur. Takýto príspevok je daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu.

Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky v tomto prípade musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. To znamená, že od septembra 2024 hodnota stravovacej poukážky musí byť minimálne 6,23 eur (75 % zo sumy stravného 8,30 eur). V prípade stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, je súčasne limitovaná aj výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby maximálne 2 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.

Príklad 2

Zamestnávateľ zabezpečuje pre svojich zamestnancov stravovanie nákupom stravovacích poukážok. Na celý rok 2024 zakúpil na začiatku januára 2024 5 000 ks poukážok v hodnote 6,00 eur, pričom zamestnanci za poukážky zamestnávateľovi platili 1,00 eur (sumu 4,29 eur si zamestnávateľ účtoval priamo ako daňový výdavok zodpovedajúci 55 % hodnoty stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, zvyšok, t. j. sumou 0,71 eur prispieva zamestnancom zo sociálneho fondu).

Na základe zmeny výšky stravného zamestnávateľ od septembra 2024 nemôže zamestnancom poskytovať tieto poukážky, ale musí zabezpečiť buď ich výmenu za poukážky minimálne v hodnote 6,23 eur alebo musí dokúpiť ešte poukážky v hodnote minimálne 0,23 eur.

Finančný príspevok na stravovanie sa poskytuje v sume, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom (najmenej 55 % ceny jedla), a súčasne táto suma musí byť najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky. To znamená, že od 1. 9. 2024 je minimálna výška finančného príspevku na stravovanie 3,43 eur (minimálna hodnota stravovacej poukážky – 75 % z 8,30 eur – je 6,23 eur a 55 % z 6,23 eur je 3,43 eur). Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky (3,43 eur), najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín (4,57 eur).

Okrem finančného príspevku na stravovanie (v rozpätí 3,43 eur až 4,57 eur) zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi aj príspevok zo sociálneho fondu. Takto poskytnutý finančný príspevok nepodlieha u zamestnanca dani z príjmov a ani odvodom poistného na sociálne a zdravotné poistenie.

Zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. Podrobnosti výberu a realizácie povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať finančný príspevok na stravovanie na základe výberu môže zamestnávateľ ustanoviť vo vnútornom predpise.

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov nielen rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie ako svojim zamestnancom, ale môže aj:

–   umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,

–   upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci, alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci.

Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách slúži zamestnancovi len na náhradu jeho zvýšených výdavkov na stravovanie. Nepokrýva celkové výdavky zamestnanca na stravovanie na pracovnej ceste, pretože sa vychádza z toho, že zamestnanec sa stravuje aj vtedy, keď nie je na pracovnej ceste a vznikajú mu určité výdavky na stravovanie.

Zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty. Suma stravného je určená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Konkrétnu sumu stravného od septembra 2024 určilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nasledovne:

a)  8,30 eur pri pracovnej ceste trvajúcej 5 až 12 hodín,

b)  12,30 eur pri pracovnej ceste trvajúcej nad 12 hodín až do 18 hodín,

c)  18,40 eur pri pracovnej ceste trvajúcej nad 18 hodín.

Stravné sa vo všeobecnosti poskytuje za každý kalendárny deň samostatne, pričom sa zohľadňuje dĺžka trvania pracovnej cesty v rámci tohto kalendárneho dňa. Aj pri viacdňovej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne. Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. Nie je prípustné akékoľvek spočítanie časov trvania viacerých pracovných ciest, ale naopak, je potrebné posudzovanie každej pracovnej cesty osobitne aj v prípade, že v rámci jedného kalendárneho dňa je vykonaných viacero pracovných ciest.

Zamestnávateľ nemôže meniť a ani modifikovať zákonom určené časové pásma (okrem výnimky vzťahujúcej sa na zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania). Nemôže ich ani rozčleňovať a rozčleneným časom priraďovať sumy, a to ani pri dodržaní hraníc určených zákonom.

Ak zamestnávateľ vyslaním na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín alebo mu môže zabezpečiť bezplatné stravovanie. Pri pracovnej ceste trvajúcej menej ako 5 hodín nie je splnená základná podmienka na poskytnutie stravného a za normálnych okolností zamestnancovi stravné za takúto pracovnú cestu nepatrí. Ak však doba pracovnej cesty zasahuje do času zvyčajného stravovania zamestnanca v mieste pravidelného pracoviska, a z tohto dôvodu sa zamestnanec nemôže stravovať zvyčajným spôsobom, zamestnávateľ mu môže poskytnúť stravné až do sumy stravného určeného pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Zákon určuje len maximálnu výšku stravného. Zamestnávateľ nemusí využiť túto maximálnu sumu, ale zamestnancovi môže poskytnúť aj nižšie stravné, ako je ustanovené pre najkratšie časové pásmo. Znemožnenie stravovania sa zvyčajným spôsobom neznamená len zmeškanie času obeda (kedy sa zamestnanec stravuje napr. v zamestnávateľovej jedálni), ale aj času raňajok alebo večere. O poskytnutí stravného v takomto prípade rozhoduje zamestnávateľ vo svojej kompetencii, to znamená, že zamestnanec nemá na túto náhradu právny nárok. Podľa zákona o dani z príjmov sa poskytnutie tejto náhrady považuje za príjem zamestnanca a pre zamestnávateľa nejde o daňový výdavok v zmysle § 19 zákona o dani z príjmov. Túto náhradu môže poskytovať aj zamestnávateľ v rozpočtovej a príspevkovej sfére v rámci pridelených rozpočtových prostriedkov.

So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť odchylne od tohto zákona podmienky na poskytovanie stravného, ako aj nižšie sumy stravného, najviac však o 25 % z ustanovenej sumy stravného; suma stravného sa zaokrúhli na najbližší euro cent nahor.

Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie

–   zamestnávateľ mu stravné neposkytuje vtedy, ak bezplatné stravovanie je zabezpečené v celom rozsahu, t. j. nielen zabezpečenie obeda, ale všetkých troch hlavných jedál (raňajok, obeda a večere), pričom zamestnanec si toto stravovanie nemusí platiť a preto mu nevzniká žiaden výdavok v súvislosti so stravovaním,

–   zamestnávateľ mu stravné kráti vtedy, ak má zamestnanec preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne. Čiastočne zabezpečeným stravovaním je zabezpečenie jedného alebo dvoch hlavných jedál (napr. len obed, len večera, raňajky a obed a pod.). Musí ísť pritom vždy o bezplatné stravovanie pre zamestnanca, to znamená, že zamestnanec si za takto zabezpečené stravovanie nemôže platiť alebo prispievať naň a toto bezplatné stravovanie musí byť preukázané. Za čiastočne bezplatné stravovanie sa nemôže považovať prípad, keď sa zamestnancovi na pracovnej ceste zabezpečí napr. obed, na ktorý si musí ešte určitou sumou doplácať. Za zabezpečenie stravovania sa tiež nepovažuje poskytnutie obvyklého občerstvenia (káva, obložený chlebík, obložená žemľa, minerálna voda), pretože stravné slúži zamestnancovi na zabezpečenie si teplého jedla.

Mieru krátenia stravného určuje zákon nasledovne:

a)  o 25 % z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín za bezplatne poskytnuté raňajky – v súčasnosti to predstavuje sumu 4,60 eur (25 % zo sumy 18,40 eur),

b)  o 40 % z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín za bezplatne poskytnutý obed – v súčasnosti to predstavuje sumu 7,36 eur (40 % zo sumy 18,40 eur),

c)  o 35 % z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín za bezplatne poskytnutú večeru – v súčasnosti to predstavuje sumu 6,44 eur (35 % zo sumy 18,40 eur).

Zamestnávateľ stravné nekráti, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil. Preukázanie zabezpečeného jedla alebo poskytnutých raňajok sa môže nahradiť vyhlásením zamestnanca vo vyúčtovaní náhrad.

Po dobu prerušenia pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny zamestnanca alebo po dobu dohodnutého prerušenia pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca, stravné zamestnancovi nepatrí.

Príklad 3

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu, na ktorej mu bolo poskytnuté bezplatné ubytovanie s raňajkami a jeho pracovná cesta v tomto dni trvala 20 hodín.

To znamená, že zamestnancovi vznikne nárok na stravné za tento deň vo výške 13,80 eur (18,40 eur – 25 % z 18,40 eur).

Príklad 4

Zamestnávateľ zabezpečil zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu bezplatné stravovanie počas celého dňa, ale jeho hodnota bola nižšia ako určená výška stravného.

Zamestnancovi v tomto prípade nepatrí doplatok medzi zaplatenou stravou a príslušným stravným podľa počtu hodín strávených na pracovnej ceste, pretože mu bolo zabezpečené kompletné bezplatné stravovanie.

Príklad 5

Zamestnanec vykonal trojdňovú pracovnú cestu, na ktorej mu boli poskytnuté bezplatné obedy a jedenkrát aj večera. V jednotlivých dňoch trvala pracovná cesta nasledovne:

1. deň: začiatok pracovnej cesty o 10.00 h, poskytnutý obed v mieste cieľa cesty, t. j. celková doba trvania cesty v tento deň je 14 hodín,

2. deň: pracovná cesta trvala celý deň, t. j. 24 hodín, pričom zamestnancovi bol poskytnutý bezplatný obed a večera,

3. deň: ukončenie pracovnej cesty o 19.00 h, zamestnancovi bol poskytnutý bezplatný obed, t. j. pracovná cesta trvala 19 hodín.

Zamestnancovi vzniká nárok na stravné za trojdňovú pracovnú cestu vo výške 12,82 eur, ktoré vypočítame nasledovne:

1. deň: stravné 12,30 eur (za 14-hodinovú pracovnú cestu) krátené o bezplatný obed, t. j. o sumu 7,36 eur (40 % zo sumy stravného 18,40 eur) – výsledné stravné za tento deň je 4,94 eur,

2. deň: stravné 18,40 eur (za 24-hodinovú pracovnú cestu) krátené o bezplatný obed, t. j. o sumu 7,36 eur (40 % zo sumy stravného 18,40 eur) a krátené o bezplatnú večeru, t. j. o sumu 6,44 eur (35 % zo sumy stravného 18,40 eur) – výsledné stravné za tento deň je 4,60 eur,

3. deň: stravné 18,40 eur (za 19-hodinovú pracovnú cestu) krátené o bezplatný obed, t. j. o sumu 7,36 eur (40 % zo sumy stravného 18,40 eur) – výsledné stravné za tento deň je 11,04 eur.

Stravné samostatne zárobkovo činných osôb

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v § 19 ods. 2 písm. p) umožňuje zahrnúť medzi daňové výdavky, t. j. medzi výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložené daňovníkom, zaúčtované v účtovníctve daňovníka alebo zaevidované v evidencii daňovníka, aj stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku. Toto stravné si môžu zahrnúť medzi daňové výdavky daňovníci s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, t. j. daňovníci s príjmami

-    z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,

-    zo živnosti,

-    z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov,

-    spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti,

-    z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,

-    z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,

-    znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,

-    z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou,

-    z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku je možné zahrnúť do daňových výdavkov najviac v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín, t. j. od septembra 2024 najviac vo výške 8,30 eur za odpracovaný deň. Stravné si však nemôže do daňových výdavkov zahrnúť ten daňovník, ktorému vznikol nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti ako aj daňovník, ktorý si uplatňuje výdavky na stravovanie vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva (t. j. podľa zákona o cestovných náhradách). Daňovým výdavkom nie je ani výdavok na stravu, ktorá bola poskytnutá ako nepeňažné plnenie poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávací účel od držiteľa (od farmaceutickej spoločnosti, držiteľa registrácie lieku alebo povolenia na distribúciu lieku alebo lekárskej pomôcky).

Príklad 6

Živnostník odpracoval v mesiaci september 2024 15 dní v rámci svojej živnosti. Nie je zamestnancom a počas týchto dní ani nevykonal žiadnu pracovnú cestu

Preto si môže do peňažného denníka na základe dokladov zo stravovacích zariadení zaúčtovať na konci mesiaca septembra maximálne sumu 124,50 eur ako výdavok ovplyvňujúci základ dane, ktorý zodpovedá jeho nároku na stravné (15 dní × 8,30 eur/deň).

Príklad 7

Fyzická osoba s prideleným daňovým identifikačným číslom prenajíma vlastnú nehnuteľnosť, z ktorej dosiahla v septembri 2024 príjmy 1 000 eur. V rámci daňovej evidencie si za mesiac september 2024 uplatnila vo výdavkoch 8,30 eur za každý pracovný deň.

Správca dane pri daňovej kontrole tento výdavok neuznal, pretože prenajímateľ nie je daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ale je daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Ing. Zuzana Cingelová