Stravovanie zamestnancov
a podnikateľov

Od roku 2006 sa aj FO – podnikateľom umožnilo odpočítať si od svojich príjmov výdavky na vlastné stravovanie za dni, ktoré odpracujú v rámci podnikateľskej činnosti. Táto úprava má aj daňové dôsledky z hľadiska zdanenia zamestnancov a uplatnenia výdavkov na stravovanie v daňových výdavkoch zamestnávateľa a podnikateľa. Viac sa dozviete v článku.

POVINNOSTI ZAMESTNÁVATEĽA ZABEZPEČIŤ STRAVOVANIE zamestnancom upravuje ZP v § 152. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy vo všetkých zmenách. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať stravovanie priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Táto povinnosť sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

POVINNOSŤ ZABEZPEČIŤ STRAVOVANIE ZAMESTNÁVATEĽ NEMÁ, ak je zamestnanec na pracovnej ceste, kedy má nárok na stravné v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z.n.p. (ďalej „zákon o cestovných náhradách“). Zamestnávateľ má však povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancovi, ktorý bol vyslaný na pracovnú cestu a na svojom pravidelnom pracovisku odpracoval viac ako štyri hodiny.

NÁROK NA POSKYTNUTIE STRAVY má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Ak ho poskytne, prispieva na toto jedlo podľa § 152 ods. 3 ZP.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny, čo znamená, že zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie aj iným spôsobom.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä
poskytovaním jedného teplého hlavného jedla
vrátane vhodného nápoja zamestnancovi
v priebehu pracovnej zmeny.

- poskytovaním jedla zamestnancom vo vlastnom stravovacom zariadení, kde sa jedlo pripravuje alebo dováža,
- poskytovaním jedla zamestnancom v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
- zabezpečením stravovania pre svojich zamestnancov prostredníctvom PO alebo FO, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Túto povinnosť zamestnávateľ spravidla plní poskytnutím stravovacích poukážok typu Ticket Restaurant, Vaša Stravovacia, Chéque Déjeuner a pod., tzv. „gastrolístkov“.

FINANČNÝ PRÍSPEVOK NA STRAVOVANIE – zamestnávateľ namiesto zabezpečenia stravovania poskytne v súlade s §  152 ods. 5 a 6 ZP zamestnancovi finančný príspevok v zákonom vymenovaných prípadoch:

– ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku
– ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie spôsobmi uvedenými v predchádzajúcom odseku
– ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť nijaký zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom
- zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie spôsobmi uvedenými v predchádzajúcom odseku alebo ak by takéto stravovanie bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

VÝŠKA PRÍSPEVKU ZAMESTNÁVATEĽA NA STRAVOVANIE je upravená v § 152 ods. 3 ZP. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Cena jedla sa určuje z cien potravín a prevádzkových nákladov, do ktorých sa započítajú mzdy, vybavenie zariadenia, náklady na energie a pod.

Zamestnávateľ má povinnosť prispieť na stravovanie zamestnancov minimálne sumou rovnajúcou sa 55 % ceny jedla, ale má možnosť stanoviť si výšku príspevku do maximálnej sumy. Maximálna suma vyplýva v súčasnom období z Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 110/2009 Z. z. o sumách stravného.

Suma stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín je 3,60 eura, z toho 55 % predstavuje sumu 1,98 eura. Zamestnávateľ tak môže prispieť maximálne 1,98 eura na jedno jedlo. V rovnakej sume, akou možno prispieť na stravovanie zamestnancov, možno poskytnúť v určených prípadoch finančný príspevok. Okrem toho zamestnávateľ môže prispieť na stravovanie aj zo sociál­neho fondu.

Príklad

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravovanie vo vlastnej jedálni, kde je vykalkulovaná cena jedla 3,20 eura.
V akej výške musí zamestnávateľ prispieť zamestnancovi na stravovanie?

Zamestnávateľ musí prispieť minimálne 1,76 eura, môže sa však rozhodnúť, že prispeje na stravovanie zamestnancov na každé jedlo sumou až do výšky 1,98 eura.

Príklad

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravný lístok v cene 4 eurá.
Do akej výšky zamestnávateľ poskytuje stravné v tomto prípade?

Aj keď 55 % zo 4 eur predstavuje sumu 2,20 eura, príspevok zamestnávateľa je ZP limitovaný sumou 1,98 eura.

STRAVOVACIE POUKÁŽKY – ak zamestnávateľ svoju povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie plní poskytnutím stravovacích poukážok, hodnota stravovacej poukážky musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čo v súčasnom období predstavuje hodnotu 2,70 eura.

Ak zamestnanec z rôznych príčin neodpracoval určenú pracovnú zmenu, kráti sa mu nárok na stravný lístok, čo platí aj v prípade „gastrolístkov“.
Lístky sa spravidla prideľujú zamestnancovi mesiac vopred a v ďalšom mesiaci sa ich počet kráti v závislosti od počtu neodpracovaných zmien.
Počet odpracovaných zmien sa zisťuje podľa evidencie dochádzky.

Zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov

- upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, práceneschopnosti, iných prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci
- umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom
- rozšíriť okruh FO, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie (napr. zamestnancom pracujúcim pre neho na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak sa k tomu pri uzatváraní dohôd zaviaže, bývalým zamestnancom – dôchodcom).

Príklad

Spoločnosť s ručením obmedzeným prispieva na stravovanie svojim zamestnancom, ako aj konateľovi, ktorý nie je k spoločnosti v pracovnom pomere.
Je správny postup zamestnávateľa, ak prispieva na stravovanie aj konateľovi spoločnosti?

Uvedený postup je možný len za predpokladu, že spoločnosť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšírila okruh FO, ktorým zabezpečí stravovanie aj o konateľa spoločnosti v súlade s § 152 ods. 7 písm. c) ZP.

PRÍSPEVOK ZO SOCIÁLNEHO FONDU – zamestnávateľ okrem príspevku na stravovanie podľa ZP poskytuje zamestnancom príspevok aj podľa zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z.n.p. (ďalej „zákon o sociálnom fonde“).

Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok aj na stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.
Podľa § 7 ods. 4 zákona použitie fondu, ako aj podmienky poskytovania príspevkov z fondu dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise.
Rozsah príspevku u zamestnávateľov, ktorí nemajú uzavretú kolektívnu zmluvu alebo kde nepôsobí odborová organizácia nie je zákonom vymedzený.

FO, KTORÉ PRACUJÚ PRE ZAMESTNÁVATEĽA NA ZÁKLADE DOHÔD o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti) nemajú nárok na príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu, nakoľko sa nepodieľajú na tvorbe sociálneho fondu.

Podľa zákona o dani z príjmov sa príjmy zo sociálneho fondu (pokiaľ nie sú od dane oslobodené) zdania ako súčasť zdaniteľnej mzdy.

ZDAŇOVANIE U ZAMESTNANCA – podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej „zákon o dani z príjmov“) sú od dane z príjmov oslobodené aj príjmy poskytnuté ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov.

Pokiaľ zamestnanec obdrží príspevok na stravu v nepeňažnej forme, je tento príspevok oslobodený od dane a to v plnej výške. Nie je pritom rozhodujúce, či sa jedná o príspevok poskytnutý z výdavkov (nákladov) zamestnávateľa alebo zo sociálneho fondu.

Príspevok na stravu v nepeňažnej forme je poskytnutý, keď zamestnanec prevezme stravné lístky za nižšiu cenu, ako je cena jedla, ktorú za ne dostane, resp. prevezme stravovacie poukážky za nižšiu cenu, ako je hodnota na nich uvedená. Tento rozdiel je nepeňažným príjmom zamestnanca.

Príklad

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravný lístok v cene 3,60 eura. Zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie sumou 1,98 eura zo svojich nákladov a 0,30 eura zo sociálneho fondu. Zostávajúcu sumu (1,32 eura) hradia zamestnanci. Suma 2,28 eura (1,98 + 0,30) je u zamestnanca nepeňažným príjmom oslobodeným od dane.

Ak zamestnanec obdrží od zamestnávateľa peňažný príspevok na stravovanie, tento príspevok nie je oslobodený od dane z príjmov bez ohľadu na to, z akého zdroja bol poskytnutý. Výnimkou od 1. januára 2010 je finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152 ZP, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. V tomto prípade je prijatý peňažný príspevok oslobodený u zamestnanca od dane.

Zdanenie príspevku na stravovanie je rovnaké bez ohľadu na jeho zdroj. Podľa § 35 ods. 1 zákona o dani z príjmov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec a o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej
politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu
príspevok aj na stravovanie zamestnancov.

Preddavok na daň je 19 % zo zdaniteľnej mzdy zaokrúhlenej na eurocenty nadol.

Príklad

Zamestnávateľ pripočíta zamestnancovi sumu 39,60 eura k hrubej mzde za príslušný mesiac a preddavkovo zdaní.

DAŇOVÝ VÝDAVOK U ZAMESTNÁVATEĽA – zákon o dani z príjmov v  § 19 ods. 2 písm. c) piatom bode uvádza ako daňový výdavok príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom s odvolávkou napr. na § 152 ZP. Z toho vyplýva, že uznaným daňovým výdavkom je príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov vo výške 55 % z ceny jedla, ale aj vo vyššej sume, maximálne však vo výške zodpovedajúcej 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Aj finančný príspevok, ktorý zamestnávateľ poskytne podľa § 152 ods. 5 ZP je uznaným daňovým výdavkom. Za daňový výdavok sa považuje aj príspevok zamestnávateľa v prípade, že pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín a zamestnávateľ zabezpečil poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla v súlade s § 152 ods. 2 ZP.

Pokiaľ zamestnávateľ so súhlasom zástupcov zamestnancov upravil podmienky, za ktorých bude poskytovať zamestnancom stravovanie počas prekážok v práci a rozšíril okruh FO, ktorým zabezpečí stravovanie, sú uznaným daňovým výdavkom poskytnuté príspevky na stravovanie v súlade s uvedenou úpravou.

Suma provízie, ktorá priamo súvisí so zabezpečením stravovania prostredníctvom iných subjektov (sprostredkovateľa) je v plnej výške uznaným daňovým výdavkom.

V prípade, že zamestnávateľ prispeje zo svojich nákladov zamestnancom na jedlo vyššou sumou, ako je limit určený v § 152 ods. 3 ZP, pri vyčíslení základu dane z príjmov je suma nad limit položkou zvyšujúcou účtovný výsledok hospodárenia.

Ak zamestnanec z rôznych príčin
neodpracoval určenú pracovnú zmenu,
kráti sa mu nárok na stravný lístok.

Príklad

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom stravný lístok v hodnote 3,80 eura. Zo svojich nákladov prispieva na každé jedlo sumou 2,50 eura a zo sociálneho fondu sumou 0,50 eura.
Do akej výšky si môže zamestnávateľ uplatniť daňové výdavky na stravný lístok?

V súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov je uznaným daňovým výdavkom zamestnávateľa len suma 1,98 eura za každé jedlo. U zamestnanca je však celý nepeňažný príjem 3 eura na každé jedlo oslobodený od dane z príjmov.

VLASTNÉ STRAVOVACIE ZARIADENIE – v súlade s § 17 ods. 3 písm. e) zákona o dani z príjmov sa u takéhoto zariadenia nezahŕňa do základu dane suma rovnajúca sa hodnote 45 % z rozdielu, o ktorý úhrn výdavkov (nákladov) z prevádzky vlastného stravovacieho zariadenia prevyšuje úhrn príjmov z jeho prevádzky. Z uvedeného vyplýva, že v prípade vykázania straty tohto zariadenia sa uzná v základe dane 55 % tejto straty. Za vlastné stravovacie zariadenie sa považuje aj výdajňa jedál zamestnávateľa, do ktorej je strava dovážaná a podáva sa v nej zamestnancom.

STRAVOVANIE PODNIKATEĽA – podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov možno zahrnúť do daňových výdavkov stravné vynaložené za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku FO – podnikateľom. Tento výdavok si môže uplatniť len daňovník s príjmami z podnikania a z inej SZČ podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, nie daňovník s príjmami z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona. Výdavky musia byť preukázané. Zákon spôsob preukázania nestanovuje, môže to byť napr. doklad o nákupe stravných lístkov, stravovacích poukážok, doklad o nákupe teplého hlavného jedla. V žiadnom prípade nemôže byť tento výdavok uplatnený paušálne, nakoľko by nebola splnená podmienka preukaznosti vyžadovaná v § 2 písm. i) a v § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov.

Príklad

Podnikateľ si nakúpil stravné lístky v júli za mesiac jún.
Konal podnikateľ pri kúpe stravných lístkov spätne za mesiac správne?

Zakúpenie stravných lístkov spätne za odpracované dni v júni nespĺňa podmienku preukaznosti výdavkov za odpracovaný deň, pretože dodatočne nemôže byť preukázané stravovanie za už uplynulé obdobie. Podnikateľ mohol využiť inú formu stravovania a stravné si mohol uplatniť do daňových výdavkov napr. na základe dokladu o nákupe jedla v stravovacom zariadení (reštaurácii, bufete a pod.).

Príklad

Podnikateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva si nakúpil stravné lístky vopred v decembri 2009 na január 2010.
Má podnikateľ nárok na uplatnenie výdavku na stravné?

V súlade s § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov má nárok na uplatnenie výdavku na stravné za odpracovaný deň v kalendárnom roku. Tento daňový výdavok môže uplatniť až vtedy, keď odpracoval deň. Podľa princípov jednoduchého účtovníctve sa účtuje o výdavku pri úhrade. V tomto prípade sa úhrada za nákup stravných lístkov mala zaúčtovať v roku 2009 ako výdavok neovplyvňujúci základ dane. Nákup stravných lístkov bude daňovým výdavkom roku 2010.

Výdavky na stravovanie podnikateľa sa môžu uplatniť najviac v rozsahu a vo výške, ktorá je ustanovená pre zamestnancov v zákone o cestovných náhradách pre časové pásmo 5 až 12 hodín.

V zmysle tejto úpravy daňovým výdavkom je stravné vynaložené za každý odpracovaný deň vo výške 3,60 eura. To zn., že ak daňovníkom preukázaná cena jedla je napr. 4 eurá, daňovo uznaným výdavkom môže byť len 3,60 eura. Ak však preukázaná cena jedla bude 3,20 eura, daňový výdavok možno uplatniť len vo výške 3,20 eura.

Výdavky na stravné v zmysle § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov nemožno uplatniť, ak:

- daňovník s príjmami v § 6 ods. 1 a 2 je aj zamestnanec a vzniká mu súčasne ako zamestnancovi nárok na príspevok na stravovanie podľa ZP alebo má ako zamestnanec nárok na stravné pri pracovnej ceste
- uplatňuje výdavky na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) z titulu práce vykonávanej v inom mieste ako je miesto, kde činnosť pravidelne vykonáva.

Príklad

Podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov daňovníkovi s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vzniká nárok na stravné za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku. Nárok nemá, ak mu súčasne vzniká nárok na stravné v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Zákon neobmedzuje uplatnenie stravného len na pracovné dni. V danom prípade nárok na stravné nevznikol súčasne pri výkone závislej činnosti. Daňovník má nárok na stravné pri výkone podnikateľskej činnosti v tieto dni za predpokladu, že vie preukázať odpracovanie uvedených dní. Podmienka uvedená v ZP, keď u zamestnancov vzniká nárok po odpracovaní viac ako 4 hodín v rámci pracovnej zmeny sa na podnikateľa nevzťahuje.

Príklad

Daňovník vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v dielni mimo svojho trvalého bydliska. Na cesty vykonané mimo dielne (miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva) používa vozidlo zaradené v obchodnom majetku, uplatňuje si v súlade s § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov výdavky na stravovanie a spotrebované pohonné látky podľa zákona o cestovných náhradách. Po skončení cesty sa spravidla vracia do dielne a pokračuje vo výkone podnikateľskej činnosti.
Má nárok na stravné?

Daňovník už nemá v tento deň nárok na stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov, pretože podľa tohto ustanovenia je daňovým výdavkom stravné za stanovených podmienok, ak daňovník neuplatňuje výdavky (náklady) na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov.

Ing. Ivana Valterová

§ 19 zákona č. 595/2003 Z. z.

(1) Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.
(2) Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú

a) výdavky (náklady), ktoré je daňovník povinný uhradiť podľa osobitných predpisov,
b) výdavky (náklady) na prevádzku vlastného zariadenia na ochranu životného prostredia podľa osobitných predpisov,
c) výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na

1. bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a hygienické vybavenie pracovísk,
2. starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi a na vlastné zdravotnícke zariadenia,
3. vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov, vlastné vzdelávacie zariadenia,
4. výchovu a vzdelávanie žiakov v stredných odborných školách a žiakov v odborných učilištiach, s ktorými má zamestnávateľ uzavretú pracovnú zmluvu podľa osobitného predpisu na finančné zabezpečenie žiakov a hmotné zabezpečenie žiakov, na činnosť stredísk praktického vyučovania nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov.

5. príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom,
6. mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovnoprávnymi predpismi,

d) výdavky (náklady) na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov,
e) výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami, nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste a v súvislosti s činnosťou vykonávanou v zahraničí aj suma do výšky 40 % nároku na stravné podľa osobitného predpisu; ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, uplatní výdavky (náklady) do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa osobitného predpisu,
f) výdavky (náklady) vo výške úhrnu obstarávacích cien akcií a úhrnu obstarávacích cien ostatných cenných papierov v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k ich predaju, do výšky úhrnu príjmov z ich predaja s výnimkou

1. cenných papierov prijatých na trh burzy cenných papierov, pri ktorých obstarávacia cena nie je vyššia a príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka 10 % od priemerného kurzu zverejňovaného burzou cenných papierov v deň ich nákupu a predaja alebo ak cenný papier nebol tento deň obchodovaný, posledný zverejnený priemerný kurz, pri ktorých sa uzná ako výdavok...