Stravovanie podnikateľa ako daňový výdavok

Daňovník z príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, si môže zahŕňať do daňových výdavkov aj výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Výdavok na stravovanie nemožno uplatniť za deň, v ktorom si daňovník uplatnil cestovné náhrady.

Výdavkom je suma vo výške stravného najviac do výšky 100 % stravného určeného pre časové pásmo 5 až 12 hodín za každý odpracovaný deň daňovníka. Nejde o paušálne uplatňovanie výdavkov, ale o ich preukázanie v súlade s § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Výdavky podľa tohto ustanovenia musí daňovník preukázať, a to napr. dokladom o nákupe stravných lístkov alebo stravovacích poukážok, alebo dokladom o nákupe teplého hlavného jedla.

Výdavky podľa tohto ustanovenia nemôže uplatniť daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov vtedy, ak okrem podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti vykonáva súčasne aj závislú činnosť a v súvislosti s jej výkonom mu vzniká nárok na

•    príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce alebo

•    na stravné pri pracovnej ceste podľa zákona o cestovných náhradách a 

•    uplatňuje výdavky na stravovanie podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, t. j. výdavky (náklady) na stravovanie v súvislosti s vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti mimo miesta pravidelného pracoviska.

Výdavky na stravovanie nemôžu uplatniť daňovníci, ktorí postupujú podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov (uplatňujú paušálne výdavky). Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov sa vzťahuje len pre daňovníkov dosahujúcich tzv. aktívne príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Výdavky na stravovanie si tiež nemôže uplatniť daňovník, ktorý má len príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, tzn. príjmy z prenájmu alebo príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu vyplácané podľa autorského zákona, alebo kombináciu týchto príjmov.

Príklad 1

Ako má podnikateľ preukazovať, že pracoval v kalendárnom dni? Môže si uplatňovať stravovania aj za sobotu, prípadne nedeľu ak v skutočnosti pracuje?

Podnikateľ preukazuje vykonávanie práce v kalendárnom dni, napr. evidenciou dochádzky na pracovisko, vedením knihy dochádzky. Ak podnikateľ vykonáva podnikateľskú činnosť aj v sobotu alebo nedeľu je potrebné túto skutočnosť dokladovať napr. evidenciou dochádzky.

Príklad 2

Podnikateľ je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere. Súčasne vykonáva v popoludňajších hodinách, cez soboty a nedele podnikateľskú činnosť (vlastní živnostenské oprávnenie). Môže si uplatňovať na čas, keď vykonáva podnikateľskú činnosť výdavky na stravovanie?

Nárok na stravné má daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách ak daňovníkovi súčasne nevzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa osobitného predpisu (napr. § 152 Zákonníka práce) v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia zákona podnikateľ má nárok na stravné za odpracovaný deň ak mu za tento deň nevzniká súčasne nárok na stravné v súvislosti s výkonom závislej činnosti, to zn., že neodpracoval v takýto deň ako zamestnanec viac ako 4 hodiny.

Príklad 3

Živnostník Peter si zakúpil v januári 2023 stravovacie poukážky u oprávneného sprostredkovateľa stravovania na zabezpečenie svojho stravovania v príslušnom kalendárnom roku. Môže si výdavok na nákup týchto stravovacích poukážok zahrnúť do daňových výdavkov za príslušné zdaňovacie obdobie?

Živnostníkovi zákon o dani z príjmov priznáva nárok na výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku. Ak teda živnostník odpracuje kalendárne dni, na ktoré má poukážky zakúpené a zároveň mu nevznikol nárok na stravovanie v súvislosti s pracovnou cestou alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti, potom výdavok za nákup týchto stravovacích poukážok bude jeho daňovým výdavkom.

Príklad 4

Živnostníčka Alena podnikajúca v oblasti účtovných služieb pracuje doma. Nakupuje si v obchode potraviny, z ktorých si pripravuje teplé jedlo. Môže si do daňových výdavkov na stravovanie podnikateľa uplatniť tieto výdavky na nákup potravín za každý kalendárny deň výkonu podnikateľskej činnosti?

Z dôvodu, že zákon o dani z príjmov neumožňuje paušálne uplatňovanie výdavkov na stravovanie, je potrebné každý výdavok na nákup teplého jedla preukázať riadnym účtovným dokladom o jeho nákupe. Dokladom o nákupe potravín však preukázané obstaranie teplého jedla nie je, a teda takýto výdavok na nákup potravín nespĺňa podmienku daňového výdavku.

Pri zahrňovaní výdavkov vynaložených na stravovanie daňovníkom s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti do daňových výdavkov je nutné sledovať ich preukaznosť, ako aj rozsah a výšku. Spätný nákup stravovacích poukážok nespĺňa podmienku preukaznosti vynaloženia výdavkov na stravovanie za odpracovaný deň vzhľadom na to, že dodatočným spôsobom nemôže byť preukázané stravovanie podnikateľa za obdobie, ktoré už ubehlo.

Príklad 5

Podnikateľ si zakúpil v apríli 2023 stravné poukážky, a to celkom 200 kusov s a zaplatil 1 020 eur. V mesiacoch január až marec 2023 odpracoval 62 dní. Môže si uplatniť výdavky na stravovanie v daňových výdavkoch za príslušné obdobie január až marec?

Podnikateľovi nevzniká nárok na stravné za dni v mesiaci január až marec, nakoľko stravné poukážky boli zakúpené až v apríli. Zakúpenie stravných poukážok v apríli za odpracované dni za január až marec nespĺňa podmienku preukaznosti vynaloženia výdavkov na stravovanie za odpracovaný deň, nakoľko nie je možné spätne preukázať, že sa podnikateľ naozaj stravoval.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. y) oslobodené od dane z príjmov nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme hodnoty stravy poskytnutej poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na odbornom podujatí (zákon o liekoch) určenom výhradne na vzdelávací účel a nepeňažné plnenie poskytnuté držiteľom vo forme účasti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na sústavnom vzdelávaní podľa § 42 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Za účasť na sústavnom vzdelávaní sa nepovažuje hodnota ubytovania a dopravy poskytnutá v súvislosti s týmto vzdelávaním.

V nadväznosti na oslobodenie stravy zabezpečenej držiteľmi pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, je v ustanovení § 19 ods. 2 písm. e) a p) zákona o dani z príjmov uvedené, že nie je možné uplatniť stravu na tom istom podujatí v rámci daňových výdavkov, či už v rámci vykonávania „pracovnej cesty“ lekára vykonávajúceho činnosť na základe samostatnej licencie [príjem podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov] resp. pri pracovnej ceste v rámci prednáškovej činnosti vykonávanej na základe uzatvorenej zmluvy podľa autorského práva [príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov] alebo uplatnenej na pracovisku týmto lekárom (podnikateľom).

Uvedené úpravy zamedzujú lekárom, ktorý prijali stravu ako oslobodené nepeňažné plnenie od držiteľov na vzdelávaní, aby si uplatňovali navyše rovnaké výdavky do daňových výdavkov v rámci možností upravených práve v § 19 ods. 2 písm. e) a p) zákona o dani z príjmov.

Náklady na stravovanie podnikateľa nemožno považovať z hľadiska zákona o DPH za náklady na tovary a služby, ktoré fyzická osoba prijala na účely svojho podnikania, a teda fyzickej osobe, platiteľovi dane, v zmysle § 49 zákona o DPH pri nákupe stravných lístkov a stravovacích poukážok na osobnú spotrebu nevzniká právo na odpočítanie dane.

Výdavky charakteru cestovných náhrad

Podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom sú aj výdavky (náklady) podnikateľa a SZČO (daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste. Do daňových výdavkov si daňovník nemôže zahrnúť vreckové.

Výška stravného od 1. 6. 2023 je stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 171/­2023 Z. z. nasledovne:

a)  7,30 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,

b)  10,90 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,

c)  16,40 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.

Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách sú stanovené Opatrením MF SR č. 401/­2012 z 12. 12. 2012.

Do daňových výdavkov je možné zahrnúť len taký výdavok na ubytovanie, ktorý daňovník preukáže dokladom z ubytovacieho zariadenia v tuzemsku alebo v zahraničí. Musí ísť o ubytovacie zariadenie, ktorého prevádzkovateľ je držiteľom živnostenského oprávnenia alebo obdobného oprávnenia, ktorého predmetom podnikania je poskytovanie ubytovacích služieb. Povinnosť preukázať výdavok (náklad) vyplýva zo zákona o cestovných náhradách a aj zo zákona o dani z príjmov.

Znamená to, že zaplatené nájomné za prenájom nehnuteľnosti, ktorú daňovník používa na bývanie v súvislosti s výkonom činnosti na inom mieste, ako je miesto, v ktorom je táto činnosť pravidelne vykonávaná, pričom prenajímateľ neposkytuje ubytovacie služby, nie je držiteľom živnostenského oprávnenia alebo obdobného oprávnenia na poskytovanie ubytovacích služieb a príjmy z prenájmu zaraďuje medzi príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, nie je daňovým výdavkom daňovníka.

Ak daňovník na cestovanie využije vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku, môže si uplatniť výdavky (náklady) buď

1. do výšky náhrady za spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu a základnej náhrady za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách, pričom základnú náhradu za každý jeden km jazdy podľa zákona o cestovných náhradách si môže uplatniť iba v prípade, ak daňovník nemal predmetné vozidlo zahrnuté v obchodnom majetku v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, alebo

2. vo forme paušálnych výdavkov do výšky 50 % z celkového preukázaného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie, primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Od 1. 4. 2023 je stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 88/­2023 Z. z. suma základnej náhrady za jeden km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá vo výške 0,239 eura.

Ak daňovník na cestovanie využije prenajaté alebo vypožičané motorové vozidlo, výdavky na spotrebu PHL uplatňuje do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov, pričom si môže vybrať jeden z 3 spôsobov uplatňovania daňových výdavkov, a to

1. výdavky na spotrebované pohonné látky podľa cien platných v čase ich nákupu v nadväznosti na počet ubehnutých km,

2. výdavky na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel,

3. výdavky vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie.

Príklad 6

Obvyklým miestom vykonávania podnikateľskej činnosti podnikateľa je Žilina. Z dôvodu obstarania materiálu za výhodnejšie ceny sa zúčastnil obchodných jednaní v Bratislava a Trnave. Na cestu nastúpil 10. 4. 2023 o 6,58 hod. Do Bratislavy prišiel o 9,00 hod., následne sa o 13,00 premiestnil na jednanie do Trnavy. Do miesta obvyklého výkonu práce v Žiline sa vrátil o 17,00 hod. Na cestu použil vlastný automobil nezaradený v obchodnom majetku.

Podnikateľ si môže uplatniť do daňových výdavkov:

-    náhradu za spotrebované PHL podľa cien v čase ich nákup prepočítané podľa spotreby uvedenej v dokladoch motorového vozidla,

-    sadzbu základnej náhrady vo výške 0,239 eura za každý ubehnutý km jazdy,

-    stravné za čas trvania pracovnej cesty (10 hodín) vo výške 7,30 eur, podnikateľ v tomto prípade nemusí dokladovať výdavky na stravné,

-    výdavky na parkovanie v Bratislave a Trnave.

Príklad 7

Podnikateľ bol v máji 2023 týždeň na pracovnej ceste v Nemecku. Má nárok na stravné a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste?

Podnikateľ si môže uplatniť výdavky pri zahraničnej ceste na cestovanie, stravovanie, ubytovanie a iné nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v Nemecku (napr. poplatok za parkovanie vozidla). Výdavky na ubytovanie a iné nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v Nemecku je povinný preukázať riadnym účtovným dokladom. Výdavky na stravovanie si môže uplatniť do sumy základnej sadzby stravného stanoveného pre Nemecko, a to najviac 45 eur za deň. Nárok na vreckové nemá.

Príklad 8

Podnikateľ si na pracovnej ceste zabezpečil ubytovanie v prenajatom súkromnom byte. Za prenájom bytu zaplatil 600 eur. Môže si tento výdavok zahrnúť do daňových výdavkov ako výdavok na ubytovanie?

Nie, nakoľko sa nejedná o ubytovacie zariadenie prevádzkované na základe živnostenského alebo iného oprávnenia na podnikanie.

Cestovné náhrady si nemôže uplatniť daňovník, ktorý má len príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Príklad 9

Daňovník s trvalým pobytom v Trnave vlastní nehnuteľnosti vo Bratislave, ktoré prenajíma na bývanie. Je registrovaný na daňovom úrade ako daňovník z príjmov z prenájmu a z týchto príjmov platí daň. Môže si zahrnúť do daňových výdavkov výdavky na cesty spojené s kontrolou nájomníkov, prevádzkou a údržbou bytov?

Daňovník si nemôže zahrnúť do daňových výdavkov výdavky charakteru výdavkov na pracovné cesty. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov mu to neumožňuje.

Ing. Anton Kolembus