Stravovanie podnikateľa

a daňové výdavky

Právny rámec stravovania podnikateľa – fyzickej osoby nie je ustanovený žiadnym právnym predpisom. Stravovanie podnikateľov - fyzických osôb nie je ani súčasťou riešenia problematiky stravovania v Zákonníku práce. Daňovú uznateľnosť výdavkov vynaložených na stravovanie podnikateľa, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, je potrebné posudzovať výlučne v kontexte so zákonom o dani z príjmov.

Stravovanie podnikateľa
z pohľadu ZDP

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (dosahujúci príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) môže uplatňovať do daňových výdavkov aj výdavky na vlastné stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku vo výške 55 % sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čo je počnúc rokom 2025 vo výške 4,57 eura za každý odpracovaný deň daňovníka. Tieto výdavky na vlastné stravovanie daňovníka nie je daňovník povinný preukazovať dokladom o nákupe stravy alebo stravovacej poukážky.

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktorý uplatňuje preukázateľné daňové výdavky v daňovej evidencii či vedením účtovníctva, nemusí preukazovať výšku stravného daňovým dokladom.

Nie je potrebné pre uplatnenie týchto výdavkov u SZČO mať doklad (pokladničný doklad, faktúru) o nákupe stravy alebo o nákupe stravovacích poukážok. Ide o zníženie administratívnej záťaže pre SZČO, pretože sa vychádza z predpokladu, že každý niečo na obed konzumuje a vždy je potrebné na to určitú sumu vynaložiť, a to bez ohľadu na to, ako si túto stravu SZČO zabezpečí.

Príklad

Živnostník Peter si zakúpil v januári 2025 celkom 260 stravovacích poukážok v hodnote 7,00 eur za jednu poukážku u oprávneného sprostredkovateľa stravovania na zabezpečenie svojho stravovania v príslušnom kalendárnom roku.

Môže si živnostník výdavok na nákup týchto stravovacích poukážok v celkovej výške 1 820 eur zahrnúť do daňových výdavkov za príslušné zdaňovacie obdobie?

Daňovník môže do daňových výdavkov v roku 2025 zahrnúť výdavky na stravovanie iba vo výške 4,57 eur za každý odpracovaný kalendárny deň. Ak teda živnostník Peter odpracuje v roku 2025 celkom napr. 250 kalendárnych dní a zároveň mu v týchto dňoch nevznikne nárok na stravovanie v súvislosti s pracovnou cestou alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti, potom si môže do daňových výdavkov zahrnúť výdavky na stravovanie iba vo výške 1 142,50 eur (250 x 4,57 eur).

Príklad

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť si zakúpil v roku 2025 stravovacie poukážky v celkovej sume 500 eur na zabezpečenie svojho stravovania v roku 2025.

Môže si tento výdavok na nákup stravovacích poukážok daňovník zahrnúť do daňových výdavkov v roku 2025?

Daňovník môže do daňových výdavkov v roku 2025 zahrnúť výdavky na stravovanie vo výške 4,57 eur za každý odpracovaný kalendárny deň. Ak teda daňovník odpracuje v roku 2025 celkom 220 kalendárnych dní a zároveň mu v týchto dňoch nevznikne nárok na stravovanie v súvislosti s pracovnou cestou alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti, potom si môže do daňových výdavkov v roku 2025 zahrnúť výdavky na stravovanie vo výške 1 005,40 eur (220 x 4,57 eur), a to bez ohľadu na výšku skutočne vynaložených výdavkov na nákup stravovacích poukážok. Výdavky na vlastné stravovanie nie je daňovník povinný preukazovať.

Daňovník si nemôže výdavky na vlastné stravovanie uplatniť

za ten kalendárny deň, ak:

•    si uplatňuje výdavky na stravovanie v súvislosti s pracovnou cestou mimo miesta pravidelného výkonu činnosti podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov,

•    mu vznikol nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov.

Maximálna suma výdavkov na stravovanie podnikateľa sa odvíja od počtu odpracovaných kalendárnych dní v príslušnom zdaňovacom období.

Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov sa vzťahuje len na daňovníkov dosahujúcich tzv. aktívne príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Výdavky na stravovanie si teda nemôže uplatniť daňovník, ktorý má len príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, tzn. príjmy z prenájmu alebo príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu vyplácané podľa autorského zákona, alebo kombináciu týchto príjmov. Výdavky na stravovanie v zmysle spomínaných pravidiel takisto nemôže uplatniť daňovník, ktorý uplatňuje paušálne výdavky.

Príklad

Súkromný veterinárny lekár pracuje na farmách počas celého kalendárneho roka, o čom vedie denne ambulantné knihy.

Môže si lekár uplatniť vo výdavkoch výdavky na stravovanie aj za soboty, nedele a sviatky, v ktorých vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť?

Daňovník si nemôže výdavky na vlastné stravovanie uplatniť za ten kalendárny deň, ak si uplatňuje výdavky na stravovanie v súvislosti s pracovnou cestou mimo miesta pravidelného výkonu činnosti, alebo ak mu vznikol nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Maximálna suma výdavkov na stravovanie podnikateľa sa odvíja od počtu odpracovaných kalendárnych dní v príslušnom zdaňovacom období, pričom za odpracované dni sa môžu považovať aj dni pracovného voľna a pracovného pokoja, ako aj štátne sviatky, ak daňovník v týchto dňoch pracoval.

V prípade podnikateľa, ktorý má aj príjem zo zamestnania

a ktorému nevzniká počas čerpania dovolenky nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti, vzniká nárok na stravovanie za každý odpracovaný deň v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti počas čerpania dovolenky.

Príklad

Živnostníčka Alena podnikajúca v oblasti účtovných služieb pracuje doma. Nakupuje si v obchode potraviny, z ktorých si pripravuje teplé jedlo.

Môže si živnostníčka do daňových výdavkov na stravovanie podnikateľa uplatniť tieto výdavky na nákup potravín do výšky 4,57 eur za každý kalendárny deň výkonu podnikateľskej činnosti?

Daňovník s príjmami podľa § 6, ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktorý uplatňuje preukázateľné daňové výdavky v daňovej evidencii či vedením účtovníctva už počnúc 1. januárom 2022 nemusí preukazovať výšku stravného daňovým dokladom. V súčasnosti nie je tak potrebné pre uplatnenie týchto výdavkov u SZČO mať doklad (pokladničný doklad, faktúru) o nákupe stravy alebo o nákupe stravovacích poukážok. Ide o zníženie administratívnej záťaže pre SZČO, pretože sa vychádza z predpokladu, že každý niečo na obed konzumuje a vždy je potrebné na to určitú sumu vynaložiť, a to bez ohľadu na to, ako si túto stravu SZČO zabezpečí. Živnostníčka si teda môže uplatniť na vlastné stravovanie sumu 4,57 eur za každý odpracovaný deň.

Príklad

Zamestnanec a zároveň podnikateľ má zabezpečené stravovanie zo strany zamestnávateľa v súvislosti s príjmom zo závislej činnosti. V čase čerpania dovolenky zo zamestnania naďalej vykonáva činnosť podnikateľa.

Môže si zamestnanec do daňových výdavkov uplatniť výdavky na stravovanie za dni dovolenky, počas ktorej mu zamestnávateľ neposkytuje príspevok na stravovanie a v ktorých vykonáva podnikateľskú činnosť?

Ak daňovníkovi nevzniká počas čerpania dovolenky nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti, potom mu vzniká nárok na stravovanie za každý odpracovaný deň v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti.

Príklad

Daňovníčka vykonávajúca podnikateľskú činnosť je na materskej dovolenke, počas ktorej stále prevádzkuje svoju živnosť.

Môže si daňovníčka uplatňovať v daňových výdavkoch výdavky na stravovanie aj počas materskej dovolenky?

Daňovníčka, ktorá je na materskej dovolenke a súčasne vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, môže do daňových výdavkov zahrňovať výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň, v ktorom vykonávala podnikateľskú činnosť, okrem dňa, kedy si uplatňuje stravné v súvislosti s výkonom pracovnej cesty.

Príjem vo forme poskytnutej stravy na akomkoľvek odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávací účel

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. y) je oslobodený od dane z príjmov (zákon o liekoch), a to do výšky podľa zákona o cestovných náhradách, v prípadoch, ak vznikol poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti nárok na stravu podľa zákona o cestovných náhradách.

Už od 1. 1. 2023 došlo v uvedenej súvislosti k podstatnej zmene, keď za účasť na sústavnom vzdelávaní sa považuje aj hodnota ubytovania a dopravy poskytnutá v súvislosti s týmto vzdelávaním, a teda tieto nepeňažné plnenia súvisiace s účasťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na zákonom vyžadovanom sústavnom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov sú oslobodené od dane z príjmov.

V súvislosti oslobodením uvedených príjmov a úpravou v § 9 ods. 2 písm. y) zákona o dani z príjmov, nie je v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) a § 19 ods. 2 písm. p) spomínaného právneho predpisu u daňovníka s príjmami z podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti daňovým výdavkom výdavok na stravné, ak mu bolo poskytnuté v rámci nepeňažného plnenia od držiteľa, pričom bolo uplatnené oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona o dani z príjmov.

Stravovanie podnikateľa

     Z pohľadu DPH

Náklady na stravovanie podnikateľa nemožno považovať z hľadiska zákona o DPH za náklady na tovary a služby, ktoré fyzická osoba prijala na účely svojho podnikania, a teda fyzickej osobe, platiteľovi dane, v zmysle § 49 zákona o DPH pri nákupe stravných lístkov a stravovacích poukážok na osobnú spotrebu nevzniká právo na odpočítanie dane.

     Z pohľadu PÚ

Od 1. 1. 2022 nie je potrebné pre uplatnenie výdavkov u SZČO na stravu mať doklad (pokladničný doklad, faktúru) o nákupe stravy alebo o nákupe stravovacích poukážok. Ide o zníženie administratívnej záťaže pre SZČO, pretože sa vychádza z predpokladu, že každý niečo na obed konzumuje a vždy je potrebné na to určitú sumu vynaložiť, a to bez ohľadu na to, ako si túto stravu SZČO zabezpečí (nákupom stravných lístkov, stravných poukážok, priamo v reštaurácii). Podnikateľ si teda môže uplatniť na vlastné stravovanie sumu 4,57 eur za každý odpracovaný deň.

Podnikateľ teda môže postupovať tak, že podľa odpracovaných dní napr. za kalendárny mesiac zaúčtuje sumu (4,57 eur x počet odpracovaných dní v mesiaci) zápisom MD 548 / D 211 (221).

     Z pohľadu JÚ

Od 1. 1. 2022 nie je potrebné pre uplatnenie výdavkov u SZČO na stravu mať doklad (pokladničný doklad, faktúru) o nákupe stravy alebo o nákupe stravovacích poukážok. Ide o zníženie administratívnej záťaže pre SZČO, pretože sa vychádza z predpokladu, že každý niečo na obed konzumuje a vždy je potrebné na to určitú sumu vynaložiť, a to bez ohľadu na to, ako si túto stravu SZČO zabezpečí (nákupom stravných lístkov, stravných poukážok, priamo v reštaurácii). Podnikateľ si teda môže uplatniť na vlastné stravovanie sumu 4,57 eur za každý odpracovaný deň.

Podnikateľ teda môže postupovať tak, že podľa odpracovaných dní napr. za kalendárny mesiac zaúčtuje sumu (4,57 eur x počet odpracovaných dní v mesiaci) v Peňažnom denníku do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane celkom v druhovom členení „ostatné výdavky“.

Ing. Ján Mintál

§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov

Príjmy z podnikania z inej
samostatnej zárobkovej
činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu

(1) Príjmami z podnikania sú

a)  príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,

b)  príjmy zo živnosti,

c)  príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b),

d)  príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.

(2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy

a)  z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,

b)  z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,

c)  znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,

d)  z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou,

e)  príjmy z činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14, a príjmy z činnosti športovca vrátane príjmov športovca alebo športového odborníka na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

(3) Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.

(4) Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14.

(5) Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj

a)  príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,

b)  úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

c)  príjem z predaja podniku alebo jeho časti (§ 17a) na základe zmluvy o predaji podniku,

d)  výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.

(6) Na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odsekov 1 a 2 a základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odseku 3 a 4 sa použijú ustanovenia § 17 až 29. Daňovník s príjmami podľa odsekov 1 a 2, ktorý vykáže daňovú stratu, upraví základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 4 ods. 2 a § 30. Ak preukázateľné daňové výdavky spojené s príjmami podľa odseku 3 a 4 sú vyššie ako tieto príjmy, na rozdiel sa neprihliada. Príjmy uvedené v odseku 1 písm. d) sa na účely zistenia základu dane môžu znížiť len za podmienok uvedených v odseku 9. Výška odpusteného dlhu alebo jeho časti podľa odseku 5 písm. d) sa zahrnie do základu dane dlžníka v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dlh odpustený.

(7) Základom dane (čiastkovým základom dane) spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti je časť základu dane verejnej obchodnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje zisk podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom. Ak vykáže verejná obchodná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na spoločníka časť tejto straty rovnako ako základ dane, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Do základu dane sa zahrnie aj podiel spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.

(8) Základom dane (čiastkovým základom dane) komplementára komanditnej spoločnosti je časť základu dane komanditnej spoločnosti zisteného podľa § 17 až 29 pripadajúca na komplementára, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak. Táto časť základu dane sa určí v rovnakom pomere, v akom sa rozdeľuje časť zisku pripadajúca na komplementára podľa spoločenskej zmluvy, inak rovným dielom. Ak vykáže komanditná spoločnosť podľa § 17 až 29 daňovú stratu, rozdeľuje sa na komplementára časť tejto straty rovnako ako základ dane, ak ...