Stravovanie podnikateľa

>   Právne minimum

Právny rámec stravovania podnikateľa – fyzickej osoby nie je ustanovený žiadnym právnym predpisom. Stravovanie podnikateľov - fyzických osôb nie je ani súčasťou riešenia problematiky stravovania v Zákonníku práce. Daňovú uznateľnosť výdavkov vynaložených na stravovanie podnikateľa, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, je potrebné posudzovať výlučne v kontexte so zákonom o dani z príjmov.

>   Stravovanie podnikateľa z pohľadu ZDP

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť (dosahujúci príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) môže uplatňovať do daňových výdavkov aj výdavky na vlastné stravovanie za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku vo výške 55 % sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čo je počnúc rokom 2026 vo výške 5,12 eura za každý odpracovaný deň daňovníka. Tieto výdavky na vlastné stravovanie daňovníka nie je daňovník povinný preukazovať dokladom o nákupe stravy alebo stravovacej poukážky.

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktorý uplatňuje preukázateľné daňové výdavky v daňovej evidencii či vedením účtovníctva, nemusí preukazovať výšku stravného daňovým dokladom. Nie je potrebné pre uplatnenie týchto výdavkov u SZČO mať doklad (pokladničný doklad, faktúru) o nákupe stravy alebo o nákupe stravovacích poukážok. Ide o zníženie administratívnej záťaže pre SZČO, pretože sa vychádza z predpokladu, že každý niečo na obed konzumuje a vždy je potrebné na to určitú sumu vynaložiť, a to bez ohľadu na to, ako si túto stravu SZČO zabezpečí.

Príklad

Živnostník Peter si zakúpil v januári 2026 celkom 260 stravovacích poukážok v hodnote 7,00 eur za jednu poukážku u oprávneného sprostredkovateľa stravovania na zabezpečenie svojho stravovania v príslušnom kalendárnom roku.

Môže si živnostník výdavok na nákup týchto stravovacích poukážok v celkovej výške 1 820 eur zahrnúť do daňových výdavkov za príslušné zdaňovacie obdobie?

Daňovník môže do daňových výdavkov v roku 2026 zahrnúť výdavky na stravovanie iba vo výške 5,12 eur za každý odpracovaný kalendárny deň. Ak teda živnostník Peter odpracuje v roku 2026 celkom napr. 250 kalendárnych dní a zároveň mu v týchto dňoch nevznikne nárok na stravovanie v súvislosti s pracovnou cestou alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti, potom si môže do daňových výdavkov zahrnúť výdavky na stravovanie iba vo výške 1 280,00 eur (250 × 5,12 eur).

Príklad

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť si zakúpil v roku 2026 stravovacie poukážky v celkovej sume 500 eur na zabezpečenie svojho stravovania v roku 2026.

Môže si tento výdavok na nákup stravovacích poukážok daňovník zahrnúť do daňových výdavkov v roku 2026?

Daňovník môže do daňových výdavkov v roku 2026 zahrnúť výdavky na stravovanie vo výške 5,12 eur za každý odpracovaný kalendárny deň. Ak teda daňovník odpracuje v roku 2026 celkom 220 kalendárnych dní a zároveň mu v týchto dňoch nevznikne nárok na stravovanie v súvislosti s pracovnou cestou alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti, potom si môže do daňových výdavkov v roku 2026 zahrnúť výdavky na stravovanie vo výške 1 126,40 eur (220 × 5,12 eur), a to bez ohľadu na výšku skutočne vynaložených výdavkov na nákup stravovacích poukážok. Výdavky na vlastné stravovanie nie je daňovník povinný preukazovať.

Daňovník si nemôže výdavky na vlastné stravovanie uplatniť za ten kalendárny deň, ak:

•    si uplatňuje výdavky na stravovanie v súvislosti s pracovnou cestou mimo miesta pravidelného výkonu činnosti podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov,

•    mu vznikol nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov.

Maximálna suma výdavkov na stravovanie podnikateľa sa odvíja od počtu odpracovaných kalendárnych dní v príslušnom zdaňovacom období.

Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov sa vzťahuje len na daňovníkov dosahujúcich tzv. aktívne príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Výdavky na stravovanie si teda nemôže uplatniť daňovník, ktorý má len príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov, tzn. príjmy z prenájmu alebo príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu vyplácané podľa autorského zákona, alebo kombináciu týchto príjmov. Výdavky na stravovanie v zmysle spomínaných pravidiel takisto nemôže uplatniť daňovník, ktorý uplatňuje paušálne výdavky.

Príklad

Súkromný veterinárny lekár pracuje na farmách počas celého kalendárneho roka, o čom vedie denne ambulantné knihy.

Môže si lekár uplatniť vo výdavkoch výdavky na stravovanie aj za soboty, nedele a sviatky, v ktorých vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť?

Daňovník si nemôže výdavky na vlastné stravovanie uplatniť za ten kalendárny deň, ak si uplatňuje výdavky na stravovanie v súvislosti s pracovnou cestou mimo miesta pravidelného výkonu činnosti, alebo ak mu vznikol nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Maximálna suma výdavkov na stravovanie podnikateľa sa odvíja od počtu odpracovaných kalendárnych dní v príslušnom zdaňovacom období, pričom za odpracované dni sa môžu považovať aj dni pracovného voľna a pracovného pokoja, ako aj štátne sviatky, ak daňovník v týchto dňoch pracoval.

V prípade podnikateľa, ktorý má aj príjem zo zamestnania a ktorému nevzniká počas čerpania dovolenky nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti, vzniká nárok na stravovanie za každý odpracovaný deň v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti počas čerpania dovolenky.

Príklad

Živnostníčka Alena podnikajúca v oblasti účtovných služieb pracuje doma. Nakupuje si v obchode potraviny, z ktorých si pripravuje teplé jedlo.

Môže si živnostníčka do daňových výdavkov na stravovanie podnikateľa uplatniť tieto výdavky na nákup potravín do výšky 5,12 eur za každý kalendárny deň výkonu podnikateľskej činnosti?

Daňovník s príjmami podľa § 6, ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktorý uplatňuje preukázateľné daňové výdavky v daňovej evidencii či vedením účtovníctva nemusí preukazovať výšku stravného daňovým dokladom. V súčasnosti nie je tak potrebné pre uplatnenie týchto výdavkov u SZČO mať doklad (pokladničný doklad, faktúru) o nákupe stravy alebo o nákupe stravovacích poukážok. Ide o zníženie administratívnej záťaže pre SZČO, pretože sa vychádza z predpokladu, že každý niečo na obed konzumuje a vždy je potrebné na to určitú sumu vynaložiť, a to bez ohľadu na to, ako si túto stravu SZČO zabezpečí. Živnostníčka si teda môže uplatniť na vlastné stravovanie sumu 5,12 eur za každý odpracovaný deň.

Príklad

Zamestnanec a zároveň podnikateľ má zabezpečené stravovanie zo strany zamestnávateľa v súvislosti s príjmom zo závislej činnosti. V čase čerpania dovolenky zo zamestnania naďalej vykonáva činnosť podnikateľa.

Môže si zamestnanec do daňových výdavkov uplatniť výdavky na stravovanie za dni dovolenky, počas ktorej mu zamestnávateľ neposkytuje príspevok na stravovanie a v ktorých vykonáva podnikateľskú činnosť?

Ak daňovníkovi nevzniká počas čerpania dovolenky nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce v súvislosti s výkonom závislej činnosti, potom mu vzniká nárok na stravovanie za každý odpracovaný deň v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti.

Príklad

Daňovníčka vykonávajúca podnikateľskú činnosť je na materskej dovolenke, počas ktorej stále prevádzkuje svoju živnosť.

Môže si daňovníčka uplatňovať v daňových výdavkoch výdavky na stravovanie aj počas materskej dovolenky?

Daňovníčka, ktorá je na materskej dovolenke a súčasne vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, môže do daňových výdavkov zahrňovať výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň, v ktorom vykonávala podnikateľskú činnosť, okrem dňa, kedy si uplatňuje stravné v súvislosti s výkonom pracovnej cesty.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. y) je oslobodený od dane z príjmov príjem vo forme poskytnutej stravy na akomkoľvek odbornom podujatí určenom výhradne na vzdelávací účel (zákon o liekoch), a to do výšky podľa zákona o cestovných náhradách, v prípadoch, ak vznikol poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti nárok na stravu podľa zákona o cestovných náhradách. Už od 1. 1. 2023 došlo v uvedenej súvislosti k podstatnej zmene, keď za účasť na sústavnom vzdelávaní sa považuje aj hodnota ubytovania a dopravy poskytnutá v súvislosti s týmto vzdelávaním, a teda tieto nepeňažné plnenia súvisiace s účasťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na zákonom vyžadovanom sústavnom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov sú oslobodené od dane z príjmov.

V súvislosti oslobodením uvedených príjmov a úpravou v § 9 ods. 2 písm. y) zákona o dani z príjmov, nie je v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) a § 19 ods. 2 písm. p) spomínaného právneho predpisu u daňovníka s príjmami z podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti daňovým výdavkom výdavok na stravné, ak mu bolo poskytnuté v rámci nepeňažného plnenia od držiteľa, pričom bolo uplatnené oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona o dani z príjmov.

>   Stravovanie podnikateľa z pohľadu DPH

Náklady na stravovanie podnikateľa nemožno považovať z hľadiska zákona o DPH za náklady na tovary a služby, ktoré fyzická osoba prijala na účely svojho podnikania, a teda fyzickej osobe, platiteľovi dane, v zmysle § 49 zákona o DPH pri nákupe stravných lístkov a stravovacích poukážok na osobnú spotrebu nevzniká právo na odpočítanie dane.

>   Stravovanie podnikateľa z pohľadu PÚ

Od 1. 1. 2022 nie je potrebné pre uplatnenie výdavkov u SZČO na stravu mať doklad (pokladničný doklad, faktúru) o nákupe stravy alebo o nákupe stravovacích poukážok. Ide o zníženie administratívnej záťaže pre SZČO, pretože sa vychádza z predpokladu, že každý niečo na obed konzumuje a vždy je potrebné na to určitú sumu vynaložiť, a to bez ohľadu na to, ako si túto stravu SZČO zabezpečí (nákupom stravných lístkov, stravných poukážok, priamo v reštaurácii). Podnikateľ si teda môže uplatniť na vlastné stravovanie sumu 5,12 eur za každý odpracovaný deň.

Podnikateľ teda môže postupovať tak, že podľa odpracovaných dní napr. za kalendárny mesiac zaúčtuje sumu (5,12 eur × počet odpracovaných dní v mesiaci) zápisom MD 548 /­ D 211 (221).

>   Stravovanie podnikateľa z pohľadu JÚ

Od 1. 1. 2022 nie je potrebné pre uplatnenie výdavkov u SZČO na stravu mať doklad (pokladničný doklad, faktúru) o nákupe stravy alebo o nákupe stravovacích poukážok. Ide o zníženie administratívnej záťaže pre SZČO, pretože sa vychádza z predpokladu, že každý niečo na obed konzumuje a vždy je potrebné na to určitú sumu vynaložiť, a to bez ohľadu na to, ako si túto stravu SZČO zabezpečí (nákupom stravných lístkov, stravných poukážok, priamo v reštaurácii). Podnikateľ si teda môže uplatniť na vlastné stravovanie sumu 5,12 eur za každý odpracovaný deň.

Podnikateľ teda môže postupovať tak, že podľa odpracovaných dní napr. za kalendárny mesiac zaúčtuje sumu (5,12 eur × počet odpracovaných dní v mesiaci) v Peňažnom denníku do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane celkom v druhovom členení „ostatné výdavky“.