Stravné v roku 2026

Zabezpečenie stravovania pre zamestnancov patrí medzi dôležité povinnosti zo strany zamestnávateľa a zároveň uvedená zamestnávateľova povinnosť má priamy vplyv na spokojnosť zamestnancov. Aké sú formy zabezpečovania stravovania pre zamestnancov? Ako sa zmení výška stravného od roku 2026?

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi.

Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac, ako štyri hodiny, a voči zamestnancom, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie.

Formy zabezpečovania stravovania pre zamestnancov

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa vyššie uvedeného najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla, vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny:

1.  vo vlastnom stravovacom zariadení,

2.  v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo

3.  zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.

Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac, ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.

Stravné a jeho poskytnutie v roku 2026

Stravné je vo všeobecnosti viazané na pásma tuzemského stravného a z nich sa odvíja minimálna hodnota gastrolístka, ako aj maximálny príspevok zamestnávateľa. Sadzby tuzemského stravného upravuje štát vyhláškou podľa vývoja cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní.

V roku 2026 ostáva systém stravovania zamestnancov rovnaký: zamestnávateľ musí prispieť na stravu aspoň 55 % z ceny jedla a súčasne najviac 55 % zo sumy stravného poskytovaného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

Praktické príklady

z aplikačnej praxe

S účínnosťou od 1.12. 2025 sa znova zvyšujú sumy stravného pri tuzemských pracovných cestách, ktoré budú platiť nasledovne aj od 1. 1. 2026:

Od 1. 12. 2025 platí, že maximálny zákonný príspevok na stravovanie je 5,12 eura (55% z 9,30 eur).

Pri novej sume 9,30 eur je tak od 1. 12. 2025 minimálna hodnota stravovacej poukážky 6,98 eura. Pri zamestnávateľoch, ktorí poskytujú elektronickú stravovaciu kartu (resp. gastrolístky) či finančný príspevok na stravovanie, sa minimálna výška príspevku zvyšuje na 3,84 eura (55 % z 6,98 eura).

Dobitie stravovacej karty (resp. gastrolístky) aj finančný príspevok na stravovanie je potrebné poskytovať vopred.

Stravné podnikateľa (SZČO) od 1. 12. 2025 v daňových výdavkoch

Samostatne zárobkovo činné osoby (napr. živnostníci), ktorí uplatňujú preukázateľné daňové výdavky, si môžu do svojich výdavkov zahrnúť aj stravné. Nie je potrebné to dokladovať bločkami či faktúrou za nákup jedla, avšak do daňových výdavkov si môžu uznať za každý odpracovaný deň sumu vo výške 55 % z hodnoty stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín. 

Od 1. 12. 2025 si SZČO môžu uznať do daňových výdavkov 5,12 eura za odpracovaný deň.

Dôležité upozornenie:

Živnostníci a iné SZČO, ktorí si uplatňujú tzv. paušálne výdavky, majú stravné v tejto paušálnej sume už zahrnuté - nemôžu si ho teda uplatniť navyše.

Elektronická forma stravovacej poukážky

S účinnosťou od 1. 1. 2023 sa zaviedla obligatórnosť elektronickej formy stravovacej poukážky. Sú to teda už prakticky tri roky, odkedy je elektronická forma stravovacej poukážky povinná. Znamená to, že elektronická forma stravovacej poukážky je povinná od 1. 1. 2023, s výnimkou tých prípadov, kedy sa elektronická stravovacia poukážka nebude môcť z objektívnych dôvodov použiť na pracovisku, alebo v jeho blízkosti. Napr. keď stravovacie zariadenie, alebo aj obchod, bufet, atď. nebude prijímať elektronické stravovacie poukážky. Nie všade tak bude možné vybudovať sieť a akceptačné miesta na používanie elektronických stravovacích poukážok, ako sú napríklad malé obce, menšie prevádzky obchodov, rôzne bufety, atď.

Od 1. 1. 2023 je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi stravovaciu poukážku v elektronickej forme. Od 1. 1. 2023 sú tak klasické stravné lístky obligatórne nahradené elektronickými stravovacími gastrokartami.

Zamestnávateľ bude môcť poskytnúť stravovací lístok v papierovej forme len vtedy, ak použitie stravného lístku v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.

Novelou ZP na základe schváleného návrhu zákona č. 76/2021 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. 3. 2021, avšak účinnosť s istými výnimkami bola upravená odlišne, sa tak zaviedla elektronizácia stravovacích poukážok. Dátum účinnosti bol pri elektronizácii stravovacích poukážok posunutý z dôvodu, aby subjekty, ktorých sa to týka, mali dostatočný časový priestor pripraviť sa na zavedenie, poskytovanie, ako aj na prijímanie elektronických stravovacích poukážok.

Stravné lístky alebo finančný príspevok na stravovanie

Obe formy zabezpečenia stravovania sú rovnocenné. Žiadna z nich nie je nadradená.

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie v zmysle vyššie uvedeného, ak:

1.  povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku,

2.  zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 2 ZP,

3.  zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom,

4.  ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo, ak by stravovanie podľa § 152 ods. 2 ZP bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.

Zamestnávateľ, ktorý nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ak nejde o prípady podľa § 152 ods. 6 ZP, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov odo dňa, ku ktorému sa výber viaže. Podrobnosti výberu a realizácie povinnosti zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie alebo poskytovať finančný príspevok na stravovanie na základe výberu môže zamestnávateľ ustanoviť vo vnútornom predpise.

Pri oboch formách platí rovnaké oslobodenie na strane zamestnanca a rovnaké daňovo-odvodové limity.

JUDr. Lucia Petríková, PhD.