Sťažený výkon práce
– mzdová a platová kompenzácia

V zmysle § 146 Zákonníka práce predstavuje ochrana práce systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je pritom neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov.

Všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce ustanovuje zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o BOZP“). Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce.

Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam. Pri vykonávaní určených činností musí zabezpečiť najvyššiu možnú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Podmienky sťaženého výkonu práce

V prípade tzv. sťaženého výkonu práce garantuje Zákonník práce zamestnancom minimálnu výšku mzdovej kompenzácie. Konkrétne je ustanovené, že zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností uvedených v rámci ustanovenia § 124 ods. 2 Zákonníka práce, ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu, a pri ich výkone intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

Nárok na mzdovú kompenzáciu tak môže vzniknúť len v prípade, ak sa napriek vykonaným spomínaným opatreniam vyžaduje, aby zamestnanec používal osobné ochranné pracovné prostriedky.

Pracovné činnosti, pri ktorých patrí zamestnancovi mzdová kompenzácia v zmysle vyššie uvedeného, sú činnosti v prostredí, v ktorom pôsobia:

a)  chemické faktory,

b)  karcinogénne a mutagénne faktory,

c)  biologické faktory,

d)  prach,

e)  fyzikálne faktory (napríklad hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie).

Hodnotenie zdravotných rizík a kategorizácia prác je zakotvená v rámci ustanovenia § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia“). Podľa úrovne a charakteru faktorov práce a pracovného prostredia, ktoré môžu ovplyvniť zdravie zamestnancov, hodnotenia zdravotných rizík a na základe zmien zdravotného stavu zamestnancov sa práce zaraďujú do štyroch kategórií. Pre účely tohoto príspevku je potrebné bližšie analyzovať práce zaradené do tretej a štvrtej kategórie.

Práca zaradená do tretej a štvrtej kategórie je považovaná v zmysle spomínaného právneho predpisu za tzv. rizikovú prácu. O zaradení práce do tretej a štvrtej kategórie rozhoduje príslušný orgán verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa alebo z vlastného podnetu.

Do tretej kategórie sú zaradené práce s vysokou mierou zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia, pri ktorých:

a)  expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia nie je znížená technickými opatreniami alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,

b)  je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale

1. vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie, alebo

2. zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom,

c)  nie sú ustanovené limity, ale nepriaznivá odpoveď organizmu poukazuje na možné špecifické pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia a expozícia faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia.

Do štvrtej kategórie sa zaraďujú len výnimočne na obmedzený čas, najviac na jeden rok, práce s veľmi vysokou mierou zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia. Konkrétne ide o:

a)  práce, pri ktorých nie je možné znížiť technickými opatreniami alebo organizačnými opatreniami expozíciu zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov a expozícia faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje kritériá na zaradenie práce do tretej kategórie a je potrebné vykonať iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov,

b)  práce, ktoré podľa miery expozície jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale

1. vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia, alebo

2. zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom.

Mzdová kompenzácia podľa Zákonníka práce

Pokiaľ sú splnené podmienky uvedené v § 124 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce, zamestnanec má právny nárok na mzdovú kompenzáciu, najmenej vo výške garantovanej Zákonníkom práce.

Minimálna výška mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce sa odvodzuje od výšky minimálnej mzdy.

Zamestnanec má pri sťaženom výkone práce popri dosiahnutej mzde nárok na mzdovú kompenzáciu najmenej vo výške 20 % minimálnej mzdy v eurách a to za každú hodinu práce v takýchto podmienkach. Od 1. januára 2024 suma kompenzácie za sťažený výkon práce predstavuje 20 % z 4,310 eur/hod = 0,862 eur/hod za každú hodinu sťaženého výkonu práce.

Príklad 1

Zamestnanec odpracoval v máji 2024 desať hodín v prostredí, v ktorom je vystavený pôsobeniu škodlivých chemikálií a v ktorom sú splnené podmienky pre mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce.

Zamestnávateľ je povinný vyplatiť uvedenému zamestnancovi popri dosiahnutej mzde aj mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce minimálne vo výške 8,62 eur (10 × 0,862 = 8,620).

Zákonník práce stanovuje teda len minimálnu sadzbu nároku na mzdovú kompenzáciu, ktorá je záväzná pre všetkých zamestnávateľov, teda aj pre strany zúčastnené kolektívneho vyjednávania o mzdách.

Príklad 2

Môže zamestnávateľ dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve, že v jeho mzde bude zohľadnená prípadná práca v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí. Zákonník práce takúto možnosť výslovne neuvádza tak, ako je tomu pri mzdových zvýhodneniach za prácu vo sviatok, prácu v sobotu, prácu v nedeľu alebo za nočnú prácu.

Na rozdiel od ostatných zákonných mzdových zvýhodnení, mzdovú kompenzáciu nie je možné dohodnúť s vedúcim zamestnancom v individuálnej pracovnej zmluve. Pracovné podmienky pri sťaženom výkone prác pôsobia ako objektívny faktor rovnako na všetkých zamestnancov, ktorí sa v takomto prostredí pohybujú. Toto možno považovať za dôvod, že nie je možné postupovať tak, ako napr. pri mzdových zvýhodneniach za nočnú prácu, prácu v sobotu, prácu v nedeľu resp. prácu vo sviatok. Preto Zákonník práce takúto možnosť neustanovuje.

V Zákonníku práce sa uvádza, že poskytovanie mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce možno poskytnúť aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi prácu sťažujú alebo zamestnanca negatívne ovplyvňujú alebo pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia uvedených v rámci § 124 ods. 2 Zákonníka práce. V takomto prípade ide o dobrovoľné plnenie zamestnávateľa, pri ktorom Zákonník práce negarantuje minimálnu mzdovú kompenzáciu vo výške 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu.

Platová kompenzácia pri výkone práce vo verejnom záujme

Podmienky vzniku nároku na platovú kompenzáciu za sťažený výkon páce v podmienkach výkonu práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v z. n. p. je predmetom ustanovenia § 11 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Ide v princípe o identické podmienky ako v prípade podnikateľskej sféry spomínané v úvode príspevku.

Vychádzajúc z odseku 1 uvedeného ustanovenia patrí zamestnancovi platová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností uvedených v § 11 odseku 2 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., ak tieto pracovné činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do tretej alebo štvrtej kategórie podľa ustanovenia § 31 zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, a ak pri ich výkone intenzita pôsobenia faktorov pracovného prostredia napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

Pracovné činnosti, pri ktorých zamestnancovi patrí platová kompenzácia podľa vyššie uvedeného, sú činnosti vykonávané v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach a fyzikálne faktory (napríklad hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie).

Ak sú splnené uvedené podmienky vzniku nároku, potom zamestnancovi patrí platová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní pracovných činností zaradených do:

a)  tretej kategórie, mesačne v rámci rozpätia 11,8 % až 20,8 % platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf,

b)  štvrtej kategórie, mesačne v rámci rozpätia 11,8 % až 24,8 % platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice platových taríf.

Uvedená platová kompenzácia určená mesačnou sumou sa zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

Dôležité je poznamenať, že v prípade ak zamestnanec vykonáva rôzne pracovné činnosti, ktoré sú zaradené do tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, patrí mu platová kompenzácia za sťažený výkon práce najmenej na spodnej hranici rozpätia určeného pre štvrtú kategóriu.

Okrem doteraz spomínanej nárokovej kompenzácie zákon č. 553/2003 Z. z. umožňuje zamestnávateľovi poskytovať zamestnancovi platovú kompenzáciu aj pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia uvedených v § 11 ods. 2 alebo pri pôsobení iných faktorov podľa § 30 ods. 1 písm. j) zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia mesačne a to v rámci rozpätia 5,9 % až 13,6 % z platovej tarify prvej platovej triedy prvého platového stupňa základnej stupnice platových taríf.

Uvedené však neplatí, ak zamestnancovi patrí platová kompenzácia podľa § 11 ods. 3 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.. Aj v prípade tejto „nenárokovej“ kompenzácie sa platová kompenzácia určená v mesačnej sume zaokrúhľuje na 50 eurocentov nahor.

Platová kompenzácia pri výkonávaní štátnej služby

Štátnemu zamestnancovi patrí platová kompenzácia za sťažené vykonávanie štátnej služby pri vykonávaní činností v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach a fyzikálne faktory (napríklad hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie), ak tieto činnosti príslušný orgán verejného zdravotníctva zaradil do tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie podľa § 31 zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a ak pri ich vykonávaní intenzita pôsobenia faktorov prostredia, v ktorom štátny zamestnanec plní úlohy, napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam podľa osobitných predpisov vyžaduje, aby štátny zamestnanec používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky.

Ak sú splnené uvedené podmienky vzniku nároku, potom štátnemu zamestnancovi patrí platová kompenzácia za sťažený výkon práce pri vykonávaní činností zaradených do:

a)  tretej kategórie v rámci rozpätia 1,3 % až 13,4 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o štátnej službe“),

b)  štvrtej kategórie v rámci rozpätia 3,8 % až 24,5 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159 zákona o štátnej službe.

Podobne ako v podmienkach verejnej správy, aj v podmienkach štátnej služby platí, že ak štátny zamestnanec vykonáva rôzne činnosti, ktoré sú zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie, patrí mu platová kompenzácia najmenej na spodnej hranici rozpätia určeného pre štvrtú kategóriu. Platová kompenzácia sa určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

Zákon o štátnej službe umožňuje služobnému úradu poskytovať štátnemu zamestnancovi platovú kompenzáciu aj pri nižšej intenzite pôsobenia chemických faktorov, karcinogénnych a mutagénnych faktorov, biologických faktorov, prachu a fyzikálnych faktorov alebo pri pôsobení iných faktorov podľa § 30 ods. 1 písm. j) zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a to v rámci rozpätia 0,9 % až 8,2 % z platovej tarify 1. platovej triedy podľa prílohy č. 3 alebo podľa § 159 zákona o štátnej službe (aj v tomto prípade sa platová kompenzácia určuje pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor, pričom podrobnosti o poskytovaní platovej kompenzácie určí služobný predpis). Uvedené však neplatí, ak štátnemu zamestnancovi patrí platová kompenzácia podľa § 135 ods. 3 zákona o štátnej službe.

 Ing. Ján Mintál