Staviame
bez chýb, pokút a penále

Stavbou z hľadiska občianskeho práva sa  rozumie stavba, ktorá je so zemou spojená pevným základom. Z tohto vyplýva, že existujú aj stavby nespojené so zemou pevným základom, ktoré patria pojmovo medzi veci hnuteľné.

V praxi  pritom posúdenie, či ide o pevné spojené so zemou, nie je vždy jednoznačné. Pretože tento parameter právne predpisy nijako neupresňujú, je potrebné vychádzať predovšetkým z konkrétnej technickej skutočnosti.

Kým Občiansky zákonník považuje za nehnuteľnosť iba stavbu spojenú so zemou pevným základom, t.j. spôsobom upevnenia podľa § 43 písm. a) stavebného zákona, z hľadiska stavebného zákona sú stavbami aj stavby využívajúce ostatné formy pevného spojenia so zemou. Tieto stavby sú z občianskoprávneho hľadiska považované za hnuteľné veci. Definíciou stavby v stavebnom zákone nie je vymedzenie pojmu nehnuteľnosť na občianskoprávne účely nijako dotknuté.

Ing. J. Bielená

_{575. Odpisovanie časti domu}

V bytovom dome sú okrem bytov v osobnom vlastníctve fyzických osôb, ktoré zaberajú väčšiu časť úžitkovej plochy, aj nebytové priestory vo vlastníctve právnickej osoby. Sú to obchodné priestory, ktoré právnická osoba prenajíma na účely maloobchodných predajní. Otázkou je, v akej odpisovej skupine bude právnická osoba odpisovať nebytové priestory, využívané nájomcami na obchodné účely. Právnická osoba ako prenajímateľ obchodných priestorov môže zaradiť tieto nebytové priestory do 5. odpisovej skupiny.

Aké je správne riešenie?

Napriek tomu, že ide o bytový dom a väčšia časť úžitkovej plochy je využívaná na bytové účely, právnická osoba bude na účely odpisovania časti domu, ktorej je vlastníkom, posudzovať hlavné  využitie len tejto jeho časti domu.

Keďže vlastní v bytovom dome len nebytové priestory, ktoré prenajíma, pričom ide obchodné priestory (maloobchodné predajne), tieto nebytové priestory zaradí, vzhľadom na účel ich využitia, do 5. odpisovej skupiny. Právnická osoba nebude teda prihliadať na využitie prevažnej časti bytového domu vo vlastníctve iných osôb, využívaných na bytové účely.

_{576. Odpisovanie administratívnej budovy}

V auguste 2013 spoločnosť kúpila nehnuteľnosť (administratívnu budovu) za 300 000 €. Budovu zaradila do 4. odpisovej skupiny  s dobou odpisovania 20 rokov a začala ju odpisovať zrýchlenou metódou odpisovania.

Postupuje spoločnosť správne pri odpisovaní budovy?

Od 1. 1. 2015 sa administratívna budova odpisuje v 6. odpisovej skupine (40 rokov odpisovania) a je možné uplatniť iba rovnomerný spôsob odpisovania.

Pri odpisovaní budovy došlo v roku 2015 k nasledovným zmenám

–   budova sa preradila zo 4. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 20 rokov (do 31. 12. 2014) do 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov,

–   zrýchlená metóda odpisovania sa zmenila na rovnomernú metódu odpisovania, pričom sa začala uplatňovať ročná odpisová sadzba 1/40.

Ročný odpis počnúc rokom 2015 je vo výške 7 500 €, vypočítaný ako pomer vstupnej ceny a doby odpisovania 40 rokov, ktorá platí pre 6. odpisovú skupinu (300 000 : 40). Celková doba odpisovania budovy bude trvať  38 rokov, pričom v poslednom roku odpisovania (2049) sa uplatní odpis len do výšky zostatkovej ceny ( 1 500 €).  Neuplatnená pomerná časť z ročného odpisu v prvom roku odpisovania (8 750 €) sa uplatní v roku nasledujúcom po roku uplynutia doby odpisovania, t .j. v roku 2050.

_{577. Viac rôznych nebytových priestorov}

V bytovom dome je niekoľko nebytových priestorov, každý vo výlučnom vlastníctve iného podnikateľa. Každý podnikateľ si zaradí svoje nebytové priestory do majetku, pričom niektorí ich využívajú ako obchodné priestory, iní ako kancelárie. Spoločnosť vlastní v tomto bytovom dome niekoľko nebytových priestorov, ktoré kúpila samostatne a takto sú vedené aj na liste vlastníctva. Ak bude mať spoločnosť v jednom nebytovom priestore predajňu a v druhom kanceláriu, zaradí ich ako samostatné nebytové priestory do rôznych odpisových skupín.

Je predmetná úvaha správna?

Ak spoločnosť vlastní v bytovom dome viac rôznych nebytových priestorov, ktoré sú samostatne vedené na liste vlastníctva, potom nebytové priestory, ktoré využíva ako obchodné priestory, zaradí do 5. odpisovej skupiny, nebytové priestory, ktoré využíva ako kancelárie, zaradí do 6. odpisovej skupiny.

Rovnako budú postupovať aj ostatní vlastníci nebytových priestorov, t.j. zaradia nebytové priestory do odpisovej skupiny podľa účelu ich využitia.

_{578. Zostatková cena administratívnej budovy}

V septembri 2016 spoločnosť predala administratívnu budovu, ktorú kúpila v januári 2014 za 420 000 €. Príjem z predaja je vo výške 350 000 €. Budovu daňovo odpisovala rovnomernou metódou odpisovania v 4. odpisovej skupine (20 rokov), od roku 2015 v 6. odpisovej skupine (40 rokov). Daňová zostatková cena a účtovná zostatková cena je pri predaji rovnaká, a to vo výške 380 500 €.

Ako sa vypočíta zostatková cena?

V súlade s § 22 ods. 12 ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2016 spoločnosť v roku vyradenia budovy zaradenej do 6. odpisovej skupiny, t.j. v roku 2016 uplatní do daňových výdavkov daňový odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých budovu účtovala. Daňová zostatková cena budovy pri jej vyradení je teda vo výške podľa stavu k 31. 8. 2016.

Keďže ide o predaj budovy, u ktorej je limitovaná zostatková cena, táto sa zahrnie do daňových výdavkov pri jej predaji len do výšky príjmov z predaja, a to v súlade s § 19 ods. 2 písm. b) bod 1 ZDP. Rozdiel v sume 30 500 € (380 500 – 350 000) bude pri zistení základu dane za rok 2016 pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.

_{579. Zostatková cena likvidovaného stavebného objektu}

Areál firmy bol zaplavený počas povodní. Po obhliadke všetkých budov a stavieb statikom bolo rozhodnuté, že je potrebné jednu stavbu odstrániť. Firma rozhodla, že poškodenú stavbu (sklad materiálu) odstráni a na jej mieste vybuduje nový sklad. Stavba nebola poistená. Účtovná zostatková cena zlikvidovanej stavby je 50 000 €, cena stavby uznaná pre účely nepeňažného vkladu bola vo výške 55 000 € (stavba bola pôvodne nadobudnutá ako nepeňažný vklad) a daňová zostatková cena je 41 250 €. Búracie práce vykonala stavebná firma za cenu 3 000 €, materiál získaný z búracích prác bol odvezený na verejnú skládku.

Ako postupovať v predmetnom prípade?

V tomto prípade sa núkajú dve riešenia. Zákon o dani z príjmov v § 19 ods. 3 písm. b) bod 2 uvádza, že zostatková cena likvidovaného stavebného objektu v súvislosti s výstavbou nového stavebného objektu sa zahrnie do obstarávacej ceny nového objektu. Zároveň ZDP umožňuje podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP uplatniť do daňových výdavkov škodu, ktorá vznikla v dôsledku živelnej pohromy, a to nezávisle na tom, či majetok bol poistený. V konkrétnom prípade likvidáciu stavebného objektu nevyvolala nová investícia, ale poškodenie stavebného objektu povodňami. To znamená, že k vyradeniu majetku došlo v dôsledku škody spôsobenej živelnou pohromou.

Firma môže ako daňový výdavok uplatniť daňovú zostatkovú cenu zničenej stavby vo výške 41 250 € podľa § 19 ods. 3 písm. g) ZDP. Rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou vo výške 8 750 € (50 000 – 41 250) bude v daňovom priznaní pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. Daňovým výdavkom sú aj búracie práce vo výške 3 000 €.

_{580. Nehnuteľná kultúrna pamiatka}

V roku 2014 spoločnosť kúpila nehnuteľnú kultúrnu pamiatku, ktorú zrekonštruovala a bude slúžiť ako hotel.

Ako bude spoločnosť nehnuteľnosť vrátane technického zhodnotenia od roku 2015 odpisovať?

Nehnuteľnú kultúrnu pamiatku (budovu, ktorá slúži ako hotel) spoločnosť od 1. 1. 2015 preradí zo 4. odpisovej skupiny do 6. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 40 rokov.

Technické zhodnotenie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je iným majetkom podľa § 22 ods. 6 písm. c) ZDP, ktoré je zaradené v 2. odpisovej skupine a odpisuje sa aj po 1. 1. 2015 po dobu 6 rokov, a to napriek tomu, že celá budova slúži ako hotel.

_{581. Prenájom celej budovy}

V roku 2016 daňovník ponúka na prenájom celú budovu (100 %). Ročný daňový odpis tejto budovy je 12 000 eur. Príjmy z prenájmu tejto budovy v roku 2016 sú za nájom steny vo výške 3 000 € (nájomný vzťah 3 mesiace) a nájom budovy v rozsahu 50 % podlahovej plochy budovy vo výške príjem 6 000 eur (nájomný vzťah trval 6 mesiacov).

Aká čiastka je daňovo uznateľná z ročného odpisu 12 000 eur?

Ak je na prenájom určená celá budova, daňovník porovnáva s príjmami (výnosmi) z prenájmu ročný odpis z celej budovy bez ohľadu na skutočnosť, že nie všetky priestory boli prenajaté počas celého roka. Nakoľko bočná stena budovy podľa klasifikácie stavieb nie je súčasťou úžitkovej plochy budovy, jej prenájom nemá vplyv na výšku uplatneného daňového odpisu. Odpisy prenajatej budovy sa uplatnia do daňových výdavkov do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie vrátane príjmov (výnosov) z prenájmu bočnej steny budovy.

Celoročný daňový odpis budovy sa porovnáva voči celoročným príjmom z prenájmu vrátane príjmov z nájmu bočnej steny, t.j. so sumou 9 000 eur (3 000 + 6 000). Neuplatnená časť ročného odpisu bude teda vo výške 3 000 eur (12 000 – 9 000).

_{582. Strata z predaja pozemku}

Spoločnosť obstarala pozemok za účelom ďalšieho predaja, ktorý zaúčtovala na účte 133 – Nehnuteľnosť na predaj v obstarávacej cene 100 000 €. Pozemok spoločnosť predala za cenu 90 000 €.

Je strata z predaja vo výške 10 000 € daňovo uznaná?

V súlade s § 22 a v nadväznosti na § 23 ods. 1 písm. a) ZDP sa pozemky bez ohľadu na ich spôsob účtovania podľa príslušných postupov účtovania považujú za hmotný majetok vylúčený z odpisovania.

V prípade ich predaja (t.j. aj ak boli obstarané za účelom ich ďalšieho predaja) je potrebné postupovať v súlade s § 19 ods. 3 písm. e) ZDP, to zn. že vstupnú cenu pozemku nedotknutého ťažbou je možno zahrnúť do daňových výdavkov len do výšky príjmu z predaja. Strata z predaja pozemku nie je teda daňovo uznaná, to znamená, že suma 10 000 € je pri zistení základu dane pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia.

_{583. Budova využívaná na rôzne spôsoby}

Budova je zaradená do užívania a využíva sa na rôzne účely. Celková úžitková plocha budovy vo výmere 6 050 m² sa rozdeľuje nasledovne:

Ako postupovať pri odpisovaní jednotlivých častí budovy?

Pri zaradení budovy, resp. jej jednotlivých častí do odpisovej skupiny sa vychádza z vyhlášky Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z. z., ktorou sa vydáva Štatistická klasifikácia stavieb. Hlavné využitie sa stanovuje na základe percentuálneho podielu jednotlivých častí určených pre rozličné účely, pričom jednotlivým častiam sa priraďujú kódy klasifikácie a následne odpisové skupiny.

Všetky časti budovy sú zaradené do oddielu 12 – Nebytové budovy. Do odpisovej skupiny 5 teda patrí časť budovy v rozlohe 3 530 m², resp. 58,35 % budovy, do odpisovej skupiny 6 patrí táto budova v rozlohe 2 520 m², resp. 41,65 % budovy. Nakoľko úhrn celkovej úžitkovej plochy častí zaradených do 5. odpisovej skupiny
(3 530 m², resp. 58,35 %) prevyšuje úhrn celkovej úžitkovej plochy častí zaradených do 6. odpisovej skupiny (2 520 m², resp. 41,65 %), budova ako celok sa zaradí do 5. odpisovej skupiny a bude sa odpisovať rovnomerným spôsobom odpisovania počas 20 rokov.

_{584. Prenájom skladových priestorov}

Od 1. 1. 2015 spoločnosť prenajíma inej osobe malý sklad za ročné nájomné 1 000 €. Nájomná zmluva je uzatvorená na obdobie štyroch rokov, t.j. do 31. 12. 2018. Sklad spoločnosť nadobudla 5. 1. 2010 za obstarávaciu cenu 25 000 €, odpisovaný je v 4. odpisovej skupine a od 1. 1. 2015 v 5. odpisovej skupine rovnomerným spôsobom odpisovania.

Ako má spoločnosť postupovať pri uplatňovaní odpisov?

Pri uplatňovaní odpisov počas doby prenájmu bude spoločnosť postupovať
nasledovne:

V roku 2015 – 2018, v ktorom spoločnosť prenajímala sklad za ročné nájomné 1 000 €, môže uplatniť ročný odpis (1 250 €) ako daňový výdavok len vo výške ročného nájomného (1 000 €). Rozdiel vo výške 250 € sa pri zistení základu dane nezahrnie do rozdielu medzi daňovými a účtovnými odpismi, ktorý sa vyčísľuje na riadku 150 alebo 250 daňového priznania.

V roku 2019 – 2029 opäť uplatňuje ročný odpis (1 250 €) ako daňový výdavok v plnej výške. Rok 2030 je prvým rokom po skončení stanovenej  doby odpisovania, v tomto roku teda môže spoločnosť zahnúť do daňových výdavkov neuplatnenú časť odpisov v roku 2015 až 2018 vo výške 1 000 € (250 + 250 + 250 + 250).

Suma odpisov, ktorú spoločnosť môže uplatniť do daňových výdavkov až v roku 2030, t.j. bude v týchto rokoch aj súčasťou rozdielu medzi daňovými odpismi a účtovnými odpismi na riadku 150 alebo riadku 250 daňového priznania.

Otázky č. 575 – 584 spracovala Ing. J. Bielená (IV/2016) 

_{585. Kontajnerové domy}

Obstarávacia cena „unimobunky“ je 1 400 €. Otázkou je, či je možné tento majetok, vzhľadom na jeho cenu, ktorá neprevyšuje sumu 1 700 €, považovať za zásoby a účtovať nákup na účet 501 – Spotreba materiálu.

Do ktorej odpisovej skupiny sa podľa prílohy č. 1 k zákonu o dani z príjmov zaradí „unimobunka“?

Tzv. „unimobunky“ sú kontajnerové domy na rôzne využitie, napríklad obytné kontajnery, kancelárske, skladové a pod., ktoré môžu a nemusia byť stavbou v zmysle definície stanovenej stavebným zákonom – zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ďalej len stavebný zákon. Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.

Pevným spojením so zemou sa rozumie

a)  spojenie pevným základom,

b)  upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,

c)  ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo inej stavbe,

d)  pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,

e)  umiestnenie pod zemou.

Ak podľa stavebno-technického riešenia kontajneru, musí byť tento pevne spojený so zemou, ide aj podľa zákona o dani z príjmov o stavbu, prípadne drobnú stavbu. Ak pevné spojenie so zemou nemusí byť, kontajner s obstarávacou cenou 1 400 € môže účtovná jednotka považovať za zásoby, a účtovať náklady na jeho obstaranie na účet 501 – Spotreba materiálu, alebo ho môže zaradiť do dlhodobého hmotného majetku. Zásady pre členenie dlhodobého majetku a jeho účtovanie sú stanovené v § 12 a § 13 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave PÚ – Opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92 v z.n.p. Podľa tohto dlhodobým hmotným majetkom sú aj samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok a v ocenení vyššom, ako je suma ustanovená v osobitnom predpise. Osobitným predpisom na ocenenie je zákon o dani z príjmov, podľa ktorého hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona sú samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 1 700 € a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok. Hmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná sume podľa osobitného predpisu alebo je nižšie, možno zaradiť do dlhodobého hmotného majetku, ak doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok. O hmotnom majetku, ktorého ocenenie sa rovná 1 700 € alebo je nižšie, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého hmotného majetku, sa účtuje ako o zásobách. Z uvedeného vyplýva, že účtovná jednotka sa pri hmotnom majetku, ktorého vstupná cena je 1 700 € a nižšia, môže rozhodnúť, či bude o ňom účtovať ako o zásobách a uplatní ho hneď pri nákupe do spotreby, alebo ho bude považovať za dlhodobý hmotný majetok a do daňových výdavkoch ho uplatní prostredníctvom odpisov.

Zákon o dani z príjmov osobitne neupravuje odpisovanie hmotného majetku, ktorého vstupná cena je do 1 700 €. Z toho vyplýva, že odpisy stanovené účtovnou jednotkou v odpisovom pláne ako súčasť hospodárskeho výsledku, vstupujú do základu dane z príjmov v takej výške, v akej o nich účtovná jednotka účtuje. Keďže o tomto majetku účtuje ako o dlhodobom majetku, bude ho odpisovať minimálne dlhšie ako 12 mesiacov, teda aspoň dve účtovné obdobia. Ak kontajner nie je stavbou, a jeho obstarávacia cena je 1 700 € a viac, podľa prílohy č. 1 k zákonu o dani z príjmov, patrí do štvrtej odpisovej skupiny – KP 23.61.20, 25.11.10 alebo 25.29.

Ing. I. Kolenová (IV/2016)

_{586. Likvidácia stavebných objektov}

V roku 2016 sa spoločnosť rozhodla z dôvodov zlej statiky a schátralej konštrukcie zbúrať existujúci sklad a na jeho mieste postaviť nový sklad. Pretože nová stavba bude spĺňať prísne bezpečnostné kritéria a jej stráženie zabezpečí elektronika, bol z dôvodov nadbytočnosti zbúraný aj strážny domček. Jeho likvidácia priamo súvisela s novou výstavbou. Súčasne bola zlikvidovaná roky nepoužívaná odstavná betónová plocha v odľahlej časti areálu, o ktorej nemožno povedať, že súvisela s novou výstavbou. Sutiny budú odvezené na skládku a odstavná plocha bude vysadená zeleňou. Daňová zostatková cena zlikvidovaného starého skladu je vo výške 7 000 €, jeho účtovná zostatková cena vo výške 4 450 €, daňová zostatková cena strážneho domčeka je 1 500 € a účtovná zostatková cena je 2 000 €. Betónová plocha má daňovú zostatkovú cenu vo výške 500 € a účtovnú zostatkovú cenu vo výške 600 €.

Aký je správny spôsob odpisovania pri likvidácii stavebných objektov?

V zdaňovacom období 2016 sa do daňových výdavkov neuplatní daňový odpis likvidovaných stavebných objektov, pretože spoločnosť o tomto majetku nebude účtovať k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia (§ 22 ods. 11 ZDP). Daňová zostatková cena zlikvidovaného starého skladu (7 000 €) a strážneho domčeka (1 500 €) nie je daňovým výdavkom, ale  zvyšuje vstupnú (obstarávaciu) cenu nového skladu, z ktorej spoločnosť bude uplatňovať daňové odpisy. Účtovná zostatková cena likvidovaného skladu (4 450 €) a strážneho domčeka (2 000 €) sa zahrnie do obstarávacej ceny nového skladu účtovným zápisom na ťarchu účtu 042 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku a v prospech účtu 081 – Oprávky k stavbám. Z takto stanovenej obstarávacej ceny sa budú uplatňovať účtovné odpisy. O rozdiel medzi daňovou a účtovnou zostatkovou cenou sa v tomto prípade základ dane neupravuje.

V prípade zlikvidovanej spevnenej plochy účtovná zostatková cena (účet 551) je vyššia ako daňová zostatková cena o sumu 100 € (600 – 500). Keďže do daňových výdavkov možno v súlade s § 19 ods. 3 písm. b) bod 2 zákona o dani z príjmov uplatniť len daňovú zostatkovú cenu, uvedený rozdiel vo výške 100 € je pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia na riadku 180 daňového priznania.

_{587. Zrekonštruované nebytové priestory}

Spoločnosť prenajala nebytové priestory, ktoré boli zrekonštruované tak, aby v nich mohli byť poskytované ubytovacie služby. Stavebné úpravy boli dokončené v januári 2014 a výdavky na stavebné úpravy boli vo výške 20 000 €. S písomným súhlasom prenajímateľa toto technické zhodnotenie odpisuje nájomca. V septembri 2016 došlo k zrušeniu nájomnej zmluvy a prenajímateľ prenajal priestory inej osobe. Prenajímateľ a nájomca sa dohodli na odkúpení technického zhodnotenia.

Aké bude riešenie, keď prenajímateľ pri skončení nájmu uhradí technické zhodnotenie vo výške 15 000 €?

Nájomca zatriedil technické zhodnotenie do 4. odpisovej skupiny a odpisoval rovnomerným spôsobom zo vstupnej ceny 20 000 € . Od 1. 1. 2015 je technické zhodnotenie odpisované podľa účelu využitia v 6. odpisovej skupine.

Nájomca si v priebehu nájmu uplatnil daňové odpisy z technického zhodnotenia ako daňové výdavky.

Pri ukončení nájmu a predaji technického zhodnotenia prenajímateľovi si nájomca uplatní ako daňový výdavok daňovú zostatkovú cenu technického zhodnotenia v plnej výške 18 000 € v súlade s § 19 ods. 3 písm. b) bod 1 ZDP, a to aj napriek tomu, že je technické zhodnotenie od 1. 1. 2015 odpisované v 6. odpisovej skupine. Pri zahrnutí zostatkovej ceny technického zhodnotenia (18 500 €) do daňových výdavkov nájomca v roku 2016 neuplatní limit zostatkovej ceny do výšky príjmu z predaja (15 000 €).

_{588. Zdaňovanie českého rezidenta z príjmov dosiahnutých v SR}

Spoločnosť ALFA, s.r.o. si v júni 2016 objednala vystúpenie kúzelníka – daňového rezidenta ČR. Tento vystúpil na podujatí k MDD pre deti zamestnancov na Slovensku v areáli spoločnosti.

Musí spoločnosť z vyplateného honoráru umelcovi uplatniť zrážkovú daň?

Príjmami zo zdrojov na území SR daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou sú podľa § 16 ods. 1 písm. d) ZDP príjmy z činnosti umelca, športovca, artistu alebo spoluúčinkujúcich osôb a z ďalšej podobnej činnosti osobne vykonávanej alebo zhodnocovanej na území SR bez ohľadu na to, či príjmy plynú týmto osobám priamo alebo cez sprostredkujúcu osobu. Uvedené príjmy podliehajú na území SR zdaneniu daňou vyberanou zrážkou v súlade s § 43 ods. 2 ZDP. V zmysle § 43 ods. 4 ZDP základom dane pre daň vyberanú zrážkou pri príjmoch uvedených v odsekoch 2 a 3 je iba príjem. Podľa článku 16 ods. 1 zmluvy č. 238/2003 Z. z. medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku príjmy, ktoré poberá rezident ČR ako na verejnosti vystupujúci umelec, a to ako divadelný, filmový, rozhlasový alebo televízny umelec alebo ako hudobník, alebo ako športovec, z takýchto osobne vykonávaných činností v SR sa môžu bez ohľadu na ustanovenia článkov 7 a 14 zdaniť v Slovenskej republike.

Ak v danom prípade ide o príjmy českého umelca (rezidenta ČR) z osobne vykonávaných činností v Slovenskej republike, tieto na území SR platiteľ dane zdaní zrážkovou daňou vo výške 19 %. Príjmy umelcov, ktoré sa vysporadúvajú zrážkovou daňou, sa môžu v zmysle § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov považovať za preddavok na daň. Ak sa teda český daňovník rozhodne, že bude daň vyberanú zrážkou považovať za preddavok na daň, môže tento preddavok odpočítať od dane v daňovom priznaní (§ 43 ods. 7 ZDP).

_{589. Oprava nevýznamných nákladov}

Obchodná spoločnosť až v apríli 2016 zistila, že vo februári 2016 obdržala faktúru za reklamu poskytnutú v roku 2015. Túto faktúru za rok 2015 nezahrnula do daňových výdavkov. Otázkou je, či môže za rok 2016 zaúčtovať náklady na reklamu za rok 2015 na nákladový účet (ide o nevýznamnú sumu) a zahrnúť tieto náklady, týkajúce sa roku 2015, do daňových výdavkov, a teda do základu dane za rok 2016.

Aké je správne riešenie?

Účtovná jednotka účtuje v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p., účtovné prípady na základe vecnej a časovej súvislosti. Ak túto zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili. Z pohľadu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) platí, že ak daňovník v dôsledku účtovnej chyby minulých účtovných období zahrnul do výsledku hospodárenia vyššie náklady alebo nižšie výnosy, má povinnosť postupovať podľa § 17 ods. 15 zákona o dani z príjmov a opravu nákladov alebo výnosov zahrnúť do toho zdaňovacieho obdobia, s ktorým chyba časovo a vecne súvisí prostredníctvom dodatočného daňového priznania, a to v lehote do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola chyba zistená. Ak spoločnosť však v dôsledku účtovnej chyby zahrnula v minulosti do výsledku hospodárenia nižšie náklady alebo vyššie výnosy, môže pri zahrnovaní opravy tejto účtovnej chyby do základu dane postupovať podľa § 17 ods. 29 zákona o dani z príjmov resp. môže sa rozhodnúť, či uplatní postup podľa § 17 ods. 29 alebo ods. 15 zákona o dani z príjmov.

Ak sa rozhodne postupovať podľa § 17 ods. 29 spomínaného právneho predpisu, potom súčasťou základu dane v príslušnom zdaňovacom období (2016) bude aj oprava vykonaná v účtovníctve, v ktorom bola chyba zistená. Takto vykonaná oprava už nebude mať vplyv na zdaňovacie obdobia, s ktorými vecne
a daňovo súvisí (2015) a nebude tak potrebné podávať dodatočné daňové priznanie za rok 2015.

_{590. Príspevky SZČO do III. Piliera z pohľadu dane z príjmov}

Podnikateľ si bude môcť uplatniť ako daňovo uplatniteľné výdavky príspevky, ktoré začal počas roka 2016 platiť na doplnkové dôchodkové sporenie.

Je predmetná úvaha správna?

Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu nie sú uvedené v rámci § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) medzi daňovými výdavkami, avšak na základe § 11 ods. 10 zákona o dani z príjmov patria medzi nezdaniteľné časti základu dane. Túto nezdaniteľnú časť základu dane si môže daňovník uplatniť za zdaňovacie obdobie roka 2016 za predpokladu dodržania zákonom ustanovených podmienok. Môže sa uplatniť iba zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo základu dane z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z ich úhrnu v preukázateľne zaplatenej výške v úhrne najviac 180 eur za rok.

Aby si daňovník mohol odpočítať túto nezdaniteľnú časť základu dane, musí spĺňať tieto podmienky

•  príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,

•  daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorá nespĺňa podmienky stanovené novelou zákona o doplnkovom dôchodkom sporení.

_{591. Prenájom výrobnej haly}

Spoločnosť vlastní výrobnú halu, z ktorej časť prenajíma. Podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP sa obmedzuje zahrnovanie odpisov do daňových výdavkov pri hmotnom majetku poskytnutom na prenájom do výšky príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku.

Ako má spoločnosť postupovať v prípade, ak prenajíma len časť výrobnej haly a časť používa na svoje účely?

Spoločnosť v predmetnom prípade zahrnie odpisy do daňových výdavkov v pomernej výške tak, aby zodpovedali § 19 ods. 3 písm. a) ZDP. To znamená, že odpisy pripadajúce na časť skladu (v m²), ktorá sa prenajíma, sa zahrnú do daňových výdavkov len  do výšky príjmov z prenájmu. Odpisy pripadajúce na časť skladu v m², ktorú daňovník využíva na zabezpečenie iných príjmov, sa uplatnia v plnej výške. Budova skladu je odpisovaná v 5. odpisovej skupine s dobou odpisovania 20 rokov. Ak vstupná cena skladu je napríklad 120 000 eur,  ročný odpis je vo výške 6 000 eur (120 000 : 20 rokov). V prípade, že budova skladu má celkovú plochu 2 500 m², pričom z toho sú  prenajaté skladové priestory, ktoré majú plochu 1 000 m², a to za nájomné 2 000 eur ročne, postup bude nasledovný

–   pomer prenajatej plochy k celkovej ploche budovy je 40 % (1 000 : 2 500),

–   odpisy pripadajúce na prenajatú plochu sú vo výške 2 400 eur (40 % z 6 000),

–   odpisy pripadajúcu na neprenajatú plochu sú vo výške 3 600 eur (60 % z 6 000).

Odpisy pripadajúce na prenajatú plochu (2 400 eur) sa zahrnú do daňových výdavkov len do výšky príjmu z prenájmu (2 000 eur), t.j. odpisy vo výške 400 eur sa v príslušnom zdaňovacom do daňových výdavkov neuplatnia. Zostávajúca časť odpisov pripadajúca na plochu skladu, ktorú využíva sám prenajímateľ vo výške 3 250 eur, sa zahrnie do daňových výdavkov v plnej výške. Prenajímateľ (vlastník skladu) zahrnie neuplatnené odpisy z titulu nižšieho príjmu z prenájmu vo výške 400 eur do daňových výdavkov po uplynutí doby odpisovania hmotného majetku, opäť však len do výšky prípadného prenájmu.

Otázky č. 586 – 591 spracovala Ing. J. Bielená (IV/2016)

_{592. Stavebné práce a tuzemské prenesenie daňovej povinnosti}

Spoločnosť výkonáva UNC strojmi rôzne práce napr. údržbu lesnej cesty, nakladanie zeminy, vyrovnávanie terénu a pod. Uvedené práce nie sú súčasťou stavby.

Patria uvedené činnosti podľa štatistickej klasifikácie produktov do sekcie F?

V zmysle § 69 ods. 12 písm. j) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p. (ďalej iba „zákon o DPH“) je platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie stavebných prác vrátane dodania stavby alebo jej časti podľa § 8 ods. 1 písm. b), ktoré patria do sekcie F Nariadenie Komisie (EÚ) č.1209/2014 z 29. októbra 2014, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 451/2008, ktorým sa zavádza nová štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3696/93 (ďalej iba „nariadenie“), a dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ak inštalácia alebo montáž patrí do sekcie F spomínaného nariadenia. Finančné riaditeľstvo SR vydalo metodické usmernenie, ktorého obsahom sú vysvetlivky ku klasifikácii produktov podľa činností (CPA) 2015 – sekcia F Stavby a stavebné práce [vysvetlivky v súvislosti s uplatňovaním prenosu daňovej povinnosti v sektore stavebníctva podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH].

Vidiecke cesty a chodníky, prístupové cesty ako aj lesné chodníčky sú okrem iných zahrnuté v rámci kódu 2112 Klasifikácie stavieb medzi inžinierske stavby. Následne na uvedené treba poznamenať, že činnosť tvorby a údržby ciest a chodníkov ako aj činnosť údržby a opráv ciest je v zmysle vyššie spomínaného metodického usmernenia obsiahnutá v rámci kódu 42.11.20 – to zn. v rámci sekcii F nariadenia.

Ing. J. Mintál (IV/2016)

_{593. Hmotný majetok poskytnutý na prenájom}

Spoločnosť má vo svojom majetku nehnuteľnosť, ktorú len sčasti využíva, a to tak, že ju prenajíma.

Ako má spoločnosť postupovať pri odpisovaní budovy?

Ustanovenie § 19 ods. 3 písm. a) ZDP umožňuje pri hmotnom majetku poskytnutom na prenájom zahrnúť do daňových výdavkov odpisy najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie.

V  súlade s týmto ustanovením aj v prípade, že spoločnosť prenajíma len časť nehnuteľnosti, je možné ročný odpis zahrnúť do daňových výdavkov iba do výšky príjmu z prenájmu tejto nehnuteľnosti, zaúčtovaného vo výnosoch príslušného zdaňovacieho obdobia v súlade s účtovnými predpismi.

Ing. J. Bielená (IV/2016) 

K problematike Staviame bez chýb, pokút a penále sme publikovali:

•    Zákon o dani z príjmov (č. 595/2003 Z. z.) – str. 84, Zákon o dani z pridanej hodnoty
(č. 222/2004 Z. z.) – str. 176, Zákon o účtovníctve (č. 431/2002 Z. z.) – str. 534, Opatrenie o postupoch účtovania v sústave PÚ (č. 23054/2002-92) – str. 580, – Zákony I/2016

•    Občiansky zákonník (č. 40/1964 Zb.) – str. 343 – Zákony IIB/2016

•    Zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (č. 50/1976 Zb.), Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (č. 182/1993 Z. z.) – Zákony IV/2016

•    Zákon o správcoch bytových domov – mesačník Poradca 5/2016

•    Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov – mesačník VS 3-4/2016

•    Staviame bez chýb, pokút a penále – mesačník DÚVaP 6/2016

•    Nový zákon o úveroch na bývanie – mesačník VS 6/2016

•    Staviame bez chýb, pokút a penále – monotematika

Publikácie si môžete objednať na tel. č: 041/5652871, 0911193135, v pracovný deň od 9.00 – 15.00 hod. alebo emailom na adrese abos@poradca.sk a na internete www.poradca.sk neobmedzene.