Status mikrodaňovníka – podmienky

Inštitút mikrodaňovníka bol zavedený do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. s účinnosťou od 1. 1. 2021 a platí pre fyzické aj právnické osoby. Zámerom tejto špecifickej legislatívnej úpravy v ZDP je cez daňové výhody podporiť rozvoj malých a stredných podnikov. Kto sa môže v roku 2024 považovať za mikrodaňovníka?

Podmienky pre získanie
postavenia mikrodaňovníka

Podľa § 2 písm. w) ZDP v znení účinnom od 1. 1. 2024 mikrodaňovníkom je daňovník, ktorý je

•    fyzickou osobou, ktorého zdaniteľné príjmy (výnosy) z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 60 000 eur a

•    právnickou osobou, ktorého zdaniteľné príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu 60 000 eur.

S účinnosťou od 1. januára 2024 sa zákonom č. 530/2023 Z. z. ruší previazanosť hranice výšky zdaniteľných príjmov pre určenie statusu mikrodaňovníka v § 2 písm. w) ZDP na zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z.n.p. a stanovuje sa v pevnej číselnej výške, pričom sa zvyšuje zo 49 790 eur na 60 000 eur. Uvedené sa podľa § 52zzz ods. 1 ZDP použije prvýkrát za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. januára 2024.

Ustanovenie § 2 písm. w) ZDP súčasne vymedzuje prípady, kedy daňovník nemôže nadobudnúť status mikrodaňovníka. Za mikrodaňovníka nie je možné považovať daňovníka – fyzickú osobu s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo právnickú osobu, ktorý síce spĺňa podmienku dosiahnutia zdaniteľných príjmov (výnosov) do sumy 60 000 eur, ale

•    je závislou osobou podľa § 2 písm. n) až r) ZDP a realizuje kontrolované transakcie za toto zdaňovacie obdobie,

•    bol na neho vyhlásený konkurz, vstúpil do likvidácie alebo mu bol povolený splátkový kalendár,

•    jeho zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia.

Splnenie podmienok rozhodujúcich pre získanie postavenia mikrodaňovníka sa posudzuje za každé zdaňovacie obdobie samostatne. To znamená, že napr. daňovník, ktorý za zdaňovacie obdobie roka 2024 splní ustanovené podmienky a získa postavenie mikrodaňovníka, môže v dôsledku nesplnenia ustanovených podmienok v nasledujúcom zdaňovacom období roka 2025 toto postavenie stratiť, a následne, v roku 2026, resp. v niektorom z nasledujúcich zdaňovacích období môže, za predpokladu splnenia ustanovených podmienok, tento status opätovne získať.

Postavenie mikrodaňovníka mohli daňovníci nadobudnúť prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2021 (§ 52zzb ods. 1 ZDP).

Zdaniteľným príjmom
na účely nadobudnutia statusu mikrodaňovníka

je v súlade s § 2 písm. h) ZDP príjem (výnos), ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa ZDP alebo medzinárodnej zmluvy.

Do úhrnu zdaniteľných príjmov (výnosov) daňovník zahŕňa všetky dosiahnuté zdaniteľné príjmy (výnosy), a to bez ohľadu na spôsob ich daňového vysporiadania (napr. daňou vyberanou zrážkou, zrazením sumy na zabezpečenie dane).

Príklad 1

Občianske združenie (miestny folklórny súbor), ktoré je daňovníkom nezaloženým alebo nezriadeným na podnikanie a jeho hlavnou činnosťou je organizovanie a realizácia umeleckých programov, predstavení, aktivít a spoločenských podujatí pre uspokojovanie kultúrnych potrieb občanov, dosiahlo za zdaňovacie obdobie 2024 príjmy (výnosy) zo vstupného na predstavenia folklórneho súboru, príjmy z predaja pripomienkových predmetov a pohľadníc pre turistov a návštevníkov obce, príjmy z úrokov z účtu vedeného v banke a príjmy z podielu zaplatenej dane. Ktoré príjmy (výnosy) občianskeho združenia možno považovať za zdaniteľný príjem na účely získania statusu mikrodaňovníka?

S ohľadom na skutočnosť, že hlavnou činnosťou občianskeho združenia je organizovanie a realizácia umeleckých programov, predstavení, aktivít a spoločenských podujatí pre uspokojovanie kultúrnych potrieb občanov, príjmy (výnosy) zo vstupného na predstavenia folklórneho súboru sa považujú za príjmy (výnosy) plynúce z činnosti, na ktorej účel tento daňovník vznikol alebo ktorá je jeho základnou činnosťou, preto takéto príjmy sú oslobodené od dane podľa § 13 ods. 1 písm. a) ZDP, t. j. nepovažujú sa zdaniteľný príjem. Zdaniteľným príjmom nie je ani príjem z podielu zaplatenej dane podľa § 50 ZDP, pretože ide o príjem, ktorý nie je predmetom dane v súlade s § 12 ods. 7 písm. b) ZDP. Na účely posúdenia výšky dosiahnutých zdaniteľných príjmov (výnosov) je relevantný len príjem plynúci z predaja pripomienkových predmetov a pohľadníc pre turistov a návštevníkov obce, ktorý nesúvisí s činnosťou, na ktorej účel občianske združenie vzniklo, a príjem z úrokov z účtu v banke, ktorý bol zdanený zrážkou dane, ktoré sú v tomto prípade považované za zdaniteľné príjmy podľa § 2 písm. h) ZDP. Ak úhrn zdaniteľných príjmov (výnosov) občianskeho združenia za zdaňovacie obdobie roka 2024 neprevyšuje sumu 60 000 €, občianske združenie je za toto zdaňovacie obdobie považované za mikrodaňovníka.

Príklad 2

Fyzická osoba – športový odborník (inštruktor v športe) zapísaná do registra fyzických osôb v športe má v zdaňovacom období roka 2024 príjmy z činnosti športového odborníka podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 440/2015 Z. z. o športe, ktorú vykonáva ako podnikanie. Tieto príjmy vo výške 55 000 € boli zdanené daňou vyberanou zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. u) ZDP, pretože sa daňovník v súlade s § 43 ods. 14 ZDP vopred písomne nedohodol s platiteľom dane, že sa daň z týchto príjmov nebude vyberať zrážkou. Športový odborník mal v roku 2024 aj príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe vo výške 15 000 €, ktoré sú príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP, ktoré sa vysporiadajú prostredníctvom daňového priznania. Ktoré príjmy športového odborníka možno považovať za zdaniteľný príjem na účely získania statusu mikrodaňovníka?

Na účely posúdenia výšky dosiahnutých zdaniteľných príjmov športového odborníka v roku 2024 je relevantný príjem plynúci na základe zmluvy o sponzorstve v športe vysporiadaný prostredníctvom daňového priznania a tiež príjem z činnosti športového odborníka zdanený daňou vyberanou zrážkou. Keďže úhrn zdaniteľných príjmov športového odborníka za zdaňovacie obdobie roka 2024 prevyšuje sumu 60 000 € (55 000 € + 15 000 €), daňovník za toto zdaňovacie obdobie nie je považovaný za mikrodaňovníka.

Pri zisťovaní výšky dosiahnutých zdaniteľných príjmov (výnosov) v daňovom priznaní právnickej osoby sa vychádza z tabuľky C1 (riadok 6), alebo tabuľky C2 (riadok 6), alebo tabuľky F (riadok 1), alebo tabuľky G1 [riadok 1 upravený o položky vzťahujúce sa k výnosom z tabuľky G3 (riadok 2 a 3)] alebo tabuľky G2 (riadok 1) alebo tabuľky H (riadok 1 a riadok 2 až 10 stĺpca 1). Takto zistené príjmy (výnosy) sa následne upravia na zdaniteľné príjmy (výnosy), a to predovšetkým vylúčením príjmov (výnosov), ktoré nie sú predmetom dane, príjmov (výnosov), ktoré sú od dane oslobodené, resp. sa upravia o iné položky, ktoré ovplyvňujú výšku zdaniteľných príjmov (výnosov). Úhrn zdaniteľných príjmov (výnosov) sa uvádza v riadku 560 daňového priznania.

Obdobne postupuje pri vymedzení zdaniteľných príjmov aj fyzická osoba účtujúca v sústave PÚ.

Príklad 3

Spoločnosť, ktorej zdaňovacím je kalendárny rok, prenajíma nehnuteľnosť (budovu), na ktorej nájomca s jej súhlasom vykonal a uviedol do užívania v januári 2021 technické zhodnotenie v sume 10 000 €. Právo odpisovania bolo prenesené na nájomcu, ktorý technické zhodnotenie odpisoval v 5. odpisovej skupine rovnomerným spôsobom odpisovania. V roku 2024 došlo k ukončeniu nájomného vzťahu a odovzdaniu budovy vrátane technického zhodnotenia späť prenajímateľovi. Technické zhodnotenie bolo spoločnosti (prenajímateľovi) odovzdané bezodplatne. Spoločnosť vykázala za rok 2024 v tabuľke F daňového priznania súčet výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti vo výške 55 000 €. Ovplyvní uvedená skutočnosť výšku zdaniteľných príjmov spoločnosti (prenajímateľa) pri posudzovaní postavenia mikrodaňovníka?

Ak prenajímateľ pri skončení nájomnej zmluvy a vrátení technického zhodnotenia toto technické zhodnotenie nájomcovi neuhradí, vzniká mu podľa § 17 ods. 20 písm. b) ZDP nepeňažný príjem vo výške zostatkovej ceny technického zhodnotenia vypočítanej rovnomerným spôsobom odpisovania, t. j. v danom prípade vo výške 8 500 €. Aj keď teda spoločnosť o tomto príjme neúčtovala vo výnosoch, ide o jej zdaniteľný príjem, ktorý na daňové účely uvádza ako položku zvyšujúcu výsledok hospodárenia v riadku 110 daňového priznania. Pre potreby zistenia výšky zdaniteľného príjmu a posúdenie, či daňovník môže získať za zdaňovacie obdobie status mikrodaňovníka, je potrebné k úhrnu výnosov z hospodárskej a finančnej činnosti (riadok 1 tabuľky F daňového priznania) vo výške 55 000 € pripočítať nepeňažný príjem uvedený v riadku 110 daňového priznania vo výške 8 500 €. Keďže úhrn zdaniteľných príjmov (výnosov) presahuje sumu 60 000 €, nie je možné spoločnosť považovať za zdaňovacie obdobie 2024 za mikrodaňovníka.

Pri zisťovaní výšky dosiahnutých zdaniteľných príjmov (výnosov) právnickej osoby sa primerane uplatňuje Usmernenie Finančného riaditeľstva SR č. 18/DZPaU/2021/MU k vymedzeniu zdaniteľných príjmov (výnosov) na účely uplatňovania 15 % sadzby dane u daňovníka, ktorý pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z § 17 ods. 1 písm. b) až d) zákona o dani z príjmov, uverejnené na webovej stránke finančného riaditeľstva v časti Odborná verejnosť/Dane a účtovníctvo/Metodické usmernenia.

U fyzickej osoby sa do sumy zdaniteľných príjmov uvedú všetky príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, o ktorých daňovník účtuje v sústave JÚ alebo o nich vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 ZDP. Uvedené znamená, že do úhrnu týchto zdaniteľných príjmov (riadok 95 daňového priznania typu B) pôjdu všetky zdaniteľné príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, o ktorých daňovník účtuje alebo vedie daňovú evidenciu, a to aj príjmy vysporiadané daňou vyberanou zrážkou, ktoré nie sú súčasťou tých zdaniteľných príjmov, ktoré sa zahŕňajú do základu dane (čiastkového základu dane).

Výšku zdaniteľných príjmov uvádzaných v riadku 95 daňového priznania typu B ovplyvnia aj úpravy základu dane, ktoré pre tohto daňovníka vyplývajú z § 17 ZDP, ak úprava základu dane má byť vykonaná prostredníctvom úpravy príjmov zahrnovaných do základu dane daňovníka.

Príklad 4

Živnostník účtujúci v sústave JÚ v roku 2024 postúpil vlastnú pohľadávku za cenu 500 €, ktorej menovitá hodnota predstavovala 1 200 €.

V súlade s ustanovením § 17 ods. 12 písm. a) ZDP je v tomto prípade povinný zvýšiť základ dane za zdaňovacie obdobie roka 2024 o menovitú hodnotu postúpenej pohľadávky, ktorou je suma 1 200 €, a to aj v prípade, ak ju postúpil za cenu nižšiu ako je jej menovitá hodnota. Uvedenú úpravu základu dane vykoná v peňažnom denníku, a to tak, že sumu vo výške 1 200 € zaúčtuje v rámci uzávierkových účtovných operácií ako príjem zahrnovaný do základu dane z príjmov. Keďže uvedená úprava základu dane je vykonaná prostredníctvom úpravy príjmov v zmysle § 17 ZDP, tento príjem má vplyv na výšku zdaniteľných príjmov rozhodujúcich pre priznanie postavenia daňovníka.

Pri zisťovaní výšky dosiahnutých zdaniteľných príjmov fyzickej osoby sa primerane uplatňuje Usmernenie Finančného riaditeľstva SR č. 17/DZPaU/2021/MU k vymedzeniu zdaniteľných príjmov na účely sadzby dane fyzickej osoby podľa § 15 písm. a) druhého bodu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. u daňovníka, ktorý účtuje v sústave JÚ alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 cit. zákona, uverejnené na webovej stránke finančného riaditeľstva v časti Odborná verejnosť/Dane a účtovníctvo/Metodické usmernenia.

Závislá osoba a kontrolovaná
transakcia

Závislou osobou podľa § 2 písm. n) ZDP je

•    blízka osoba vymedzená v § 116 a § 117 ObčZ,

•    ekonomicky, personálne alebo inak prepojená osoba alebo subjekt [§ 2 písm. o) ZDP],

•    osoba alebo subjekt, ktorý je na účely konsolidácie súčasťou konsolidovaného celku v nadväznosti na § 22 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“).

Blízkou osobou je podľa § 116 ObčZ príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka (§ 117 ObčZ).

Ekonomickým alebo personálnym prepojením treba podľa § 2 písm. o) ZDP rozumieť účasť osoby alebo subjektu na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo subjektu alebo vedení inej osoby alebo subjektu alebo vzájomný vzťah medzi osobami alebo subjektmi, ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej soby, a tiež aj blízkej osoby alebo subjektu alebo v ktorých má táto osoba, jej blízka osoba alebo subjekt priamy alebo nepriamy majetkový podiel. Miera účasti na majetku alebo kontrole sa na účely tejto závislosti začína pri výške 25 % podielu na základnom imaní, hlasovacích právach, ale tiež aj na zisku.

S účinnosťou od 1. 1. 2023 sa do § 2 písm. o) ZDP doplnil mechanizmus výpočtu percentuálneho podielu (25 %) u blízkych osôb, podľa ktorého sa na účely určenia ekonomického prepojenia podiely blízkych osôb spočítavajú. Ide o situácie, ak má napríklad manžel podiel 100 % v spoločnosti A, 15 % v spoločnosti B a manželka má podiel 15 % v spoločnosti B. Podľa znenia ustanovenia platného do 31. 12. 2022 spoločnosti A a B neboli prepojené, na základe nového ustanovenia sa už považujú za prepojené spoločnosti (manželia majú v spoločnosti B spolu 30 %).

Za ekonomické prepojenie sa považuje aj vzťah medzi daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami v zahraničí, vzťah medzi daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a jeho stálymi prevádzkarňami na území SR, vzťah medzi jednotlivými stálymi prevádzkarňami, vzťah medzi stálymi prevádzkarňami daňovníkov, ktorí sú vzájomne prepojení podľa § 2 písm. n) ZDP, ako aj vzájomný vzťah medzi týmito stálymi prevádzkarňami a týmito daňovníkmi [§ 2 písm. r) ZDP].

Iným prepojením sa podľa § 2 písm. p) ZDP rozumie právny vzťah alebo iný obdobný vzťah vytvorený predovšetkým na účel zníženia základu dane alebo zvýšenia daňovej straty.

Súčasťou konsolidovaného celku je podľa § 6 ods. 4 zákona o účtovníctve skupina účtovných jednotiek, bez ohľadu na ich sídlo, kedy sa v prípadoch podľa § 22 a 22a zákona o účtovníctve za túto skupinu zostavuje konsolidovaná účtovná závierka. Do skupiny účtovných jednotiek patrí materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky.

Kontrolovaná transakcia

Za mikrodaňovníka v príslušnom zdaňovacom období nie je možné považovať závislú osobu, ak v tomto zdaňovacom období realizuje kontrolovanú transakciu.

Kontrolovanou transakciou sa podľa § 2 písm. ab) ZDP na účely tohto zákona rozumie právny vzťah alebo iný obdobný vzťah medzi dvomi alebo viacerými závislými osobami podľa § 2 písm. n) ZDP, pričom aspoň jedna z osôb je daňovník s príjmami podľa § 6 ZDP alebo právnická osoba, ktorá dosahuje zdaniteľný príjem (výnos) z činnosti alebo z nakladania s majetkom. Pri posudzovaní kontrolovanej transakcie sa berie do úvahy skutočný obsah právneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu.

Medzi kontrolované transakcie patria predovšetkým rôzne druhy transakcií s hmotným majetkom a nehmotným majetkom, finančné transakcie, vnútroskupinové služby, dohody o príspevkoch na náklady alebo transakcie spojené s podnikovými reštrukturalizáciami. Pre získanie postavenia mikrodaňovníka treba kontrolovanú transakciu považovať za realizovanú vtedy, keď skutočne dôjde k dodaniu tovaru, poskytnutiu služby, záruky, pôžičky a pod.

Zo znenia § 2 písm. ab) ZDP vyplýva, že z kontrolovanej transakcie je vylúčený prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 ZDP, ak ide o nehnuteľnosť nezaradenú do obchodného majetku a nájomcom je fyzická osoba, ktorá túto nehnuteľnosť využíva na osobné účely.

Za kontrolovanú transakciu sa podľa § 2 písm. ab) ZDP nepovažuje ani závislá činnosť, z ktorej plynú príjmy podľa § 5 ZDP, a to bez ohľadu na to, či je vykonávaná zamestnancom závislej osoby, spoločníkom alebo konateľom.

Negatívne vymedzenie mikrodaňovníka v ostatných prípadoch

Z § 2 písm. w) ZDP vyplýva, že právnická osoba alebo fyzická osoba s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP nemôže získať postavenie mikrodaňovníka ani vtedy, ak je právnickou osobou, ktorá vstúpila do likvidácie, alebo právnickou osobou a fyzickou osobou, na ktorú bol vyhlásený konkurz a v prípade fyzickej osoby aj v prípade ak jej bol povolený splátkový kalendár.

Podmienky vstupu daňovníka do likvidácie upravuje zákon č. 513/1991 Zb. ObchZ v z. n. p. Pri vyhlasovaní konkurzu na majetok daňovníka sa postupuje podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“). Zákon o konkurze a reštrukturalizácii upravuje aj predkladanie návrhu na splátkový kalendár, a to v § 168 a nasledujúcich ustanoveniach tohto zákona. V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa § 168 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii návrh na určenie splátkového kalendára podľa tejto časti zákona je oprávnený podať len dlžník, ktorý je fyzickou osobou.

V zmysle § 2 písm. w) bod 3 ZDP mikrodaňovníkom nemôže byť ani daňovník, ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov okrem daňovníka, ktorý má kratšie zdaňovacie obdobie z dôvodu úmrtia.

Podľa § 4 ods. 9 ZDP u daňovníka s príjmami z podnikania (§ 6 ZDP) sa základ dane zisťuje vždy za kalendárny rok, a to aj vtedy, ak bol na daňovníka vyhlásený konkurz alebo mu bol povolený splátkový kalendár. Len vtedy, ak daňovník zomrie, daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby sa podáva za príslušnú časť roka, v ktorom daňovník zomrel (§ 49 ods. 4 ZDP).

Ing. Jana Bielená

ZÁKON č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov

§ 6

(1) Príjmami z podnikania sú

a)  príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,

b)  príjmy zo živnosti,

c)  príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b),

d)  príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8, ak § 17j ods. 1 neustanovuje inak.

(2) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy

a)  z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva,

b)  z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,

c)  znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu,

d)  z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou,

e)  príjmy z činnosti športového odborníka podľa osobitného predpisu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14, a príjmy z činnosti športovca vrátane príjmov športovca alebo športového odborníka na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

(3) Príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.

(4) Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú príjmy za udelenie súhlasu na použitie diela a súhlasu na použitie umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písm. a), pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14.

(5) Príjmom z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti je aj

a)  príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka,

b) úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú ...