Štátna služba
– vhodné štátnozamestnanecké miesto

Štátna služba je legislatívne upravená zákonom č. 55/­2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2017. Ide o základný právny predpis pre oblasť riadenia ľudských zdrojov v tzv. civilnej štátnej službe.

Od nadobudnutia účinnosti bol zákon novelizovaný 29-krát, pričom išlo o čiastkové novelizácie nadväzujúce na zmeny v súvisiacich právnych predpisoch prioritne zamerané na riešenie problémov spojených s uplatňovaním právnej úpravy štátnozamestnaneckých vzťahov. Z poznatkov z praxe vyplynula potreba opätovne modifikovať viaceré právne vzťahy a práve preto bola schválená ostatná novela zákona č. 154/­2025 Z. z.

Základný cieľ novely zákona

Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa zaviedla úprava konania za služobný úrad v štátnozamestnaneckých veciach v čase, keď nie je obsadená funkcia generálneho tajomníka služobného úradu (resp. štatutárneho orgánu), modifikuje sa úprava plynutia skúšobnej doby pri časovo nadväzujúcich vzťahoch, dopĺňa sa úprava funkcie (platovej triedy štátneho zamestnanca) v prípadoch plnenia úloh za vedúceho zamestnanca, spresňuje a dopĺňa sa úprava odstupného a odchodného, úprava služobného voľna sa dopĺňa o niektoré prípady pôsobenia štátneho zamestnanca v inštitúciách alebo orgánoch Európskej únie.

Zámer zvýšenia flexibilnosti právnej úpravy

Zavádza sa všeobecnejšia úprava opakovaného obsadenia štátnozamestnaneckého miesta na základe toho istého výberového konania, umožňuje sa realizovať tzv. on-line výberové konanie (s využitím bežne dostupných informačno-komunikačných technológií), mení a dopĺňa sa všeobecná úprava zmeny štátnozamestnaneckého pomeru, zavádza sa možnosť dohodnúť zmenu druhu štátnej služby zo stálej štátnej služby na dočasnú štátnu službu, vypúšťa sa úprava skončenia vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca na základe zákona, modifikuje sa úprava služobného hodnotenia, vzdelávania štátnych zamestnancov a postupu služobného úradu pri posudzovaní disciplinárnej zodpovednosti štátneho zamestnanca.

Po novom sa precizuje úprava priznávania niektorých platových náležitostí a taktiež (na základe Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky) osobitná úprava služobnej praxe školských inšpektorov.

S cieľom zatraktívniť štátnu službu sa modifikuje úprava služobného voľna (tzv. sabatikal) a zmierňuje sa úprava obmedzenia vykonávania inej zárobkovej činnosti a zákazu podnikania.

Verejné listiny

V nadväznosti na právnu úpravu registra trestov, v súvislosti so zavedením nových typov verejných listín vydávaných z registra trestov (odpis registra trestov, resp. špecializovaný výpis z registra trestov), boli potrebné úpravy týkajúce sa preukazovania bezúhonnosti, odvolania z funkcie vedúceho zamestnanca a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona. Dochádza k modifikácii úpravy kvalifikačných predpokladov v štátnej službe, s cieľom podporiť lepšiu uplatniteľnosť absolventov s bakalárskym titulom v štátnej službe. Zároveň sa v súvislosti s novou právnou úpravou vzdelávania dospelých podľa zákona č. 292/­2024 Z. z. o vzdelávaní dospelých a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1. januára 2026 zavádza možnosť preukazovania splnenia kvalifikačných požiadaviek v štátnej službe získaním profesijnej kvalifikácie v danej oblasti mikroosvedčením.

Upravuje sa tiež nový mechanizmus určovania platových taríf a platových koeficientov štátnych zamestnancov dočasne vyslaných na vykonávanie štátnej služby v zahraničí.

V súvislosti s kolektívnym vyjednávaním sa upravuje možnosť rokovať v určenom rozsahu o kratšom služobnom čase a dlhšej výmere dovolenke nad rámec Zákonníka práce aj v podnikovej kolektívnej zmluve. Súčasťou zmien bolo aj precizovanie existujúcej právnej úpravy, a to predovšetkým realizáciou legislatívno-technických úprav a formulačných upresnení.

Súvisiace zmeny ostatných právnych predpisov

Štátna služba príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru

Novelizuje sa zákon č. 73/­1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a zákon č. 315/­2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Zaviedli sa potrebné úpravy týkajúce sa bezúhonnosti, a to v súvislosti so zavedením nových typov verejných listín vydávaných z registra trestov – odpisu registra trestov pre vybrané povolania a civilný proces a špecializovaného výpisu z registra trestov.

Výkon práce vo verejnom záujme

V zákone č. 552/­2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov bolo potrebné upraviť, aby bolo jednoznačné, že sa predmetná právna úprava vzťahuje aj na zamestnancov vykonávajúcich prácu na základe dohôd o práci mimo pracovného pomeru. Uzatváranie týchto dohôd má byť výnimočným spôsobom, ako zamestnávateľ zabezpečuje plnenie svojich úloh. Súčasne sa zavádza povinnosť zamestnávateľa upraviť potrebné náležitosti týkajúce sa dohôd v pracovnom poriadku zamestnávateľa alebo v inom internom predpise.

V záujme umožnenia cieľovým skupinám občanov s obmedzenou spôsobilosťou na niektoré právne úkony, vykonávať pracovné činnosti s prevahou duševnej práce s nižším stupňom náročnosti spadajúcich do oblasti sociálnych vecí a rodiny, zavádza sa výnimka pri splnení kvalifikačného predpokladu, avšak za predpokladu, že to povaha príslušnej práce dovoľuje.

Zároveň sa prispôsobuje znenie zákona novým typom verejných listín vydávaných z registra trestov.

Odmeňovanie niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme

V zákone č. 553/­2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa zaviedla zmena spôsobu určovania platových taríf v zahraničí, ďalej sa dopĺňajú platové náležitostí o príplatok riaditeľa školy a precizuje sa úprava niektorých platových náležitostí, konkrétne osobného príplatku a odmeny.

Centrálny informačný systém štátnej služby

Doplnenie úpravy centrálneho informačného systému štátnej služby v zákona č. 99/­2024 Z. z. o centrálnom informačnom systéme štátnej služby a o zmene a doplnení zákona č. 55/­2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nadväzuje na právnu úprava registra trestov - zavedenie nových typov verejných listín vydávaných z registra trestov.

Princíp politickej neutrality

Po novom dochádza k spresneniu formulácie princípu politickej neutrality v súvislosti so zákazom konania, ktoré by mohlo byť považované za konanie zvýhodňujúce politickú stranu alebo hnutie.

Zároveň dochádza k zosúladeniu formulácie princípu transparentného zamestnávania s úpravou foriem (a okruhov uchádzačov) výberového konania podľa § 40 ods. 3 zákona č. 55/­2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru

Podľa predchádzajúceho znenia § 1 ods. 2 zákona sa štátna služba vykonávala v štátnozamestnaneckom pomere k štátu. Tento vzťah sa podľa § 48 zákona o štátnej službe zakladal v bežnom prípade služobnou zmluvou, v osobitných prípadoch vymenovaním alebo zvolením do konkrétnej funkcie. Štátna služba sa vykonávala zásadne v konkrétnom služobnom úrade. Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru vznikajú a uplatňujú sa medzi subjektmi, ktorými sú služobný úrad a štátny zamestnanec.

Na účely viacerých osobitných predpisov, či už napr. v oblasti sociálneho poistenia, zdravotného poistenia, dane z príjmu fyzickej osoby, služieb zamestnanosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, či doplnkového dôchodkového sporenia, ktorých aplikácia bezprostredne súvisí so štátnozamestnaneckým pomerom, má postavenie zamestnávateľa štátnych zamestnancov služobný úrad.

Generálny tajomník služobného úradu ako služobne najvyšší vedúci štátny zamestnanec je oprávnený

konať v mene služobného úradu, výberové konania v štátnej službe vyhlasujú jednotlivé služobné úrady, funkčný plat štátnemu zamestnancovi priznáva služobný úrad, výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru dáva štátnemu zamestnancovi služobný úrad, a pod. Podľa zákona o štátnej službe súdy prejednávajú a rozhodujú spory týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom (§ 176), práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckého pomeru pri zmenách v organizácii štátnej správy (zánik služobného úradu, prevod časti služobného úradu) prechádzajú medzi služobnými úradmi (§ 177 a 178).

Status zamestnávateľa má štát

iba podľa § 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 2/­1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, na účely kolektívneho vyjednávania celoštátnej úrovni, a to kolektívne zmluvy vyššieho stupňa v štátnej službe. Záväzky zamestnávateľa voči štátnym zamestnancom vyplývajúce z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa však aj v tomto prípade plní služobný úrad.

Vzhľadom na uvedené sa výslovne ustanovilo, že realizácia práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru sa uskutočňuje medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom.

Zákaz zneužitia práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru

Podľa nového ustanovenia § 4a služobný úrad a štátny zamestnanec konajú v štátnozamestnaneckých vzťahoch v súlade s dobrými mravmi. Vykonávanie práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru sa nesmie zneužívať v prospech alebo v neprospech služobného úradu, štátneho zamestnanca, alebo inej osoby.

Zavádza sa teda všeobecnejšia úprava zákazu zneužitia práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru, konkrétne:

-    zákaz zneužitia práv a povinností sa rozšíril o prípady, keď vzniká prospech, nakoľko dôsledok zneužitia práv alebo povinností nemusí byť nevyhnutne vždy negatívny,

-    okruh tzv. dotknutých subjektov sa rozširuje o služobný úrad a iné právnické osoby – aj týmto subjektom môže vzniknúť prospech alebo neprospech v dôsledku zneužitia práv a povinností,

-    termíny „ujma“ a „ponižovanie ľudskej dôstojnosti“ sa nahrádzajú všeobecnejším slovom „neprospech“,

-    vyčlenením úpravy do nového § 4a sa zdôrazňuje skutočnosť, že povinnosť konať v súlade s dobrými mravmi a zákaz zneužitia práv majú mať širšiu uplatniteľnosť, a to nielen v kontexte zákazu diskriminácie.

Generálny tajomník

V zmysle § 17 ods. 2 zákona o štátnej službe je generálny tajomník štatutárnym orgánom pre oblasť štátnozamestnaneckých vzťahov. Obsadenie pozície generálneho tajomníka v ústrednej štátnej správe, okrem Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku, upravuje zákon o štátnej službe. Obsadenie pozície, ktorej vykonávanie je spojené s vykonávaním funkcie generálneho tajomníka (tzv. personálna únia) v decentralizovanej štátnej správe a v miestnej štátnej správe, ustanovujú osobitné predpisy. V praxi vznikajú situácie, keď funkcia generálneho tajomníka, prípadne funkcia, ktorá je príkladom tzv. personálnej únie, nie je obsadená. Napríklad, príslušnému orgánu vznikne povinnosť odvolať osobu z funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu a k odvolaniu dôjde bez toho, aby bol súčasne, a to z objektívnych dôvodov, vymenovaný do funkcie niekto iný.

Vykonávanie kompetencií generálneho tajomníka

Účelom právnej úpravy je riešiť uvedené, prípadne obdobné situácie a legislatívne zabezpečiť činnosť služobného úradu, pokiaľ ide o vykonávanie kompetencií generálneho tajomníka, resp. štatutárneho orgánu v štátnozamestnaneckých veciach. Ustanovuje sa variabilná úprava. Úlohy generálneho tajomníka bude plniť:

-    v ústrednej štátnej správe vedúci štátny zamestnanec, ktorého poverí príslušný minister alebo vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy; návrh vychádza zo skutočnosti, že podanie tzv. personálneho návrhu (návrhu na vymenovanie samotného generálneho tajomníka adresovaného vláde) je v dispozícii týchto osôb,

-    v služobných úradoch, kde funkciu generálneho tajomníka podľa zákona vykonáva štatutárny orgán, vedúci štátny zamestnanec ustanovený v služobnom predpise,

-    tzv. generálny (všeobecný) zástupca štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu (napríklad podpredseda Úradu na ochranu osobných údajov SR, podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu SR, podpredseda súdu, ...).

Obsadenie funkcie generálneho tajomníka, či obsadenie relevantnej funkcie

podľa osobitného predpisu, napr. štatutárny orgán miestneho orgánu štátnej správy, je otázkou vykonávania kompetencií príslušného subjektu.

Zavedené trojmesačné obdobie, počas ktorého bude môcť plniť funkciu generálneho tajomníka iný vedúci zamestnanec, by malo byť dostatočné na riadne obsadenie príslušnej spravidla tzv. politickej pozície.

Výber vedúceho zamestnanca povereného plnením úloh generálneho tajomníka služobného úradu bude v kompetencii príslušného ministra alebo vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy. Táto voľba by mala vychádzať z existujúcej hierarchie služobného úradu. To znamená, že v bežnom prípade by mal byť plnením úloh poverený napríklad vedúci kancelárie generálneho tajomníka, riaditeľ osobného úradu, prípadne iný vedúci zamestnanec patriaci do priamej riadiacej pôsobnosti generálneho tajomníka alebo štatutárneho orgánu. Obdobná postupnosť by mala platiť aj v prípadoch poverenia alebo zastupovania upravených v 17 ods. 2 až 4 zákona o štátnej službe.

Pokiaľ ide o vzájomný vzťah právnej úpravy v § 18 ods. 6 a existujúcej úpravy podľa § 17 ods. 2, prípadne § 17 ods. 4, platí, že vedúci štátny zamestnanec má podľa úpravy plniť úlohy generálneho tajomníka. Z hľadiska hierarchie, poverenie (zabezpečenie plnenia úloh generálneho tajomníka) podľa § 18 ods. 6 bude v dispozícii štatutárneho orgánu (minister, vedúci ostatného ústredného orgánu štátnej správy). Poverenie podľa právnej úpravy bude mať v prípade „konfliktu“ prednosť pred poverením podľa § 17 ods. 2, prípadne poverením podľa § 17 ods. 4 zákona o štátnej službe.

Poverený vedúci zamestnanec sa stáva dočasne „náhradníkom“ generálneho tajomníka služobného úradu

To znamená, že vstupuje do jeho funkcie a podľa § 18 ods. 9 sa na neho bude primerane vzťahovať § 17. V dispozícii povereného vedúceho zamestnanca bude teda aj aplikácia úpravy podľa § 17 ods. 2 až 4 zákona o štátnej službe. Takýto dočasný „náhradník“ bude mať možnosť (resp. aj povinnosť) aplikovať úpravu podľa § 17 – najmä poveriť konaním v štátnozamestnaneckých veciach iného vedúceho zamestnanca alebo poveriť svojho zástupcu pre prípad neprítomnosti.

Vhodné štátnozamestnanecké miesto

Novým znením ustanovenia § 29 sa modifikuje úprava pojmu vhodné štátnozamestnanecké miesto, pri zachovaní podstaty existujúcej právnej úpravy.

V odsekoch 1 a 2 sa prebralo súčasné znenie zákona, ale sa systematicky odlíšilo usporiadanie textu. V odseku 1 sa pojem vhodné štátnozamestnanecké miesto doplnil o prepojenie s požiadavkami podľa osobitných predpisov (kvalifikačné predpoklady a požiadavky podľa opisu štátnozamestnaneckého miesta sa preberajú z existujúcej úpravy).

Vhodné štátnozamestnanecké miesto vo vzťahu k vedúcemu štátnemu zamestnancovi

V odseku 3 sa ustanovilo, vzhľadom na pretrvávajúce aplikačné nejasnosti, pozitívne rozšírenie pojmu vhodné štátnozamestnanecké miesto vo vzťahu k vedúcemu štátnemu zamestnancovi. Tzv. ponuková povinnosť sa bude jednoznačne vzťahovať aj na (iné) riadiace pozície v služobnom úrade. Ponuková povinnosť sa bude vzťahovať na situácie, keď dôvod skončenia vykonávania štátnej služby na pôvodnej riadiacej pozícii nie je na strane štátneho zamestnanca (napr. odvolanie z funkcie vedúceho zamestnanca bez uvedenia dôvodu alebo organizačná zmena, resp. zrušenie štátnozamestnaneckého miesta).

Účelom úpravy v odseku 4 písm. b) je precizovanie existujúcej úpravy ponukovej povinnosti služobného úradu v súlade s princípom stability.

Ponuková povinnosť služobného úradu

resp. otázka existencie vhodného štátnozamestnaneckého miesta, by sa nemala vzťahovať výlučne na pozície, ktoré skutočne existujú alebo sú voľné v čase relevantnom pre danie výpovede alebo pre uzatvorenie dohody o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, prípadne iba na pozície, ktoré vznikajú v bezprostrednej časovej súvislosti spravidla na základe organizačnej zmeny.

Pre služobný úrad (ako orgán štátnej správy alebo iný štátny orgán) je charakteristická relatívne vysoká miera stability, pokiaľ ide o rozsah a obsah plnených úloh, ktorých všeobecný rámec je spravidla pevne vymedzený právnymi predpismi. Tomu zodpovedá napríklad aj viacročné rozpočtovanie nákladov na ľudské zdroje vo verejnom sektore. Služobný úrad by mal mať permanentne dostatočne relevantný prehľad v otázkach súvisiacich s rušením a vytváraním nových štátnozamestnaneckých miest. Rovnako by mal mať služobný úrad náležitý prehľad o základných otázkach týkajúcich sa štátnozamestnaneckého pomeru jednotlivých štátnych zamestnancov.

V čase ponukovej povinnosti má mať služobný úrad adekvátny prehľad o tom, ktoré vhodné štátnozamestnanecké miesta sú voľné, resp. ktoré budú voľné v relevantnom časovom období na účely splnenia ponukovej povinnosti.

Ponuková povinnosť podľa odseku 4 písm. b) by sa preto mala vzťahovať na pozície, o ktorých je zrejmé, že budú v služobnom úrade vytvorené a na pozície, o ktorých je zrejmé, že sa stanú voľnými v relevantnom časovom období. Príkladom vzniku novej (vhodnej) pozície môže byť situácia, keď sa má vytvoriť nové štátnozamestnanecké miesto na základe v minulosti prijatého rozhodnutia služobného úradu, na základe novej právnej úpravy, a pod. Príkladom trvalého uvoľnenia existujúcej pozície môže byť situácia, keď má v relevantnom čase dôjsť k trvalému preloženiu iného štátneho zamestnanca, ktorého aktuálna pozícia v služobnom úrade môže byť vhodným štátnozamestnaneckým miestom pre štátneho zamestnanca, u ktorého by inak došlo k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Iným typickým príkladom môže byť situácia, keď na inom štátnozamestnaneckom mieste dochádza k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona v spojitosti s vekovým cenzom, pričom k predĺženiu trvania tohto vzťahu už nedôjde alebo nemôže dôjsť.

V úprave poradia vhodného štátnozamestnaneckého miesta

[odsek 5, písm. b), c), resp. ponuka v druhom a treťom rade] sa ustanovilo uprednostniť odbor štátnej služby pred funkciou (platovou triedou).

Negatívne vymedzenie pojmu vhodné štátnozamestnanecké miesto (odsek 6) sa, v porovnaní s existujúcou úpravou, dopĺňa o riadiace pozície, so zohľadnením špecifickej úpravy ponukovej povinnosti voči vedúcemu štátnemu zamestnancovi, ktorá sa zaviedla v odseku 3. Účelom negatívneho vymedzenia ponukovej povinnosti podľa odseku 6 písm. d) je upraviť prípady, keď štátny zamestnanec nemôže vykonávať štátnu službu na inom štátnozamestnaneckom mieste zo zdravotných dôvodov. Príkladom môže byť situácia, keď štátny zamestnanec predloží služobnému úradu lekársky posudok, podľa ktorého nemôže ďalej vykonávať štátnu službu (na pôvodnej pozícii) bez vážneho ohrozenia svojho života alebo zdravia [§ 79 ods. 1 písm. a) zákona], alebo keď štátny zamestnanec podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na pôvodnom (konkrétnom) štátnozamestnaneckom mieste [§ 75 ods. 1 písm. a) zákona]. Iným príkladom môže byť situácia vyplývajúca z povinnosti služobného úradu zaraďovať štátnych zamestnancov na vykonávanie štátnej služby s ohľadom na ich zdravotný stav, v súlade s právnou úpravou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [§ 6 ods. 1 písm. o) zákona č. 124/­2006 Z. z.].

Ing. Daniela Ivanáková