Starobný dôchodok

Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje zo starobného poistenia. Účelom starobného dôchodku je zabezpečiť poistencovi príjem v starobe. Ustanovenie upravuje podmienky nároku na starobný dôchodok, ktoré musia byť splnené.

Podmienky

–   dôchodkové poistenie najmenej 15 rokov,

–   dovŕšenie dôchodkového veku.

Dôchodkový vek je všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník znížený o

–   6 mesiacov, ak poistenec vychoval jedno dieťa,

–   12 mesiacov, ak poistenec vychoval dve deti,

–   18 mesiacov, ak poistenec vychoval tri deti alebo viac detí.

Dôchodkový vek určený týmto spôsobom je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenca.

Upozornenie

Novelou zákona č. 321/­2019 Z. z. sa od 1. 1. 2020 pevne ustanovil dôchodkový vek pre všetky skupiny poistencov v členení na ročníky, pohlavie a počet vychovaných detí priamo v prílohách zákona o sociálnom poistení. Do prílohy č. 3a sa zároveň premietli odporúčania znížiť dôchodkový vek tých žien, ktorým doposiaľ výchova dieťaťa dôchodkový vek neovplyvnila a zmierniť rozdiely dôchodkového veku medzi jednotlivými ročníkmi žien, ktoré vychovali deti a ešte nedovŕšili dôchodkový vek. Príloha č. 3b ustanovuje dôchodkový vek mužov, ktorí vychovali deti, v prípadoch kedy nemožno výchovu týchto detí zohľadniť žene (napr. v prípadoch, kedy žena zomrela pred dovŕšením dôchodkového veku). Aj v prípade mužov pri určení dôchodkového veku sa prihliada na Ústavou Slovenskej republiky garantovaný maximálny dôchodkový vek, znížený z dôvodu výchovy dieťaťa alebo detí (Ústava Slovenskej republiky takéto zníženie priznáva iba žene). V prílohe 3a sa taktiež zmiernilo zvýšenie dôchodkového veku mužov a bezdetných žien narodených v roku 1960 zo štyroch na dva mesiace. Výraznejšie zvýšenie dôchodkového veku tohto ročníka poistencov podľa účinnej právnej úpravy bolo spôsobené tým, že dôchodkový vek platil pre poistenca, ktorý v príslušnom kalendárnom roku prvýkrát dovŕšil referenčný vek (dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku zaokrúhlený na celé roky nadol), pričom k výraznejšiemu nárastu dôchodkového veku dochádza vždy pri zmene referenčného veku. Uvedená zmena sa proporcionálne premietla aj do dôchodkového veku nasledujúcich ročníkov. Vzhľadom na čoraz väčšiu diferencovanosť dôchodkového veku jednotlivých skupín poistencov bola vypustená právna úprava určovania dôchodkového veku prostredníctvom dôchodkového automatu. Takto určený dôchodkový vek by sa ustanovoval iba pre zúženú skupinu poistencov (muži a bezdetné ženy) počas krátkeho, Ústavou Slovenskej republiky limitovaného obdobia (od roku 2024 do roku 2029) a následne by sa stal obsolétny. Právna úprava určovania dôchodkového veku svojou prehľadnosťou a zrozumiteľnosťou prispela k zvýšeniu právnej istoty pri určovaní dôchodkového veku poistencov.

Vzhľadom na určovanie dôchodkového veku podľa príloh č. 3a a 3b boli vypustené duplicitné ustanovenia o dôchodkovom veku poistencov v § 65 ods. 3 až 8. Súčasne sa v § 65 preznačených odsekoch 3 a 4 zaviedla legislatívno-technická úprava súvisiaca s vypustením odsekov 3 až 8 v § 65.

Všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník

Všeobecne ide o neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník zaokrúhlený na roky a kalendárne mesiace. Kalendárne mesiace sa zaokrúhľujú na celý mesiac nadol. Neupravený všeobecný dôchodkový vek sa pre príslušný ročník určí podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 3c.

Príslušný ročník

Rok narodenia osôb narodených v rovnakom kalendárnom roku.

Všeobecne záväzný právny predpis

–   vydá ho Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

–   zverejní sa ním neupravený všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník,

–   ustanoví sa ním všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník,

–   v kalendárnom roku zverejňuje neupravený všeobecný dôchodkový vek,

–   v kalendárnom roku ustanovuje všeobecný dôchodkový vek len pre jeden ročník.

–   vydaný je v kalendárnom roku, ktorý šesť kalendárnych rokov predchádza kalendárnemu roku, v ktorom osoby narodené v príslušnom ročníku dovŕšia všeobecný dôchodkový vek pre príslušný ročník.

Upozornenie

V záujme predvídateľnosti a zapamätateľnosti dôchodkového veku sa teda novelou zákona ustanovilo, aby sa všeobecný dôchodkový vek ustanovoval všeobecne záväzným právnym predpisom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na 5 rokov dopredu.

Dôchodkový vek platí pre poistenca, ktorý v príslušnom kalendárnom roku prvýkrát dovŕši referenčný vek. V záujme právnej istoty a zvýšenia úrovne zrozumiteľnosti textu právnej úpravy sa doplnilo ustanovenie o určovaní dôchodkového veku od 1. januára 2017 tak, aby bolo jednoznačné. Spresnenie vychádzalo zo zásady, že poistenci narodení v tom istom kalendárnom roku majú rovnaký dôchodkový vek.

V súlade s cieľom zabezpečiť dlhodobú finančnú udržateľnosť dôchodkového systému prehĺbením miery solidarity v I. priebežne financovanom dôchodkovom pilieri bolo potrebné postupne v dlhodobom časovom horizonte zmeniť pomer miery zásluhovosti a miery solidarity v systéme povinného dôchodkového poistenia v prospech miery solidarity. Z uvedených dôvodov sa zaviedol nový spôsob stanovenia priemerného osobného mzdového bodu. Z rovnakého dôvodu sa stanovil mechanizmus postupnej automatickej úpravy dôchodkového veku v závislosti od dynamiky vývoja priemernej strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy v aktuálnom dôchodkovom veku vyjadrenom v celých rokoch (referenčný vek).

Od 1. januára 2019 je určený rok, od ktorého sa má podľa nového mechanizmu ustanovovať dôchodkový vek znovu opatrením Ministerstva práce SR. Keďže podľa mechanizmu uvedeného v predchádzajúcom § 65a zákona o sociálnom poistení sa ustanovoval dôchodkový vek opatrením každoročne a cieľom zákona je ustanovovať dôchodkový vek opatrením na kalendárny rok vždy o päť rokov dopredu, stanovený rok 2024 predpokladá efektívne spustenie mechanizmu vydávania opatrenia už v roku 2019 s tým, že dôchodkový vek na obdobie prvých piatich rokov (obdobie rokov 2019 až 2023 vrátane) bude určený explicitne v zákone, a to na základe mechanizmu s odhadom tempa zmeny dôchodkového veku v mesiacoch.

Úprava stanoveného dôchodkového veku zo spojenia roky a dni na spojenie roky a mesiace vyžadovala úpravu ustanovení, ktoré sa viažu na výpočet v dňoch. V texte sa zmenili slová „dni“ na „mesiace“ a zároveň sa musí použiť koeficient, ktorý zodpovedá úprave desatinných čísiel z dní na mesiace, t. j. použiť namiesto koeficientu 365 platného pre počítanie v dňoch koeficient 12 pre počítanie v mesiacoch.

Zároveň sa upravilo zaokrúhľovanie matematickým spôsobom, pretože zaokrúhľovanie smerom nahor alebo nadol pri mesiacoch by z dlhodobého hľadiska mohlo mechanizmus odkloniť od neutrálneho vplyvu obsiahnutého v pôvodnom znení.

To znamená, že od 1. januára 2024 dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku predstavuje súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, a počtu kalendárnych mesiacov, ktorý sa určí ako súčin čísla 12 a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie.

Takto vypočítaný počet kalendárnych mesiacov sa zaokrúhľuje na celé kalendárne mesiace. Dôchodkový vek upravený podľa odseku 1 platí pre poistenca, ktorý v príslušnom kalendárnom roku prvýkrát dovŕši referenčný vek.

Stredná dĺžka života – je spoločná pre mužov aj pre ženy, ide o strednú dĺžku života v referenčnom veku vykázaná štatistickým úradom,

Referenčný vek – dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku,

Prvé referenčné obdobie – obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o dvanásť rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku,

Druhé referenčné obdobie – obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o trinásť rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku,

Príslušný kalendárny rok – rok úpravy dôchodkového veku.

Úpravy týkajúce sa dôchodkového veku budú vydané opatrením zverejneným v Zbierke zákonov SR.

Pri výpočte zmeny dôchodkového veku sa pracuje s priemernými hodnotami strednej dĺžky dožitia v referenčnom veku, ktoré vychádzajú z dát Štatistického úradu SR. Tieto dáta sú empirického charakteru, t. j. nie sú odhadom, ale presným výpočtom na základe skutočných dát o populácii SR. Posunutím ustanovovania dôchodkového veku na 5 rokov dopredu a ponechaním pôvodných referenčných období by nebolo možné vypočítať tieto údaje z empirických dát. Preto sa upravili referenčné obdobia tak, že sa ponechal mechanizmus posúvania referenčných období po roku v platnosti.

Počet kalendárnych mesiacov, o ktorý sa upravuje dôchodkový vek, dôchodkový vek vyjadrený v rokoch a kalendárnych mesiacoch na príslušný kalendárny rok a referenčný vek na príslušný kalendárny rok, sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý päť rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku.

V zákone je určený rok, od ktorého sa má ustanovovať dôchodkový vek znovu opatrením Ministerstva práce SR. Keďže podľa mechanizmu uvedeného v predchádzajúcom § 65a zákona o sociálnom poistení sa ustanovuje dôchodkový vek opatrením každoročne a cieľom zákona je ustanovovať dôchodkový vek opatrením na kalendárny rok vždy o päť rokov dopredu, stanovený rok 2024 predpokladá efektívne spustenie mechanizmu vydávania opatrenia už v roku 2019 s tým, že dôchodkový vek na obdobie prvých piatich rokov (obdobie rokov 2019 až 2023 vrátane) bude určený explicitne v zákone, a to na základe doterajšieho mechanizmu s odhadom tempa zmeny dôchodkového veku v mesiacoch.

Úprava stanoveného dôchodkového veku od 1. 1. 2019 zo spojenia roky a dni na spojenie roky a mesiace vyžadovala úpravu ustanovení, ktoré sa viažu na výpočet v dňoch. V texte sa zmenili slová „dni“ na „mesiace“ a zároveň sa musí použiť koeficient, ktorý zodpovedá úprave desatinných čísiel z dní na mesiace, t. j. použiť na miesto koeficientu 365 platného pre počítanie v dňoch koeficient 12 pre počítanie v mesiacoch.

V ustanovení sa od 1. 1. 2019 doplnil nový odsek 5, ktorý určil dôchodkový vek poistenca.

Dôchodkový vek poistenca, ktorý v roku 2019 dovŕši vek 62 rokov – 62 rokov a 6 kalendárnych mesiacov.

Dôchodkový vek poistenca, ktorý v roku 2020 dovŕši vek 62 rokov – 62 rokov a 8 kalendárnych mesiacov.

Dôchodkový vek poistenca, ktorý v roku 2021 dovŕši vek 62 rokov – 62 rokov a 10 kalendárnych mesiacov.

Dôchodkový vek poistenca, ktorý v roku 2022 dovŕši vek 63 rokov – 63 rokov.

Dôchodkový vek poistenca, ktorý v roku 2023 dovŕši vek 63 rokov – 63 rokov a 2 kalendárne mesiace.

Od 1. 1. 2019 sa spresnilo a jednoznačne určilo, pre koho bude určený dôchodkový vek stanovený v jednotlivých rokoch 2019 až 2023, t. j. pre poistenca, ktorý v rokoch 2019 až 2021 dovŕši vek 62 rokov a v roku 2022 a 2023 dovŕši vek 63 rokov. Uvedené sa zaviedlo vzhľadom na aktuálne definovanú zásadu určovania dôchodkového veku, v zmysle ktorej dôchodkový vek platí pre poistenca, ktorý v príslušnom kalendárnom roku prvýkrát dosiahne referenčný vek (§ 65a ods. 1). Absencia predmetnej úpravy aj v rokoch 2019 až 2023 predstavuje odklon od tejto zásady v období, v ktorom bude dôchodkový vek explicitne definovaný v zákone, pričom v zmysle zákona sa následne bude opäť určovať v súlade s predmetnou zásadou.

Čo sa týka určenia dôchodkového veku, uplatňuje sa znenie § 65 odsek 9 a 10 rovnakým spôsobom. Predmetné znenie je obsahom nového odseku 6, ktoré sa do tohto ustanovenia doplnilo od 1. januára 2019.

V nadväznosti na právnu úpravu v znení zohľadňujúcom zaokrúhľovanie dôchodkového veku na kalendárne mesiace, bolo potrebné zaviesť rovnaké zásady ako v § 65 ods. 9 a 10, inak by nebolo možné poistencovi určiť konkrétny dôchodkový vek, ktorý musí byť určený ako konkrétny dátum v tvare DD.MM. daného kalendárneho roka.

Určenie sumy starobného dôchodku súvisí s vypustením právnej úpravy vyrovnávacieho príplatku a zavedením právnej úpravy určovania sumy starobného, predčasného alebo invalidného dôchodku dotknutej skupiny poistencov. Starobný dôchodok má občanom v poproduktívnom veku sčasti nahradiť ich predchádzajúci príjem, ktorý mali počas svojho aktívneho života. Zákonom je umožnená možnosť poberať starobný dôchodok a zároveň mať príjem zo zárobkovej činnosti v zákonom stanovených medziach.

Ustanovenie upravuje spôsob určenia sumy starobného dôchodku.

•    ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok sa určí ako

     POMB x ODP x ADH

POMB = priemerný osobný mzdový bod

ODP = súčet obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok

ADH = aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku

•    poistenca, ktorý bol dôchodkovo poistený po vzniku nároku na starobný dôchodok (hoci aj len jeden deň) a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, sa určí tak, že

1. najprv sa vypočíta základná suma starobného dôchodku ku dňu vzniku nároku (pozri bod vyššie),

2. k základnej sume sa pripočíta suma dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku (po odpočítaní dôb, ktoré sa na účely zvýšenia nezapočítavajú do obdobia dôchodkového poistenia), ktorá sa vypočíta ako

     OMB x ADH

OMB = súčet osobných mzdových bodov za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku

ADH = aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku

3. k takto určenej sume dôchodku sa ďalej pripočíta suma percentuálneho zvýšenia dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na dôchodok (po odpočítaní dôb, ktoré sa na účely zvýšenia nezapočítavajú do obdobia dôchodkového poistenia), ktoré predstavuje 0,5 % za každých celých 30 dní obdobia dôchodkového poistenia. Na zvyšky dní sa pri výpočte dní, za ktoré patrí toto zvýšenie, neprihliada. Ak je počet dní po vzniku nároku na dôchodok nižší ako 30, zvýšenie o 0,5 % sa neposkytne. Za 365 dní sa poskytne zvýšenie o 6 %.

Určenie sumy starobného dôchodku

–   súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Vplyv na určenie sumy starobného dôchodku majú rôzne skutočnosti, a to napríklad či poistenec, ktorý má splnené podmienky na starobný dôchodok, ho aj skutočne poberá, tiež či vykonáva zárobkovú činnosť, z ktorej je dôchodkovo poistený a naopak či zárobkovú činnosť nevykonáva.

Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku na žiadosť poistenca v kalendárnom roku len raz.

Určenie sumy starobného dôchodku u poistenca dôchodkovo poisteného za splnenia podmienok na starobný dôchodok – poberal starobný dôchodok alebo jeho časť

–   od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, sa určí takým spôsobom, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. K rozhodnutiu týkajúceho sa určenia sumy starobného dôchodku dochádza do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku.

Určenie sumy starobného dôchodku u poistenca dôchodkovo poisteného za splnenia podmienok na starobný dôchodok, ktorý ho poberal alebo jeho časť – zaniklo mu dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma tohto starobného dôchodku vyššie spomenutým spôsobom, alebo nebola suma starobného dôchodku určená z dôvodu, že nezískal obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti

–   k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Poistenec musí podať k určeniu sumy starobného dôchodku žiadosť.

Určenie sumy starobného dôchodku u poistenca dôchodkovo poisteného, ktorý nepoberal starobný dôchodok alebo jeho časť v období nasledujúcom po období poberania starobného dôchodku alebo jeho časti – prerušené

–   k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zastavenia výplaty starobného dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty,

–   suma starobného dôchodku týmto spôsobom určená sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok, ak ho poistenec ani jeho časť nepoberal,

–   suma starobného dôchodku sa určuje odo dňa vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku.

Súbeh vyplácania jednej polovice starobného dôchodku s vdovským alebo vdoveckým dôchodkom ku dňu zastavenia jeho výplaty prípadne ku dňu zániku dôchodkového poistenia

–   pri určení sumy starobného dôchodku sa prihliada na sumu starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia.

Upozornenie

Novelou zákona č. 466/­2019 Z. z. sa od 1. 1. 2020 ustanovil nový pomer krátenia starobného dôchodku poistenca, ktorý je alebo bol sporiteľom, za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení. Právna úprava zohľadnila pre účely krátenia aj odvody do rezervného fondu solidarity a predstavuje tak spravodlivejší výpočet dôchodku v pomere ku zníženiu odvodov do systému sociálneho poistenia z dôvodu účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

Sporiteľ podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení (č. 43/­2004 Z. z.)

Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ, sa za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení

–   pred 1. septembrom 2012 zníži o 36/­91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

–   od 1. septembra 2012 do 31. decembra 2016 zníži o 16/­91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

–   od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017 zníži o 17/­91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

–   od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018 zníži o 18/­91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

–   od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 zníži o 19/­91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

–   od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 zníži o 20/­91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

–   od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021 zníži o 3/­13 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

–   od 1. januára 2022 do 31. decembra 2024 zníži o 22/­91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

–   od 1. januára 2025 do 31. decembra 2026 zníži o 23/­91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení,

–   po 31. decembri 2026 zníži o 24/­91 pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie účasti na starobnom dôchodkovom sporení.

Upozornenie

Novela zákona č. 352/­2022 Z. z. vzhľadom na úpravu sadzby poistného na starobné poistenie za sporiteľa v II. pilieri v § 131 ods. 2 sa ustanovilo za dotknuté obdobie proporcionálne upraviť aj výšku krátenia predčasného starobného dôchodku a starobného dôchodku z I. piliera.

Poznámka

Sporiteľ podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení je fyzická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení zapísanú v registri zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení (register zmlúv) alebo má uzatvorenú dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom (dohoda o vyplácaní dôchodku programovým výberom). Sporiteľ je aj fyzická osoba, ktorej dôchodkovú správcovskú spoločnosť určila Sociálna poisťovňa.

Na určenie sumy starobného dôchodku spôsobom, ktorý je vymedzený v tomto ustanovení, do obdobia dôchodkového poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok, sa nezapočítavajú obdobia vylúčenia povinnosti platiť poistné poistencom.

Vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom

–   v období od uznania za dočasne práceneschopného do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,

–   v období, v ktorom mu trvá nárok na výplatu materského, alebo v ktorom by mu trval nárok na materské, ak nárok na materské nevznikol z dôvodu nesplnenia podmienky získania najmenej 270 dní nemocenského poistenia podľa § 48 ods. 1 alebo § 49 ods. 1,

–   od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) prvom bode alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti, najdlhšie do 14. dňa potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti,

–   od prvého dňa osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) druhom bode do skončenia tohto ošetrovania, najdlhšie do 90. dňa tohto ošetrovania,

–   v období, počas ktorého má nárok na výplatu rehabilitačného alebo rekvalifikačného,

–   v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.

Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok

–   všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod,

–   za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je ustanovený na kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

Od 1. 1. 2020 sa zaviedla právna úprava určenia sumy starobného dôchodku poistencov, ktorí ku dňu rozdelenia ČSFR získali československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré im bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky a po rozdelení ČSFR získali najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

Podmienka získania aspoň jedného roka dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky sa ustanovuje z dôvodu, že získaním tohto obdobia v minimálnom rozsahu sa preukazuje, v zásade v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/­2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, príslušnosť dotknutých poistencov k systému dôchodkového poistenia Slovenskej republike.

Na určenie sumy starobného dôchodku zostáva aj naďalej zachovaná podmienka priznania starobného dôchodku resp. invalidného dôchodku za československé obdobia dôchodkového poistenia Českou republikou.

Táto podmienka je v súlade s judikatúrou súdov, podľa ktorej „starobný dôchodok je potrebné priznať v takej výške, aby súčet starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky“.

Ustanovením tejto podmienky Slovenská republika dobrovoľne preberá na seba väčšie finančné záväzky, než aké jej vyplývajú zo Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení.

Dotknutým poistencom sa v zmysle zákona určí suma starobného dôchodku zodpovedajúca rozdielu medzi fiktívnou sumou starobného dôchodku určenou podľa predpisov Slovenskej republiky a sumou starobného alebo invalidného dôchodku vyplácaného podľa predpisov Českej republiky, pričom fiktívna suma starobného dôchodku sa bude určovať podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol priznaný starobný dôchodok zo Slovenskej republiky (zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení, resp. zákona č. 100/­1988 Sb. o sociálnom zabezpečení), a to aj s prihliadnutím na dobu poistenia/­zamestnania a vymeriavacie základy získané pred rozdelením ČSFR.

Pri určení sumy starobného dôchodku sa nebude prihliadať na úpravu českého starobného alebo invalidného dôchodku z dôvodu súbehu s inou dávkou alebo z dôvodu súbehu s príjmom zo zárobkovej činnosti.

RADA!

Ustanovilo, aby sa český dôchodok prepočítaný na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou, ktorý je platný ku dňu, ku ktorému sa určuje starobný dôchodok, podľa novej úpravy zohľadnil v neupravenej výške.

Súčasne sa bude uplatňovať ochranný prvok spočívajúci v tom, že suma starobného dôchodku určená podľa novej právnej úpravy nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku, ktorá je v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/­2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia určená podľa § 66. Pri určení sumy predčasného starobného dôchodku dotknutej skupiny poistencov sa zavádza uplatňovanie rovnakých pravidiel, ako pri určení sumy starobného dôchodku dotknutej skupiny poistencov.

Ing. Lukáš Fudák

§ 14 zákona č. 43/2004 Z. z., o starobnom dôchodkovom sporení

Osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení

(1) Osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení je sporiteľ, ktorý je dôchodkovo poistený podľa osobitného predpisu, najskôr od vzniku prvej účasti na starobnom dôchodkovom sporení do dňa, ktorý predchádza dňu, od ktorého je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

(2) Osoba zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení je aj fyzická osoba, ktorej sa vypláca úrazová renta podľa osobitného predpisu a za ktorú Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie, ak bola sporiteľ pred vznikom nároku na úrazovú rentu, a to do dňa, ktorý predchádza dňu, od ktorého je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

§ 1 zákona č. 43/­2004 Z. z.
o starobnom dôchodkovom sporení
cit. na strane 60

Predmet a pôsobnosť zákona

Tento zákon vymedzuje starobné dôchodkové sporenie, upravuje rozsah starobného dôchodkového sporenia, právne vzťahy pri vykonávaní starobného dôchodkového sporenia, organizáciu starobného dôchodkového sporenia, financovanie starobného dôchodkového sporenia a dohľad nad vykonávaním starobného dôchodkového sporenia.

§ 2 zákona č. 43/­2004 Z. z.
o starobnom dôchodkovom sporení
cit. na strane 60

Starobné dôchodkové sporenie

Starobné dôchodkové sporenie je sporenie podľa tohto zákona, ktorého účelom je spolu s dôchodkovým poistením podľa osobitného predpisu3) zabezpečiť príjem sporiteľovi v starobe a pozostalým pre prípad...