Starobné dôchodkové sporenie

Zákon o starobnom dôchodkovom poistení je zakotvený ako osobitný právny predpis a je súčasťou dôchodkového systému SR, ktorého cieľom je zabezpečiť ďalší zdroj príjmu v starobe popri štátnom dôchodku (I. pilier). Predmetom zákona o starobnom dôchodkovom sporení je právna úprava starobného dôchodkového sporenia ako jednej z foriem dôchodkového zabezpečenia. Ide o zákon zaoberajúci sa v Slovenskej republike II. pilierom.

Cieľom úpravy tohto zákona je

–   vznik, zmena a zánik účasti na starobnom dôchodkovom sporení, a to znamená kto a ako sa môže zapojiť do II. piliera, možnosti výstupu a podmienky vstupu do II. piliera,

–   práva a povinnosti sporiteľa, to znamená aké má sporiteľ nároky a čo je jeho povinnosťou plniť,

–   správa dôchodkových fondov dôchodkovými správcovskými spoločnosťami označovanými ako DSS, to znamená, že ide o pravidlá, ktoré platia pre spoločnosti spravujúce peniaze sporiteľov,

–   tvorba a správa dôchodkových fondov, to znamená typy fondov ako rastový, indexový, vyvážený, dlhopisový, ich správa, rizikový profil, investičné obmedzenia,

–   výplata dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia, to znamená spôsob vyplácania dôchodkov po splnení podmienok,

–   štátny dohľad a kontrola nad dôchodkovými spoločnosťami, čo znamená úlohy orgánov ako Národná banka Slovenska v regulácii II. piliera.

Zákon o starobnom dôchodkovom sporení predstavuje základný právny rámec pre fungovanie tzv. druhého piliera dôchodkového systému Slovenskej republiky. Jeho hlavným cieľom je upraviť systém starobného dôchodkového sporenia ako formy dôchodkového zabezpečenia, ktorá sa realizuje prostredníctvom individuálneho sporenia účastníkov na osobných dôchodkových účtoch.

Zákon o starobnom dôchodkovom sporení

•    definuje podstatu a účel starobného dôchodkového sporenia ako systému, v ktorom si sporitelia pravidelne ukladajú časť svojich povinných príspevkov na starobné zabezpečenie,

•    stanovuje rozsah a pravidlá účasti, teda kto a za akých podmienok sa môže alebo musí do systému zapojiť, ako aj podmienky zániku účasti,

•    upravuje právne vzťahy, ktoré vznikajú medzi účastníkmi, čiže sporiteľmi, dôchodkovými správcovskými spoločnosťami (DSS), Sociálnou poisťovňou a ďalšími subjektmi,

•    vymedzuje organizáciu systému, predovšetkým postavenie, úlohy a povinnosti dôchodkových správcovských spoločností, ktoré spravujú dôchodkové fondy, do ktorých sú príspevky investované,

•    rieši otázky financovania, teda spôsob výberu, správy a investovania príspevkov účastníkov a pravidlá hospodárenia s prostriedkami v dôchodkových fondoch,

•    zabezpečuje štátny dohľad nad systémom, ktorý vykonáva najmä Národná banka Slovenska s cieľom chrániť práva a záujmy sporiteľov, dohliadať na stabilitu systému a zabezpečiť dodržiavanie zákonných pravidiel.

Ustanovenie § 2 zákona definuje základnú ideu II. piliera. Ide o individualizované, dlhodobé sporenie s cieľom zabezpečiť si vlastný dôchodok, dopĺňajúci ten zo štátneho systému.

Ide o moderný prvok dôchodkového systému, ktorý reaguje na potrebu väčšej finančnej samostatnosti občanov a diverzifikácie zdrojov dôchodkov.

Vystihuje hlavný sociálny a ekonomický cieľ tohto systému najmä ako predísť chudobe v dôchodkovom veku a zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň aj po ukončení ekonomickej aktivity. Dôležité je zdôrazniť, že nejde len o výhodu, ale aj o zodpovednosť jednotlivca, ktorý sa prostredníctvom II. piliera spolupodieľa na svojej budúcej finančnej istote.

Môžeme hovoriť o tzv. kapitalizačnom princípe, pri ktorom si každý sporiteľ odkladá časť svojej mzdy, respektíve odvodov, na svoj osobný dôchodkový účet vedený v dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS). Tieto prostriedky sú následne investované do dôchodkových fondov, čím sa snaží zhodnotiť ich hodnota v čase.

Fyzická osoba je v II. pilieri. Časť z jeho 18 % odvodov na starobné poistenie, čo v roku 2025 predstavuje 5,5 %, putuje do jeho osobného dôchodkového účtu. Následne sa tieto peniaze počas nasledujúcich rokov investujú a kumulujú, aby z nich mohol v budúcnosti poberať dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku.

Znenie tohto ustanovenia teda predstavuje základnú definíciu starobného dôchodkového sporenia ako právneho a finančného inštitútu zakotveného v zákone č. 43/­2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, ktorý zdôrazňuje, že ide o doplňujúcu formu zabezpečenia na dôchodok, ktorá má spolupracovať so systémom dôchodkového poistenia v rámci prvého piliera podľa zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Dôchodkové poistenie je sociálne poistenie podľa zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení, do ktorého patrí starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia a invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad úmrtia.

Účel systému

–   zabezpečiť sporiteľovi príjem v starobe – po dovŕšení dôchodkového veku,

–   zabezpečenie kombináciou dvoch zdrojov, a to

–   štátne dôchodkové poistenie (I. pilier) – zákon č. 461/­2003 Z. z.,

–   individuálne dôchodkové sporenie (II. pilier) – zákon č. 43/­2004 Z. z.

Dvojpilierový model dôchodkového zabezpečenia

Starobné dôchodkové sporenie v II. piliere neexistuje samostatne, ale je doplňujúcim mechanizmom k dôchodkovému poisteniu v I. piliere. Kombinovaný systém v starobe zabezpečuje príjem

–   z verejného, priebežne financovaného systému – I. pilier,

–   z kapitalizačného, osobného systému sporenia – II. pilier.

Racionálne rozdelenie rizika medzi tieto dva zdroje príjmu bolo jadrom filozofie dôchodkovej reformy, ktorej cieľom je zabezpečiť udržateľnosť a stabilitu dôchodkov aj v čase demografických zmien napríklad v prípade starnutia populácie.

Uvedeným spôsobom sa vytvára viaczdrojový dôchodkový systém, ktorý má zvýšiť finančnú udržateľnosť a stabilitu dôchodkového zabezpečenia v budúcnosti. Zákon tu jasne určuje, že starobné dôchodkové sporenie nie je samostatné a izolované, ale je komplementárnou zložkou širšieho dôchodkového systému Slovenskej republiky.

Zamestnancom na účely zákona o starobnom dôchodkovom sporení je fyzická osoba, ktorá je:

–   povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec podľa osobitného predpisu, ktorým je ustanovenie § 10 zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení,

–   fyzická osoba, ktorej vznikla povinnosť dôchodkového poistenia ako zamestnanca, ak zamestnávateľ za ňu platí alebo je povinný platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

Zákon sa neodvoláva na všeobecnú definíciu zamestnanca podľa Zákonníka práce, ale na špecifickú definíciu podľa systému sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Zamestnanec je teda osoba, ktorá:

–   vykonáva činnosť v pracovnom, služobnom alebo inom obdobnom pomere – ide napr. o štátnozamestnanecký pomer,

–   zamestnávateľ jej platí povinné odvody na dôchodkové poistenie, pričom z toho časť môže smerovať aj do II. piliera, ak je sporiteľom.

Pre účely starobného dôchodkového sporenia je rozhodujúce, či ide o zamestnanca v zmysle povinného dôchodkového poistenia, nie len o pracovnoprávny vzťah ako taký.

Príklad

Fyzická osoba má pracovnú zmluvu na plný úväzok a je považovaná za zamestnanca podľa tohto ustanovenia zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

Fyzická osoba pracuje na dohodu o vykonaní práce s mesačným príjmom pod zákonný limit. V tomto prípade táto osoba nemusí byť dôchodkovo poistená, a teda sa nepovažuje za zamestnanca pre účely zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

Zamestnanec podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení

Pojem zamestnanec v zmysle zákona o starobnom dôchodkovom sporení je špecificky vymedzený pre účely dôchodkového systému a nie je totožný s pojmom zamestnanca podľa zákona č. 311/­2001 Z. z. Zákonník práce. Zákon o starobnom dôchodkovom sporení sa odvoláva na definíciu zamestnanca podľa zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení, čím sa zabezpečuje prepojenie medzi poistným vzťahom a systémom II. piliera.

V tomto kontexte je zamestnancom fyzická osoba, ktorá je povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec, t. j. z jej príjmu sa odvádzajú povinné príspevky na dôchodkové poistenie. Rozhodujúcim kritériom teda nie je existencia pracovnoprávneho vzťahu ako takého, ale vznik povinnosti odvádzať poistné na dôchodkové poistenie.

Z pohľadu systému starobného dôchodkového sporenia to znamená, že zamestnancom je len ten, za koho zamestnávateľ odvádza dôchodkové poistenie, prípadne je na to povinný, ako napr. pri meškaní odvodov.

Zároveň, ak je táto osoba sporiteľom v II. pilieri, zamestnávateľ je povinný odvádzať časť príspevkov aj do dôchodkového fondu v DSS.

Zamestnanci sú tak kľúčovou skupinou sporiteľov, ktorých účasť v systéme II. piliera je zväčša automatická pri vstupe na trh práce.

Uvedená definícia zamestnanca je zásadná aj z hľadiska nárokov na dôchodok v II. pilieri. Príspevky zamestnanca sú jedným z hlavných zdrojov financovania jeho budúceho dôchodku z tohto systému.

Samostatne zárobkovo činnou osobou na účely zákona o starobnom dôchodkovom sporení je fyzická osoba, ktorá je povinne dôchodkovo poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Táto definícia sa neviaže priamo na podnikateľský status podľa obchodného alebo živnostenského zákona, ale na status v systéme sociálneho poistenia. Rozhodujúce je, či osoba spĺňa podmienky na povinné dôchodkové poistenie ako SZČO podľa zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Kedy je osoba považovaná za SZČO

Aby bola osoba považovaná za SZČO podľa tohto zákona, musí:

–   mať príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov,

–   musí dosiahnuť zákonom stanovený príjem, ktorý zakladá povinnosť dôchodkového poistenia, a to napr. po prekročení určitej hranice príjmov z predchádzajúceho roka,

–   musí byť povinne dôchodkovo poistená osoba v postavení SZČO.

Ak je SZČO zároveň sporiteľom v II. pilieri, je povinná sama za seba odvádzať príspevky na starobné dôchodkové sporenie na rozdiel od zamestnancov, za ktorých odvádza príspevky zamestnávateľ.

Príklad

Živnostník podal daňové priznanie a prekročil zákonom stanovený príjem. Táto osoba sa stáva povinne dôchodkovo poistenou osobou ako SZČO, čo znamená, že je aj SZČO podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

Autor na voľnej nohe, ako napríklad umelec, má príjmy podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov a prekročí určený limit, čo znamená, že je tiež považovaný za SZČO.

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)

V kontexte zákona o starobnom dôchodkovom sporení II. piliere má osobitný význam, ktorý sa neviaže len na všeobecné chápanie SZČO ako podnikateľa, ale na jej postavenie v systéme dôchodkového poistenia.

Zákon, ako sme už uviedli, výslovne určuje, že SZČO je na účely tohto zákona fyzická osoba, ktorá je povinne dôchodkovo poistená ako SZČO podľa zákona o sociálnom poistení, čiže podľa zákona č. 461/­2003 Z. z. Znamená to, že rozhodujúcim znakom nie je samotný výkon samostatnej činnosti, ale vznik povinného dôchodkového poistenia.

Uvedený status vzniká najmä vtedy, keď fyzická osoba dosiahne určitý hraničný príjem z podnikania alebo inej samostatnej činnosti, a to napríklad z autorskej činnosti, výkonu slobodného povolania, poľnohospodárskej činnosti, a tým sa stáva povinne dôchodkovo poistenou podľa ustanovenia § 15 zákona o sociálnom poistení, ktoré upravuje osobný rozsah dôchodkového poistenia.

Vzhľadom na to, že starobné dôchodkové sporenie funguje na princípe osobného sporenia z povinných príspevkov, SZČO je povinná sama za seba odvádzať príspevky do systému starobného dôchodkového sporenia, ak je jeho účastníkom, respektíve sporiteľom, a plniť si oznamovacie a odvodové povinnosti voči dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) a Sociálnej poisťovni.

Uvedená definícia zároveň odlišuje SZČO od zamestnanca, kde príspevky do II. piliera odvádza zamestnávateľ. V prípade SZČO prechádza celá zodpovednosť za odvod príspevkov na samotnú osobu, čo si vyžaduje vyššiu mieru administratívnej zodpovednosti a informovanosti.

Samostatne zárobkovo činná osoba podľa zákona o sociálnom poistení

Samostatne zárobkovo činná osoba podľa zákona č. 461/­2003 Z. z. je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

Zárobková činnosť podľa zákona o sociálnom poistení je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/­2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Zárobková činnosť je aj činnosť, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa ZDP preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Zárobková činnosť je aj činnosť, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa ZDP, ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Sporiteľom je fyzická osoba, ktorá je:

–   zamestnancom podľa § 4,

–   samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 5,

a vzniklo jej starobné dôchodkové sporenie podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

Základný pojem sporiteľ je kľúčová kategória v rámci systému starobného dôchodkového sporenia, tzv. II. pilier. Ide o osobu, ktorá je účastníkom systému a na ktorú sa vzťahujú práva a povinnosti podľa tohto zákona, najmä právo na dôchodok z II. piliera.

Kto môže byť sporiteľom

Podľa zákona sa sporiteľom môže stať len osoba

–   ktorá spĺňa podmienky zamestnanca alebo SZČO – ide o osobu povinne dôchodkovo poistenú,

–   ktorej vzniklo starobné dôchodkové sporenie, čo znamená, že uzatvorila zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou,

–   ktorej sporenie vzniklo automatickým vstupom, a to napr. mladí poistenci po roku 2013, ktorí nevystúpili zo systému do 2 rokov.

Pojem sporiteľ neoznačuje každého poistenca, ale len tú osobu, ktorá vstúpila do II. piliera – či už dobrovoľne alebo automaticky – a odvádza tam príspevky. Týmto sa zároveň stáva klientom dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ktorá spravuje jeho osobný dôchodkový účet.

Dôsledky vzniku statusu sporiteľ

–   vznik postavenia sporiteľa je právnym aktom, ktorým vzniká zmluvný vzťah s DSS,

–   sporiteľ má nárok na vyplácanie dôchodku z II. piliera, ak splní zákonné podmienky, medzi ktoré patrí dovŕšenie dôchodkového veku a výška nasporenej sumy,

–   zánik postavenia sporiteľa môže nastať len zákonom určeným spôsobom, a to vystúpením zo systému alebo úmrtím.

Zmluva o starobnom dôchodkovom sporení

Upravuje ju znenie zákona č. 43/­2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. V súlade s týmto zákonom zmluva o starobnom dôchodkovom sporení je dvojstranný zmluvný právny vzťah medzi fyzickou osobou, čiže budúcim sporiteľom, a dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, na základe ktorého vzniká osobe účasť v systéme starobného dôchodkového sporenia. Uzavretie zmluvy možno vykonať aj elektronicky v prípade, ak dôchodková správcovská spoločnosť poskytuje túto možnosť. Zmluva nadobúda účinnosť až dňom jej zápisu do registra zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení.

Základné znaky zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení

Účel – umožniť sporiteľovi sporiť si z povinných príspevkov na svoj osobný dôchodkový účet, z ktorého bude v starobe čerpať dôchodok ako doplnok k dôchodku zo Sociálnej poisťovne (I. pilier).

Forma – písomná forma je povinná a musí obsahovať zákonom určené náležitosti.

Obsahové náležitosti zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení

–   identifikačné údaje sporiteľa,

–   identifikačné údaje DSS,

–   označenie dôchodkového fondu,

–   výška príspevku,

–   spôsob informovania sporiteľa,

–   podmienky zmeny zmluvy,

–   spôsob správy majetku atď.

Vznik účasti v systéme v II. piliere

Účasť vzniká dňom zápisu zmluvy do registra zmlúv, ktorý vedie Sociálna poisťovňa. Zmluva je bezodplatná a dôchodková správcovská spoločnosť nemôže za uzavretie zmluvy požadovať poplatok.

Zmluva je zásadne kľúčovým dokumentom, na základe ktorého vzniká sporiteľovi osobný účet v DSS, následne zamestnávateľ alebo SZČO začína odvádzať príspevky do II. piliera. Vznik zmluvy a tým právneho vzťahu sa zakladajú práva a povinnosti sporiteľa a DSS.

Register zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení

Ide o informačný systém, ktorý vedie Sociálna poisťovňa podľa zákona č. 43/­2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. Register má konštitutívny charakter, pri ktorom sa zápisom zakladá právny stav. Bez zápisu do registra sa sporiteľ nestáva účastníkom II. piliera, a teda mu nevzniká právo na dôchodok z tohto systému. Register je neverejný a prístup k nemu majú len určené inštitúcie a osoby v zákonom definovaných prípadoch. Prístup do registra má samotný sporiteľ, DSS, súd. Register prevádzkuje Sociálna poisťovňa. DSS je povinná zasielať údaje o uzavretých zmluvách do registra do zákonom stanovenej lehoty.

Register slúži na:

–   evidenciu všetkých platne uzavretých zmlúv o starobnom dôchodkovom sporení medzi sporiteľmi a dôchodkovými správcovskými spoločnosťami,

–   zápis vzniku a zániku účasti v II. pilieri,

–   overenie, či fyzická osoba je alebo nie je sporiteľom v systéme starobného dôchodkového sporenia.

Znenie ustanovenia presne vymedzuje, kto sa považuje za sporiteľa v systéme starobného dôchodkového sporenia, pričom uvedený pojem má zásadný význam, keďže určuje okruh osôb, na ktoré sa vzťahujú práva a povinnosti podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení.

Ustanovením sa sledujú tri situácie, za ktorých možno fyzickú osobu považovať za sporiteľa:

–   Sporiteľ s platnou zmluvou zapísanou v registri

     Ide o hlavnú a štandardnú formu účasti v II. pilieri, pričom osoba uzavrie zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení s DSS. Zmluva musí byť zapísaná v registri zmlúv, ktorý vedie Sociálna poisťovňa, ako sme uviedli vyššie, a až zápisom do registra sa účastník stáva sporiteľom a dochádza k vzniku právneho vzťahu so systémom. Hovoríme o najbežnejšom spôsobe ako osoba vstupuje do systému a začína si sporiť na dôchodok.

–   Sporiteľ s dohodou o vyplácaní dôchodku programovým výberom

     U tohto sporiteľa bolo ukončené aktívne sporenie, ale sporiteľ má stále nárok na vyplácanie dôchodku z II. piliera. Programový výber znamená, že si sporiteľ necháva vyplácať nasporené prostriedky v pravidelných splátkach priamo z DSS, bez kúpy anuity od poisťovne. Uvedená osoba zostáva sporiteľom, aj keď si už čerpá dôchodok a právny vzťah k systému trvá aj po ukončení sporenia, pokiaľ prebieha vyplácanie dôchodku.

–   Osoba, ktorej vznikla prvá účasť na starobnom dôchodkovom sporení, ale ešte nemá uzatvorenú zmluvu

     Ide o automatický vstup do II. piliera podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Mladým poistencom po prvom zamestnaní sa automaticky zakladá účasť v systéme, aj bez uzavretej zmluvy s DSS. Uvedená osoba je sporiteľom v prechodnom období, kým si zmluvu neuzavrie, alebo sa z II. piliera neodhlási do 2 rokov. V tomto prípade ide o dočasné právne postavenie, ktoré vzniká zo zákona a nie na základe zmluvy.

Sporiteľ

Hlavný model – osoba s platnou zmluvou.

Bývalý aktívny sporiteľ – osoba čerpajúca dôchodok programovým výberom.

Vstup bez zmluvy, v prechodnej fáze – osoba s automaticky vzniknutou účasťou.

Uvedené vymedzenie zabezpečuje, že všetky kategórie osôb majú zodpovedajúce práva a ochranu, a zároveň umožňuje efektívnu správu systému.

V ustanovení § 7 zákona, je definovaná spôsobilosť v právnych vzťahoch starobného dôchodkového sporenia ako spôsobilosť fyzickej osoby v právnych vzťahoch sociálneho poistenia podľa právneho predpisu, ktorým je zákon č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení. Spôsobilosť fyzickej osoby v právnych vzťahoch sociálneho poistenia je definovaná v ustanovení § 27 uvedeného zákona.

Znenie ustanovenia má procesno-právny význam a dopĺňa legislatívny rámec pre nakladanie s majetkom sporiteľa po jeho smrti. Zaručuje, že vyhlásenie za mŕtveho má rovnaké následky ako skutočná smrť aj v oblasti starobného dôchodkového sporenia. Ide o právnu fikciu, ktorá umožňuje zachovať funkčnosť systému a chrániť práva ďalších osôb.

Spôsobilosť v právnych vzťahoch starobného dôchodkového sporenia

Uvedené ustanovenie teda vymedzuje základnú podmienku pre účasť fyzickej osoby na právnych úkonoch súvisiacich s II. pilierom – čiže s uzatváraním zmlúv, uplatňovaním práv a plnením povinností v rámci systému starobného dôchodkového sporenia.

Fyzická osoba je spôsobilá na právne úkony v právnych vzťahoch starobného dôchodkového sporenia odo dňa, keď dovŕši 18 rokov veku.

Veková hranica spôsobilosti stanovená na 18 rokov

Zákon teda výslovne stanovuje, že:

–   fyzická osoba získa právnu spôsobilosť v tomto systéme dovŕšením 18 rokov,

–   až od tohto veku môže osoba platne uzavrieť zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou.

To znamená, že maloletá osoba, teda osoba do 18 rokov, sa nemôže stať sporiteľom z vlastnej vôle, pretože jej chýba plná spôsobilosť na právne úkony v tejto oblasti.

Podľa zákona č. 40/­1964 Zb. Občianskeho zákonníka nadobúda fyzická osoba plnú spôsobilosť na právne úkony spravidla dovŕšením 18 rokov alebo sobášom pred týmto vekom.

Zákon o starobnom dôchodkovom sporení zvlášť upravuje spôsobilosť výhradne pre právne vzťahy starobného dôchodkového sporenia. Nejde o všeobecnú spôsobilosť, ale o špeciálnu podmienku len pre účely II. piliera.

Bez dovŕšenia 18 rokov nemôže osoba sama vstúpiť do II. piliera. Z toho vyplýva, že zmluva o starobnom dôchodkovom sporení uzatvorená osobou mladšou ako 18 rokov je neplatná. Uvedenými zásadami sa zabezpečuje, že sporiteľ plne chápe právne dôsledky svojho vstupu do dlhodobého dôchodkového systému. Uvedené ustanovenie vzhľadom na uvedené predstavuje dôležitú ochrannú a kvalifikačnú normu, ktorá garantuje, že do systému vstupujú len osoby s primeranou osobnou zrelosťou a právnym vedomím. Výslovné viazanie spôsobilosti na vek 18 rokov zvyšuje právnu istotu pre sporiteľov aj dôchodkové správcovské spoločnosti.

Spôsobilosť fyzickej osoby konať v právnych vzťahoch týkajúcich sa starobného dôchodkového sporenia v rámci II. pilieru sa teda posudzuje rovnako, ako spôsobilosť konať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákona o sociálnom poistení č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Právna spôsobilosť fyzickej osoby

Ide o schopnosť fyzickej osoby nadobúdať práva a povinnosti, uzatvárať zmluvy, podávať žiadosti, rozhodovať o účasti v systéme atď. v II. pilieri. Právna spôsobilosť sa neposudzuje samostatne, ale nadväzuje na pravidlá stanovené pre sociálne poistenie v I. piliere.

Ak je niekto spôsobilý na úkony v rámci sociálneho poistenia, tak je automaticky spôsobilý aj v rámci starobného dôchodkového sporenia.

Zákon o sociálnom poistení, čiže zákon č. 461/­2003 Z. z., vo všeobecnosti uznáva spôsobilosť fyzickej osoby od dovŕšenia 15 rokov veku, ak ide o vznik poistenia zo závislej činnosti, alebo ak dosahuje príjem ako SZČO. V zákone o starobnom dôchodkovom sporení sa však uvádza vek 18 rokov ako podmienka uzatvorenia zmluvy.

Preto môže tento výklad slúžiť len na iné právne úkony než uzatvorenie zmluvy, a to napr. v súvislosti s automatickým vstupom do II. piliera či rozhodnutím o výbere dôchodkového fondu.

Zákon vyjadruje zásadu, že starobné dôchodkové sporenie je súčasťou širšieho systému sociálneho zabezpečenia, a preto sa spôsobilosť fyzických osôb v tejto oblasti odvodzuje od pravidiel sociálneho poistenia, pokiaľ zákon o starobnom dôchodkovom sporení neustanovuje inak.

Fyzická osoba nezomrela preukázateľne a bola vyhlásená za mŕtvu

Znenie ustanovenia § 7 v odseku 2 vychádza z potreby právnej istoty pri nakladaní s prostriedkami sporiteľa v prípadoch, keď fyzická osoba nezomrela preukázateľne, ale bola vyhlásená za mŕtvu súdnym rozhodnutím podľa ustanovení aktuálne zákona č. 161/­2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku.

Zmyslom tohto pravidla je zabezpečiť, že aj v takýchto prípadoch nastávajú účinky ako pri úmrtí, napríklad:

– ukončenie sporenia,

–   vznik nároku oprávnených osôb na vyplatenie pozostalostných dávok, a to ak sú splnené podmienky,

–   možnosť dedičského konania týkajúceho sa majetku na osobnom dôchodkovom účte sporiteľa.

Právna fikcia smrti

Osobu možno považovať za mŕtvu, hoci sa nedokázala jej skutočná smrť, ak ju súd takto vyhlásil. Ide o osoby, ktoré sú dlhodobo nezvestné a okolnosti nasvedčujú ich smrti, napríklad pri páde lietadla, živelnej pohrome alebo v prípade vojnových udalosti.

Účinky v II. pilieri

Dochádza k zániku práv a povinnosti sporiteľa. Ak sporiteľ nemal uzatvorenú zmluvu o vyplácaní dôchodku, dôchodková správcovská spoločnosť vyplatí prostriedky oprávneným osobám podľa zmluvy alebo zákona. V prípade, že neexistujú oprávnené osoby, majetok podlieha dedičskému konaniu.

V prípade ochrany oprávnených osôb a nadväzne na spravodlivé vysporiadanie sa zabraňuje dlhodobému zmrazeniu majetku sporiteľa v prípade právnej neistoty o jeho osude a tiež sa umožňuje pozostalým a dedičom uplatniť nárok v primeranom čase.

Spôsobilosť fyzickej osoby mať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením 15. roku veku. Fyzická osoba mladšia ako 15 rokov veku musí byť zastúpená zákonným zástupcom. Kto je zákonný zástupca tejto fyzickej osoby, ustanovuje osobitný predpis. Na pozbavenie a na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, na zákonného zástupcu fyzickej osoby, ktorá bola tejto spôsobilosti pozbavená alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, a na vyhlásenie fyzickej osoby za mŕtvu sa vzťahuje osobitný predpis.

Ing. Janka Kubíková