Starobné a životné poistenie v ZDP

Poistenie v najvšeobecnejšom slova zmysle možno definovať ako formu prenesenia rizika hroziaceho subjektom v dôsledku pôsobenia určitých náhodných javov na špecializovanú inštitúciu – spravidla poisťovňu. Pri poistení vznikajú peňažné vzťahy, ktoré sprostredkujú tvorbu, rozdeľovanie a používanie poistných fondov. To znamená, že z poistného, ktoré platí každý z účastníkov poistenia, poistná inštitúcia vytvára poistný fond, z prostriedkov ktorého hradí škody vznikajúce poisteným jednotlivcom v dôsledku poistných udalostí. Aké poistenie môže vzniknúť?

POISTNÉ PLNENIA ZO STAROBNÉHO A ŽIVOTNÉHO POISTENIA. Poistné plnenie, resp. poistnú náhradu možno vo všeobecnosti vymedziť ako peňažné alebo naturálne plnenie poisťovne poskytované pri vzniku poistnej udalosti na základe poistnej zmluvy alebo iného právneho aktu (zákona a pod.). Zmyslom poistného plnenia je úhrada poistných potrieb, pričom skutočný rozsah úhrady týchto potrieb (intenzita poistnej ochrany) je ovplyvňovaný predovšetkým existujúcim typom poistenia. Z pohľadu zákona č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) možno prijaté poistné plnenia zo starobného a životného poistenia fyzických osôb vymedziť nasledovne:

Poistné náhrady z titulu starobného poistenia

V zmysle § 9 ods. 2 písm. a) ZDP je okrem iného aj príjem fyzickej osoby poskytovaný formou dávok, podpôr a služieb zo sociálneho poistenia, plnenia zo starobného dôchodkového sporenia okrem sumy vyplatenej podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/­2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v z. n. p. od dane z príjmov oslobodený. Zákon o dani z príjmov v prípade sociálneho poistenia odkazuje na zákon č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p., ktorý v rámci § 2 zaň považuje okrem iného aj starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia.

Podľa § 13 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa z dôchodkového poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú dôchodkové dávky, pričom zo starobného poistenia ide o starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok.

Príklad 1

Pani XY je dôchodkyňa a poberá starobný dôchodok v sume 485 eur mesačne. Okrem toho pracuje u svojho bývalého zamestnávateľa ako upratovačka, za čo poberá mesačne mzdu 200 eur.

Na účely zdanenia nie je možné príjem zo závislej činnosti za prácu upratovačky a starobný dôchodok sčítať. Zdaniteľným príjmom bude v danom prípade iba príjem zo závislej činnosti vo výške 200 eur. Starobný dôchodok v sume 485 eur predstavuje plnenie z dôchodkového starobného poistenia, ktoré je v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) ZDP od dane z príjmov oslobodené.

Starobné dôchodkové sporenie a súvisiace plnenia z toho sporenia

Zákon o dani z príjmov v prípade dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia odkazuje na zákon o starobnom dôchodkovom sporení. Podľa § 29 tohto právneho predpisu sa môže zo starobného dôchodkového sporenia za podmienok ustanovených týmto zákonom vyplácať starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok, a to formou:

•    doživotného dôchodku,

•    dočasného dôchodku,

•    programového výberu.

Zo starobného dôchodkového sporenia sa vypláca aj tzv. pozostalostný dôchodok - a to vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok.

V uvedenej súvislosti je potrebné poznamenať, že zo starobného dôchodkového sporenia sa vyplácajú nielen dôchodky, ale aj ďalšie plnenie, ktorým je výnos z investovania majetku v dôchodkovom fonde (ďalej len „výnos z investovania“). Plnenia vyplácané zo starobného dôchodkového sporenia (dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia, výnos z umiestnenia prostriedkov technických rezerv, výnos z investovania) sa zahŕňajú pod spoločný pojem „plnenia zo starobného dôchodkového sporenia“ s odkazom na zákon o starobnom dôchodkovom sporení. Všetky uvedené poistné plnenia zo starobného dôchodkového sporenia okrem sumy vyplatenej podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona o starobnom dôchodkovom sporení sú od dane z príjmov fyzických osôb oslobodené.

Povinné zahraničné poistenia rovnakého druhu

V prípadoch, keď fyzickej osobe plynú plnenia z doteraz uvedených titulov zo zahraničia (napr. zahraničné penzie), takéto príjmy vyplývajúce z povinného zahraničného poistenia sú rovnako od dane z príjmov oslobodené v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) ZDP.

Poistné náhrady z titulu výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia vybraných kategórií fyzických osôb

V zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZDP je príjem fyzickej osoby poskytovaný formou dávok výsluhového zabezpečenia a služieb sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Hasičského a záchranárskeho zboru, Horskej záchrannej služby a Slovenskej informačnej služby poskytované podľa osobitných predpisov okrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej starostlivosti od dane z príjmov oslobodený.

Napríklad zákon č. 328/­2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“) v rámci § 30 ustanovuje, že z výsluhového zabezpečenia podľa tohto zákona sa poskytuje výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok. Oslobodené od dane z príjmov sú však len plnenia vyznačené „tučným písmom“.

Podľa § 69 až § 78 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov možno v rámci služieb sociálneho zabezpečenia oprávneným osobám poskytnúť rekreačnú starostlivosť, kúpeľnú starostlivosť alebo zabezpečenie prípadného pohrebu. Aj v tomto prípade sú oslobodené od dane z príjmov len plnenia vyznačené „tučným písmom“.

Poistné plnenia z titulu poistenia osôb, poistenia pre prípad dožitia a z doplnkového dôchodkového sporenia

V zmysle § 9 ods. 2 písm. h) ZDP je príjem v podobe plnenia z poistenia osôb, s výnimkou plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku a z doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona č. 650/­2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení“) poskytnutý fyzickej osobe od dane z príjmov oslobodený.

V prípade poistenia osôb je teda v zásade potrebné vychádzať z § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého možno poistenie fyzickej osoby dojednať pre prípad telesného poškodenia (tzv. úrazové poistenie), smrti, dožitia určitého veku alebo inej poistnej udalosti.

Príklad 2

Pán XY uzatvoril s komerčnou poisťovňou úrazové poistenie na obdobie 10 rokov. Po 2 rokoch od uzatvorenia tohto poistenia mal v domácnosti úraz. Z tohto titulu mu poisťovňa vyplatila naraz sumu 800 eur.

V zmysle § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka je poistenie telesného poškodenia osôb (tzv. úrazové poistenie) potrebné na účely ZDP považovať za poistenie osôb. Nakoľko v zmysle § 9 ods. 2 písm. h) ZDP nie je príjem v podobe plnenia z poistenia osôb od dane oslobodený len v prípade plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku a z doplnkového dôchodkového sporenia, pánovi XY v predmetnom prípade povinnosť priznať plnenie poisťovne v sume 800 eur v rámci daňového priznania nevzniká.

Na plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku a na plnenia z doplnkového dôchodkového sporenia sa teda v zmysle § 9 ods. 2 písm. h) ZDP oslobodenie od dane nevzťahuje. Je to tak z dôvodu, že spomínané druhy poistenia majú charakter tzv. kapitálového poistenia (resp. sporenia), kde nárok na vyplatenie poistnej sumy vznikne dožitím poisteného konca doby, na ktorú bolo poistenie dojednané. V zmysle § 7 ods.1 ZDP totiž:

•    podľa písm. d) platí, že dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení sú príjmami z kapitálového majetku, pričom rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení,

•    podľa písm. e) platí, že plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku sú rovnako príjmami z kapitálového majetku, pričom, rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia.

Treba pre úplnosť uviesť, že zo spomínaných príjmov, plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá podľa § 43 ZDP. Ak uvedené príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú sa do osobitného základu dane.

Príklad 3

Daňovníkovi v roku 2021 okrem príjmov zo zamestnania bolo vyplatené plnenie z poistky pre prípad dožitia určitého veku vo výške 6 500 eur.

Považuje sa vyplatené poistné plnenie za zdaniteľný príjem daňovníka? Ak áno, ide o kapitálové príjmy, ktoré sa zdaňujú zrážkovou daňou, alebo je daňovník povinný uvedené príjmy uviesť v daňovom priznaní a zdaniť ich?

Vyplatené plnenie z poistenia pre prípad dožitia určitého veku sa považuje za zdaniteľný príjem, ktorý sa zaraďuje medzi príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. e) ZDP. Pri týchto príjmoch, ak plynú zo zdrojov na území SR sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP. Riadnym vykonaním zrážky dane (za jej zrazenie zodpovedá poisťovňa, ktorá plnenie vyplatila) z tohto príjmu sa daňová povinnosť považuje za splnenú. Daňovník nebude mať teda povinnosť uvádzať vyplatenú poistku v daňovom priznaní a nebude mať povinnosť tieto príjmy zdaňovať. Za predpokladu, že daňovník v roku 2021 okrem príjmov zo zamestnania nedosiahne žiadne iné zdaniteľné príjmy (okrem príjmov, ktoré už boli zdanené zrážkou a zrazením dane je daň vyrovnaná), nevznikne mu povinnosť za zdaňovacie obdobie roku 2021 podať daňové priznanie, ak požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2021.

Nezdaniteľná časť základu dane z príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie. Na základe ustanovenia § 11 ods. 8 ZDP sú nezdaniteľnou časťou základu aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

Konkrétny postup pre uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti, o ktorú sa znižuje základ dane daňovníka je stanovený v ďalších odsekoch spomínaného ustanovenia § 11 ZDP.

Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie v zmysle § 11 ods. 9 ZDP je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok.

Príklad 4

Aký doklad je povinný priložiť daňovník k daňovému priznaniu na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane z titulu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie?

Daňovník, ktorý si chce uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, nemá automaticky povinnosť k daňovému priznaniu priložiť doklad preukazujúci vznik nároku. Správca dane však môže daňovníka vyzvať na jeho predloženie.

Pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane z príjmov z titulu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie musia byť súčasne splnené nasledovné podmienky:

•    príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,

•    daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v § 11 ods. 10 písm. a) ZDP.

Príklad 5

Môže si daňovník v roku 2021 uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane z titulu zaplateného dôchodkového sporenia vo výške 120 eur na základe účastníckej zmluvy uzavretej v roku 2011? Zmena účastníckej zmluvy pritom vykonaná nebola.

Napriek skutočnosti, že uhradené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie sú nižšie ako zákonom stanovená maximálna suma 180 eur, daňovník si túto sumu nemôže uplatniť ako ďalšiu nezdaniteľnú časť základu dane z príjmov, pretože nespĺňa stanovenú podmienku, z dôvodu že neboli zmenené uzavreté zmluvné podmienky so zrušením dávkového plánu.

Postup pri porušení podmienok pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane pri doplnkovom dôchodkovom sporení je obsiahnutý v rámci ustanovenia § 11 ods.11 ZDP. Platí teda, že ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil z tohto dôvodu nezdaniteľnú časť základu dane je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich obdobiach znížil základ dane.

Príklad 6

Daňovník si v roku 2020 uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane z príjmov z titulu platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie vo výške 150 eur. Tento daňovník však počas roku 2021 ukončil zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení, pričom mu bol vyplatený predčasný výber dôchodkového sporenia.

Vyplývajú mu z tohto predčasného výberu nejaké daňové povinnosti?

Áno, o uplatnenú nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 150 eur je povinný zvýšiť dosiahnutý základ dane v období rokov 2022 až 2024 podľa vlastného rozhodnutia, v ktorom zdaňovacom období tak urobí.

DOPLNKOVÉ DÔCHODKOVÉ SPORENIE Z POHĽADU ZAMESTNÁVATEĽA. Vo všeobecnosti platí, že daňový výdavok (náklad) je možné zahrnúť do daňových výdavkov len za podmienok stanovených v ZDP. V zmysle § 19 ods. 3 písm. l) ZDP ako daňový výdavok je možné u zamestnávateľa uplatniť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov podľa vyššie spomínaného zákona. Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie možno uznať do daňových výdavkov najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia. Prípadná výška odvedených príspevkov presahujúca uvedený limit, bude pre zamestnávateľa nedaňovým výdavkom.

Výška príspevkov, lehota splatnosti príspevkov a spôsob platenia príspevkov zamestnávateľa, ktorý platí príspevky za zamestnanca, ktorý je účastníkom, sa dohodnú v zamestnávateľskej zmluve. Zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý vykonáva práce, ktoré sú na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia zaradené do kategórie 3 alebo 4 platí príspevky vo výške, v lehote splatnosti a spôsobom dohodnutými v zamestnávateľskej zmluve, najmenej však vo výške 2 % z 

•    vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 138, § 139b a § 139c zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p.,

•    príjmu zúčtovaného na výplatu, ak ide o zamestnanca, ktorý nie je povinne dôchodkovo poistený.

Príklad 7

Spoločnosť ABC, s. r. o. prispieva zamestnancom na doplnkové dôchodkové sporenie. Okrem zamestnancom vypláca aj odmenu konateľovi, ktorého príjem sa posudzuje z hľadiska povinných odvodov ako príjem zo závislej činnosti.

Môže v prípade konateľa prispievať na doplnkové dôchodkové sporenie s uznaním týchto výdavkov ako daňových výdavkov zamestnávateľa za rovnakých podmienok ako pri zamestnancoch?

Podľa § 3 ods. 1 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení zamestnanec podľa tohto zákona je zamestnanec podľa § 4 zákona o sociálnom poistení. Vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 s ďalším zákonom ustanovených výnimiek.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu. Súvisiaci odkaz na osobitný predpis je na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a) až h) a m), ods. 2 a 3 ZDP. Tzn. zahŕňa aj príjem konateľa s. r. o., keďže sa jedná o príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Z uvedeného vyplýva, že u konateľa sa postupuje rovnako ako u ostatných zamestnancov.

Aj v prípade zamestnancov je v oblasti nezdaniteľnej časti základu dane z titulu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie potrebné vychádzať z ustanovení § 11 ods. 8 až ods. 11 ZDP. Pri výpočte úhrnu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, platené zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí sú účastníkmi tohto sporenia sa použije postup podľa § 4 ods. 3 ZDP.

To znamená, že ak zamestnávateľ zráža zamestnancovi príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zo mzdy, do úhrnu zaplatených príspevkov sa zahrnie aj príspevok zrazený zo mzdy za december kalendárneho roku vyplatenej do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roku. Zamestnanci, ktorí si príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platia sami, postup podľa § 4 ods. 3 ZDP si neuplatnia.

Príklad 8

Akým spôsobom je preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi vznik nároku na zníženie základu dane uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane z titulu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie?

Zamestnanec preukazuje zamestnávateľom vznik nároku predložením dokladu vystaveného oprávneným subjektom. Takýmto dokladom je napr. výpis z osobného účtu sporiteľa vystavený doplnkovou dôchodkovou sporiteľňou.

Ak za zamestnanca príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie odvádza zamestnávateľ a zamestnanec mu preukáže splnenie podmienok ustanovených v § 11 ods. 10 ZDP (účastnícku zmluvu uzatvorenú po 31. 12. 2013 resp. dodatok k účastníckej zmluve, ktorým bol zrušený dávkový plán), potom zamestnanec nemá povinnosť zamestnávateľovi každoročne preukazovať výšku zaplatených príspevkov (príspevky za 1-12 kalendárneho roka - postup podľa § 4 ods. 3 ZDP).

Ak príspevky platí zamestnanec osobne, takýmto dokladom je napr. výpis z osobného účtu sporiteľa vystavený doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou. V tomto prípade sa uplatnia príspevky zaplatené v zdaňovacom období t. j. od 1. 1. - 31. 12. kalendárneho roka).

Túto nezdaniteľnú časť základu dane si daňovník - zamestnanec s príjmami zo závislej činnosti môže uplatniť:

•    v podanom daňovom priznaní (u správcu dane - daňového úradu podľa jeho bydliska, trvalého pobytu) alebo

•    v ročnom zúčtovaní preddavkov z príjmov zo závislej činnosti (u zamestnávateľa, ktorý toto ročné zúčtovanie na jeho žiadosť vykonáva).

DAŇOVÝ REŽIM PRÍSPEVKOV NA ŽIVOTNÉ POISTENIE. Príspevky na životné poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za svojho zamestnanca sú predmetom dane z príjmu zamestnanca, nie sú od dane z príjmu oslobodené a teda na strane zamestnanca pôjde o zdaniteľný príjem.

Keďže už s účinnosťou od 1. januára 2015 došlo k zmene ustanovenia § 19 ods. 1 ZDP, v zmysle ktorého okrem iného platí, že ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. V nadväznosti na uvedené je potrebné pripomenúť aj ustanovenie § 21 ods. 1 písm. e) ZDP.

Takouto úpravou predmetných ustanovení ZDP je poskytovanie tzv. zamestnaneckých benefitov zamestnancom ich zamestnávateľom nad rámec stanovených limitov v osobitných predpisoch považované za daňový výdavok zamestnávateľa v prípade, ak poskytnuté zamestnanecké benefity (peňažné alebo nepeňažné plnenia) predstavujú pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP a sú súčasťou zdaniteľnej mzdy a vymeriavacích základov na povinné zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie.

Poskytnutie benefitu musí byť upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce.

Príklad 9

Daňovník poskytuje zamestnancom benefit vo forme príspevkov na životné poistenie.

Budú tieto výdavky u zamestnávateľa aj daňovými výdavkami?

Ak si zamestnávateľ so zamestnancom v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo inom internom akte zamestnávateľa dohodnú poskytnutie benefitu – príspevku na životné poistenie zamestnanca, tento príspevok predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti a možno ho podľa ZDP považovať za daňový výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov spoločnosti, ktorá ho poskytne, za podmienky, že bol zamestnancovi zdanený ako príjem zo závislej činnosti, z ktorého vzniká následne aj povinnosť odviesť odvody ako z príjmov zo závislej činnosti.

Ing. Ján Mintál

§ 11 zákona č. 595/2003 Z. z.

Nezdaniteľné časti základu dane

(8) Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

(9) Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 8 je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok; pri výpočte úhrnu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, platené zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí sú účastníkmi tohto sporenia sa použije postup podľa § 4 ods. 3.

(10) Na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 8 musia byť súčasne splnené tieto podmienky:

a) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 10 zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,

b) daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa osobitného predpisu, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v písmene a).

(11) Ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 8, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

§ 4 zákona č. 595/2003 Z. z.

Základ dane

(1) Základ dane je

a) súčet čiastkového základu dane...