Starobné a životné poistenie
v zákone o dani z príjmov

Poistenie v najvšeobecnejšom slova zmysle možno definovať ako formu prenesenia rizika hroziaceho subjektom v dôsledku pôsobenia určitých náhodných javov na špecializovanú inštitúciu – spravidla poisťovňu. Pri poistení vznikajú peňažné vzťahy, ktoré sprostredkujú tvorbu, rozdeľovanie a používanie poistných fondov. To znamená, že z poistného, ktoré platí každý z účastníkov poistenia, poistná inštitúcia vytvára poistný fond. Hradia sa z tohto fondu škody vznikajúce poisteným jednotlivcom? Ako môže poistenie vzniknúť?

POISTNÉ PLNENIA ZO STAROBNÉHO A ŽIVOTNÉHO POISTENIA. Poistné plnenie, resp. poistnú náhradu možno vo všeobecnosti vymedziť ako peňažné alebo naturálne plnenie poisťovne poskytované pri vzniku poistnej udalosti na základe poistnej zmluvy alebo iného právneho aktu (zákona a pod.). Zmyslom poistného plnenia je úhrada poistných potrieb, pričom skutočný rozsah úhrady týchto potrieb (intenzita poistnej ochrany) je ovplyvňovaný predovšetkým existujúcim typom poistenia. Z pohľadu zákona č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) možno prijaté poistné plnenia zo starobného a životného poistenia fyzických osôb vymedziť nasledovne:

Poistné náhrady z titulu starobného poistenia

V zmysle § 9 ods. 2 písm. a) ZDP je okrem iného aj príjem fyzickej osoby poskytovaný formou dávok, podpôr a služieb zo sociálneho poistenia, plnenia zo starobného dôchodkového sporenia okrem sumy vyplatenej podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona č. 43/­2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v z. n. p. od dane z príjmov oslobodený. ZDP v prípade sociálneho poistenia odkazuje na zákon č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v z. n. p., ktorý v rámci § 2 zaň považuje okrem iného aj starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia.

Podľa § 13 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa z dôchodkového poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú dôchodkové dávky, pričom zo starobného poistenia ide o starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok a rodičovský dôchodok.

Príklad 1

Pani XY je dôchodkyňa a poberá starobný dôchodok v sume 585 eur mesačne. Okrem toho pracuje u svojho bývalého zamestnávateľa ako upratovačka, za čo poberá mesačne mzdu 200 eur.

Na účely zdanenia nie je možné príjem zo závislej činnosti za prácu upratovačky a starobný dôchodok sčítať. Zdaniteľným príjmom bude v danom prípade iba príjem zo závislej činnosti vo výške 200 eur. Starobný dôchodok v sume 585 eur predstavuje plnenie z dôchodkového starobného poistenia, ktoré je v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) ZDP od dane z príjmov oslobodené.

Starobné dôchodkové sporenie a súvisiace plnenia z toho sporenia

ZDP v prípade dôchodkov zo starobného dôchodkového sporenia odkazuje na zákon č. 43/­2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Podľa § 29 tohto právneho predpisu sa môže zo starobného dôchodkového sporenia za podmienok ustanovených týmto zákonom vyplácať starobný dôchodok a predčasný starobný dôchodok, a to formou:

•    doživotného dôchodku,

•    dočasného dôchodku,

•    programového výberu.

Zo starobného dôchodkového sporenia sa vypláca aj tzv. pozostalostný dôchodok - a to vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok.

V uvedenej súvislosti je potrebné poznamenať, že zo starobného dôchodkového sporenia sa vyplácajú nielen dôchodky, ale aj ďalšie plnenie, ktorým je výnos z investovania majetku v dôchodkovom fonde (ďalej len „výnos z investovania“). Plnenia vyplácané zo starobného dôchodkového sporenia (dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia, výnos z umiestnenia prostriedkov technických rezerv, výnos z investovania) sa zahŕňajú pod spoločný pojem „plnenia zo starobného dôchodkového sporenia“ s odkazom na zákon o starobnom dôchodkovom sporení. Všetky uvedené poistné plnenia zo starobného dôchodkového sporenia okrem sumy vyplatenej podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona o starobnom dôchodkovom sporení sú od dane z príjmov fyzických osôb oslobodené.

Povinné zahraničné poistenia rovnakého druhu

V prípadoch, keď fyzickej osobe plynú plnenia z doteraz uvedených titulov zo zahraničia (napr. zahraničné penzie), takéto príjmy vyplývajúce z povinného zahraničného poistenia sú rovnako od dane z príjmov oslobodené v zmysle § 9 ods. 2 písm. a) ZDP.

Poistné náhrady z titulu výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia vybraných kategórií fyzických osôb

V zmysle § 9 ods. 2 písm. f) ZDP je príjem fyzickej osoby poskytovaný formou dávok výsluhového zabezpečenia a služieb sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Hasičského a záchranárskeho zboru, Horskej záchrannej služby a Slovenskej informačnej služby poskytované podľa osobitných predpisov okrem výsluhového príspevku, odchodného a rekreačnej starostlivosti od dane z príjmov oslobodený.

Napríklad zákon č. 328/­2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov“) v rámci § 30 ustanovuje, že z výsluhového zabezpečenia podľa tohto zákona sa poskytuje výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok. Oslobodené od dane z príjmov sú však len plnenia vyznačené „tučným písmom“.

Podľa § 69 až § 78a zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov možno v rámci služieb sociálneho zabezpečenia oprávneným osobám poskytnúť rekreačnú starostlivosť, kúpeľnú starostlivosť alebo zabezpečenie prípadného pohrebu. Aj v tomto prípade sú oslobodené od dane z príjmov len plnenia vyznačené „tučným písmom“.

Poistné plnenia z titulu poistenia osôb, poistenia pre prípad dožitia a z doplnkového dôchodkového sporenia

V zmysle § 9 ods. 2 písm. h) ZDP je príjem v podobe plnenia z poistenia osôb, s výnimkou plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa zákona č. 129/­2022 Z. z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo z doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona č. 650/­2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení“) poskytnutý fyzickej osobe od dane z príjmov oslobodený.

V prípade poistenia osôb je teda v zásade potrebné vychádzať z § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého možno poistenie fyzickej osoby dojednať pre prípad telesného poškodenia (tzv. úrazové poistenie), smrti, dožitia určitého veku alebo inej poistnej udalosti.

Príklad 2

Pán XY uzatvoril s komerčnou poisťovňou úrazové poistenie na obdobie 10 rokov. Po 2 rokoch od uzatvorenia tohto poistenia mal v domácnosti úraz. Z tohto titulu mu poisťovňa vyplatila naraz sumu 800 eur.

V zmysle § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka je poistenie telesného poškodenia osôb (tzv. úrazové poistenie) potrebné na účely ZDP považovať za poistenie osôb. Nakoľko v zmysle § 9 ods. 2 písm. h) ZDP nie je príjem v podobe plnenia z poistenia osôb od dane oslobodený len v prípade plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu alebo z doplnkového dôchodkového sporenia, pánovi XY v predmetnom prípade povinnosť priznať plnenie poisťovne v sume 800 eur v rámci daňového priznania nevzniká.

Na plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu alebo na plnenia z doplnkového dôchodkového sporenia sa teda v zmysle § 9 ods. 2 písm. h) ZDP oslobodenie od dane nevzťahuje. Je to tak z dôvodu, že spomínané druhy poistenia majú charakter tzv. kapitálového poistenia (resp. sporenia), kde nárok na vyplatenie poistnej sumy vznikne dožitím poisteného konca doby, na ktorú bolo poistenie dojednané. V zmysle § 7 ods. 1 ZDP totiž:

•    podľa písm. d) platí, že dávky z celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu podľa zákona č. 129/­2022 Z. z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení sú príjmami z kapitálového majetku, pričom rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení,

•    podľa písm. e) platí, že plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku sú rovnako príjmami z kapitálového majetku, pričom, rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia.

Treba pre úplnosť uviesť, že zo spomínaných príjmov, plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky sa daň vyberá podľa § 43 ZDP. Ak uvedené príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú sa do osobitného základu dane.

Príklad 3

Daňovníkovi v roku 2023 okrem príjmov zo zamestnania bolo vyplatené plnenie z poistky pre prípad dožitia určitého veku vo výške 6 500 eur.

Považuje sa vyplatené poistné plnenie za zdaniteľný príjem daňovníka? Ak áno, ide o kapitálové príjmy, ktoré sa zdaňujú zrážkovou daňou, alebo je daňovník povinný uvedené príjmy uviesť v daňovom priznaní a zdaniť ich?

Vyplatené plnenie z poistenia pre prípad dožitia určitého veku sa považuje za zdaniteľný príjem, ktorý sa zaraďuje medzi príjmy podľa § 7 ods. 1 písm. e) ZDP. Pri týchto príjmoch, ak plynú zo zdrojov na území SR sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP. Riadnym vykonaním zrážky dane (za jej zrazenie zodpovedá poisťovňa, ktorá plnenie vyplatila) z tohto príjmu sa daňová povinnosť považuje za splnenú. Daňovník nebude mať teda povinnosť uvádzať vyplatenú poistku v daňovom priznaní a nebude mať povinnosť tieto príjmy zdaňovať. Za predpokladu, že daňovník v roku 2023 okrem príjmov zo zamestnania nedosiahne žiadne iné zdaniteľné príjmy (okrem príjmov, ktoré už boli zdanené zrážkou a zrazením dane je daň vyrovnaná), nevznikne mu povinnosť za zdaňovacie obdobie roku 2023 podať daňové priznanie, ak požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2023.

Príklad 4

Podľa § 7 ods. 1 písm. e) ZDP predstavuje príjem z poistenia pre prípad dožitia určitého veku príjem z kapitálového majetku. Daň z takéhoto príjmu sa v prípade, že plynie rezidentom SR a nerezidentom SR zo zdrojov na území SR, vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. f) ZDP.

Ak sa takýto príjem vypláca nerezidentovi SR (daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou), zaraďuje sa medzi príjmy podľa § 16 ako príjem zo zdrojov na území SR? Ak áno, pod ktoré ustanovenie § 16 ZDP je potrebné takýto príjem zaradiť?  

Podľa § 9 ods. 2 písm. h) ZDP od dane sú oslobodené aj plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, celoeurópskeho osobného dôchodkového produktu alebo doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu. Plnenia z poistenia osôb pre prípad dožitia určitého veku vrátane jednorazového vyrovnania alebo odbytného vyplácaného v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia  (ďalej len „predmetné príjmy“) spadajú do rámca príjmov z kapitálového majetku uvedených v § 7 ods. 1 písm. e) ZDP. Uvedené platí bez ohľadu na to, či ide o plnenia z kapitálového alebo investičného životného poistenia.

Z predmetných príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ZDP, pričom základom dane pre daň vyberanú zrážkou z týchto príjmov, vyčísleným podľa odseku 5 písm. a) tohto ustanovenia, je plnenie znížené o zaplatené poistné.

V prípade daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou predmetné príjmy spadajú do rámca príjmov uvedených v § 16 ods. 1 písm. e) ôsmy bod ZDP.

Podľa § 16 ods. 1 písm. e) ôsmy bod ZDP  príjmom zo zdrojov na území SR daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou je príjem z úhrad od daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou a od stálych prevádzkarní daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorými sú výživné, dôchodky, renty a podobné plnenia. 

Vychádzajúc z ustanovenia § 2 písm. h) ZDP sú tieto príjmy daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou zdaniteľné na území SR, ak nie sú oslobodené podľa tohto zákona alebo medzinárodnej zmluvy.

Predmetné príjmy vrátane dávok a odstupného z doplnkového dôchodkového sporenia predstavujú rentu, resp. plnenia podobné rente. Napriek skutočnosti, že zákon o dani z príjmov pojem „renta“ na účely tohto zákona neustanovuje,  pri jeho interpretácii na daňové účely je možné uplatniť napr. vymedzenie tohto pojmu v niektorých medzinárodných zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia (napr. s USA, Kanadou, Írskom, Fínskom, Tureckom, Austráliou).

Výraz „renta“ („anuita“) podľa týchto medzinárodných zmlúv označuje vopred určenú sumu, ktorá sa vypláca fyzickej osobe periodicky v určenom termíne, počas jej života alebo počas určeného alebo určitého časového obdobia, na základe záväzku uhrádzať túto platbu ako náhradu za primeranú alebo úplnú protihodnotu v peniazoch alebo v peňažnej hodnote.

V prípade predmetných príjmov  vyplácanou rentou je výplata kapitálovej hodnoty (podielu z výnosov kapitálu vybranom na poistnom), vyplývajúca zo záväzku poisťovne vyplácať toto plnenie  v dohodnutej výške a podľa dohodnutého časového harmonogramu, a to výmenou za vložené finančné prostriedky (zaplatené poistné). Uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či plnenie je vyplácané preddavkovo počas poistnej doby alebo až po ukončení tejto poistnej doby.

Podobným plnením je tiež jednorazová výplata kapitálovej hodnoty, či výplata odkupnej hodnoty  pri predčasnom skončení kapitálotvorného životného poistenia.

Zhodnotenie kapitálových rezerv z dobrovoľného komerčného poistenia osôb pre prípad dožitia určitého veku, predstavujúce kapitálové príjmy, pri ktorých dochádza k zvýšeniu majetku týchto osôb,  tak podlieha zdaneniu nielen v prípade daňovníkov s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale rovnako tiež v prípade daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou.

Potrebné je napokon upozorniť, že v prípade štátov, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia môže byť zdanenie predmetných príjmov daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou  na tomto území modifikované príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia.

Nezdaniteľná časť základu dane z príspevkov na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie

Na základe ust. § 11 ods. 8 ZDP sú nezdaniteľnou časťou základu aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa zákona č. 129/­2022 Z. z. o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

Konkrétny postup pre uplatnenie spomínaných nezdaniteľných častí, o ktoré sa znižuje základ dane daňovníka je stanovený v ďalších odsekoch spomínaného ust. § 11 ZDP. Príspevky daňovníka na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie je možné odpočítať od základu dane v sume, v akej sú v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do 180 eur za rok; pri výpočte úhrnu príspevkov sporiteľa na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a príspevkov účastníka na doplnkové dôchodkové sporenie sa pritom použije postup podľa § 4 ods. 3 ZDP.

Pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane z príjmov z titulu príspevkov podľa § 11 ods. 8 ZDP musia byť súčasne splnené nasledovné podmienky:

•    uvedené príspevky zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu alebo na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte podľa osobitného predpisu,

•    daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v § 11 ods. 10 písm. a) ZDP.

Príklad 5

Bude si môcť daňovník v roku 2023 uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane z titulu zaplateného dôchodkového sporenia vo výške 120 eur na základe účastníckej zmluvy uzavretej v roku 2011? Zmena účastníckej zmluvy pritom vykonaná nebola.

Napriek skutočnosti, že uhradené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie sú nižšie ako zákonom stanovená maximálna suma 180 eur, daňovník si túto sumu nemôže uplatniť ako ďalšiu nezdaniteľnú časť základu dane z príjmov, pretože nespĺňa stanovenú podmienku, z dôvodu že neboli zmenené uzavreté zmluvné podmienky so zrušením dávkového plánu.

Príklad 6

Daňovník si od roku 2013 platí sám mesačne príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. V júni 2023 podpíše dodatok k uzatvorenej účastníckej zmluve, ktorého súčasťou je zrušenie dávkového plánu.

Bude si môcť za zdaňovacie obdobie 2023 do úhrnu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie započítať aj príspevky, ktoré zaplatil v tomto roku do júna 2023?

Aj napriek tomu, že daňovník podpíše dodatok k uzatvorenej účastníckej zmluve až v júni 2023, za zdaňovacie obdobie 2023 si pri výpočte úhrnu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, bude môcť započítať príspevky preukázateľne zaplatené od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023, najviac však do výšky 180 €.

Postup pri porušení podmienok pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 8 ZDP je obsiahnutý v rámci ust. § 11 ods. 11 ZDP. Platí teda, že ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil z tohto dôvodu nezdaniteľnú časť základu dane je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich obdobiach znížil základ dane.

Príklad 7

Daňovník si za rok 2022 uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane z príjmov z titulu platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie vo výške 150 eur. Tento daňovník však počas roku 2023 ukončil zmluvu o doplnkovom dôchodkovom sporení, pričom mu bol vyplatený predčasný výber dôchodkového sporenia.

Vyplývajú mu z tohto predčasného výberu nejaké daňové povinnosti?

Áno, o uplatnenú nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 150 eur je povinný zvýšiť dosiahnutý základ dane v období rokov 2024 až 2026 podľa vlastného rozhodnutia, v ktorom zdaňovacom období tak urobí.

DOPLNKOVÉ DÔCHODKOVÉ SPORENIE Z POHĽADU ZAMESTNÁVATEĽA. Vo všeobecnosti platí, že daňový výdavok (náklad) je možné zahrnúť do daňových výdavkov len za podmienok stanovených v ZDP. V zmysle § 19 ods. 3 písm. l) ZDP je ako daňový výdavok možné u zamestnávateľa uplatniť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov podľa vyššie spomínaného zákona, pričom tieto príspevky možno uznať do daňových výdavkov najviac do výšky 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom tohto sporenia. Prípadná výška odvedených príspevkov presahujúca uvedený limit, bude tak pre zamestnávateľa nedaňovým výdavkom.

Výška príspevkov, lehota splatnosti príspevkov a spôsob platenia príspevkov zamestnávateľa, ktorý platí príspevky za zamestnanca, ktorý je účastníkom, sa dohodnú v zamestnávateľskej zmluve.

Príklad 8

Spoločnosť ABC, s. r. o. prispieva zamestnancom na doplnkové dôchodkové sporenie. Okrem zamestnancom vypláca aj odmenu konateľovi, ktorého príjem sa posudzuje z hľadiska povinných odvodov ako príjem zo závislej činnosti.

Môže v prípade konateľa prispievať na doplnkové dôchodkové sporenie s uznaním týchto výdavkov ako daňových výdavkov zamestnávateľa za rovnakých podmienok ako pri zamestnancoch?

Podľa § 3 ods. 1 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení zamestnanec podľa tohto zákona je zamestnanec podľa § 4 zákona o sociálnom poistení. Vychádzajúc z ust. § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 s ďalším zákonom ustanovených výnimiek.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu. Súvisiaci odkaz na osobitný predpis je na ust. § 5 ods. 1 písm. a) až h) a m), ods. 2 a 3 ZDP. Tzn. zahŕňa aj príjem konateľa s. r. o., keďže sa jedná príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Z uvedeného vyplýva, že u konateľa sa postupuje rovnako ako u ostatných zamestnancov.

Aj v prípade zamestnancov je v oblasti nezdaniteľnej časti základu dane z titulu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie potrebné vychádzať z ust. § 11 ods. 8 až ods. 11 ZDP. Pri výpočte úhrnu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, platené zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí sú účastníkmi tohto sporenia sa použije postup podľa § 4 ods. 3 ZDP.

Ak zamestnávateľ zráža zamestnancovi príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zo mzdy, do úhrnu zaplatených príspevkov sa zahrnie aj príspevok zrazený zo mzdy za december kalendárneho roku vyplatenej do 31. januára nasledujúceho kalendárneho roku.

DAŇOVÝ REŽIM PRÍSPEVKOV NA ŽIVOTNÉ POISTENIE. Príspevky na životné poistenie, ktoré platí zamestnávateľ za svojho zamestnanca sú predmetom dane z príjmu zamestnanca, nie sú od dane z príjmu oslobodené a teda na strane zamestnanca pôjde o zdaniteľný príjem.

Keďže už s účinnosťou od 1. januára 2015 došlo k zmene ust. § 19 ods. 1 ZDP, v zmysle ktorého okrem iného platí, že ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods.1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. V nadväznosti na uvedené je potrebné pripomenúť aj ust. § 21 ods. 1 písm. e) ZDP.

Takouto úpravou predmetných ustanovení ZDP je poskytovanie tzv. zamestnaneckých benefitov zamestnancom ich zamestnávateľom nad rámec stanovených limitov v osobitných predpisoch považované za daňový výdavok zamestnávateľa v prípade, ak poskytnuté zamestnanecké benefity (peňažné alebo nepeňažné plnenia) predstavujú pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP a sú súčasťou zdaniteľnej mzdy a vymeriavacích základov na povinné zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie. Poskytnutie benefitu musí byť upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce.

Ing. Ján Mintál

§ 3 zákona č. 461/2003 Z. z.

Zárobková činnosť

(1) Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpisalebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá

a)  právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu, 5) 5)

b)  dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

(2) Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisupreto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

(3) Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu,ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisualebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

Daňové výdavky

§ 19 zákona 595/2003 Z. z.

(1) Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis,preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom,alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis,…