Sprostredkovanie

>   Právne minimum

Ako sprostredkovateľskú činnosť je potrebné chápať činnosť vykonávanú za odplatu, ktorá smeruje k tomu, aby iná osoba mohla uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, určitý druh zmluvy, alebo aby sa zariadila určitá obchodná záležitosť. V každom jednotlivom prípade je však nutné zisťovať skutočný obsah zmluvného vzťahu bez ohľadu na to, či je zmluva formálne označená ako zmluva o sprostredkovaní, komisionárska zmluva, mandátna zmluva, zmluva o obchodnom zastúpení a pod. V podnikateľskej aplikačnej praxi medzi najčastejšie obchodné zmluvy upravujúce sprostredkovanie patria:

•    Zmluva o sprostredkovaní (§ 642 až § 651 Obchodného zákonníka), prostredníctvom ktorej sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

•    Zmluva o obchodnom zastúpení (§ 652 až § 672a Obchodného zákonníka), prostredníctvom ktorej sa obchodný zástupca ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv, alebo dojednávať a uzatvárať určité druhy zmlúv v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

•    Komisionárska zmluva (§ 577 až § 590 Obchodného zákonníka), prostredníctvom ktorej sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

•    Mandátna zmluva (§ 566 až § 576 Obchodného zákonníka), prostredníctvom ktorej sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

>   Sprostredkovanie z pohľadu ZDP

S oblasťou posudzovania sprostredkovateľských odmien v kontexte daňovo uplatniteľných nákladov treba predovšetkým uviesť, že v zmysle ustanovenia § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov je umožnené za daňový náklad (výdavok) uznať len taký výdavok, ktorý:

•    je vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov,

•    je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov,

•    je daňovníkom dostatočne preukázateľný.

Navyše podľa druhej vety ustanovenia § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov platí, že ak výšku výdavku (nákladu) limituje ZDP okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov.

Medzi výdavky (náklady), ktoré sa zahrnujú do základu dane až po zaplatení, patria na základe ustanovenia § 17 ods. 19 písm. d) zákona o dani z príjmov odplaty (provízie) za sprostredkovanie u prijímateľa služby, a to aj ak ide o sprostredkovanie na základe mandátnych zmlúv alebo obdobných zmlúv.

Potrebné je pripomenúť, že už počnúc rokom 2020 sa vypustila 20 % limitácia odplát (provízií) za sprostredkovanie na výdavky (náklady), ktoré boli zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov alebo boli zaúčtované v zdaňovacom období, ktoré sa začína po 31. 12. 2019.

Príklad

Spoločnosť ALFA, s. r. o. uzatvorila v roku 2025 zmluvu o sprostredkovaní podľa § 652 Občianskeho zákonníka s podnikateľom Karolom na sprostredkovanie predaja svojich výrobkov. Provízia za sprostredkovanie obchodu vo výške 20 000 eur, ktorý bol v roku 2023 aj zrealizovaný, bola dohodnutá na 5 500 eur.

Aký daňový dopad aplikovať na uvedený prípad, ak spoločnosť ALFA, s. r. o. v zdaňovacom období 2025 podnikateľovi spomínanú províziu nezaplatí?

Spoločnosť ALFA, s. r. o. si až v zdaňovacom období, v ktorom spomínanú províziu skutočne podnikateľovi zaplatí, zníži základ dane o 5 500 eur. Počnúc rokom 2020 sa totiž vypustila 20 % limitácia odplát (provízií) za sprostredkovanie na výdavky (náklady), ktoré boli zaevidované v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov alebo boli zaúčtované v zdaňovacom období, ktoré sa začína po 31. 12. 2019. V zdaňovacom období, v ktorom bolo o provízii účtované (zrejme za rok 2025), si spoločnosť ALFA, s. r. o. bude musieť zvýšiť základ dane o 5 500 eur z dôvodu nezaplatenia provízie.

Provízie za vymáhanie pohľadávok

ZDP v rámci § 19 ods. 3 písm. p) samostatne ustanovuje daňový režim pre možnosť uplatnenia odplát, resp. provízií za vymáhanie pohľadávky, a to obmedzujúcim spôsobom, keďže na zahrnovanie odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky do základu dane platí limit vo výške 50 % z hodnoty vymoženej pohľadávky.

Príklad

Spoločnosť XYZ, a. s. má pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 1 mil. eur. V máji 2025 uzatvorila so spoločnosťou ALFA, s. r. o. zmluvu o vymáhaní pohľadávky s tým, že jej odmena za vymoženie pohľadávky bude v pevnej sume 150 000 eur.

Môže si spoločnosť XYZ, a. s. uvedenú sumu provízie uplatniť do daňových nákladov, ak spoločnosť ALFA vymohla 200 000 eur?

Oprávnenosť zahrnutia provízie za vymáhanie pohľadávok do daňových nákladov, resp. výdavkov je ovplyvnená skutočnosťou, či vymožená suma pohľadávky je najmenej v dvojnásobnej výške súvisiacej provízie. Je teda zrejmé, že spoločnosť XYZ, a. s. nemôže daňovo uplatniť v konkrétnom prípade vyššiu sumu provízie, ktorú vymáhajúcej spoločnosti ALFA, s. r. o. prípadne už aj zaplatila, než je polovica hodnoty pohľadávky, ktorú sa spoločnosti ALFA, s. r. o. podarilo vymôcť. To znamená, že do daňových výdavkov si môže spoločnosť XYZ, a. s. pri splnení spomínanej podmienky uplatniť províziu len do výšky 100 000 eur a zostávajúca suma 50 000 eur bude pri konštituovaní základu dane spoločnosti XYZ, a. s. za rok 2025 pripočítateľnou položkou.

Provízia a jej zdaňovanie u príjemcu (poskytovateľa služby sprostredkovania)

V prípade posudzovania základu dane daňovníka - sprostredkovateľa je potrebné vychádzať zo skutočnosti v akej sústave účtovníctva účtuje a či je vôbec účtovnou jednotkou. V prípade, že sprostredkovateľ účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva prípadne nie je účtovnou jednotkou, provízia bude ovplyvňovať jeho základ dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ju skutočne prijal. V prípade, ak sprostredkovateľ účtuje v sústave podvojného účtovníctva, provízia bude ovplyvňovať jeho základ dane v tom zdaňovacom období, v ktorom mu vznikol na ňu nárok. Pri tomto tvrdení je potrebné vychádzať z ustanovenia § 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého sa pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia podľa § 9 postupov účtovania v PÚ.

Príklad

V zmysle uzavretej mandátnej zmluvy vznikla v júni 2025 spoločnosti ALFA, s. r. o. povinnosť vyplatenia odmeny spoločnosti BETA, s. r. o. za sprostredkovanie obchodu. Províziu však vyplatí až 20. januára 2026.

Ako uvedená skutočnosť ovplyvní základ dane z príjmov za rok 2025 u spoločnosti BETA, s. r. o.?

U prijímateľa provízie, t. j. spoločnosti BETA, s. r. o. vyplatenie provízie, na ktorú nárok vznikol v júni 2025 znamená, že tento príjem bude predstavovať položku ovplyvňujúcu základ dane už v roku 2025. Spoločnosti BETA, s. r. o. totiž zaúčtovanie nároku na províziu ovplyvní hospodársky výsledok v účtovníctve už v júni 2025 a zákon o dani z príjmov neobsahuje žiadne ustanovenie o tom, že by takto vysporiadaná provízia vstupovala do základu dane sprostredkovateľa (t. j. príjemcu provízie) až po jej skutočnom prijatí.

>   Sprostredkovanie z pohľadu DPH

Z ustanovenia § 9 zákona o DPH vyplýva, že poskytovanie sprostredkovateľských služieb je zdaniteľným obchodom – dodaním služby. Pre uplatnenie správneho režimu DPH je potrebné predovšetkým správne určiť miesto dodania sprostredkovateľských služieb.

Za účelom zabezpečenia zdaňovania v mieste, kde dochádza ku skutočnej spotrebe existujú dve všeobecné pravidlá miesta dodania služby. Prvé pravidlo upravuje miesto dodania služby poskytnutej zdaniteľnej osobe a druhé pravidlo upravuje miesto dodania služby poskytnutej nezdaniteľnej osobe. V určitých prípadoch sa všeobecné pravidlá ustanovené prostredníctvom § 15 zákona o DPH neuplatnia a namiesto nich sa uplatnia osobitné pravidlá uvedené v § 16 zákona o DPH, ktoré odrážajú zásadu zdaňovania v mieste spotreby.

Platí, že miestom dodania služby (t. j. aj služby sprostredkovania) zdaniteľnej osobe, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. Uvedené sa dotýka samozrejme aj sprostredkovateľských služieb.

Príklad

FO identifikovaná pre daň v SR sprostredkuje pre českú spoločnosť identifikovanú pre daň v ČR predaj tovaru z ČR do Rakúska. FO koná v mene a na účet inej osoby.

Kde je miesto dodania služby sprostredkovania? Má byť služba sprostredkovania predaja tovaru fakturovaná českej spoločnosti s daňou alebo bez dane?

Ak sprostredkovateľ sprostredkuje predaj tovaru pre odberateľa, ktorý je zdaniteľnou osobou, je miestom dodania takejto služby miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je služba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba prevádzkareň.

V prípade, ak teda platiteľ dane sprostredkováva predaj tovaru pre českého podnikateľa, a ak koná v jeho mene a na jeho účet, potom miestom dodania služby sprostredkovania, je Česká republika, t. j. slovenský platiteľ dane bude fakturovať túto službu bez dane, pretože miesto dodania uvedenej služby sprostredkovania je mimo SR.

Ak je však služba sprostredkovania dodaná osobe inej ako zdaniteľnej osobe, miesto jej dodania sa určuje v zmysle ustanovenia § 16 ods. 13 zákona o DPH. V zmysle tohto ustanovenia platí, že miestom dodania služby, ktorá spočíva v sprostredkovaní tovaru alebo služby osobou, ktorá koná v mene a na účet inej osoby, dodanej osobe inej ako zdaniteľnej osobe je to isté miesto ako miesto dodania alebo nadobudnutia tovaru alebo služby, ktoré sú predmetom sprostredkovania.

Príklad

Spoločnosť ALFA, s. r. o. - platiteľ DPH sprostredkuje ubytovanie pre slovenského občana v Amsterdame.

Miestom dodania sprostredkovateľskej služby je to isté miesto ako miesto dodania ubytovacej služby, t. j. Holandsko. Pri registračnej povinnosti a daňových povinnostiach platiteľ dane postupuje podľa holandského zákona o DPH.

Pri dodaní služby vzniká daňová povinnosť dňom dodania služby. Pri službách charakteru sprostredkovateľských aktivít je potrebné pre účely správneho určenia dňa dodania sprostredkovateľskej služby vychádzať z podmienok zmluvne dohodnutých.

V tejto súvislosti možno konštatovať, že k naplneniu zmluvy o sprostredkovaní dôjde v prípade:

•    keď sprostredkovateľ iba sprostredkuje styk záujemcu s osobou, ktorá prejavila záujem uzavrieť za daných podmienok so záujemcom zmluvu, alebo

•    keď sprostredkovateľ vhodnú tretiu osobu nielen vyhľadá a pomôže záujemcovi nadviazať s ňou kontakt, ale vykoná aj ďalšiu činnosť, ktorá napomôže uzavretiu zmluvy.

Skutočnosť, kedy dôjde k naplneniu sprostredkovateľskej zmluvy, závisí na konkrétnom rozsahu záväzku vyjadrenom v predmetnej zmluve. Nárok sprostredkovateľa na províziu vzniká až po tom, čo bola uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania. To znamená, že ak nebol napriek maximálnemu úsiliu sprostredkovateľa dosiahnutý očakávaný výsledok, nárok sprostredkovateľa na províziu – na rozdiel od mandátnej zmluvy – nevzniká. K vzniku nároku teda nestačí obyčajná, hoci i riadne uskutočnená činnosť. Nevyhnutným predpokladom je teda konkrétny výsledok – t. j. uzavretie „určitej“ zmluvy s treťou osobou.

Záväzok sprostredkovateľa však môže spočívať iba v samotnom obstaraní príležitosti pre záujemcu uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom. V tomto prípade vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už obstaraním tejto príležitosti, avšak iba za predpokladu, že je to v sprostredkovateľskej zmluve výslovne dohodnuté.

Čo sa týka možnosti a podmienok odpočítania dane, platia všeobecné pravidlá – t. j. daň si môže platiteľ - obstarávateľ sprostredkovateľských služieb odpočítať po splnení podmienok uvedených v ustanoveniach § 49 a § 51 zákona o DPH.

Komisionálny predaj tovaru a služieb versus DPH

V zmysle ustanovenia § 8 ods. 6 zákona o DPH vyplýva, že ak zdaniteľná osoba obstará kúpu alebo predaj tovaru, pričom koná vo svojom mene, ale na účet inej osoby, tak na účely dane z pridanej hodnoty platí, že obstarávateľ je kupujúcim a zároveň aj predávajúcim a svoju odmenu za obstaranie predaja alebo kúpy osobitne nezdaňuje, ale zahrnie ju do ceny predávaného tovaru. Ide práve predovšetkým o prípady obstarania predaja alebo kúpy tovaru na základe komisionárskej zmluvy, pričom komisionár na účely DPH koná tak, akoby bol vlastníkom tovaru. Má právo na odpočítanie dane pri prevzatí tovaru od predávajúceho a zároveň je povinný uplatniť daň pri predaji tovaru.

Podľa § 19 ods. 5 zákona o DPH platí, že pri dodaní tovaru na základe komisionárskej zmluvy vzniká komitentovi daňová povinnosť v ten istý deň, kedy vzniká daňová povinnosť komisionárovi.

Príklad

Firma A (identifikovaná pre daň na Slovensku) uzatvorila s firmou B (identifikovanou pre daň na Slovensku) komisionársku zmluvu, ktorej predmetom bolo, že firma B (komisionár) vo vlastnom mene zabezpečí predaj tovaru firmy A (komitenta). Firma B si zahrnie odmenu do ceny predávaného tovaru. Firma B (komisionár) uvedený tovar predala dňa 21. apríla. Firma B (komisionár) vystaví pre kupujúceho faktúru vo vlastnom mene.

Pri dodaní tovaru na základe komisionárskej zmluvy vzniká komitentovi daňová povinnosť v ten istý deň, keď vzniká daňová povinnosť komisionárovi. Dňa 21. apríla, t. j. dňom dodania tovaru (dňom predaja) vznikla firme B daňová povinnosť zo zdaniteľného obchodu, ktorým je dodanie tovaru na základe komisionárskej zmluvy. Vzhľadom na to, že v danom prípade došlo k predaju tovaru firmy A, daňová povinnosť dňa 21. apríla vzniká aj firme A, ktorá vystaví faktúru pre firmu B. Firme B (komisionárovi), tak vzniká nielen povinnosť odvodu dane, ale aj právo na odpočítanie dane.

Z pohľadu správneho určenia základu dane, je potrebné pripomenúť, že v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Podľa § 22 ods. 2 písm. b) sa do základu dane zahŕňajú aj súvisiace náklady – t. j. okrem iného aj provízie. To znamená, že ak hodnota predaného tovaru bez DPH bola napr. 1 000 eur a dohodnutá provízia za sprostredkovanie jeho predaja, napr. 5 % z tejto hodnoty, potom základom dane u komisionára pri fakturácii kupujúcemu bude suma 1 050 eur. Firma A však vystaví pre firmu B faktúru so základom dane 1 000 eur.

Príklad

Slovenská spoločnosť ABC, s. r. o. – platiteľ dane v SR na základe uzatvorenej zmluvy s platiteľom dane XYZ – komisionárom odovzdá tovar v tuzemsku komisionárovi dňa 29. októbra. Komisionár vo svojom mene, ale na účet platiteľa dane ABC, s. r. o. dodá tovar českému odberateľovi. Tovar odovzdá na prepravu dňa 11. novembra. V ten istý deň komisionár vyhotoví faktúru pre českého odberateľa.

Platiteľ dane ABC, s. r. o. – vlastník tovaru uskutoční voči komisionárovi tuzemské dodanie tovaru. Platiteľ dane XYZ – komisionár uskutoční intrakominitárne dodanie tovaru z tuzemska do Českej republiky, deň dodania tovaru je deň vyhotovenia faktúry - t. j. 11. novembra. Intrakomunitárne nadobudnutie tovaru pre českého odberateľa vznikne 10. novembra, t. j. v deň, kedy bola vyhotovená faktúra.

Platiteľovi dane ABC, s. r. o. vznikne daňová povinnosť v Slovenskej republike dňa 11. novembra, t. j. v ten istý deň ako komisionárovi. Platiteľ dane ABC, s. r. o. uplatní sadzbu dane platnú v Slovenskej republike. Komisionár XYZ uplatní pri dodaní tovaru do Českej republiky oslobodenie od dane. Český odberateľ uplatní pri nadobudnutí tovaru sadzbu dane platnú v Českej republike.

Princíp uvedený pri tovare platí analogicky aj pri službách. To znamená, že ak zdaniteľná osoba pri obstaraní služby koná vo svojom mene, ale na účet inej osoby, tak na účely dane z pridanej hodnoty platí, že obstarávateľ je prijímateľom a zároveň aj poskytovateľom obstaranej služby a svoju odmenu za obstaranie služby osobitne nezdaňuje, ale zahrnie ju do ceny obstaranej služby. Rovnako ide najmä o obstaranie služby na základe komisionárskej zmluvy. Pri obstaraní služby od platiteľa dane obstarávateľ má (platiteľ dane) právo na odpočítanie dane z prijatej služby. Obstarané služby zahrnie v daňovom priznaní medzi svoje prijaté plnenia a zároveň aj medzi svoje uskutočnené plnenia. U obstarávateľa sa považuje za deň poskytnutia služby deň vyhotovenia faktúry pre objednávateľa služby. Dôležité je upozorniť na tú skutočnosť, že podľa zákona o DPH platiteľ dane – obstarávateľ služby musí uplatniť daň aj v prípade, ak obstará službu od osoby, ktorá nie je zdaniteľná (napr. aj od občana).

Príklad

Komisionár – platiteľ dane ABC, s. r. o. zabezpečí vo svojom mene pre platiteľa dane BETA, a. s. dodanie stavebných prác spoločnosťou STAVSA, s. r. o. – slovenským platiteľom dane.

Spoločnosť STAVSA, s. r. o. vyúčtuje cenu s DPH platiteľovi dane ABC, s. r. o., následne si spoločnosť ABC, s. r. o. uplatní odpočítanie dane z prijatých stavebných prác a vyhotoví faktúru pre platiteľa dane BETA, a. s. Do základu dane zahrnie okrem ceny stavebných prác aj svoju odmenu za obstaranie služby a uplatní sadzbu dane 20 %. Vyhotovením faktúry vzniká komisionárovi (firme ABC, s. r. o.) daňová povinnosť.

>   Sprostredkovanie z pohľadu PÚ

U obstarávateľa sprostredkovateľských služieb sa náklady na sprostredkovateľské provízie právnickým alebo fyzickým osobám účtujú na ťarchu účtu 518 a v prospech účtu 321. Uvedené samozrejme neplatí, ak sprostredkovateľská provízia vstupuje do obstarávacej ceny investície, kedy je súčasťou jej ocenenia.

U poskytovateľa sprostredkovateľských služieb sa výnos, resp. príjem sprostredkovateľskej provízie účtuje v prospech účtu 602 a v prospech účtu 311.

Komisionálny predaj v podvojnom účtovníctve

O tovare, ktorý účtovná jednotka obstaráva za účelom jeho predaja na základe komisionárskej zmluvy podľa § 577 až § 590 Obchodného zákonníka, sa účtuje prostredníctvom účtu 132. Pri tejto forme predaja dodaný tovar dodávateľ (komitent) vyfakturuje komisionárovi až po jeho predaji na základe oznámenia vykonaného komisionárom. Prevzatý tovar účtovná jednotka (komisionár) zaúčtuje na základe zmluvy, dodacieho listu v dohodnutej cene obstarania na ťarchu účtu 132 so súvzťažným zápisom v prospech osobitného účtu zvoleného v rámci účtovej skupiny 13 – Tovar (napr. účet 133 – Tovar komitenta). Takýto postup umožňuje ustanovenie § 3 ods. 1 Postupov účtovania v PÚ.

Faktúra komitenta (dodávateľa) na dodaný a zároveň už predaný tovar sa teda za uvedených predpokladov zaúčtuje na ťarchu účtu 133 – Tovar komitenta a 343 – DPH na odpočítanie so súvzťažným zápisom v prospech účtu 321 – Dodávatelia. V prípade, ak by účtovná jednotka (komisionár) vrátila dodávateľovi (komitentovi) nepredaný tovar, zaúčtuje jeho úbytok v prospech účtu 132 a na ťarchu účtu 133 – Tovar komitenta.

Naopak, úbytok tovaru, ktorý bol predaný sa účtuje obvyklým spôsobom v prospech účtu 132 a na ťarchu účtu 504 – Predaný tovar. Tržba z predaja sa účtuje v prospech účtu 604 – Tržby za tovar.

Komitent zverený tovar komisionárovi na predaj účtuje iba na analytických účtoch v rámci účtu 132 – Tovar na sklade a v predajniach. Úbytok predaného tovaru na ťarchu účtu 504 účtuje až na základe vyúčtovania komisionárovi.

Na základe doteraz uvedeného by účtovanie na strane komisionára malo mať takúto podobu:

Účtovanie na strane komitenta:

>   Sprostredkovanie z pohľadu JÚ

U obstarávateľa sprostredkovateľských služieb sa povinnosť úhrady sprostredkovateľskej provízie právnickým alebo fyzickým osobám účtujú v Knihe záväzkov. V peňažnom denníku sa zaeviduje úhrada sprostredkovateľskej provízie v momente jej zaplatenia medzi výdavky, ktoré ovplyvňujú základ dane v druhovom členení „Služby“ za predpokladu splnenia podmienky uvedenej v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Uvedené samozrejme neplatí, ak sprostredkovateľská provízia vstupuje do obstarávacej ceny investície, kedy je súčasťou jej ocenenia a účtuje sa v peňažnom denníku medzi výdavky, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane v druhovom členení „Obstaranie dlhodobého majetku“.

U poskytovateľa sprostredkovateľských služieb sa nárok na úhradu sprostredkovateľskej provízie zaúčtuje v Knihe pohľadávok. V peňažnom denníku sa zaeviduje inkaso sprostredkovateľskej provízie v momente jej úhrady obstarávateľom sprostredkovateľských služieb medzi príjmy, ktoré ovplyvňujú základ dane v druhovom členení „Predaj služieb“.

Účtovanie u komisionára a komitenta

V účtovníctve komitenta sa:

•    zásoby zverené na predaj komisionárovi evidujú v knihe zásob až do doby, kým komisionár zverené zásoby nepredá tretej osobe,

•    vyradenie zásob z knihy zásob účtuje v deň predaja zásob tretej osobe komisionárom,

•    v knihe pohľadávok sa podľa podmienok dohodnutých v komisionárskej zmluve účtuje pohľadávka vo výške hodnoty zásob,

•    v knihe záväzkov sa podľa podmienok dohodnutých v komisionárskej zmluve účtuje záväzok vo výške dohodnutej odmeny za predaj zásob,

•    príjem z predaja zásob účtuje v peňažnom denníku ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov celkom v členení „predaj tovaru“,

•    dohodnutá odmena za predaj zásob vyplatená komisionárovi účtuje v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane z príjmov celkom v druhovom členení medzi „služby“.

Ak nedôjde u komitenta k príjmu celej sumy pohľadávky alebo k úhrade záväzku voči komisionárovi, môže sa vzájomne započítať pohľadávka a záväzok a v rámci uzávierkových účtovných operácií sa účtuje príjem zo započítanej pohľadávky a výdavok zo započítaného záväzku podľa § 14 ods. 7 postupov účtovania v JÚ.

Účtovníctvo komisionára

Vzhľadom na to, že komisionár nepredáva vlastné zásoby, je potrebné, aby ich evidoval v osobitnej pomocnej knihe. Z uvedeného dôvodu sa u komisionára zásoby zverené komitentom na predaj označujú v zmysle § 11 ods. 16 postupov účtovania v JÚ ako predmet komisionárskej zmluvy.

V deň predaja predmetu komisionárskej zmluvy sa v knihe záväzkov účtuje záväzok voči komitentovi vo výške podľa podmienok dohodnutých v komisionárskej zmluve.

Celková výška tržby za predaj sa v účtovníctve komisionára účtuje v peňažnom denníku ako príjem celkom, ktorý sa následne člení podľa dohodnutej komisionárskej zmluvy nasledovne:

a)  ak komisionár vyplatí komitentovi celkovú výšku tržby, tak príjem z predaja predmetu komisionárskej zmluvy v celkovej výške tržby zaúčtuje komisionár ako príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov. Vyplatenie celkovej tržby komitentovi sa účtuje ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov a súčasne sa účtuje zánik záväzku voči komitentovi v knihe záväzkov. V účtovníctve komisionára sa účtuje pohľadávka vo výške dohodnutej odmeny za predaj, ktorá sa pri inkase vyrovná v knihe pohľadávok a súčasne sa v peňažnom denníku účtuje ako príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v členení „predaj výrobkov a služieb“, alebo

b)  ak komisionár nevyplatí komitentovi celkovú výšku tržby (komisionár vyplatí komitentovi tržbu zníženú o výšku svojej odmeny, ktorá mu prináleží podľa zmluvy za predaj predmetu komisionárskej zmluvy), tak celkovú výšku tržby rozčlení na príjem neovplyvňujúci základ dane z príjmov vo výške hodnoty predmetu komisionárskej zmluvy a na príjem ovplyvňujúci základ dane z príjmov v členení „predaj výrobkov a služieb“ vo výške dohodnutej odmeny. Vyplatenie dohodnutej sumy komitentovi sa účtuje v peňažnom denníku ako výdavok neovplyvňujúci základ dane z príjmov a súčasne sa zníži záväzok voči komitentovi v knihe záväzkov.