Sprístupňovanie informácií
verejnou správou

Sprístupňovanie informácií oprávneným subjektom je podstatnou právnou povinnosťou subjektov verejnej správy. S účinnosťou od 1. januára 2023 je platná a účinná novela zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v z. n. p. č. 428/2022 Z. z. (ďalej len „novela zákona o slobode informácií“), ktorá sa vzťahuje aj na verejnú správu. Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám totiž možno obce a vyššie územné celky zaradiť ku povinným osobám, ktoré musia sprístupňovať informácie oprávneným subjektom. Kedy môže povinná osoba obmedziť prístup k informáciám oprávneného subjektu?

USTANOVENIE OKRUHU SUBJEKTOV, KTORÉ SPRÍSTUPŇUJÚ INFORMÁCIE. Podľa § 2 ods. 3 novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám platí, že povinnými osobami sú ďalej zdravotné poisťovne (osobitná právna úprava je § 2 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.). Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby, ak v nich povinné osoby podľa odsekov 1 a 2 (sem patrí aj verejná správa) majú samostatne alebo spoločne aspoň väčšinovú priamu alebo nepriamu účasť, a ak súčasne:

•    sú kontrolované povinnou osobou podľa odsekov 1 a 2, teda aj verejnou správou alebo

•    povinná osoba podľa odsekov 1 a 2 (teda aj verejná správa) priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje viac ako polovicu členov ich riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu.

Podľa § 3 ods. 1 druhej vety novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám platí, že právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov. Pričom obsahovú náplň uvedených pojmov novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám neustanovuje ani demonštratívnym právnym výpočtom a preto je zváženie uvedeného na povinnej osobe.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám platí, že povinná osoba podľa § 2 ods. 3 tohto zákona sprístupní iba informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí (osobitnou právnou úpravou je zákon č. 205/2004 Z. z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.), o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Podľa novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám však platí, že toto obmedzenie povinnosti sprístupňovať informácie sa nevzťahuje na povinné osoby podľa § 2 ods. 3 zákona, v ktorých majú povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona samostatne alebo spoločne výlučnú priamu alebo nepriamu účasť.

V SÚVISLOSTI SO SPRÍSTUPŇOVANÍM INFORMÁCIÍ povinných osôb, kde patrí aj verejná správa, podľa novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám platí, že: Ak to technické podmienky povinnej osoby umožňujú, povinná osoba zabezpečuje zverejňovanie a sprístupňovanie informácií aj ako otvorené údaje vo formáte umožňujúcom automatizované spracovanie.

A zároveň platí, že osoba, ktorá získala zverejnené alebo sprístupnené informácie v súlade s týmto zákonom, je oprávnená ich ďalej šíriť. Ak sa informácie získané sprístupnením alebo zverejnením podľa tohto zákona ďalej šíria v pôvodnom obsahu, šíriteľa nemožno postihnúť alebo voči nemu uplatňovať nároky; to neplatí, ak žiadateľ šíri:

-     informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, obrazové záznamy a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy, ktoré boli sprístupnené povinnou osobou s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby sprístupniť tieto informácie žiadateľovi,

-     osobné údaje, ktoré boli sprístupnené povinnou osobou s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby sprístupniť osobné údaje žiadateľovi,

-     informácie, ktoré boli sprístupnené povinnou osobou podľa § 11 ods. 1 písm. a) alebo so súhlasom osoby podľa § 11 ods. 1 písm. c) zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Pri výklade tohto ustanovenia novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám je potrebné zohľadniť aj osobitnú právnu úpravu, napríklad zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 18/2018 Z. z.“), ktorý v § 2 ustanovuje, že osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje (v súlade so zákonom č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení zákona č. 533/2021 Z. z.), alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.

Spracúvaním osobných údajov je súbor spracovateľských operácií s osobnými údajmi, najmä získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie, bez ohľadu na to, či sa vykonáva automatizovanými prostriedkami alebo neautomatizovanými prostriedkami, pričom ide o demonštratívny právny výpočet.

POD PORUŠENÍM OCHRANY OSOBNÝCH ÚDAJOV sa rozumie porušenie bezpečnosti, ktoré vedie k náhodnému alebo nezákonnému zničeniu, strate, zmene alebo k neoprávnenému poskytnutiu prenášaných, uchovávaných osobných údajov alebo inak spracúvaných osobných údajov, alebo k neoprávnenému prístupu k nim, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Pod dotknutou osobou každá fyzická osoba, ktorej osobné údaje sa spracúvajú.

Predovšetkým nemožno zverejňovať osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sa nemôžu zverejňovať, napríklad všeobecne použiteľný identifikátor, akým je rodné číslo. Pokiaľ povinná osoba zverejní takýto osobný údaj, je možné voči nej vyvodiť príslušnú právnu zodpovednosť podľa zákona. Podľa zákona o ochrane osobných údajov sa poskytuje právna ochrana fyzickým osobám, ktoré sú podľa § 5 písm. n) zákona č. 18/2018 Z. z., dotknutými osobami. Podľa § 104 zákona č. 18/2018 Z. z. je možné za porušenie tohto zákona uložiť pokutu, ktorá je administratívnoprávnou sankciou.

Podľa § 4 ods. 3 novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám platí, že  informáciou je akýkoľvek obsah v akejkoľvek forme zaznamenaný na akomkoľvek hmotnom nosiči, najmä obsah písomného záznamu v listinnej podobe, obsah písomného záznamu uloženého v elektronickej podobe alebo obsah záznamu v zvukovej, obrazovej alebo audiovizuálnej podobe. Ide pritom o demonštratívny právny výpočet obsahu pojmu informácia a preto je ho možné v konkrétnom prípade aj rozšíriť.

Uvedená novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám zmenila aj dĺžku trvania zverejňovania zmlúv z piatich na desať rokov formuláciou § 5a ods. 14 zákona: „Povinne zverejňovaná zmluva sa zverejňuje nepretržite počas existencie záväzku vzniknutého z povinne zverejňovanej zmluvy, najmenej však počas desiatich rokov od nadobudnutia účinnosti podľa zákona – je potrebné zohľadňovať § 47a Občianskeho zákonníka, ktorý sa týka účinnosti povinne zverejňovaných zmlúv a je osobitnou právnou úpravou.

Podľa § 47a Občianskeho zákonníka platí, že:

•    Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.

•    Účastníci si môžu dohodnúť, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr po jej zverejnení.

•    Zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo životné prostredie, je účinná bez zverejnenia. Rovnako je bez zverejnenia účinné aj ustanovenie zmluvy, ktoré obsahuje informáciu, ktorá sa podľa osobitného zákona nesprístupňuje.

•    Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo.

Podľa § 11 ods. 4 novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám platí, že vykonávanie kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov (napríklad zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v z. n. p.) nemôže byť dôvodom na nesprístupnenie informácie, ktorá vznikla pred začatím kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.

OBMEDZENIE PRÍSTUPU K INFORMÁCIÁM PRI OCHRANE PRED UJMOU V HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽI. Uvedená novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám vo svojom § 11a zakladá novoustanovené obmedzenie prístupu k informáciám pri ochrane pred ujmou v hospodárskej súťaži.

Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (týka sa aj verejnej správy) môže obmedziť sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupniť, ak by jej sprístupnenie mohlo tejto povinnej osobe spôsobiť ujmu v hospodárskej súťaži a zároveň záujem povinnej osoby na obmedzení sprístupnenia alebo nesprístupnení prevažuje nad právom verejnosti na prístup k požadovanej informácii. Ide pritom o prípady, kedy je záujem ochrany hospodárskej súťaže nadradený nad verejný záujem súvisiaci so sprístupnením informácií. Pritom novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám ani demonštratívnym právnym výpočtom neustanovuje takéto situácie a je preto na povinnej osobe, aby dôkladne zvážila, či takýto prípad nastal a je možné obmedziť právo na informácie oprávneného subjektu.

Obmedzenie prístupu k informáciám podľa predošlého odseku sa neuplatní, ak žiadateľ požaduje od povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 zákona informácie, ktoré sa týkajú používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu iným ako majetkom povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 zákona, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami EÚ.

Povinnosťou sprístupniť informácie povinnou osobou podľa § 2 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je dotknuté dodržiavanie povinností podľa osobitného predpisu upravujúceho ochranu hospodárskej súťaže, ktorým je zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 12 ods. 2 novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám platí, že dôvodom na nesprístupnenie informácie nie je skutočnosť, že informácia je:

•    uvedená v zmluve, ktorá nie je povinne zverejňovanou zmluvou podľa § 5a,

•    uvedená v zmluve, o ktorej sa zverejňuje informácia o uzatvorení zmluvy podľa § 5a ods. 3, alebo

•    údajom o vyhotovenej alebo doručenej objednávke tovarov, služieb a prác alebo údajom o vystavenej alebo doručenej faktúre za tovary, služby a práce, ktorý nie je povinne zverejňovaný podľa § 5b.

INFORMOVANIE VEREJNEJ SPRÁVY. Podľa § 18 ods. 4 novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám platí, že ak povinná osoba podľa § 2 ods. 3 žiadosti hoci len sčasti nevyhovie, je povinná do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti podať povinnej osobe podľa § 2 ods. 1 a 2 (sem patrí verejná správa), ktorá v nej má samostatne alebo spoločne aspoň väčšinovú priamu alebo nepriamu účasť, ktorá ju kontroluje alebo ktorá priamo alebo nepriamo navrhuje alebo ustanovuje viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu, alebo osobe, s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, vecne odôvodnený podnet na vydanie rozhodnutia podľa § 18 ods. 2 spolu so žiadosťou a spisovým materiálom. Ak je povinnou osobou podľa predchádzajúcej vety zdravotná poisťovňa a ak žiadosti hoci len sčasti nevyhovie, je povinná podať vecne odôvodnený podnet na vydanie rozhodnutia spolu so žiadosťou a spisovým materiálom v lehote podľa predchádzajúcej vety Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky.

Podľa § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám platí, že ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená.

Ak nie je možné určiť, ktorej osobe sa má vecne odôvodnený podnet na vydanie rozhodnutia spolu so žiadosťou a spisovým materiálom podať, osobu určí štatutárny orgán povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

Podľa § 18 ods. 6 novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám platí, že ak povinná osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona (sem patrí aj verejná správa) alebo osoba, s ktorou povinná osoba podľa § 2 ods. 3 zákona uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, do štrnástich pracovných dní odo dňa podania žiadosti nerozhodla o nesprístupnení požadovaných informácií, ani požadované informácie žiadateľovi neposkytla, vráti bezodkladne povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 zákona žiadosť a spisový materiál na nové vybavenie, pričom uvedie svoj právny názor a o vrátení bezodkladne upovedomí žiadateľa. Povinná osoba podľa § 2 ods. 3 zákona je právnym názorom povinnej osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona alebo osoby, s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku starostlivosti o životné prostredie, viazaná.

Lehota na nové prejednanie a vybavenie žiadosti začína plynúť odo dňa nasledujúceho po vrátení žiadosti a spisového materiálu povinnej osobe podľa § 2 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

LEHOTY NA VYBAVENIE ŽIADOSTI. Podľa § 17 zákona o slobodnom prístupe k informáciám platí, že žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 zákona a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu uvedenú v predošlom odseku, najviac však o osem pracovných dní a o 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a) zákona. Závažnými dôvodmi sú:

•    vyhľadávanie a zber požadovaných informácií na inom mieste, ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej žiadosť,

•    vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti,

•    preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie, o ktorých možno predpokladať, že ich možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty.

Predĺženie lehoty povinná osoba oznámi žiadateľovi bezodkladne, najneskôr pred uplynutím lehoty na vybavenie žiadosti. V oznámení uvedie dôvody, ktoré viedli k predĺženiu lehoty.

POSTUP ODVOLACIEHO ORGÁNU. Podľa § 19 zákona o slobodnom prístupe k informáciám platí, že proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17 zákona. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Podľa novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám platí, že odvolací orgán upovedomí žiadateľa o dátume, kedy mu bolo odvolanie doručené.

Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Podľa novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám platí, že ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17 zákona.

Podľa § 22h novely zákona o slobodnom prístup k informáciám, čo je prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2023 platí, že ustanovenie § 5a ods. 14 zákona v znení účinnom od 1. januára 2023 sa vzťahuje aj na povinne zverejňované zmluvy zverejnené do 31. decembra 2022, pričom ide o kogentnú právnu úpravu.

RADA!

•    Právnou úpravou novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa rozširuje okruh povinných osôb, ktoré musia sprístupniť informácie žiadateľovi, ktorý je oprávneným subjektom.

•    Novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa zavádza obmedzenie prístupu k informáciám pri ochrane pred ujmou v hospodárskej súťaži.

•    Pri sprístupňovaní informácií je potrebné dodržať lehoty pre rozhodnutie.

•    Taktiež sa novelou zákona o slobodnom prístupe k informáciám rozširujú jednotlivé dôvody, pre ktoré povinná osoba nemusí sprístupniť údaje žiadateľovi, ktorý je oprávneným subjektom.

•    Ide o úpravu, ktorá musí byť rešpektovaná v komplexnom rozsahu.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.

§ 19 zákona č. 211/2000 Z. z.

Opravné prostriedky

(1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

(2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Odvolací orgán upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené.

(3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací orgán zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť o sprístupnenie informácie v lehote podľa § 17.

§ 5a zákona č. 211/2000 Z. z.

Povinne zverejňovaná zmluva

(14) Povinne zverejňovaná zmluva sa zverejňuje nepretržite počas existencie záväzku vzniknutého z povinne zverejňovanej zmluvy, najmenej však počas desiatich rokov od nadobudnutia účinnosti podľa zákona.)