Podľa článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Právo na poskytnutie takejto súdnej ochrany vychádzajúcej z citovaného článku 46 ods. 2 Ústavy SR má každý, a to za podmienky porušenia alebo priameho dotknutia jeho práv, a to buď rozhodnutím, opatrením, nečinnosťou alebo iným zásahu orgánu verejnej správy, ktoré sa zároveň pre tento účel definujú v § 3.

V úvodných ustanoveniach Správneho súdneho poriadku sa vymedzuje predmet zákona.

Správny súdny poriadok upravuje jednak právomoc a príslušnosť súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, ktorý nazývame správny súd, ako i konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v konaní pred správnym súdom.

§ 5

Základné princípy konania

(1) Konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12.

(2) Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

(3) Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

(4) Správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

(5) Konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu.

(6) Správny súd prejednáva veci verejne. Z pojednávania môže byť verejnosť vylúčená len v prípadoch ustanovených týmto zákonom. Rozsudok musí byť vždy vyhlásený verejne.

(7) Správny súd sám určuje poradie jednotlivých procesných úkonov tak, aby konanie pred ním bolo rýchle a hospodárne.

(8) Konanie pred správnym súdom je ústne, ak tak ustanovuje tento zákon. Dokazovanie priamo vykonáva a dôkazy hodnotí správny súd podľa svojej úvahy.

(9) V konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.

(10) Orgány verejnej správy sú rozhodnutiami správnych súdov v konkrétnej veci viazané.

(11) Konanie pred správnym súdom funkčne súvisí s výkonom dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.

(12) Správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva.

komentár k § 5

Ustanovujú sa základné princípy konania. Ak Správny súdny poriadok neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii a ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

DRUHÁ HLAVA

PRÁVOMOC A PRÍSLUŠNOSŤ SPRÁVNYCH SÚDOV

Právomoc

§ 6

(1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o

a)  správnych žalobách,

b)  správnych žalobách vo veciach správneho trestania,

c)  správnych žalobách v sociálnych veciach,

d)  správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,

e)  žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,

f)  žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy,

g)  žalobách vo volebných veciach,

h)  žalobách vo veciach územnej samosprávy,

i)  žalobách vo veciach politických práv,

j)  kompetenčných žalobách,

k)  návrhoch v iných veciach.

§ 7

Správne súdy nepreskúmavajú

a)  právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená,

b)  správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak,

c)  všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,

d)  súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese,

e)  rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,

f)  rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,

g)  rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,

h)  rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

komentár k § 6 a § 7

Vymedzuje sa právomoc správnych súdov v nadväznosti na ustanovenie § 2 ods. 2 tohto zákona. Vymedzenie má základ v článku 142 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Zákonodarca zvolil vymedzenie formou pozitívneho výpočtu odvíjajúceho sa od typu konania v § 6 ods. 2 a negatívnym výpočtom v § 7.

§  Judikatúra

     Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 4. decembra 2018, sp. zn. 1KO/25/­2018: Pri rozhodovaní sporov medzi súdmi v civilnom súdnictve a správnom súdnictve musí kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vychádzať z medzí stanovených zákonom. Ak z právnych predpisov jednoznačne nevyplýva, že zákonodarca vec zveril súdom v civilnom alebo správnom súdnictve, môže byť určujúcim kritériom pre stanovenie právomoci (príslušnosti) súdu súkromnoprávna či verejnoprávna povaha veci. Vzťahy vplývajúce zo štátnej služby profesionálneho vojaka podľa zákona č. 281/­2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemožno považovať pre ich povahu za veci súkromnoprávne (predovšetkým pracovnoprávne). Služobný pomer je a bol vždy charakterizovaný ako inštitút verejného práva. Tento vzťah nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu a po celú dobu jeho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým súkromnoprávnym vzťahom, v ktorom majú účastníci tohto právneho vzťahu rovné postavenie. Uvedené sa prejavuje aj v právnej úprave týkajúcej sa vzniku, zmeny, priebehu a zániku štátnej služby, ako aj s tým súvisiacich otázok. Inak tomu nie je ani pri rozhodovaní o odmeňovaní profesionálnych vojakov podľa ôsmej hlavy zákona č. 281/­2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Právna povaha štátnej služby profesionálneho vojaka postihuje osobitnú povahu „zamestnávateľa“ ako primárneho nositeľa verejnej moci, potrebu začlenenia profesionálneho vojaka do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone. Táto potreba zasahuje až tak ďaleko, že tu nejde o modifikáciu súkromnoprávneho pomeru, ale o špecifický služobný pomer verejného práva podľa zákona č. 281/­2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. To potvrdzuje aj povaha právnej úpravy štátnej služby profesionálnych vojakov, ktorá má kódexový charakter a použitie Zákonníka práce je z prevažnej časti vylúčené (delegovaná pôsobnosť Zákonníka práce v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 v spojení s ustanovením § 217 ods. 1 zákona č. 281/­2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

     Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2017 sp. zn. 1 KO 33/­2017 publikované pod č. R 19/­2018: O žalobe na určenie neplatnosti uznesení členskej schôdze poľovníckeho združenia sa koná a rozhoduje v civilnom sporovom konaní, na ktoré je v prvej inštancii vecne príslušný okresný súd.

     Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 5. decembra 2017, sp. zn. 1KO/46/­2017: Podmienkou na to, aby bola vec prejednaná v rámci správneho súdnictva je tá, aby išlo z hľadiska predmetu konania o také konanie, ktoré spĺňa zákonom vymedzené podmienky. Rozhodovanie vo veciach peňažného plnenia ako typu konania nepochybne tieto podmienky nespĺňa. Ak sa žalobkyňa žalobným petitom domáha zaplatenia konkrétnej sumy a nie preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo postupu orgánu obce, súd z tohto žalobného petitu musí vychádzať. Správny súd o žalobnom návrhu na plnenie rozhodnúť nemôže.

     Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 707/­2017 z 28. novembra 2017 publikované pod č. 73/­2017: Právomoc Ústavného súdu Slovenskej republiky preskúmať v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky porušenie základného práva sťažovateľov zúčastňovať sa na správe vecí verejných podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s postupom primátora mesta, ktorý odmietol v procese rozdelenia mesta podpísať dohodu o rozdelení mesta so zástupcami petičného výboru, je subsidiárna. Zákonnosť postupu primátora mesta ako orgánu územnej samosprávy pri výkone verejnej moci je vzhľadom na svoju verejnoprávnu povahu spôsobilá byť predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Do právomoci ústavného súdu patrí až následné preskúmanie ústavnosti rozhodnutia správneho súdu.

§ 8

Kompetenčné spory

Kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) podľa Civilného sporového poriadku.

komentár k § 8

Ak vznikne medzi súdmi spor, či vec patrí do správneho súdnictva, takýto spor nazývame kompetenčný spor. Kompetenčný spory rozhoduje tzv. kompetenčný senát Najvyššieho súdu SR. Kompetenčný senát je zložený zo siedmich sudcov, a to troch sudcov správneho kolégia najvyššieho súdu, troch sudcov občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu a jedného sudcu obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu; jeden z nich je predseda.

Predsedu kompetenčného senátu, členov kompetenčného senátu a rovnaký počet náhradníkov z každého kolégia podľa určuje predseda najvyššieho súdu v rozvrhu práce najvyššieho súdu. Rozhodnutím kompetenčného senátu sú súdy viazané.

Dôvodová správa ku rozhodovaniu kompetenčných sporov uvádza, že predmetom konania a rozhodovania kompetenčného senátu je rozhodnutie kompetenčného konfliktu o vecnú príslušnosť, ktorý sa musí týkať buď prebiehajúceho, alebo ešte nezačatého konania, pričom stranami tohto konfliktu budú orgány verejnej správy a súdy alebo správne súdy a civilné súdy.

§ 9

Príslušnosť

(1) Konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.

(2) Ak nemožno určiť príslušnosť podľa § 10 až 13, je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave.

komentár k § 9

Konať vo veci, teda prejednať vec a rozhodnúť ju môže ten súd, ktorý je na prejednanie príslušný. Musia byť teda splnené podmienky vecnej príslušnosti (pozri § 10 až § 12), miestnej príslušnosti (§ 13 a § 14.) resp. kauzálnej príslušnosti (§ 15 a nasl.). Ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný. Ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané. Ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí z dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží na rozhodnutie kompetenčnému senátu najvyššieho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy viazané.

Druhá veta prvého odseku ustanovuje zásadu, podľa ktorej sa príslušnosť určuje podľa okolností v čase začatia konania a takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania (tzv. perpetuatio fori), čo znamená, že ak sa po začatí zmenia okolnosti rozhodujúce pre určenie príslušnosti súdu, nemá to na určenie príslušnosti žiadnu relevanciu. Výnimkou môže byť delegácia veci (prikázanie veci) podľa § 85.

§  Judikatúra

     Nález Ústavného súdu SR z 15. 11. 2018, sp. zn. IV. ÚS 333/­2018: Záver, ku ktorému najvyšší súd izolovanou aplikáciou a výkladom § 491 ods. 1 v spojení s § 10 a § 11 SSP a s prihliadnutím na § 491 ods. 2 druhú vetu SSP dospel (možnosť „zmeny vecnej príslušnosti súdu“ v konaniach o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy začatých počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku), nerešpektuje požiadavku systematického výkladu Správneho súdneho poriadku. Najvyšší súd sa nezaoberal výkladom a aplikáciou ustanovenia, ktoré ustanovuje zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných predo dňom nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy, a neprihliadol na všeobecne akceptovanú zásadu trvania príslušnosti súdu obsiahnutej v úvodných častiach oboch procesných kódexov, čo spôsobuje arbitrárnosť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu v rozpore so zárukami vyplývajúcimi zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vecná príslušnosť

§ 10

Na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve sú vecne príslušné krajské súdy, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 11

Najvyšší súd rozhoduje

a)  o správnej žalobe proti rozhodnutiu výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu,

b)  v konaní o registráciu kandidátnych listín pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu,

c)  v konaní o prijatí návrhu za kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky,

d)  v konaní o žalobe o odmietnutí registrácie politickej strany alebo politického hnutia (ďalej len „politická strana“),

e)  v konaní o žalobe generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na rozpustenie politickej strany,

f)  v konaní o kompetenčných žalobách,

g)  o kasačných sťažnostiach.

§ 12

Okresné súdy rozhodujú v konaní

a)  vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov,

b)  o registráciu kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja,

c)  o registráciu kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí.

komentár k § 10 až § 12

V ustanoveniach § 10 až § 12 je upravená vecná príslušnosť na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve. Platí zásada, že ak tento zákon neustanovuje inak, je na konanie (v prvej a jedinej inštancii) vecne príslušný krajský súd. Nová právna úprava vymedzuje vecnú príslušnosť najvyššieho súdu v užšom rozsahu, ako tomu bolo podľa doterajšej právnej úpravy. Táto zmena je odôvodnená postavením najvyššieho súdu ako súdu najvyššej súdnej inštancie, preto úlohou najvyššieho súdu nemôže byť rozhodovanie v základnom konaní.

Zákonodarca je toho názoru, že najvyšší súd má byť v prvom rade súdom rozhodujúcim o mimoriadnych opravných prostriedkoch a zároveň súdom plniacim úlohy zjednocovania judikatúry (§ 20), ako i ďalšie úlohy vyplývajúce zo zákona o súdoch.

Vecná príslušnosť okresných súdov v správnom súdnictve bola v novej úprave obmedzená len na rozhodovanie v niektorých volebných veciach, a to v konaní vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov, ako aj na konanie o registráciu kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí a pre voľby do orgánov samosprávneho kraja.

Miestna príslušnosť

§ 13

(1) Miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, je miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy.

(3) V konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje.

(4) Ak preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy je už predmetom konania podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), na konanie o správnej žalobe prokurátora je miestne príslušný súd podľa odseku 3.

(5) Ak je miestne príslušných niekoľko správnych súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.

komentár k § 13

Doterajšia úprava miestnej príslušnosti správneho súdu, ktorá bola upravená v ustanovení § 246a Občianskeho súdneho poriadku bola v novej úprave úplne zmenená. Ustanovenie § 13 zakotvuje nové pravidlá určenia miestnej príslušnosti správnych súdov. Ak tento zákon neustanovuje inak, je na konanie miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode je sídlo orgánu verejnej správy, ktorý v prvom stupni vydal rozhodnutie alebo opatrenie alebo inak zasiahol do práv toho, kto sa domáha ochrany. Túto zásadnú zmenu v určovaní miestne príslušného správneho súdu sa zákonodarca rozhodol zaviesť z dôvodu procesnej ekonómie ako aj z dôvodu nerovnomerného rozdelenia agendy medzi správne kolégia krajských súdov.

Vzhľadom na osobitnú povahu niektorých konaní (napr. žaloba proti nečinnosti, žaloby vo veciach územnej samosprávy) predkladateľ považoval za vhodné upraviť osobitnú miestnu príslušnosť v § 13 ako nový odsek 2 nielen kvôli možným zmenám v organizácii štátnej správy, ale i preto, že je nesúlad medzi administratívnou hranicou a hranicou súdneho obvodu pri okrese Šaľa, ktorý administratívne patrí do Trnavského kraja, ale súdne do Nitrianskeho kraja. Rovnako je to s okresom Levoča, ktorý administratívne patrí do Prešovského kraja, ale súdne do Košického kraja.

V odseku 3 je daná miestna príslušnosť aj vo vzťahu k rozhodovaniu o žalobách vydaných v konaní o poskytnutí právnej pomoci podľa zákona č. 327/­2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, pretože pri takýchto osobách je namieste uprednostniť im najbližší krajský súd. Miestna príslušnosť podľa obvodu, v ktorom má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo, resp. kde sa žalobca – fyzická osoba zdržuje, je daná aj na konanie v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia a v konaní o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy.

§ 14

Miestne príslušným je okresný súd ustanovený v § 264 ods. 2 a § 293 ods. 2.

komentár k § 14

Okresné súdy ako správne súdy sú vecne príslušné len vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov, o registráciu kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja a o registráciu kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí. Na konanie vo veciach odstránenia chyby alebo nedostatku v stálom zozname voličov a zozname voličov, ktoré obec, mesto alebo mestská časť neodstránili, je miestne príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto alebo mestská časť. Na konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja je príslušný okresný súd, v ktorého obvode má sídlo samosprávny kraj.

Kauzálna príslušnosť

§ 15

Na konanie o správnej žalobe v oblasti hospodárskej súťaže, jadrových udalostí a na konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou je kauzálne príslušný Krajský súd v Bratislave; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

komentár k § 15

Krajský súd v Bratislave je kauzálne príslušný na konanie o správnej žalobe v oblasti hospodárskej súťaže, teda majúce základ v zákone č. 136/­2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže, o správnej žalobe v oblasti jadrových udalostí podľa zákona č. 541/­2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a na konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou podľa § 430 až § 437 SSP. Jeden krajský súd bol ustanovený v záujme potreby špecializácie na túto agendu a zjednocovanie judikatúry.

§ 16

Na konanie o správnej žalobe v oblasti priemyselného vlastníctva je kauzálne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

komentár k § 16

Oblasť priemyselného vlastníctva je vymedzená napríklad v zákonoch:

–   zákon č. 435/­2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon),

–   zákon č. 517/­2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

–   zákon č. 444/­2002 Z. z. o dizajnoch,

–   zákon č. 146/­2000 Z. z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov,

–   zákon č. 506/­2009 Z. z. o ochranných známkach,

–   zákon č. 469/­2003 Z. z. o označeniach pôvodu výrobkov a zemepisných označeniach výrobkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Špecializáciu Krajského súdu v Banskej Bystrici pre obvod celého územia Slovenskej republiky na oblasť priemyselného vlastníctva odôvodnil predkladateľ rovnakým sídlom Úradu priemyselného vlastníctva a doterajšou špecializáciou tohto súdu.

§ 17

Na konanie o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je kauzálne príslušný

a)  Krajský súd v Bratislave pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Nitre,

b)  Krajský súd v Košiciach pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Žiline.

komentár k § 17

Na konanie v azylových veciach a vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia sa ustanovuje kauzálna príslušnosť správnych súdov so zreteľom na špecializáciu už vybraných súdov, t. j. Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Košiciach. Ustanovenie § 17 vychádza z doterajšieho § 14 zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde boli doteraz upravené súdy s azylovou agendou a cudzineckou agendou, pričom nová právna úprava ju rozširuje aj o veci zaistenia a administratívneho vyhostenia cudzincov.

§ 18

Postúpenie veci

(1) Ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi.

(2) Ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný.

(3) Ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.

(4) Ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí z dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží na rozhodnutie kompetenčnému senátu najvyššieho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy viazané.

(5) Právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení veci zachované.

komentár k § 18

V ustanovení odseku 1 sa upravuje postup pri skúmaní právomoci súdov, pričom nedostatok právomoci súdov na konanie a rozhodnutie je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie vždy k zastaveniu konania podľa § 99 v spojitosti s § 18 ods. 1 tohto zákona. Ak správny súd indikuje iný orgán ochrany práva, do právomoci ktorého prejednanie a rozhodnutie takejto veci patrí, je povinný mu po zastavení konania na súde túto vec postúpiť. Pojem „orgán SR“ zákonodarca zdôraznil kvôli kolíznym normám, ak ide o vzťah s cudzím medzinárodným prvkom.

Predkladateľ vysvetlil, že v prípade, ak správny súd dospeje k názoru, že vec do právomoci súdu nepatrí a nedokáže s dostatočnou dávkou určitosti indikovať iný orgán ochrany práva, do ktorého právomoci vec patrí, a ak vec nepatrí do správneho súdnictva, správny súd bude postupovať podľa odseku 2. V takom prípade v zmysle princípu zákazu odopretia spravodlivosti musí vec prejednať a rozhodnúť súd v civilnom konaní (čl. 4 CSP).

V odseku 2 je riešené postúpenie veci pri nedostatku príslušnosti. Predkladateľ zdôraznil, že postúpenie veci aj najvyšším súdom bude naďalej uskutočnené formou uznesenia, nakoľko sa jedná aj o určenie zákonného sudcu, a to nielen správneho súdu, ale i súdu civilného, ktoré by sa malo udiať jednoznačným procesným spôsobom a odôvodneným rozhodnutím a tento postup je v praxi správnych súdov zaužívaný bez problémov.

Veta druhá zvýrazňuje viazanosť nižšieho správneho súdu postúpením veci vyšším správnym súdom a neumožňuje správnemu súdu nižšieho stupňa predkladať vec správnemu súdu vyššieho stupňa z dôvodu, že s postúpením veci nesúhlasí.

Postúpenie podľa odseku 3 sa týka len nesúhlasu s postúpením veci medzi správnymi súdmi tej istej inštancie. Pre jednoznačnosť doplnil predkladateľ aj kauzálnu príslušnosť. Podľa odseku 4 pôjde o postupovanie v prípade kompetenčných konfliktov medzi súdmi navzájom v prípadoch, kedy správny súd nesúhlasí s postúpením veci civilným súdom. Ku kompetenčnému senátu pozri ustanovenie § 8 SSP a § 11 CSP.

TRETIA HLAVA

ORGANIZÁCIA A ZLOŽENIE SPRÁVNYCH SÚDOV

§ 19

(1) Správnymi súdmi sú najvyšší súd, krajské súdy a v zákonom ustanovených prípadoch aj okresné súdy.

(2) Správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu. Všetci členovia senátu sú si pri rozhodovaní rovní. Ak koná a rozhoduje sudca, prislúchajú mu práva, ktoré sú inak vyhradené senátu alebo predsedovi senátu.

§ 20

Najvyšší súd ako vrcholný súdny orgán vo veciach správneho súdnictva zabezpečuje jednotu a zákonnosť rozhodovania. Na najvyššom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia. Správne kolégium najvyššieho súdu sleduje a vyhodnocuje právoplatné rozhodnutia správnych súdov a v záujme jednotného rozhodovania správnych súdov prijíma stanoviská k rozhodovacej činnosti správnych súdov.

§ 21

Najvyšší súd koná a rozhoduje

a)  v trojčlenných senátoch zložených z predsedu senátu a dvoch sudcov o kasačných sťažnostiach,

b)  v päťčlenných senátoch zložených z predsedu senátu a štyroch sudcov v ostatných veciach.

§ 22

(1) Najvyšší súd koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach vo veľkom senáte zloženom z predsedu senátu a šiestich sudcov, ak

a)  senát najvyššieho súdu dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu, a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu,

b)  senát najvyššieho súdu dospel pri svojom rozhodovaní opätovne k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru orgánu verejnej správy o tej istej právnej otázke, a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu,

c)  to navrhol generálny prokurátor podľa § 47 ods. 3 z dôvodu rozdielnej rozhodovacej činnosti správnych súdov alebo pretrvávajúcej odlišnosti rozhodovania správnych súdov a orgánov verejnej správy.

(2) Predsedom veľkého senátu najvyššieho súdu je predseda správneho kolégia najvyššieho súdu. Členmi veľkého senátu sú sudcovia senátu najvyššieho súdu, ktorý vec postúpil veľkému senátu podľa odseku 1, a traja sudcovia určení rozvrhom práce najvyššieho súdu.

§ 23

(1) Na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.

(2) Sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o

a)  správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku,

b)  správnych žalobách v sociálnych veciach,

c)  správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,

d)  žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,

e)  žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

(3) Vo veciach, o ktorých rozhodol veľký senát najvyššieho súdu, ako aj v už rozhodnutých hromadných veciach, môže senát krajského súdu uznesením preniesť rozhodovanie na sudcu.

§ 24

Na okresnom súde vo veciach správneho súdnictva koná a rozhoduje sudca.

komentár k § 19 až § 24

V ustanoveniach sa upravuje organizácia a zloženie správnych súdov. Najvyšší súd je vrcholný súdny orgán vo veciach správneho súdnictva, na ktorom úlohu najvyššieho správneho orgánu prezentuje jeho správne kolégium.

DRUHÁ ČASŤ

KONANIE V SPRÁVNOM SÚDNICTVE

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O KONANÍ

Prvý diel

Všeobecné ustanovenia

§ 25

Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

komentár k § 25

Ide o jedno z najzásadnejších ustanovení zákona, v ktorom sa vymedzuje vzťah Správneho súdneho poriadku k Civilnému sporovému poriadku. Zakotvila sa tu tzv. subsidiarita CSP k SSP. V niektorých ustanoveniach je táto subsidiarita ešte zdôraznená, pozri napríklad § 8 a § 36 ods. 2 a § 72 ods. 3.

Pokiaľ by nejaká otázka nebola riešená ani v jednom z týchto zákonov, má ju podľa zákonodarcu posudzovať správny súd na základe základných princípov konania (§ 5) s prihliadnutím na účel správneho súdnictva (§ 2 ods. 1).

§ 26

(1) Správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Túto povinnosť nemá, ak je účastník konania zastúpený advokátom alebo ak má účastník konania, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

(2) Správny súd poučí účastníkov konania o možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

komentár k § 26

Ustanovenie upravuje všeobecnú poučovaciu povinnosť súdu. Poučenie o procesných právach a povinnostiach je jednou zo záruk zákonnosti a naplnením práva na prístup k súdu. Osobitne sa zvýrazňuje poučovacia povinnosť vo vzťahu k právu na právnu pomoc prostredníctvom advokáta alebo Centra právnej pomoci. Ustanovenie odseku 2 sa uplatní hlavne vo veciach, v ktorých tento zákon nezakotvuje povinné právne zastúpenie.

§ 27

(1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

(2) Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).

(3) Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).

komentár k § 27

Nie je vylúčené, že prieskum zákonnosti sa bude týkať takého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré mu predchádzalo iné rozhodnutie, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádzalo, lebo bolo preň záväzné, alebo ho nebolo možné samostatne preskúmať. Za splnenia podmienky, že tu existuje návrh žalobcu, preskúma správny súd aj zákonnosť tohto skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia. V prípade, ak toto skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý nie je žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo a zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1.

Odsek 2 pamätá na situácie, kedy orgán verejnej správy v preskúmavanom rozhodnutí aplikoval tzv. správnu úvahu. Vtedy správny súd preskúmava len to, či orgán nevybočil zo zákonných medzí a hľadísk. Ustanovujú sa tiež výnimky týkajúce sa tohto prieskumu.

§ 28

Správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní.

komentár k § 28

Ide o zásadné nové ustanovenie v právnej úprave, ktoré s cieľom nezneužívať právo na podanie žaloby zavádza možnosť odmietnuť žalobu, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Súd o odmietnutí bude rozhodovať podľa § 98 ods. 1 písm. h) v spojení s § 28.

Druhá veta tohto ustanovenia umožňuje sankcionovať aj iné procesné úkony účastníkov konania (nielen podanie šikanóznej žaloby), ktoré slúžia na zneužitie práv a ako príklad zneužitia práva formou procesného úkonu zákon uvádza úkon, ktoré cieľom sú prieťahy v konaní.

Zákon nevysvetľuje, čo považuje pod sankcionovaním, a teda či je správny súd oprávnený uložiť poriadkovú pokutu, alebo má byť sankciou neprihliadanie na takýto procesný úkon. Možnosť sankcionovať procesné úkony je smerovaná len voči úkonom účastníkov konania.

Predkladateľ uviedol, že toto ustanovenie je súčasne reakciou na enormný nárast takýchto žalôb a k nim nadväzujúcu judikatúru (viď napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn 5Sži/6/2012 z 28. februára 2013, publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 5/2014 pod číslom 82, ktorý prešiel aj kontrolou ústavnosti v zmysle uznesenia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 482/­2013 zo 7. októbra 2013). V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd SR uviedol, že žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/­2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov má slúžiť iba ako nástroj spoločenskej kontroly a nie ako prostriedok na zneužitie práva.

Do pozornosti dávame tiež ustanovenie § 95, ktoré upravuje možnosť uložiť účastníkovi konania poriadkovú pokutu do 500 eur, ak nadriadený správny súd šikanóznej námietke alebo zjavne bezdôvodnej námietke zaujatosti nevyhovie. Správny súd pri zjavne nedôvodnej žalobe na obnovu konania má možnosť túto odmietnuť podľa § 483 ods. 1 písm. e).

§ 29

Konanie na správnych súdoch je jednoinštančné, ak tento zákon neustanovuje inak.

komentár k § 29

Ustanovuje sa jednoinštančnosť konania na správnych súdoch, ktorá je zvýraznená aj v ustanovení § 133 ods. 2, kde sa konštatuje, že proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. Výnimku bude predstavovať len konanie o sťažnosti proti určeným uzneseniam správneho súdu vydaným súdnym úradníkom, ktorá však nemá devolutívny účinok, čo znamená, že o sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Ako mimoriadne opravné prostriedky v správnom súdnictve sa zakotvili kasačná sťažnosť a žaloba na obnovu konania.

§ 30

Ak vzniknú pochybnosti, v ktorom konaní uvedenom v § 6 ods. 2 má byť preskúmavaná zákonnosť, vo veci rozhodne správny súd za primeraného použitia ustanovení týkajúcich sa konania podľa § 6 ods. 2 písm. a). Ak sa správna žaloba súčasne týka konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až d), rozhodne o nej správny súd za primeraného použitia ustanovení upravujúcich konanie v týchto veciach, pričom použije úpravu pre žalobcu výhodnejšiu.

komentár k § 30

Zákon v ustanovení § 30 upravuje tzv. zásadu zberného koša, ktorá znamená, že ak správny akt orgánu verejnej správy bude mať tak špecifickú povahu, že ho nebude môcť jednoznačne zaradiť ani pod rozhodnutie, opatrenie, nečinnosť alebo iný zásah a pritom tento správny akt bude mať dopad na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti a jeho preskúmavanie zo strany správneho súdu nebude v zmysle § 7 vylúčené, bude o jeho zákonnosti správny súd rozhodovať v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. a), teda v konaní o správnej žalobe.

Dôvodom potreby normatívneho vymedzenia tejto zásady je obrovská druhová a typová rozmanitosť rozhodovacích procesov v oblasti verejnej správy a súčasne potreba zjednotenia rozhodovania správnych súdov.

Druhý diel

Postup správneho súdu po začatí konania

§ 31

Začatie konania

(1) Konanie sa začína doručením návrhu súdu.

(2) Ak sa návrh týka vecí uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) až j), nazýva sa žalobou. Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa žaloby sa primerane použijú aj na návrh na začatie konania podľa § 6 ods. 2 písm. k).

(3) Žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 musí obsahovať aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. 2.

(4) Správny súd doručí žalobu ostatným účastníkom konania a osobám zúčastneným na konaní do vlastných rúk.

(5) Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci toho istého žalobcu prebiehalo na správnom súde iné konanie.

komentár k § 31

Ustanovenie upravuje nielen začatie konania, ale aj náležitosti návrhu resp. žaloby (odsek 3), procesný postup súdu po začatí konania (odsek 4) a aj procesnú prekážku začatého konania, tzv. prekážku litispendencie (odsek 5).

Konanie sa začína dňom, kedy návrh došiel súdu. Predkladateľ vysvetlil, že aj keď by sa mal návrh podať na príslušnom súde, konanie je začaté aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde, čo vyplýva z ustanovenia § 18 ods. 5 SSP. Vzhľadom na to, že lehoty stanovené týmto zákonom na podanie návrhu na správny súd majú procesnú povahu, pre včasné podanie návrhu bude stačiť, ak bol v lehote podaný na poštovú prepravu.

Žaloba je pomenovaním návrhu v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. a) až j). Pri konaní o vykonateľnosť rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy a konaní o vydaní súhlasu s inšpekciou, teda konaniach v iných veciach podľa § 6 ods. 2 písm. k), sa z dôvodu vhodnosti zostalo pri pomenovaní „návrh“. Zákonodarca odôvodnil toto terminologické rozlišovanie medzi žalobou a návrhom tak, že termín „žaloba“ evokuje spor o zákonnosť správneho aktu medzi jeho adresátom, resp. dotknutou alebo inou príslušnou osobou a orgánom verejnej správy, zatiaľ čo pri konaniach v iných veciach ide len o skúmanie (formálnych) podmienok pre vydanie príslušného rozhodnutia.

Žaloba musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57) a súčasne aj osobitné náležitosti vymedzené zákonom pre ten – ktorý druh žaloby.

Napríklad žaloba v konaní vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať aj náležitosti uvedené v ustanovení § 298.

V odseku 4 je upravený procesný postup správneho súdu po začatí konania, kde správny súd je povinný doručiť žalobu ostatným účastníkom konania, t.j. žalovanému (§ 32 ods. 2) a ďalším účastníkom (§ 32 ods. 3) ako i osobám zúčastneným na konaní (§ 41), a to do vlastných rúk. K doručovaniu pozri § 72 SSP.

V odseku 5 je upravená prekážka začatého konania, tzv. prekážka litispendencie. Táto je upravená odlišne od úpravy v CSP a CMP. Komparáciou znenia § 159 CSP a § 31 ods. 5 SSP zistíme, že v správnom súdnictve je pre naplnenie predpokladov prekážky začatého konania nevyhnutné súčasné naplnenie dvoch podmienok, a to totožného predmetu prieskumu a rovnakého žalobcu. Zákonodarca dodal, že pokiaľ sa však preskúmania zákonnosti v tej istej veci domáhajú súčasne rôzne osoby (účastníci konania, prokurátor, zainteresovaná verejnosť), je takýto stav dôvodom pre spojenie veci podľa § 65 ods. 3.

Tretí diel

Účastníci konania a konanie za nich

§ 32

(1) Účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Ďalšími účastníkmi sú tí,

a)  ktorí boli účastníkmi administratívneho konania,

b)  na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu,

c)  ktorých za účastníkov označuje zákon.

(4) Účastníci podľa odseku 3 písm. a) a b) sa môžu svojho účastníctva v konaní pred správnym súdom výslovne vzdať ústne do zápisnice na pojednávaní alebo písomne s osvedčením pravosti podpisu alebo zaručeným elektronickým podpisom.

komentár k § 32

V § 32 sa ustanovuje, kto je účastníkom konania pred správnym súdom. Vo všeobecnosti sa účastníci konania delia na tri skupiny, a to žalobcu, žalovaného a ďalších účastníkov. Predkladateľ v dôvodovej správe vysvetlil, že takéto vymedzenie sa v podstate týka len konaní o správnych žalobách v zmysle § 6 ods. 2 písm. a) až c). Vo veciach ostatných žalôb a návrhu podľa § 6 ods. 2 písm. d) až k) zákon výslovne vymedzuje účastníkov odlišne (§ 208, § 222, § 232, § 243, § 253, § 265, § 274, § 284, § 294, § 304, § 314, § 326, § 338, § 349, § 358, § 369, § 376, § 385, § 392, § 403, § 413, § 421, § 431). Žalovaným je ten orgán verejnej správy, ktorý je takto určený týmto zákonom. V konaní o vydaní súhlasu s inšpekciou žalovaný úplne absentuje.

Ďalšími účastníkmi sú účastníci administratívneho konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie alebo opatrenie, ktorého zákonnosť bola napadnutá správnou žalobou, ďalej tí, na ktorých sa vzťahuje nerozlučné spoločenstvo [porovnaj § 91 ods. 2, § 212 ods. 2 písm. c) a § 242 ods. 2 písm. c)] a tí, ktorých určil zákon. Za zákonom určených ďalších účastníkov konania treba považovať prokurátora, ktorý vstúpil do konania (§ 48) a orgán verejnej správy, ktorý vydal prv urobené rozhodnutie alebo opatrenie (§ 27 ods. 1).

Ako ďalej vysvetlil zákonodarca, účasť v konaní zo strany ďalších účastníkov podľa odseku 3 písm. a) a b) je ich právom a nie povinnosťou. Títo účastníci sa preto môžu svojho účastníctva predpísaným spôsobom vzdať.

Pokiaľ sa účastník tohto práva vzdá písomnou formou s použitím zaručeného elektronického podpisu, tento musí spĺňať požiadavky zákona č. 215/­2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 33

Ak sa od začatia konania nekoná s niekým, o ktorého právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať, len čo sa o tom správny súd dozvie, vydá uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka konania.

komentár k § 33

Aj keď je povinnou náležitosťou správnej žaloby označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3 a osôb zúčastnených na konaní podľa § 41 ods. 1, nie je vylúčený vznik situácie, že správny súd nebude od začatia konania konať s niekým, o ktorého právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať, a to spravidla z dôvodu, že žalobca nemusí mať o takomto subjekte vedomosť. V takýchto prípadoch sa postupuje podľa § 33.

§ 34

(1) Ak sa rozhodnutím, opatrením, nečinnosťou alebo iným zásahom orgánu verejnej správy cítia na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátené viaceré osoby, môžu podať spoločnú žalobu.

(2) Ak bola podaná spoločná žaloba, na zmenu tejto žaloby a na jej späťvzatie je potrebný súhlas všetkých žalobcov. To platí aj na podanie opravného prostriedku.

komentár k § 34

Ustanovenie upravuje možnosť podania spoločnej žaloby, ak sa rozhodnutím, opatrením, nečinnosťou alebo iným zásahom orgánu verejnej správy cítia na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátené viaceré osoby. Pre dispozitívne procesné úkony (zmena žaloby, späťvzatie žaloby) ako aj pre podanie opravného prostriedku sa potom vyžaduje výslovný súhlas všetkých žalobcov.

Pozri aj § 65 ods. 3, ktorý umožňuje spojiť na spoločné konanie veci, ak sa preskúmania zákonnosti v tej istej veci domáhajú súčasne viacerí účastníci administratívneho konania alebo účastník a prokurátor.

§ 35

(1) Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.

(2) Účastník konania môže pred správnym súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu má aj orgán verejnej správy.

§ 36

(1) V rozsahu, v akom fyzická osoba nemá spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.

(2) Procesný opatrovník je osoba ustanovená správnym súdom, ktorý prejednáva a rozhoduje vec z dôvodov uvedených v tomto zákone alebo v Civilnom sporovom poriadku.

komentár k § 35 a § 36

V doterajšej právnej úprave, konkrétne v ustanovení § 19 Občianskeho súdneho poriadku sme mali do prijatia nového kódexu úpravu, podľa ktorej „Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.“. Porovnaním s novou právnou úpravou zistíme, že tu došlo k terminologickej zmene, a to zameneniu pojmu „spôsobilosť byť účastníkom konania“ na pojem „procesná subjektivita“. K obsahovej zmene však nedochádza.

Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby. Právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak. Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

Predkladateľ k procesnej subjektivite v správnom súdnictve vysvetlil, že zákon stanovuje tri podmienky pre priznanie spôsobilosti byť účastníkom konania. Prvou je právna subjektivita. Druhou je skutočnosť, že ide o orgán verejnej správy, a to bez ohľadu na existenciu jeho právnej subjektivity, pretože priznanie účastníctva sa odvíja od jeho administratívnej subjektivity, teda oprávnenia rozhodovať v rámci svojej pôsobnosti vo veciach verejnej správy. Treťou podmienkou je zákonom stanovené priznanie účastníctva. Tu možno zaradiť napr. prokurátora.

Ten, kto má procesnú subjektivitu, ktorá vychádza z jeho spôsobilosti na práva a povinnosti však nemusí mať oprávnenie samostatne konať pred súdom. V ustanovení je použitý termín spôsobilosť na právne úkony. Každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. V rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. Pre názornosť výkladu, maloleté dieťa síce má procesnú subjektivitu, čo znamená, že môže byť účastníkom konania, ale vzhľadom na ustanovenie § 9 Občianskeho zákonníka nemusí mať spôsobilosť na právne úkony, a preto musí za neho konať v tomto rozsahu jeho zákonný zástupca (rodič, poručník) alebo procesný opatrovník. Právnickým osobám vzniká spôsobilosť na právne úkony súčasne s ich vznikom, ak nie je zákonom obmedzená. V odseku 2 sa vymedzuje procesná spôsobilosť, pričom sa zvýrazňuje, že túto spôsobilosť má aj orgán verejnej správy.

§ 37

Správny súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred správnym súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako sa postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.

§ 38

(1) Uznesenie o ustanovení procesného opatrovníka správny súd doručí procesnému opatrovníkovi a s prihliadnutím na povahu veci i ostatným účastníkom konania.

(2) Uznesenie podľa odseku 1 správny súd zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bol procesný opatrovník ustanovený.

§ 39

(1) Za procesného opatrovníka správny súd ustanoví blízku osobu alebo inú osobu z rodinného prostredia účastníka konania, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami účastníka konania a s ustanovením súhlasí.

(2) Ak takejto osoby niet, správny súd za procesného opatrovníka ustanoví obec, v ktorej mal účastník konania poslednú adresu trvalého pobytu.

(3) V prípade bezprostredného nebezpečenstva z omeškania, alebo ak osôb podľa predchádzajúcich odsekov niet, správny súd môže ustanoviť za procesného opatrovníka súdneho úradníka.

komentár k § 37 až § 39

Ustanovenia upravujú procesný postup pri ustanovovaní procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu, resp. zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo je nečinný. K samotnej osobe procesného opatrovníka Ústavnoprávny výbor Národnej rady uviedol, že je vhodné, aby správny súd ustanovil osobu v zmysle prvej možnosti (blízka osoba) a ak sa taká osoba nenachádza ani v okruhu rodiny účastníka konania, ustanovil za opatrovníka obec podľa kritéria posledného známeho trvalého pobytu, ktorý správny súd zistí z registra obyvateľov SR. Ako ultima ratio sa výnimočne pripúšťa ustanovenie súdneho úradníka, a to podľa kritéria vzniku nebezpečenstva z omeškania, teda v prípadoch, kedy by zisťovaním osoby príbuznej alebo blízkej mohli byť ohrozené alebo poškodené práva alebo oprávnené záujmy fyzickej osoby s nedostatkom procesnej spôsobilosti (zastúpeného) a v prípadoch, kedy účastník konania nemá evidovanú adresu trvalého pobytu.

§ 40

(1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, koná za orgán verejnej správy pred správnym súdom jeho vedúci alebo iná osoba oprávnená podľa vnútorných predpisov.

(2) Na konanie právnickej osoby pred správnym súdom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu.

(3) Na konanie štátu pred správnym súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát.

(4) Za obec pred správnym súdom koná starosta obce, za mesto primátor mesta, za mestskú časť starosta mestskej časti a za samosprávny kraj predseda samosprávneho kraja, alebo osoba oprávnená podľa vnútorných predpisov; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 328 ods. 1 a § 442 ods. 3.

komentár k § 40

V ustanovení § 40 sa upravujú oprávnenia konať za iné ako fyzické osoby. Inou osobou oprávnenou konať v zmysle odseku 1 podľa vnútorných predpisov za orgán verejnej správy môže byť napr. vedúci zamestnanec alebo iný zamestnanec poverený vedúcim orgánu verejnej správy.

Za právnickú osobu koná jej štatutárny orgán alebo osoba oprávnená podľa osobitného predpisu. Prekážkou takéhoto konania je existujúci rozpor so záujmami právnickej osoby. Týmto osobitným predpisom môže byť Obchodný zákonník, Zákon o združovaní občanov, Zákon o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, Zákon o politických stranách a politických hnutiach, Zákon o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností, Zákon o nadáciách a iné.

Za obec, mesto, mestskú časť a samosprávny kraj koná ich štatutárny zástupca, t.j. starosta, primátor, resp. predseda alebo iná osoba oprávnená podľa vnútorných predpisov. Zákon z dôvodu možného stretu záujmov ku konaniu oprávňuje aj príslušné zastupiteľstvo.

Štvrtý diel

Iné subjekty konania

§ 41

Osoba zúčastnená na konaní

(1) Osobou zúčastnenou na konaní je ten, kto nie je účastníkom konania a kto mal v administratívnom konaní postavenie zúčastnenej osoby podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. Predseda senátu takúto osobu upovedomí o prebiehajúcom konaní a vyzve ju, aby v lehote, ktorú jej určí, oznámila, či v konaní bude uplatňovať práva osoby zúčastnenej na konaní; takéto oznámenie možno urobiť iba v tejto lehote. Súčasne s upovedomením ju poučí o jej právach. Obdobne predseda senátu postupuje, ak sa v priebehu konania zistí, že je tu ďalšia takáto osoba.

(2) Správny súd môže na návrh uznesením priznať postavenie osoby zúčastnenej na konaní osobe, ktorá nebola účastníkom administratívneho konania a ktorá

a)  bola priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,

b)  bola priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch nevydaním rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,

c)  môže byť priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch zrušením napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,

d)  môže byť priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch vydaním nového rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vo veci samej podľa výroku správneho súdu.

(3) Návrh podľa odseku 2 je oprávnený podať žalobca samostatne alebo v podanej žalobe a tiež osoba, ktorá sa domáha priznania postavenia osoby zúčastnenej na konaní. Ak správny súd návrhu nevyhovie, uznesením vysloví, že tejto osobe nepriznáva postavenie osoby zúčastnenej na konaní.

komentár k § 41

Predkladateľ vysvetľuje postavenie osoby zúčastnenej na konaní tak, že podľa odseku 1 by osobami zúčastnenými na konaní mali obligatórne byť osoby, ktoré mali v administratívnom konaní postavenie zúčastnenej osoby podľa § 15a zákona č. 71/­1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, avšak za predpokladu, že im nepatrí postavenie účastníka konania. Žalobca má povinnosť už v správnej žalobe podľa § 182 ods. 1 písm. b) SSP označiť tých, ktorí by mali mať v konaní pred správnym súdom postavenie osôb zúčastnených na konaní. Takéto osoby predseda senátu upovedomí o prebiehajúcom konaní, poučí o ich právach a vyzve, aby v určenej lehote oznámili, či si budú uplatňovať práva osoby zúčastnenej na konaní. Neuplatnenie si tohto práva alebo jeho oneskorené uplatnenie má za následok jeho preklúziu. Obdobne postupuje predseda senátu aj vtedy, ak až následne počas konania zistí, že tu je osoba v správnej žalobe síce neoznačená, ktorej by však svedčilo postavenie zúčastnenej osoby, pretože toto mala aj v administratívnom konaní.

V odseku 2 sú vymedzené osoby, ktorým správny súd fakultatívne môže na návrh priznať postavenie osoby zúčastnenej na konaní. Pokiaľ sa tieto osoby vymedzujú prostredníctvom takých zásahov na ich právach, ktoré by inak napovedali, že muselo ísť o účastníkov konania podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, treba si uvedomiť, že v správnom práve existuje veľa rozhodovacích procesov, v ktorých nie sú účastníci konania vôbec definovaní, resp. na ktoré sa nevzťahuje ani subsidiárne správny poriadok (napr. záznam alebo poznámka v katastri nehnuteľností, rôzne registračné a evidenčné akty). V takýchto konaniach pritom existujú popri žalobcovi ďalšie osoby, ktoré môžu mať záujem na zachovaní alebo zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia. Z tohto dôvodu sa im preto dáva táto možnosť prostredníctvom postavenia osoby zúčastnenej na konaní.

Návrh na správny súd v zmysle odseku 3 pritom okrem žalobcu môže podať aj osoba, ktorá sa priznania postavenia osoby zúčastnenej domáha. Predkladateľ inštruuje, že o návrhu rozhodne správny súd uznesením, ktorým postavenie osoby zúčastnenej na konaní prizná alebo neprizná. Proti takémuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť podľa § 439 ods. 2 písm. c).

§ 42

Zainteresovaná verejnosť

(1) Ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená

a)  podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a),

b)  podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e),

c)  podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,

d)  zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.

(2) Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.

komentár k § 42

Nová právna úprava priznáva široké oprávnenia zainteresovanej verejnosti. Predkladateľ pri prijímaní novej právnej úpravy vysvetlil, že pod týmto pojmom, ktorý používa Aarhuský dohovor, resp. jeho slovenský preklad, treba rozumieť aj dotknutú verejnosť v zmysle smernice EIA. Zainteresovaná verejnosť má v určených prípadoch žalobnú legitimáciu a právo účasti na konaní za predpokladu, že sa jedná o veci životného prostredia podľa osobitného predpisu. Týmto ustanovením sa zohľadňuje znenie čl. 9 ods. 2 a 3 Aarhuského dohovoru ohľadom prístupu k spravodlivosti. Správnu žalobu môže zainteresovaná verejnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia alebo vydania opatrenia, vo vzťahu ku ktorým tvrdí, že ním bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia (§ 178 ods. 3 a § 181 ods. 3).

Vychádzajúc z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 zo dňa 8. 3. 2011, aj keď článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru nemá priamy účinok v práve Európskej únie, s cieľom umožniť účinnú ochranu životného prostredia vyplývajúcu z práva Európskej únie, je potrebné v správnom konaní postupovať tak, aby žalobca ako združenie na ochranu životného prostredia mohol podať žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Európskej únie, teda priznať mu postavenie účastníka správneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 7. 7. 2011, sp. zn. 3 Sžp/46/­2009).

Zákonodarca konštatoval, že podľa slovenského právneho poriadku má zainteresovaná verejnosť v administratívnych konaniach buď právo účasti [§ 24 a iné zákona č. 24/­2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 24/­2006 Z. z.“) alebo postavenie zúčastnenej osoby podľa § 8 ods. 6 zákona č. 514/­2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/­2008 Z. z.“)] prípadne priamo účastníka konania (§ 9 ods. 2 zákona č. 39/­2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia). V zmysle konštantnej judikatúry však zainteresovanej verejnosti patrí právo byť účastníkom konania aj v tých určených konaniach týkajúcich sa životného prostredia, v ktorých takáto výslovná normatívna úprava absentuje (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžp/21/­2012 z 27. júna 2013).

Okrem správnej žaloby je zainteresovaná verejnosť oprávnená podať aj žalobu proti nečinnosti (§ 244 ods. 3) a žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja (§ 359 ods. 2). Pokiaľ sa zainteresovaná verejnosť zúčastňuje konania o správnej žalobe, má v ňom postavenie zúčastnenej osoby.

Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov, pričom ak je žalobcom, musí byť zastúpená advokátom, pokiaľ jej zástupca sám nemá právnické vzdelanie v zmysle § 49 ods. 1.

Procesné práva a povinnosti zainteresovanej verejnosti ďalej upravujú ustanovenia § 7 písm. a), § 43, § 61 písm. c), § 81, § 108, § 139 ods. 2, § 142 ods. 1, § 145 ods. 4, § 169, § 178 ods. 3, § 180 ods. 2, § 181 ods. 3, § 244 ods. 3, § 246 ods. 2, § 359 ods. 2 SSP.

§ 43

Ustanovenie § 35 sa primerane použije aj na osobu zúčastnenú na konaní a zainteresovanú verejnosť.

komentár k § 43

Ustanovenia týkajúce sa spôsobilosti byť účastníkom konania a procesnej spôsobilosti sa vzťahujú aj na osobu zúčastnenú na konaní a zainteresovanú verejnosť.

§ 44

Európska komisia a Protimonopolný úrad Slovenskej republiky

(1) Osobitné oprávnenie Európskej komisie (ďalej len „Komisia“) a Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „protimonopolný úrad“) vyjadriť sa v súdnom konaní sa spravuje osobitným predpisom.

(2) Protimonopolný úrad môže v konaní, v ktorom správny súd použije ustanovenia predpisov o ochrane hospodárskej súťaže, predložiť písomné vyjadrenie k právnym otázkam alebo skutkovým otázkam priamo súvisiacim s prejednávanou vecou.

(3) Správny súd môže vyhovieť žiadosti Komisie alebo protimonopolného úradu o ústne vyjadrenie.

(4) Správny súd je povinný na účely prípravy vyjadrenia podľa odsekov 1 až 3 umožniť Komisii a protimonopolnému úradu nahliadanie do súdneho spisu s právom robiť si z neho výpisy a odpisy. Na ich žiadosť je tiež povinný im doručiť alebo zabezpečiť doručenie kópie akýchkoľvek dokumentov súvisiacich s prejednávanou vecou, ktoré sú nevyhnutné na prípravu ich vyjadrenia podľa odsekov 1 až 3.

(5) Správny súd je povinný umožniť účastníkom konania vyjadriť sa v primeranej lehote určenej správnym súdom k vyjadreniu Komisie alebo k vyjadreniu protimonopolného úradu.

komentár k § 44

Účasť Európskej komisie a Protimonopolného úradu SR vyžadujú právne akty európskeho únijného práva [napríklad čl. 15 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 8/zv. 2) v platnom znení, čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012) v platnom znení] i vnútroštátne predpisy (Zákon č. 136/­2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/­1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov).

Piaty diel

Oprávnenia prokurátora

§ 45

(1) Prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.

(2) Prokurátor je oprávnený podať žalobu proti nečinnosti, ak orgán verejnej správy ostal nečinný aj po upozornení prokurátora.

(3) Prokurátor je oprávnený podať žalobu proti uzneseniu zastupiteľstva, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.

(4) Prokurátor je oprávnený podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.

komentár k § 45

Nová právna úprava zakotvuje široké oprávnenia prokurátora v správnom súdnictve. Konanie pred správnym súdom funkčne súvisí s výkonom dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy podľa zákona o prokuratúre. Prokurátor pred podaním správnej žaloby je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Následne môže prokurátor podať tzv. všeobecnú správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora. Podľa § 182 ods. 2 písm. c) ak ide o správnu žalobu podanú prokurátorom, k správnej žalobe musí byť pripojené jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak nejde o opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1, alebo jedno vyhotovenie rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora vydané v poslednom stupni.

Prokurátor je oprávnený podať aj žalobu proti nečinnosti.

Predpokladom pre podanie takejto žaloby je predchádzajúce vytknutie nečinnosti orgánu verejnej správy prostredníctvom upozornenia prokurátora a pretrvávajúci stav nečinnosti v dôsledku nevyhovenia tomuto upozorneniu zo strany orgánu verejnej správy.

§ 46

Prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom.

komentár k § 46

Prokurátor má právo vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom, a to vrátane kasačného konania. Zákonodarca si jeho účasť v správnom súdnictve predstavuje tak, že prokurátor, ktorý vstúpil do konania, by mal ako „amicus curiae“ byť nápomocný správnemu súdu pri jeho rozhodovaní, a to najmä prostredníctvom podávania kvalifikovaných vyjadrení a návrhov, resp. poukázaním na príslušnú judikatúru, či možné aplikačné problémy spojené s určitým rozhodnutím vo veci. Prokurátor preto nevstupuje do konania vo vzťahu k určitému účastníkovi, resp. na určitej strane.

§ 47

(1) Generálny prokurátor je oprávnený podať žalobu na rozpustenie politickej strany.

(2) Generálny prokurátor je oprávnený podať kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu správneho súdu vydanému v konaní, do ktorého bol prokurátor oprávnený vstúpiť, ale nevstúpil.

(3) Generálny prokurátor môže v kasačnej sťažnosti navrhnúť, aby o nej rozhodol veľký senát najvyššieho súdu.

(4) Generálny prokurátor je oprávnený podať žalobu na obnovu konania, do ktorého bol prokurátor oprávnený vstúpiť, ale nevstúpil.

komentár k § 47

Politická strana nesmie svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy. Ak strana koná v rozpore s týmto zákazom, je generálny prokurátor oprávnený na podanie návrhu na rozpustenie politickej strany.

Generálny prokurátor je tiež oprávnený podať kasačnú sťažnosť aj v prípade, ak prokurátor do konania pred správnym súdom nevstúpil. Účelom tohto oprávnenia je najmä zabezpečiť efektívny proces pri zjednocovaní judikatúry správnych súdov bez toho, aby tým došlo k neprimeranému zásahu do právnej istoty účastníkov, keďže generálny prokurátor môže toto svoje oprávnenie využiť len v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti, resp. doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 2), okrem zákonom stanovených výnimiek (§ 443 ods. 3), teda v podstate totožnej lehote, v rámci ktorej môžu kasačnú sťažnosť podať aj iné oprávnené subjekty.

Predkladateľ dodal, že oprávnenie generálneho prokurátora podať žalobu na obnovu konania má zabezpečiť uskutočnenie tohto konania aj v prípadoch, v ktorých by iné subjekty oprávnené na podanie takejto žaloby (§ 474) na takomto postupe nemali právny záujem, resp. by boli nečinné.

§ 48

Prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil, postavenie účastníka konania.

komentár k § 48

Prokurátor má postavenie účastníka v konaní, ktoré začalo na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil. Uvedené znamená, že pokiaľ zákon v iných ustanoveniach uvádza oprávnenie účastníka, má na mysli aj prokurátora. Napríklad podľa § 153 sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo uznesenie vydané v ich neprospech. Sťažnosť teda môže podať aj zúčastnený prokurátor, keďže má podľa § 48 postavenie účastníka konania.

Šiesty diel

Zastúpenie

§ 49

(1) Žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.

(2) Žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1

a)  vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu podľa § 12,

b)  v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i),

c)  v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu,

d)  ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

(3) Advokát je oprávnený dať sa v konaní zastupovať iným advokátom.

komentár k § 49

Povinné zastúpenie v správnom súdnictve zostáva zachované aj v novej právnej úprave. Táto vychádza z doterajšej právnej úpravy v ustanovení § 250a OSP. Za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo.

Výnimky z povinného zastúpenia upravuje odsek 2. Oproti doterajšej právnej úprave je explicitne vyjadrené, že povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Ak žalobca nebol pri podaní žaloby zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50 tohto zákona, správny súd je povinný uznesením žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. f) tohto zákona.

§ 50

(1) Odborová organizácia môže zastupovať žalobcu, ktorý je jej členom v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c). Za odborovú organizáciu koná poverený zamestnanec alebo člen.

(2) Mimovládna organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc cudzincom, môže žalobcu zastupovať v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. d). Za mimovládnu organizáciu koná jej poverený zamestnanec alebo člen, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

(3) Iné právnické osoby, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, môžu na základe splnomocnenia v konaní zastupovať účastníka konania, len ak tak ustanovuje osobitný predpis.

(4) Žalobca môže mať len jedného zástupcu zvoleného podľa odsekov 1 až 3. Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť.

komentár k § 50

Odborová organizácia môže zastupovať žalobcu, ktorý je jej členom v konaní o správnych žalobách v sociálnych veciach a mimovládna organizácia, ktorá bola založená s cieľom poskytovať právnu pomoc cudzincom, môže žalobcu zastupovať v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia. Čo sa týka právnej formy neziskových organizácií, ide spravidla o občianske združenia, nadácie a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby.

§ 51

(1) Účastník konania a osoba zúčastnená na konaní si ako zástupcu môžu vždy zvoliť advokáta. Ustanovenia § 49 ods. 1 tretia veta a ods. 3 platia obdobne.

(2) Účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sa môžu dať zastúpiť procesne spôsobilou fyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a účastník konania a osoba zúčastnená na konaní sú jej blízkou osobou. Tento zástupca môže konať len osobne; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49.

(3) Správny súd uznesením, ktoré doručí zastúpenému účastníkovi konania a osobe zúčastnenej na konaní, rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 2 nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach.

komentár k § 51

V odseku 2 je upravená možnosť dať sa zastúpiť tzv. všeobecným zástupcom, avšak len za podmienky, že táto osoba má jednak procesnú spôsobilosť, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a zastúpený je jej blízkou osobou.

Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Po tom, ako si účastník alebo osoba zúčastnená na konaní zvolí zástupcu, súd koná s jej zástupcom bez toho, aby rozhodoval o prípustnosti tohto zvoleného zastúpenia. Ak sa však v konaní vyskytnú situácie predpokladané odsekom 3 a zástupcom nie je advokát, súd obligatórne rozhodne, že zastúpenie nepripúšťa. Pôjde o prípady, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie (nereaguje kvalifikovane na výzvy súdu a podobne), alebo v prípade, ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach (tzv. pokútnictvo).

Zástupca, ktorého si účastník a osoba zúčastnená na konaní zvolili a ktorému udelili písomne splnomocnenie, sa nemôže dať sama zastúpiť, výnimkou je len zastúpenie advokátom, ktorý sa môže dať zastúpiť iným advokátom, tzv. substituentom. Pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta, avšak takéto zastupovanie nie je možné proti vôli klienta.

§ 52

Ak je v tej istej veci počet žalobcov, ďalších účastníkov alebo osôb zúčastnených na konaní väčší ako desať, ktorí sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh konania, spoločného zástupcu určí správny súd. Spoločný zástupca má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec. Spoločný zástupca nemôže bez písomného súhlasu zastúpených účastníkov konania vziať za nich žalobu späť.

komentár k § 52

Ustanovenie bolo zavedené z dôvodu procesnej ekonómie, pričom predkladateľ ponechal v modifikovanej podobe predchádzajúcu právnu úpravu, ktorá sa podľa neho v praxi osvedčila. Ustanovenie sa vzťahuje nielen na žalobcov, ale aj ďalších účastníkov a osoby zúčastnené na konaní, nakoľko na strane žalovaného bude spravidla len jeden orgán verejnej správy. V novej právnej úprave sa znížil počet týchto osôb na viac ako desať, lebo počet účastníkov väčší ako dvadsať sa v rozhodovacej praxi ukázal ako privysoký. Zákon nestanovuje ako má správny súd postupovať pri určovaní spoločného zástupcu, postup zvolí správny súd s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu.

Siedmy diel

Rovnosť účastníkov konania a právo
konať vo svojom jazyku

§ 53

Práva a povinnosti účastníkov konania

Účastníci konania majú v konaní pred správnym súdom rovnaké práva a povinnosti; tým nie sú dotknuté oprávnenia prokurátora podľa § 45 až 48.

komentár k § 53

V správnom súdnictve už nemá orgán verejnej správy nadriadené resp. autoritatívne postavenie. Je účastníkom konania a ako taký má rovnaké práva a povinnosti ako ten, o koho práva v konaní ide, teda druhý účastník.

Ustanovenie § 53 vychádza zo základných princípov konania, konkrétne z ustanovenia § 5 ods. 9 SSP.

§ 54

(1) Každý má právo konať pred správnym súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie. Správny súd je povinný účastníkom konania zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie správny súd tlmočníka.

(2) Trovy spojené s tým, že účastník konania koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.

komentár k § 54

Podľa § 5 ods. 9 prvej vety SSP v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie.

Jedným z atribútov uvedeného princípu je aj právo každého konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. Ak je to s prihliadnutím na povahu a okolnosti veci potrebné, súd priberie tlmočníka. Ak by súd napríklad konal bez pojednávania, alebo by nenariaďoval výsluch takéhoto subjektu, pribratie tlmočníka do konania tým pádom nebude potrebné.

Prvá novela Správneho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 88/­2017 Z. z. účinná od 1. mája 2017 novelizovala len ustanovenie § 54 SSP. Touto novelou sa zrušila pôvodne zavedená povinnosť účastníkov zabezpečovať preklad predložených listín, resp. povinnosť znášať trovy prekladu za predložené cudzojazyčné listiny ak nezabezpečili preklad predložených listín. Novelou sa prinavrátil stav, ktorý tu bol za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Predkladatelia novely konštatovali, že znenie Správneho súdneho poriadku účinné od 1. júla 2016 bolo v rozpore s Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 588/­2001 Z. z.), v ktorej sa Slovenská republika zaviazala v civilnom súdnom konaní umožniť predloženie dokumentov a dôkazov v regionálnych alebo menšinových jazykoch, v prípade potreby využitím tlmočníkov alebo prostredníctvom prekladov. Od 1. mája 2017 teda znáša trovy prekladu cudzojazyčných listín štát.

§  Judikatúra

     R 74/­2003: Trovy za vyhotovenie prekladu rozsudku do materinského jazyka účastníka konania znáša štát. Účastníkovi nemožno preto uložiť povinnosť takéto trovy konania nahradiť.

     Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 17. 7. 1996, sp. zn. I. ÚS 38/96: Konanie, v ktorom súd umožnil účastníkovi používať iný ako slovenský jazyk, nie je porušením základného práva druhého účastníka konania na rovnosť v konaní. Používanie materinského jazyka je totiž naplnením princípu rovnosti účastníkov súdneho konania, garanciu ktorej všeobecným súdom ukladá čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

     Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. októbra 2008, sp. zn. 1 Sža 24/­2008: Z Ústavy SR ani OSP nemožno bez ďalšieho vyvodiť povinnosť súdov, aby zabezpečovali preklad písomností, ktoré sú výsledkom ich konania, do jazyka účastníka konania, ktorý neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, pokiaľ v priebehu konania súd konal s účastníkom konania v prítomnosti tlmočníka, resp. pokiaľ je účastníkovi zrejmý účel, ale aj výsledok konania.

     Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2013, sp. zn. 10Sžr/31/­2012: I. Uplatnenie práva konať v jazyku, ktorému účastník konania rozumie predpokladá žiadosť účastníka urobenú osobitným podaním alebo priamo do zápisnice, z ktorej bude zrejmé, o ktorý jazyk ide, a napokon, že účastník tomuto jazyku rozumie a chce v ňom konať. II. Prekladateľ, ani súd, ktorý vo veci rozhoduje, nie sú povinní doručovať preklady cudzojazyčných listín účastníkovi, ktorý ich súdu predložil.

Ôsmy diel

Procesné úkony účastníkov konania a osôb zúčastnených na konaní

§ 55

Podanie

(1) Podanie je úkon určený správnemu súdu.

(2) Podanie vo veci samej je najmä žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, sťažnosť, kasačná sťažnosť, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na priznanie odkladného účinku.

(3) Každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.

(4) Hmotnoprávny úkon účastníka konania je voči správnemu súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.

komentár k § 55

Ustanovenie v odsekoch 1 a 2 obsahuje nové definície pojmov „podanie“ a „podanie vo veci samej“, ktoré sú používané v normatívnom texte zákona.

V procesnom práve je mimoriadne dôležitým ustanovenie odseku 3. Podania sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická osoba konajúca ako účastník má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone. Odsek 3 je dobré si pre názornosť vysvetliť na zjednodušenom príklade. Účastníkovi je doručené uznesenie vydané súdnym úradníkom, pričom v lehote na podanie sťažnosti podá k predmetnému konaniu podanie, ktoré označí ako „Námietka“, pričom z obsahu tohto podania je zrejmé, že účastníkovi bolo doručené uznesenie vydané súdnym úradníkom, pričom toto považuje za nesprávne a domáha sa jeho zrušenia. Správny súd podľa § 55 ods. 3 toto podanie posúdi podľa jeho obsahu za sťažnosť, a to aj napriek tomu, že je nesprávne označené.

§ 56

Forma podania

(1) Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

(2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

(3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

komentár k § 56

Jedna z najzásadnejších zmien, ktorá sa udiala od účinnosti Správneho súdneho poriadku a má zásadný vplyv na formu podania strany sporu bola zmena zákona č. 757/­2004 Z. z. o súdoch vykonaná zákonom č. 152/­2017 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2017. Ustanovenia tohto zákona majú prednosť pred ustanovením § 56 SSP.

Podľa § 82 l ods. 3 novelizovaného zákona o súdoch orgán verejnej moci, advokát, súdny exekútor, notár a správca sú povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom; to neplatí, ak súd požiada o predloženie určitej listiny a pre predkladanie administratívneho spisu alebo iného spisu. Hosťujúci euroadvokát doručuje elektronické podania prostredníctvom spolupracujúceho advokáta. Ak je pre podanie určený elektronický formulár, sú osoby podľa predchádzajúcej vety povinné podanie urobiť prostredníctvom takého formulára. Trovy vzniknuté porušením tejto povinnosti nie sú predmetom náhrady trov konania.

Uvedenou novelou sa vlastne zaviedla plošná povinnosť pre každý orgán verejnej moci komunikovať so súdmi prostredníctvom elektronických podaní. Niet dôvodu na to, aby za účinnosti zákona o e-Governmente vôbec prichádzalo do úvahy, aby orgány verejnej moci komunikovali so súdmi inak ako elektronicky prostredníctvom na to vytvorenej technickej infraštruktúry. Zákonodarca tiež uviedol, že na rovnakej požiadavke je namieste trvať aj vo vzťahu k advokátom, ktorí zastupujú účastníkov alebo strany v konaní. Predkladateľ mal za to, že je namieste takúto povinnosť formulovať v zákone o súdoch, ktorý je predpisom všeobecného charakteru dopadajúceho na akékoľvek konanie pred súdom. Preto zvolil legislatívne riešenie formou novely zákona o súdoch namiesto novelizácie procesných kódexov. Porušenie tejto zákonnej povinnosti nezakladá neúčinnosť procesného úkonu. Bude však zakladať vznik poplatkovej povinnosti za spracovanie podania, ktoré nie je vykonané v súlade s touto povinnosťou. Za spracovanie podania a jeho príloh v listinnej podobe, ak zákon ustanovuje povinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu a za spracovanie podania a jeho príloh v elektronickej podobe doručeného súdu inak ako do elektronickej schránky súdu, ak zákon ustanovuje povinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu súdy od 1. januára 2018 vyrubujú 20 eur za podanie vrátane jeho príloh. V prípade nezaplatenia poplatku sa tento nútene vymáha. Po jeho zaplatení si ho advokát nemôže zahrnúť do trov konania a žiadať ich náhradu. Povinnosť elektronickej komunikácie so súdmi sa pôvodne odložila do 30. júna 2018 u tých právnych zástupcov, ktorí sú fyzickými osobami. Po 1. júli 2018 však už aj advokáti – fyzické osoby musia pod hrozbou sankcie doručovať podania súdu len do elektronickej schránky súdu.

K ustanoveniu § 56 SSP treba uviesť, že písomná forma podania je zachovaná, či už ide o listinnú podobu alebo elektronickú podobu. Predkladateľ uviedol, že zákon rozlišuje podanie v elektronickej podobe, ktoré je urobené vo veci samej a ktoré nie je urobené vo veci samej. Len podanie v elektronickej podobe vo veci samej je potrebné autorizovať podľa § 23 ods. 1 zákona č. 305/­2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente).

V odseku 2 predkladateľ odstránil doterajšie výkladové nejasnosti o povahe lehoty na doplnenie podania vo veci samej vo forme iných elektronických prostriedkov. Zaviedla sa desaťdňová lehota na doplnenie podania vo veci samej urobeného inými elektronickými prostriedkami. Táto lehota má procesnoprávny charakter, to znamená, že lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. Procesnoprávny charakter tejto lehoty vyplýva z princípu garancie prístupu k vzdialenejšiemu súdu.

Všeobecné náležitosti podania

§ 57

(1) Ak tento zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a)  ktorému správnemu súdu je určené,

b)  kto ho robí,

c)  ktorej veci sa týka,

d)  čo sa ním sleduje a

e)  podpis.

(2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

komentár k § 57

Každé podanie adresované správnemu súdu, či už ide o podanie vo veci samej (pozri § 55 ods. 2), alebo iné podanie, musí obsahovať všeobecné náležitosti ustanovené v odseku 1 a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj v odseku 2 (spisová značka). Spisová značka sa skladá z označenia a z poradového čísla súdneho registra, do ktorého je vec zapísaná a označenia príslušného kalendárneho roka, napríklad 2S/180/­2016. Na tomto mieste je potrebné vysvetliť aj rozdiel medzi spisovou značkou a číslom konania. Spisová značka a k nej pripojené číslo listu písomnosti alebo vyhotoveného rozhodnutia tvorí číslo konania, napríklad 2S/185/­2016-14.

Zákon pre konkrétne podania ustanovuje okrem všeobecných náležitostí aj osobitné náležitosti. Žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 musí obsahovať aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. 2. Osobitné náležitosti námietky zaujatosti upravuje ustanovenie § 90 ods. 2, osobitné náležitosti sťažnosti upravuje ustanovenie § 155, osobitné náležitosti sťažnosti upravuje ustanovenie § 445 a i.

§ 58

(1) Ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na priznanie odkladného účinku a z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve správny súd na doplnenie alebo opravu tohto podania.

(2) Na doplnenie podania alebo na opravu podania správny súd určí lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

(3) Ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, prípadne sa doplní alebo opraví tak, že z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, na takéto podanie správny súd neprihliada.

§ 59

(1) Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.

(2) V uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť.

(3) Ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.

komentár k § 58 a § 59

Ustanovenia § 58 a § 59 v závislosti od toho, či ide o podanie vo veci samej (žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, sťažnosť, kasačná sťažnosť a ak to z povahy veci vyplýva aj návrh na priznanie odkladného účinku) alebo iné podanie, upravuje postup pri odstraňovaní vád podania ako aj následky nedoplnenia alebo neopravenia podania. Ustanovenia sa neaplikujú vo všetkých prípadoch neúplných alebo inak vadných podaní, podľa § 157 ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú na konanie o sťažnosti. Ustanovenie § 58 ods. 1 sa nepoužije ani pri vadách v námietke zaujatosti (pozri § 90 ods. 2).

§ 60

Správny súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť.

komentár k § 60

Ustanovenie dáva správnemu súdu možnosť zvoliť si, či vady podania, t. j. neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť podania odstráni písomne postupom podľa § 58 alebo § 59 v závislosti od toho, či ide o podanie vo veci samej alebo iné podanie, alebo využije osobný styk s účastníkom, resp. tým, kto podanie urobil, ktorého predvolá na výsluch, pri ktorom uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť.

Ak by takýmto podaním bola žaloba, ktorá sa javí byť zjavne nedôvodná, súd môže využiť aj postup podľa § 28 a takúto žalobu odmietnuť. Správny súd nie je povinný spisovať podania strán do zápisnice.

§ 61

Žaloba

Žaloba je procesný úkon, ktorým

a)  fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu,

b)  prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie chrániť zákonnosť, ak jeho opatreniam podľa osobitného predpisu nebolo vyhovené, alebo generálny prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie podľa osobitného predpisu,

c)  zainteresovaná verejnosť uplatňuje právo na súdnu ochranu vo veciach životného prostredia.

komentár k § 61

Ustanovenie upravuje legálnu definíciu žaloby pre účely správneho súdnictva. Táto definícia podľa predkladateľa predstavuje zhrnutie doktrinálnych a judikatúrnych názorov na povahu žaloby ako procesného úkonu iniciujúceho konanie v správnom súdnictve so zohľadnením jeho špecifík vo vzťahu k žalobe prokurátora a žalobe zainteresovanej verejnosti.

§ 62

Zmena žaloby

(1) Žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.

(2) Zmenenú žalobu správny súd doručí ostatným účastníkom konania a osobám zúčastneným na konaní do vlastných rúk.

komentár k § 62

Zmena žaloby je prejavom dispozitívnej voľnosti žalobcu. Teda žalobca môže meniť žalobu (dispozícia s predmetom konania), prípadne ju môže vziať aj späť (pozri § 63). Rozsah a dôvody žaloby môže žalobca meniť len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. K lehote na podanie správnej žaloby pozri ustanovenie § 181. Ak bola podaná spoločná žaloba, na zmenu tejto žaloby je potrebný súhlas všetkých žalobcov. Zmena žaloby je podaním vo veci samej, preto ju musí súd doručiť ostatným účastníkom ako aj osobám zúčastneným na konaní (pozri § 64 ods. 1 druhej vety) do vlastných rúk. Na konanie o kasačnej sťažnosti sa nepoužijú ustanovenia o zmene žaloby.

§ 63

Späťvzatie žaloby

Žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.

komentár k § 63

Ustanovenie upravuje právo žalobcu vziať svoju žalobu späť, a to či úplne, alebo sčasti. Ide o prejav dispozitívnej voľnosti žalobcu, ktorý formou späťvzatia žaloby prejavuje vôľu, aby súd v jeho konaní ďalej nekonal a nerozhodoval. Ak bola podaná spoločná žaloba, na späťvzatie žaloby je potrebný súhlas všetkých žalobcov (pozri § 34 ods. 2). Ustanovenie § 63 predstavuje modifikované znenie doterajšieho ustanovenie § 250h ods. 2 veta pred bodkočiarkou OSP. Prevzala sa aj formulácia „do vydania rozhodnutia“, aby sa nestalo, že žaloba je vzatá späť po vydaní rozhodnutia, ale pred jeho právoplatnosťou. Vzhľadom na to, že predmetom konania v správnom súdnictve je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho súhlas so späťvzatím žaloby sa v správnom súdnictve nevyžaduje. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (pozri § 175). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby sa aplikuje § 171, pričom súd skúma procesné zavinenie na zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby.

Ak by žalobca zobral svoju žalobu späť z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým zrušené, nemožno mu pričítať procesné zavinenie na zastavení konania.

§ 64

Úkony osôb zúčastnených na konaní

(1) Osoba zúčastnená na konaní má právo predkladať písomné vyjadrenia, nahliadať do súdneho spisu, byť upovedomená o nariadenom pojednávaní a žiadať, aby jej bolo na pojednávaní udelené slovo. Doručuje sa jej žaloba, zmena žaloby, uznesenie o priznaní odkladného účinku a rozhodnutie, ktorým sa konanie na správnom súde končí.

(2) Osoba zúčastnená na konaní nemôže disponovať žalobou. Právo podávať opravné prostriedky má len osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2.

komentár k § 64

Osobou zúčastnenou na konaní je ten, kto nie je účastníkom konania a kto mal v administratívnom konaní postavenie zúčastnenej osoby podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. Ustanovenie vymedzuje procesné práva osoby zúčastnenej na konaní vrátane práva podávať opravné prostriedky. Právo podávať opravné prostriedky má osoba zúčastnená na konaní len vtedy, ak jej správny súd podľa § 41 ods. 2 SSP postavenie takejto osoby priznal.

Deviaty diel

Spojenie vecí a vylúčenie veci

§ 65

Spojenie vecí

(1) V záujme hospodárnosti konania môže správny súd uznesením spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatnej žaloby a ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Ak boli takéto konania pridelené viacerým senátom alebo sudcom toho istého správneho súdu, rozhodne o spojení konaní predseda senátu alebo sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.

(2) Pri podaní viacerých súvisiacich žalôb je žalobca povinný označiť ich súvislosť a vzájomný vzťah; môže podať návrh na ich spojenie.

(3) Predseda senátu uznesením spojí na spoločné konanie veci, ak sa preskúmania zákonnosti v tej istej veci domáhajú súčasne viacerí účastníci administratívneho konania alebo účastník administratívneho konania a prokurátor. Ustanovenie odseku 1 druhej vety platí obdobne.

komentár k § 65

Právna úprava spojenia veci na spoločné konanie v zásade vychádza z doterajšej úpravy v ustanovení § 112 Občianskeho súdneho poriadku. Doterajšia právna úprava však súdu len umožňovala spojiť konania, nová právna úprava ukladá pri naplnení predpokladov podľa prvej vety odseku 1 povinnosť spojiť konania na spoločné konanie. V novej právnej úprave sa tiež výslovne zakotvuje, ktorý sudca rozhodne o spojení konaní. Preferujú sa tie konania, ktoré začali skôr.

Dôvodová správa uvádza, že spojenie vecí, ktoré napadli rôznym sudcom alebo rôznym senátom, nie je v rozpore s právom účastníka na zákonného sudcu, nakoľko ide o právom aprobovaný postup.

Odsek 2 ukladá žalobcovi povinnosť označiť v žalobe súvislosť a vzájomný vzťah žalôb, ktoré žiada spoločne prejednať.

K odseku 3 je potrebné uviesť, že pokiaľ už prebieha konanie o preskúmanie zákonnosti určitého rozhodnutia správneho orgánu a zároveň sa domáha prieskumu zákonnosti aj iný subjekt, nejde o prekážku litispendencie vo vzťahu k inému žalobcovi, ale zakladá to postup podľa odseku 3, teda povinné spojenie veci na spoločné konanie, o ktorom rozhodne predseda senátu alebo sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr. Predkladateľ uviedol, že toto ustanovenie sa použije aj vo vzťahu k žalobe zainteresovanej verejnosti (§ 42 ods. 1). Rozhoduje sa uznesením proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, pokiaľ však rozhoduje súdny úradník, je prípustná sťažnosť.

Ak dôjde v priebehu konania ku spojeniu vecí, založí sa o tom do súdnych spisov, ktoré boli s pôvodným súdnym spisom spojené, rovnopis uznesenia súdu o spojení vecí. Pri spojení vecí sa súdny spis zaradí na koniec súdneho spisu, ku ktorému je pripojený. Spojenie súdnych spisov sa vyznačí v súdnom registri v poznámkovom stĺpci pri všetkých spojených súdnych spisoch, ako aj na spisovom obale spájaných súdnych spisov poznámkou „Spojené s ……“.

§ 66

Vylúčenie veci

Ak smeruje jedna žaloba proti viacerým rozhodnutiam, môže predseda senátu uznesením vylúčiť každé takéto rozhodnutie na samostatné konanie, ak spoločné konanie nie je možné alebo vhodné.

komentár k § 66

V jednej žalobe môže žalobca označiť viaceré rozhodnutia, ktorých prieskumu sa v správnom súdnictve domáha. Ak by konajúcemu správnemu súdu pripadalo spoločné prejednanie nemožné alebo nevhodné, vylúči má možnosť vylúčiť každé takéto rozhodnutie na samostatné konanie.

Ak sa niektorá vec vylúči na samostatné konanie, založí sa o tom do jednotlivých súdnych spisov rovnopis uznesenia a súdne spisy sa vedú ďalej samostatne. Základom súdneho spisu o vylúčenej veci je rovnopis rozhodnutia o vylúčení veci na samostatné konanie. Do súdneho spisu o vylúčenej veci sa ďalej vloží fotokópia žaloby, prípadne fotokópie tých častí pôvodného súdneho spisu, ktoré sú v ňom naďalej potrebné a ktoré sú podľa uváženia predsedu senátu, ktorý o vylúčení rozhodol, nevyhnutné na rozhodnutie o vylúčenej veci. Vylúčenie veci sa vyznačí v súdnom registri.

Na spisovom obale vylúčenej veci sa uvedie spisová značka veci, z ktorej bola vec vylúčená, poznámkou „Vylúčené z ……“. Na kópie písomností pre súdne spisy o vylúčenej veci sa pripojí doložka potvrdzujúca ich správnosť.

Desiaty diel

Lehoty

§ 67

(1) Ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu, môže ju určiť správny súd.

(2) Lehotu určenú správnym súdom môže správny súd primerane predĺžiť.

komentár k § 67

Legálnu definíciu lehoty pre účely civilného procesného práva nachádzame v ustanovení § 117 CSP, podľa ktorého lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu. Ide teda o definíciu procesnej lehoty. Lehoty môžu byť určené priamo zákonom (napríklad podľa § 154 SSP sťažnosť musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na správnom súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal), v takom prípade hovoríme o zákonnej lehote alebo môže lehotu určiť súd a takéto lehoty nazývame sudcovské lehoty (napríklad podľa § 54 ods. 2 SSP ak písomné podanie alebo dôkaz nie je v štátnom jazyku, správny súd vyzve toho, kto ich predložil, aby v určenej lehote zabezpečil preklad podľa osobitného predpisu, inak ho zabezpečí sám.

Ak Správny súdny poriadok neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu, teda na vykonanie úkonu nie je ustanovená zákonná lehota, môže na vykonanie úkonu určiť lehotu súd. Špecifikom sudcovskej lehoty je to, že ju súd môže primerane predĺžiť, spravidla na základe žiadosti účastníka. Ak súd vyhovie žiadosti o predĺženie sudcovskej lehoty, oznámi účastníkovi, dokedy mu bude plynúť predĺžená lehota. Na toto oznámenie nie sú zákonom kladené žiadne formálne požiadavky, súd tak môže z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti urobiť aj formou e-mailu.

§ 68

(1) Lehota neplynie tomu, kto stratil procesnú subjektivitu alebo spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom.

(2) Ak do konania vstúpi zákonný zástupca alebo procesný opatrovník počas plynutia lehoty na vykonanie procesného úkonu, lehota na jeho vykonanie začína plynúť odo dňa, keď do konania vstúpi.

komentár k § 68

Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva. Účastník konania môže pred správnym súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu má aj orgán verejnej správy. V rozsahu, v akom fyzická osoba nemá spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.

Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú, preto lehota neplynie tomu, kto stratil procesnú subjektivitu počas konania (a rovnako aj tomu, kto stratil počas konania spôsobilosť samostatne konať pred súdom).

Tomu, kto počas konania stratil spôsobilosť samostatne konať pred súdom, lehota na určitý procesný úkon neplynie. V rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. Ak do konania vstúpi zákonný zástupca alebo procesný opatrovník počas plynutia lehoty na vykonanie procesného úkonu, lehota na jeho vykonanie (to znamená nová lehota) začína plynúť odo dňa, keď do konania vstúpi.

§ 69

(1) Lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky.

(2) Lehota určená podľa hodín začína plynúť začatím úkonu.

(3) Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.

(4) Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

(5) Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín.

(6) Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času.

komentár k § 69

Ustanovenie upravuje pravidlá pre počítanie lehôt. Novinkou oproti doterajšej právnej úprave je možnosť určenia lehoty podľa hodín, ktorej využívanie zákonodarca predpokladá hlavne pri inštitútoch neodkladných a zabezpečovacích opatrení ako aj úprava, podľa ktorej je lehota zachovaná aj vtedy, ak je podanie v posledný deň lehoty doručené elektronickými prostriedkami súdu mimo pracovného času. Do odseku 2 bolo prebraté ustanovenie § 63 ods. 2 Trestného poriadku, nakoľko sa predkladateľovi pre správne súdnictvo javilo precíznejšie. Lehoty určené podľa hodín sa počítajú od okamihu do okamihu.

?  Príklad

Ustanovenia odsekov 3, 5 a 6 si vysvetlime na príklade:

–   Účastníkovi bolo doručené uznesenie vydané súdnym úradníkom dňa 12. augusta 2016, pričom ho mieni napadnúť sťažnosťou.

–   Podľa § 154 SSP sťažnosť musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na správnom súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

–   Keďže podľa § 69 ods. 3 do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty, 15-dňová lehota začína plynúť až po dni doručenia uznesenia, t. j. 13. augusta 2016.

–   Posledný deň lehoty na podanie sťažnosti je 27. augusta 2016. Keďže tento deň je sobota, aplikuje sa § 69 ods. 5, podľa ktorého ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Najbližším nasledujúcim pracovným dňom je utorok 30. augusta.

–   Podľa § 69 ods. 6 lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. To znamená, že aby bola sťažnosť podaná včas, musí byť 30. augusta podaná osobne na súde, alebo tento deň odovzdaná orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (poštový podnik), resp. doručená súdu elektronickými prostriedkami.

Do pozornosti v tejto súvislosti dávame aktuálny publikovaný judikát Najvyššieho súdu SR zverejnený pod publikačným číslom R 145/­2014, ktorého právna veta znie: Bez ohľadu na to, ktorému orgánu povinnému doručiť podanie odovzdal účastník svoje odvolanie, aby bolo doručené súdu, musí byť spôsobom dostatočne hodnoverným preukázané, že k tomuto odovzdaniu skutočne došlo. Pokiaľ odtlačok podacej pečiatky súdu nasvedčuje tomu, že odvolanie bolo podané osobne v podateľni súdu, avšak účastník tvrdí, že ho na doručenie súdu odovzdal subjektu registrovanému alebo licencovanému podľa zákona č. 324/­2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov zverejnenému Poštovým regulačným úradom v Registri poštových podnikov, súd účastníka vyzve, aby svoje tvrdenie preukázal. Ak účastník na túto výzvu nereaguje, súd vychádza z údajov o doručení vyplývajúcich z odtlačku podacej pečiatky súdu.

?  Príklad

Počítanie prerušenej lehoty

V zmysle § 181 ods. 1 SSP, je zákonom určená lehota na podanie správnej žaloby 2 mesiace od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy proti ktorému smeruje. V danom prípade došlo k začatiu plynutia lehoty na podanie žaloby odo dňa 2. 6. 2017 (deň oznámenia – doručenia rozhodnutia žalovaného). K prerušeniu lehoty podľa § 71 ods. 2 SSP došlo po uplynutí 10 dní od začatia jej plynutia, v období od 12. 6. 2017 do 22. 8. 2017, t. j. od podania žiadosti sťažovateľa o poskytnutie právnej pomoci do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o tejto žiadosti. Sťažovateľovi začala opätovne plynúť 2-mesačná lehota na podanie správnej žaloby odo dňa prevzatia rozhodnutia žalovaného, t. j. od 22. 8. 2017. Z dôvodu prerušenia lehoty určenej podľa mesiacov, nebolo možné určiť za koniec lehoty na podanie správnej žaloby deň 2. 8. 2017, teda deň, ktorý sa svojim číselným označením zhoduje s dňom určujúcim začiatok lehoty podľa § 69 v ods. 4 SSP. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné zmeniť počítanie lehoty určenej podľa mesiacov na lehotu určenú podľa dní podľa § 69 ods. 3 SSP. Obvykle obdobiu 1 mesiac zodpovedá počet 30 dní, čo by pri lehote 2 mesiace predstavovalo 60 dní. Vzhľadom na okolnosť, že zákon kogentne neurčuje spôsob počítania prerušenej lehoty, správny súd vypočítal lehotu na podanie správnej žaloby v danom prípade v prospech sťažovateľa tak, že prihliadol na presný počet dní v mesiacoch, ktoré by mal sťažovateľ na podanie žaloby, ak by nedošlo k prerušeniu plynutia lehoty. Lehota na podanie správnej žaloby by v takomto prípade plynula od 2. 6. 2017 a posledný deň tejto lehoty by pripadol na 2. 8. 2017, trvala by teda 61 dní. Do prerušenia lehoty na podanie žaloby uplynulo 10 dní. Po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci žiadateľovi (22. 8. 2017), začala lehota ďalej plynúť. Do lehoty určenej podľa dní (61) bolo potrebné zarátať obdobie jej plynutia pred prerušením, t. j. 10 dní a z tohto dôvodu žalobcovi plynula lehota na podanie žaloby od ukončenia prerušenia ešte po obdobie 51 dní. Podľa tohto výpočtu bol posledným dňom na podanie žaloby štvrtok, 12. 10. 2017. Sťažovateľ podal správnu žalobu na súd až dňa 16. 10. 2017, po uplynutí lehoty na jej podanie. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby nemožno odpustiť, a preto správny súd nemohol prihliadnuť na charakter danej veci, súvisiacej s hmotnou núdzou žalobcu a musel oneskorene podanú žalobu zamietnuť (citované zo skutkového stavu v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 9Sžsk/66/­2018).

§  Judikatúra

     Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2018, sp. zn. 8Asan/8/2017: Správny súdny poriadok neustanovuje výnimky pre počítanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti pre prípad, že správny súd nesprávne poučí účastníkov správneho súdneho konania o lehote na podanie kasačnej sťažnosti. Takúto právnu úpravu obsahuje len Civilný sporový poriadok v ustanovení § 362 ods. 3 Civilného sporového poriadku vo vzťahu k lehote na podanie odvolania. Ustanovenie § 362 ods. 3 Civilného sporového poriadku však na prejedávanú vec nemožno aplikovať z dôvodu, že z ustanovenia § 25 Správneho súdneho poriadku vyplýva, že na konanie v správnom súdnictve nemožno aplikovať ustanovenia o opravných prostriedkoch – štvrtá časť Civilného sporového poriadku. Je tomu tak preto, že civilné súdne konanie a správne súdne konanie majú odlišnú koncepciu opravných systémov. Naviac, kasačná sťažnosť je opravným prostriedkom mimoriadnym – smerujúcim proti právoplatným rozhodnutiam krajských súdov, zatiaľ čo odvolanie je v civilnom súdnom konaní koncipované ako riadny opravný prostriedok. Napokon, ani právna úprava mimoriadneho opravného prostriedku v civilnom súdnom konaní (dovolanie) v zmysle ustanovenia § 427 Civilného sporového poriadku neobsahuje právnu úpravu osobitného plynutia lehôt na podanie dovolania v prípade nesprávneho poučenia o opravnom prostriedku. Na základe vyššie uvedeného, kasačný súd je toho názoru, že neexistencia právnej úpravy osobitného plynutia lehôt v prípade nesprávneho poučenia o možnosti podania kasačnej sťažnosti proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu bol úmysel zákonodarcu, a nemožno na túto neexistenciu právnej úpravy hľadieť ako na medzeru v práve.

§ 70

Ak tento zákon neustanovuje inak, predseda senátu odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.

komentár k § 70

Zákon umožňuje odpustiť zmeškanie zákonnej lehoty v prípade, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a pre tento dôvod bol vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí, napríklad nemohol podať sťažnosť z dôvodu nečakaného úrazu, nehody a podobne. Návrh na odpustenie zmeškania lehoty je potrebné podať v zákonnej 15 dňovej lehote, ktorá plynie od odpadnutia prekážky.

Obligatórnou náležitosťou tohto návrhu je aj zmeškaný úkon (sťažnosť a i.). Samozrejmou povinnou náležitosťou návrhu je opis dôvodu zmeškania lehoty a dátum odpadnutia prekážky. Ak by počas plynutia lehoty došlo k smrti účastníka alebo zániku, lehota sa prerušuje podľa § 68.

Odpustenie zmeškanej lehoty predstavuje výnimočný zásah do plynutia zákonných lehôt. Zákon nestanovuje, aké dôvody je potrebné považovať za ospravedlniteľné, aby bolo možné odpustiť zmeškanú lehotu, posúdenie tejto ospravedlniteľnosti patrí konajúcemu súdu. Je len na úvahe súdu, akým spôsobom vyhodnotí účastníkmi uvádzané skutočnosti, pričom táto úvaha musí rešpektovať zákonné limity a byť náležite odôvodnená (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/7/2013).

Z dôvodu procesnej ekonómie o odpustení lehoty nemusí rozhodovať celý senát, ale len predseda senátu.

§ 71

Osobitné ustanovenie o plynutí niektorých lehôt

(1) Ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len „správny delikt“) určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov.

(2) Ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.

komentár k § 71

Do ustanovenia odseku 1 je prevzatý § 246d OSP o prerušení plynutia lehôt vo veciach správnych deliktov ako aj vo veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov. Colné veci boli doplnené predkladateľom.

V odseku 2 je upravená situácia pred podaním žaloby v záujme ochrany žalobcu ako účastníka konania – pri obligatórnom právnom zastúpení žalobca môže požiadať Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta pred podaním žaloby, pričom, kým nie je o tejto jeho žiadosti právoplatne rozhodnuté, lehota na podanie žaloby neplynie. Toto ustanovenie zvýrazňuje, že žalobca musí byť zastúpený advokátom od začatia konania, teda už pri spísaní a podaní žaloby. Túto skutočnosť bude musieť žalobca preukázať.

Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje druhý odsek je zákon č. 327/­2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/­2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/­1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z.

Jedenásty diel

Doručovanie

§ 72

(1) Správny súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť správneho súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.

(2) Ak nie je možné doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, správny súd na žiadosť účastníka konania doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť správneho súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.

(3) Ak nie je možné doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2, správny súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu a spôsobom podľa Civilného sporového poriadku.

komentár k § 72

Právna úprava doručovania súdnych písomností prešla v novej právnej úprave veľkými zmenami, avšak hlavne v civilnom sporovom konaní, kde sa v novej právnej úprave reagovalo na jedno z najväčších negatív doterajšej právnej úpravy civilného procesu, keďže doručovanie spôsobovalo najväčšie prieťahy v konaní. Naproti tomu doručovanie v správnom súdnictve nevykazovalo a ani nevykazuje väčšie problémy. Z tohto dôvodu sa zakotvuje v SSP len základná úprava doručovania a subsidiárne sa na doručovanie použijú ustanovenia § 105 až § 116 CSP.

Zákon č. 305/­2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v ustanovení § 17 ods. 1 ustanovuje, že orgán verejnej moci (teda aj súd) je povinný uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa tohto zákona, pričom túto povinnosť nemá, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb,

a)  o ktorých osobitný predpis výslovne ustanovuje, že ich orgán verejnej moci vykonáva výlučne v listinnej podobe,

b)  ktoré osobitný predpis ukladá alebo umožňuje vykonať ústne, konkludentným prejavom vôle alebo predložením veci, ktorá nemá listinnú podobu alebo elektronickú podobu, alebo

c)  ktoré spočívajú vo výkone činnosti, akou je ústne pojednávanie, miestne zisťovanie, výkon kontroly alebo dohľadu na mieste, obhliadka, nazeranie do spisov, predvedenie a iné obdobné úkony, ktoré sa vykonávajú mimo úradnej budovy, v ktorej sídli orgán verejnej moci.

Výkon verejnej moci elektronicky sa markantne prejavuje hlavne v oblasti elektronického doručovania (tzv. Centrálne úradné doručovanie). Súdy vytvárajú úradné dokumenty v zásade už len v elektronickej podobe. Citovaný zákon im ukladá povinnosť tieto elektronické dokumenty doručovať podľa § 31a vyššie citovaného zákona tzv. správcovi modulu elektronického doručovania, ktorý prostredníctvom modulu elektronického doručovania bezodkladne zabezpečí jeho doručenie:

1.  do elektronickej schránky adresáta, a ak elektronická schránka adresáta nie je aktivovaná, zabezpečí jeho doručenie,

2.  adresátovi v listinnej podobe prostredníctvom poštového podniku, spôsobom podľa osobitného predpisu upravujúceho konanie v danej veci. Listinným rovnopisom elektronického úradného dokumentu je vyhotovenie elektronického úradného dokumentu, vrátane jeho príloh, v listinnej podobe vrátane identifikácie toho, kto elektronický úradný dokument autorizoval a informácie o spôsobe autorizácie a čase autorizácie. Listinný rovnopis elektronického úradného dokumentu má rovnaké právne účinky ako elektronický úradný dokument, z ktorého bol vyhotovený. Doručenie listinného rovnopisu elektronického úradného dokumentu má rovnaké právne účinky ako doručenie elektronického úradného dokumentu.

Len pre úplnosť zdôrazňujeme, že v prípade vzťahu zákona o e-Governmente a Správneho súdneho poriadku ide o vzťah zákona špeciálneho (ktorý má v ním upravovaných otázkach prednosť) k zákonu generálnemu (ktorý sa aplikuje len v prípade, ak špeciálny zákon nemá osobitnú úpravu). K uvedenému odkazujeme na § 2 ods. 3 zákona o e-Governmente.

Ak súd vykonáva určitý procesný úkon, môže písomnosť doručiť pri tomto úkone (napríklad na pojednávaní). Ak je povinný písomnosť doručiť a nie je možné osobné doručenie, súd musí doručiť písomnosť elektronicky vo vyššie popisovanom režime podľa zákona o e-Governmente, a to bez ohľadu na prejavenú vôľu strany sporu alebo iného subjektu.

Fikcie doručenia sú rozdielne v závislosti od toho, či správca doručí písomnosť do aktivovanej elektronickej schránky (v takom prípade sa aplikuje ustanovenie § 32 ods. 5 zákona o e-Governmente) alebo zabezpečí vyhotovenie listinného rovnopisu a doručenie písomnosti adresátovi v listinnej podobe prostredníctvom poštového podniku (v takom prípade sa aplikujú v súlade so znením § 72 ods. 3 SSP ustanovenia Civilného sporového poriadku, konkrétne § 111 ods. 3 a § 112 CSP).

§ 73

(1) Ak má účastník konania zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj účastníkovi konania, ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, alebo ak o tom správny súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané správnym súdom sa doručujú iba zástupcovi.

(2) Ak má účastník konania viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého určí na doručovanie písomností. Ak účastník konania výslovne neurčí žiadneho z advokátov, doručuje sa ktorémukoľvek z nich.

komentár k § 73

Ustanovenie upravuje prípady doručovania súdnych písomností, ak má osoba v konaní zástupcu so splnomocnením na celé konanie. Účastník sa môže dať v konaní zastúpiť aj viacerými advokátmi, preto odsek 2 rieši situácie, ak účastník výslovne neurčí žiadneho z advokátov na doručovanie písomností.

§ 74

Doručovanie do cudziny

(1) Doručovanie do cudziny vykoná správny súd podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ak písomnosť podľa medzinárodnej zmluvy možno zaslať priamo prostredníctvom poštovej služby, správny súd je povinný zaslať ju doporučene s doručenkou; inak sa doručenie na žiadosť predsedu senátu uskutoční prostredníctvom orgánov cudzieho štátu uvedených v medzinárodnej zmluve.

(2) Ak doručenie podľa odseku 1 nie je možné, doručenie vykoná na žiadosť správneho súdu zastupiteľský úrad, ak tomu nebránia predpisy štátu, kde sa má doručenie vykonať; inak sa doručenie uskutoční prostredníctvom príslušných orgánov cudzieho štátu, ktorým sa žiadosť zašle cez Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Podľa tohto odseku sa postupuje, ak medzinárodná zmluva neobsahuje ustanovenie týkajúce sa právnej pomoci medzi štátmi alebo takýto spôsob odôvodňujú osobitné dôvody.

(3) Občanovi Slovenskej republiky možno písomnosť do cudziny doručiť vždy prostredníctvom príslušného zastupiteľského úradu. To platí aj vtedy, ak požíva v štáte doručenia diplomatické výsady a imunity.

(4) Na potvrdenie o doručení podľa odseku 1 druhej vety pred bodkočiarkou postačuje doklad o doručení podľa medzinárodnej zmluvy. Na potvrdenie o doručení podľa odseku 1 druhej vety za bodkočiarkou a odsekov 2 a 3 je potrebné potvrdenie dožiadaného orgánu.

komentár k § 74

Doručovanie do cudziny je v Správnom súdnom poriadku upravené osobitne na rozdiel od civilného sporového a nesporového procesu, a to z dôvodu, že v správnom súdnictve sa prejednávajú veci, ktoré majú základ vo verejnoprávnych vzťahoch, čo vylučuje aplikáciu medzinárodných dohovorov (tzv. Haagsky dohovor) ako aj dvojstranných zmlúv týkajúcich sa súkromnoprávnych vzťahov a aj nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/­2007 z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/­2000.

Predkladateľ uviedol, že napriek tomu, že správne súdnictvo je vnútroštátne kvalifikované ako „civilné“, resp. konanie vo všeobecnom súdnictve, nejedná sa o doručovanie v civilných veciach. Odkazy na dohovor a nariadenie o doručovaní vzhľadom na samostatnú úpravu správneho súdnictva nemožno použiť.

Pre doručovanie do cudziny v správnom súdnictve prichádzajú do úvahy v podstate dve možnosti doručovania:

1.  doručovanie poštou, ktoré je problematické z hľadiska zásahu do suverenity cudzieho štátu (v rámci haagskeho dohovoru o doručovaní skoro každý štát, okrem štátov common law, uplatnil výhradu voči poštovému doručovaniu);

2.  cez zastupiteľské úrady Slovenskej republiky podľa čl. 5 písm. j) Konzulárneho dohovoru (konzulárne funkcie spočívajú… v doručovaní súdnych… dokumentov… pre súdy vysielajúceho štátu v súlade s platnými dohodami, alebo pokiaľ takéto dohody neexistujú, iným spôsobom, ktorý je v súlade so zákonmi a predpismi prijímajúceho štátu).

Z hľadiska medzinárodného práva verejného je druhá možnosť právne vhodnejšia.

Predkladateľ ďalej v dôvodovej správe uviedol, že napríklad v Nemecku a aj v Rakúsku je v osobitnom zákone upravené doručovanie v správnych veciach (pre správne orgány) a v OSP (ZPO) doručovanie do cudziny, ktoré sa vzťahuje tak na civilné, ako aj na správne súdnictvo.

Ak správny súd požiada o sprostredkovanie doručenia Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, doručenie sa orgánom cudzieho štátu vykoná vždy prostredníctvom zastupiteľských úradov. Slovenská republika však nie je zatiaľ viazaná Dohovormi Rady Európy (Dohovor Rady Európy č. 94 o doručovaní dokumentov v správnych veciach do zahraničia a Dohovor Rady Európy č. 100 o získavaní informácií a dôkazov v správnych veciach zo zahraničia). Slovenská republika ratifikovala Dohovor o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach (oznámenie č. 461/­2013 Z. z.), ktorý v čl. 17 upravuje doručovanie (aj súdnych) písomností v daňových veciach. Odsek 3 tohto článku umožňuje aj priame doručovanie poštou do cudziny. Inak sa doručuje cez Ministerstvo financií Slovenskej republiky (určené ako príslušný orgán na účely čl. 24 dohovoru).

§ 75

Doručovanie verejnou vyhláškou

Ak tento zákon alebo osobitný predpis ustanovuje správnemu súdu povinnosť zverejniť údaje verejnou vyhláškou, táto povinnosť je splnená ich zverejnením na úradnej tabuli správneho súdu alebo na webovej stránke príslušného správneho súdu, a ak podľa osobitného predpisu nepostačuje takéto zverejnenie, ich zverejnením v Obchodnom vestníku; tým nie je dotknutá povinnosť zverejnenia údajov v dennej tlači.

komentár k § 75

Ide o právnu úpravu prebratú z Občianskeho súdneho poriadku, kde bola upravená v ustanovení § 50a. Naviac sa zaviedla povinnosť zverejniť údaje na webovej stránke príslušného súdu. Webové stránky súdov sa v súčasnosti nachádzajú na webovom sídle obcan.justice.sk. Znenie ustanovenia § 75 sa počas legislatívneho procesu v Národnej rade SR zjednotilo s ustanovením § 115 CSP.

Dvanásty diel

Poriadkové a iné opatrenia správneho súdu

Predvolanie a predvedenie

§ 76

(1) Predvolanie na správny súd sa uskutočňuje spravidla písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bol účastník konania predvolaný inak ako písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise.

(2) V predvolaní sa označí vec, miesto, čas a predmet procesného úkonu, ďalej sa uvedie, v akom procesnom postavení sa má osoba na procesnom úkone zúčastniť a ktoré písomnosti alebo veci má predložiť.

komentár k § 76

Zákon uprednostňuje písomnú forma predvolávania, pričom za rovnocennú formu písomného prejavu sa považuje forma listinná aj elektronická. V prípadoch, kedy to princíp procesnej ekonómie umožňuje, možno písomné predvolanie nahradiť efektívnejšími komunikačnými prostriedkami (telefonické predvolanie). Ak by sa využili iné prostriedky ako písomné predvolanie, je potrebné o tom vykonať záznam v súdnom spise.

Odsek 2 upravuje povinné náležitosti predvolania:

–   označenie veci: ide o označenie žalobcu a žalovaného ako aj ich zástupcov, predmetu konania a spisovej značky konania,

–   označenie miesta: v predvolaní musí byť označené presné miesto, kde sa procesný úkon bude vykonávať,

–   označenie času: ide nielen o označenie času, ale aj dátumu konania procesného úkonu,

–   označenie predmetu procesného úkonu (napríklad výsluch, pojednávanie a i.),

–   uvedenie, v akom procesnom postavení sa má osoba na procesnom úkone zúčastniť (napríklad: predvolávame vás ako účastníka…, alebo dostavte sa na výsluch ako svedok… a i.),

–   označenie písomností alebo vecí, ktoré má predvolaná osoba predložiť (občiansky preukaz, dôkazy a i.).

Predvolanie by malo obsahovať v závislosti od druhu procesného úkonu, na ktorý súd predvoláva, aj relevantné procesné poučenia.

Napríklad v prípade predvolania na pojednávanie poučenie podľa § 77, t. j. poučenie o možnosti byť predvedený v prípade nedostavenia sa na pojednávanie, tiež o možnosti uložiť poriadkovú pokutu podľa § 78 a i. Predvolania môžu obsahovať aj iné poučenia.

§ 77

(1) Ak sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie, na výsluch alebo k znalcovi, môže ho dať správny súd predviesť, ak ho o možnosti predvedenia poučil. O predvedení rozhodne správny súd uznesením, ktoré sa doručuje pri predvedení.

(2) O predvedenie požiada správny súd príslušný útvar Policajného zboru (ďalej len „policajný útvar“), prípadne obecnú políciu. O predvedenie profesionálneho vojaka a príslušníka ozbrojeného zboru, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby požiada správny súd ich nadriadeného.

(3) Trovy predvedenia uhrádza predvádzaný.

komentár k § 77

Správny súd môže dať predvolaného predviesť príslušným útvarom Policajného zboru alebo obecnou políciou len za splnenia zákonom vymedzených podmienok, teda len vtedy, ak predvolanému bolo doručené predvolanie s poučením o možnosti dať ho predviesť v prípade, ak sa bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie (alebo na výsluch alebo k znalcovi), následne sa predvolaný na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť ani relevantne neospravedlnil. Súd vyhotoví o predvedení uznesenie, ktoré doručí len príslušnému útvaru Policajného zboru alebo obecnej polícii, ktorá ho pri predvedení doručí predvádzanej osobe. Zákon upravuje osobitný postup pri profesionálneho vojaka a príslušníka ozbrojeného zboru, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby.

Poriadkové opatrenia a pokuty

§ 78

(1) Správny súd môže uznesením uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že

a)  v lehote určenej správnym súdom nevykoná úkon, na ktorý bol povinný,

b)  nesplní povinnosť uloženú správnym súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami,

c)  sa nedostaví na správny súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný, a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami,

d)  neuposlúchne príkaz správneho súdu,

e)  ruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania,

f)  urobí hrubo urážlivé podanie.

(2) Výšku poriadkovej pokuty určuje správny súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur.

(3) Správny súd môže pri opakovanom porušení povinnosti uznesením uložiť poriadkovú pokutu do 2 000 eur.

komentár k § 78

Ustanovenie upravuje možnosť uloženia poriadkovej pokuty v prípade naplnenia zákonom predpokladaných dôvodov. Ide o fakultatívnu možnosť správneho súdu, ktorý môže využiť aj iné prostriedky, prípadne ich aj kumulovať (napríklad v prípade neospravedlneného nedostavenia sa na pojednávanie môže súd uložiť aj poriadkovú pokutu aj predvolaného dať predviesť, alebo v prípade rušenia poriadku môže uložiť poriadkovú pokutu a zároveň vykázať osobu z miesta procesného úkonu podľa § 79. Podľa novej právnej úpravy už nie je možné poriadkovú pokutu dodatočne odpustiť. Proti uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty nie je prípustná kasačná sťažnosť [pozri § 439 ods. 2 písm. d)].

Osobitný druh poriadkovej pokuty upravuje § 95. Poriadkové pokuty sa v prípade dobrovoľného nezaplatenia nútene vymáhajú a sú príjmom štátneho rozpočtu.

§ 79

(1) Správny súd môže vykázať z miesta procesného úkonu toho, kto hrubo ruší poriadok alebo dôstojný priebeh procesného úkonu.

(2) Ak je účastník konania vykázaný, správny súd môže procesný úkon vykonať aj bez jeho prítomnosti.

komentár k § 79

Ak počas procesného úkonu (napríklad pojednávania) osoba hrubo ruší poriadok alebo dôstojný priebeh procesného úkonu (hlučne vyjadruje svoje názory, kričí alebo inak zasahuje do priebehu procesného úkonu), správny súd ju môže vykázať z miesta procesného úkonu (napríklad z pojednávacej siene).

Zároveň môže tejto osobe uložiť poriadkovú pokutu podľa § 78 ods. 1 písm. e). Zákonodarca zdôraznil, že vykázanie procesnej strany nemá za následok zmarenie úkonu, nakoľko sa v tomto úkone môže pokračovať aj bez prítomnosti vykázanej strany.

§ 80

(1) Správny súd môže orgánu verejnej správy uložiť uznesením pokutu za

a)  nesplnenie povinnosti predložiť administratívne spisy,

b)  nedodržanie lehoty na doručenie rozhodnutia alebo opatrenia určenej správnym súdom,

c)  nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku,

d)  nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení správneho súdu, ktorým sa uložila povinnosť konať, ak je orgán verejnej správy naďalej nečinný,

e)  porušenie povinnosti nepokračovať v inom zásahu alebo za neobnovenie stavu pred zásahom.

(2) Pokutu za porušenie povinnosti v odseku 1 možno uložiť do 2 000 eur, a to aj opakovane. Ak rozhoduje správny súd o uložení pokuty na návrh, nie je viazaný v ňom uvedenou výškou pokuty.

komentár k § 80

Zákonodarca vysvetlil, že v ustanovení § 80 sú osobitne upravené pokuty pre orgán verejnej správy ako osobitná forma procesnej sankcie. Predkladateľ z dôvodu väčšej prehľadnosti považoval za vhodnejšie upraviť tieto procesné sankcie v jednom zákonnom ustanovení. Uloženie pokuty podľa tohto ustanovenia je fakultatívne, súd o uložení pokuty môže rozhodnúť na návrh, ale aj z úradnej povinnosti. V prípade, ak rozhoduje na návrh, nie je viazaný navrhovanou výškou pokuty. Určenie výšky pokuty je na úvahe správneho súdu, ktorý môže pokutu uložiť až do výšky 2 000 eur, a to aj opakovane. Podanie kasačnej sťažnosti proti uzneseniu správneho súdu o uložení pokuty nie je vylúčené (pozri § 439).

Nahliadanie do súdneho spisu

§ 81

(1) Účastníci konania, ich zástupcovia, osoby zúčastnené na konaní a zástupca zainteresovanej verejnosti majú právo nahliadať do súdneho spisu a jeho príloh a robiť si z neho výpisy a odpisy alebo žiadať, aby im bol takýto výpis alebo odpis vydaný.

(2) Iným ako osobám uvedeným v odseku 1 môže predseda senátu povoliť nahliadnutie do súdneho spisu, ak preukážu právny záujem alebo vážny dôvod a ak to nie je v rozpore s právami alebo právom chránenými záujmami niektorého z účastníkov konania. Prokurátor má právo nahliadnuť do súdneho spisu, aj keď ide o konanie, ktoré sa nezačalo na jeho návrh, alebo o konanie, do ktorého nevstúpil.

(3) Ak ide o súdny spis, ktorého obsahom sú utajované skutočnosti, postupuje sa podľa predpisov o ochrane utajovaných skutočností.

§ 82

(1) Pri predložení administratívneho spisu orgán verejnej správy vždy označí tie jeho časti, ktoré obsahujú utajované skutočnosti alebo iné skutočnosti chránené podľa osobitného predpisu. Predseda senátu tieto časti spisu vylúči z nahliadania. To platí primerane aj o súdnych spisoch.

(2) Z nahliadania nemožno vylúčiť časti administratívneho spisu uvedené v odseku 1, ktorými správny súd vykonal alebo bude vykonávať dôkaz. Z nahliadania nemožno vylúčiť ani tie časti spisu, do ktorých mal účastník konania právo nahliadať v konaní pred orgánom verejnej správy.

(3) Do častí administratívneho spisu uvedených v odseku 1, ktoré podľa odseku 2 neboli z nahliadania vylúčené, môže nahliadať iba účastník konania, jeho zástupca alebo osoba, ktorá preukáže na nahliadnutí právny záujem, ak tieto osoby spĺňajú podmienky podľa osobitného predpisu.

(4) Pred nahliadnutím do administratívneho spisu, ktorý obsahuje skutočnosti uvedené v odseku 1, predseda senátu poučí nahliadajúce osoby, zabezpečí podpísanie písomného vyhlásenia o mlčanlivosti a bezodkladne o tejto skutočnosti informuje príslušný orgán verejnej moci podľa osobitného predpisu.

§ 83

Ustanovenia § 81 a 82 sa primerane použijú aj na prehrávanie zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov (ďalej len „záznam“) a poskytovanie ich kópií alebo na iné spôsoby zachytenia obsahu listiny.

komentár k § 81 až § 83

V ustanoveniach sa upravujú všeobecné podmienky nahliadania do súdnych spisov, ako aj do pripojených spisov orgánu verejnej správy. Zákonodarca uviedol, že poznatky súdnej praxe nasvedčujú tomu, že účastníci administratívneho konania nesledujú dôsledne priebeh administratívneho konania a nenahliadajú do administratívnych spisov v štádiu administratívneho konania.

Upravuje sa aj evidencia utajovaných príloh mimo súdneho spisu. Osobitne sa upravuje nahliadanie do spisov a uloženie povinnosti orgánu, ktorému spisy patria, vyznačiť, ktorá časť administratívneho spisu nemôže byť daná k nahliadnutiu. Navrhovaná úprava súvisí s ochranou utajovaných skutočností podľa zákona č. 215/­2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, ktorý umožňuje prístup k utajovaným skutočnostiam iba vymedzenému okruhu oprávnených osôb, ktoré musia spĺňať zákonom ustanovené požiadavky (opatrenia v oblasti personálnej bezpečnosti). Tiež sa upravuje poučovacia povinnosť správneho súdu pred nahliadnutím do spisu obsahujúceho utajované skutočnosti a oznamovacia povinnosť vo vzťahu k príslušnému orgánu verejnej moci v intenciách zákona č. 215/­2004 Z. z.

Nazerať do súdneho spisu možno na súde v informačnom centre súdu, v odôvodnených prípadoch aj v príslušnom súdnom oddelení, ale vždy pod dohľadom povereného zamestnanca súdu. Nazerať do súdneho spisu možno len v pracovných dňoch a v presne určenom čase.

Údaje o tom, kde a kedy možno nazrieť do súdneho spisu, uvedú sa na informačnej tabuli súdu. Podrobnosti o nazeraní do súdneho spisu určí predseda súdu.

Predseda senátu (sudca), ktorý vybavuje súdny spis, urobí ešte pred nazretím do súdneho spisu potrebné opatrenia tak, aby bola zabezpečená ochrana utajovaných skutočností, údajov chránených podľa osobitných predpisov a oprávnených záujmov účastníkov konania.

Ak má sudca pri sebe súdne spisy, do ktorých žiada oprávnená osoba nazrieť, v čase povolenej práce v domácom prostredí, alebo ak nie je možné získať súhlas predsedu senátu s nazretím do súdneho spisu, alebo ak súdny spis nie je k dispozícii z iných vážnych dôvodov, dohodne poverený zamestnanec informačného centra súdu s oprávnenou osobou a so sudcom náhradný termín vrátane hodiny, keď bude možné do súdneho spisu nazrieť a vykoná úkony potrebné na zadováženie a prípravu súdneho spisu na dohodnutý termín.

O nazretí do súdneho spisu vyhotoví poverený zamestnanec súdu úradný záznam. Taktiež urobí úradný záznam o vyhotovení fotokópií. Ak sa vyžaduje na nazretie do súdneho spisu, vyhotovovanie výpisov, odpisov alebo fotokópií súhlas predsedu senátu, v úradnom zázname o nazretí do súdneho spisu a v zázname o vyhotovení fotokópií zo súdneho spisu sa uvedie aj titul, meno a priezvisko sudcu, ktorý nazretie do súdneho spisu povolil.

Poverený zamestnanec, ktorý je pri nazeraní do súdneho spisu prítomný, zodpovedá za neporušenie obsahu súdneho spisu.

Súdnym spisom sa na účely nazerania do súdneho spisu a vyhotovovania výpisov, odpisov a fotokópií z neho rozumie celý súdny spis vrátane pripojených súdnych spisov alebo pripojených spisov iných orgánov verejnej moci (s výnimkou súčastí, pri ktorých je potrebné zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností, údajov chránených podľa osobitných predpisov a oprávnených záujmov účastníkov konania).

Upozorňujeme na skutočnosť, že nahliadať do súdneho spisu sa v súčasnosti už dá aj elektronicky. Umožňuje to aplikácia „Elektronický súdny spis“ (ESSp). Požiadať o sprístupnenie dokumentov vedených v rámci ESSp môže: účastník, jeho zástupca, osoba pribratá do súdneho konania (notár, exekútor, znalec, tlmočník, prekladateľ, kolízny opatrovník), ale aj tretia strana – verejnosť. Ak je žiadateľom iná (tretia) osoba, ktorá nie je účastníkom konania, povoľuje nazretie do spisu predseda senátu alebo samosudca. Žiadateľ o nahliadnutie do spisu sa prihlasuje do modulu ESSp pomocou občianskeho preukazu s čipom, tzv. elektronickej identifikačnej karty (eID) cez https://obcan.justice.sk/vstup/sudny-spis alebo https://obcan.justice.sk/sudny-spis. Prístup ku spisu je udelený podľa typu žiadateľa buď schválením žiadosti alebo automaticky. Bez udelenia prístupu ku spisu, nie je možné podávať k tomuto spisu ďalšie žiadosti. V prípade, že žiadateľ nemá eID je možnosť vygenerovania prístupového kódu, ktorý vygeneruje súd na ktorom je vedené súdne konanie. Prostredníctvom prístupového kódu sa žiadateľ na adrese https://obcan.justice.sk/sudny-spis/token prihlási do modulu ESSp.

§ 84

Nahliadanie do spisu v osobitných prípadoch

Pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa odmietlo sprístupnenie informácie, si môže správny súd dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia žalovaného. Nezaloží ju do súdneho spisu a ani ju nedoručí ostatným účastníkom konania alebo osobám zúčastneným na konaní.

komentár k § 84

Ak ide o žalobu proti rozhodnutiu, ktorým sa zamietlo sprístupnenie dokumentu [pozri § 18 zákona č. 211/­2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)], správny súd si môže dotknutý dokument vyžiadať, neuloží ho však do súdneho spisu a ani ho nedoručí protistrane. Použije ho iba na to, aby vedel overiť tvrdenia inštitúcie o aplikácii konkrétnej výnimky z povinnosti sprístupnenia, pretože na takéto posúdenie potrebuje poznať obsah dokumentu. Predkladateľ uviedol, ako s takýmto dokumentom súd naloží. Poskytnutú informáciu, ktorá sa nestane súčasťou spisového materiálu správny súd vráti tomu, kto ju predložil.

§ 85

Prikázanie veci

(1) Ak nemôže príslušný správny súd vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť vec prikázaná inému správnemu súdu tej istej inštancie.

(2) Vec možno prikázať inému ako miestne príslušnému alebo kauzálne príslušnému krajskému súdu, ak pre vylúčenie sudcov správneho kolégia nemožno zostaviť senát. To platí primerane aj na prikázanie veci okresnému súdu.

(3) Vec možno prikázať inému správnemu súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. Účastníci konania majú právo sa vyjadriť k tomu, ktorému správnemu súdu by mala byť vec z dôvodu vhodnosti prikázaná, a tiež k dôvodom prikázania.

(4) O prikázaní veci inému okresnému súdu rozhoduje krajský súd spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má vec prikázať. O prikázaní veci inému krajskému súdu rozhoduje najvyšší súd. Ak sú vylúčení sudcovia senátu najvyššieho súdu, rozhodne o prikázaní veci inému senátu iný senát najvyššieho súdu.

komentár k § 85

Nová právna úprava, tak isto ako aj doterajšia právna úprava, obsahuje možnosť tzv. nutnej delegácie veci alebo vhodnej delegácie veci. Ak sú vylúčení všetci sudcovia príslušného správneho súdu a z tohto dôvodu nemôže príslušný správny súd vo veci konať, musí byť vec prikázaná inému správnemu súdu tej istej inštancie, t. j. v prípade, ak konanie prebieha na okresnom súde, tak inému okresnému súdu.

Vec môže byť prikázaná inému ako miestne príslušnému krajskému súdu, ak pre vylúčenie sudcov špecializovaných správnych senátov (správneho kolégia) nemožno zostaviť senát. Takáto úprava je žiaduca z dôvodu posilnenia špecializácie správnych sudcov.

Prikázať vec inému správnemu súdu tej istej inštancie však možno nielen v prípade, ak sú jeho sudcovia vylúčení, ale aj v prípade, ak by to bolo vhodné. Účelom inštitútu prikázania veci (delegácie) inému správnemu súdu z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečiť hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci, ak tak môže urobiť iný ako príslušný súd. Prikázanie veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskeho súdneho konania na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu, preto je potrebné dôvody pre delegáciu, ktoré môžu byť najmä osobné, zdravotné, sociálne či finančné, posudzovať prísne reštriktívne a s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu, najmä na predmet konania a pomery účastníkov na oboch procesných stranách, aby prípadná delegácia nebola na ujmu niektorého z nich. Dá sa povedať, že pri úvahe súdu o tom, či vec delegovať, má rozhodujúci význam akýsi celkový výnimočný charakter okolností, pre ktoré sa zmena príslušnosti súdu navrhuje (citované z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 20. júna 2011, sp. zn. 4 Ndc 14/­2011).

Odsek 4 upravuje príslušnosť na rozhodnutie o prikázaní veci inému okresnému súdu, krajskému súdu alebo inému senátu Najvyššieho súdu SR.

Za návrh účastníka na prikázanie veci inému súdu tej istej inštancie sa platí súdny poplatok podľa položky 26 sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 16,50 eur, pokiaľ strana nie je od poplatkov oslobodená. Poplatok podľa tejto položky sa vyberie aj vtedy, keď žiadateľom je žalobca alebo navrhovateľ, ktorý zaplatil poplatok zo žaloby alebo návrhu na začatie konania.

Podotýkame, že na rozdiel od právnej úpravy v Civilnom sporovom poriadku, kde je využitie inštitútu prikázania veci inému súdu z dôvodu vhodnosti viazané len na návrh sporovej strany, v správnom súdnictve môže byť vec prikázaná inému správnemu súdu aj z podnetu samotného príslušného správneho súdu.

Účastníci majú právo sa vyjadriť k tomu, ktorému správnemu súdu by mala byť vec z dôvodu vhodnosti prikázané, a tiež k dôvodom prikázania. To znamená, že pokiaľ je podaný zo strany účastníka návrh na prikázanie inému správnemu súdu z dôvodu vhodnosti, má druhý účastník, resp. ostatní účastníci právo na vyjadrenie k tomuto návrhu a v prípade ak mieni samotný správny súd podať návrh na prikázanie veci inému správnemu súdu, majú právo na vyjadrenie k tomuto návrhu všetci účastníci konania.

§  Judikatúra

     Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2018, sp. zn. 8Nds/2/2018: Zásada perpetuatio fori zakotvená v § 9 ods. 1 veta druhá Správneho súdneho poriadku môže predstavovať prekážku riadneho poskytnutia súdnej ochrany v správnom súdnictve, a to najmä vtedy, ak by bolo vhodnejšie, aby vec prejednal a rozhodol iný ako príslušný súd alebo ak by inak príslušný správny súd vo veci nemohol (nebol schopný) konať. Na prekonanie uvedených prekážok slúži procesný inštitút prikázania veci (pozri Češka, Z. a kol. Občanské právo procesní. 1. vydání. Praha: Panorama, 1989, s. 88). Prikázanie veci sa v procesnej teórii označuje aj pojmom delegácia. Podstata prikázania veci (delegácie) spočíva v presune prejednávanej veci z príslušného súdu na iný súd toho istého druhu. Delegácia tak predstavuje výnimku zo zásady zakotvenej v ustanovení § 9 ods. 1 veta prvá Správneho súdneho poriadku, podľa ktorej konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Prikázanie veci na prejednanie inému, než príslušnému súdu, znamená vždy zmenu (presun) miestnej príslušnosti súdu, nikdy nie vecnej alebo funkčnej príslušnosti, tým menej právomoci súdu. Preto súd rozhoduje o prikázaní veci vždy inému súdu toho istého druhu, tej istej inštancie (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 1. augusta 2011, sp. zn. 4Nd 192/­2001). O prikázaní veci môže súd rozhodnúť v ktoromkoľvek štádiu konania po tom, čo bola určená miestna príslušnosť súdu. Delegácia prichádza do úvahy v správnom súdnictve v konaní pred krajským súdom a v konaní pred okresným súdom, nikdy nie v konaní pred kasačným súdom. Jej použitie nie je obmedzené na konania o určitej veci, preto možno tento inštitút využiť v každom správnom súdnom konaní, bez ohľadu na to čo je jeho predmetom. Podľa dôvodov, ktoré k prikázaniu veci (delegácii) inému než miestne príslušnému súdu vedú, rozlišuje procesná teória delegáciu nutnú (propter necessitatem) a delegáciu vhodnú (propter utilitatem). Subdelegácia v Správnom súdnom poriadku nie je upravená. Delegácia vhodná, predstavuje mimoriadny procesný inštitút, preto k prikázaniu veci inému než miestne príslušnému súdu z dôvodu vhodnosti, by malo dochádzať len výnimočne a zo závažných dôvodov, keďže delegácia predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, podľa ktorej nikomu nemožno odňať zákonného sudcu a príslušnosť súdu stanovuje zákon. Dôvody pre odňatie veci príslušnému správnemu súdu z dôvodu vhodnosti musia byť preto natoľko významné, aby dostatočným spôsobom odôvodňovali prelomenie citovaných ústavných princípov (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 27. augusta 2008, sp. zn. 29Nd 227/­2008). Ďalej najvyšší súd uvádza, že podľa článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon. Podstatou práva na zákonného sudcu je, že príslušnosť súdu pre riešenie konkrétnej veci sa musí riadiť vopred stanovenými pravidlami, a že podľa vopred stanovených pravidiel sa musí odohrávať aj pridelenie veci konkrétnemu sudcovi alebo senátu v rámci takto určeného súdu. Zásada zákonného sudcu predstavuje jednu zo základných záruk nezávislého a nestranného súdneho rozhodovania v právnom štáte a podmienku riadneho výkonu tej časti verejnej moci, ktorá bola súdom ústavne zverená. Dodržanie všeobecných zákonných podmienok určenia príslušnosti súdu je zárukou toho, že nedôjde k svojvoľnému určovaniu príslušnosti súdu, ktorého cieľom by mohlo byť ovplyvnenie výsledku súdneho rozhodovania (pozri aj nález Ústavného súdu Českej republiky z 12. marca 2009, sp. zn. III. ÚS 529/08). Ustanovenie § 85 ods. 3 Správneho súdneho poriadku o delegácii vhodnej preto musí byť vykladané reštriktívne a k rozhodnutiu o delegácii vhodnej by mal súd pristúpiť len na základe výnimočných okolností. Z uvedeného vyplýva, že súd pri rozhodovaní o delegácii vhodnej musí byť pevne spútaný základnými zásadami správneho súdneho procesu (právo na spravodlivý proces) a vo svojom rozhodovaní nepripúšťať voluntarizmus, naopak dôsledne prihliadať k mravným, sociálnym a etickým stránkam delegácie (rovnako Jirsa, J., Trebatický, P., Korbel, F. a kol. Občanský soudní řízení. Soudcovský komentář. Kniha I. § 1-78g Občanského soudního řádu. 1. vydání. Praha: JUDr. Karel Havlíček, Havlíček Brain Team, 2014, s. 82). Ak preto existujú pochybnosti o vhodnosti prikázania veci inému správnemu súdu, musí vedúci princíp práva na zákonného sudcu a príslušný súd vždy prevážiť, a súd nemôže návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti vyhovieť. Dôvody vhodnosti pre prikázanie veci (delegáciu) inému než miestne príslušnému správnemu súdu môžu byť v závislosti na predmete konania, účastníkoch konania či iných okolnostiach rôzne. Sú však nimi spravidla také okolnosti, ktoré umožňujú hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci iným, než miestne príslušným správnym súdom. Vždy však záleží na individuálnych okolnostiach prejednávanej veci, ktoré súd pri svojom rozhodovaní musí zvážiť a prihliadnuť k nim. V zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky možno prihliadnuť najmä na mimoriadne pomery účastníka konania, ako sú pohlavie, vek, zdravotný stav, rodinné pomery a pod. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. decembra 2009, sp. zn. I. ÚS 379/09). Obdobne, pomery účastníka konania, ktoré môžu byť dôvodom pre prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, vidí aj Najvyšší správny súd Českej republiky najmä v okolnostiach sociálneho a zdravotného charakteru, ktorými sú napríklad starostlivosť o dieťa alebo o bezmocnú osobu, tehotenstvo, zlý zdravotný stav alebo invalidita (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 6. decembra 2016, sp. zn. 283/­2016). Naopak dôvodom na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti nemôže byť nesúhlas s konkrétnym postupom príslušného súdu alebo predpoklad kladného rozhodnutia iným súdom (rovnako Horváth, E., Andrášiová, A. Civilný sporový poriadok. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: Wolters Kluwer, s. r. o., 2015, s. 97). Tiež skutočnosť, že miestne príslušný správny súd je viac zaťažený, či pomalší vo vybavovaní vecí, je síce objektívnou skutočnosťou, no nemôže byť dôvodom pre prikázanie veci inému správnemu súdu z dôvodu vhodnosti. Organizácia súdnictva a vyriešenie personálnych problémov v obsadení súdov je záležitosťou štátu, na ktorom je, aby súdnictvo organizoval tak, aby boli napĺňané princípy práva na spravodlivý proces (nález Ústavného súdu Českej republiky z 30. apríla 2008, sp. zn. III. ÚS 2853/07). Ani samo priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov na žiadosť podľa § 166 ods. 1 Správneho súdneho poriadku nie je dôvodom pre delegovanie veci na správny súd, v ktorom má žalobca bydlisko alebo sídlo (rovnako rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Nd 333/­2007). Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsiahlu rozhodovaciu prax Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, v zmysle ktorej bol dôvodom na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti napríklad dlhodobo nepriaznivý stav žalobcu, ktorý zodpovedá plnej invalidite (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 20. apríla 2006, sp. zn. Nad 11/­2006), invalidita alebo ťažké zdravotné postihnutie žalobcu (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 6. decembra 2016, sp. zn. 283/­2016, uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 22. mája 2018, sp. zn. Nad 104/­2018) taktiež to, že žalobca sa po podaní žaloby presťahoval viac ako 400 km od miestne príslušného správneho súdu a je nemajetný (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 6. februára 2014, sp. zn. Nad 6/2014). S prihliadnutím na individuálne okolnosti danej veci videl Najvyšší správny súd Českej republiky skutočnosť, že žalobca a všetci navrhnutí svedkovia majú bydlisko v obvode súdu, na ktorý má byť vec delegovaná ako dôvod na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 17. septembra 2015, sp. zn. Nad 225/­2015). Naopak nebol podľa Najvyššieho správneho súdu Českej republiky dôvodom na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti sám o sebe trest odňatia slobody žalobcu, a to aj v prípade, ak sa jedná o trest odňatia slobody na doživotie (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 12. apríla 2006, sp. zn. Nad 12/­2006), sám o sebe vyšší vek žalobcu (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 13. novembra 2014, sp. zn. Nad 430/­2014), nespokojnosť žalobcu s postupom sudcu v konaní o prejednávanej veci (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 8. októbra 2003, sp. zn. Nad 88/­2003, zo 6. decembra 2012, sp. zn. Nad 103/­2012), očakávanie žalobcu, že iný správny súd bude vo veci rozhodovať pre žalobcu priaznivejšie alebo rýchlejšie – fakticky prednostne (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 23. januára 2013, sp. zn. Nad 3/2013, zo 7. februára 2013, sp. zn. Nad 5/2013, z 12. júna 2013, sp. zn. Nad 24/­2013, z 27. novembra 2013, sp. zn. Nad 48/­2013, uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 28. novembra 2016, sp. zn. Nad 230/­2016) to, že o veci má rozhodovať ten správny súd, ktorý je vo veci žalovaným orgánom verejnej správy (uznesenie Naj­vyššieho správneho súdu Českej republiky z 28. mar­ca 2013, sp. zn. Nad 97/­2012), alebo to, že ne­prí­slušný súd sa v minulosti zaoberal správnou žalobou žalobcu s obdobnou problematikou (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 6. júna 2013, sp. zn. Nad 25/­2013). Taktiež skutočnosť spočívajúcu v rozhodovaní väčšieho množstva skutkovo obdobných vecí (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 30. apríla 2014, sp. zn. Nad 134/­2014) či to, že právny zástupca žalobcu má sídlo mimo obvodu miestne príslušného súdu (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 30. marca 2017, sp. zn. Nad 115/­2017) alebo to, že žalobca vzniesol návrh na vypočutie svedkov, ktorí majú bydlisko mimo obvodu mieste príslušného súdu, Najvyšší správny súd Českej republiky nepovažoval za dôvody na prikázanie veci inému správnemu súdu z dôvodu vhodnosti (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 29. marca 2018, sp. zn. Nad 42/­2018). Problematikou delegácie vhodnej sa Najvyšší správny súdu Českej republiky zaoberal aj vo viacerých konaniach vo veciach azylu (napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 1. marca 2005, sp. zn. Nad 19/­2005, z 22. apríla 2004, sp. zn. Nad 138/­2003, uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 22. decembra 2004, sp. zn. Nad 167/­2004, uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 19. septembra 2012, sp. zn. Nad 65/­2012, uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 14. novembra 2012, sp. zn. Nad 90/­2012). Návrh na delegáciu vhodnú môže podať ktorýkoľvek účastník konania alebo prokurátor (§ 48 Správneho súdneho poriadku). Na rozdiel od Civilného sporového poriadku (§ 39 ods. 2) Správny súdny poriadok umožňuje podať návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti aj súdu. Tento návrh musí byť vždy odôvodnený uvedením skutočností, ktoré k delegácii vhodnej vedú. Taktiež musí byť súčasťou návrhu návrh súdu, ktorému má byť vec prikázaná z dôvodu vhodnosti. Týmto návrhom však nie je delegujúci súd viazaný. K návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti súd vždy vyzve účastníkov správneho súdneho konania aby sa k nemu vyjadrili (Z I s. 504). Ich vyjadrenie k návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti treba chápať ako realizáciu ich procesného práva, ktoré má len konzultatívnu povahu a prikazujúci súd nezaväzuje, aj ak by s delegáciou súhlasili, resp. nesúhlasili všetci účastníci správneho súdneho konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 12. augusta 2007, sp. zn. 25Nd 230/­2007). Vyjadrenia účastníkov správneho súdneho konania však majú nemalý význam pre správny súd, ktorý musí pri rozhodovaní o prikázaní veci z dôvodu vhodnosti prihliadať na vhodnosť tohto postupu i z pohľadu pomerov ďalších účastníkov konania (Zahradníková, R. a kol. Civilní právo procesní. 1. vydání. Plzeň: Aleš Čeněk, 2013, s. 75). Delegácia totiž nesmie navodiť stav, ktorý by sa v pomeroch niektorého z účastníkov konania prejavil zásadne nepriaznivo; to platí i v správnom súdnom procese. O prikázaní veci z dôvodu vhodnosti rozhoduje súd uznesením [§ 147 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku]. Toto uznesenie by malo vždy obsahovať riadne odôvodnenie, a to z toho dôvodu, aby bola vylúčená svojvôľa pri určovaní miestne príslušného správneho súdu, ktorá vedie k porušeniu práva na zákonného sudcu. Podľa najvyššieho súdu je preto nevyhnutné aby každé rozhodnutie súdu, ktoré mení zákonom stanovenú a založenú miestnu príslušnosť súdu bolo preskúmateľným spôsobom odôvodnené (pozri nález Ústavného súdu Českej republiky z 2. marca 2010, sp. zn. IV. ÚS 2488/09). Súd v rozhodnutí musí predovšetkým presvedčivo uviesť, na základe akých skutočností boli konkrétne podmienky pre delegovanie veci naplnené, respektíve nenaplnené. Potreba dôsledného a kvalitného odôvodnenia rozhodnutia o delegácii vystupuje do popredia tým viac v prípadoch, keď niektorý z účastníkov správneho súdneho konania s prikázaním veci nesúhlasí. Súd v tomto prípade musí v odôvodnení rozhodnutia venovať zvláštnu pozornosť a dôkladne reagovať na všetky relevantné námietky (pozri nález Ústavného súdu Českej republiky zo 17. októbra 2017, sp. zn. IV. ÚS 2672/17).

§ 86

Dožiadanie

(1) Procesný úkon, ktorý by príslušný správny súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný správny súd. Ak je to v záujme hospodárnosti konania nevyhnutné, môže dožiadanie vykonať i okresný súd. Správny súd vykoná dožiadanie prípisom, v ktorom uvedie údaje zo súdneho spisu, ktorých znalosť je potrebná na riadne vykonanie procesného úkonu. Dožiadaný správny súd podľa povahy veci a podľa toho, čo pri vykonávaní procesného úkonu vyšlo najavo, vykoná aj ďalšie nevyhnutné procesné úkony v dožiadaní neuvedené.

(2) Ak dožiadaný správny súd nemôže vykonať procesný úkon a je to vhodné, postúpi dožiadanie inému správnemu súdu; inak dožiadanie vráti. Postúpenie oznámi dožadujúcemu správnemu súdu.

(3) O vykonaní dožiadaného procesného úkonu správny súd vyhotoví správu o vybavení dožiadania, v ktorej oznámi výsledok dožiadania a trovy, ktoré vznikli v súvislosti s dožiadaním; podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).

komentár k § 86

Dožiadanie je štandardným inštitútom v procesnom práve. Správny súd dožiada iný správny súd v prípade, ak procesný úkon (spravidla výsluch), ktorý má vykonať, by mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými neúčelnými trovami, alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať. Ustanovenie zároveň upravuje náležitosti dožiadania, postup pre prípad, ak dožiadaný správny súd taktiež nemôže vykonať procesný úkon a spôsob vykonania dožiadania.

Trinásty diel

Vylúčenie sudcov a iných osôb

§ 87

Dôvody vylúčenia

(1) Sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.

(2) Vylúčený je i sudca správneho súdu, ktorý prejednával a rozhodoval tú istú vec na správnom súde inej inštancie.

(3) Dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

komentár k § 87

Právna úprava vylúčenia sudcov a iných osôb je v zásade rovnaká s úpravou v Civilnom sporovom poriadku, zákonodarca tu len prispôsobil terminológiu SSP a zaviedol ako ďalší dôvod pre vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci tú skutočnosť, že sudca konal či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy. Ide síce o viac-menej len teoretickú možnosť vzniku takejto situácie, zákonodarca však chcel mať normatívne pokrytú aj takúto situáciu.

Ustanovenie upravuje okrem spomínaného dôvodu aj tzv. štandardné dôvody na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Sudca je vylúčený len z dôvodov, ktorými sú:

–   pomer k sporu (napríklad je sudca sám stranou sporu alebo má iný záujem na výsledku sporu),

–   pomer k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní (priateľský, nepriateľský, rodinný pomer),

za súčasného splnenia podmienky, že z dôvodu tohto pomeru možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti,

–   skutočnosť, že sudca správneho súdu prejednával a rozhodoval tú istú vec na správnom súde inej inštancie.

Dôvodom pre vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti, čo znamená, že ak strana sporu nesúhlasí s konkrétnym postupom sudcu v prebiehajúcom konaní alebo v inom spore (veci), ktorý rozhodoval konajúci sudca (napríklad nesúhlasí s jeho právnym posúdením v inej veci a podobne), tieto okolnosti nemôžu založiť dôvod pre jeho vylúčenie z konania a rozhodovania.

Dôvody pre vylúčenie ustanovené v § 87 sú taxatívne.

Predmetnú problematiku dôvodov pre vylúčenie sudcu z konania a rozhodovania, ktorá je aktuálna aj v podľa novej právnej úpravy takmer komplexne zhrnul Najvyšší súd SR v uznesení 2 Nc 3/2015, z ktorého uvádzame:

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého slovenský preklad bol vyhlásený v oznámení Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/­1992 Zb., ďalej len „dohovor“) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom. Súvislosťou medzi súdom, ktorý je založený na zákone, a jeho nezávislosťou, ako to vyjadruje článok 6 ods. 1 prvá veta dohovoru („každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“), garantuje tento dohovor v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj právo na zákonného sudcu. Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne vyjadrené právo na spravodlivý proces [čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá je uvedená ústavným zákonom č. 23/­1991 Zb., ďalej len „listina“; čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uverejnenej pod č. 460/­1992 Zb., ďalej len „ústava“, ktoré články dávajú každému možnosť (právo) domáhať sa (zákonom) ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v (zákonom) určených prípadoch na inom orgáne (Slovenskej republiky)], do ktorého tiež zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny; čl. 48 ods. 1 ústavy, ktoré články postulujú, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanoví zákon).

Ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu (totožný zámer) na sudcovskú nezávislosť a právo na zákonného sudcu s právnym režimom podľa dohovoru (v obsahu týchto práv podľa dohovoru a podľa ústavy nemožno vidieť zásadnú odlišnosť).

Potom platí, že v určitej právnej veci má rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania – pokiaľ by k tomu nebol daný zákonný dôvod – meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu, stanovuje, aby zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov bol zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý – nie nestranný – sudca.

Ústava (a listina) deklaruje dva podstatné atribúty súdnictva v Slovenskej republike – nezávislosť a nestrannosť. Nezávislosť súdnej moci a sudcu znamená, že iné orgány verejnej moci nemajú nijaké oprávnenie vydávať príkazy, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok rozhodovacej činnosti súdu alebo sudcu. Nezávislosť má zásadný význam pre súdnictvo aj pre sudcov. Účelom nezávislosti súdov je zabezpečiť im také postavenie, ktoré zodpovedá ich úlohe v právnom štáte, a to tak vo vzťahu k ďalším orgánom štátu (v horizontálnej úrovni vzťahov), ako aj vo vzťahu k subjektom podliehajúcim ich jurisdikcii. Všeobecne možno pojem nezávislosť súdov charakterizovať tak, že zahŕňa rozhodovanie bez akýchkoľvek právnych a faktických vplyvov na výkon ich právomoci, a taktiež vylúčenie ich podriadenosti pri výkone právomoci komukoľvek inému. Nezávislosť súdnictva a nezávislosť súdov sú preto späté s plnením tých úloh, ktoré im v právnom štáte zveruje ústava. V tomto smere ako nezávislosť súdov, tak ani nezávislosť sudcov nemôže byť nikdy nezávislosťou absolútnou a „samoúčelnou“, keďže sa poskytuje funkčne pre potreby riadneho výkonu súdnictva. V dôsledku toho ju nemožno považovať ani za akúsi „výsadu“ súdnej moci, ale (a naopak) za nevyhnutný predpoklad naplnenia jej zodpovednosti za nestranné a spravodlivé súdne rozhodnutia. Túto skutočnosť napokon potvrdzuje napr. čl. 141 ods. 1 ústavy, v ktorom sa uvádza, že „v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy“, a čl. 144 ods. 1 ústavy, ktorý uvádza, že „sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom“ (PL. ÚS 52/99). Nezávislosť súdnej moci je pojem s dvojitým významom: označuje nezávislosť súdov (inštitucionálna nezávislosť) a nezávislosť sudcov (individuálna nezávislosť). Inštitucionálnu nezávislosť súdnej moci nemožno stotožňovať s individuálnou nezávislosťou sudcov. Právne záruky inštitucionálnej nezávislosti, ako aj individuálnej nezávislosti by mali byť v spravodlivej rovnováhe s verejným záujmom na tom, aby súdy a sudcovia plnili svoje poslanie rozhodovať spory nestranne v súlade s platným právnym poriadkom a s plným rešpektom k právam, ktoré sa priznávajú účastníkom súdnych konaní. Ústavné zásady nezávislosti súdov a sudcov však nemožno ani oddeľovať, keďže nezávislosť súdnej moci treba považovať za základný predpoklad nezávislosti sudcov samých. Nezávislé súdnictvo naopak nemôže existovať bez nezávislých sudcov. V tomto kontexte možno sudcovskú nezávislosť označiť za pojmový znak súdnej moci (PL. ÚS 17/08, PL. ÚS 52/99). Ekonomický predpoklad nezávislosti sudcov spočíva na ich hmotnom zabezpečení.

Nezávislosť sudcu treba tiež vidieť aj ako nezávislosť od zložiek politického systému a aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci (celého súdneho systému aj konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí); je to tiež nezávislosť od verejnej mienky alebo oznamovacích prostriedkov.

Iba takéto chápanie nezávislosti je predpokladom nestrannosti sudcu, ktorú nesmie nikto ohroziť. Nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti. Nezávislosť a nestrannosť úzko spolu súvisia, často sa prekrývajú a nie je vždy ľahké ich od seba odlíšiť. Nestrannosť definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou a nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).

Európsky súd pre ľudské práva pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (pozri napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (pozri napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti [porovnaj tézu, že spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Je potrebné brať zreteľ na skutočnosť, že spoločenské vzťahy v najširšom slova zmysle sú vzťahmi vzájomného pôsobenia, kontaktu a interakcie medzi členmi spoločnosti; preto závažnosť, ktorá by založila pochybnosť o nezaujatosti zákonného sudcu (znamenala dôvod pre jeho vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania veci), môže aj pri zohľadnení tzv. teórie zdania uplatňovanej v judikatúre ESĽP nastať iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho vzťah k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne (porovnaj napr. I. ÚS 332/08).

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku).

Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.

Vylúčenie sudcu na základe jeho
oznámenia

§ 88

(1) Ak sudca správneho súdu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, zistí skutočnosti, pre ktoré je vylúčený, oznámi ich bezodkladne predsedovi súdu; v konaní môže urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu oznamuje svoje vylúčenie podpredsedovi súdu.

(2) O vylúčení sudcu rozhoduje bezodkladne predseda súdu. O vylúčení predsedu súdu rozhoduje bezodkladne podpredseda súdu.

(3) Ak je sudca vylúčený, pridelí predseda súdu vec inému sudcovi. Ak je vylúčený celý senát, pridelí vec inému senátu. Ak nie je možné zabezpečiť pridelenie podľa osobitného predpisu, predloží predseda súdu vec na rozhodnutie podľa § 85.

(4) Na opakované oznámenia tých istých skutočností sa neprihliada.

komentár k § 88

Sudca môže byť z dôvodov uvedených v § 87 vylúčený buď na základe oznámenia samotného sudcu, alebo na základe námietky, ktorú vzniesol v konaní účastník konania. Ustanovenie § 88 upravuje postup v prípade, ak samotný sudca správneho súdu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť zistí také skutočnosti, pre ktoré je vylúčený, teda zistí skutočnosti uvedené v § 87 ods. 1 alebo 2.

V prípade, ak dôvody vylúčenia oznamuje sudca, o dôvodnosti skutočností tvrdených sudcom rozhoduje uznesením predseda súdu (prípadne podpredseda súdu, ak skutočnosti oznamuje sudca vykonávajúci súčasne funkciu predsedu súdu). Rozhodnutie predsedu súdu (prípadne podpredsedu súdu) môže byť kladné aj záporné, no zároveň je rozhodnutím konečným.

§ 89

Ak možno z rovnakého dôvodu predpokladať zaujatosť aj ďalších sudcov toho istého správneho súdu, vyžiada si predseda súdu pred rozhodnutím podľa § 88 ods. 2 aj vyjadrenia týchto sudcov. Ak rozhodne o vylúčení sudcu správneho súdu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, predseda súdu zároveň rozhodne o vylúčení sudcov podľa prvej vety.

komentár k § 89

Zákon tu upravuje aj situácie, ak z rovnakého dôvodu, pre ktoré zistí svoju zaujatosť konajúci sudca správneho súdu, možno predpokladať aj zaujatosť ďalších sudcov toho istého súdu, napríklad je účastníkom konania zamestnanec konajúceho súdu, s ktorým sú v priateľskom alebo inom vzťahu.

Uplatnenie námietky zaujatosti účastníkom konania

§ 90

(1) Účastník konania má právo z dôvodov uvedených v § 87 uplatniť námietku zaujatosti.

(2) V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. Ustanovenie § 58 ods. 1 sa nepoužije.

§ 91

(1) Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa účastník konania dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca správneho súdu vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá.

(2) Na opakované námietky zaujatosti uplatnené z toho istého dôvodu správny súd neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený správny súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá.

(3) Ak námietka zaujatosti spočíva v dôvodoch podľa § 87 ods. 3, správny súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá.

komentár k § 90 a § 91

Ustanovenie § 90 zakotvuje právo účastníka konania uplatniť námietku zaujatosti. V odseku 2 špecifikuje osobitné náležitosti námietky zaujatosti, ktoré musí námietka obsahovať naviac od všeobecných náležitostí upravených v ustanovení § 57. Ak námietka neobsahuje všetky povinné náležitosti, súd účastníka, ktorý námietku podala, nevyzýva na doplnenie vád a ani vec nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke nepredloží. Na takúto námietku súd neprihliadne, čo znamená, že sa o nej nebude rozhodovať. Súd nemá poučovaciu povinnosť vo vzťahu k právu na uplatnenie námietky zaujatosti účastníkom konania.

Námietka musí obsahovať označenie správneho súdu, ktorému je určená vrátane spisovej značky a označenia konania, musí byť z nej zrejmé, kto ju podáva, musí byť označená ako námietka zaujatosti, musí obsahovať uvedenie proti komu smeruje, teda meno sudcu, dôvod, pre ktorý má byť tento sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Námietka musí byť podpísaná. Za námietku zaujatosti sa platí súdny poplatok podľa položky 17a sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/­1992 Zb. o súdnych poplatkoch). Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa však vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene. Ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší.

Ak nadriadený súd námietke zaujatosti nevyhovel, súdny poplatok sa strane sporu, ktorá vzniesla námietku, nevráti a za splnenia predpokladov uvedených v § 95, môže byť tejto strane uložená aj poriadková pokuta.

Jednou z uvádzaných povinných náležitostí námietky zaujatosti je aj uvedenie kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel. Táto náležitosť sa vyžaduje z dôvodu, že námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa účastník konania dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca správneho súdu vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ak už o námietke z tých istých dôvodov rozhodol nadriadený súd, na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliada a v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Rovnako sa vec nadriadenému súdu nepredkladá a súd na námietku zaujatosti neprihliada, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti (pozri § 87 ods. 3).

Konanie o námietke zaujatosti

§ 92

(1) Správny súd predloží vec s vyjadrením namietaného sudcu nadriadenému správnemu súdu do siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti.

(2) O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený správny súd do siedmich dní.

(3) Ak je namietaný sudca senátu správneho kolégia najvyššieho súdu, rozhodne o námietke zaujatosti iný senát správneho kolégia najvyššieho súdu.

§ 93

Ak účastník konania namieta zaujatosť aj ďalších sudcov toho istého súdu, k námietke zaujatosti sa vyjadria títo sudcovia, iba ak o to požiada nadriadený správny súd rozhodujúci o námietke zaujatosti. Nadriadený správny súd rozhoduje o vylúčení ďalších sudcov, iba ak zároveň rozhodne o vylúčení toho sudcu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

§ 94

Uplatnenie námietky zaujatosti nebráni správnemu súdu vec prejednať alebo vykonať iné úkony. Pred rozhodnutím o námietke zaujatosti správny súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

komentár k § 92 až § 94

Ustanovenia upravujú procesný postup súdu v prípade ak bola v konaní včas podaná odôvodnená námietka zaujatosti. Pokým sa nerozhodne o námietke zaujatosti, súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.

§ 95

Ak nadriadený správny súd šikanóznej námietke alebo zjavne bezdôvodnej námietke zaujatosti nevyhovie, môže uložiť účastníkovi konania, ktorý takúto námietku uplatnil, poriadkovú pokutu do 500 eur.

komentár k § 95

Novinkou v novej právnej úprave je zakotvenie fakultatívnej poriadkovej pokuty v prípade podania šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej námietky zaujatosti. Predpokladom jej uloženia je skutočnosť, že nadriadený správny súd námietke zaujatosti nevyhovel, zároveň túto s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu možno považovať za šikanóznu alebo zjavne bezdôvodnú. Pri tejto poriadkovej pokute sa uplatní sudcovské uváženie jednak čo do dôvodnosti námietky a jednak čo do výšky uloženej poriadkovej pokuty. Najvyššia prípustná výška poriadkovej pokuty je 500 eur. Táto sa v prípade nezaplatenie nútene vymáha a súd ju nemôže následne odpustiť.

Neprípustnosť kasačnej sťažnosti proti uzneseniu o poriadkovej pokute uloženej podľa § 95 sa opiera o ustanovenie § 439 ods. 2. Podľa nášho názoru kasačná sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu o poriadkovej pokute, a to z dôvodu, že pokuta podľa § 95 je osobitným typom poriadkovej pokuty podľa § 78.

Nie je však vylúčené, že aplikačná prax s ohľadom k tomu, že ustanovenie § 439 ods. 2 písm. d) upravuje neprípustnosť kasačnej sťažnosti len vo vzťahu k poriadkovej pokute „podľa § 78“, dospeje k opačnému záveru.

§ 96

Vylúčenie iných osôb

Na vylúčenie súdneho úradníka, znalca, prekladateľa, tlmočníka alebo iných zamestnancov správneho súdu sa primerane použijú ustanovenia o vylúčení sudcov. O vylúčení týchto osôb rozhoduje predseda senátu, ktorý vec prejednáva a rozhoduje.

komentár k § 96

Ustanovenia o vylúčení sudcov sa primerane aplikujú aj na vylúčenie súdneho úradníka (vyššieho súdneho úradníka, súdneho tajomníka), iných zamestnancov správneho súdu (napríklad asistentov), znalca, prekladateľa alebo tlmočníka. O vylúčení rozhodne predseda senátu, ktorý vec prejednáva a rozhoduje, teda vec sa v tomto prípade nepredkladá nadriadenému súdu.

DRUHÁ HLAVA

PRIEBEH KONANIA

§ 97

Skúmanie podmienok konania

Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

komentár k § 97

Správny súd môže v merite veci konať len v prípade, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za ktorých môže konať. Tieto podmienky nazývame podmienky konania. Samotný správny súd je povinný počas celého konania, t. j. už od jeho začatia skúmať z úradnej povinnosti (ex officio), či sú tieto procesné podmienky konania splnené. Správny súd môže dôjsť k záveru, že niektoré nedostatky týkajúce sa podmienok konania sú odstrániteľné (napríklad doložením plnomocenstva a pod.) alebo sú neodstrániteľné. V prípade, ak súd zistí, že ide o neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, postupuje buď podľa § 98 a uznesením odmietne žalobu, alebo podľa § 99 písm. b) a zastaví konanie.

Prvý diel

Procesné rozhodnutia

§ 98

Odmietnutie žaloby

(1) Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak

a)  o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté,

b)  o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie,

c)  bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť,

d)  bola podaná oneskorene,

e)  bola podaná zjavne neoprávnenou osobou,

f)  žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50,

g)  je neprípustná,

h)  tak ustanoví tento zákon.

(2) Ak žalobca podal žalobu preto, že sa riadil nesprávnym poučením orgánu verejnej správy o tom, že voči jeho rozhodnutiu alebo opatreniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, správny súd v uznesení o odmietnutí žaloby podľa odseku 1 písm. g) súčasne rozhodne o postúpení veci prvostupňovému orgánu verejnej správy. Ak bola v takom prípade žaloba podaná na správnom súde včas, platí, že riadny opravný prostriedok bol podaný včas.

komentár k § 98

Ako vysvetlil predkladateľ zákona, znenie odseku 1 obsahuje taxatívny výpočet prípadov, v ktorých správny súd uznesením odmietne žalobu. K jednotlivým písmenám zákonodarca na vysvetlenie uviedol:

Písmeno a) upravuje prekážku rozhodnutej veci (res iudicata). Predpokladom nastúpenia tejto prekážky bude totožnosť predmetu prieskumu a žalobcu.

Písmeno b) sa týka prekážky začatého konania v tej istej veci (litispendencia). Táto prekážka nastane, ak by žalobu v tej istej veci podal ten istý žalobca. V správnom súdnictve však treba zohľadňovať, že súčasne sa preskúmania zákonnosti v tej istej veci môžu domáhať viaceré osoby, či už účastníci administratívneho konania, resp. aj prokurátor. Takýto prípad je potom dôvodom na spojenie vecí v zmysle § 65 ods. 3.

Písmeno c) sa vzťahuje na predčasne podanú žalobu. O takúto žalobu pôjde vtedy, ak táto bola podaná skôr, ako začala plynúť zákonom stanovená lehota pre jej podanie. Okrem predčasnosti podania je druhou podmienkou pre odmietnutie žaloby skutočnosť, že lehota pre podanie žaloby v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť. Táto podmienka má zabrániť vzniku situácie, v rámci ktorej by správny súd odmietol žalobu, pričom by tak rozhodol v čase, keď by táto už mohla byť podaná alebo po uplynutí lehoty pre jej podanie. Je totiž potrebné rátať aj so situáciou, že účastník administratívneho konania sa mohol dozvedieť o rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy nejakým spôsobom skôr, než mu bolo toto riadne doručené, napr. od iného účastníka (manžela).

Ak by správny súd následne takúto skôr podanú žalobu vždy odmietol, mohlo by sa stať, že žalobca by sa potom pre zmeškanie prekluzívnej lehoty pre jej podanie nemohol už znova obrátiť na správny súd. Ak teda lehota pre podanie žaloby ešte nezačala plynúť, čo môže znamenať aj situáciu, že napr. rozhodnutie alebo opatrenie ešte nebolo vydané, správny súd takúto predčasne podanú žalobu vždy odmietne. Ak však lehota pre podanie žaloby už u daného žalobcu začala plynúť alebo uplynula, správny súd bude o takejto žalobe ďalej konať, čím poskytne určité „dobrodenie“ v prospech žalobcu.

Písmeno d) upravuje odmietnutie oneskorene podanej žaloby. Takouto žalobou sa rozumie žaloba podaná po uplynutí lehoty určenej zákonom pre jej podanie. Ak fyzická osoba alebo právnická osoba podala na základe nesprávneho poučenia orgánu verejnej správy proti jeho rozhodnutiu alebo opatreniu včas riadny opravný prostriedok, plynie lehota na podanie správnej žaloby od oznámenia neprípustnosti riadneho opravného prostriedku tejto osobe orgánom verejnej správy vyššieho stupňa.

Písmeno e) sa týka odmietnutia žaloby podanej zjavne neoprávnenou osobou. Takýmto žalobcom je najmä taká fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nebola účastníkom administratívneho konania a týmto konaním, resp. jeho výsledkom ani nemohla byť dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach.

Písmeno f) nadväzuje na povinné právne zastúpenie, ktoré musí žalobca mať (ak zákon nestanoví v § 49 ods. 1 a 2 inak) v celom konaní, a to výslovne už od momentu podania žaloby (§ 49 ods. 1 druhá veta).

Písmeno g) sa týka odmietnutia neprípustnej žaloby. Žaloba bude neprípustnou najmä v týchto prípadoch:

–   ak bude smerovať voči rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy vylúčenému z prieskumu správnym súdom podľa § 7,

–   ak bude smerovať proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré nebolo vydané v rámci výkonu pôsobností tohto orgánu v oblasti verejnej správy (pôjde napr. o akty občianskoprávnej povahy týkajúce sa majetku atď.),

–   ak bude smerovať voči právnemu aktu osoby nemajúcej postavenie orgánu verejnej správy.

Písmeno h) spája odmietnutie žaloby s vecami ustanovenými týmto zákonom. Zákon pritom stanovuje, že správny súd odmietne žalobu, ak ide o zjavne šikanózne, či vyslovene bezúspešné uplatňovanie si práva, resp. jeho zneužívanie (§ 28).

Znenie odseku 2 nadväzuje na odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť podľa ods. 1 písm. g) z dôvodu, že sa jedná o rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, voči ktorému sa nevyčerpal riadny opravný prostriedok.

Príčinou podania žaloby pritom bolo nesprávne poučenie obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy o neprípustnosti riadneho opravného prostriedku. Takto včas podaná žaloba sa potom berie za včas podaný riadny opravný prostriedok, ktorý správny súd postúpi uznesením na ďalší postup prvostupňovému orgánu verejnej správy.

§ 99

Zastavenie konania

Správny súd konanie uznesením zastaví, ak

a)  žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol,

b)  zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1,

c)  preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým zrušené na základe protestu prokurátora; ak rozhodnutie o proteste prokurátora bolo následne napadnuté na správnom súde v inom konaní inou osobou, správny súd uznesením konanie zastaví len so súhlasom žalobcu,

d)  preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým zrušené alebo zmenené na základe mimoriadneho opravného prostriedku; ak zrušujúce rozhodnutie vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku bolo následne na správnom súde napadnuté v inom konaní inou osobou alebo zmeňujúce rozhodnutie vydané v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku bolo následne napadnuté na správnom súde v inom konaní tým istým žalobcom, správny súd uznesením zastaví konanie len so súhlasom žalobcu,

e)  žalobca po prerušení konania podľa § 100 ods. 2 písm. c) zostal nečinný dlhšie ako šesť mesiacov,

f)  žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania,

g)  odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d),

h)  tak ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis.

komentár k § 99

Ustanovujú sa dôvody pre zastavenie konania. Pri ich existencii je správny súd povinný konanie zastaviť. Ak účastník konania procesne zavinil zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania (pozri § 171).

§ 100

Prerušenie konania

(1) Správny súd konanie uznesením preruší, ak

a)  rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,

b)  pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu,

c)  podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti,

d)  preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, a to až do skončenia konania o tomto proteste,

e)  vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy začalo správne konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku, a to až do skončenia tohto konania,

f)  žalobca nedal súhlas na zastavenie konania podľa § 99 písm. c) a d), a to až do rozhodnutia správneho súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu o proteste prokurátora alebo o žalobe podanej proti rozhodnutiu o mimoriadnom opravnom prostriedku.

(2) Ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak

a)  prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet,

b)  to zhodne navrhnú všetci účastníci konania a neprieči sa to účelu konania; správny súd preruší konanie na čas navrhnutý účastníkmi konania, najviac však na tri mesiace,

c)  žalobca na výzvu správneho súdu nepredloží požadované doklady alebo dôkazy, pre ktoré bolo odročené pojednávanie.

(3) Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na ktorý sa konanie prerušilo, predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

komentár k § 100

V ustanovení odseku 1 sú upravené dôvody pre obligatórne prerušenie konania, v odseku 2 dôvody pre fakultatívne prerušenie konania a v odseku 3 následky prerušenia konania. Súd môže o prerušení konania rozhodnúť z úradnej povinnosti alebo na návrh na prerušenie konania. Ak dôjde správnemu súdu návrh na prerušenie konania zo strany účastníka konania a správny súd nezistí pre takéto rozhodnutie dôvod, rozhodne o zamietnutí návrhu spolu s rozhodnutím vo veci samej.

V správnom súdnictve, na rozdiel od sporového konania, ak súd preruší konanie bez návrhu, nie je povinný pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomiť účastníkov a dať im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania.

Dôvody pre obligatórne prerušenie konania podľa odseku 1 písm. a) až c) sú totožné s úpravou v CSP a dôvody uvedené v odseku 1 písm. d), e) a f) súvisia s dôvodmi zastavenia konania podľa § 99 písm. c) a d). Ak proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, voči ktorému bola podaná správna žaloba, bol podaný aj protest prokurátora, správny súd konanie o správnej žalobe preruší podľa § 100 ods. 1 písm. d). Ak bolo následne protestu prokurátora vyhovené a ním i správnou žalobou napadnuté rozhodnutie bolo zrušené, správny súd konanie zastaví podľa § 99 písm. c). Ak však ešte pred zastavením konania, bola inou osobou podaná správna žaloba proti rozhodnutiu o proteste, môže správny súd konanie zastaviť len so súhlasom žalobcu. Ak žalobca takýto súhlas nedá, správny súd konanie preruší podľa § 100 ods. 1 písm. f) a to až do rozhodnutia o správnej žalobe podanej proti rozhodnutiu o proteste.

Ak by následne bolo správnym súdom rozhodnutie o proteste zrušené a teda by sa „obnovili“ účinky rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veci samej, správny súd by mohol v konaní pokračovať a meritórne rozhodnúť.

V opačnom prípade by správny súd konanie o správnej žalobe podanej proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vo veci samej zastavil podľa § 99 písm. g). Obdobný postup by platil aj pri mimoriadnom opravnom prostriedku, uviedol predkladateľ pri prijímaní zákona.

§ 101

Uspokojenie žalobcu

(1) Žalovaný orgán verejnej správy môže podať správnemu súdu návrh na uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia, opatrenia alebo vykonaním iného úkonu, ak sa tým nezasiahne do práv, právom chránených záujmov alebo povinností tretích osôb a správny súd vo veci ešte nerozhodol.

(2) Správny súd uznesením rozhodne o vydaní alebo nevydaní súhlasu s postupom podľa odseku 1. V uznesení o vydaní súhlasu správny súd súčasne určí lehotu, v ktorej je potrebné vydať nové rozhodnutie, opatrenie alebo vykonať iný úkon a oznámiť ho správnemu súdu. Márnym uplynutím tejto lehoty stráca uznesenie o vydaní súhlasu svoje účinky a správny súd pokračuje v konaní.

(3) Ak orgán verejnej správy v lehote podľa odseku 2 doručí správnemu súdu rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonaní iného úkonu podľa odseku 1, zašle ho predseda senátu žalobcovi spolu s výzvou, aby sa v určenej lehote vyjadril, či bol orgánom verejnej správy uspokojený. Zmeškanie lehoty nemožno žalobcovi odpustiť.

(4) Správny súd konanie uznesením zastaví, ak

a)  žalobca oznámil, že je uspokojený,

b)  žalobca sa v lehote podľa odseku 3 nevyjadril a zo všetkých okolností prípadu je zrejmé, že k jeho uspokojeniu došlo.

(5) Na vydanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného úkonu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 sa primerane použijú ustanovenia toho osobitného predpisu, podľa ktorého bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, opatrenie orgánu verejnej správy alebo iný úkon orgánu verejnej správy, ktorého preskúmania zákonnosti sa žalobca domáhal.

(6) Rozhodnutie, opatrenie alebo iný úkon podľa odseku 1 nadobúda právoplatnosť alebo obdobné právne účinky dňom právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu o zastavení konania podľa odseku 4. Tým istým dňom zanikajú právne účinky napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného úkonu orgánu verejnej správy.

komentár k § 101

Ide o nové ustanovenie v právnej úprave, ktorým sa zakladá nová právomoc orgánov verejnej správy, odstrániť zistenú nezákonnosť mimo svojho normatívne upraveného inštančného postupu. Predpokladom pre uspokojenie žalobcu bude skutočnosť, že správny súd ešte nerozhodol, t.j. nevydal rozhodnutie vo veci samej, návrh orgánu verejnej správy na uspokojenie žalobcu a skutočnosť, že uspokojením nebudú dotknuté práva alebo povinnosti inej osoby ako žalobcu, súhlas správneho súdu.

Správny súd môže uznesením vydať súhlas s uspokojením alebo môže rozhodnúť o nevydaní takéhoto súhlasu. V uznesení o vydaní súhlasu správny súd vždy stanoví prekluzívnu lehotu, v rámci ktorej musí žalovaný nielen uspokojenie vykonať ale toto i oznámiť správnemu súdu. Ak uspokojenie spočíva vo vydaní nového rozhodnutia alebo opatrenia, musí orgán verejnej správy v danej lehote toto rozhodnutie alebo opatrenie súčasne doručiť aj správnemu súdu. Ak uspokojenie spočíva vo vykonaní iného úkonu, musí orgán verejnej správy okrem jeho faktického vykonania podať o tomto postupe správnemu súdu oznámenie. Pokiaľ nedôjde k danému uspokojeniu a jeho súčasnému oznámeniu správnemu súdu, zo zákona zanikajú účinky uznesenia o vydaní súhlasu s takýmto postupom.

§ 102

Povinnosť poskytnúť súčinnosť

(1) Orgány verejnej správy sú povinné na požiadanie predložiť správnemu súdu v určenej lehote riadne vedený administratívny spis alebo iné doklady, listiny a písomnosti, ako aj podať vyjadrenie k veci.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na iné orgány verejnej moci, právnické osoby a fyzické osoby.

komentár k § 102

Orgán verejnej správy ako žalovaný je zo zákona povinný v správnym súdom určenej lehote (tzv. sudcovskej lehote – pozri § 67) predložiť mu kompletný administratívny spis, ktorý tvoria všetky dokumenty týkajúce sa tej istej veci, ako aj iné doklady listiny, či ďalšie písomnosti potrebné pre rozhodnutie. Pre prípad, že tak orgán verejnej správy neurobí, správny súd mu môže za nesplnenie zákonnej povinnosti uložiť pokutu podľa § 80 ods. 1 písm. a) až do výšky 2 000 eur, a to aj opakovane. Ustanovenie odseku 2 rozširuje súčinnostnú povinnosť primerane i na iné orgány verejnej moci, právnické osoby a fyzické osoby.

Správny súd môže tiež požadovať od orgánu verejnej správy podanie vyjadrenia k veci. Táto povinnosť je explicitne ustanovená aj v jednotlivých osobitných konaniach, napríklad pozri § 269 a iných.

Príprava pojednávania

§ 103

(1) Ak sa konanie začalo, postupuje v ňom správny súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie rozhodnutá. Správny súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci konania nečinní. Účastníci konania sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny správneho súdu.

(2) Ak správny súd vyzve účastníka konania, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa účastník konania v určenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.

komentár k § 103

Doložka podľa odseku 2 môže byť pripojená len k výzve na vyjadrenie sa k návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania (procesný návrh), nemôže byť pripojená k takej výzve, ktorá sa týka merita veci. Typickým príkladom môže byť výzva na vyjadrenie súhlasu s návrhom prikázanie inému súdu z dôvodu vhodnosti.

§ 104

Správny súd bezodkladne oznámi protimonopolnému úradu začatie konania, ak sa v ňom použijú predpisy o ochrane hospodárskej súťaže. Ak sa začne konanie, v ktorom sa použijú čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, správny súd bezodkladne oznámi začatie konania protimonopolnému úradu a Komisii.

komentár k § 104

Právna úprava vychádza z povinnosti podľa čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

§ 105

(1) Ak správny súd nariadi pojednávanie, pripraví ho tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla na jedinom pojednávaní.

(2) Na účel podľa odseku 1 predseda senátu

a)  doručí žalobu s prílohami žalovanému a ďalším účastníkom podľa § 32 ods. 3 a vyzve ich, aby sa k nej v lehote určenej správnym súdom písomne vyjadrili, a zároveň ich poučí, že ak to neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej, a že najneskôr vo vyjadrení môžu požiadať, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie,

b)  doručí žalobu s prílohami osobám zúčastneným na konaní,

c)  vyžiada administratívne spisy od žalovaného orgánu verejnej správy; žalovaný je povinný v lehote určenej správnym súdom predložiť správnemu súdu svoje administratívne spisy spolu s administratívnymi spismi orgánu verejnej správy prvého stupňa,

d)  zabezpečí, ak správny súd vykonáva dokazovanie, aby bolo možné na pojednávaní vykonať potrebné dôkazy, a ak je to účelné, môže vykonať dôkaz prostredníctvom dožiadaného správneho súdu,

e)  robí iné vhodné opatrenia.

§ 106

Doručenie vyjadrení

(1) Ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia alebo nerozhodne vo veci bez nariadenia pojednávania, zašle bezodkladne žalobcovi vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov k žalobe. Žalobca sa k nim môže vyjadriť v lehote určenej správnym súdom.

(2) K vyjadreniu žalobcu sa môžu účastníci konania vyjadriť v lehote určenej správnym súdom. Na ďalšie vyjadrenia správny súd nemusí prihliadať, o čom účastníkov konania poučí.

komentár k § 105 a § 106

Upravujú sa postupy v rámci prípravy pojednávania. Lehotu na vyjadrenie a predloženie administratívnych spisov podľa § 105 ods. 2 písm. a) a c) určí správny súd tak, aby bola primeraná predmetu konania, spravidla pôjde o lehotu do 30 dní, ktorú možno na odôvodnenú žiadosť aj predĺžiť. Vo veciach, v ktorých je správny súd povinný rozhodnúť v lehotách počítaných na dni, určí orgánu verejnej správy lehotu primeranú povinnosti rozhodnúť.

Ďalej je upravená skutočnosť, že najneskôr vo vyjadrení môžu žalovaný a ďalší účastníci požiadať o nariadenie pojednávania.

Predkladateľ postup správneho súdu zosumarizoval tak, že po doručení žaloby správnemu súdu, odstránení jej prípadných vád a preskúmaní procesných podmienok doručí správny súd žalobu na vyjadrenie žalovanému, prípadne ďalším účastníkom podľa § 105 ods. 1 písm. a). Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov k žalobe je fakultatívne podriadené režimu repliky podľa § 106 odsek 1, na ktorý nadväzuje režim tzv. dupliky podľa § 106 odsek 2.

Replika a duplika je procesný režim, ktorého zmyslom a účelom je „substancovať“ skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov tak, aby bol naplnený princíp rovnosti zbraní a aby správny súd mohol vo veci riadne konať bez prieťahov.

Po vyčerpaní repliky a dupliky správny súd na ďalšie vyjadrenia nemusí prihliadať, o čom účastníkov poučí.

Druhý diel

Pojednávanie

Nariadenie pojednávania

§ 107

(1) Predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak

a)  o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,

b)  vykonáva dokazovanie,

c)  to vyžaduje verejný záujem,

d)  je to na prejednanie veci potrebné alebo

e)  tak ustanovuje tento zákon.

(2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

§ 108

(1) Ak predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, predvolá naň účastníkov konania, ich zástupcov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Ak je účastník konania zastúpený zástupcom na celé konanie, predvolanie sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Účastníka konania správny súd predvolá, ak je potrebné, aby ho vyslúchol, alebo ak je jeho osobná prítomnosť nevyhnutná.

(2) Predvolanie sa musí predvolaným osobám doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej desať dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Táto lehota môže byť so súhlasom účastníkov konania skrátená. Kratšiu lehotu na prípravu možno určiť aj v konaniach, v ktorých je správny súd povinný rozhodnúť v lehotách počítaných na dni.

(3) Správny súd upovedomí o pojednávaní osobu zúčastnenú na konaní a zástupcu zainteresovanej verejnosti. Oznámenie o pojednávaní správny súd zverejní aj na webovej stránke príslušného súdu.

komentár k § 107 a § 108

Je potrebné zdôrazniť, že správny súd nie je súdom skutkovým a v zásade sa v správnom súdnictve nevykonáva dokazovanie, keďže sa preskúmava zákonnosť rozhodnutia, opatrenia resp. iného zásahu. Z tohto dôvodu je nariadenie pojednávania neefektívne, keďže v prípade, keď správny súd nevykonáva dokazovanie sa oboznamuje v zásade len s administratívnym spisom. Nariadenie pojednávania je však obligatórne, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania [odsek 1 písm. a)], Správny súd má sám tiež dostatočné možnosti, aby zvážil, kedy je neriadenie ústneho pojednávania potrebné, resp. nevyhnutné [odsek 1 písm. b),c) a d)], vrátane zohľadnenia verejného záujmu.

Pokiaľ predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, predvolanie sa účastníkovi zastúpenému zástupcom pre celé konanie doručuje len ak je potrebné, aby bol vypočutý alebo je jeho prítomnosť z iného dôvodu nevyhnutná; inak správny súd predvoláva len jeho zástupcu.

Pokiaľ ide o osoby zúčastnené na konaní a zainteresovanú verejnosť vzhľadom na ich charakter postačuje ich upovedomenie o pojednávaní. Zdôrazňujeme rozdiel medzi úpravou v CSP a SSP v otázke lehoty na prípravu pojednávania, ktorá musí byť v správnom súdnictve minimálne desať dní pred dňom pojednávania, na rozdiel od sporového konania, kde musí mať strana čas minimálne päť dní na prípravu pojednávania. Desaťdňová lehota môže byť so súhlasom účastníkov skrátená. O skrátení môže správny súd rozhodnúť uznesením priamo na pojednávaní. Aj samotný správny súd má možnosť skrátiť lehotu na prípravu pojednávania, avšak len v konaniach, v ktorých je povinný rozhodnúť v lehotách počítaných na dni.

§  Judikatúra

     Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2019, sp. zn. 7Sžsk/37/­2017: Z ustanovenia § 107 SSP vyplýva, že správny súd je povinný nariadiť pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, alebo tak ustanovuje Správny súdny poriadok (napríklad v konaní o žalobe generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany; § 388). V ostatných prípadoch je správny súd povinný nariadiť vo veci ústne pojednávanie, len ak dospeje k záveru, že je daný jeden (prípadne aj viac) z uvedených dôvodov (vykonanie dokazovania, verejný záujem, je to na prejednanie veci potrebné). Pokiaľ správny súd dospeje k záveru, že nie je daný dôvod na vykonanie dokazovania, nie je vo veci daný verejný záujem, alebo nevyvstala vo veci potreba nariadenia ústneho pojednávania, potom vo veci rozhodne bez nariadenia pojednávania. V prípade, ak sa jedná o tzv. sociálnu vec (v ktorej vystupovala slabšia strana), táto skutočnosť bez ďalšieho nezakladá povinnosť správneho súdu obligatórne vo veci nariadiť pojednávanie. V opačnom prípade, by takáto možnosť bola výslovne uvedená v zákone, podobne ako už v prípade zmieňovaného konania podľa § 388 SSP.

Verejnosť pojednávania

§ 109

(1) Pojednávanie je zásadne verejné.

(2) Na zabezpečenie nerušeného priebehu pojednávania správny súd môže vykonať opatrenia potrebné na usmernenie správania prítomných osôb.

(3) Obrazové záznamy, obrazové prenosy alebo zvukové prenosy z priebehu pojednávania možno vyhotovovať len so súhlasom správneho súdu.

§ 110

(1) Verejnosť možno vylúčiť na celé pojednávanie alebo na jeho časť, len ak by verejné prejednanie veci ohrozilo

a)  ochranu utajovaných skutočností,

b)  citlivé informácie a skutočnosti chránené podľa osobitného predpisu alebo

c)  dôležitý záujem účastníka konania alebo svedka.

(2) Ak bola verejnosť z pojednávania vylúčená podľa odseku 1 písm. a), postupuje sa podľa osobitného predpisu. Správny súd môže povoliť na návrh účastníka konania účasť na pojednávaní najviac dvom jeho dôverníkom a poučí ich o následkoch porušenia povinnosti mlčanlivosti. Dôverník musí spĺňať podmienky podľa osobitného predpisu.

(3) Ak bola verejnosť vylúčená podľa odseku 1 písm. b) a c), môže správny súd povoliť na návrh účastníka konania jednotlivým osobám, aby boli prítomné na pojednávaní alebo na jeho časti, a zároveň ich poučí o povinnosti zachovávať mlčanlivosť.

(4) Aj keď nie sú splnené podmienky na vylúčenie verejnosti, správny súd môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa odoprieť prístup na pojednávanie jednotlivým osobám.

(5) Vylúčenie verejnosti alebo jednotlivých osôb správny súd vhodným spôsobom oznámi.

komentár k § 109 a § 110

Súdna moc musí byť kontrolovateľná verejnosťou, preto sú pojednávania v zásade verejné a zúčastniť sa ich môže každý, pokiaľ neruší dôstojný priebeh pojednávania. Ustanovenie § 110 ods. 1 upravuje dôvody pre vylúčenie verejnosti z celého pojednávania alebo z časti pojednávania (napríklad počas výsluchu konkrétneho svedka a pod.). Tu ide o úpravu obdobnú s ustanovením § 176 ods. 2 CSP. Ak by súd nevylúčil verejnosť z pojednávania vo všeobecnosti, môže odoprieť prístup na pojednávanie jednotlivým osobám a rovnako v prípade, ak bola síce verejnosť vo všeobecnosti vylúčená, môže byť (avšak len na návrh účastníka konania) povolená prítomnosť na pojednávaní alebo jeho časti jednotlivým osobám, avšak tieto musia byť poučené podľa § 110 ods. 3.

Vyhotovovanie zvukového záznamu priebehu pojednávania stranou a jej zástupcom je viazané podľa § 117 ods. 5 len na oznámenie tejto skutočnosti pred začatím pojednávania súdu a nepodlieha udeleniu súhlasu súdu, na rozdiel od obrazových záznamov, prenosov alebo zvukových prenosov z priebehu pojednávania, ktoré možno vyhotovovať len s vopred daným súhlasom súdu.

Vyhotovovať zvukové prenosy, obrazové záznamy a obrazové prenosy z pojednávania podľa odseku 3 je možné za podmienok ustanovených zákonom č. 215/­2004 Z. z. a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie. Utajované skutočnosti je možné ukladať na technickom prostriedku iba vtedy, ak technický prostriedok je certifikovaný a schválený vedúcim do prevádzky.

Priebeh pojednávania

§ 111

(1) Pojednávanie vedie predseda senátu, a to tak, aby prispelo k spravodlivému rozhodnutiu a prebiehalo dôstojne a nerušene. Správny súd robí vhodné opatrenia, aby zabezpečil splnenie účelu pojednávania.

(2) Kto nesúhlasí s opatrením predsedu senátu, ktoré urobil na pojednávaní, môže žiadať, aby rozhodol senát.

§ 112

(1) Po začatí pojednávania predseda senátu alebo poverený člen senátu podá správu o priebehu administratívneho konania. Účastníci konania prednesú svoje návrhy, ktoré sa musia týkať skutkových okolností a právneho posúdenia veci. Účastník konania môže odkázať na svoje písomné podanie, ak to správny súd považuje za primerané, najmä vtedy, ak nemožno očakávať, že svojím prednesom doplní svoje doterajšie tvrdenia. Ak je účastník konania zastúpený, môže sa prednesom k veci vyjadriť, ak to navrhne jeho zástupca alebo ak to nariadi správny súd.

(2) Ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu podľa okolností prípadu.

(3) Na záver pojednávania vyzve správny súd účastníkov konania, aby sa vyjadrili k právnej stránke veci a predniesli svoj konečný návrh.

§ 113

(1) Ak je účastníkom konania Slovenská informačná služba, správny súd nezisťuje totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby; v zápisnici sa uvedie iba evidenčné číslo služobného preukazu príslušníka Slovenskej informačnej služby.

(2) Ak sú prejednávané utajované skutočnosti, postupuje správny súd obdobne podľa § 82 ods. 4.

komentár k § 111 až § 113

Ustanovenie § 111 upravuje spôsob vedenia pojednávania. Pojednávanie s určitými výnimkami (§ 112 až § 116) nemá určené presné fázy a postupy. Sudca je tým jediným, ktorý má určovať priebeh pojednávania v súlade s účelom pojednávania.

§ 114

Ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.

§ 115

Pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodu uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú.

komentár k § 114 a § 115

Právna úprava možnosti prejednať vec a rozhodnúť ju v neprítomnosti účastníka je zakotvená v porovnaní so sporovým konaním a z pohľadu účastníka konania prísnejšie. V podstate ustanovenie § 114 predstavuje doterajšiu úpravu v ustanovení § 250g ods. 2 OSP so zvýraznením povinnosti riadne predvolať účastníka konania. Riadne predvolanie zahŕňa aj fikciu doručenia predvolania (náhradné doručenie), pokiaľ boli dodržané zákonné podmienky. Ustanovenie neznamená, že by súd nemohol pojednávanie odročiť z dôležitých dôvodov na návrh účastníka konania. Malo by však ísť o také dôvody, kedy bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom (napríklad nedodržanie lehoty na prípravu pojednávania). Dôvody pre fakultatívne odročenie pojednávania upravuje § 115, čo znamená, že súd pojednávanie môže, avšak nemusí pri existencii týchto dôvodov odročiť.

§ 116

Ak nie je možné vyhlásiť rozsudok po skončení pojednávania, najmä ak sa na pojednávaní ukázalo, že predmetom posúdenia je zložitá právna otázka, oznámi predseda senátu účastníkom konania termín vyhlásenia rozsudku, ktorý určí tak, aby sa vyhlásenie uskutočnilo najneskôr do jedného mesiaca odo dňa pojednávania; to neplatí v konaniach, v ktorých súd rozhoduje podľa lehôt počítaných na dni. Neprítomným účastníkom konania oznámi termín vyhlásenia rozsudku na webovej stránke príslušného súdu podľa § 137 ods. 4. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.

komentár k § 116

Ustanovenie preberá úpravu v ustanovení § 250ia, teda tzv. odročenie pojednávania na vyhlásenie rozsudku. Nejde však o odročenie pojednávania v pravom slova zmysle, preto sa ustanovenia o odročení pojednávania nepoužijú. Ide o učenie termínu vyhlásenia rozsudku v iný deň, ako je deň skončenia pojednávania, keďže každý rozsudok sa musí vyhlásiť verejne. Maximálna lehota na vyhlásenie rozsudku je tak, ako podľa doterajšej právnej úpravy, jednomesačná. K počítaniu lehoty určenej podľa mesiacov pozri § 69 ods. 4. Nová právna úprava vylúčila možnosť odročiť pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku pre tie konania, v ktorých súd rozhoduje podľa lehôt počítaných na dni.

Ak na pojednávaní neboli účastníci prítomní, oznamuje sa im termín, teda miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku len na webovej stránke súdu, a to v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.

§ 117

Zaznamenávanie priebehu pojednávania pomocou technických zariadení

(1) O procesných úkonoch, pri ktorých správny súd koná s účastníkmi konania a s osobami zúčastnenými na konaní alebo vykonáva dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchováva na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu, alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený.

(2) Ak účastník konania požiada správny súd o kópiu záznamu, správny súd ju vydá bezodkladne; podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

(3) Správny súd môže so súhlasom účastníkov konania uskutočniť pojednávanie prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie.

(4) Ak sú v priebehu pojednávania prejednávané utajované skutočnosti, ich zaznamenávanie pomocou technických zariadení, uchovávanie na nosiči dát a ďalšia manipulácia s nimi sa vykonáva podľa predpisov o ochrane utajovaných skutočností.

(5) Priebeh pojednávania si môže účastník konania a jeho zástupca zaznamenať pomocou technických zariadení určených na zaznamenávanie zvuku; túto skutočnosť vopred oznámi správnemu súdu.

§ 118

Zápisnica o procesných úkonoch

(1) Ak to správny súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše sa priebeh procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia.

(2) Ak účastník požiada správny súd o kópiu zápisnice, správny súd ju vydá bezodkladne; podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

komentár k § 117 a § 118

Nová právna úprava uprednostňuje zaznamenávanie procesných úkonov správneho súdu technickými prostriedkami a zariadeniami na to určenými a len subsidiárne ponecháva možnosť klasickej papierovej zápisnice podľa kritéria procesnej ekonómie, vhodnosti a účelnosti podľa posúdenia súdu, keďže podľa § 118 zápisnicu o procesnom úkone súd spisuje len ak to považuje za vhodné a účelné. Paralelné zaznamenávanie priebehu procesných úkonov technickými zariadeniami a zápisnicou bude spravidla odôvodnené prakticitou vedenia konania, zjednodušenou prípravou sudcu na pojednávanie, prehľadnejšou a rýchlejšou orientáciou v spise, predovšetkým pre odvolacie súdy pod.

Podotýkame, že znenie ustanovenia § 117 ukladá povinnosť vyhotoviť záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku len v prípade ak ide o procesný úkon (nie len pojednávanie), pri ktorom súd koná s účastníkmi konania a s osobami zúčastnenými na konaní alebo vykonáva dokazovanie. Ak by neboli naplnené tieto predpoklady pre vyhotovenie zvukového záznamu, je vhodné a účelné spísať písomnú zápisnicu (napríklad zápisnica o verejnom vyhlásení rozsudku podľa § 52a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 11. novembra 2005 č. 543/­2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy).

Zákonodarca akcentuje líniu modernizácie súdnych pojednávaní, preto výslovne zakotvuje možnosť uskutočniť pojednávanie prostredníctvom videokonferencií alebo iných moderných technológií, ako je napríklad skype.

Aj účastník alebo jeho zástupca si môžu priebeh pojednávania zaznamenať pomocou záznamníka zvuku, povinní sú však túto skutočnosť vopred oznámiť súdu. Súd na použitie tohto zariadenia nevydá povolenie, len túto skutočnosť berie na vedomie. Ak budú v priebehu pojednávania prejednávané utajované skutočnosti, priebeh pojednávania si môže strana a ich zástupca zaznamenať pomocou technických zariadení len za podmienok ustanovených v zákone č. 215/­2004 Z. z a všeobecne záväzných právnych predpisoch vydaných na jeho vykonanie.

Sme toho názoru, že aj keď odsek 5 hovorí len o účastníkovi konania a jeho zástupcovi, toto právo patrí aj osobám zúčastneným na konaní.

Ak bola zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovená a účastník konania alebo strana v konaní požiada o jej kópiu, pričom je irelevantné, či požiadala pred začatím pojednávania alebo počas, prípadne aj po skončení, súd mu ju vydá bezodkladne po jej spracovaní technickými prostriedkami bezodplatne. Vydanie zápisnice sa poznačí v spise.

TRETIA HLAVA

DOKAZOVANIE

§ 119

Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

§ 120

Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak

a)  to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci,

b)  rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo

c)  rozhoduje podľa § 192.

komentár k § 119 a § 120

Na rozdiel od iných typov konaní, napríklad na rozdiel od sporového civilného konania, dokazovanie v správnom súdnictve je skôr výnimkou a ak ho už správny súd aj vykonáva, jeho cieľom nie je zistenie skutkového stavu, ale preskúmanie zákonnosti orgánu verejnej správy. Správny súd v zásade nemá v rámci dokazovania suplovať resp. nahrádzať činnosť orgánu verejnej správy. Výnimky z tejto zásady o. i. ustanovuje § 120, inak povedané, správny súd má možnosť sám a v plnom rozsahu vykonať dokazovanie a dokazovanie vykonávané správnym súdom treba chápať ako jeho právo a nie povinnosť.

Zákonodarca podstatu dokazovania v správnom súdnictve vysvetlil tak, že správny súd v správnom súdnictve zásadne nevykonáva dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci; môže však vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Zmyslom konania v správnom súdnictve totiž nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery a na ich základe posudzovať preskúmavaný správny akt a zisťovať, či rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy zodpovedá ním zistenému skutkovému stavu. Správny súd najmä v konaní o správnej žalobe predovšetkým vykonáva kontrolu rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy; skúma, či orgán verejnej správy zistil skutkový stav veci dostatočne, či na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol správne a v súlade so zákonom.

Správny súd teda nie je tzv. „skutkovým súdom“ a môže vykonávať len dokazovanie za účelom preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. V osobitných konaniach podľa štvrtej časti tohto zákona, ak správny súd rozhoduje vo veci, vykoná dôkazy potrebné na takéto rozhodnutie.

§  Judikatúra

     Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. augusta 2016, sp. zn. 3 Sžhuv 2/­2014, publikovaný pod číslom R 67/­2016: I. Otázka posúdenia, či bol predmet ochrany úžitkového vzoru v čase jeho zápisu spôsobilý na zápis podľa zákona č. 478/­1992 Zb. o úžitkových vzoroch v znení neskorších predpisov, je otázkou právnou a orgán verejnej správy vychádza pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného na základe hodnotenia dôkazov. Správna úvaha orgánu verejnej správy sa preto v takomto prípade uplatní iba v obmedzenom rozsahu. Skutkové a právne závery orgánu verejnej správy o týchto otázkach správny súd preskúmava v rámci riadneho posudzovania námietok uplatnených v žalobe, a to v plnom rozsahu. II. Ak v konaní pred správnym súdom vyjde najavo nevyhnutnosť posúdenia odborných otázok, správny súd si môže vyžiadať odborné vyjadrenie, príp. i znalecký posudok, s výnimkou prípadov, v ktorých by si posúdenie danej veci nevyžadovalo osobitné odborné vedomosti.

V § 120 sa ustanovujú výnimky zo zásady uvedenej v § 119, a teda prípady, kedy správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie (tzv. plná jurisdikcia).

Dovolím si odcitovať z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovanom pod číslom 9/2012, kde sa v odôvodnení uvádza, že správny súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti.

Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd o sankcionovaní za akékoľvek trestné obvinenie (za ktoré sa považuje aj sankcionovanie v ktorejkoľvek oblasti verejného práva), má súd konať v plnej jurisdikcii.

Dôkazná povinnosť

§ 121

(1) Účastníci konania sú povinní označiť v žalobe a vo vyjadrení k nej dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Správny súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

(2) Správny súd môže vykonať aj iné dôkazy, ako sú navrhované, ak to považuje za potrebné na rozhodnutie vo veci.

komentár k § 121

V odseku 1 je upravená dôkazná povinnosť účastníkov konania, ktorí sú povinní v žalobe a vo vyjadrení k nej označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je však na zvážení správneho súdu, či navrhnuté dôkazy vykoná, resp. ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, a teda návrhmi účastníkov nie je správny súd viazaný. Má dokonca právomoc vykonať aj iné dôkazy, ako tie, ktoré navrhli účastníci, pokiaľ má za to, že je to potrebné pre rozhodnutie vo veci.

§ 122

Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.

komentár k § 122

Ustanovenie upravuje skutočnosti, ktoré sa nedokazujú. Ide o:

–   skutočnosti všeobecne známe (napríklad, že betón je tovar určený na okamžité spracovanie alebo, že alkohol a drogy ovplyvňujú schopnosť viesť motorové vozidlo),

–   skutočnosti známe súdu z jeho činnosti (napríklad súdu môže byť z jeho činnosti známe, že konkrétny subjekt sa dlhodobo nezdržiava na mieste svojho trvalého pobytu, alebo že mu bolo vzhľadom na jeho pomery už vo viacerých konaniach priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, niektorí autori uvádzajú ako skutočnosti známe súdu z jeho činnosti aj ceny pohonných hmôt, výšky úrokových sadzieb a i.),

–   právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky,

–   právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.

§ 123

Dôkazné prostriedky

(1) Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

(2) Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch účastníka konania, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie, posudok a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho správny súd.

komentár k § 123

Nová právna úprava dôsledne rozlišuje pojmy dôkaz a dôkazný prostriedok. Odsek 2 uvádza formou príkladmého výpočtu dôkazné prostriedky.

Vykonávanie dôkazov

§ 124

(1) Správny súd vykonáva dôkazy na pojednávaní; to neplatí, ak sa pojednávanie nenariaďuje.

(2) Správny súd vykoná dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Účastníci konania majú právo byť prítomní pri takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania správny súd účastníkom konania oznamuje spravidla päť dní vopred. S výsledkami dokazovania oboznámi účastníkov konania na pojednávaní.

(3) Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.

komentár k § 124

Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní, avšak ak je to možné a účelné môže súd vykonať dôkaz aj mimo pojednávania, pričom súd musí zabezpečiť účastníkom právo byť prítomný na takto vykonávanom dokazovaní.

§ 125

Účastníci konania a osoby zúčastnené na konaní majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.

komentár k § 125

Upravuje sa právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

§ 126

Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala povinnosť mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach a iných skutočnostiach chránených podľa osobitného predpisu a iná zákonom ustanovená alebo štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch možno vykonať výsluch len vtedy, ak vyslúchaného oslobodil od tejto povinnosti príslušný orgán alebo ten, v záujme ktorého má túto povinnosť. To platí primerane i tam, kde sa vykonáva dôkaz inak ako výsluchom.

komentár k § 126

Vychádza sa zo zákonom uloženej povinnosti mlčanlivosti. Každá osoba je povinná zachovávať pred nepovolanou osobou a pred cudzou mocou mlčanlivosť o informáciách a veciach obsahujúcich utajované skutočnosti [§ 38 písm. a) a § 39 zákona č. 215/­2004 Z. z.]. Výsluch takejto osoby je limitovaný v tom zmysle, že ak má pri ňom vypovedať o utajovaných skutočnostiach, môže ho správny súd vykonať až po tom, čo bol vypočúvaný oslobodený od povinnosti mlčanlivosti príslušným orgánom v súlade s § 40 zákona č. 215/­2004 Z. z. a tento orgán doručil správnemu súdu o oslobodení vypočúvaného od povinnosti mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach písomnosť s určením účelu, rozsahu a lehoty platnosti oslobodenia. Túto písomnosť založí správny súd do súdneho spisu.

§ 127

Edičná povinnosť

Správny súd môže uložiť tomu, kto má vec potrebnú na rozhodnutie, aby ju predložil.

komentár k § 127

Edičná povinnosť je povinnosť každého predložiť súdu vec potrebnú na rozhodnutie na základe výzvy súdu v určenej lehote.

Neuposlúchnutie výzvy súdu môže byť sankcionované poriadkovou pokutou. Ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

§ 128

Informačná povinnosť

Každý je povinný na požiadanie správneho súdu bezodkladne písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie správneho súdu; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa osobitného predpisu.

komentár k § 128

Informačná povinnosť osoby podľa § 128, oznámiť na požiadanie správneho súdu písomne skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie správneho súdu v prípade, že ide o utajované skutočnosti, je limitovaná zákonom č. 215/­2004 Z. z. tým, že každá osoba je povinná zachovávať pred nepovolanou osobou a pred cudzou mocou mlčanlivosť o informáciách a veciach obsahujúcich utajované skutočnosti [§ 38 písm. a) a § 39 zákona č. 215/­2004 Z. z.]. Oslobodiť od povinnosti mlčanlivosti môže príslušný orgán v súlade s § 40 zákona č. 215/­2004 Z. z osobu len v jednom prípade, a to že táto osoba má vypovedať pred štátnym orgánom, uviedol pre vysvetlenie predkladateľ zákona.

V tejto súvislosti musíme poukázať na zákon o bankách (zákon č. 483/­2001 Z. z.), ktorý oprávňuje banku požadovať za podanie (aj negatívnej) správy úhradu nákladov.

§ 129

Hodnotenie dôkazov

(1) Dôkazy správny súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

(2) Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

komentár k § 129

Hodnotením dôkazov je činnosť správneho súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 204/­2009).

K odseku 2 zákonodarca vysvetlil, že každý vykonaný dôkaz môže účastníkmi spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

§ 130

Domnienka

Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má správny súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

komentár k § 130

V zákone, či už hmotnoprávnom predpise alebo procesnoprávnom predpise môže byť pre určitú skutočnosť ustanovená domnienka (… predpokladá sa, že…), ktorá pripúšťa dôkaz opaku. Takúto skutočnosť má správny súd za preukázanú len v prípade, ak v konaní nevyšiel najavo opak. Vysvetlime si to na príklade: Podľa ustanovenia § 558 prvej vety Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ je uznanie dlhu platné, súd skutočnosť existencie dlhu v čase uznania predpokladá a nedokazuje ju. Druhá strana sporu – žalovaný však môže vyvrátiť túto domnienku dôkazom opaku (ide o dôkaz, z ktorého je zrejmé, že dlh neexistuje).

V procesnom práve nachádzame domnienku napríklad v ustanovení § 111 ods. 1 CSP (údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak), ktoré je v zmysle § 72 ods. 3 SSP aplikovateľné aj v správnom súdnictve.

§ 131

Viazanosť správneho súdu inými rozhodnutiami

Správny súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, rozhodnutím o osobnom stave a o vzniku alebo zániku spoločnosti. Rozhodnutím o priestupku a inom správnom delikte je správny súd viazaný len, ak takéto rozhodnutie nie je predmetom samotného konania.

§ 132

Prejudicialita

(1) Otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 131, si môže správny súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

(2) Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, správny súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

komentár k § 131 a § 132

Ustanovenie § 131 obsahuje výpočet rozhodnutí, ktorými je správny súd viazaný, a teda ktoré si nemôže posúdiť sám ako prejudiciálnu otázku. Ak by takáto otázka ešte nebola posúdená súdom alebo iným orgánom podľa § 131, súd postupuje podľa § 100 ods. 1 písm. a) a preruší konanie. V ostatných prípadoch, teda ak má o určitej otázke právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci a táto ešte nebola rozhodnutá, môže správny súd posúdiť sám ako prejudiciálnu otázku, nemôže však o nej autoritatívne rozhodnúť z dôvodu nedostatku právomoci. Ak by ju nemienil posúdiť sám, môže postupovať podľa § 100 ods. 2 písm. a). Ak už bolo o takejto otázke rozhodnuté, súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia. Správny súd totiž nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom konaní a nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec správne alebo nesprávne právne posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej „nové“ právne posudzovanie v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Pokiaľ súd spomenutý prejudiciálny účinok ignoruje (nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah a rozhodne v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom), nerešpektuje záväzné súdne rozhodnutie a koná v rozpore s ústavou, v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (citované z R 40/­2013).

Predkladateľ novej právnej úpravy uviedol, že ak orgán, do ktorého právomoci rozhodovanie o danej veci patrí, rozhodne až po posúdení súdom, pričom rozhodne inak, ako vec posúdil súd, je to dôvod na obnovu konania.

ŠTVRTÁ HLAVA

ROZHODNUTIA VO VECI SAMEJ

Všeobecné ustanovenia

§ 133

(1) Vo veci samej rozhoduje správny súd rozsudkom. Tento zákon ustanovuje, kedy správny súd rozhoduje vo veci samej uznesením.

(2) Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak.

komentár k § 133

V správnom súdnictve sa v merite veci, teda vo veci samej rozhoduje zásadne rozsudkom, avšak SSP ustanovuje aj uznesenie ako formu meritórneho rozhodnutia v taxatívne určených prípadoch, hlavne v osobitných konaniach podľa štvrtej časti. Tak je tomu napríklad podľa § 356 SSP v konaní o preskúmaní zákonnosti uznesenia zastupiteľstva, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením zruší napadnuté uznesenie zastupiteľstva.

Podľa § 29 konanie na správnych súdoch je jednoinštančné, ak tento zákon neustanovuje inak. Ide o novinku v právnej úprave správneho súdnictva. Zákonodarca túto úpravu zvolil z dôvodu dôslednejšieho uplatnenia princípu procesnej ekonómie. Riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu krajského súdu, ako súdu prvej inštancie vo veci samej, ktorým bolo doteraz odvolanie, už právna úprava nepozná. Predkladateľ uviedol, že odvolanie sa v súdnej praxi správnych súdov ukázalo pre správne súdnictvo ako nevhodné, nakoľko správny súd nie je súdom skutkovým, ale účelom a cieľom konania v správnom súdnictve je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy, teda posudzovanie otázok právnych. Ako opravné prostriedky v správnom súdnictve sa zakotvili kasačná sťažnosť a žaloba na obnovu konania, obidva ako mimoriadne opravné prostriedky proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ktoré budú prípustné, ak SSP neustanovuje inak. Pozri § 439 SSP.

§ 134

(1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak

a)  rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b)  rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,

c)  ide o veci podľa § 192,

d)  ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,

e)  ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),

f)  vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

komentár k § 134

Žalobný návrh je obligatórna náležitosť správnych žalôb, pričom žalobným návrhom je správny súd viazaný. Táto zásada sa nazýva zásada „ne ultra petitum“. Viazaný je však nielen rozsahom, ale aj dôvodmi žaloby. Zjednodušene by sa dala táto zásada vysvetliť tak, že správny súd nemôže vymedzovať (určovať, meniť) namiesto žalobcu rozsah súdneho prieskumu a ani vyhľadávať sám z úradnej povinnosti konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Výnimky z tejto zásady, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby upravuje odsek 2.

§ 135

(1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

(2) Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak

a)  ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k),

b)  rozhoduje podľa § 192.

komentár k § 135

Ustanovenie upravuje, ktorý skutkový stav v danej veci je rozhodujúci pre rozhodnutie správneho súdu v jednotlivých konaniach, teda skutková situácia v ktorom čase je rozhodujúca pre rozhodnutie správneho súdu. V zásade je to čas právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo ak ide o opatrenie orgánu verejnej správy, tak čas vydania opatrenia. Stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia správneho súdu je rozhodujúci v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, žalobách vo veciach politických práv, kompetenčných žalobách, návrhoch v iných veciach ako aj pri peňažnej moderácii, teda znižovaní výšky peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody, ktoré boli priznané napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy.

§ 136

Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví správny súd vo výroku rozhodnutia. Vo výroku správny súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania.

komentár k § 136

Ustanovenie upravuje náležitosti výrokovej časti rozsudku. Znenie výrokovej časti je obligatórnou časťou rozsudku (pozri § 139).

Zdôrazňujeme, že okrem rozhodnutia vo veci samej vysloví vo výrokovej časti správny súd aj rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, nie výške tejto náhrady. Bližšie pozri § 175 SSP.

Prvý diel

Rozsudok

§ 137

(1) Na rozsudku sa uznáša senát nadpolovičnou väčšinou hlasov na neverejnej porade, pri ktorej okrem členov senátu a zapisovateľa nesmie byť nikto prítomný.

(2) Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku.

(3) Rozsudok sa vyhlasuje ústne, ak prebehlo vo veci pojednávanie a pri vyhlasovaní je prítomný aspoň jeden účastník konania, osoba zúčastnená na konaní alebo verejnosť. Ak sú pri vyhlasovaní rozsudku prítomní iba sudcovia a zapisovateľ, rozsudok správny súd vyhlási vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní; deň vyhlásenia sa poznamená na písomnom vyhotovení.

(4) Vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením.

komentár k § 137

Každý rozsudok sa musí vyhlásiť verejne, a to aj v prípade, ak súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje s pojednávaním, rozsudok vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo, výnimočne, hlavne pri právne zložitejších veciach môže súd na vyhlásenie rozsudku odročiť pojednávanie najdlhšie na jeden mesiac (pozri § 116 SSP).

Pred vyhlásením rozsudku vyzve predseda senátu prítomných, aby povstali. Sám rozsudok vyhlasuje až do konca výrokovej časti v stoji, dôstojným spôsobom, plynulo, zrozumiteľne a nahlas. Po vyhlásení výrokovej časti rozsudku vyzve predseda senátu prítomných, aby si sadli, a sám tiež v sede rozsudok odôvodní a dá potrebné poučenie. Obdobne sa postupuje aj pri vyhlasovaní výroku a odôvodnenia uznesenia s tým rozdielom, že sa celé uznesenie vyhlasuje v sede. Po úplnom vyčerpaní obsahu súdneho pojednávania vyhlási sudca súdne pojednávanie za skončené a vyzve prítomných, aby opustili pojednávaciu miestnosť.

Druhú vetu tretieho odseku zákonodarca vysvetlil tak, že ak by sa malo rozhodnutie po pojednávaní vyhlasovať „do prázdnej pojednávacej miestnosti“, nakoľko sú prítomné iba súdne osoby, t.j. sudcovia a zapisovateľ (pravdepodobne zákonodarca mienil uviesť namiesto v súčasnosti neexistujúcej funkcie zapisovateľa funkciu asistenta senátu), správny súd vyhlási rozsudok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu štrnástich dní. Podľa predkladateľa je tým ústavný princíp verejného vyhlásenia rozsudku naplnený lepšie.

Pokiaľ správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, čo bude v správnom súdnictve vo väčšine prípadov, postupuje podľa odseku 4.

§ 138

Len čo správny súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

komentár k § 138

Zakotvuje sa rovnaký princíp ako aj v sporovom civilnom konaní, a to princíp viazanosti správneho súdu vyhláseným rozsudkom.

To znamená, že po vyhlásení rozsudku ho už súd nemôže dodatočne meniť, rušiť, dopĺňať a podobne, a to ani v prípade, keby po vyhlásení dospel k záveru, že rozsudok je vecne nesprávny. Vyhlásený výrok je pre súd záväzný a v písomnom vyhotovení rozsudku už súd nemôže rozhodnúť inak, než znie vyhlásený výrok.

§ 139

(1) V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej republiky“ uvedie označenie správneho súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie účastníkov konania a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o prípustnosti kasačnej sťažnosti, o lehote na podanie kasačnej sťažnosti, o náležitostiach kasačnej sťažnosti, o povinnom zastúpení advokátom v kasačnom konaní alebo o neprípustnosti opravného prostriedku, deň a miesto vyhlásenia.

(2) V odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

(3) Ak sa správny súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

(4) Odôvodnenie rozsudku senátu obsahuje aj pomer hlasov, akým bol rozsudok prijatý. Ak rozsudok nebol prijatý jednomyseľne, sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím senátu, alebo s jeho odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko uviedlo v odôvodnení rozsudku.

(5) Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami.

komentár k § 139

Ustanovenie upravuje náležitosti písomného vyhotovenia rozsudku. V odseku 1 sú uvedené všeobecné formálne náležitosti rozsudku, vrátane poučenia o prípustnosti kasačnej sťažnosti (pozri § 439), o lehote na jej podanie (pozri § 443) a jej náležitostiach (pozri § 445), ako aj o povinnom zastúpení advokátom (pozri § 449). Ak tento zákon v ustanovení § 449 ods. 2 pripúšťa výnimku z povinného právneho zastúpenia v kasačnom konaní, krajský súd na to v poučení musí poukázať.

Ako vysvetlil predkladateľ novej právnej úpravy, osobitosť konania v správnom súdnictve vyžaduje aj osobitnú úpravu odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu, pričom, ak za nedodržanie právneho názoru správneho súdu, môže byť uložená pokuta [§ 80 ods. 1 písm. c)], je správny súd povinný okrem uvedenia svojho jasného právneho názoru aj inštruovať orgán verejnej správy, ako má ďalej v konaní postupovať.

Ustanovenie odseku 3 používa pojem „ustálená rozhodovacia prax“, ktorú predkladateľ vysvetľuje tak, že správny súd je povinný dôkladne zdôvodniť odklon od svojho predošlého rozhodnutia v obdobnej veci od ustálenej či publikovanej judikatúry, rozhodnutí vyšších súdov alebo od názorov právnej vedy, najmä ak nimi argumentujú účastníci. V senátnych rozsudkoch sa osobitne zdôrazňuje možnosť tzv. separátneho vóta vo forme možnosti jeho uvedenia v písomnom vyhotovení rozsudku.

Novinkou je povinnosť číslovania odsekov odôvodnenia rozsudku arabskými číslicami, ktoré sa zaviedlo z dôvodu lepšieho citovania a odkazovania.

§  Judikatúra

     Uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 245/­2016: Správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého, ale účinnej ochrane subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa.

§ 140

Vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

komentár k § 140

Zmyslom tohto ustanovenia je, aby pri opakujúcich sa totožných žalobách toho istého žalobcu správny súd nemusel opakovať stále tie isté dôvody rozhodnutia.

Takéto odôvodnenie je uplatnením princípu hospodárnosti a efektivity konania v správnom súdnictve. Správny súd má v takomto prípade na výber, či na totožný rozsudok len poukáže, alebo stručne zopakuje jeho dôvody.

§ 141

Písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje sudca a pri senátnych rozhodnutiach všetci členovia senátu. Ak ho nemôže podpísať sudca, podpíše ho iný poverený sudca; ak rozsudok nemôže podpísať predseda senátu alebo iný člen senátu, podpíšu ho zvyšní členovia senátu; dôvod sa poznamená na písomnom vyhotovení.

komentár k § 141

Upravuje sa podpisovanie písomného vyhotovenia rozsudku.

§ 142

Doručovanie rozsudku

(1) Rozsudok sa doručuje účastníkom konania, osobám zúčastneným na konaní a zainteresovanej verejnosti, prípadne ich zástupcom, do vlastných rúk.

(2) Rozsudok, v ktorom správny súd uplatnil ustanovenia predpisov o ochrane hospodárskej súťaže, doručí protimonopolnému úradu; ak uplatnil čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, doručí rozsudok aj Komisii.

(3) Rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia, ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak. Túto lehotu môže predseda súdu zo závažných dôvodov predĺžiť, najviac však o dva mesiace. V konaniach, v ktorých je správny súd povinný rozhodnúť v lehotách počítaných na dni, rozsudok sa vyhotoví a odošle najneskôr do siedmich pracovných dní.

komentár k § 142

Rozsudok sa doručuje všetkým subjektom uvedeným v odseku 1 do vlastných rúk (pozri § 111 CSP). Ostatným subjektom, ktorým sa má rozsudok doručiť, nie je potrebné doručovať ho do vlastných rúk. Rozsudok sa musí vyhotoviť a aj odoslať do 30 kalendárnych dní odo dňa jeho vyhlásenia. Predseda súdu môže na žiadosť konajúceho sudcu zohľadniac závažné dôvody (napríklad práceneschopnosť sudcu) rozhodnúť, že túto lehotu predlžuje, avšak najviac o dva mesiace. Rozhodnutie predsedu súdu sa zažurnalizuje do spisu. Uvedené sa netýka konaní, v ktorých je správny súd povinný rozhodnúť v lehotách počítaných na dni. V týchto konaniach neplatí 30-dňová lehota na jeho vyhotovenie a odoslanie a neaplikuje sa ani možnosť predĺženia lehoty na základe rozhodnutia predsedu súdu.

Oprava a doplnenie rozsudku

§ 143

Správny súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí osobám uvedeným v § 142 ods. 1.

komentár k § 143

Zákon vyžaduje, aby súdne rozhodnutie bolo určité, jasné a formálne bezchybné. V prípade, že nespĺňa tieto náležitosti, pripúšťa sa možnosť jeho opravy za stanovených podmienok tak, aby bola zachovaná zásada viazanosti súdu vyhláseným rozsudkom (pozri § 138). Súdne rozhodnutie možno opraviť postupom podľa § 143 len v presne stanovených prípadoch, ak ide o chyby v písaní, počítaní a ďalej ak ide o také chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu ako chyby v písaní a počítaní, t.j. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním duševnej či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozhodnutie vyhlasovala alebo vyhotovovala, a ktoré sú každému zrejmé (upravené z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 M Cdo 21/­2008).

Inštitút tzv. opravného uznesenia zostal v novej úprave nezmenený. Chyby v písaní a počítaní ako aj iné zrejmé nesprávnosti v rozsudku súd môže opraviť kedykoľvek, t. j. aj po právoplatnosti rozsudku, pričom tak urobí buď z vlastnej iniciatívy alebo na návrh účastníka alebo iného subjektu. O oprave sa vydáva opravné uznesenie, ktoré sa doručí tým subjektom, ktorým sa doručoval rozsudok.

§ 144

(1) Ak nerozhodol správny súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, môže účastník konania do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Správny súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

(2) Doplnenie urobí správny súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak správny súd nevyhovie návrhu účastníka konania na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.

(3) Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku.

komentár k § 144

Upravujú sa podmienky pre vydanie tzv. dopĺňacieho rozsudku. V odseku 1 uvedenú vadu nemôže súd sanovať vydaním opravného uznesenia. Keďže na dopĺňací rozsudok sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku, tento musí byť taktiež riadne vyhlásený podľa § 137.

Právoplatnosť rozsudku a vykonateľnosť rozsudku

§ 145

(1) Doručený rozsudok je právoplatný, ak nie je ďalej ustanovené inak.

(2) Rozsudok krajského súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o

a)  správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom voči rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane,

b)  správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,

c)  správnej žalobe vo veciach správneho trestania,

d)  správnej žalobe vo veciach administratívneho vyhostenia.

(3) Rozsudok krajského súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku.

(4) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov konania, osoby zúčastnené na konaní, zainteresovanú verejnosť a pre orgány verejnej moci.

(5) Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

komentár k § 145

Právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia. Zároveň ide o časový okamih skončenia základného konania. Vzhľadom k tomu, že konanie v správnom súdnictve je jednoinštančné (pozri § 29 a § 133 ods. 2 SSP), doručený rozsudok je v zásade právoplatný. Rozhodnutie teda právoplatnosť nadobúda už dňom doručenia s výnimkami uvedenými v odsekoch 2 a 3.

Kým v odseku 1 je upravená tzv. formálna stránka právoplatnosti, odsek 4 upravuje materiálnu stránku právoplatnosti, ktorá spočíva v záväznosti súdneho rozhodnutia na definovaný okruh subjektov.

Neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) je jednou z podmienok konania. To znamená, že ak nadobudol právoplatnosť rozsudok, nemôže znovu o tej istej veci prebiehať ďalšie konanie. Ak by napriek tomu bola podaná žaloba, kde by sa žalobca domáhal rozhodnutia v takej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, súd postupuje podľa § 98 ods. 1 písm. a) a uznesením odmietne žalobu z dôvodu, že o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté.

Ministerstvo spravodlivosti SR spustilo v máji 2019 pre verejnosť nový Register právoplatností a vykonateľností súdnych rozhodnutí, kde si účastníci konania môžu zistiť, či ich rozhodnutie už nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a nemusia tak dotazovať samotný konajúci súd. Register doložiek právoplatností a vykonateľností súdnych rozhodnutí je verejný register, na základe ktorého si môže účastník konania, právny zástupca, resp. tretia strana, preveriť či predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a/alebo vykonateľnosť. Údaje sú do tohto registra preberané automatizovane priamo z informačného systému súdov. Vyhľadávanie je veľmi jednoduché. Pokiaľ je známy kód ECLI, stačí ho zadať do poľa a vyhľadať. Pokiaľ je strane známa spisová značka, je potrebné uviesť nasledovné: spisovú značku, názov súdu, ktorý vydal rozhodnutie a dátum rozhodnutia.

§ 146

(1) Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na splnenie povinnosti, ktorú správny súd vo výroku určil, inak jeho právoplatnosťou.

(2) Rozsudok kasačného súdu vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho vyhlásenia.

komentár k § 146

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. V ustanovení § 146 sa upravuje vykonateľnosť rozsudku správneho súdu.

Druhý diel

Uznesenie

Prvý oddiel

Rozhodovanie uznesením

§ 147

(1) Správny súd rozhoduje uznesením, ak

a)  nerozhoduje vo veci samej,

b)  tak ustanovuje tento zákon.

(2) Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141.

komentár k § 147

Uznesením správny súd rozhoduje v nemeritórnych otázkach, teda nie vo veci samej (spravidla procesné rozhodnutia), avšak môže aj v merite veci rozhodnúť, ak tak ustanovuje tento zákon. Pozri aj § 133.

§ 148

(1) Uznesenie správny súd vyhlási verejne, ak bolo vydané na pojednávaní vo veci samej alebo pri inom úkone správneho súdu.

(2) Uznesenie správny súd vyhotoví písomne a doručí ho, ak

a)  je proti nemu prípustný opravný prostriedok,

b)  je to potrebné na vedenie konania alebo

c)  ide o uznesenie, ktorým sa v konaní ukladá nejaká povinnosť.

§ 149

(1) V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie správneho súdu, ktorý ho vydal, označenie účastníkov konania a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o opravnom prostriedku a deň a miesto vydania uznesenia.

(2) Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

komentár k § 148 a § 149

Vychádza sa v zásade z doterajšej právnej úpravy vyhlasovania a vyhotovovania uznesení, upozorňujeme však na novú povinnosť odôvodniť úplne všetky uznesenia. V nemeritórnych uzneseniach postačí stručné odôvodnenie. Zo znenia zákona však nie je možné vyvodiť, kde je hranica medzi „štandardným“ odôvodnením a stručným odôvodnením uznesenia.

§ 150

Viazanosť správneho súdu
uznesením

(1) Správny súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nebolo vyhlásené, len čo ho vydal.

(2) Správny súd nie je viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania.

komentár k § 150

Ustanovenie o viazanosti súdu vyhláseným, resp. vydaným uznesením predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k § 138 (v spojitosti s § 147 ods. 2) upravujúcemu viazanosť súdu vyhláseným rozsudkom, ktoré sa tým pádom neuplatní. Správny súd nie je nikdy viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, t. j. napríklad uznesením o odročení pojednávania, uznesením o predĺžení sudcovskej lehoty a pod.

§ 151

Právoplatnosť uznesenia a vykonateľnosť uznesenia

(1) Doručené uznesenie, ktoré už nemožno napadnúť sťažnosťou, je právoplatné.

(2) Ak proti uzneseniu nie je prípustná sťažnosť, je právoplatné doručením.

(3) Ak uznesenie ukladá povinnosť, lehota na jej splnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné.

(4) Uznesenie správneho súdu o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 261 a 262, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy vykonávajúci inšpekciu podľa osobitného predpisu, nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť uplynutím 30 dní od doručenia uznesenia alebo podaním kasačnej sťažnosti v tejto lehote proti tomuto uzneseniu.

komentár k § 151

Upravuje sa právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia. Zákonodarca k uvedenému ustanoveniu uviedol, že v odseku 1 ide o uznesenia, voči ktorým je prípustná sťažnosť a márne uplynula lehota na jej podanie. K sťažnosti pozri § 152 a nasledujúce. Odsek 2 normatívne pokrýva situácie, kedy prostriedok procesnej obrany proti uzneseniu prípustný nie je; ak sa uznesenia nedoručujú, vlastnosť právoplatnosti neprichádza do úvahy (ide spravidla o uznesenia o vedení konania). V odseku 3 sa upravuje vykonateľnosť uznesenia.

Vlastnosť vykonateľnosti je imanentná len takým uzneseniam, ktoré ukladajú povinnosť niečo plniť. Pri ostatných uzneseniach vlastnosť vykonateľnosti nemá žiaden význam, preto ani nie je normatívne upravená (odseky 1 a 2).

K odseku 4 dôvodová správa uvádza, že tu sú stanovené výnimky z nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti pre konanie o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy proti žalovanému správcovi dane alebo Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky ako aj orgánov vykonávajúcich inšpekciu podľa osobitných predpisov (napr. § 22a zákona č. 136/­2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 44 a nasl. zákona č. 563/­2009 Z. z. v znení neskorších predpisov) z dôvodu zabránenia problémov s realizovaním týchto uznesení v praxi. Ustanovenie súvisí s ustanovením § 446 týkajúcim sa odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

Druhý oddiel

Sťažnosť

§ 152

Prípustnosť sťažnosti

(1) Proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť, ak ju tento zákon nevylučuje.

(2) Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

§ 153

Subjekty oprávnené podať
sťažnosť

Sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo uznesenie vydané v ich neprospech.

§ 154

Lehota a miesto na podanie sťažnosti

Sťažnosť musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na správnom súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

Náležitosti sťažnosti

§ 155

(1) V sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie napadnutého uznesenia,

b)  dátum, kedy bolo napadnuté uznesenie sťažovateľovi doručené,

c)  v čom sa postup správneho súdu považuje za nesprávny,

d)  návrh výroku rozhodnutia.

§ 156

(1) Rozsah a dôvody sťažnosti možno meniť len do uplynutia lehoty na jej podanie.

(2) V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti veci možné a účelné.

§ 157

Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa na konanie o sťažnosti nepoužijú.

§ 158

Účinky sťažnosti

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.

Konanie a rozhodnutie o sťažnosti

§ 159

(1) O sťažnosti rozhodne správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal.

(2) Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje senát správneho súdu, rozhodne o sťažnosti predseda senátu. Ak bolo napadnuté uznesenie vydané vo veci, v ktorej koná a rozhoduje sudca, rozhodne o sťažnosti sudca.

§ 160

(1) Správny súd rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

(2) Správny súd môže nariadiť výsluch účastníkov konania alebo iné zisťovanie, ak to považuje za potrebné.

§ 161

(1) Ak nie je sťažnosť dôvodná, správny súd sťažnosť zamietne.

(2) Ak je sťažnosť dôvodná, správny súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom správneho súdu.

§ 162

Proti rozhodnutiu o sťažnosti nie je prípustný opravný prostriedok.

komentár k § 152 až § 162

V civilnom procese a správnom súdnom procese vyšší súdny úradník rozhoduje na základe poverenia sudcu aj o výške náhrady trov konania, pokute a poriadkovej pokute, znalečnom, tlmočnom a svedočnom, preddavkoch na trovy dôkazu, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, odstraňovaní vád podania, opatreniach podľa osobitného predpisu, príslušnosti a právomoci súdu na konanie, prípustnosti vstupu intervenienta, prerušení konania podľa § 163 Civilného sporového poriadku, spojení vecí na spoločné konanie, pristúpení ďalšieho účastníka do konania, pripustení zmeny návrhu na začatie konania, iných procesných rozhodnutiach. Vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie alebo kasačnú sťažnosť. V civilnom procese a správnom súdnom procese vyšší súdny úradník vykonáva dožiadania, úkony súvisiace s rekonštrukciou súdneho spisu, úkony súvisiace s prípravou pojednávania, zisťovanie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, rozsudku na základe uznania alebo vzdania sa nároku, zisťovanie podmienok na vyhlásenie konkurzu, prípravu hodnotenia dôkazov po skončení dokazovania, prípravu rozhodnutí pre sudcu, úkony vo vykonávacom konaní, úkony súvisiace s prípravou súdneho spisu na predloženie odvolaciemu súdu alebo dovolaciemu súdu, úkony v správnych veciach pri príprave veci na rozhodnutie a iné procesné úkony.

Sťažnosť je novo zavedený prostriedok procesnej obrany, ktorý je prípustný len proti uzneseniam, ktoré sa doručujú v zmysle § 148 ods. 2, napr. proti uzneseniu o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník z poverenia sudcu alebo na základe zákonného zmocnenia. Sťažnosť teda nie je prípustná proti všetkým uzneseniam správneho súdu.

O sťažnosti rozhoduje správny súd, ktorý napadnuté uznesenie vydal (spravidla bez pojednávania), a teda nemá devolutívny účinok. Lehota na podanie sťažnosti je rovnaká ako v prípade odvolania. Ďalej sa upravuje aktívna procesná legitimácia na podanie sťažnosti (§ 153, pričom podotýkame, že prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil postavenie účastníka konania), náležitosti sťažnosti (§ 155 až § 156). Sťažnosť, ktorá je neúplná alebo nezrozumiteľná, nebude spadať pod režim odstraňovania vád podľa § 58 a § 59, ale súd sťažnosť, ak o nej nie je možné rozhodnúť, zamietne podľa § 161 ods. 1. Ak je dôvodná, správny súd postupuje podľa § 161 ods. 2.

Včas a oprávnenou osobou podaná sťažnosť má suspenzívny účinok, teda napadnuté uznesenie nenadobúda právoplatnosť. Vlastnosť vykonateľnosti samotným podaním sťažnosti suspendovaná nie je.

Rozhodnutie predsedu senátu alebo sudcu správneho súdu o sťažnosti je konečným rozhodnutím bez možnosti podať proti nemu akýkoľvek ďalší opravný prostriedok.

Z rovného postavenia účastníkov v konaní pred správnym súdom je možné zaujať záver, že podanú sťažnosť musí správny súd pred rozhodnutím o nej doručiť s výzvou na vyjadrenie ostatným účastníkom konania.

PIATA HLAVA

TROVY KONANIA V SPRÁVNOM
SÚDNICTVE

Trovy konania

§ 163

Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

komentár k § 163

Právna úprava trovy konania v novej právnej úprave prešla zásadnými zmenami. V prvom rade sa za trovy konania môžu považovať len tie výdavky, ktoré:

–   vznikli na správnom súde, teda počas konania,

–   vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva,

–   sú preukázané a odôvodnené (t. j. boli riadne vyčíslené a zdokladované) a

–   sú účelne vynaložené (boli vynaložené v príčinnej súvislosti s procesným postojom subjektu k predmetu konania a ich cieľom je presadzovanie nároku alebo procesná obrana proti nároku),

–   boli vynaložené (museli byť v konaní aj zaplatené).

Ak vynaložené výdavky nespĺňajú niektorý z týchto atribútov, nemôžu sa považovať za trovy konania ergo nemôžu byť priznané ani v rámci náhrady trov konania.

Pozri aj judikatúru k § 251 Civilného sporového poriadku.

§ 164

Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

komentár k § 164

Je potrebné rozlišovať medzi platením trov konania a náhradou trov konania. Každý si v konaní platí sám tie výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia, trovy dôkazov a i.), a len následne za splnenia predpokladov v ustanoveniach § 167 a nasl. má prípadný nárok na ich náhradu.

§ 165

Trovy dôkazu

Ak v konaní pred správnym súdom účastník konania navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, správny súd mu môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak účastník konania v lehote určenej správnym súdom preddavok nezloží, správny súd navrhnutý dôkaz nevykoná.

komentár k § 165

Uloženie preddavku na trovy dôkazu je v správnom súdnictve fakultatívne, čo znamená, že právna úprava ponecháva sa na zváženie správnemu súdu, či uloží alebo neuloží povinnosť zaplatiť preddavok na trovy navrhnutého dôkazu.

Správny súd uloží preddavok na trovy dôkazu, ak ide o dôkaz, ktorý bol navrhnutý účastníkom konania a zároveň je súdu známe, že s vykonaním tohto dôkazu sú spojené výdavky (napríklad znalecký posudok, svedočné, správa banky a i.), kedy súd zváži zdravotné a sociálne postavenie strany (pozri článok 6 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý sa aplikuje s poukazom na § 5 ods. 1 SSP). Súd tu vydáva uznesenie o uložení preddavku na trovy dôkazu. V prípade, ak preddavok nemieni uložiť, rozhodnutie nevydáva.

Ak súd uložil povinnosť zložiť preddavok a v lehote určenej súdom preddavok nebol zložený, súd navrhnutý dôkaz nevykoná (nenariadi znalecké dokazovanie, neurobí dopyt na banku, nenariadi obhliadku a podobne).

Je vhodné, aby tento následok bol účastníkom známy, preto by mal byť uvedený v uznesení o uložení povinnosti zložiť preddavok. Lehota na zloženie preddavku je sudcovskou lehotou, ktorá môže byť na žiadosť aj predĺžená (pozri § 67 ods. 2).

§ 166

Oslobodenie od súdneho poplatku

(1) Správny súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery účastníka konania.

(2) Priznané oslobodenie od súdneho poplatku správny súd kedykoľvek počas konania odníme, a to i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania preukáže, že pomery účastníka neodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku.

komentár k § 166

Oslobodenie od súdneho poplatku súd priznáva len na návrh, pričom oslobodenie musia odôvodňovať pomery žiadateľa. Nová právna úprava už nevyžaduje kumulatívne splnenie podmienky, že nejde o svojvoľné alebo zjavne bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Obsah pojmu „pomery účastníka“ zákon síce nešpecifikuje, no z podstaty oslobodenia jednoznačne vyplýva, že ide predovšetkým o pomery majetkové, pričom u fyzických osôb sa posudzujú zároveň pomery osobné, zárobkové, rodinné, sociálne a zdravotné. Majetkové pomery právnických osôb, resp. fyzických osôb – podnikateľov, sa preukazujú najmä výkazom o príjmoch a výdavkoch, výkazom o majetku a záväzkoch, potvrdením o podaní daňového priznania (prípadne samotným daňovým priznaním), výpismi z podnikateľských účtov a inými relevantnými dokladmi. V procese skúmania majetkových a iných pomerov účastníka je potom potrebné, aby súd skúmal predovšetkým tie okolnosti, ktoré nie sú len prechodnej povahy, pričom tieto okolnosti musia byť natoľko závažné, že poplatník objektívne nemôže splniť svoju poplatkovú povinnosť alebo že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo požadovať (citované z rozhodnutia 5 M Cdo 12/­2010).

Majetkové pomery žalobcu nemožno považovať za skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti a konanie o oslobodenie od súdneho poplatku nie je konaním, v ktorom by zákon ukladal súdu vyhľadávaciu povinnosť vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu. Je preto výlučne na žalobcovi, aby svoje tvrdenie o nepriaznivých pomeroch sám preukázal, na čo slúži, okrem iných, aj tlačivo dostupné na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Zákon nerozlišuje medzi subjektmi podnikateľskými a nepodnikateľskými. Oprávnenosť žiadosti preto súd hodnotí z hľadiska splnenia uvedených podmienok, pričom vychádza zo skutočností, preukázaných žiadateľom (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 40/­2014).

O priznaní oslobodenia ako aj o jeho odňatí podľa odseku 2 správny súd rozhoduje uznesením, ak rozhoduje súdny úradník, proti jeho uzneseniu je prípustná sťažnosť (pozri § 152 a nasl.). Uznesenie musí aj v prípade úplného vyhovenia návrhu na priznanie oslobodenia obsahovať stručné odôvodnenie (pozri § 149 ods. 2).

Pozri aj § 450 ods. 2.

Pozri aj judikatúru k § 254 Civilného sporového poriadku.

Náhrada trov konania

§ 167

(1) Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

(2) Správny súd prizná žalobcovi úplnú náhradu trov konania, ak bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).

(3) Správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak

a)  existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,

b)  bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy zrušené z dôvodu podľa § 206 ods. 5.

komentár k § 167

Náhrada trov konania v správnom súdnictve bola doteraz upravená v ustanovení § 250k. Odsek 2 vychádza z § 250k ods. 1 prvej vety, pričom umožňuje aplikovať náhradu trov podľa zásady úspechu v konaní, a to či už celkom alebo sčasti. Zákonodarca uviedol, že pri čiastočnom úspechu žalobcu sa náhrada trov pomerne rozdelí, prípadne správny súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prípade zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy z dôvodu, že bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo, že ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený správny súd prizná úspešnému žalobcovi úplnú náhradu trov konania vynaložených v súvislosti s uplatňovaním práva.

Odsek 3 upravuje situácie, kedy správny súd môže (fakultatívne) rozhodnúť, že náhrada trov konania sa celkom alebo sčasti úspešnému žalobcovi neprizná.

V odseku 3 písmeno b) bol pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnený osobitný zrušovací dôvod v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 206 ods. 5).

V takomto prípade správny súd nemusí žalobcovi priznať náhradu trov konania napriek tomu, že bol v konaní úspešný, nakoľko zrušenie rozhodnutia alebo opatrenia záviselo od objektívnej podstatnej zmeny okolností veci.

Pozastavme sa však pri pojme „dôvody hodné osobitného zreteľa“, ktoré zákon bližšie nedefinuje. Ako uvádza judikatúra, konkrétne dôvody, vzťahujúce sa na ten ktorý konkrétny prípad, ponecháva na úvahu súdu, ktorá však musí mať svoje zhmotnenie v odôvodnení rozhodnutia. Inak povedané, z odôvodnenia rozhodnutia súdu, ktorý vo vzťahu k úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, musia byť zrejmé dôvody, ktoré súd k takémuto skôr výnimočnému rozhodnutiu viedli, lebo právo úspešného účastníka na náhradu trov konania je imanentnou súčasťou práva na súdnu ochranu, zakotveného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z uvedeného preto vyplýva, že takéto rozhodnutie súdu nemôže byť založené len na marginálnych dôvodoch (z odôvodnenia R 36/­2015). Významnými z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo 5/2006).

Ešte raz zdôrazňujeme, že aplikácia ustanovenia § 167 sa týka výlučne len náhrady trov konania úspešného žalobcu. Jeho aplikácia na iné subjekty je vylúčená. K náhrade trov ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti pozri § 169.

§ 168

Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

komentár k § 168

Ide o nové ustanovenie, ktoré subsumuje prípady čiastočného alebo úplného úspechu žalovaného v správnom súdnictve. Podľa novej právnej úpravy má právo na náhradu trov konania aj žalovaný, a to podľa pomeru svojho úspechu vo veci, avšak, len za splnenia podmienky, ak to možno spravodlivo požadovať. Zákonodarca ako príklad aplikácie uviedol prípady šikanóznych žalôb. Aj pre žalovaného platí, že musí ísť o dôvodne vynaložené trovy. Zákonodarca inštruuje, že v týchto prípadoch bude musieť správny súd napríklad starostlivo zvažovať či možno od žalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté žalovanému orgánu štátnej správy tým, že udelil plnú moc advokátovi, keďže obhajovať na správnom súde nimi vydané rozhodnutia predstavuje samozrejmú súčasť povinností vyplývajúcich z bežnej správnej agendy, ku ktorej je orgán personálne aj finančne zo štátneho rozpočtu vybavený. V tejto súvislosti možno poukázať napr. na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. septembra 2004, ktorý vychádza z predpokladu, že kvalifikovaní štátni zamestnanci, ktorých postavenie, práva a povinnosti, rovnako ako aj zodpovednosť sú dostatočne podrobne upravené v zákone o štátnej službe, by nemali využívať právnu pomoc súkromnej sféry, ktorej by náhradu trov konania musel platiť v prípade neúspechu druhý účastník.

Pre pomer úspechu žalovaného, rovnako ako pri čiastočnom úspechu žalobcu, platí primerane ustanovenie § 245 ods. 2 CSP, ktoré je možné aplikovať s poukazom na ustanovenie § 25 veta prvá SSP.

§ 169

Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

komentár k § 169

Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť nemajú právo na náhradu trov konania, ale majú voči neúspešnému účastníkovi len právo na náhradu tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Podľa predkladateľa by sa tým malo zamedziť zbytočným vstupom do konania pred správnym súdom len z dôvodu možnosti náhrady trov konania.

Ak je zainteresovaná verejnosť v pozícii žalobcu (pozri § 42), vzťahuje sa na ňu režim § 167. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže správny súd aj týmto subjektom priznať právo na náhradu trov; dôvody hodné osobitného zreteľa musí taktiež odôvodniť.

§ 170

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak

a)  žaloba bola odmietnutá,

b)  konanie bolo zastavené,

c)  konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora,

d)  ide o konanie o kompetenčnej žalobe.

komentár k § 170

Ustanovujú sa prípady, kedy žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Ak by však účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania podľa § 171 ods. 1 SSP. Zdôrazňujeme, že ide o zmenu v právnej úprave oproti doterajšiemu ustanoveniu § 250h ods. 2 OSP a doteraz aplikovávanému § 146 ods. 2 OSP.

§ 171

(1) Ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

(2) Ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania.

komentár k § 171

V ustanovení odseku 1 sa rieši otázka náhrady trov konania pri odmietnutí žaloby (pozri § 98) alebo zastavení konania (pozri § 99). Súd zaviaže na náhradu trov konania toho účastníka konania, ktorý procesne zavinil zastavenie konania.

K procesnému zavineniu si dovolím odcitovať časť uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010, kde tento súd uviedol, že zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.

Odsek 2 upravuje situácie, ak strana procesne zavinila také trovy, ktoré by inak neboli vznikli, a teda ide o otázku separátnych (oddelených) trov, ktoré musí zaplatiť účastník, ktorý procesne zavinil ich vznik, napríklad neodôvodnenou neúčasťou na pojednávaní, čím sa pojednávanie zmarilo a pod. Na náhradu takýchto trov má účastník nárok, aj keď bol v konaní inak neúspešný.

§ 172

(1) Svedkovi môže správny súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

(2) Náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov správny súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý.

(3) Náhrada podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr však do desiatich dní; inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.

§ 173

Ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

komentár k § 172 a § 173

Upravuje sa právo svedka na svedočné a znalca, pokiaľ bol vyslúchnutý. Svedok alebo znalec si náhradu uplatňujú pri podaní výpovede, najneskôr však do desiatich kalendárnych dní pod hrozbou zániku tohto ich práva. O práve na svedočné musí byť svedok poučený podľa § 200 ods. 2 CSP. Svedočné ako aj náhrada znalcovi za účasť na výsluchu môže byť vopred krytá preddavkom podľa § 165 SSP.

Rovnaké právo na náhradu, avšak aj povinnosť ich uplatnenia má aj osoba, ktorá mala edičnú alebo informačnú povinnosť v konaní. Predkladateľ uviedol, že ustanovenie § 173 pokrýva aj potenciálne výdavky štátu.

§ 174

Ak správny súd nariadil vo veci na návrh účastníka konania znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

komentár k § 174

Ohľadom náhrady výdavkov spojených s vykonaním znaleckého dokazovania sa odkazuje na Vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 23. augusta 2004 č. 491/­2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorá ustanovuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času za znaleckú činnosť, tlmočnícku činnosť alebo prekladateľskú činnosť vykonávanú znalcom na základe zmluvy alebo ustanovenia súdom alebo iným orgánom verejnej moci (znalečné), tlmočníkom a prekladateľom na základe zmluvy alebo ustanovenia súdom alebo iným orgánom verejnej moci (tlmočné). Ide o vykonávaciu vyhlášku k zákonu č. 382/­2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Rozhodovanie o trovách konania

§ 175

(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

(3) Lehota na zaplatenie náhrady trov konania nesmie byť kratšia ako 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa odseku 2.

komentár k § 175

Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Predkladateľ uviedol, že v novej právnej úprave sa upúšťa od doterajšej koncepcie uplatňovania si nároku na náhradu trov konania, čím má ambíciu tento procesný inštitút zjednodušiť a zhospodárniť, čo znamená, že či si už účastník nárok na náhradu uplatnil alebo nie, súd v konečnom rozhodnutí uvedie, či má nárok na náhradu a v akom pomere (napríklad 100 %, 50 % a i.).

Čiže správny súd rozhoduje o nároku podľa zásad o náhrade trov konania a uplatnením týchto zásad dospeje k pomeru vyjadrenému percentom alebo zlomkom, pričom konkrétnu výšku trov konania ponecháva na rozhodnutie súdneho úradníka.

Podľa novej právnej úpravy sú trovami konania len všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde, preto pokiaľ úspešný účastník (alebo účastník, ktorý procesne nezavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania) nepreukáže a dostatočne neodôvodní svoje výdavky, tieto sa nebudú považovať za trovy konania.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka o konkrétnej výške náhrady trov konania je prípustná sťažnosť podľa § 152. Zákon neupravuje v akej lehote je súdny úradník povinný o výške náhrady trov konania rozhodnúť a neupravuje ani lehotu, v akej je účastník povinný trovy konania vyčísliť a ani následky nevyčíslenia trov konania.

§ 176

(1) Ak bol v konaní úspešný účastník konania zastúpený advokátom, správny súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov advokáta.

(2) Ak bol v konaní úspešný účastník konania zastúpený viacerými advokátmi, správny súd určí za prijímateľa náhrady trov jedného z nich.

komentár k § 176

Upravuje sa osobitná náležitosť uznesenia o výške náhrady trov konania na rámec náležitostí podľa § 149, a to určenie prijímateľa náhrady trov konania (platobné miesto), v prípade, ak bola strana zastúpená jedným alebo viacerými advokátmi.

TRETIA ČASŤ

SPRÁVNA ŽALOBA

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÁ SPRÁVNA ŽALOBA

§ 177

Konanie o správnej žalobe

(1) Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

(2) Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

§ 178

Žalobná legitimácia

(1) Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

(2) Prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

(3) Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

komentár k § 177 a § 178

Všeobecná správna žaloba je základným druhom žaloby v správnom súdnictve, ktorou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Primárnym predmetom a zmyslom žaloby je ochrana subjektívnych práv, avšak zákonom určené subjekty, predovšetkým prokurátor sa môže touto žalobou domáhať ochrany aj iných ako subjektívnych práv.

Žalobná legitimácia preto svedčí trom typom subjektov, a to:

1.  fyzická osoba alebo právnická osoba, a to za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov podľa § 182 ods. 1 písm. e).

2.  Druhým subjektom oprávneným podať správnu žalobu je prokurátor. Procesným predpokladom pre podanie žaloby je skutočnosť, že protestu prokurátora proti žalovanému rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy nebolo vyhovené. Rozhodnutie o nevyhovení protestu prokurátora je prílohou správnej žaloby prokurátora podľa § 182 ods. 2 písm. c).

3.  Tretím aktívne legitimovaným subjektom je zainteresovaná verejnosť, ktorá tvrdí, že rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. V nadväznosti na znenie § 42 ods. 1 písm. a) sa pritom musí jednať o veci životného prostredia, v ktorých má zainteresovaná verejnosť podľa osobitných predpisov právo na účasť v správnom konaní.

§  Judikatúra

     Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. februára 2018, sp. zn. 6Nds/­13/­­2017, publikované pod č. R 37/­2018: Z ustanovení Správneho súdneho poriadku, ako i z jeho dôvodovej správy vyplýva, že vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa rozumie príslušné rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa zákona č. 480/­2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 404/­2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ostatné rozhodnutia alebo opatrenia vydané orgánmi verejnej správy v zmysle uvedených zákonov sa preskúmavajú na základe všeobecnej správnej žaloby, a preto i súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia o udelenie prechodného pobytu na účely podnikania je potrebné subsumovať pod režim všeobecnej správnej žaloby. Miestna príslušnosť krajského súdu sa v týchto prípadoch určuje tak, že miestne príslušným je krajský súd, v obvode ktorého má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodoval v prvom stupni (ustanovenie § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku), a teda na konanie nebude príslušný kauzálny správny súd.

§ 179

Správna žaloba opomenutého účastníka

(1) Ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

(2) Ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu.

(3) Doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je opomenutý účastník oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť.

(4) Po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby opomenutým účastníkom uplynuli viac ako tri roky.

(5) Opomenutý účastník môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia.

(6) Ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže opomenutý účastník podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku.

(7) Ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná.

komentár k § 179

Ustanovenie upravuje správnu žalobu opomenutého účastníka, teda účastníka, ktorý tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom malo v administratívnom konaní konať.

Na podanie žaloby je stanovená lehota troch rokov, pričom v prípade, ak by bola takáto žaloba podaná po lehote, postupuje správny súd podľa odseku 4 druhej vety. V odseku 2 je upravená fakultatívna sankcia, ktorú môže správny súd uložiť.

Pokiaľ správny súd žalobe opomenutého účastníka vyhovie a uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť mu vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie, doručením uznesenia správneho súdu nastávajú účinky upravené v odseku 3, a teda zo zákona sa odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, opomenutému účastníkovi vzniká právo podať proti tomuto aktu riadny opravný prostriedok, pokiaľ je prípustný a povinnosť orgánu verejnej správy o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. Následne postupuje správny súd podľa odseku 4.

§ 180

Žalovaný

(1) Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

(2) Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ak je žalobcom prokurátor alebo zainteresovaná verejnosť.

(3) Namiesto orgánu verejnej správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odsekov 1 a 2.

komentár k § 180

Upravuje sa, kto je v konaní o všeobecnej správnej žalobe žalovaným.

§ 181

Lehota na podanie správnej žaloby

(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(2) Prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora.

(3) Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

(4) Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

komentár k § 181

Lehota na podanie správnej žaloby je dvojmesačná. Ide o prekluzívnu lehotu, ktorá je síce pri všetkých žalobcoch rovnakého trvania, rozdielny je len počiatok jej plynutia, ktorý je pri fyzickej a právnickej osobe v zásade deň oznámenia rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, pri prokurátorovi deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora a pri zainteresovanej verejnosti deň právoplatnosti rozhodnutia alebo deň vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Po uplynutí tejto lehoty právo podať správnu žalobu zaniká a odpustenie zmeškania lehoty nie je prípustné. Ak by bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty, súd uznesením odmietne žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. d) ako oneskorene podanú.

Náležitosti správnej žaloby

§ 182

(1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3 a osôb zúčastnených na konaní podľa § 41 ods. 1,

c)  označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia a deň jeho vydania, prípadne označenie výrokov, ktoré žalobca napáda, ak sú tieto samostatné a oddeliteľné a žaloba nesmeruje voči celému rozhodnutiu alebo opatreniu,

d)  deň oznámenia napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia žalobcovi podľa § 181 ods. 1 alebo deň právoplatnosti rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa § 181 ods. 2 alebo deň právoplatnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 181 ods. 3 alebo uvedenie, že žalobca sa považuje za opomenutého účastníka,

e)  dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“),

f)  označenie dôkazov, ak ich žalobca navrhuje vykonať,

g)  vyjadrenie, či žalobca žiada nariadenie pojednávania; na neskoršiu žiadosť žalobcu o nariadenie pojednávania správny súd neprihliada,

h)  návrh výroku rozhodnutia (ďalej len „žalobný návrh“).

(2) K správnej žalobe musí byť pripojené

a)  splnomocnenie udelené advokátom, ak nejde o výnimky uvedené v § 49 ods. 1 a 2,

b)  potvrdenie o požadovanom vzdelaní žalobcu, jeho zamestnanca alebo člena podľa § 49 ods. 1,

c)  jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak nejde o opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1, alebo jedno vyhotovenie rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora vydané v poslednom stupni, ak ide o správnu žalobu podanú prokurátorom.

komentár k § 182

Ako uvádza ustanovenie § 31 ods. 3, žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 musí obsahovať aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania podľa § 6 ods. 2. Správna žaloba teda musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 57 a osobitné náležitosti vymedzené v § 182 ods. 1.

Odsek 2 upravuje povinné prílohy správnej žaloby v závislosti od osoby žalobcu. V prípade absencie týchto príloh alebo povinných náležitostí postupuje správny súd podľa § 59.

§ 183

Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

komentár k § 183

Ako vyplýva už zo všeobecných ustanovení o konaní, konkrétne z ustanovenia § 62, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd. Rozšírenie žaloby alebo uvedenie ďalších žalobných bodov (dôvodov) je možné len v prekluzívnej lehote určenej pre jej podanie.

Odkladný účinok správnej žaloby

§ 184

Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 185

Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a)  ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b)  ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

§ 186

(1) Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

(2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

§ 187

(1) Ak správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a), je povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.

(2) Ak správny súd priznal žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. b), je povinný podať na Súdny dvor Európskej únie návrh týkajúci sa platnosti právne záväzného aktu Európskej únie, ak takýto návrh ešte nebol podaný.

(3) O návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

§ 188

Ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

§ 189

Uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli.

komentár k § 184 až § 189

Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis. Pozri napríklad ustanovenia § 213 a § 396 tohto zákona. Avšak aj správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Môže tak urobiť len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, a to len z dôvodov uvedených v písm. a) a b). Takýto postup správneho súdu však zákon vylučuje v prípade podľa § 227. Pozri aj § 237 a § 258 a v prípade kasačnej sťažnosti § 446, § 447 a § 482. Pre vysvetlenie, odkladný účinok správnej žaloby podľa SSP predstavuje širší inštitút ako bol odklad vykonateľnosti podľa § 250c ods. 1 OSP. Priznaním odkladného účinku sa totiž pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže ani byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Ak však správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok, je povinný následne postupovať podľa § 187.

§  Judikatúra

     Nález Ústavného súdu SR z 18. 9. 2018, sp. zn. III. ÚS 231/­2018: Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP má charakter úkonu vo veci samej a ako také bráni zastaveniu konania podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch.

     Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. septembra 2017 sp. značka 4Asan/8/2017: Odkladný účinok priznaný správnej žalobe zaniká zo zákona najneskôr právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. V kasačnom konaní už nie je možné priznať odkladný účinok správnej žalobe.

Ak by správny súd nepovažoval návrh na priznanie odkladného účinku za dôvodný, uznesením ho zamietne. Podotýkame, že proti uzneseniu týkajúcemu sa odkladného účinku žaloby nie je prípustná kasačná sťažnosť.

Rozhodnutie o správnej žalobe

§ 190

Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

§ 191

(1) Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a)  bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b)  ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

c)  vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d)  je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e)  zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,

f)  skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

g)  došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

(2) Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie orgánu verejnej správy, číslo jeho rozhodnutia alebo opatrenia a deň vydania, prípadne opis zrušeného výroku rozhodnutia alebo opatrenia, ak správny súd nezrušil celé rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy.

(3) Ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne

a)  zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo,

b)  zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak postupoval podľa § 27 ods. 1.

(4) Ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

(5) Ak správny súd zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy vo veci, v ktorej sám vykonával dokazovanie, zahrnie orgán verejnej správy v ďalšom konaní tieto dôkazy medzi podklady na vydanie nového rozhodnutia alebo opatrenia.

(6) Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

komentár k § 190 a § 191

Ustanovujú sa spôsoby rozhodnutia o správnej žalobe, náležitosti výroku rozsudku pri kladnom rozhodnutí o správnej žalobe v prípade, ak správny súd zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie a vykonával vo veci dokazovanie orgán verejnej správy v ďalšom konaní musí zaradiť tieto dôkazy medzi podklady na vydanie nového rozhodnutia alebo opatrenia. Nedodržanie viazanosti právnym názorom správneho súdu môže byť sankcionované pokutou podľa § 80 ods. 1 písm. c).

§ 192

Peňažná moderácia

Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania rozsudkom znížiť výšku peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody, ktoré boli priznané napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy, ak to žalobca navrhol, a priznaná výška peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody je neprimeraná alebo voči žalobcovi likvidačná.

komentár k § 192

Peňažná moderácia, teda zníženie výšky peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody uloženej preskúmavaným rozhodnutím alebo opatrením vychádza z doterajšieho ustanovenia § 250j ods. 5 OSP. Predkladateľ vysvetlil, že ak bude predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy o peňažnom plnení alebo o peňažnej náhrade škody, správny súd takéto rozhodnutie alebo opatrenie pri dôvodnosti správnej žaloby buď z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 zruší, alebo ak zistí opodstatnenosť uloženého peňažného plnenia, resp. peňažnej náhrady škody, avšak nestotožní sa s jeho výškou, rozhodne o jej znížení. Predpokladom takéhoto postupu však bude dokazovanie vykonané správnym súdom a na jeho podklade prijatý záver o neprimeranosti preskúmavaného peňažného plnenia, resp. peňažnej náhrady škody, alebo ich likvidačnej povahe voči žalobcovi. Pri rozhodovaní o peňažnej moderácii platia určité špecifiká, či už vo vzťahu k samotnej žalobe, resp. procesnému postupu správneho súdu uvedené v § 27 ods. 2, § 27 ods. 3, § 120 písm. c), § 134 ods. 2 písm. c), § 135 ods. 2 písm. b).

§ 193

Sprístupnenie informácie

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu.

komentár k § 193

V ustanovení je prebraté ustanovenie § 250j ods. 6 OSP. Dávame do pozornosti, že podľa § 84 tohto zákona pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa odmietlo sprístupnenie informácie, si môže správny súd dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia žalovaného. Nezaloží ju do súdneho spisu a ani ju nedoručí ostatným účastníkom konania alebo osobám zúčastneným na konaní.

DRUHÁ HLAVA

SPRÁVNA ŽALOBA VO VECIACH SPRÁVNEHO TRESTANIA

§ 194

(1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

(2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

§ 195

Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak

a)  zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,

b)  ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie,

c)  ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie,

d)  ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,

e)  ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

§ 196

Ak správny súd mimo žalobných bodov zistí, že sú dané vady uvedené v § 195, oznámi to bezodkladne účastníkom konania a vyzve ich, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili.

§ 197

Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

§ 198

Sankčná moderácia

(1) Správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom

a)  zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter,

b)  upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci.

(2) Správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.

(3) Ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá bola postihnutá napadnutým rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy, nemôže byť správnym súdom rozhodnuté podľa odseku 1 v jej neprospech.

(4) Rozsudok správneho súdu podľa odseku 1 nahrádza výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy v takom rozsahu, v akom bolo rozhodnuté o zmene druhu alebo výške sankcie alebo upustení od jej uloženia.

(5) Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie

a)  označenie napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,

b)  druh a výšku sankcie uloženej orgánom verejnej správy,

c)  druh a výšku sankcie uloženej správnym súdom alebo upustenie od jej uloženia.

komentár k § 194 až § 198

Ohľadom správnej žaloby vo veciach správneho trestania je potrebné uviesť, že samotný pojem správne trestanie nie je kodifikovaný. Základom je zákon o priestupkoch, avšak množstvo osobitných zákonov ustanovuje sankcie za priestupky ako aj sankcie za iné správne delikty. Ustanovenia § 194 až § 198 majú charakter špeciality vo vzťahu k ustanoveniam o všeobecnej správnej žalobe, teda k ustanoveniam § 177 a nasl. Správny súd má v konaniach o správnej žalobe vo veciach správneho trestania možnosť sankčnej moderácie, čo znamená, že môže rozhodnúť o zmene sankcie alebo aj o upustení od jej uloženia bez toho, aby došlo k zmene tej časti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktorým bola fyzická osoba alebo právnická osoba uznaná za vinnú zo spáchania priestupku, správneho deliktu alebo iného protiprávneho konania.

Predpokladom zmeny rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy v časti uloženia druhu alebo výšky sankcie je správnym súdom vykonané dokazovanie, návrh žalobcu a neprimeranosť sankcie ku skutku alebo jej likvidačný charakter pre žalobcu.

Je irelevantné, či orgán verejnej správy pri uložení sankcie vybočil zo zákonného rámca správnej úvahy.

Predkladateľ ďalej sumarizoval, že predpokladom zmeny rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy v rozsahu nahradenia uloženej sankcie upustením od potrestania je správnym súdom vykonané dokazovanie, návrh žalobcu, skutočnosť, že by takto mohol rozhodnúť aj orgán verejnej správy, dosiahnutie účelu správneho trestania už len samotným prejednaním veci. Správny súd však v rámci sankčnej moderácie môže rozhodnúť len v rámci takých limitov, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť v administratívnom konaní orgán verejnej správy.

TRETIA HLAVA

SPRÁVNA ŽALOBA V SOCIÁLNYCH
VECIACH

§ 199

(1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

a)  Sociálnej poisťovne,

b)  Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,

c)  Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,

d)  Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,

e)  zdravotných poisťovní,

f)  Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,

g)  Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu,

h)  príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia,

i)  obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

(2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania – fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

(3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Zastúpenie

§ 200

Na zastúpenie žalobcu sa použijú ustanovenia § 49 ods. 2 písm. b) a § 50 ods. 1.

§ 201

Žalobcovi, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať, správny súd ustanoví procesného opatrovníka, ak neurobí iné opatrenia.

Náležitosti správnej žaloby

§ 202

(1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalovaného,

c)  označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha nápravy,

d)  deň vydania rozhodnutia a deň jeho doručenia alebo iného oznámenia žalobcovi,

e)  opísanie rozhodujúcich skutočností,

f)  označenie dôkazov, ak sa žalobca dovoláva,

g)  žalobný návrh.

(2) Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.

§ 203

(1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

(2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Rozhodovanie v sociálnych
veciach

§ 204

Ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva, môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy.

§ 205

Autoremedúra

Ak orgán verejnej správy vydal nové rozhodnutie alebo nové opatrenie, ktorým žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel, správny súd konanie uznesením zastaví. Právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania zanikajú právne účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak nezanikli skôr podľa osobitného predpisu.

komentár k § 199 až 205

V ustanovení § 199 sa definujú sociálne veci na účely tohto zákona. Zákonodarca konštatuje, že konanie v sociálnych veciach sa týka sociálneho poistenia vrátane sociálneho zabezpečenia ozbrojených zložiek, zdravotného poistenia, štátnych sociálnych dávok a sociálnej pomoci, zdravotnej starostlivosti a zdravotného poistenia a služieb zamestnanosti, pričom z hľadiska vymedzenia okruhu právnych vzťahov, ktoré by podliehali prieskumu v správnom súdnictve v sociálnych veciach, treba za verejnoprávne sociálne poistenie (dôchodkové aj nemocenské) považovať každý typ sociálneho poistenia, ktoré štát vyhlasuje za povinné, alebo v ktorom účasť na tomto poistení nariaďuje, alebo u ktorého ručí za nároky a dávky z neho vyplývajúce. Pre posúdenie verejnoprávnosti poistenia by mal byť rozhodujúci záujem štátu na možnosti zachovať sociálne istoty a nadobudnuté práva jednotlivcov aj svojím pôsobením. Kritérium, či vykonávateľom poistenia, prípadne jeho garantom bude orgán štátu alebo iná verejnoprávna korporácia, by nemalo podľa zákonodarcu pôsobnosť správneho súdnictva vylučovať.

Správna žaloba v sociálnych veciach bude pravdepodobne v právnej praxi jednou z najčastejších, ako to vyplýva aj z doterajšej judikatúry správnych senátov. Zákonodarca zdôraznil, že dôchodcovia a sociálne odkázaní ľudia často nepoznajú svoje práva v konaní pred orgánmi verejnej správy vo veciach sociálnych, čo možno považovať za nedostatok ich právneho vedomia. Preto by konanie malo smerovať k zabezpečeniu účinnejšej ochrany práv týchto fyzických osôb v konaní pred orgánom verejnej správy vo veciach sociálnych a následne potom aj k účinnejšiemu prístupu k súdnej ochrane. Zmena doterajšieho druhu prieskumu na konanie o žalobe sa nesmie prejaviť v horšom procesnom postavení účastníkov. Právo na súdnu ochranu treba zabezpečiť každému, kto sa domáha ochrany a koho žiadosti správny orgán rozhodujúci v sociálnej oblasti nevyhovel, alebo komu nevyhovel v plnom rozsahu.

Z tohto dôvodu sa zakotvila osobitná poučovacia povinnosť správneho súdu, aby žalobca pre svoj zdravotný stav alebo sociálne postavenie neutrpel ujmu na svojich procesných právach a povinnostiach.

Žalobca nemusí byť povinne zastúpený advokátom a v prípade, ak ide o člena odborovej organizácie, môže ho v konaní zastupovať aj odborová organizácia.

Ďalej sa upravujú osobitné náležitosti správnej žaloby, pričom osobitné postavenie žalobcu sa premieta aj do práva meniť alebo doplniť rozsah správnej žaloby fyzickej osoby až do rozhodnutia správneho súdu a neviazanosti správneho súdy žalobnými bodmi (dôvodmi) jeho žaloby. Osobitne by sme sa pozastavili pri ustanovení § 204, ktoré zákonodarca vysvetlil tak, že toto bude mať praktické využite najmä v konaniach o invalidný dôchodok, aby samotný správny súd mohol nariadiť znalecké dokazovanie za účelom prípadného doplnenia skutkového stavu veci a je tiež odrazom poznatkov zo súdnej praxe. Nad akúkoľvek pochybnosť je takáto požiadavka odôvodnená vtedy, ak účastník namieta objektívnosť posudkového lekára z dôvodu jeho závislosti na Sociálnej poisťovni.

ŠTVRTÁ HLAVA

SPRÁVNA ŽALOBA VO VECIACH AZYLU,
ZAISTENIA A ADMINISTRATÍVNEHO VYHOSTENIA

§ 206

(1) Vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.

(2) Žalobca môže byť okrem advokáta zastúpený aj mimovládnou organizáciou uvedenou v § 50 ods. 2.

(3) Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.

(4) Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.

(5) Správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci.

(6) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Prvý diel

Konanie vo veciach azylu

§ 207

(1) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.

(2) Pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis.

§ 208

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 45 ods. 1 a § 46.

§ 209

Žalobná legitimácia

Žalobcom je fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím alebo opatrením podľa § 207 ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

§ 210

Žalovaný

Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie podľa § 207.

§ 211

Lehota na podanie správnej žaloby

(1) Správna žaloba podľa § 207 ods. 1 musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Správna žaloba proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o azyle musí byť podaná v lehote 20 dní od doručenia rozhodnutia.

(3) Správna žaloba proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska, proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o poskytnutí dočasného útočiska musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia.

§ 212

Náležitosti správnej žaloby

(1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalovaného,

c)  označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,

d)  žalobné body,

e)  označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,

f)  žalobný návrh.

(2) K správnej žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

Odkladný účinok správnej žaloby

§ 213

(1) Podanie správnej žaloby má odkladný účinok, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

(2) Ak osobitný predpis ustanovuje, že podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania.

§ 214

Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.

§ 215

Písomné predvolanie na pojednávanie vo veciach azylu a doplnkovej ochrany sa žalobcovi doručí v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie.

Rozhodnutie o správnej žalobe

§ 216

(1) Správny súd rozhodne o správnej žalobe do 90 dní od jej doručenia, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Správny súd rozhodne o správnej žalobe proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného útočiska alebo proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska najneskôr do siedmich dní od doručenia vyjadrenia podľa § 214.

§ 217

Správny súd konanie o správnej žalobe proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu uznesením zastaví, ak žalobca požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany podľa osobitného predpisu.

§ 218

Autoremedúra

Ak orgán verejnej správy vydal nové rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel, správny súd konanie uznesením zastaví. Právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania zanikajú právne účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

§ 219

Ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

§ 220

Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.

Druhý diel

Konanie vo veciach zaistenia

§ 221

(1) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

(2) Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.

§ 222

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 45 ods. 1 a § 46.

§ 223

Žalobná legitimácia

Žalobcom je fyzická osoba, ktorá je alebo bola zaistená.

§ 224

Žalovaný

Žalovaným je policajný útvar, ktorý rozhodol o zaistení, o predĺžení zaistenia alebo o predĺžení lehoty zaistenia podľa osobitného predpisu.

§ 225

Lehota a miesto na podanie správnej
žaloby

(1) Správna žaloba podľa § 221 ods. 1 musí byť podaná v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia.

(2) Správna žaloba podľa § 221 ods. 2 môže byť podaná kedykoľvek počas trvania zaistenia, a to aj opakovane. Ak správny súd rozhodol o zamietnutí žaloby, možno ďalšiu správnu žalobu bez uvedenia nových dôvodov podať až po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie správneho súdu o predchádzajúcej správnej žalobe nadobudlo právoplatnosť.

(3) Správna žaloba sa podáva žalovanému.

Náležitosti správnej žaloby

§ 226

(1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalovaného,

c)  označenie rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia,

d)  žalobné body,

e)  označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,

f)  žalobný návrh.

(2) K správnej žalobe žalovaný pripojí napadnuté rozhodnutie alebo súvisiace rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia.

§ 227

(1) Žalovaný je povinný predložiť správnu žalobu do piatich pracovných dní od jej podania správnemu súdu spolu so svojím vyjadrením k nej a s administratívnym spisom.

(2) Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok a správny súd nemôže na návrh žalobcu priznať správnej žalobe odkladný účinok.

Rozhodnutie o správnej žalobe

§ 228

Správny súd rozhodne o správnej žalobe na pojednávaní do siedmich pracovných dní od jej predloženia podľa § 227. Táto lehota sa neuplatní, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

§ 229

Ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

§ 230

Vyhovenie žalobe a plná
jurisdikcia

(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci

a)  zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia,

b)  uloží žalobcovi po vykonanom dokazovaní miernejšie donucovacie opatrenie podľa osobitného predpisu, ktorým sa v plnom rozsahu nahrádza napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia (plná jurisdikcia),

c)  zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia, ak obsahovalo odstrániteľné vady, a vec vráti na ďalšie konanie žalovanému,

d)  určí, že napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia bolo nezákonné.

(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 2, rozsudkom podľa povahy veci

a)  nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia,

b)  nariadi žalovanému po vykonanom dokazovaní bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia a rozhodne o uložení miernejšieho donucovacieho opatrenia žalobcovi podľa osobitného predpisu.

(3) Vo výroku rozsudku správny súd uvedie meno a priezvisko žalobcu, číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti, číslo a deň vydania rozhodnutia o zaistení, rozhodnutia o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutia o predĺžení lehoty zaistenia a druh a podmienky miernejšieho donucovacieho opatrenia, ak rozhodol o jeho uložení.

Tretí diel

Konanie vo veciach administratívneho vyhostenia

§ 231

Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia týkajúceho sa administratívneho vyhostenia vydaného podľa osobitného predpisu.

§ 232

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 45 ods. 1 a § 46.

§ 233

Žalobná legitimácia

Žalobcom je fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím alebo opatrením podľa § 231 ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

§ 234

Žalovaný

Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie uvedené v § 231.

§ 235

Lehota na podanie žaloby

Správna žaloba musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 231.

§ 236

Náležitosti správnej žaloby

(1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalovaného,

c)  označenie napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,

d)  žalobné body,

e)  označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,

f)  žalobný návrh.

(2) K správnej žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie.

Odkladný účinok správnej žaloby

§ 237

(1) Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.

(2) Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva žalobca spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania.

§ 238

Žalovaný je povinný v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.

Rozhodnutie o správnej žalobe

§ 239

Autoremedúra

Ak orgán verejnej správy vydal nové rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel, správny súd konanie uznesením zastaví. Právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania zanikajú právne účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

§ 240

Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

§ 241

Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu, číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti.

komentár k § 206 až § 241

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. S odkazom na citovaný čl. 46 ods. 2 ústavy sa z ochrany poskytovanej správnym súdnictvom nevyňalo žiadne rozhodnutie alebo opatrenie vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.

Azylom rozumieme ochranu cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise. Správna žaloba vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa týka rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy podľa zákona č. 480/­2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zaistenie má právny základ v ustanoveniach § 88 a § 88a zákona č. 404/­2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rovnako ako aj administratívne vyhostenie, ktoré je v tomto zákone upravené v ustanoveniach § 77 a nasledujúcich.

Na konanie o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je kauzálne príslušný Krajský súd v Bratislave pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Nitre a Krajský súd v Košiciach pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Žiline. Miestna príslušnosť sa určuje podľa § 13 ods. 3. Podľa § 23 ods. 2 písm. c) vo veci koná a rozhoduje sudca. Žalobcu môže zastupovať okrem advokáta v konaní mimovládna organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc cudzincom. Žalobca však nemusí byť v tomto konaní povinne zastúpený, čo vyplýva z ustanovenia § 49 ods. 2 písm. b). Ustanovenia o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia majú charakter špeciality vo vzťahu k ustanoveniam o všeobecnej správnej žalobe, čo znamená, že pokiaľ táto hlava neobsahuje osobitnú právnu úpravu, použijú sa ustanovenia o všeobecnej správnej žalobe.

V týchto konaniach je špecifikom aj tá skutočnosť, že pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia. Z tohto dôvodu bude môcť správny súd okrem dôvodov vymedzených v § 191 ods. 1 zrušiť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie aj z dôvodu, že dospel k záveru, že od jeho vydania došlo k podstatnej zmene okolnosti veci.

Žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia je oslobodený od súdnych poplatkov.

ŠTVRTÁ ČASŤ

OSOBITNÉ KONANIA

PRVÁ HLAVA

KONANIE O ŽALOBE PROTI NEČINNOSTI
ORGÁNU VEREJNEJ SPRÁVY

§ 242

(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

(2) Odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor.

§ 243

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

§ 244

Žalobná legitimácia

(1) Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

(2) Prokurátor môže podať žalobu podľa § 242, ak orgán verejnej správy zostal nečinný aj po upozornení prokurátora.

(3) Zainteresovaná verejnosť môže podať žalobu, ak orgán verejnej správy je nečinný v administratívnom konaní týkajúcom sa vecí životného prostredia podľa osobitného predpisu a súčasne neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

§ 245

Žalovaný

Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

Náležitosti žaloby proti nečinnosti

§ 246

(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalovaného,

c)  označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti,

d)  žalobné body,

e)  označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,

f)  žalobný návrh.

(2) K žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom.

(3) K žalobe prokurátora musí byť pripojené upozornenie prokurátora.

§ 247

Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe, a ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, aj administratívny spis. Správny súd si môže vyžiadať vyjadrenie k žalobe aj od orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.

Rozhodnutie o žalobe proti nečinnosti

§ 248

Ak žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví.

§ 249

Ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.

§ 250

(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.

(2) Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, predmet konania a jeho číslo, ak ide o žalobu podľa § 242 ods. 1, uloženú povinnosť a primeranú lehotu na jej splnenie, nie však dlhšiu ako tri mesiace; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na odstránenie nečinnosti; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.

§ 251

(1) Ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.

(2) Ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd konanie uznesením zastaví.

komentár k § 242 až § 251

Nečinnosťou orgánu verejnej správy je stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. Žalobca sa však v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy môže domáhať len odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v už začatom administratívnom konaní. Predpokladom však je, že žalobca už predtým vyčerpal sťažnosť podľa § 5 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach alebo podnet prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/­2001 Z. z. o prokuratúre. Zákonodarca vysvetlil, že zákon tu nestanovuje nutnosť vyčerpania oboch týchto prostriedkov nápravy a súčasne nie je ani potrebné podať opakovanú sťažnosť, resp. opakovaný podnet prokuratúre. Odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor a aj pri ňom platí, že podaniu žaloby musí predchádzať bezúspešné upozornenie orgánu verejnej správy. Žalobu môže podať aj zainteresovaná verejnosť za podmietok uvedených v § 244 ods. 3.

Vo veci koná a rozhoduje sudca, čo vyplýva z ustanovenia § 23 ods. 2 písm. d). Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba je podaná dôvodne, uznesením uloží žalovanému orgánu verejnej správy, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie, avšak vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania. Až vtedy, keď orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd konanie uznesením zastaví. Nie je vylúčené, že samotné podanie tejto žaloby viedlo k odstráneniu nečinnosti orgánu verejnej správy, v takom prípade správny súd uznesením konanie zastaví. Súdne konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy je vecne oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. i) zákona o súdnych poplatkoch.

DRUHÁ HLAVA

KONANIE O ŽALOBE PROTI INÉMU ZÁSAHU ORGÁNU VEREJNEJ SPRÁVY

§ 252

(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

§ 253

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

§ 254

Žalobná legitimácia

Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.

§ 255

Žalovaný

(1) Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.

(2) Ak ide o iný zásah ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru, je žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý takýto zbor riadi alebo ktorému je takýto zbor podriadený.

(3) Ak ide o iný zásah obecnej polície alebo mestskej polície, je žalovaným obec alebo mesto.

§ 256

Lehota na podanie žaloby proti inému zásahu

Žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.

§ 257

Náležitosti žaloby proti inému zásahu

V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalovaného,

c)  označenie alebo opis, prípadne číslo iného zásahu orgánu verejnej správy, voči ktorému sa žalobca domáha ochrany,

d)  žalobné body,

e)  označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,

f)  žalobný návrh.

Odkladný účinok žaloby

§ 258

Správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať žalobe odkladný účinok, ak by napadnutým iným zásahom podľa § 252 ods. 1 hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189.

§ 259

Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe. Správny súd si môže vyžiadať vyjadrenie k žalobe aj od orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.

Rozhodnutie o žalobe proti inému zásahu

§ 260

Ak žalovaný po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1 upustil od napadnutého iného zásahu a podľa okolností odstránil jeho následky, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.

§ 261

Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

§ 262

(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 1, uznesením zakáže žalovanému pokračovať v napadnutom inom zásahu, a ak je to možné, uloží mu povinnosť obnoviť stav pred zásahom. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť oznámenie o tom, že splnil zákaz pokračovať v inom zásahu a obnovil stav pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená.

(2) Vo výroku uznesenia podľa odseku 1 správny súd uvedie označenie žalovaného, označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom, uložený zákaz s povinnosťou obnoviť stav pred zásahom, ak táto povinnosť bola uložená, a primeranú lehotu na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; dĺžkou lehoty navrhnutou žalobcom správny súd nie je viazaný. Na návrh žalovaného môže správny súd uznesením predĺžiť lehotu určenú na splnenie zákazu, prípadne na obnovenie stavu pred zásahom; navrhnutou dĺžkou lehoty správny súd nie je viazaný.

(3) Ak žalovaný po uplynutí určenej lehoty bezdôvodne v inom zásahu pokračuje alebo napriek uloženej povinnosti bezdôvodne neobnovil stav pred zásahom, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko od orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.

(4) Ak žalovaný správnemu súdu preukáže splnenie zákazu pokračovať v inom zásahu a obnovenie stavu pred zásahom, ak mu takáto povinnosť bola uložená, správny súd konanie uznesením zastaví.

§ 263

Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2, uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom.

komentár k § 252 až § 263

Iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

Iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Tento iný zásah môže byť pretrvávajúci, alebo už skončený.

Predkladateľ vysvetlil, že Súdny prieskum už skončeného iného zásahu predstavuje nóvum oproti stavu de lege lata (§ 250v ods. 3 OSP) a je podmienený tým, že správnu žalobu nebolo možné podať počas trvania tohto iného zásahu a rozhodnutie správneho súdu bude dôležité pre náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Pod nemožnosťou podania žaloby počas trvania iného zásahu treba rozumieť najmä objektívnu nemožnosť spočívajúcu v dĺžke a okolnostiach zásahu.

Žalobca, ktorý je buď fyzickou alebo právnickou osobou, musí preukázať, že iným zásahom bol ukrátený (prípadne priamo zasiahnutý jeho následkami) na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý iný zásah vykonal. Pri inom zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je žalovaným ten, kto takýto zbor riadi alebo ktorému je takýto zbor podriadený, pričom musí ísť o orgán verejnej správy. Pri inom zásahu obecnej alebo mestskej polície je žalovaným príslušná obec, resp. mesto. Zákon stanovuje v § 256 pre podanie žaloby prekluzívnu subjektívnu a objektívnu lehotu.

Zo žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy sa platí súdny poplatok vo výške 50 eur.

TRETIA HLAVA

KONANIE VO VOLEBNÝCH VECIACH

Prvý diel

Konanie vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov

§ 264

(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia chyby alebo nedostatku v stálom zozname voličov a zozname voličov (ďalej len „zoznam voličov“), ktoré obec, mesto alebo mestská časť neodstránili postupom podľa osobitného predpisu.

(2) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto alebo mestská časť.

§ 265

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

§ 266

Žalobná legitimácia

Žalobcom je fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola dotknutá na svojom volebnom práve chybou alebo nedostatkom v zozname voličov.

§ 267

Žalovaný

Žalovaným je obec, mesto alebo mestská časť, ktorá zostavuje a vedie zoznam voličov a vykonáva do neho zápisy.

Náležitosti žaloby

§ 268

(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalovaného,

c)  označenie napadnutej chyby alebo nedostatku v zozname voličov,

d)  žalobné body,

e)  označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,

f)  žalobný návrh.

(2) K žalobe musí byť pripojené písomné oznámenie žalovaného o nevyhovení žiadosti na opravu chyby alebo doplnenia údaja do zoznamu voličov.

§ 269

Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.

Rozhodnutie o žalobe

§ 270

Správny súd rozhodne o žalobe do piatich dní od jej doručenia.

§ 271

(1) Ak žalovaný po podaní žaloby odstránil napadnutú chybu alebo nedostatok v zozname voličov, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.

(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

(3) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému odstrániť chybu alebo nedostatok v zozname voličov. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a chybu alebo nedostatok, ktoré majú byť odstránené v zozname voličov.

§ 272

Rozhodnutie podľa § 271 správny súd bezodkladne doručí účastníkom konania.

komentár § 264 až § 272

Základným východiskom v konaniach vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov je zákon č. 180/­2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon upravuje podmienky výkonu volebného práva a organizáciu volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta Slovenskej republiky, ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, volieb do orgánov územnej samosprávy a spôsob vykonania referenda vyhláseného podľa článku 93 až 99 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa citovaného zákona stály zoznam voličov zostavuje a vedie obec, v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestská časť. Do stáleho zoznamu zapisuje obec voličov, ktorí majú trvalý pobyt v obci. Volič môže byť zapísaný len v jednom stálom zozname. Volič si môže v úradných hodinách obce overiť, či je zapísaný v stálom zozname, či údaje o ňom sú úplné a pravdivé a môže požadovať doplnenie údajov alebo vykonanie opráv. Obec je povinná žiadosti vyhovieť alebo do troch dní písomne oznámiť voličovi dôvody, pre ktoré žiadosti nemôže vyhovieť. Ak obec sama neodstráni chyby alebo nedostatky v stálom zozname, môže sa volič, ktorý je tým dotknutý, obrátiť na správny súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy alebo o doplnení stáleho zoznamu. Na konanie sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu. Na základe rozhodnutia správneho súdu vykonáva zmenu v stálom zozname obec; v deň konania volieb vykonáva zmenu v zozname voličov vo volebnom okrsku okrsková volebná komisia.

Konanie vo veciach stáleho zoznamu voličov a zoznamu voličov začína doručením žaloby na vecne a miestne príslušný okresný súd, na ktorý odkazujú § 12 a § 14 SSP, v ktorého územnom obvode sa nachádza obec, mesto alebo mestská časť. Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný, pričom žalobná legitimácia svedčí fyzickej osobe, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojom volebnom práve chybou alebo nedostatkom v stálom zozname voličov, a to za predpokladu, že uvedená chyba alebo nedostatok neboli odstránené príslušným postupom (§ 10 zákona č. 180/­2014 Z. z.).

Podľa § 46 SSP prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom. Prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil, postavenie účastníka konania.

Žalovaným je obec alebo mesto a pri hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a meste Košice mestská časť, ktoré zostavujú a vedú stály zoznam voličov.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania, ktorými sú v zmysle § 57 SSP určenie, ktorému správnemu súdu je určené, kto podanie robí, ktorej veci sa podanie týka, čo sa podaním sleduje a podpis obsahovať podľa § 268 aj osobitné náležitosti, ktorými sú: a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie napadnutej chyby alebo nedostatku v zozname voličov, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. Je dôležité uviesť, že správy súdny poriadok v § 268 ods. 2 ustanovuje, že k žalobe musí byť pripojené písomné oznámenie žalovaného, teda obce, mesta alebo mestskej časti o nevyhovení žiadosti na opravu chyby alebo doplnenia údaja do stáleho zoznamu voličov. Ide o povinnú prílohu žaloby.

Správny súd môže žalovaného vyzvať na vyjadrenie sa k žalobe, pričom žalovaný má povinnosť predložiť súdu vyjadrenie, a to v lehote, ktorú mu správny súd určí. Ide o sudcovskú lehotu, ktorú môže správny súd aj primerane predĺžiť na žiadosť (§ 67 ods. 2 SSP).

Neuposlúchnutie výzvy správneho súdu môže byť sankcionované podľa § 78 poriadkovou pokutou.

Správny súd rozhodne vo veci uznesením, a to v lehote piatich dní od doručenia žaloby, a to tak, že buď konanie zastaví, zamietne, resp. uloží povinnosť odstrániť chybu alebo nedostatok v zozname voličov.

Predkladateľ v dôvodovej správe zdôraznil, že odstránenie napadnutej chyby alebo nedostatku zo stáleho zoznamu voličov po podaní žaloby je dôvodom pre zastavenie konania. Nedôvodnosť žaloby má za následok jej zamietnutie. V prípade zistenia dôvodnosti žaloby správny súd uloží žalovanému opraviť chybu alebo nedostatok v stálom zozname voličov. Znenie opravy alebo odstránenia nedostatku musí pritom jednoznačne vyplývať z výroku uznesenia správneho súdu. Vo veci vydané rozhodnutie správneho súdu musí byť bezodkladne doručené účastníkom konania.

Druhý diel

Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu

§ 273

(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ponechania kandidáta na kandidátnej listine, ak Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len „Štátna komisia“) rozhodla o registrácii kandidátnej listiny s úpravami podľa osobitného predpisu.

(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať rozhodnutia o zaregistrovaní kandidátnej listiny, ak Štátna komisia rozhodla o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny podľa osobitného predpisu.

§ 274

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

§ 275

Žalobná legitimácia

Žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia politických strán.

§ 276

Žalovaný

Žalovaným je Štátna komisia.

§ 277

Lehota na podanie žaloby

Žaloba musí byť podaná v lehote troch dní od prevzatia rozhodnutia žalovaného podľa § 273 ods. 1 alebo 2.

Náležitosti žaloby

§ 278

(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalovaného,

c)  označenie napadnutého rozhodnutia o registrácii kandidátnej listiny s úpravami alebo rozhodnutia o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny,

d)  žalobné body,

e)  označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,

f)  žalobný návrh.

(2) K žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 273 ods. 1 alebo 2.

§ 279

Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.

Rozhodnutie o žalobe

§ 280

Správny súd rozhodne o žalobe do piatich dní od jej doručenia.

§ 281

(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 273 ods. 1, uznesením rozhodne o ponechaní kandidáta na kandidátnej listine. Vo výroku uvedie označenie kandidátnej listiny a meno a priezvisko na nej ponechaného kandidáta.

(3) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 273 ods. 2, uznesením rozhodne o zaregistrovaní kandidátnej listiny. Vo výroku uvedie politickú stranu alebo koalíciu politických strán a jej zaregistrovanú kandidátnu listinu.

§ 282

Rozhodnutie podľa § 281 správny súd bezodkladne doručí účastníkom konania.

komentár k § 273 až § 282

Uvedené ustanovenia Správneho súdneho poriadku upravujú konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu.

Podľa § 52 ods. 3, 4 a 5 ako aj § 82 ods. 3, 4 a 5 zákona č. 180/­2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov o zaregistrovaní kandidátnej listiny, o zaregistrovaní kandidátnej listiny s úpravami alebo o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny vyhotoví Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán bezodkladne rozhodnutie, ktoré podpíše jej predseda, a vyzve politické strany a koalície, aby si rozhodnutie prevzali do 24 hodín. Ak politická strana alebo koalícia neprevezme rozhodnutie v ustanovenej lehote, považuje sa rozhodnutie za prevzaté.

Proti rozhodnutiu štátnej komisie o zaregistrovaní kandidátnej listiny s úpravami a proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia podať návrh na vydanie rozhodnutia o ponechaní kandidáta na kandidátnej listine alebo návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidátnej listiny na správny súd.

Ak správny súd rozhodne o ponechaní kandidáta na kandidátnej listine alebo o zaregistrovaní kandidátnej listiny, štátna komisia vykoná rozhodnutie správneho súdu do 24 hodín od jeho doručenia vyznačením registrácie na kandidátnej listine.

Je potrebné zdôrazniť, že na konanie v týchto veciach je vecne príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky [§ 11 písm. b) SSP].

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný, pričom žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia politických strán a žalovaným Štátna komisia. Štátna komisia je zriadená zákonom č. 180/­2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako nezávislý orgán na kontrolu financovania politických strán a politických hnutí, riadenie volieb a zisťovanie výsledkov volieb.

Podľa § 46 SSP prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom. Prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil, postavenie účastníka konania.

Žalobca je povinný podať žalobu na príslušnom súde, a to v lehote troch dní od prevzatia rozhodnutia žalovaného – Štátnej komisie.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania, ktorými sú v zmysle § 57 SSP určenie, ktorému správnemu súdu je určené, kto podanie robí, ktorej veci sa podanie týka, čo sa podaním sleduje a podpis obsahovať podľa § 278 aj a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie napadnutého rozhodnutia o registrácii kandidátnej listiny s úpravami alebo rozhodnutia o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. K žalobe musí žalobca pripojiť rozhodnutie Štátnej komisie.

Správny súd môže žalovaného vyzvať na vyjadrenie sa k žalobe, pričom žalovaný má povinnosť predložiť súdu vyjadrenie, a to v lehote, ktorú mu správny súd určí. Ide o sudcovskú lehotu, ktorú môže správny súd aj primerane predĺžiť na žiadosť (§ 67 ods. 2 SSP). Neuposlúchnutie výzvy správneho súdu môže byť sankcionované podľa § 78 poriadkovou pokutou.

Správny súd rozhodne vo veci uznesením, a to v lehote piatich dní od doručenia žaloby, a to tak, že buď konanie zastaví, rozhodne o ponechaní kandidáta na kandidátnej listine, pričom vo výroku rozhodnutia uvedie označenie kandidátnej listiny a meno a priezvisko na nej ponechaného kandidáta, resp. rozhodne o zaregistrovaní kandidátnej listiny, pričom vo výroku rozhodnutia uvedie politickú stranu alebo koalíciu politických strán a jej zaregistrovanú kandidátnu listinu.

Predkladateľ v dôvodovej správe uviedol, že nedôvodnosť žaloby má za následok jej zamietnutie. V prípade zistenia dôvodnosti žaloby správny súd svojim rozhodnutím neruší rozhodnutie žalovaného, ale v závislosti od druhu žaloby buď rozhodne o ponechaní kandidáta na kandidátnej listine alebo zaregistruje kandidátnu listinu. Vo veci vydané rozhodnutie správneho súdu musí byť bezodkladne doručené účastníkom konania. Účelom konania vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu je ochrana pred rozhodovaním Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán o registrácii kandidátnej listiny s úpravami a odmietnutí registrácie kandidátnej listiny.

Tretí diel

Konanie vo veciach prijatia návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky

§ 283

Žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o prijatí jeho návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky, ak predseda Národnej rady Slovenskej republiky odmietol jeho návrh na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu.

§ 284

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

§ 285

Žalobná legitimácia

Žalobcom je fyzická osoba, ktorej návrh na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky bol odmietnutý.

§ 286

Žalovaný

Žalovaným je predseda Národnej rady Slovenskej republiky.

§ 287

Lehota na podanie žaloby

Žaloba musí byť podaná v lehote troch dní od doručenia oznámenia žalovaného o odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky.

Náležitosti žaloby

§ 288

(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalovaného,

c)  označenie napadnutého oznámenia o odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky,

d)  žalobné body,

e)  označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,

f)  žalobný návrh.

(2) K žalobe musí byť pripojené napadnuté oznámenie žalovaného o odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky.

§ 289

Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.

Rozhodnutie o žalobe

§ 290

Správny súd rozhodne o žalobe do piatich dní od jej doručenia.

§ 291

(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením rozhodne o prijatí návrhu žalobcu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky. Vo výroku uvedie, že prijíma návrh žalobcu s uvedením jeho mena a priezviska na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky.

§ 292

Rozhodnutie podľa § 291 správny súd bezodkladne doručí účastníkom konania.

komentár § 283 až § 292

Uvedené ustanovenia Správneho súdneho poriadku upravujú konanie vo veciach prijatia návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky.

Zákon č. 180/­2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 103 ods. 2 a ods. 4 stanovuje, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky preskúmava do siedmich dní od doručenia návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky, či návrh obsahuje zákonom ustanovené údaje; pri petícii preskúmava, či spĺňa náležitosti podľa odseku 1, ako aj to, či petícia spĺňa požiadavky ustanovené osobitným zákonom a či z každého petičného hárku je zrejmé, že ide o petíciu za určitého kandidáta. Ak návrh spĺňa ustanovené podmienky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky návrh prijme, inak ho odmietne. Oznámenie o prijatí návrhu zverejní predseda Národnej rady Slovenskej republiky na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky a následne ho doručí kandidátovi na prezidenta na adresu, ktorú uvedie, inak na adresu jeho trvalého pobytu. Oznámenie o odmietnutí návrhu predseda Národnej rady Slovenskej republiky doručí do 24 hodín od odmietnutia návrhu kandidátovi na prezidenta na adresu, ktorú uvedie, inak na adresu jeho trvalého pobytu, a súčasne ho zverejní na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky; ak kandidát na prezidenta oznámenie neprevezme alebo sa na adrese, ktorú uviedol alebo na adrese trvalého pobytu nezdržiava, za čas doručenia sa považuje čas, kedy bolo takéto oznámenie zverejnené na webovom sídle Národnej rady Slovenskej republiky.

Proti odmietnutiu návrhu na kandidáta môže dotknutý kandidát podať návrh na vydanie rozhodnutia o prijatie jeho návrhu na kandidáta na správny súd.

Opätovne zdôrazňujeme, že aj konaní vo veciach prijatia návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky je vecne príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky [§ 11 písm. b) SSP].

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný, pričom žalobcom je fyzická osoba, ktorej návrh na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky bol odmietnutý. Žalovaným je predseda Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa § 46 SSP prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom. Prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil, postavenie účastníka konania.

Žalobca je povinný podať žalobu na príslušnom súde, a to v lehote troch dní doručenia oznámenia žalovaného – predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania, ktorými sú v zmysle § 57 SSP určenie, ktorému správnemu súdu je určené, kto podanie robí, ktorej veci sa podanie týka, čo sa podaním sleduje a podpis obsahovať podľa § 288 aj a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie napadnutého oznámenia o odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. K žalobe musí žalobca pripojiť oznámenie žalovaného o odmietnutí návrhu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky.

Správny súd môže žalovaného vyzvať na vyjadrenie sa k žalobe, pričom žalovaný má povinnosť predložiť súdu vyjadrenie, a to v lehote, ktorú mu správny súd určí. Ide o sudcovskú lehotu, ktorú môže správny súd aj primerane predĺžiť na žiadosť (§ 67 ods. 2 SSP). Neuposlúchnutie výzvy správneho súdu môže byť sankcionované podľa § 78 poriadkovou pokutou.

Správny súd rozhodne vo veci uznesením, a to v lehote piatich dní od doručenia žaloby, a to tak, že ak po preskúmaní žaloby zistí, že žaloba nie je dôvodná, túto zamietne, resp. ak po preskúmaní správy súd zistí, že žaloba bola podaná dôvodne, vydá vo veci uznesenie, v ktorom rozhodne o prijatí návrhu žalobcu na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky, pričom vo výroku tohto uznesenia uvedie, že prijíma návrh žalobcu a zároveň uvedie aj meno a priezvisko kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky.

Štvrtý diel

Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja

§ 293

(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta, ak volebná komisia samosprávneho kraja rozhodla o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávnych krajov podľa osobitného predpisu.

(2) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode má sídlo samosprávny kraj.

§ 294

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

§ 295

Žalobná legitimácia

Žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana, koalícia politických strán alebo dotknutý nezávislý kandidát.

§ 296

Žalovaný

Žalovaným je volebná komisia samosprávneho kraja.

§ 297

Lehota na podanie žaloby

Žaloba musí byť podaná v lehote troch dní od prevzatia rozhodnutia žalovaného o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávnych krajov.

Náležitosti žaloby

§ 298

(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalovaného,

c)  označenie napadnutého rozhodnutia o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávnych krajov,

d)  žalobné body,

e)  označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,

f)  žalobný návrh.

(2) K žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie žalovaného o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávnych krajov.

§ 299

Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.

Rozhodnutie o žalobe

§ 300

Správny súd rozhodne o žalobe do troch dní od jej doručenia.

§ 301

(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením rozhodne o zaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávnych krajov. Vo výroku uvedie označenie kandidátnej listiny a meno a priezvisko zaregistrovaného kandidáta.

§ 302

Rozhodnutie podľa § 301 správny súd bezodkladne doručí účastníkom konania.

komentár § 293 až § 302

Ustanovenia § 293 až § 302 upravujú konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja.

Predkladateľ v dôvodovej správe uviedol, že účelom konania vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávnych krajov je ochrana pred rozhodovaním volebnej komisie samosprávneho kraja o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov a predsedov samosprávnych krajov.

Podľa § 140 zákona č. 180/­2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov volebná komisia samosprávneho kraja nezaregistruje kandidáta, ktorý a) nespĺňa podmienky uvedené v § 132, b) ktorý má prekážku práva byť volený podľa § 6, c) ktorý ku kandidátnej listine nepripojil vyhlásenie podľa § 139 ods. 5 písm. a) alebo ods. 8, d) ak je uvedený na kandidátnych listinách viacerých politických strán alebo koalícií na tej kandidátnej listine, ku ktorej nie je pripojené vyhlásenie podľa § 139 ods. 5 písm. a) alebo ods. 8; ak kandidát podpísal vyhlásenie k viacerým kandidátnym listinám, vyčiarkne ho na všetkých kandidátnych listinách, e) ktorý je uvedený na kandidátnej listine nad určený počet kandidátov, f) ktorý ku kandidátnej listine nepripojil osobitnú listinu podľa § 139 ods. 9 alebo osobitná listina ktorého je neúplná.

Volebná komisia samosprávneho kraja zaregistruje kandidátov najneskôr 45 dní predo dňom konania volieb a registráciu kandidátov vyznačí na kandidátnej listine. Registrácia kandidátov je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.

O zaregistrovaní kandidátov alebo nezaregistrovaní kandidátov vyhotoví volebná komisia samosprávneho kraja bezodkladne rozhodnutie, ktoré podpíše jej predseda, a vyzve politické strany, koalície a nezávislých kandidátov, aby si rozhodnutie prevzali do 24 hodín.

Ak si politická strana alebo koalícia, alebo nezávislý kandidát rozhodnutie neprevezmú v ustanovenej lehote, považuje sa rozhodnutie za prevzaté.

Proti rozhodnutiu volebnej komisie samosprávneho kraja o nezaregistrovaní kandidáta môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia a dotknutý nezávislý kandidát podať návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta na správny súd.

Ak správny súd rozhodne o zaregistrovaní kandidáta, volebná komisia samosprávneho kraja vykoná rozhodnutie správneho súdu do 24 hodín od jeho doručenia vyznačením registrácie na kandidátnej listine.

Uvedená právna úprava sa týka registrácie kandidátov pre voľby do zastupiteľstva.

Podľa § 145 vyššie uvedeného zákona volebná komisia samosprávneho kraja nezaregistruje kandidáta, a) ktorý má prekážku práva byť volený podľa § 6, b) ktorý nespĺňa podmienky uvedené v § 133, c) ak je uvedený na kandidátnych listinách viacerých politických strán alebo koalícií na tej kandidátnej listine, ku ktorej nie je pripojené vyhlásenie podľa § 144 ods. 4 písm. a) alebo ods. 7; ak kandidát podpísal vyhlásenie k viacerým kandidátnym listinám, vyčiarkne ho na všetkých kandidátnych listinách, d) ktorý ku kandidátnej listine nepripojil osobitnú listinu podľa § 144 ods. 8 alebo osobitná listina ktorého je neúplná.

Volebná komisia samosprávneho kraja zaregistruje kandidátov najneskôr 45 dní predo dňom konania volieb a registráciu kandidátov vyznačí na kandidátnej listine. Registrácia kandidátov je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.

O zaregistrovaní kandidátov alebo nezaregistrovaní kandidátov vyhotoví volebná komisia samosprávneho kraja bezodkladne rozhodnutie, ktoré podpíše jej predseda, a vyzve politické strany, koalície a nezávislých kandidátov, aby si rozhodnutie prevzali do 24 hodín. Ak si politická strana alebo koalícia, alebo nezávislý kandidát rozhodnutie neprevezmú v ustanovenej lehote, považuje sa rozhodnutie za prevzaté.

Proti rozhodnutiu volebnej komisie samosprávneho kraja o nezaregistrovaní kandidáta môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia a dotknutý nezávislý kandidát podať návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta na správny súd.

Ak správny súd rozhodne o zaregistrovaní kandidáta, volebná komisia samosprávneho kraja vykoná rozhodnutie správneho súdu do 24 hodín od jeho doručenia vyznačením registrácie na kandidátnej listine.

Uvedená právna úprava sa týka registrácie kandidátov pre voľby predsedu samosprávneho kraja.

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný, pričom žalobcom je dotknutá politická strana, koalícia politických strán alebo dotknutý nezávislý kandidát. Žalovaným je volebná komisia samosprávneho kraja.

Podľa § 46 SSP prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom. Prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil, postavenie účastníka konania.

Žalobca je povinný podať žalobu na vecne a miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorého obvode má sídlo samosprávny kraj [§ 12, písm. b); § 14 SSP] v lehote troch dní od prevzatia rozhodnutia žalovaného o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávnych krajov.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania, ktorými sú v zmysle § 57 SSP určenie, ktorému správnemu súdu je určené, kto podanie robí, ktorej veci sa podanie týka, čo sa podaním sleduje a podpis obsahovať podľa § 298 aj a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie napadnutého rozhodnutia o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávnych krajov, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. K žalobe musí žalobca musí pripojiť napadnuté rozhodnutie žalovaného o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávnych krajov.

Správny súd môže žalovaného vyzvať na vyjadrenie sa k žalobe, pričom žalovaný má povinnosť predložiť súdu vyjadrenie, a to v lehote, ktorú mu správny súd určí. Ide o sudcovskú lehotu, ktorú môže správny súd aj primerane predĺžiť na žiadosť (§ 67 ods. 2 SSP). Neuposlúchnutie výzvy správneho súdu môže byť sankcionované podľa § 78 poriadkovou pokutou.

Správny súd rozhodne vo veci uznesením, a to v lehote troch dní od doručenia žaloby, a to tak, že ak po preskúmaní žaloby zistí, že žaloba nie je dôvodná, túto zamietne, resp. ak po preskúmaní žaloby súd zistí, že žaloba bola podaná dôvodne, vydá vo veci uznesenie, v ktorom rozhodne o zaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávnych krajov, kde vo výroku tohto uznesenia uvedie označenie kandidátnej listiny a meno a priezvisko zaregistrovaného kandidáta. Uvedené uznesenie musí správny súd bezodkladne doručiť účastníkom konania.

Piaty diel

Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí

§ 303

(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať vydania rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta, ak miestna volebná komisia alebo mestská volebná komisia rozhodla o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí podľa osobitného predpisu.

(2) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto alebo mestská časť.

§ 304

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

§ 305

Žalobná legitimácia

Žalobcom je dotknutá kandidujúca politická strana, koalícia politických strán alebo dotknutý nezávislý kandidát.

§ 306

Žalovaný

Žalovaným je miestna volebná komisia alebo mestská volebná komisia.

§ 307

Lehota na podanie žaloby

Žaloba musí byť podaná v lehote troch dní od prevzatia rozhodnutia žalovaného o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí.

Náležitosti žaloby

§ 308

(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalobcu,

c)  označenie napadnutého rozhodnutia o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí,

d)  žalobné body,

e)  označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,

f)  žalobný návrh.

(2) K žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie žalovaného o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí.

§ 309

Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.

Rozhodnutie o žalobe

§ 310

Správny súd rozhodne o žalobe do troch dní od jej doručenia.

§ 311

(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením rozhodne o zaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí. Vo výroku uvedie označenie kandidátnej listiny a meno a priezvisko zaregistrovaného kandidáta.

§ 312

Rozhodnutie podľa § 311 správny súd bezodkladne doručí účastníkom konania.

komentár § 303 až § 312 

Ide o právnu úpravu konania vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí.

Miestna volebná komisia zaregistruje kandidátov najneskôr 45 dní predo dňom konania volieb a registráciu kandidátov vyznačí na kandidátnej listine. Registrácia kandidátov je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.

O zaregistrovaní kandidátov alebo nezaregistrovaní kandidátov vyhotoví miestna volebná komisia bezodkladne rozhodnutie, ktoré podpíše jej predseda, a vyzve politické strany, koalície a nezávislých kandidátov, aby si rozhodnutie prevzali do 24 hodín. Ak politická strana alebo koalícia, alebo nezávislý kandidát neprevezmú rozhodnutie v ustanovenej lehote, považuje sa rozhodnutie za prevzaté.

Proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie o nezaregistrovaní kandidáta môže dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia a dotknutý nezávislý kandidát podať návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta na správny súd.

Ak správny súd rozhodne o zaregistrovaní kandidáta, miestna volebná komisia vykoná rozhodnutie správneho súdu do 24 hodín od jeho doručenia vyznačením registrácie na kandidátnej listine.

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný, pričom žalobcom dotknutá kandidujúca politická strana, koalícia politických strán alebo dotknutý nezávislý kandidát. Žalovaným je miestna volebná komisia alebo mestská volebná komisia.

Podľa § 46 SSP prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom. Prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil, postavenie účastníka konania.

Žalobca je povinný podať žalobu do troch dní od prevzatia rozhodnutia miestnej volebnej komisie, resp. mestskej volebnej komisie na vecne príslušnom okresnom súde, v ktorého obvode sa nachádza obec, mesto alebo mestská časť [§ 12 písm. c) SSP].

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania, ktorými sú v zmysle § 57 SSP určenie, ktorému správnemu súdu je určené, kto podanie robí, ktorej veci sa podanie týka, čo sa podaním sleduje a podpis obsahovať podľa § 308 aj a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalobcu, c) označenie napadnutého rozhodnutia o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. K žalobe musí žalobca musí pripojiť napadnuté rozhodnutie miestnej volebnej komisie, resp. mestskej volebnej komisie o nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí.

Správny súd môže žalovaného vyzvať na vyjadrenie sa k žalobe, pričom žalovaný má povinnosť predložiť súdu vyjadrenie, a to v lehote, ktorú mu správny súd určí. Ide o sudcovskú lehotu, ktorú môže správny súd aj primerane predĺžiť na žiadosť (§ 67 ods. 2 SSP). Neuposlúchnutie výzvy správneho súdu môže byť sankcionované podľa § 78 poriadkovou pokutou.

Správny súd rozhodne vo veci uznesením, a to v lehote troch dní od doručenia žaloby, a to tak, že ak po preskúmaní žaloby zistí, že žaloba nie je dôvodná, túto zamietne, resp. ak po preskúmaní žaloby súd zistí, že žaloba bola podaná dôvodne, vydá vo veci uznesenie, v ktorom rozhodne o zaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí. Vo výroku uvedie označenie kandidátnej listiny a meno a priezvisko zaregistrovaného kandidáta. Uvedené uznesenie musí správny súd bezodkladne doručiť účastníkom konania.

ŠTVRTÁ HLAVA

KONANIA VO VECIACH ÚZEMNEJ
SAMOSPRÁVY

Prvý diel

Konanie o preskúmaní zániku mandátu
poslanca obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho
zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja

§ 313

(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že jeho mandát poslanca obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja (ďalej len „zastupiteľstvo“) naďalej trvá.

(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že mandát poslanca zastupiteľstva zanikol.

§ 314

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

§ 315

Žalobná legitimácia

(1) Žalobcom podľa § 313 ods. 1 je fyzická osoba, ktorá tvrdí, že jej mandát poslanca zastupiteľstva, ktorý mal zaniknúť podľa osobitného predpisu, naďalej trvá.

(2) Žalobcom podľa § 313 ods. 2 je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorý tvrdí, že poslancovi jeho zastupiteľstva zanikol mandát podľa osobitného predpisu.

§ 316

Žalovaný

(1) Žalovaným podľa § 313 ods. 1 je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorý považuje žalobcov poslanecký mandát v zastupiteľstve za zaniknutý.

(2) Žalovaným podľa § 313 ods. 2 je poslanec, ktorého mandát v zastupiteľstve mal zaniknúť.

§ 317

Lehota na podanie žaloby

(1) Žaloba podľa § 313 ods. 1 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy začalo byť žalobcovi bránené vo výkone jeho poslaneckého mandátu v zastupiteľstve.

(2) Žaloba podľa § 313 ods. 2 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy sa žalobca dozvedel o právnej skutočnosti, ktorá mala mať za následok zánik mandátu poslanca zastupiteľstva, najneskôr do jedného roka, odkedy táto právna skutočnosť nastala.

Náležitosti žaloby

§ 318

V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalovaného,

c)  meno a priezvisko osoby, o ktorej mandáte poslanca zastupiteľstva sa má konať,

d)  žalobné body,

e)  označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,

f)  žalobný návrh.

§ 319

(1) Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.

(2) Ak má správny súd za to, že došlo k stretu záujmov medzi štatutárnym orgánom žalovaného v konaní podľa § 313 ods. 1 a zastupiteľstvom, vyžiada si vyjadrenie k žalobe aj od zastupiteľstva. Výzve správneho súdu je zastupiteľstvo povinné vyhovieť do dvoch mesiacov. Vyjadrenie podáva zastupiteľstvo v podobe prijatého uznesenia.

§ 320

Po začatí konania nemôže zastupiteľstvo prijať také uznesenie, ktoré by zmarilo účel konania pred správnym súdom. To platí primerane aj na iný postup obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja.

Rozhodnutie o žalobe

§ 321

Správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví, ak žalovaný

a)  po podaní žaloby podľa § 313 ods. 1 upustil od konania, ktorým bráni žalobcovi vo výkone mandátu poslanca zastupiteľstva,

b)  po podaní žaloby podľa § 313 ods. 2 vyhlási, že akceptuje zánik svojho mandátu poslanca zastupiteľstva.

§ 322

Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

§ 323

(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 313 ods. 1, uznesením určí, že žalobcov mandát poslanca zastupiteľstva trvá. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, určenie trvania mandátu poslanca zastupiteľstva u žalobcu s uvedením jeho mena a priezviska a číslo a deň vydania uznesenia zastupiteľstva, ktorého právne účinky zanikli podľa odseku 2.

(2) Právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 zanikajú právne účinky toho uznesenia žalovaného, na základe ktorého by si výkon dotknutého mandátu poslanca uplatňovala iná osoba. Týmto rozhodnutím však nie sú dotknuté právne účinky uznesenia zastupiteľstva alebo všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja prijatého v čase, v ktorom nebolo žalobcovi podľa § 315 ods. 1 umožnené vykonávať v zastupiteľstve jeho mandát poslanca.

§ 324

(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 313 ods. 2, uznesením určí, že poslanecký mandát žalovaného v zastupiteľstve zanikol. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, určenie zániku jeho mandátu poslanca zastupiteľstva a deň tohto zániku.

(2) Rozhodnutím správneho súdu podľa odseku 1 nie sú z dôvodu zániku mandátu poslanca zastupiteľstva dotknuté právne účinky uznesenia zastupiteľstva alebo všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja prijatého od zániku mandátu poslanca do vydania rozhodnutia správneho súdu.

komentár § 313 až § 324

Uvedené ustanovenia upravujú konanie o preskúmanie zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja. Zmyslom uvedeného konania je poskytnúť ochranu jednak pri výkone poslaneckého mandátu a jednak aj pri nezákonnom výkone mandátu. Ako predkladateľ uvádza, ide o novú procesná úpravu vo veciach zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja, ktorá bude upravovať právomoc správneho súdu rozhodnúť o určení, či poslanecký mandát trvá alebo zanikol, pričom potrebu tejto právnej úpravy vyvolala nejednotnosť v posudzovaní vecnej kompetencie súdu najmä v tom, či ide o kompetenciu všeobecného súdu v civilnom konaní alebo kompetenciu špeciálne pre správne súdnictvo. Zánik mandátu bol doteraz nekoncepčne riešený buď na základe žalôb dotknutých poslancov v jednostupňovom konaní o ochrane proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 250v OSP alebo na základe žalôb prokurátorov v konaní o preskúmaní zákonností uznesení zastupiteľstiev podľa § 250zf.

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný, pričom v zmysle § 313 ods. 1 SSP aktívna žalobná legitimácia patrí poslancovi, ktorý tvrdí, že jeho mandát poslanca zastupiteľstva, ktorý mal zaniknúť podľa zákona č. 369/­1990 Zb. o obecnom zriadení a § 13 ods. 2 zákona č. 302/­2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), naďalej trvá a pasívna žalobná legitimácia patrí príslušnému zastupiteľstvu, ktoré rozhodlo o zániku mandátu poslanca.

Žalobcom podľa § 313 ods. 2 je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorý tvrdí, že poslancovi jeho zastupiteľstva zanikol mandát podľa zákona č. 369/­1990 Zb. o obecnom zriadení v znení zákona č. 102/­2010 Z. z. a § 13 ods. 2 zákona č. 302/­2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) a pasívna žalobná legitimácia svedčí poslancovi, ktorý tvrdí, že jeho mandát mal zaniknúť.

Podľa § 46 SSP prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom. Prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil, postavenie účastníka konania.

Žalobca musí podať žalobu na príslušný súd, ktorým je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán územnej samosprávy, ktorého zastupiteľstva sa mandát poslanca týka (§ 13 ods. 2 SSP), a to v prípade určenia, že mandát poslanca obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja naďalej trvá, v lehote dvoch mesiacov odkedy začalo byť žalobcovi bránené vo výkone jeho poslaneckého mandátu v zastupiteľstve a v prípade určenia, že mandát poslanca zastupiteľstva zanikol v lehote dvoch mesiacov, odkedy sa žalobca dozvedel o právnej skutočnosti, ktorá mala mať za následok zánik mandátu poslanca zastupiteľstva (subjektívna lehota), najneskôr do jedného roka, odkedy táto právna skutočnosť nastala (objektívna lehota).

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania, ktorými sú v zmysle § 57 SSP určenie, ktorému správnemu súdu je určené, kto podanie robí, ktorej veci sa podanie týka, čo sa podaním sleduje a podpis obsahovať podľa § 318 aj a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) meno a priezvisko osoby, o ktorej mandáte poslanca zastupiteľstva sa má konať, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh.

Správny súd môže žalovaného vyzvať na vyjadrenie sa k žalobe, pričom žalovaný má povinnosť predložiť súdu vyjadrenie, a to v lehote, ktorú mu správny súd určí. Ide o sudcovskú lehotu, ktorú môže správny súd aj primerane predĺžiť na žiadosť (§ 67 ods. 2 SSP). Neuposlúchnutie výzvy správneho súdu môže byť sankcionované podľa § 78 poriadkovou pokutou.

SSP dáva možnosť správnemu súdu vyžiadať si vyjadrenie k žalobe aj od zastupiteľstva, a to v prípade, že by mohlo dôjsť k stretu záujmov, a to medzi štatutárnym orgánom žalovaného v konaní podľa § 313 ods. 1 a zastupiteľstvom, pričom zákon zastupiteľstvu ukladá povinnosť vyjadriť sa, a to v lehote 60 dní. Vyjadrenie sa správnemu súdu predkladá formou uznesenia.

Predkladateľ uvádza, že ustanovenie § 320 obmedzuje zastupiteľstvo v prijatí takého uznesenia, ktoré by viedlo k zmareniu účelu súdneho konania. Toto obmedzenie sa primerane vzťahuje aj na iný postup obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja. To znamená, že by na sporné miesto poslanca nemal nastúpiť náhradník, prípadne by žalovaný nemal požiadať o vyhlásenie nových volieb na uprázdnený mandát poslanca.

Správny súd aj v tomto konaní rozhoduje formou uznesenia. Ustanovenia § 321 až 324 SSP upravujú spôsoby rozhodnutia správneho súdu o žalobe.

Druhý diel

Konanie o preskúmaní zániku funkcie starostu obce, primátora mesta, starostu mestskej časti a predsedu samosprávneho kraja

§ 325

(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že jeho funkcia starostu obce (ďalej len „starosta“), primátora mesta (ďalej len „primátor“), starostu mestskej časti (ďalej len „starosta“) alebo predsedu samosprávneho kraja naďalej trvá.

(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že funkcia starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja zanikla.

§ 326

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

§ 327

Žalobná legitimácia

(1) Žalobcom podľa § 325 ods. 1 je fyzická osoba, ktorá tvrdí, že jej funkcia starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja, ktorá mala zaniknúť podľa osobitného predpisu, naďalej trvá.

(2) Žalobcom podľa § 325 ods. 2 je poslanec zastupiteľstva, ktorý tvrdí, že starostovi, primátorovi alebo predsedovi samosprávneho kraja zanikla funkcia podľa osobitného predpisu.

§ 328

Žalovaný

(1) Žalovaným podľa § 325 ods. 1 je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorý považuje žalobcovu funkciu starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja za zaniknutú. Za žalovaného pred správnym súdom koná osoba poverená uznesením zastupiteľstva.

(2) Žalovaným podľa § 325 ods. 2 je starosta, primátor alebo predseda samosprávneho kraja, ktorého funkcia mala zaniknúť.

§ 329

Lehota na podanie žaloby

(1) Žaloba podľa § 325 ods. 1 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy začalo byť žalobcovi bránené vo výkone jeho funkcie starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja.

(2) Žaloba podľa § 325 ods. 2 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy sa žalobca dozvedel o právnej skutočnosti, ktorá mala mať za následok zánik funkcie starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja, najneskôr do jedného roka, odkedy táto právna skutočnosť nastala.

Náležitosti žaloby

§ 330

V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalovaného,

c)  meno a priezvisko osoby, o ktorej funkcii starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja sa má konať,

d)  žalobné body,

e)  označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,

f)  žalobný návrh.

§ 331

Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.

§ 332

Po začatí konania nemôže žalovaný postupovať takým spôsobom, ktorým by sa zmaril účel konania pred správnym súdom.

Rozhodnutie o žalobe

§ 333

Správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví, ak

a)  žalovaný po podaní žaloby podľa § 325 ods. 1 upustil od konania, ktorým bráni žalobcovi vo výkone jeho funkcie starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja,

b)  žalovaný po podaní žaloby podľa § 325 ods. 2 vyhlási, že akceptuje zánik svojej funkcie starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja.

§ 334

Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

§ 335

(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 325 ods. 1, uznesením určí, že žalobcova funkcia starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja trvá. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, určenie trvania funkcie starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja u žalobcu s uvedením jeho mena a priezviska.

(2) Právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 nie sú dotknuté právne účinky rozhodnutí, opatrení, uznesení zastupiteľstva alebo všeobecne záväzných nariadení obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaných alebo prijatých v čase, v ktorom nebolo žalobcovi umožnené vykonávať jeho funkciu starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja.

§ 336

(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 325 ods. 2, uznesením určí, že žalovaného funkcia starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja zanikla. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, určenie zániku jeho funkcie starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja a deň zániku funkcie.

(2) Rozhodnutím správneho súdu podľa odseku 1 nie sú z dôvodu zániku funkcie starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja dotknuté právne účinky rozhodnutí alebo opatrení obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaných od zániku funkcie do vydania rozhodnutia správneho súdu, ak práva a právom chránené záujmy z nich vyplývajúce boli nadobudnuté dobromyseľne. To platí primerane aj na uznesenia zastupiteľstva a všeobecne záväzné nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja podpísané v rovnakom čase žalovaným podľa § 328 ods. 2.

komentár § 325 až § 336

Konanie o preskúmanie zániku funkcie starostu, primátora a predsedu samosprávneho kraja osobitne upravuje v SSP z rovnakých dôvodov ako konanie o preskúmanie zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja. Účelom konania je zabezpečiť ochranu pred svojvoľným bránením vo výkone funkcie starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja alebo jej nezákonným výkonom.

Účastníkmi tohto konania sú taktiež žalobca a žalovaný. Žalobcom podľa § 325 ods. 1 SSP je fyzická osoba, ktorá tvrdí, že jej funkcia starostu obce, primátora mesta, starostu mestskej časti alebo predsedu samosprávneho kraja, ktorá mala v zmysle zákona č. 369/­1990 Zb. o obecnom zriadení alebo zákona č. 302/­2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) zaniknúť, naďalej trvá (§ 327 ods. 1 SSP) alebo poslanec zastupiteľstva, ktorý tvrdí, že starostovi, primátorovi alebo predsedovi samosprávneho kraja podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení funkcia zanikla (§ 327 ods. 2 SSP), ide o aktívnu žalobnú legitimáciu. Pasívne legitimovaným účastníkom je v konaní o určenie, že funkcia starostu, primátora, resp. predsedu naďalej trvá, obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorý má za to, že žalobcova funkcia zanikla (§ 328 ods. 1 SSP). V konaní o určenie, že funkcia starostu obce, primátora mesta, alebo predsedu samosprávneho kraja zanikla, je žalovaným starosta, primátor alebo predseda samosprávneho kraja, ktorých funkcia mala zaniknúť (§ 328 ods. 2 SSP).

Podľa § 46 SSP prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom. Prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil, postavenie účastníka konania.

Ustanovenie § 337 určuje lehoty na podanie žaloby v uvedenom konaní; tieto sú zhodné ako v konaní o preskúmanie zániku mandátu poslanca obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania, ktorými sú v zmysle § 57 SSP určenie, ktorému správnemu súdu je určené, kto podanie robí, ktorej veci sa podanie týka, čo sa podaním sleduje a podpis obsahovať podľa § 330 aj označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) meno a priezvisko osoby, o funkcii starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja sa má konať, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh.

Správny súd môže žalovaného vyzvať na vyjadrenie sa k žalobe, pričom žalovaný má povinnosť predložiť súdu vyjadrenie, a to v lehote, ktorú mu správny súd určí. Ide o sudcovskú lehotu, ktorú môže správny súd aj primerane predĺžiť na žiadosť (§ 67 ods. 2 SSP). Neuposlúchnutie výzvy správneho súdu môže byť sankcionované podľa § 78 poriadkovou pokutou.

K ustanoveniu § 332 SSP predkladateľ vymedzuje, že po začatí konania nemôže žalovaný postupovať takým spôsobom, ktorým by sa zmaril účel súdneho konania. To napr. znamená, že by sa žalovaný podľa § 328 ods. 1 nemal do rozhodnutia správneho súdu usilovať o vyhlásenie nových volieb.

Správny súd aj v tomto konaní rozhoduje formou uznesenia. Ustanovenia § 333 až 336 SSP upravujú spôsoby rozhodnutia správneho súdu o žalobe. K spoplatneniu žaloby pozri položku 10 písm. e) sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona č. 71/­1992 Zb. o súdnych poplatkoch).

Tretí diel

Konanie o preskúmaní zániku funkcie hlavného kontrolóra

§ 337

(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania zákonnosti uznesenia zastupiteľstva o jeho odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra obce, mesta, samosprávneho kraja, kontrolóra mestskej časti, miestneho kontrolóra alebo mestského kontrolóra (ďalej len „hlavný kontrolór“).

(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že jeho funkcia hlavného kontrolóra naďalej trvá.

§ 338

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

§ 339

Žalobná legitimácia

Žalobcom je fyzická osoba, ktorá tvrdí, že bola poškodená na svojich právach a právom chránených záujmoch uznesením zastupiteľstva o jej odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra alebo že jej funkcia hlavného kontrolóra, ktorá mala zaniknúť podľa osobitného predpisu, naďalej trvá.

§ 340

Žalovaný

Žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorých zastupiteľstvo prijalo uznesenie o odvolaní hlavného kontrolóra z jeho funkcie alebo ktoré považujú funkciu hlavného kontrolóra za zaniknutú.

§ 341

Lehota na podanie žaloby

(1) Žaloba podľa § 337 ods. 1 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov od prijatia uznesenia zastupiteľstva o odvolaní hlavného kontrolóra z jeho funkcie.

(2) Žaloba podľa § 337 ods. 2 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy začalo byť žalobcovi bránené vo výkone funkcie hlavného kontrolóra.

Náležitosti žaloby

§ 342

(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalovaného,

c)  označenie napadnutého uznesenia a deň jeho vydania alebo opis skutočnosti, s ktorou žalovaný spája zánik funkcie hlavného kontrolóra,

d)  žalobné body,

e)  označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,

f)  žalobný návrh.

(2) K žalobe podľa § 337 ods. 1 musí byť pripojené napadnuté uznesenie zastupiteľstva.

§ 343

(1) Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.

(2) Ak má správny súd za to, že došlo k stretu záujmov medzi štatutárnym orgánom žalovaného a zastupiteľstvom, vyžiada si vyjadrenie k žalobe aj od zastupiteľstva. Výzve správneho súdu je zastupiteľstvo povinné vyhovieť do dvoch mesiacov. Vyjadrenie podáva zastupiteľstvo v podobe prijatého uznesenia.

§ 344

Po začatí konania nemôže zastupiteľstvo prijať také uznesenie, ktoré by zmarilo účel konania pred správnym súdom. To platí primerane aj na iný postup obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja.

Rozhodnutie o žalobe

§ 345

Ak žalovaný po podaní žaloby zrušil napadnuté uznesenie alebo upustil od konania, ktorým bránil žalobcovi vo výkone funkcie hlavného kontrolóra, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.

§ 346

Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

§ 347

(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 337 ods. 1, uznesením zruší napadnuté uznesenie zastupiteľstva. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a číslo a deň vydania zrušeného uznesenia zastupiteľstva.

(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 337 ods. 2, uznesením určí, že žalobcova funkcia hlavného kontrolóra trvá. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a určenie trvania funkcie hlavného kontrolóra u žalovaného.

(3) Právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu podľa odsekov 1 a 2 zanikajú právne účinky toho uznesenia zastupiteľstva, na základe ktorého bola do funkcie hlavného kontrolóra žalovaného zvolená iná osoba.

komentár § 337 až § 347

Ustanovenia § 337 až 347 SSP upravujú konanie o preskúmanie zániku funkcie hlavného kontrolóra, kde predkladateľ zdôrazňuje, že ide o novú procesnú úpravu, ktorá subsumuje do právomoci správneho súdu preskúmanie uznesení zastupiteľstiev o odvolaní z funkcie hlavného kontrolóra obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja, nakoľko aj v tejto problematike sa ukázala nejednotnosť v posudzovaní kompetencie súdu a často dochádza k tomu, že odvolanie z funkcie hlavného kontrolóra obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nesprávne prejednávajú a rozhodujú súdy vo všeobecnom súdnictve v civilnom konaní. Preto úprava tohto konania v SSP je viac ako žiaduca.

Účelom konania je zabezpečiť ochranu pred nezákonným odvolávaním z funkcie hlavného kontrolóra obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja. Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia, že jeho funkcia hlavného kontrolóra obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja naďalej trvá.

Základným východiskom v tomto konaní je § 18a ods. 8 písm. a) a c) až g) zákona o obecnom zriadení a § 19a ods. 8 písm. a) a c) až g) zákona č. 302/­2001 Z. z. o samosprávnych krajoch.

Zákon v uvedených ustanoveniach sa osobitne vymedzuje okruh účastníkov konania, lehoty na podanie žaloby, náležitosti žaloby ako aj rozhodnutie správneho súdu o žalobe.

Štvrtý diel

Konanie o preskúmaní zákonnosti uznesenia zastupiteľstva

§ 348

Žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

§ 349

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.

§ 350

Žalobná legitimácia

Žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.

§ 351

Žalovaný

Žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorého zastupiteľstvo prijalo napadnuté uznesenie.

§ 352

Lehota na podanie žaloby

Správna žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov, odkedy žalovaný písomne oznámil prokurátorovi, že jeho protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené.

Náležitosti žaloby

§ 353

(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalovaného,

c)  označenie napadnutého uznesenia a deň jeho vydania,

d)  žalobné body,

e)  označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,

f)  žalobný návrh.

(2) K žalobe musí byť pripojené napadnuté uznesenie a oznámenie žalobcu o nevyhovení protestu prokurátora.

§ 354

(1) Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.

(2) Ak má správny súd za to, že došlo k stretu záujmov medzi štatutárnym orgánom žalovaného a zastupiteľstvom, vyžiada si vyjadrenie k žalobe aj od zastupiteľstva. Výzve správneho súdu je zastupiteľstvo povinné vyhovieť do dvoch mesiacov. Vyjadrenie podáva zastupiteľstvo v podobe prijatého uznesenia.

§ 355

Po začatí konania nemôže zastupiteľstvo prijať také uznesenie, ktoré by zmarilo účel konania pred správnym súdom. To platí primerane aj na iný postup obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja.

§ 356

Rozhodnutie o žalobe

(1) Ak žalovaný po podaní žaloby zrušil napadnuté uznesenie, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.

(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

(3) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením zruší napadnuté uznesenie zastupiteľstva. Vo výroku uvedie označenie žalovaného a číslo a deň vydania zrušeného napadnutého uznesenia.

komentár § 348 až § 356

Tieto zákonné ustanovenia upravujú konanie o preskúmanie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva, pričom sa podrobnejšie upravuje doterajšie ustanovenie § 250zf Občianskeho súdneho poriadku. Ako predkladateľ uvádza, k žalobe je naďalej oprávnený len prokurátor, ak zastupiteľstvo nevyhovelo jeho protestu a upravuje sa, že pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti, prípadne nevykonanie zmeny uznesenia zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa § 26 ods. 2 zákona o prokuratúre.

Zákon v uvedených ustanoveniach osobitne vymedzuje okruh účastníkov konania, lehotu na podanie žaloby, náležitosti žaloby ako aj rozhodnutie správneho súdu o žalobe.

Piaty diel

Konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy

§ 357

(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach

a)  územnej samosprávy so zákonom alebo

b)  plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

(2) Nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní.

§ 358

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

§ 359

Žalobná legitimácia

(1) Žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti, nevykonanie zmeny všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.

(2) Žalobcom môže byť aj zainteresovaná verejnosť, ak tvrdí, že všeobecne záväzným nariadením obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

§ 360

Žalovaný

Žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktorého zastupiteľstvo prijalo napadnuté všeobecne záväzné nariadenie.

§ 361

Náležitosti žaloby

(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalovaného,

c)  označenie napadnutého všeobecne záväzného nariadenia a deň jeho prijatia,

d)  uvedenie ustanovenia zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, s ktorým by malo byť všeobecne záväzné nariadenie alebo jeho ustanovenie v nesúlade,

e)  žalobné body,

f)  označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,

g)  žalobný návrh.

(2) K žalobe musí byť pripojené napadnuté všeobecne záväzné nariadenie a k žalobe prokurátora aj oznámenie žalobcu o nevyhovení protestu prokurátora.

Dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne
záväzného nariadenia

§ 362

(1) Správny súd môže uznesením na návrh žalobcu dočasne pozastaviť účinnosť všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

(2) Ak správny súd návrhu žalobcu podľa odseku 1 nevyhovie, uznesením ho zamietne.

(3) Správny súd zruší uznesenie podľa odseku 1, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo vydané; inak dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia zaniká nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

§ 363

(1) Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.

(2) Ak má správny súd za to, že došlo k stretu záujmov medzi štatutárnym orgánom žalovaného a zastupiteľstvom, vyžiada si vyjadrenie k žalobe aj od zastupiteľstva. Výzve správneho súdu je zastupiteľstvo povinné vyhovieť do dvoch mesiacov. Vyjadrenie podáva zastupiteľstvo v podobe prijatého uznesenia.

§ 364

Po začatí konania nemôže zastupiteľstvo zmariť účel konania pred správnym súdom tým, že by napadnuté všeobecne záväzné nariadenie zrušilo a nahradilo novým všeobecne záväzným nariadením s rovnakým obsahom v tom rozsahu, v akom bol jeho nesúlad namietaný žalobcom.

Rozhodnutie o žalobe

§ 365

Ak žalovaný po podaní žaloby zrušil napadnuté všeobecne záväzné nariadenie, jeho namietanú časť alebo niektoré jeho namietané ustanovenie, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.

§ 366

Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

§ 367

(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením vysloví nesúlad všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, označenie a deň prijatia všeobecne záväzného nariadenia, skutočnosť, či vyslovuje nesúlad celého všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia a ustanovenie zákona alebo iného všeobecného právneho predpisu, s ktorým nie je všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie v súlade.

(2) Ak správny súd rozhodne podľa odseku 1, dňom nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie účinnosť.

(3) Obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktoré vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 uviesť všeobecne záväzné nariadenie vydané vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach plnenia úloh štátnej správy do súladu so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy; inak všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 strácajú platnosť.

komentár § 357 až § 367

Dovolíme si odcitovať z dôvodovej správy o spôsobe výkladu týchto zákonných ustanovení.

Konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy bolo zaradené k osobitným konaniam v správnom súdnictve novelou OSP zákonom č. 384/­2008 Z. z. s účinnosťou od 15. 10. 2008 ako § 250zfa OSP, ktorý vychádza z čl. 125 ods. 1 písm. c), d) ústavy, podľa ktorého je zrejmé, že Ústava Slovenskej republiky pripúšťa možnosť, aby o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy so zákonmi vo veciach územnej samosprávy (čl. 68 ústavy) a so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vo veciach prenesenej štátnej správy (čl. 71 ods. 2 ústavy) mohol rozhodovať okrem ústavného súdu aj iný, t. j. všeobecný súd. Podľa dôvodovej správy k novele (zákon č. 384/­2008 Z. z.) zmena vychádzala aj z požiadavky, aby ústavný súd rozhodoval, pokiaľ je to možné, len o najzávažnejších veciach, čo odôvodňuje úvahu o presune preskúmania zákonnosti všeobecne záväzných nariadení všeobecnými súdmi. Nová právna úprava ustanovenie § 250zfa OSP preberá, avšak ho podrobnejšie špecifikuje. Ústavnú konformitu tejto právnej úpravy potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 2/3013. Účelom a predmetom konania o preskúmanie zákonnosti všeobecne záväzných nariadení územnej samosprávy je v tomto prípade posúdenie obsahového súladu právneho predpisu nižšej právnej sily s predpisom vyššej právnej sily. Nová právna úprava obsahovo preberá okruh účastníkov konania, žalobnú legitimáciu prokurátora a upravuje náležitosti žaloby, ku ktorej musí byť pripojené napadnuté všeobecne záväzné nariadenie a k žalobe prokurátora aj oznámenie žalobcu o nevyhovení protestu prokurátora.

S odkazom na ustanovenia Aarhuského dohovoru sa žalobná legitimácia vo veciach porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia doplnila aj o zainteresovanú verejnosť. Podrobnejšie sa upravuje možnosť dočasného pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia pre prípad, že ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (§ 362). Taktiež sa ustanovuje, že zastupiteľstvo žalovaného po začatí konania nemôže napadnuté všeobecne záväzné nariadenie zrušiť a nahradiť novým všeobecne záväzným nariadením s rovnakým obsahom v tom rozsahu, v akom bol jeho nesúlad namietaný žalobcom (§ 364). Účelom tohto ustanovenia je zabrániť zmareniu účelu konania pred správnym súdom. O žalobe rozhoduje správny súd uznesením, ktorým nedôvodnú žalobu zamietne (§ 366), a v prípade dôvodnosti žaloby vysloví nesúlad všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, prípadne niektorého jeho ustanovenia (§ 367 ods. 1). Ak správny súd rozhodne podľa § 367 ods. 1 o vyslovení nesúladu, dňom nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenie účinnosť. Obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj, ktoré nesúladné všeobecne záväzné nariadenie vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa § 367 ods. 1 uviesť všeobecne záväzné nariadenie vydané vo veciach územnej samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach plnenia úloh štátnej správy do súladu so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. V opačnom prípade všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenie po šiestich mesiacoch od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu podľa odseku 1 strácajú platnosť.

Šiesty diel

Konanie o vypovedaní dohody o spolupráci alebo členstva v združení

§ 368

(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať uloženia povinnosti obci, mestu, mestskej časti, samosprávnemu kraju vypovedať dohodu o spolupráci uzavretú s inou obcou, mestom, mestskou časťou alebo s iným samosprávnym krajom alebo uzavretú s územným a správnym celkom iného štátu alebo s orgánom alebo s úradom iného štátu vykonávajúcimi regionálne funkcie.

(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať uloženia povinnosti vypovedať členstvo obce alebo mesta v združení obcí alebo miest alebo členstvo samosprávneho kraja v združení samosprávnych krajov alebo v medzinárodnom združení územných celkov alebo územných orgánov.

§ 369

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

§ 370

Žalobná legitimácia

Žalobcom je miestny orgán štátnej správy podľa osobitného predpisu, v ktorého územnom obvode sa nachádza obec, mesto, mestská časť alebo má sídlo samosprávny kraj.

§ 371

Žalovaný

Žalovaným je obec, mesto, mestská časť alebo samosprávny kraj.

Náležitosti žaloby

§ 372

V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalovaného,

c)  označenie napadnutej dohody o spolupráci alebo označenie združenia,

d)  žalobné body,

e)  označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,

f)  žalobný návrh.

§ 373

Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.

§ 374

Rozhodnutie o žalobe

(1) Ak žalovaný po podaní žaloby vypovedal dohodu o spolupráci podľa § 368 ods. 1 alebo členstvo v združení podľa § 368 ods. 2, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví.

(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

(3) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží žalovanému vypovedať dohodu o spolupráci podľa § 368 ods. 1 alebo vypovedať členstvo v združení podľa § 368 ods. 2. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, označenie dohody o spolupráci vrátane povinnosti dohodu vypovedať alebo označenie združenia vrátane povinnosti zrušiť v ňom členstvo.

(4) Právoplatnosťou uznesenia, ktorým sa žalobe vyhovelo, dohoda o spolupráci zaniká alebo členstvo v združení skončí.

komentár § 368 až § 374

Predkladateľ v dôvodovej správe vysvetlil, že účelom tohto typu verejného súdnictva je ochrana zákonnosti pri uzavieraní dohôd alebo pri členstve jednotiek územnej samosprávy v medzinárodných združeniach, ktoré fungujú na princípe samosprávneho usporiadania. Konanie možno začať iba na základe žaloby, ktorou sa žalobca, ktorým je miestny orgán štátnej správy podľa osobitného predpisu, t.j. okresný úrad v sídle kraja (§ 4 ods. 2 zákona č. 180/­2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov), v ktorého územnom obvode sa nachádza obec, mesto, mestská časť alebo má sídlo samosprávny kraj domáha proti žalovanému – obci, mestu, mestskej časti alebo samosprávnemu kraju uloženia povinnosti vypovedať dohodu o spolupráci uzavretú s inou obcou, mestom, mestskou časťou alebo s iným samosprávnym krajom alebo uzavretú s územným a správnym celkom iného štátu, alebo s orgánom, alebo s úradom iného štátu vykonávajúcimi regionálne funkcie (§ 368 ods. 1) alebo uloženia povinnosti vypovedať členstvo obce alebo mesta v združení obcí alebo miest, alebo členstvo samosprávneho kraja v združení samosprávnych krajov alebo v medzinárodnom združení územných celkov alebo územných orgánov (§ 368 ods. 2).

SSP v jednotlivých ustanoveniach osobitne vymedzuje okruh účastníkov konania, náležitosti žaloby ako aj rozhodnutie správneho súdu o žalobe.

PIATA HLAVA

KONANIE VO VECIACH POLITICKÝCH PRÁV

Prvý diel

Konanie vo veciach registrácie politických strán

§ 375

(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že návrh na registráciu politickej strany nemá nedostatky.

(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o odmietnutí registrácie politickej strany.

(3) Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o odmietnutí zápisu zmeny údajov zapísaných v registri strán alebo rozhodnutia žalovaného o odmietnutí zápisu nových stanov do registra strán.

(4) Žalobca sa môže žalobou domáhať určenia, že rozhodnutie orgánu politickej strany je nezákonné alebo odporujúce stanovám.

§ 376

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

§ 377

Žalobná legitimácia

(1) Žalobcom podľa § 375 ods. 1 je prípravný výbor politickej strany, ktorý tvrdí, že návrh na registráciu politickej strany nemá nedostatky.

(2) Žalobcom podľa § 375 ods. 2 sú všetci členovia prípravného výboru politickej strany, ktorí tvrdia, že neboli splnené podmienky uvedené v osobitnom predpise na vydanie rozhodnutia o odmietnutí registrácie politickej strany.

(3) Žalobcom podľa § 375 ods. 3 je politická strana, ktorá tvrdí, že neboli splnené podmienky uvedené v osobitnom predpise na vydanie rozhodnutia o odmietnutí zápisu zmeny údajov zapísaných v registri strán alebo na vydanie rozhodnutia o odmietnutí zápisu nových stanov do registra strán.

(4) Žalobcom podľa § 375 ods. 4 je člen politickej strany, ktorý považuje rozhodnutie orgánu politickej strany za nezákonné alebo odporujúce stanovám.

§ 378

Žalovaný

Žalovaným podľa § 375 ods. 1 až 3 je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“). Žalovaným podľa § 375 ods. 4 je politická strana.

§ 379

Lehota na podanie žaloby

(1) Žaloba podľa § 375 ods. 1 musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia upozornenia žalovaného, že návrh na registráciu má nedostatky.

(2) Žaloba podľa § 375 ods. 2 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje.

(3) Žaloba podľa § 375 ods. 3 musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje.

(4) Žaloba podľa § 375 ods. 4 musí byť podaná v lehote 30 dní od prijatia napadnutého rozhodnutia orgánu politickej strany.

Náležitosti žaloby

§ 380

(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalovaného,

c)  označenie upozornenia alebo rozhodnutia, proti ktorému žaloba smeruje,

d)  žalobné body,

e)  označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,

f)  žalobný návrh.

(2) K žalobe musí byť pripojené súvisiace upozornenie alebo napadnuté rozhodnutie.

§ 381

Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.

Rozhodnutie o žalobe

§ 382

Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

§ 383

(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 375 ods. 1, uznesením určí, že návrh na registráciu politickej strany nemá nedostatky. Vo výroku uvedie názov politickej strany a číslo a deň vydania upozornenia.

(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 375 ods. 2, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Vo výroku uvedie názov politickej strany a číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia.

(3) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 375 ods. 3, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Vo výroku uvedie názov politickej strany, adresu jej sídla a číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia.

(4) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 375 ods. 4, uznesením určí, že rozhodnutie orgánu politickej strany je nezákonné alebo odporujúce stanovám. Vo výroku uvedie názov politickej strany, adresu jej sídla, názov orgánu politickej strany a číslo a deň vydania rozhodnutia.

komentár § 375 až § 383

Právo zakladať politické strany a združovať sa v nich patrí medzi základné politické práva, ktoré občanom Slovenskej republiky zaručuje Ústava Slovenskej republiky, a to v článku 29 ods. 2. Podrobnejšiu zákonnú úpravu registrácie politických strán upravuje zákon č. 85/­2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach (§ 7 ods. 5, ods. 10, v § 9 ods. 5, § 11 ods. 4, v § 12 ods. 5 a v § 19 uvedeného zákona).

SSP v ustanoveniach § 375 až 383 osobitne stanovuje jednak druhy žalôb, ktoré možno v uvedenom konaní podať na správnom súde, účastníkov konania, lehoty na podanie jednotlivých druhov žalôb, náležitosti týchto žalôb ako aj samotné rozhodnutia správneho súdu o žalobách.

Zo žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy o odmietnutí registrácie politickej strany alebo hnutia sa platí súdny poplatok vo výške 350 eur.

Druhý diel

Konanie o žalobe generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany

§ 384

Generálny prokurátor sa môže žalobou domáhať rozpustenia politickej strany z dôvodu uvedeného v osobitnom predpise.

§ 385

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú generálny prokurátor a žalovaný.

§ 386

Žalovaný

Žalovaným je politická strana, ktorej rozpustenie sa navrhuje.

§ 387

Náležitosti žaloby

(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalovaného,

c)  žalobné body,

d)  označenie dôkazov, ak sa ich generálny prokurátor dovoláva,

e)  žalobný návrh.

(2) K žalobe musí byť pripojený výpis z registra strán týkajúci sa žalovaného.

Rozhodnutie o žalobe

§ 388

Správny súd rozhodne o žalobe na pojednávaní rozsudkom do šiestich mesiacov odo dňa podania žaloby.

§ 389

Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

§ 390

(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, rozsudkom rozhodne o rozpustení politickej strany. Ak politická strana nemá majetok, správny súd rozhodne o jej rozpustení bez likvidácie. Ak politická strana má majetok, správny súd nariadi likvidáciu a vymenuje likvidátora z osôb, ktoré sú zapísané do zoznamu správcov vedeného ministerstvom spravodlivosti podľa osobitného predpisu. Likvidátorom nesmie byť člen rozpustenej politickej strany.

(2) Správny súd v rozsudku podľa odseku 1 zároveň vysloví, že po dobu piatich rokov od právoplatnosti rozsudku osoba, ktorá bola počas prípravy stanov alebo programu politickej strany, ak obsah niektorého z týchto dokumentov bol dôvodom na rozpustenie politickej strany, alebo ktorá počas obdobia keď dochádzalo k činnosti, ktorá bola dôvodom na rozpustenie politickej strany, bola

a)  štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu takejto politickej strany,

b)  členom najvyššieho, výkonného, rozhodcovského a revízneho orgánu takejto strany,

c)  uvedená na kandidátnej listine takejto politickej strany, ktorá bola podaná v súvislosti s voľbami podľa osobitného predpisu,

nemôže byť členom prípravného výboru akejkoľvek politickej strany, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom najvyššieho, výkonného, rozhodcovského a revízneho orgánu akejkoľvek politickej strany.

(3) Vo výroku rozsudku podľa odseku 1 správny súd uvedie názov politickej strany a jej skratku a sídlo, dátum a číslo registrácie politickej strany a to, či nariadil likvidáciu spolu s menom a priezviskom likvidátora.

(4) Rozsudok podľa odseku 1 doručí správny súd po právoplatnosti aj ministerstvu vnútra a Ministerstvu financií Slovenskej republiky. Súčasťou rozsudku je aj zoznam osôb, ktorých sa týkajú obmedzenia podľa odseku 2. Zoznam obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu.

komentár § 384 až § 390

Upravuje sa konanie o žalobe generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany. Zákonodarca v dôvodovej správe vysvetľuje, že podľa § 14 ods. 2 písm. e) zákona o prokuratúre návrh na rozpustenie politickej strany alebo politického hnutia alebo návrh na pozastavenie činnosti politickej strany alebo politického hnutia môže podať iba generálny prokurátor, a to na najvyšší súd. Podľa čl. 129 ods. 4 ústavy ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie súdu o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je v zhode s ústavnými zákonmi a s inými zákonmi. Tu je potrebné uviesť, že právomoc generálneho prokurátora podať návrh na pozastavenie činnosti politickej strany vychádzala z § 14 ods. 1 zákona č. 424/­1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach, ktorý bol s účinnosťou od 1. 5. 2005 zrušený zákonom č. 85/­2005 Z. z., ktorý však už pozastavenie činnosti politickej strany neupravuje. Podnet na rozpustenie politickej strany alebo politického hnutia môže generálnemu prokurátorovi podať aj ministerstvo – § 9 ods. 5, § 11 ods. 4, § 12 ods. 5 zákona č. 85/­2005 Z. z. Účelom konania o žalobe generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany alebo politického hnutia je zabrániť činnosti politickej strany, pokiaľ by táto vykazovala rozpor s § 2 zákona č. 85/­2005 Z. z., teda by svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovala Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy. Na rozhodovanie o žalobe je príslušný najvyšší súd (§ 17 zákona č. 85/­2005 Z. z.). Účastníkmi konania sú len generálny prokurátor a politická strana, ktorej rozpustenie generálny prokurátor navrhuje. Lehota na podanie žaloby stanovená nie je. Vymedzujú sa náležitosti žaloby, prílohou ktorej je výpis z registra strán týkajúci sa žalovaného. Správny súd rozhodne o žalobe na pojednávaní [§ 107 ods. 1 písm. e)] rozsudkom. Nedôvodnosť žaloby má za následok jej zamietnutie. V prípade zistenia dôvodnosti žaloby správny súd svojim rozhodnutím rozpustí politickú stranu.

Ak politická strana nemá majetok, správny súd rozhodne o jej rozpustení bez likvidácie v opačnom prípade, správny súd nariadi likvidáciu a vymenuje likvidátora, ktorým nesmie byť člen rozpustenej politickej strany. Po právoplatnosti sa rozsudok doručí aj ministerstvu vnútra a ministerstvu financií.

Novelou č. 344/­2018 Z. z. bol zavedený v § 390 nový odsek 2, ktorý zaväzuje správny súd, aby v prípade, keď rozhodne o rozpustení politickej strany, súčasťou jeho rozsudku bolo aj konštatovanie, že rozpustenie politickej strany je po dobu piatich rokov od právoplatnosti rozsudku pre osobu, ktorá bola počas prípravy stanov alebo programu politickej strany (ak obsah niektorého z týchto dokumentov bol dôvodom na rozpustenie politickej strany) alebo počas obdobia, keď dochádzalo k činnosti, ktorá bola dôvodom na rozpustenie politickej strany, prekážkou pre možnosť byť členom prípravného výboru akejkoľvek politickej strany a pre možnosť byť štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom najvyššieho, výkonného, rozhodcovského a revízneho orgánu v akejkoľvek inej politickej strane. Pre uľahčenie identifikácie osôb, na ktoré sa vzťahuje obmedzenie definované v § 390 ods. 2 ministerstvom vnútra pri registrácii nových politických strán, sa zároveň touto novelou zaviedlo v § 390 ods. 4, aby súčasťou rozsudku, ktorým sa vysloví rozpustenie politickej strany, bol aj zoznam osôb, ktorých sa týka toto obmedzenie.

Vyššie spomínaná novela zároveň ustanovila v § 388 CSP lehotu na rozhodnutie správneho súdu o žalobe generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany. Cieľom tejto novelizácie bolo dosiahnutie včasného zabránenia v ďalšom protiprávnom konaní takej politickej strane, ktorá koná v rozpore s § 2 ods. 1 zákona č. 85/­2005 Z. z. o politických stranách v znení neskorších právnych predpisov, keďže počas trvania takéhoto správneho súdneho konania, až do rozhodnutia súdu, môže politická strana naďalej fungovať a svojimi stanovami, svojím programom alebo činnosťou porušovať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákona, zákony a medzinárodné zmluvy.

Tretí diel

Konanie vo veciach združovania
občanov

§ 391

(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o odmietnutí registrácie združenia podľa osobitného predpisu.

(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o rozpustení združenia podľa osobitného predpisu.

§ 392

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

§ 393

Žalobná legitimácia

(1) Žalobcom podľa § 391 ods. 1 sú všetci členovia prípravného výboru združenia, ktorí tvrdia, že neboli splnené podmienky uvedené v osobitnom predpise na vydanie rozhodnutia o odmietnutí registrácie združenia.

(2) Žalobcom podľa § 391 ods. 2 je združenie, ktoré tvrdí, že neboli splnené podmienky uvedené v osobitnom predpise na vydanie rozhodnutia o rozpustení združenia.

§ 394

Žalovaný

Žalovaným je ministerstvo vnútra.

§ 395

Lehota na podanie žaloby

Žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje.

§ 396

Odkladný účinok žaloby

Žaloba podľa § 391 ods. 2 má odkladný účinok.

Náležitosti žaloby

§ 397

(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalovaného,

c)  označenie rozhodnutia, proti ktorému žaloba smeruje,

d)  žalobné body,

e)  označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,

f)  žalobný návrh.

(2) K žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie.

§ 398

Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.

Rozhodnutie o žalobe

§ 399

(1) Správny súd rozhodne o žalobe podľa § 391 ods. 1 uznesením.

(2) Správny súd rozhodne o žalobe podľa § 391 ods. 2 na pojednávaní rozsudkom.

§ 400

(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba podľa § 391 ods. 1 nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba podľa § 391 ods. 2 nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

§ 401

(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 391 ods. 1, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Vo výroku uvedie názov združenia, jeho sídlo a číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia.

(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 391 ods. 2, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Vo výroku uvedie názov združenia, jeho sídlo a číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia.

komentár § 391 až § 401

Uvedené ustanovenia upravujú konanie vo veciach združovania občanov. V zmysle Ústavy Slovenskej republiky právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach. Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. Výkon práv podľa odsekov 1 a 2 možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.

Tento základný ústavný rámec združovania sa bol premietnutý do zákona č. 83/­1990 Zb. o združovaní občanov, ktorý stanovuje, že združenie vzniká registráciou. Návrh na registráciu môžu podávať najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov. Návrh podpíšu členovia prípravného výboru a uvedú svoje mená a priezviská, rodné čísla a bydliská. Ďalej uvedú, kto z členov starších ako 18 rokov je splnomocnencom oprávneným konať v ich mene. Návrh na registráciu musí obsahovať údaje o štatutárnom orgáne združenia alebo členoch štatutárneho orgánu združenia v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia a rodné číslo. K návrhu pripoja stanovy vo dvoch vyhotoveniach, v ktorých musia byť uvedené: a) názov združenia, b) sídlo, c) cieľ jeho činnosti, d) orgány združenia, spôsob ich ustanovovania, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia, e) ustanovenia o organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene, f) zásady hospodárenia. Návrh na registráciu sa podáva Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.

Ak návrh nemá náležitosti podľa § 6 ods. 2 až 4 (alebo ak sú údaje v ňom neúplné alebo nepresné), ministerstvo na to prípravný výbor do 15 dní od doručenia návrhu, upozorní s tým, že dokiaľ tieto vady nebudú odstránené, konanie o registrácii sa nezačne. Konanie o registrácii sa začne dňom, keď ministerstvu došiel návrh, ktorý nemá vady.

Ministerstvo registráciu odmietne, ak z predložených stanov združenia vyplýva, že a) ide o organizáciu uvedenú v § 1 ods. 3, b) stanovy nie sú v súlade s § 3 ods. 1 a 2, c) ide o nedovolené združenie (§ 4), d) ciele združenia sú v rozpore s požiadavkami uvedenými v § 5.

O odmietnutí registrácie rozhodne ministerstvo do 15 dní od začatia konania. Rozhodnutie doručí splnomocnencovi prípravného výboru. Proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie nemožno podať rozklad.

Pokiaľ ministerstvo nezistí dôvod na odmietnutie registrácie, vykoná do 15 dní od začatia konania registráciu a v tejto lehote zašle splnomocnencovi prípravného výboru jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie, ktorým je deň odoslania. O registrácii sa nevydáva rozhodnutie v správnom konaní.

Združenie zaniká a) dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným združením, b) právoplatným rozhodnutím ministerstva o jeho rozpustení, c) právoplatným rozhodnutím súdu v trestnom konaní.

Pokiaľ stanovy združenia neurčujú spôsob dobrovoľného rozpustenia alebo zlúčenia s iným združením, rozhoduje o ňom jeho najvyšší orgán. Tento orgán oznámi zánik združenia do 15 dní príslušnému ministerstvu.

Ak ministerstvo zistí, že združenie vyvíja činnosť, a) ktorá je vyhradená politickým stranám a politickým hnutiach alebo organizáciám združujúcim občanov na zárobkovú činnosť alebo na vykonávanie náboženstva alebo viery v cirkvách a náboženských spoločnostiach (§ 1 ods. 3); b) ktorá porušuje zásady uvedené v § 3 ods. 1 a 2; c) ktorá je v rozpore s § 4 alebo § 5; bez meškania ho na to upozorní a vyzve ho, aby od takej činnosti upustilo. Ak združenie v tejto činnosti pokračuje, ministerstvo ho rozpustí. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať rozklad.

Ak ministerstvo zistí, že spôsobom uvedeným v § 12 ods. 3 koná organizačná jednotka združenia, ktorá je oprávnená konať v svojom mene, postupuje obdobne spôsobom tam uvedeným.

Predkladateľ uviedol, že ide o zákonnú úpravu, ktorá nadobudla účinnosť ešte pred znovuzavedením správneho súdnictva, dnes už konaniu v správnom súdnictve nepostačujúcu a nevyhovujúcu a v praxi súdov spôsobujúcu mnohé nejasnosti a s tým spojené aplikačné problémy, preto sa konanie vo veciach združovania občanov upravuje osobitne s tým, že v zákone č. 83/­1990 Zb. sa príslušné procesné úpravy vypustili zákonom č. 125/­2016 Z. z.

V konaní upravenom v ustanoveniach § 391 až 401 SSP sa možno domáhať:

  preskúmania rozhodnutia ministerstva vnútra o odmietnutí registrácie združenia (§ 8 zákona č. 83/­1990 Zb.) ako aj

  preskúmania rozhodnutia ministerstva vnútra o rozpustení združenia (§ 12 citovaného zákona).

Účastníkmi tohto konania sú žalobca a žalovaný, pričom ak sa žalobca domáha žalobou preskúmania rozhodnutia žalovaného o odmietnutí registrácie združenia, v taktom prípade sú žalobcom všetci členovia prípravného výboru združenia, ktorí tvrdia, že neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia o odmietnutí registrácie združenia. V prípade, že sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného o rozpustení združenia, tak žalobcom je združenie, ktoré tvrdí, že neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia o rozpustení združenia.

Žalobu musí žalobca podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia žalovaného.

Podľa § 46 SSP prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom. Prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil, postavenie účastníka konania.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania, ktorými sú v zmysle § 57 SSP určenie, ktorému správnemu súdu je určené, kto podanie robí, ktorej veci sa podanie týka, čo sa podaním sleduje a podpis obsahovať podľa § 397 aj a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie rozhodnutia, proti ktorému žaloba smeruje, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. K žalobe musí žalobca musí pripojiť napadnuté rozhodnutie ministerstva vnútra.

Správny súd môže žalovaného vyzvať na vyjadrenie sa k žalobe, pričom žalovaný má povinnosť predložiť súdu vyjadrenie, a to v lehote, ktorú mu správny súd určí. Ide o sudcovskú lehotu, ktorú môže správny súd aj primerane predĺžiť na žiadosť (§ 67 ods. 2 SSP). Neuposlúchnutie výzvy správneho súdu môže byť sankcionované podľa § 78 poriadkovou pokutou.

V prípade, ak správny súd preskúmava rozhodnutie ministerstva vnútra o odmietnutí registrácie (§ 391 ods. 1), rozhoduje uznesením, pričom ak zistí, že žaloba nie je dôvodná, vo výroku uznesenia uvedie, že žalobu zamieta. Ak súd po preskúmaní žaloby zistí, že žaloba bola podaná dôvodne, potom vo výroku uznesenia zruší rozhodnutie ministerstva vnútra, uvedie aj názov združenia, jeho sídlo a číslo ako aj deň vydania zrušeného rozhodnutia a vec vráti ministerstvu na ďalšie konanie.

V prípade, ak správny súd preskúmava rozhodnutie ministerstva vnútra o rozpustení združenia (§ 391 ods. 2), v takom prípade nariadi pojednávanie a rozhodne rozsudkom, pričom ak zistí, že žaloba nie je dôvodná, vo výroku rozsudku uvedie, že žalobu zamieta. Ak však správny súd po preskúmaní žaloby zistí, že žaloba je dôvodná, vydá rozsudok, pričom vo výroku uvedenie, že zrušuje napadnuté rozhodnutie, zároveň uvedie aj názov združenia, jeho sídlo a číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia a vec vráti ministerstvu vnútra na ďalšie konanie.

Štvrtý diel

Konanie vo veciach zhromažďovania
občanov

§ 402

(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o zákaze zhromaždenia podľa osobitného predpisu.

(2) Žalobca sa môže žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia žalovaného o rozpustení zhromaždenia podľa osobitného predpisu.

§ 403

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

§ 404

Žalobná legitimácia

Žalobcom je zvolávateľ zhromaždenia, ktorý tvrdí, že neboli splnené podmienky uvedené v osobitnom predpise na vydanie rozhodnutia o zákaze zhromaždenia alebo o rozpustení zhromaždenia.

§ 405

Žalovaný

Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie podľa § 402.

§ 406

Lehota na podanie žaloby

Žaloba musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje.

Náležitosti žaloby

§ 407

(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalovaného,

c)  označenie rozhodnutia, proti ktorému žaloba smeruje,

d)  žalobné body,

e)  označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,

f)  žalobný návrh.

(2) K žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie.

§ 408

Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.

Rozhodnutie o žalobe

§ 409

Správny súd rozhodne o žalobe podľa § 402 ods. 1 do troch dní od jej doručenia správnemu súdu príslušnému vo veci konať a rozhodnúť.

§ 410

(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba podľa § 402 ods. 1 nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 402 ods. 1, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie. Vo výroku uvedie účel zhromaždenia, zvolávateľa zhromaždenia a číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia.

§ 411

Správny súd po preskúmaní žaloby podľa § 402 ods. 2 uznesením rozhodne, či zhromaždenie bolo alebo nebolo rozpustené v súlade so zákonom. Vo výroku uvedie účel zhromaždenia, zvolávateľa zhromaždenia a číslo a deň vydania rozhodnutia a uvedenie dôvodu, pre ktorý považuje rozhodnutie za nezákonné.

komentár § 402 až § 411

Uvedené ustanovenia upravujú konanie vo veciach zhromažďovania občanov. Právo pokojne sa zhromažďovať sa v zmysle druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky zaručuje. Toto právo patrí medzi politické práva zakotvené v čl. 28 Ústavy Slovenskej republiky. Podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy. Týmto zákonom je zákon č. 84/­1990 Zb. o zhromažďovacom práve. Zákon v úvodnom ustanovení § 1 vymedzuje, že občania majú právo pokojne sa zhromažďovať. Výkon tohto práva slúži občanom na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd, na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk. Za zhromaždenie sa podľa tohto zákona považujú aj pouličné sprievody a manifestácie. Na zhromaždenie nie je potrebné predchádzajúce povolenie štátneho orgánu. Sú zakázané zhromaždenia v okruhu 50 m od budov zákonodarného zboru alebo od miest, kde tento zbor rokuje. Zvolávateľ je povinný zhromaždenie písomne oznámiť obci tak, aby obec oznámenie dostala aspoň 5 dní vopred, najskôr však 6 mesiacov predo dňom jeho konania. Obec môže v odôvodnených prípadoch prijať oznámenie aj v kratšej lehote. Za právnickú osobu predloží oznámenie ten, kto je v tejto veci splnomocnený konať v jej mene. Oznámenie sa môže predložiť aj osobne v pracovný deň v dobe medzi ôsmou a pätnástou hodinou. Obec vytvorí podmienky, aby sa oznámenia mohli riadne prijímať.

Podľa § 11 zákona o zhromažďovacom práve o zákaze zhromaždenia alebo čase jeho ukončenia rozhodne obec bezodkladne, najneskôr však do troch dní od okamihu, keď dostala platné oznámenie. Obec v deň vydania rozhodnutia vyvesí písomné vyhotovenie rozhodnutia na svojej úradnej tabuli až do dňa, v ktorom sa má zhromaždenie konať, a rozhodnutie vyhlási miestnym rozhlasom alebo iným obdobným spôsobom; ak sa má zhromaždenie konať na území dvoch alebo viacerých obcí, obvodný úrad zabezpečí, aby jeho rozhodnutie bolo vyhlásené v obciach, v ktorých sa zhromaždenie má konať. Vyvesením na úradnej tabuli je rozhodnutie zvolávateľovi doručené. Ak obec v lehote uvedenej v odseku 1 nevyvesí písomné vyhotovenie rozhodnutia na svojej úradnej tabuli, môže zvolávateľ zhromaždenie usporiadať. Obec zároveň bezodkladne zašle písomné vyhotovenie rozhodnutia zvolávateľovi a zverejní ho na svojej internetovej stránke, ak ju má k dispozícii.

Ak správny súd zruší rozhodnutie o zákaze zhromaždenia, zvolávateľ je oprávnený zhromaždenie usporiadať podľa pôvodného oznámenia alebo do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu.

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný, pričom žalovaný sa žalobou môže domáhať jednak preskúmania rozhodnutia vydaného žalovaným, ktorým zakázal žalobcovi vykonať zhromaždenie a jednak ktorým rozhodol o rozpustení zhromaždenia podľa zákona č. 84/­1990 Zb. Žalobcom je zvolávateľ zhromaždenia, ktorý tvrdí, že neboli splnené podmienky uvedené v zákone o zhromažďovacom práve, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie, ktorým sa zakázalo zhromaždenie alebo ktorým sa zhromaždenie rozpustilo. Žalovaným je obec, ktorá vydala vyššie uvedené rozhodnutia. Správny súdny poriadok stanovuje, že žaloba musí byť podaná na miestne príslušnom krajskom súde, v obvode ktorého má sídlo žalovaný, teda obec, a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia o zákaze zhromaždenia, resp. o rozpustení zhromaždenia.

Podľa § 46 SSP prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom. Prokurátor má v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil, postavenie účastníka konania.

Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania, ktorými sú v zmysle § 57 SSP určenie, ktorému správnemu súdu je určené, kto podanie robí, ktorej veci sa podanie týka, čo sa podaním sleduje a podpis obsahovať podľa § 407 aj a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie rozhodnutia, proti ktorému žaloba smeruje, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. Žalobca k žalobe zároveň pripojí aj napadnuté rozhodnutie žalovaného.

Správny súd môže žalovaného vyzvať na vyjadrenie sa k žalobe, pričom žalovaný má povinnosť predložiť súdu vyjadrenie, a to v lehote, ktorú mu správny súd určí. Ide o sudcovskú lehotu, ktorú môže správny súd aj primerane predĺžiť na žiadosť (§ 67 ods. 2 SSP). Neuposlúchnutie výzvy správneho súdu môže byť sankcionované podľa § 78 poriadkovou pokutou.

V tomto konaní správny súd rozhoduje uznesením, a to pokiaľ ide o preskúmanie rozhodnutia o zákaze zhromaždenia v lehote troch dní od doručenia žaloby. V prípade, že po preskúmaní rozhodnutia žalovaného o zákaze zhromaždenia správny súd zistí, že žaloba nie je dôvodná, túto zamietne. V prípade, že správny súd zistí, že žaloba bola podaná dôvodne, v takom prípade zruší rozhodnutie žalovaného, pričom vo výroku rozhodnutia uvedie účel zhromaždenia, zvolávateľa zhromaždenia ako aj číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia.

V prípade preskúmania rozhodnutia žalovaného o rozpustení zhromaždenia správny súd vydá rozhodnutie, v ktorom rozhodne o tom, či zhromaždenie bolo alebo nebolo rozpustené v súlade so zákonom.

Vo výroku správy súd uvedie aj účel zhromaždenia, zvolávateľa zhromaždenia a číslo a deň vydania rozhodnutia ako aj dôvod, pre ktorý považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné.

ŠIESTA HLAVA

KONANIE O KOMPETENČNEJ ŽALOBE

§ 412

(1) Žalobca sa môže žalobou domáhať rozhodnutia kladného kompetenčného konfliktu alebo záporného kompetenčného konfliktu spojeného s prebiehajúcim alebo ešte nezačatým administratívnym konaním medzi

a)  orgánmi verejnej správy navzájom, a to vrátane ústredných orgánov štátnej správy, alebo

b)  orgánom verejnej správy a iným od súdu odlišným subjektom (ďalej len „iný subjekt“).

(2) Kladný kompetenčný konflikt je spor, v ktorom viaceré orgány verejnej správy súčasne tvrdia, že im patrí pôsobnosť vykonať v tej istej veci administratívne konanie, alebo spor medzi orgánom verejnej správy, ktorý chce vykonať vo veci administratívne konanie, a iným subjektom, ktorý chce rovnakú vec upraviť vlastným postupom.

(3) Záporný kompetenčný konflikt je spor, v ktorom viaceré orgány verejnej správy súčasne popierajú svoju pôsobnosť tak, že žiadny z nich nechce vykonať v tej istej veci administratívne konanie, alebo spor medzi orgánom verejnej správy, ktorý nechce vykonať vo veci administratívne konanie, a iným subjektom, ktorý svoju príslušnosť upraviť rovnakú vec vlastným postupom popiera.

§ 413

Účastníci konania

(1) Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

(2) Účastníkom konania je aj účastník toho konania, v ktorom došlo ku vzniku kompetenčného konfliktu, ak nie je žalobcom podľa § 414 písm. c).

§ 414

Žalobná legitimácia

Žalobcom je

a)  orgán verejnej správy, ktorý pri kladnom kompetenčnom konflikte tvrdí, že mu vo veci patrí pôsobnosť, a popiera pôsobnosť iného orgánu verejnej správy, ktorý vo veci vykonáva administratívne konanie, alebo pôsobnosť iného vo veci konajúceho subjektu,

b)  orgán verejnej správy, ktorý pri zápornom kompetenčnom konflikte popiera vo veci svoju pôsobnosť a tvrdí, že pôsobnosť vykonať administratívne konanie patrí inému orgánu verejnej správy alebo že vo veci má konať iný subjekt,

c)  účastník toho konania, v ktorom sa otázka pôsobnosti stala spornou.

§ 415

Žalovaný

(1) Žalovaným je orgán verejnej správy alebo iný subjekt, ktorý je druhou stranou kompetenčného konfliktu.

(2) Pri žalobcovi podľa § 414 písm. c) sú žalovanými orgány verejnej správy alebo orgán verejnej správy a iný subjekt, medzi ktorými je sporná pôsobnosť.

(3) Ak má správny súd za to, že pôsobnosť vykonať administratívne konanie môže patriť inému orgánu verejnej správy ako tomu, ktorý bol v žalobe označený za stranu kompetenčného konfliktu, uznesením ho priberie do konania ako ďalšieho žalovaného.

(4) Ak je stranou kompetenčného konfliktu orgán verejnej správy, koná za neho ústredný orgán štátnej správy príslušný podľa úseku štátnej správy alebo jeho nadriadený orgán s celoslovenskou pôsobnosťou; ak ho niet alebo ak je sporná aj táto jeho príslušnosť, koná orgán verejnej správy sám.

Náležitosti žaloby

§ 416

(1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu žaloby,

b)  označenie žalovaného,

c)  označenie administratívneho konania alebo veci, ktorej sa kompetenčný konflikt týka,

d)  žalobné body,

e)  označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,

f)  žalobný návrh.

(2) K žalobe musia byť pripojené listiny, ktorých sa žalobca dovoláva.

§ 417

Žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe.

§ 418

Správny súd posudzuje žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný jej žalobnými bodmi.

§ 419

Rozhodnutie o žalobe

(1) Správny súd uznesením zastaví konanie, ak

a)  nejde o kompetenčný konflikt,

b)  administratívne konanie týkajúce sa kompetenčného konfliktu bolo už skončené,

c)  rozhodovanie kompetenčného konfliktu patrí podľa osobitného predpisu inému orgánu,

d)  možno na návrh žalobcu kompetenčný konflikt odstrániť, a to aj ako otázku predbežnú, v inom konaní podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu okrem ústavnej sťažnosti.

(2) Ak správny súd o žalobe nerozhodne inak, tak bez nariadenia pojednávania rozsudkom určí, ktorý z orgánov verejnej správy má pôsobnosť vo veci vykonať administratívne konanie alebo že pôsobnosť upraviť vec vlastným postupom patrí inému subjektu. Vo výroku uvedie označenie veci a orgánu verejnej správy alebo iného subjektu, ktorého pôsobnosť bola určená.

(3) Orgán verejnej správy konajúci v rozpore s určením pôsobnosti správnym súdom je povinný bezodkladne ukončiť administratívne konanie spôsobom príslušným podľa osobitného predpisu upravujúceho toto konanie. To platí primerane aj na iný subjekt.

komentár § 412 až § 419

V ustanoveniach sa upravuje konanie o kompetenčnej žalobe.

Dôvodová správa k týmto jednotlivým ustanoveniam vysvetľuje, že účelom konania o kompetenčných žalobách je zabezpečiť, aby vo veci rozhodoval vždy na to oprávnený orgán verejnej správy. Rozhodnutie alebo opatrenie vydané orgánom verejnej správy, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, je totiž v zmysle právnej teórie ničotné, čo je vždy dôvodom pre jeho zrušenie správnym súdom [§ 191 ods. 1 písm. b)]. Predmetom konania je rozhodnutie kladného kompetenčného konfliktu alebo záporného kompetenčného konfliktu. Tieto kompetenčné konflikty môžu pritom vzniknúť buď medzi orgánmi verejnej správy navzájom alebo medzi orgánom verejnej správy a iným od súdu odlišným subjektom. Zákon ráta aj s možnosťou rozhodovania kompetenčného konfliktu medzi ústrednými orgánmi verejnej správy. Znenie čl. 126 ods. 1 ústavy takýto režim pripúšťa, pretože rozhodovanie takýchto kompetenčných konfliktov zveruje ústavnému súdu len subsidiárne za podmienky, že zákon takéto oprávnenie nezverí inému štátnemu orgánu. Pokiaľ ide o iný subjekt, tak zákonná úprava reaguje na skutočnosť, že v rámci právnych vzťahov nemusí byť zrejmé, či určité veci majú byť rozhodované alebo vybavované orgánmi verejnej správy alebo inými (orgánom verejnej správy často podobnými) subjektmi, ktoré však nedisponujú vrchnostenskými oprávneniami (napr. Slovenský pozemkový fond). Zvýrazňuje sa, že pod iným subjektom nemožno rozumieť súd, pretože rozhodovanie kompetenčných konfliktov medzi súdmi a inými orgánmi, t.j. i orgánmi verejnej správy normatívne upravuje CSP v § 11. 

SSP osobitne stanovuje jednak druhy žalôb, ktoré možno v uvedenom konaní podať na správnom súde, účastníkov konania, náležitosti žaloby ako aj samotné rozhodnutia správneho súdu o žalobách.

SIEDMA HLAVA

KONANIE O NÁVRHOCH V INÝCH
VECIACH

Prvý diel

Konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy

§ 420

Navrhovateľ sa môže návrhom domáhať vydania rozhodnutia o vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho orgánu verejnej správy a rozhodnutia cudzieho súdu vo veciach, o ktorých rozhodujú orgány verejnej správy (ďalej len „cudzí orgán verejnej správy“), ak z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo z právne záväzného aktu Európskej únie vyplýva Slovenskej republike záväzok vykonávať rozhodnutia cudzích orgánov verejnej správy.

§ 421

Účastníci konania

Účastníkmi konania sú navrhovateľ a odporca; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

§ 422

Návrhová legitimácia

Navrhovateľom je osoba, o ktorej právo alebo právom chránený záujem v rozhodnutí cudzieho orgánu verejnej správy ide.

§ 423

Odporca

Odporcom je osoba, o ktorej povinnosť v rozhodnutí cudzieho orgánu verejnej správy ide.

Náležitosti návrhu

§ 424

(1) V návrhu sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu návrhu,

b)  označenie odporcu,

c)  označenie rozhodnutia a cudzieho orgánu verejnej správy, ktorý ho vydal, a deň jeho vydania,

d)  opísanie rozhodujúcich skutočností,

e)  návrh výroku rozhodnutia.

(2) K návrhu musí byť pripojené rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej správy a jeho úradný preklad do štátneho jazyka; to neplatí, ak toto rozhodnutie bolo vyhotovené v českom jazyku.

§ 425

Správny súd v konaní preskúmava, či

a)  rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej správy je vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydané,

b)  rozhodovanie vo veci nepatrilo do právomoci orgánov verejnej správy Slovenskej republiky,

c)  odporcovi nebola postupom cudzieho orgánu verejnej správy odňatá možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä či bol riadne oboznámený o začatí konania a predvolaný na výsluch,

d)  v rozhodnutí cudzieho orgánu verejnej správy sa ukladá plnenie, ktoré je podľa právneho poriadku Slovenskej republiky prípustné alebo vykonateľné, alebo nie je inak v rozpore s verejným poriadkom.

Rozhodnutie o návrhu

§ 426

Správny súd rozhodne o návrhu bez pojednávania a bez výsluchu odporcu.

§ 427

(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že neboli súčasne splnené všetky podmienky ustanovené v § 425, návrh uznesením zamietne.

(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí súčasné splnenie všetkých podmienok ustanovených v § 425, uznesením rozhodne, že rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej správy je vykonateľné. Vo výroku uvedie označenie rozhodnutia a cudzieho orgánu verejnej správy, ktorý ho vydal, a deň jeho vydania.

§ 428

(1) Rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej správy možno na území Slovenskej republiky vykonať len na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 427 ods. 2.

(2) Rozhodnutie cudzieho orgánu verejnej správy, o ktorom správny súd rozhodol podľa § 427 ods. 2, sa vykoná ako rozhodnutie orgánu verejnej správy Slovenskej republiky.

§ 429

Ustanovenia o tomto konaní sa v právnom styku s členskými štátmi Európskej únie použijú len v rozsahu, v akom osobitný predpis neustanovuje inak.

komentár § 420 až § 429 

Ide o právnu úpravu v konaní o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy. Zmyslom tohto konania je dosiahnuť vykonateľnosť cudzích orgánov verejnej správy na území Slovenskej republiky.

Je potrebné zdôrazniť, že účastníkmi v tomto konaní sú navrhovateľ a odporca, pričom navrhovateľom je osoba, o ktorej právo alebo právom chránený záujem v rozhodnutí cudzieho orgánu verejnej správy ide a odporcom je osoba, o ktorej povinnosť v rozhodnutí cudzieho orgánu verejnej správy ide a teda navrhovateľ sa môže návrhom domáhať vydania rozhodnutia o vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho orgánu verejnej správy a rozhodnutia cudzieho súdu vo veciach, o ktorých rozhodujú orgány verejnej správy.

SSP v ustanoveniach § 424 až 429 osobitne stanovuje náležitosti návrhu a rozhodnutie správneho súdu o danom návrhu.

Z návrhu na vydanie rozhodnutia o vykonateľnosti cudzích orgánov verejnej správy sa platí súdny poplatok vo výške 66 eur.

Druhý diel

Konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou

§ 430

Navrhovateľ sa môže návrhom domáhať vydania rozhodnutia, ktorým sa dáva súhlas s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov na zabezpečenie dôkazu na účely prešetrovania podľa osobitného predpisu.

§ 431

Účastníci konania

Účastníkom konania je len navrhovateľ; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

§ 432

Návrhová legitimácia

Navrhovateľom je Komisia alebo protimonopolný úrad.

Náležitosti návrhu

§ 433

(1) V návrhu sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie druhu návrhu,

b)  vymedzenie účelu inšpekcie,

c)  určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia vykonať,

d)  určenie osôb, ktoré by mali inšpekciu vykonať, ak je navrhovateľom Komisia,

e)  určenie osôb, ktoré by mali inšpekciu vykonať s návrhom právomocí, ktoré by mali mať, ak je navrhovateľom protimonopolný úrad,

f)  uvedenie skutočností, ktoré preukazujú dôvodné podozrenie, že sa určité podklady alebo dokumenty nachádzajú v dotknutých objektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch,

g)  návrh výroku rozhodnutia.

(2) K návrhu Komisie musí byť pripojené rozhodnutie Komisie o nariadení vykonania inšpekcie.

§ 434

Správny súd môže požiadať navrhovateľa o podrobnejšie písomné vysvetlenie tých skutočností, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie primeranosti podaného návrhu.

§ 435

(1) Správny súd v konaní začatom na návrh Komisie postupuje v súlade s osobitným predpisom.

(2) Správny súd v konaní začatom na návrh protimonopolného úradu preskúmava,

a)  či inšpekcia alebo spôsob jej výkonu sú úmerné a dostatočne odôvodnené s ohľadom na závažnosť možného obmedzenia hospodárskej súťaže,

b)  význam hľadaného podkladu alebo dokumentu,

c)  účasť podnikateľa na možnom obmedzení hospodárskej súťaže,

d)  odôvodnenosť predpokladu, že hľadané podklady alebo dokumenty sa nachádzajú v určitých objektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch.

Rozhodnutie o návrhu

§ 436

Správny súd rozhodne o návrhu do troch dní od jeho doručenia alebo do troch dní od doručenia vysvetlenia podľa § 434.

§ 437

(1) Ak správny súd po preskúmaní zistí, že návrh nie je dôvodný, uznesením ho zamietne.

(2) Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť návrhu, uznesením vydá súhlas s inšpekciou a ustanoví osobe, ktorá užíva objekty, priestory alebo dopravné prostriedky, v ktorých sa má inšpekcia vykonať, opatrovníka, ktorý sa zúčastní na inšpekcii. Vo výroku uvedie určenie účelu inšpekcie, určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia vykonať, určenie osôb, ktoré inšpekciu vykonajú, s uvedením ich právomoci pri výkone inšpekcie, určenie lehoty nie kratšej ako 30 dní, v ktorej sa má inšpekcia vykonať, meno, priezvisko a adresu trvalého alebo prechodného pobytu ustanoveného opatrovníka.

(3) Uznesenie podľa odseku 1 správny súd doručí navrhovateľovi a uznesenie podľa odseku 2 navrhovateľovi a ustanovenému opatrovníkovi. Navrhovateľ zabezpečí doručenie uznesenia správneho súdu podľa odseku 2 osobe, ktorá užíva objekty, priestory a dopravné prostriedky, v ktorých sa má inšpekcia vykonať.

komentár § 430 až § 437

V týchto ustanoveniach sa upravuje konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou. Dôvodová správa podáva dôkladný výklad, keď uvádza, že vo svojej podstate sa preberá znenie § 78a OSP, ktoré bolo netypicky zaradené pod ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia dôkazu, hoci tento inštitút neslúžil k zabezpečeniu žiadneho dôkazu potrebného pre prebiehajúce alebo ešte nezačaté súdne konanie. Účelom tohto konania je totiž získanie súhlasu s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, ktorú môže vykonať Komisia alebo Protimonopolný úrad Slovenskej republiky. Táto inšpekcia má byť prostriedkom pre získanie dôkazu, že určitá osoba konala v rámci hospodárskej súťaže nedovoleným spôsobom, a tento dôkaz má byť podkladom pre vyvodenie sankčnej zodpovednosti voči tejto osobe podľa osobitných predpisov. Konanie sa začína na základe návrhu Komisie alebo protimonopolného úradu a jeho účastníkom je len navrhovateľ, čo však nevylučuje možnosť vstupu prokurátora do tohto konania. Zákon vymedzuje náležitosti návrhu ako i jeho prípadnú prílohu. Rozsah zisťovania zo strany správneho súdu je daný osobou navrhovateľa. Ak je ním Komisia, postupuje správny súd podľa čl. 21 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (Ú. v. EÚ L 001, 4. 1. 2003) a posudzuje spôsob výkonu inšpekcie. Pri úprave právomoci vnútroštátneho orgánu je však potrebné postup pri výkone inšpekcie upraviť precíznejšie na rozdiel od Komisie, ktorá koná priamo na základe uvedeného nariadenia. Navrhovaná prevzatá úprava súčasného 78a ods. 3 OSP je premietnutím judikatúry. Pokiaľ teda návrh podá Protimonopolný úrad, správny súd pri vydaní súhlasu s inšpekciou postupuje v súlade s čl. 21 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003, ale aj v súlade s § 22 ods. 1 písm. j) zákona č. 136/­2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorý podrobne upravuje právomoc Protimonopolného úradu pri vykonávaní inšpekcie, a teda správny súd, okrem spôsobu výkonu inšpekcie, preskúmava aj úmernosť a odôvodnenosť samotnej inšpekcie (§ 22a ods. 8 zákona č. 136/­2001 Z. z.). Správny súd rozhodne o návrhu do troch dní od jeho podania alebo od doručenia vysvetlenia navrhovateľa k podanému návrhu. Nedôvodnosť návrhu má za následok jeho zamietnutie uznesením. V prípade zistenia dôvodnosti návrhu správny súd uznesením vydá súhlas s inšpekciou. Súčasťou výroku tohto uznesenia je okrem iného aj ustanovenie opatrovníka osobe, v ktorej užívaných objektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch sa má povolená inšpekcia vykonať. Tomuto opatrovníkovi sa potom doručuje rozhodnutie správneho súdu a tento sa súčasne aj zúčastňuje inšpekcie. Osobe podliehajúcej výkonu inšpekcie doručuje rozhodnutie správneho súdu o súhlase s jej vykonaním navrhovateľ.

PIATA ČASŤ

OPRAVNÉ PROSTRIEDKY

PRVÁ HLAVA

KASAČNÁ SŤAŽNOSŤ

§ 438

(1) Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.

(2) O kasačnej sťažnosti rozhoduje senát najvyššieho súdu a vo veciach ustanovených v § 22 ods. 1 veľký senát najvyššieho súdu (ďalej len „kasačný súd“).

§ 439

Prípustnosť kasačnej sťažnosti

(1) Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Kasačná sťažnosť nie je prípustná proti uzneseniu,

a)  ktorým sa upravuje vedenie konania,

b)  proti ktorému je prípustná sťažnosť,

c)  o priznaní alebo nepriznaní postavenia osoby zúčastnenej na konaní,

d)  o právomoci, príslušnosti, poriadkovej pokute podľa § 78, o odmene znalca, tlmočníka a prekladateľa,

e)  týkajúceho sa odkladného účinku žaloby,

f)  o predĺžení lehoty podľa § 250 ods. 2,

g)  ktorým sa prerušuje konanie z dôvodu podania prejudiciálnej otázky,

h)  o výške náhrady trov konania.

(3) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak

a)  sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440,

b)  sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol,

c)  smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu.

Dôvody kasačnej sťažnosti

§ 440

(1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a)  na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b)  ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c)  účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d)  v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e)  vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f)  nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g)  rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h)  sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i)  nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j)  podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

§ 441

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

§ 442

Subjekty oprávnené podať kasačnú sťažnosť

(1) Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 (ďalej len „sťažovateľ“).

(2) Kasačnú sťažnosť môže podať aj ten, kto tvrdí, že mal byť účastníkom konania a krajský súd s ním ako s účastníkom konania nekonal (ďalej len „opomenutý sťažovateľ“).

(3) Ak mohlo dôjsť k stretu záujmov podľa § 319 ods. 2, § 343 ods. 2, § 354 ods. 2 a § 363 ods. 2, kasačnú sťažnosť môže za obec, mesto, mestskú časť alebo samosprávny kraj podať aj zastupiteľstvo, ak o tom rozhodne uznesením.

Lehota a miesto na podanie kasačnej sťažnosti

§ 443

(1) Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je

a)  30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2,

b)  sedem dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia.

(3) Generálny prokurátor je oprávnený podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu, pri správnej žalobe v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 v lehote 30 dní a pri správnej žalobe vo veciach zaistenia v lehote siedmich dní, vždy od doručenia rozhodnutia krajského súdu žalovanému orgánu verejnej správy.

(4) Opomenutý sťažovateľ musí podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o rozhodnutí krajského súdu dozvedel, najneskôr v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu.

(5) Zmeškanie lehoty uvedenej v odsekoch 1 až 4 nemožno odpustiť.

§ 444

(1) Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

(2) Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde.

§ 445

Náležitosti kasačnej sťažnosti

(1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie napadnutého rozhodnutia,

b)  údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c)  opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d)  návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

komentár k § 438 až § 445

Konanie v správnom súdnictve je jednoinštančné (pozri § 29), pričom proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok (pozri § 133). Samozrejme, určitou výnimkou je sťažnosť, ktorá sa však môže podať len proti uzneseniu správneho súdu vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť a ak podanie sťažnosti zákon nevylučuje. Uvedené znamená, že proti rozhodnutiu správneho súdu sú prípustné len mimoriadne opravné prostriedky. S touto novou úpravou samozrejme súvisí aj zmena úpravy nadobúdania právoplatnosti rozhodnutí správnych súdov. Podľa novej zákonnej úpravy v správnom súdnictve rozsudok súdu a uznesenie vo veci samej nadobúda právoplatnosť jeho doručením poslednému z účastníkov. Riadny opravný prostriedok, ktorým bolo v správnom súdnictve do účinnosti novej právnej úpravy odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu (prípadne aj okresného súdu, ako súdu prvej inštancie vo veci samej), už nie je zákonom upravený a nepočíta sa s ním. Opravným prostriedkom je kasačná sťažnosť, ktorá má povahu mimoriadneho opravného prostriedku.

Zavedenie kasačnej sťažnosti ako opravného prostriedku proti právoplatným rozhodnutiam krajských súdov vychádza z cieľa a účelu súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy o individuálnych právach účastníkov administratívneho konania, ktorým je práve dosiahnutie ochrany práv účastníkov, nakoľko samotné správne súdnictvo je založené na kasačnom princípe, ktorý je zárukou, že súd nenahradzuje svojou činnosťou rozhodovaciu právomoc orgánov verejnej správy.

Kasačnú sťažnosť možno podať proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak nie je jej podanie vylúčené, pričom neprípustnosť kasačnej sťažnosti je zákonom vymedzená taxatívne. Kasačná sťažnosť je prípustná len z taxatívne uvedených dôvodov, ktoré majú právny, nie skutkový charakter.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal a musí byť podaná do jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje s výnimkami uvedenými v § 443 ods. 2.

Aplikácia § 122 CSP nie je možná, a teda zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V konaní o kasačnej sťažnosti sa súdne poplatky platia súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

Odkladný účinok kasačnej
sťažnosti

§ 446

(1) Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak

a)  bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe alebo žalobe proti inému zásahu, ak žalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane,

b)  bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe, ak žalovaným orgánom verejnej správy je Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý rozhodol vo veciach týkajúcich sa výkonu dohľadu nad verejným obstarávaním,

c)  bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania,

d)  bola podaná proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia.

§ 447

(1) Kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

(2) Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia kasačného súdu podľa odseku 1 sa do právoplatného rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia krajského súdu a takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných orgánov verejnej moci. Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189 okrem lehôt podľa § 187 ods. 1 a 3.

komentár k § 446 a § 447

Kasačná sťažnosť v zásade nemá odkladný účinok okrem situácií, ktoré sú uvedené v § 446 ods. 2, a to formou taxatívneho výpočtu, avšak kasačný súd môže na návrh sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok za splnenia podmienok v § 447 ods. 1. Ak však má kasačná sťažnosť odkladný účinok, pričom je irelevantné, či tento účinok má priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu, nastupujú následky uvedené v § 447 ods. 2.

§ 448

Účastníci konania

Účastníkom konania o kasačnej sťažnosti je ten, kto podal kasačnú sťažnosť, a tí, ktorí boli účastníkmi konania pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie.

§ 449

Zastúpenie

(1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a)  má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b)  ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c)  je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Postup krajského súdu po podaní
kasačnej sťažnosti

§ 450

(1) Ak má kasačná sťažnosť vady podľa § 449 a sťažovateľ nebol riadne o povinnosti podľa § 449 poučený, krajský súd vyzve sťažovateľa na odstránenie vád a poučí ho o následku ich neodstránenia. To platí primerane aj na opomenutého sťažovateľa.

(2) Po odstránení vád podľa odseku 1 krajský súd rozhodne o vyrubení súdneho poplatku za podanú kasačnú sťažnosť a o návrhoch na oslobodenie od súdneho poplatku.

(3) Krajský súd doručí kasačnú sťažnosť všetkým účastníkom konania s výzvou, aby sa vyjadrili k jej obsahu v lehote nie kratšej ako 15 dní, s poučením, že inak sa bude konať bez ich vyjadrenia.

(4) Ak sa účastníci konania vyjadria ku kasačnej sťažnosti v lehote podľa odseku 3, krajský súd doručí vyjadrenia sťažovateľovi.

(5) Krajský súd môže vynucovať predloženie administratívnych spisov, prípadne ďalších podkladov, ktoré považuje za potrebné na rozhodnutie, ukladaním pokút.

§ 451

(1) Po uplynutí lehôt podľa § 450 krajský súd predloží kasačnému súdu kasačnú sťažnosť, vyjadrenia, ak boli podané, príslušný súdny spis a administratívne spisy, prípadne ďalšie doklady, ktoré považuje za potrebné na rozhodnutie vo veci.

(2) Súčasťou predloženia veci podľa odseku 1 je aj stanovisko krajského súdu k tomu, či bola kasačná sťažnosť podaná oprávnenou osobou, včas a či je jej podanie prípustné. Ak sa kasačná sťažnosť týka rozhodnutí uvedených v § 458, stanovisko krajského súdu obsahuje označenie „LEHOTA“.

(3) Na postup krajského súdu sa primerane použije ustanovenie § 103.

§ 452

Konanie na kasačnom súde

(1) Na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Na konanie o kasačnej sťažnosti sa nepoužijú ustanovenia o zmene a späťvzatí žaloby.

Viazanosť rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti

§ 453

(1) Kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti; to neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý kasačnou sťažnosťou nebol dotknutý.

(2) Kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Na dôvody, ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd neprihliada.

(3) Kasačný súd nie je viazaný sťažnostným návrhom.

§ 454

Na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

§ 455

Pojednávanie

Kasačný súd rozhodne o kasačnej sťažnosti spravidla bez pojednávania; pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné.

§ 456

(1) Kasačný súd konanie o kasačnej sťažnosti preruší aj vtedy, ak rozhodol, že požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

(2) Ak je konanie podľa odseku 1 prerušené, môže kasačný súd v kasačnom konaní pokračovať aj vtedy, ak Európsky súd pre ľudské práva poradné stanovisko nevydal a sú na to závažné dôvody.

komentár k § 448 až § 456

Znenie § 448 bolo zakomponované na návrh Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR, pričom z tohto znenia podľa výboru tiež vyplýva možnosť napadnúť jedno rozhodnutie krajského súdu kasačnými sťažnosťami viacerých sťažovateľov, resp. opomenutých sťažovateľov a súčasne nepriamo vyplýva aj to, že o takýchto kasačných sťažnostiach sa vykoná spoločné konanie.

Povinné zastúpenie advokátom platí nielen na sťažovateľa, ale aj na opomenutého sťažovateľa, keďže kasačná sťažnosť je určená na riešenie sporných právnych otázok. Povinné zastúpenie advokátom sa vzťahuje aj na spísanie kasačnej sťažnosti a všetkých súvisiacich podaní advokátom. O povinnom zastúpení advokátom musia byť účastníci poučení správnym súdom v jeho rozhodnutí (pozri ustanovenie § 139 ods. 1).

Rozhodnutie kasačného súdu

§ 457

(1) Ak bola kasačná sťažnosť podaná proti rozsudku krajského súdu, rozhoduje o nej kasačný súd rozsudkom, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) O kasačnej sťažnosti podanej proti uzneseniu krajského súdu rozhoduje kasačný súd uznesením.

§ 458

(1) O kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu krajského súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby podanej proti rozhodnutiu alebo opatreniu vo veciach azylu, rozhodne kasačný súd do 60 dní od predloženia veci krajským súdom, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) O kasačnej sťažnosti podanej proti rozhodnutiu krajského súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby podanej proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žiadosť o poskytnutie dočasného útočiska, proti rozhodnutiu o zrušení poskytovania dočasného útočiska podľa osobitného predpisu alebo proti rozhodnutiu vo veciach zaistenia rozhodne kasačný súd najneskôr do siedmich dní od predloženia veci krajským súdom; to neplatí, ak bol žalobca prepustený zo zaistenia.

§ 459

Kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak

a)  bola podaná oneskorene,

b)  bola podaná neoprávnenou osobou,

c)  smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná,

d)  neboli splnené podmienky podľa § 449,

e)  nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1 a nejde o prípady podľa § 449 ods. 2 písm. b) a c).

§ 460

Kasačný súd uznesením zastaví konanie, ak došlo k späťvzatiu kasačnej sťažnosti.

§ 461

Kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

§ 462

(1) Ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

(2) Ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.

§ 463

Na písomné vyhotovenie rozhodnutia kasačného súdu sa primerane použijú ustanovenia § 139, 141 a § 147 ods. 2.

§ 464

(1) Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.

(2) Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už nemusí uvádzať.

§ 465

Odlišné stanovisko sudcu

Ak rozhodnutie kasačného senátu nebolo prijaté jednomyseľne, sudca, ktorý nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím kasačného senátu, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu a aby sa doručilo účastníkom konania.

§ 466

Veľký senát

(1) Ak má byť vec postúpená na rozhodnutie veľkému senátu podľa § 22 ods. 1 písm. a) a b), v uznesení o postúpení musí byť uvedený dôvod takéhoto postupu, a to prípadne aj s otázkou, ktorej posúdenie je na rozhodnutie veci rozhodujúce. Uznesenie o postúpení sa doručí aj generálnemu prokurátorovi.

(2) Ak rozhodovanie veľkého senátu navrhol v kasačnej sťažnosti generálny prokurátor podľa § 22 ods. 1 písm. c), v uznesení o postúpení veci sa uvedie dôvod takéhoto postupu navrhnutý generálnym prokurátorom, a to prípadne aj s otázkou, ktorej posúdenie je na rozhodnutie veci rozhodujúce.

(3) Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty najvyššieho súdu záväzný. Ak sa senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní chce odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu.

(4) Ak to považuje veľký senát za potrebné, môže požiadať o stanovisko ku kasačnej sťažnosti generálneho prokurátora, ak kasačná sťažnosť nebola podaná generálnym prokurátorom a konanie pred krajským súdom nezačalo na základe žaloby prokurátora alebo prokurátor do konania pred krajským súdom nevstúpil.

(5) Veľký senát o kasačnej sťažnosti podľa povahy veci rozhodne

a)  spôsobom ustanoveným v § 459 až 462 ­alebo

b)  uznesením, v ktorého výroku rozhodne o

1. otázke rozhodujúcej pre posúdenie veci a

2. postúpení veci senátu, ktorý mu vec postúpil alebo predložil.

(6) Senát, ktorému bola vec postúpená veľkým senátom podľa odseku 5 písm. b), následne rozhodne o kasačnej sťažnosti.

(7) Ak neboli splnené podmienky na postúpenie veci, veľký senát uznesením vráti vec senátu, ktorý mu ju postúpil.

§ 467

Trovy kasačného konania

(1) Ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie.

(2) Ak kasačný súd zmení rozhodnutie krajského súdu, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.

(3) Ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

(4) Ak kasačný súd rozhodne o zastavení konania, o odmietnutí kasačnej sťažnosti alebo postúpení veci, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania, ktoré predchádzalo zrušeniu rozhodnutia krajského súdu.

komentár k § 457 až § 467

Ustanovujú sa podrobnosti týkajúce sa rozhodnutia kasačného súdu. Forma rozhodnutia, lehota na rozhodnutie a spôsoby vybavenia kasačnej sťažnosti vrátane možných disentov. Ohľadom trov treba dodať, že kasačný súd rozhoduje iba o nároku na náhradu trov konania. O ich vyčíslení bude vždy rozhodovať súdny úradník na správnom súde.

Zmyslom a účelom zákonného konštituovania veľkých senátov kolégií najvyššieho súdu je zabezpečenie jednotnosti vlastnej judikatúry ako základného predpokladu pre zjednocovanie rozhodovacej činnosti súdov nižších stupňov, ktoré je najvýznamnejšou úlohou najvyššieho súdu ako vrcholného orgánu všeobecného súdnictva (§ 8 ods. 3 zákona č. 757/­2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Veľké senáty majú rozhodovať iba v prípadoch, ak skutočne hrozí nejednotnosť v rozhodovacej činnosti senátov najvyššieho súdu. Oprávnenie veľkého senátu vrátiť vec senátu, ktorý mu ju postúpil, ak pre postúpenie neboli splnené zákonné podmienky, možno odôvodniť aj analogickým použitím ustanovenia § 466 ods. 7 zákona č. 162/­2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „Správny súdny poriadok“) v spojení s čl. 4 CSP (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1VCdo/1/2018).

§  Aktuálne rozhodnutia

Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR

     Uznesenie sp. zn. 1 Vs 1/2019: Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na otázky nastolené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžsk/33/­2017 zo dňa 18. februára 2019 prijíma. Odpoveď na 1) otázku: Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/­2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkoch stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom zariadení, a preto licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c) zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody (zmluvy) s iným poskytovateľom. Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 578/­2004 Z. z. vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/­2003 Z. z. a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia. Odpoveď na 2) otázku: Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca – lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je posudzovať príjmy poistenca – lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/­2003 Z. z. Odpoveď na 3) otázku: Konanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov začaté z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle § 184 ods. 8 v spojení s § 185 ods. 4 zákona č. 461/­2003 Z. z. nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Postupuje vec senátu 10S na prejednanie a rozhodnutie o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2Sa/4/2017-70 zo dňa 7. júla 2017.

     Uznesenie sp. zn. 1 Vs 1/2018: Veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na otázky nastolené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/22/­2017 zo dňa 16. mája 2018 prijíma. Odpoveď na 1/ otázku: Dohoda medzi inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov Európskej únie podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia č. 987/­2009 z 16. 9. 2009 musí byť určitá, čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči a pod.) a založená do spisu Sociálnej poisťovne. Odpoveď na 2) otázku: Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 987/­2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/­2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc So­ciálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p) základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.

Ďalší priebeh konania

§ 468

Krajský súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, doručí rozhodnutie o kasačnej sťažnosti, ak ho priamo nedoručil kasačný súd.

§ 469

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

§ 470

Právne vzťahy niekoho iného ako účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.

§ 471

Právoplatné rozhodnutia kasačného súdu môžu byť označované popri číselnom označení právnej veci aj priezviskom účastníka konania, ktorý je fyzickou osobou, názvom alebo obchodným menom účastníka konania, ak je právnickou osobou.

komentár k § 468 až § 471

Rozhodnutie kasačného súdu doručuje zásadne krajský súd. Predkladateľ v dôvodovej správe uviedol, že z povahy veci nie je vylúčené, že rozhodnutie o kasačnej sťažnosti bude doručovať priamo kasačný súd, a to predovšetkým v prípadoch, kedy sa rozhodnutím kasačného súdu konanie končí.

Krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu, ktorý bol vyslovený v zrušujúcom rozsudku a za nerešpektovanie právneho názoru kasačného súdu, vysloveného v zrušujúcom rozsudku možno orgánu verejnej správy uložiť pokutu podľa § 80 ods. 1 písm. c).

DRUHÁ HLAVA

ŽALOBA NA OBNOVU KONANIA

Prípustnosť obnovy konania

§ 472

Žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak

a)  bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní,

b)  Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením,

c)  rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

§ 473

Žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti

a)  rozhodnutiu kasačného súdu okrem rozhodnutia podľa § 462 ods. 2,

b)  rozhodnutiu správneho súdu, ktorého zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.

§ 474

Subjekty oprávnené podať žalobu
na obnovu konania

Žalobu na obnovu konania môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 4.

§ 475

Lehota a miesto na podanie žaloby
na obnovu konania

(1) Žaloba na obnovu konania musí byť podaná v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dozvedel o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

(2) Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť.

(3) Žaloba na obnovu konania sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

komentár k § 472 až § 475

Žaloba na obnovu konania nahrádza doterajší inštitút mimoriadneho opravného prostriedku, a to návrh na obnovu konania, ktorý bol však využívaný v občianskom súdnom konaní, resp. dochádza len k terminologickej zmene z „návrh“ na „žaloba“. Ide síce o tradičný mimoriadny opravný prostriedok, avšak v správnom súdnictve nebol využívaný. Dôvody prípustnosti sú oproti právnej úprave v CSP zúžené, a to z dôvodu, že správne súdy nie sú vo svojej podstate skutkovými súdmi. Zákon v § 473 tiež vylučuje prípustnosť žaloby na obnovu konania proti rozhodnutiam správneho súdu, ktorých zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak, čo zákonodarca vysvetlil tak, že zrušením alebo zmenou právoplatného rozhodnutia možno dosiahnuť zmenu úpravy vzťahov aj bez splnenia podmienok podľa § 472.

§ 476

Náležitosti žaloby na obnovu
konania

V žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a)  označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje,

b)  rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

c)  dôvod obnovy,

d)  skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas,

e)  dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať,

f)  žalobný návrh.

§ 477

(1) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

(2) Dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.

komentár k § 476 až § 477

Upravujú sa osobitné náležitosti žaloby na obnovu konania, ktoré musí žaloba obsahovať nad rámec všeobecných náležitostí podania uvedených v § 57. Oproti doterajšej právnej úprave pribudla ďalšia osobitná náležitosť, ktorou je uvedenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda. Predkladateľ uviedol, že toto doplnenie sa vykonalo z dôvodu viazanosti súdu žalobným návrhom, čím sa vymedzuje predmet tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, rovnako len počas trvania lehoty možno meniť dôvody obnovy konania. Ak žaloba na obnovu konania nemá povinné náležitosti, postupuje správny súd podľa § 483 ods. 1 písm. d). Odmietnuť žalobu z dôvodu neúplnosti však správny súd nemôže v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach a vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.

Podanie žaloby na obnovu konania je spoplatnené podľa zákona o súdnych poplatkoch. V konaní o žalobe na obnovu konania je poplatníkom ten, kto podal žalobu na obnovu konania a poplatková povinnosť vzniká podaním tejto žaloby.

Pokiaľ však subjekt požíva zákonné oslobodenie od súdnych poplatkov, vzťahuje sa toto oslobodenie aj na žalobu na obnovu konania. V konaní o žalobe na obnovu konania sa poplatok platí súdu, ktorý má o žalobe rozhodovať v prvej inštancii, a to podľa položky 16 sadzobníka vo výške 99,50 eur. Strana, ktorá podáva žalobu, môže požiadať súd o oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 254.

§ 478

Účastníci konania

Účastníkom konania je ten, kto podal žalobu na obnovu konania, a tí, ktorí boli účastníkmi konania pred správnym súdom, proti ktorého rozhodnutiu žaloba na obnovu konania smeruje.

komentár k § 478

Vymedzuje sa okruh účastníkov konania o žalobe na obnovu konania.

§ 479

Zastúpenie

Žalobca musí byť zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia platí aj na spísanie žaloby na obnovu konania.

§ 480

Konanie o žalobe na obnovu
konania

(1) Na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona.

(2) Žalobu na obnovu konania prejedná správny súd, ktorý o veci rozhodoval. Ak bolo pôvodné konanie skončené rozhodnutím kasačného súdu podľa § 462 ods. 2, prejedná žalobu na obnovu konania krajský súd, ktorého rozhodnutie bolo kasačným súdom zmenené.

§ 481

Viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania

(1) Rozsahom žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný.

(2) Dôvodmi žaloby na obnovu konania je správny súd viazaný okrem prípadov, keď nie je viazaný žalobnými bodmi.

komentár k § 480 a § 481

Súd rozhodujúci o žalobe na obnovu konania (§ 480) je viazaný žalobným návrhom i dôvodmi, s výnimkou prípadov, kedy nie je viazaný žalobnými bodmi (správna žaloba v sociálnych veciach a vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia). Žalobnými bodmi sú dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné.

§ 482

Odkladný účinok

(1) Správny súd môže na návrh žalobcu z dôvodu hodného osobitného zreteľa priznať žalobe na obnovu konania odkladný účinok vo vzťahu k

a)  napadnutému rozhodnutiu správneho súdu alebo

b)  napadnutému rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

(2) Na rozhodovanie o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 186 až 189.

komentár k § 482

Žaloba na obnovu konania nemá ex lege odkladný účinok, tento mu však môže správny súd priznať správny súd svojim rozhodnutím na návrh žalobcu.

Rozhodnutie o žalobe na obnovu konania

§ 483

(1) Správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak

a)  bola podaná oneskorene,

b)  bola podaná neoprávnenou osobou,

c)  smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,

d)  nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom a nejde o žalobu na obnovu konania o správnej žalobe v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

e)  je zjavne nedôvodná.

(2) Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania nie je potrebné doručovať ostatným účastníkom konania na vyjadrenie.

§ 484

(1) Ak správny súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozsudkom rozhodne, či obnovu konania povolí alebo zamietne.

(2) Právoplatnosťou rozsudku o povolení obnovy konania sa odkladajú právne účinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu a právne účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ak boli odložené v pôvodnom súdnom konaní zo zákona alebo na základe rozhodnutia správneho súdu.

komentár k § 483 až § 484

O žalobe na obnovu konania môže súd rozhodnúť len nasledovne:

1.  Uznesením odmietne žalobu na obnovu konania ak nebola dodržaná lehota na podanie žaloby na obnovu konania podľa 475, a teda bola podaná oneskorene.

2.  Uznesením odmietne žalobu na obnovu konania ak nebola podaná subjektom uvedeným v 474, teda nebola podaná oprávnenou osobou.

3.  Uznesením odmietne žalobu na obnovu konania ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, napríklad napadnuté rozhodnutie ešte nie je právoplatné a pod.

4.  Uznesením odmietne neúplnú alebo nezrozumiteľnú žalobu na obnovu konania. Takto nemôže rozhodnúť v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach a vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.

5.  Uznesením odmietne žalobu na obnovu konania ak je zjavne nedôvodná.

6.  Rozsudkom zamietne žalobu, ak nie sú naplnené predpoklady na odmietnutie žaloby podľa § 483, avšak nie sú splnené ani predpoklady prípustnosti žaloby na obnovu konania (§ 472 a 473).

7.  Rozsudkom rozhodne, že obnovu konania povoľuje, ak sú splnené predpoklady prípustnosti žaloby na obnovu konania a nie je dôvod ani na odmietnutie žaloby. Podotýkame, že zamietnutie alebo povolenie obnovy konania je meritórnym rozhodnutím o žalobe na obnovu konania.

§ 485

Postup po povolení obnovy
konania

Ak rozhodnutie o povolení obnovy konania nadobudne právoplatnosť, správny súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo tak pri pôvodnom konaní, ako aj pri prejednávaní obnovy.

§ 486

(1) Ak správny súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je správne, zamietne rozsudkom návrh na jeho zmenu.

(2) Ak správny súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.

(3) V novom rozhodnutí o veci rozhodne správny súd o nároku na náhradu trov pôvodného konania i obnoveného konania.

komentár k § 485 a § 486

Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná a žalobe na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ju zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci, kedy súd prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo v pôvodnom konaní aj v obnovenom konaní.

ŠIESTA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Spoločné ustanovenia

§ 487

Splnomocňovacie ustanovenie

Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti, ustanoví podrobnosti o zázname z procesných úkonov, zápisnici o procesných úkonoch a o dožiadaní.

§ 488

Ak sa konanie podľa tohto zákona týka utajovaných skutočností, citlivých informácií a skutočností chránených podľa osobitného predpisu, použijú sa ustanovenia tohto zákona, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

§ 489

Za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa, aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo.

§ 490

Poriadkové pokuty a pokuty uložené podľa tohto zákona sú príjmom štátneho rozpočtu.

Prechodné ustanovenia

§ 491

(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

(3) Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

§ 492

(1) Konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

(2) Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

(3) Lehoty na podanie odvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.

§ 493

Konania vo veciach kompetenčných konfliktov uvedených v § 8, o ktorých rozhodovali súdy podľa osobitného predpisu, v ktorých nebolo ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona rozhodnuté, dokončí podľa tohto zákona kompetenčný senát.

komentár k § 491 až § 493

Rozhodnutie orgánu verejnej správy, proti ktorému bol pred 1. 7. 2016 prípustný opravný prostriedok podľa § 250l až 250sa OSP, je po 1. 7. 2016 možné preskúmať správnou žalobou v rozsahu a za podmienok daných Správnym súdnym poriadkom. Ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, v neskončených konaniach začatých pred 1. 7. 2016, v ktorých o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach rozhoduje orgán verejnej správy, sa od 1. 7. 2016 postupuje podľa právnych predpisov účinných po 1. 7. 2016. Ak bol proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému pred 1. júlom 2016 podaný po 1. 7. 2016 včas opravný prostriedok podľa § 250l až 250sa OSP, považuje sa tento za včas podaný riadny opravný prostriedok, ak je jeho podanie podľa právnych predpisov účinných po 1. 7. 2016 prípustné; ak podanie riadneho opravného prostriedku nie je prípustné, považuje sa za včas podanú správnu žalobu.

§ 493a

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2019

Na konania o žalobe generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany začaté a právoplatne neukončené do 31. decembra 2018 sa použijú ustanovenia tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2019; lehota podľa § 388 začína v týchto konaniach plynúť od 1. januára 2019.

komentár k § 493a

Ide o intertemporálne (tzn. prechodné) ustanovenie, ktoré bolo prijaté novelou č. 344/­2018 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2019 a týka sa plynutia šesťmesačnej lehoty na rozhodnutie správneho súdu o žalobe generálneho prokurátora na rozpustenie politickej strany.

Záverečné ustanovenia

§ 494

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 495

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

* * *

Zákon č. 88/­2017 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 5. 2017.

Zákon č. 344/­2018 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 1. 2019.