Správne konanie
Správnym konaním rozumieme konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach FO a PO. V správnom konaní je možné využiť riadne aj mimoriadne opravné prostriedky. Sú rozhodnutia vydané v správnom konaní preskúmateľné súdom? Aké lehoty upravuje správny poriadok pre rozhodnutie?
Správnym orgánom je štátny orgán,
orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, FO alebo PO, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach FO a PO v oblasti verejnej správy.
Na začatie správneho konania majú vplyv dve zásady,
a to dispozičná zásada, ktorá sa uplatňuje v prípade, ak sa konanie začína na návrh účastníka a zásada oficiality, ktorá sa uplatňuje v konaní začatom na podnet správneho orgánu. Kedy je možné začať konanie na podnet správneho orgánu a kedy na návrh účastníka neustanovuje správny poriadok, ale jednotlivé hmotnoprávne predpisy, pričom v určitých prípadoch prichádzajú do úvahy obe možnosti začatia konania.
Významné je určenie okamihu, ktorým sa začína správne konanie, nakoľko so začatím konania spája správny poriadok celý rad práv a povinností ako pre správny orgán, tak aj pre účastníkov konania. Začatie konania rozlišuje v závislosti od toho, či sa konanie začína na návrh účastníka, alebo na základe podnetu správneho orgánu (ust. § 18 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v z.n.p.).
V prípade návrhu účastníka je konanie začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť a v prípade podnetu správneho orgánu je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi prvý úkon.
V zmysle správneho poriadku sa podaním rozumie prejav vôle adresovaný správnemu orgánu písomnou formou alebo ústne do zápisnice, pričom každé podanie musí mať písomnú podobu. Z uvedeného existuje výnimka týkajúca sa elektronického podania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Podanie je možné urobiť aj telegraficky alebo telefaxom, a však takéto podanie je nutné najneskôr do troch dní doplniť písomne alebo ústne do zápisnice a na nedoplnené podanie správny orgán neprihliada. Vylúčené je telefonické podanie.
Podanie správny orgán neposudzuje podľa jeho formálneho označenia, ale zásadne podľa jeho obsahu. Z každého podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa podaním navrhuje. Napriek tomu, že správny poriadok ďalšie náležitosti výslovne neuvádza, každé podanie by malo obsahovať označenie orgánu, ktorému je určené, označenie dôkazov na podporu tvrdení, dátum a podpis.
Neoddeliteľnou súčasťou podania sú prílohy preukazujúce splnenie podmienok podľa hmotnoprávnych predpisov nevyhnutných na priznanie oprávnenia, resp. určenia právnej povinnosti (napr. listinné dôkazy z katastra nehnuteľností, výpis z registra trestov, doklad o odbornej spôsobilosti a podobne).
Všetky úkony a konania uvedené v sadzobníku správnych poplatkov zásadne podliehajú spoplatneniu. Na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku, ktorý obsahuje inštitút oslobodenia od súdnych poplatkov, správny poriadok neustanovuje možnosť priznať celkové, prípadne čiastočné oslobodenie od poplatkov na základe pomerov účastníka.
Prerušenie správneho konania
Správny poriadok upravuje prerušenie konania (ust. § 29), pričom prerušiť možno len konanie, ktoré sa predpísaným spôsobom začalo. Zákon rozlišuje prípady obligatórneho prerušenia konania (t.j. prípady, kedy správny orgán musí prerušiť konanie) a prípady fakultatívneho prerušenia konania (t.j. prípady, kedy správny orgán môže prerušiť konanie).
Správny orgán musí prerušiť konanie, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke, ak bol účastník vyzvaný na odstránenie nedostatkov podania, ak účastník nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať a v prípadoch, kedy tak ustanoví osobitný zákon.
Správny orgán môže prerušiť konanie len z dôvodov na strane účastníkov konania v prípade, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú všetci účastníci konania. Posúdenie dôležitosti dôvodov je na správnom orgáne. V tomto prípade však správny orgán môže prerušiť konanie najdlhšie na dobu 30 dní.
Prerušenie konania nenastáva priamo zo zákona, ale správny orgán vydá procesné rozhodnutie, proti ktorému nie je možné podať odvolanie. Len čo pominuli prekážky, pre ktoré došlo k prerušeniu konania, resp. uplynula lehota 30 dní, správny orgán pokračuje v konaní, pričom o tejto skutočnosti nevydáva procesné rozhodnutie.
Zastavenie správneho konania (§ 30)
je jednou z foriem, ktorou dochádza k uzatvoreniu správneho konania konečným spôsobom, a to v prípadoch ustanovených správnym poriadkom alebo osobitnými zákonmi. K zastaveniu konania dochádza z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. Pri zastavení konania je pritom konanie skončené skôr, než dôjde k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej. Dôvody na zastavenie konania sú vymedzené taxatívne, čo znamená, že ich výpočet nie je možné rozširovať ani zužovať a ak sú splnené zákonom stanovené podmienky, správny orgán musí konanie zastaviť, pričom k zastaveniu konania môže dôjsť v ktoromkoľvek štádiu prvostupňového aj druhostupňového konania.
Správny orgán konanie zastaví, ak
● zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán z vlastného podnetu
● účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán z vlastného podnetu (proti rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie)
● účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania (proti rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie)
● účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený
● zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu
● zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak (proti rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie)
● zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak (proti rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie)
● odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu (proti rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie)
● v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil
● tak ustanoví osobitný zákon.
Meritórne rozhodnutie
Za účelom meritórneho rozhodnutia vo veci samej správny orgán vykoná dokazovanie, pričom je povinný presne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať všetky potrebné podklady pre rozhodnutie, ktorými sú predovšetkým návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho činnosti.
Na dokazovanie zákon pripúšťa použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Následne správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a zároveň všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Za dôkazné prostriedky zákon považuje najmä výsluch svedkov (§ 35), znalecké posudky (§ 36), listiny (§ 37) a ohliadky (§ 38).
Obsah spisu
Všetko, čo je dôležité pre dané správne konanie, by malo byť obsahom spisu. Zákon priznáva právo účastníkom konania, ich zástupcom a zúčastneným osobám nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy a odpisy a dostať kópie (kópie sú poskytované za úhradu materiálnych nákladov). Výnimku z uvedeného predstavujú zápisnice o hlasovaní, ktoré ostávajú utajené a rovnako správny orgán musí zabezpečiť, aby nebola sprístupnená utajovaná skutočnosť, bankové, daňové a obchodné tajomstvo a tiež aby nedošlo k porušeniu zákonom uloženej alebo uznanej povinnosti mlčanlivosti.
Okrem účastníkov konania, ich zástupcom a zúčastneným osobám môže správny orgán povoliť nazrieť do spisov a robiť si z nich výpisy a odpisy, resp. poskytnúť kópie aj iným osobám za predpokladu, ak preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky.
Doručovanie písomností
V priebehu konania správny orgán oznamuje účastníkom konania alebo iným osobám určité skutočnosti týkajúce sa konania. Úkonom, ktorým k oznamovaniu týchto skutočností dochádza, je doručovanie, ktoré sa prelína celým procesným postupom v správnom konaní. Doručovanie je dôležitý procesný úkon, nakoľko s doručovaním je spojený celý rad dôsledkov, ako napr. začiatok plynutia lehôt. Ak správny orgán potrebuje mať preukázané doručenie, doručuje zásielku s doručenkou, ktorá po vrátení správnemu orgánu osvedčuje riadne doručenie.
Do vlastných rúk sa doručujú dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia. Ide o kvalifikovanú formu doručenia, kedy je vylúčené doručenie zásielky inej osobe než adresátovi, resp. osobe splnomocnenej na preberanie zásielok. Písomnosť určená do vlastných rúk nemôže mať účinky riadneho doručenia v prípade, ak bola odovzdaná inej osobe, a to ani vtedy, aj keby sa prostredníctvom tejto osoby dostala do rúk adresáta.
Náhradné doručenie
Pri doručovaní písomnosti do vlastných rúk platí, že ak nebol adresát písomnosti zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, kedy príde písomnosť opätovne doručiť s uvedením dňa a hodiny. Ak ani pri opätovnom doručení nebol adresát zastihnutý, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a o tejto skutočnosti adresáta upovedomí. V prípade, ak si adresát nevyzdvihne zásielku do troch dní od jej uloženia, posledný deň lehoty sa považuje za deň jej doručenia, a to aj vtedy, ak sa adresát o uložení nedozvedel.
Bezdôvodné odopretie prijatia zásielky
Ďalšiu právnu fikciu pri doručení predstavuje bezdôvodné odopretie prijatia zásielky. Ak adresát bezdôvodne odoprel prijatie písomnosti, považuje sa táto písomnosť za doručenú dňom, kedy došlo k odmietnutiu prijatia. Na túto skutočnosť však musí byť adresát upozornený. Pri odopretí prijatia písomnosti doručovateľ vyznačí túto skutočnosť spolu s uvedením dátumu a dôvodom odopretia. Cieľom uvedeného postupu je zabrániť prieťahom v konaní alebo zmareniu konania. Je nutné dodať, že ak by sa preukázala dôvodnosť odopretia (dôvody vzhľadom na okolnosti prípadu posudzuje správny orgán), písomnosť sa považuje za nedoručenú.
Písomnosti správny orgán doručuje verejnou vyhláškou, ak účastník konania nie je známy alebo ak nie je známy jeho pobyt, resp. ak tak ustanovuje osobitný zákon. Pod doručením verejnou vyhláškou zákon rozumie vyvesenie písomnosti po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Za deň doručenia sa v tomto prípade považuje posledný deň uvedenej lehoty. Okrem toho správny orgán zverejňuje písomnosť aj iným spôsobom v mieste obvyklým (napr. v tlači alebo na úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka).
Rozhodnutie (§ 46)
predstavuje najvýznamnejšie štádium správneho konania, nakoľko dochádza k naplneniu jeho účelu.
Rozhodnutie vo veci môžeme charakterizovať ako rozhodnutie, ktoré je predmetom návrhu na začatie konania, resp. predmetom v konaní, ktoré začalo na podnet správneho orgánu, pričom jeho obsahom je odôvodnené riešenie určitej konkrétnej právnej situácie, ktorá spočíva v priznaní práva, nepriznaní práva, uložení povinnosti, odňatí práva a v zmene práva alebo povinnosti.
Správny orgán je povinný každú vec vybaviť včas a bez zbytočných prieťahov. Správny poriadok stanovuje lehoty pre rozhodnutie podľa zložitosti riešenej veci.
V súlade so zákonom je správny orgán povinný rozhodnúť
● v jednoduchých prípadoch bezodkladne, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkmi konania
● v ostatných prípadoch do 30 dní
● v obzvlášť zložitých prípadoch do 60 dní, pričom za obzvlášť zložité prípady sa považujú najmä tie, v ktorých ide o rozsiahle dokazovanie, ktorým predchádza znalecké dokazovanie alebo kde je väčší počet účastníkov konania
● do lehoty, ktorú primerane predĺži odvolací orgán, pričom platí, že k predĺženiu lehoty musí dôjsť ešte pred uplynutím zákonnej lehoty, a to na základe odôvodnenej žiadosti prvostupňového orgánu
● do lehoty ustanovenej osobitnými zákonmi.
O tom, že vec nemôže byť včas vybavená musí správny orgán informovať účastníkov konania a objasniť príčiny tohto stavu. Zároveň musí účastníkom oznámiť predpokladanú lehotu, v ktorej dôjde k rozhodnutiu vo veci.
Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi, ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať vecne a miestne príslušný orgán, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Súčasťou požiadaviek je aj dodržanie predpísanej formy rozhodnutia, pričom v zásade všetky rozhodnutia musia byť v písomnej forme (len výnimočne zákon pripúšťa vydanie rozhodnutia ústnou formou).
Rozhodnutie musí mať tiež obsahové náležitosti, a to
v výrok – teda rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo a prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania; v prípade uloženia povinnosti na plnenie, musí byť súčasťou výroku aj lehota na splnenie tejto povinnosti, ktorá nesmie byť kratšia ako ustanovuje osobitný zákon
v odôvodnenie, ktorého súčasťou je uvedenie
- skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie
- úvah, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov
- právnych predpisov, na základe ktorých správny orgán rozhodol
- ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
v poučenie o odvolaní, resp. rozklade – údaj o tom, či je rozhodnutie konečné alebo či je možné sa voči nemu odvolať, resp. podať rozklad, v akej lehote a na ktorý orgán možno odvolanie podať; zároveň je súčasťou poučenia aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.
V prípade, ak sa rozhodnutím vyhovelo všetkým účastníkom konanie, nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie.
Okrem už uvedených náležitostí musí písomné vyhotovenie rozhodnutia obsahovať
- označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal
- meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby
- dátum vydania rozhodnutia
- úradnú pečiatku
- podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.
Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť navyše aj ďalšie náležitosti rozhodnutia.
Právnym dôsledkom rozhodnutia je jeho záväznosť, čo znamená, že zaväzuje ako adresáta, tak aj správny orgán. Rozhodnutie je platné od momentu, kedy bolo vydané v predpísanej forme a oznámené účastníkom konania.
Oznámenie rozhodnutia (§ 51)
je dôležitým procesným úkonom, nakoľko sa s ním spája mnoho právnych dôsledkov, a to predovšetkým
– určenie okamihu záväznosti rozhodnutia
– určenie začiatku plynutia lehoty na odvolanie
– určenie dňa, kedy sa rozhodnutie stalo právoplatným v prípade, ak je zo zákona vylúčené odvolanie
– určenie dňa, kedy sa rozhodnutie stalo vykonateľným, ak je vylúčený odkladný účinok odvolania.
Správny poriadok pozná dva spôsoby oznámenia rozhodnutia – doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia a ústnym vyhlásením. Osobitné právne predpisy upravujú aj ďalšie formy alebo ich modifikácie. Pokiaľ zákon neustanovuje výslovne inak, rozhodnutie sa oznamuje účastníkom konania doručením jeho písomného vyhotovenia, pričom dňom oznámenia je deň doručenia. Ústnym vyhlásením sa môže oznámiť rozhodnutie len účastníkovi konania, ktorý je prítomný a za predpokladu, ak sa vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia, pričom o tomto vyhlásení je potrebné spísať zápisnicu, ktorú účastník konania podpíše.
V procesnej právnej teórii sa s vydaním rozhodnutia spájajú vlastnosti, ktoré vyvolávajú účinky sledované správnym orgánom. Považujú sa za nich platnosť rozhodnutia, účinnosť rozhodnutia, právoplatnosť rozhodnutia, vykonateľnosť rozhodnutia.
Pojem právoplatnosť rozhodnutia
sa používa v dvoch významoch, vo význame formálnom a vo význame materiálnom. Správny poriadok upravuje formálnu právoplatnosť rozhodnutia, ktorá nastáva
● jeho doručením, resp. ústnym vyhlásením za predpokladu, ak nie je proti rozhodnutiu prípustný riadny opravný prostriedok
● výslovným vzdaním sa opravného prostriedku predpísaným spôsobom
● márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania
● späťvzatím podaného opravného prostriedku
● vydaním rozhodnutia o opravnom prostriedku.
Vo všeobecnosti môžeme povedať, že rozhodnutie je právoplatné, ak proti nemu nie je možné podať opravný prostriedok.
Rozhodnutie je vykonateľné,
ak sa proti nemu nemožno odvolať, resp. podať rozklad, alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok. Vykonateľnosť rozhodnutia spočíva v možnosti vynútiť splnenie uloženej povinnosti aj proti vôli adresáta, a to prostredníctvom exekúcie. O vykonateľnosti hovoríme pri rozhodnutiach, ktoré ukladajú subjektu určitú právnu povinnosť, teda niečo vykonať, niečo strpieť alebo niečoho sa zdržať.
Jednou zo zásad správneho konania je zásada dvojinštančnosti, čo znamená, že rozhodnutie vydané správnym orgánom v prvom stupni je vo všeobecnosti preskúmateľné nadriadeným správnym orgánom, teda orgánom druhého stupňa. Pod preskúmavaním rozhodnutí sa rozumie súhrn inštitútov, ktorých cieľom je možnosť zabezpečiť nápravu nesprávnych rozhodnutí, pričom ide nie len o prípady rozhodnutí objektívne nesprávnych, ale tiež prípady, kedy rozhodnutie považuje za nesprávne účastník konania zo svojho subjektívneho pohľadu.
Právna teória rozlišuje opravné prostriedky na riadne a mimoriadne, a to v závislosti od toho, či smerujú proti rozhodnutiu, ktoré ešte nie je právoplatné, alebo už proti právoplatnému rozhodnutiu. Riadnymi opravnými prostriedkami v správnom konaní sú odvolanie (§ 53 nasl.) a rozklad (§ 61).
Odvolanie je forma podania,
ktorou sa účastník konania domáha zmeny, resp. zrušenia prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ správny poriadok alebo osobitný zákon neuvádza výslovne inak, vo všeobecnosti je možné podať odvolanie proti každému ešte neprávoplatnému rozhodnutiu. Pre podanie odvolania nie sú určené žiadne zákonné dôvody. Účastník konania má právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa tohto práva výslovne nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice, pričom odvolanie môže účastník konania podať tak proti celému rozhodnutiu, ako aj len proti časti rozhodnutia. Odvolanie pritom musí obsahovať náležitosti stanovené všeobecne pre podanie. Na rozdiel od dôvodov pre podanie odvolania, zákon stanovuje lehotu, v ktorej sa musí odvolanie podať a stanovuje aj miesto podania odvolania.
Odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje. Ak by bolo podané odvolanie na nesprávnom orgáne, ten má povinnosť ho bezodkladne postúpiť príslušnému orgánu a o tejto skutočnosti upovedomiť účastníka konania. A však existuje tu riziko, že nesprávne podané odvolanie bude príslušnému orgánu postúpené po uplynutí lehoty na podanie odvolania a rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.
Vo všeobecnosti (pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inú lehotu) je odvolanie potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia. Ak je v konaní účastníkov viac, plynie lehota každému z nich samostatne. Uvedená lehota je lehotou zákonnou, čo znamená, že správny orgán ju nemôže predĺžiť.
Aby sa prešlo možnému poškodeniu účastníka konania, zákon stanovuje trojmesačnú lehotu na podanie odvolania v prípade nesprávneho alebo chýbajúceho poučenia.
Už podané odvolanie môže účastník konania vziať späť, a to za predpokladu, ak sa o odvolaní ešte nerozhodlo. V takom prípade druhostupňový orgán konanie zastaví.
Podaním odvolania dochádza k odkladnému účinku rozhodnutia, čo znamená, že až do rozhodnutia o odvolaní nemožno rozhodnutie vykonať, t.j. nemožno vynútiť uloženú povinnosť niečo plniť alebo niečoho sa zdržať, resp. niečo strpieť. Podaním odvolania teda dochádza k odkladu plnenia uloženej povinnosti.
Po podaní odvolania, správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov o podaní odvolania a vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili.
Prvostupňový orgán následne predloží odvolanie spolu so spisom odvolaciemu orgánu najneskôr v lehote 30 dní odo dňa doručenia odvolania.
Z uvedeného zákon zakotvuje jednu výnimku, v zmysle ktorej prvostupňový orgán v rámci tzv. autoremedúry môže o odvolaní rozhodnúť sám za predpokladu, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a zároveň ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci prejavia súhlas. Ide o podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne.
Doručením odvolania druhostupňovému orgánu sa začína ďalšia fáza odvolacieho konania a od toho dňa začína odvolaciemu orgánu plynúť lehota na vydanie rozhodnutia o odvolaní.
V zmysle zákona odvolací orgán napadnuté rozhodnutie preskúma v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné, doplní konanie. Tento rozsah preskúmania je koncipovaný pomerne široko. Preskúmanie rozhodnutia však neznamená nové prejednanie veci, ale iba preskúmanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia. Platí, že odvolací orgán nie je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, ani právnym názorom a zisteniami prvostupňového orgánu.
Po preskúmaní rozhodnutia (výroku, odôvodnenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo), môže odvolací orgán dospieť k niekoľkým záverom. Odvolací orgán
● odvolanie zamietne, ak bolo podané oneskorene alebo pre jeho neprípustnosť
● odvolanie zamietne a zároveň potvrdí prvostupňové rozhodnutie, ak bolo odvolanie podané bezdôvodne
● odvolaniu vyhovie a napadnuté rozhodnutie zruší, ak je nezákonné a vo veci netreba ďalej konať
● odvolaniu vyhovie, napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti na nové konanie a rozhodnutie prvostupňovému orgánu, ak boli zistené procesné vady a je potrebné, aby správny orgán vo veci opätovne rozhodol na základe doplneného dokazovania
● odvolaniu vyhovie a napadnuté rozhodnutie zmení, ak bol skutkový základ zistený správne, ale prvostupňový orgán nesprávne aplikoval právny predpis, alebo ak potreba doplnenia dokazovania nepresahuje možnosti odvolacieho orgánu.
Nakoľko proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní nie je možné sa ďalej odvolať, dňom oznámenia tohto rozhodnutia sa rozhodnutie stáva právoplatným.
Záver
V správnom konaní je možné využiť aj tzv. mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sú použiteľné v prípade, ak sa vyskytli nejaké mimoriadne okolnosti a dôvody na preskúmanie právoplatných rozhodnutí vydaných v správnom konaní. K mimoriadnym opravným prostriedkom patrí obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
JUDr. Sandra Mrukviová Tomiová
§ 30 zákona č. 71/1967 Zb.
Zastavenie konania
(1) Správny orgán konanie zastaví, ak
a) zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán,
b) účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán,
c) účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania,
d) účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený,
e) zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu,
f) zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak,
g) zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
h) odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu,
i) v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil,
j) tak ustanoví osobitný zákon.
(2) Proti rozhodnutiu o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b), c), f), g) a h) sa nemožno odvolať.
(3) Rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b) a c) sa iba vyznačí v spise.
§ 35 zákona č. 71/1967 Zb.
Svedkovia
(1) Každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať.
(2) Ako svedok nesmie byť vyslúchnutý ten, kto by sprístupnil utajovanú skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo, obchodné tajomstvo alebo porušil zákonom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, okrem ak by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo ten, v záujme koho túto povinnosť má.
(3) Výpoveď môže odoprieť ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám; ich výpočet sa spravuje Občianskym zákonníkom.
(4) Správny orgán poučí svedka pred výsluchom o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať...
