2.6   Zánik funkcie rozhodcu

Funkcia rozhodcu zaniká odvolaním z funkcie, vzdaním sa funkcie, uplynutím funkčného obdobia, na ktoré je zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu, výmazom zo zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu, vyčiarknutím zo zoznamu rozhodcov, smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. Funkcia rozhodcu v prebiehajúcom spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zaniká aj rozhodnutím o vylúčení.

Ak sa rozhodca stane nespôsobilým vykonávať funkciu rozhodcu alebo ak hrozia prieťahy v konaní a predseda stáleho rozhodcovského súdu z vlastného podnetu, na podnet účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania alebo tretej osoby rozhodcu na to upozornil, môže ho predseda stáleho rozhodcovského súdu odvolať z funkcie rozhodcu v tomto konaní.

Predseda stáleho rozhodcovského súdu písomne informuje o zániku, pozastavení alebo o dočasnom pozastavení výkonu funkcie rozhodcu účastníkov neskončených spotrebiteľských rozhodcovských konaní, ako aj zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu.

Zánik funkcie rozhodcu vymedzuje § 9, pričom zakotvuje jednak dôvody zániku funkcie rozhodcu v konkrétnom rozhodcovskom konaní, ale zároveň aj dôvody zániku funkcie rozhodcu ako takej.

Ustanovenia odsekov 2 až 4 sú súvisiace právne normy, ktoré vymedzujú právny režim povinností rozhodcu a predsedu SRS v prípade, ak zanikne funkcia rozhodcu v prebiehajúcom rozhodcovskom konaní. Zakotvujú sa jednak informačné povinnosti a jednak oprávnenia predsedu SRS odvolať rozhodcu z funkcie.

2.7   Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu

Ustanovenia § 10 a § 11 tvoria východisko pre ustálenie podmienok, ktoré musí spĺňať zriaďovateľ SRS, a ktoré musia byť splnené za účelom získania povolenia na rozhodovanie spotrebiteľských sporov. Zriaďovateľom SRS môže byť osoba, ktorej oprávnenie zriadiť SRS priznáva ZRK. Zároveň platí, že právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať SRS, ak to ustanovuje osobitný predpis.

Zákon sa ustálil v tom, že zriaďovateľom SRS môže byť len subjekt podľa osobitného zákona, u ktorého je predpoklad vyšších garancií odbornosti a nezávislosti.

Zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu môže byť len záujmové združenie právnických osôb alebo komora zriadená zákonom Slovenskej národnej rady č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách. Ak to ustanovuje zákon o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd.

®  Riešenie sporov prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu

Poskytovatelia platobných služieb sú povinní spoločne alebo prostredníctvom svojho záujmového združenia zriadiť stály rozhodcovský súd a zabezpečiť činnosť stáleho rozhodcovského súdu podľa osobitného zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý má sídlo v Bratislave; štatútom tohto stáleho rozhodcovského súdu sa môžu zriadiť aj jeho pobočky. Stály rozhodcovský súd je príslušný rozhodovať predovšetkým spory, ktoré vznikli medzi používateľmi platobných služieb a poskytovateľmi platobných služieb pri poskytovaní platobných služieb. Poskytovateľ platobných služieb je povinný ponúknuť svojmu používateľovi platobných služieb neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory, ktoré medzi nimi vzniknú v súvislosti s platobnými službami, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom tak, aby používateľ platobných služieb mal možnosť voľby, či prijme, alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Poskytovateľ platobných služieb je pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinný preukázateľne poučiť používateľa platobných služieb o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov v súvislosti s platobnými službami.

Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy je poskytovateľ platobných služieb povinný predložiť používateľovi platobných služieb v rámcovej zmluve podľa § 31. Používateľ platobných služieb nie je povinný prijať predložený návrh rozhodcovskej zmluvy. Ak používateľ platobných služieb nepríjme návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, spory medzi používateľom platobných služieb a jeho poskytovateľom platobných služieb sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. Poskytovateľ platobných služieb je povinný informácie podľa odseku 3 uviesť jednoznačným a zrozumiteľným a ľahko dostupným spôsobom vo svojich obchodných priestoroch, obchodných podmienkach a na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené.

Spotrebiteľské spory možno rozhodovať iba pred stálym rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ je držiteľom povolenia udeleného ministerstvom podľa tohto zákona. V odseku 2 bola zakotvená generálna klauzula limitácie právomoci rozhodovať spotrebiteľské spory.

Zriaďovateľ je povinný vydať štatút stáleho rozhodcovského súdu a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu. Stály rozhodcovský súd musí mať predsedníctvo a predsedu. Poplatok za vykonanie skúšky a poplatok za udelenie povolenia uhrádza zriaďovateľ. Odseky 3 a 4 § 10 vymedzujú povinnosti, ktoré musí v súvislosti so zriadením SRS splniť jeho zriaďovateľ. Odsek 3 má procesný charakter a odsek 4 charakter inštitucionálny. Zriaďovateľ uhrádza aj poplatok za vykonanie skúšky a poplatok za udelenie povolenia.

2.8   Podmienky získania povolenia

Žiadosť o udelenie povolenia podáva po zverejnení informácií zriaďovateľ ministerstvu v dvoch vyhotoveniach. Názov stáleho rozhodcovského súdu sa musí odlišovať od názvu stáleho rozhodcovského súdu, ktorý bol už skôr zriadený, zanikol, alebo od názvu stáleho rozhodcovského súdu, ktorého zriaďovateľovi bolo odňaté povolenie. Na udelenia povolenia musí zriaďovateľ hodnoverne preukázať zriadenie stáleho rozhodcovského súdu vrátane jeho sídla a podateľne stáleho rozhodcovského súdu, ktoré sa nachádzajú na území Slovenskej republiky, skutočnosť, že stály rozhodcovský súd bude mať sídlo a vykonávať činnosť vo verejne dostupných priestoroch, ktoré svojím charakterom, umiestnením a rozlohou umožnia zabezpečiť riadny a dôstojný výkon činnosti stáleho rozhodcovského súdu vrátane verejného vyhlásenia rozsudku a prípadného ústneho pojednávania, skutočnosť, že stály rozhodcovský súd má dostatočné technické, programové a administratívne vybavenie a zabezpečenie, ktoré umožňuje príjem podaní, vedenie agendy spotrebiteľských rozhodcovských konaní a plnenie ďalších úloh podľa tohto zákona.

Tiež musí byť splnená skutočnosť, že stály rozhodcovský súd je dostatočne odborne, organizačne a personálne spôsobilý zabezpečiť činnosť stáleho rozhodcovského súdu, vedenie spotrebiteľského rozhodcovského konania a všetkých súvisiacich úkonov a činností s tým spojených, skutočnosť, že v prípade, ak stály rozhodcovský súd rozhoduje spory, ktorých účastníkom je člen zriaďovateľa tohto stáleho rozhodcovského súdu, stály rozhodcovský súd disponuje dostatočnými oddelenými a osobitne určenými prostriedkami na splnenie svojich úloh, najmä na odmeňovanie rozhodcov.

Ďalej, že zriaďovateľ nie je zrušený, nie je v úpadku, na majetok zriaďovateľa nie je vyhlásený konkurz ani povolená reštrukturalizácia, že zriaďovateľovi nebolo odňaté povolenie, a že v zozname rozhodcov sú zapísaní aspoň piati rozhodcovia s udeleným povolením na rozhodovanie spotrebiteľských sporov, ktorí majú aspoň trojročnú rozhodcovskú prax, vrátane súhlasu týchto osôb s ich zápisom do zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu.

V § 11 sú vymedzené podmienky získania povolenia vrátane právneho režimu podania žiadosti o udelenie poverenia. Z pohľadu podmienok licenčného konania možno upriamiť pozornosť na odsek 2, ktorý vymedzuje mieru možnej zhody názvu SRS s názvom skôr zapísaného SRS. Názov SRS nesmie vzbudzovať dojem, že ide o orgán verejnej moci. Z pohľadu významnosti je najdôležitejšie ustanovenie odseku 3, ktoré vymedzuje podmienky, ktorých splnenie musí zriaďovateľ preukázať. V tomto prípade sa preferuje materiálne poňatie podmienok získania povolenia a ich preukázania.

Podmienka, že SRS vykonáva svoju činnosť vo verejne dostupných priestoroch podľa § 11 ods. 3 písm. b), je splnená, ak má SRS zriadenú podateľňu a jeho priestory sú verejne prístupné v určených úradných hodinách.

Povinnosť zriaďovateľa zriadiť a udržiavať na vlastné náklady SRS však nezbavuje zriaďovateľa povinnosti splniť podmienky podľa § 11 ods. 3. Musí byť aj splnená podmienka na poskytnutie dotácie.

®  Dotácie podľa zákona o rozpočtových pravidlách VS

Z výdavkov štátneho rozpočtu možno v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytovať dotácie právnickým osobám a fyzickým osobám. Dotácie vo svojej vecnej pôsobnosti môže poskytovať správca kapitoly, orgán štátnej správy, ktorý je svojimi príjmami a výdavkami zapojený na rozpočet správcu kapitoly, alebo ak tak ustanovia osobitné zákony, iná rozpočtová organizácia. Dotácie sa poskytujú len na základe osobitného zákona v rozsahu, spôsobom a za podmienok ním ustanovených alebo ustanovených podrobnejšie iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na jeho vykonanie; tým nie sú dotknuté ustanovenia tohto zákona. Poskytovateľ dotácie môže ustanovené podmienky podrobnejšie určiť, prípadne môže určiť ďalšie podmienky, ktorými sa zabezpečí maximálna hospodárnosť a efektívnosť použitia dotácie. Poskytovateľ dotácie je povinný pri poskytnutí dotácie jednoznačne písomne vymedziť účel, na ktorý sa dotácia poskytuje. Na poskytovanie dotácií sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Z výdavkov štátneho rozpočtu sa v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytujú aj dotácie právnickým osobám zriadeným osobitným zákonom. Z výdavkov štátneho rozpočtu sa ďalej v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytujú dotácie obciam a vyšším územným celkom na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy a dotácie z kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Rozsah, spôsob a ďalšie podrobnosti o poskytovaní dotácií na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá správca kapitoly, ktorý je orgánom štátnej správy. Rozsah, spôsob a ďalšie podrobnosti o poskytovaní dotácií z kapitoly Všeobecná pokladničná správa ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií.

Dotácie sa poskytujú na základe žiadosti. Prílohou žiadosti sú doklady preukazujúce splnenie podmienok na poskytnutie dotácie ustanovených týmto zákonom alebo osobitným predpisom. Na základe rozhodnutia poskytovateľa dotácie možno doklady preukazujúce splnenie podmienok na poskytnutie dotácie predložiť najneskôr do schválenia poskytnutia dotácie.

Dotáciu možno poskytnúť žiadateľovi, ak má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, nie je voči nemu vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, nie je voči nemu vedený výkon rozhodnutia, neporušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania, nemá evidované nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, nemá právoplatne uložený trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, je zapísaný v registri partnerov verejného sektora, ak ide o žiadateľa, ktorý má povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora. Žiadateľ preukazuje splnenie podmienok čestným vyhlásením žiadateľa, že má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom, a potvrdením miestne príslušného správcu dane, nie starším ako tri mesiace, že žiadateľ nemá daňové nedoplatky, potvrdením príslušného konkurzného súdu, nie starším ako tri mesiace, čestným vyhlásením žiadateľa, že voči nemu nie je vedený výkon rozhodnutia, potvrdením príslušného inšpektorátu práce nie starším ako tri mesiace, že neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania, potvrdením Sociálnej poisťovne a každej zdravotnej poisťovne, nie starším ako tri mesiace, výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Subjekty, ktoré vydávajú potvrdenia, sú povinné na požiadanie vydať tieto potvrdenia bezplatne. Splnenie podmienok preukazuje len žiadateľ, ktorým je právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ.

Fyzická osoba, s výnimkou fyzickej osoby – podnikateľa, preukazuje splnenie podmienky čestným vyhlásením. Fyzická osoba a právnická osoba, ktorá je žiadateľom o dotáciu na účely financovania aktivít zameraných na podporu Slovákov žijúcich v zahraničí podľa osobitného predpisu, preukazuje splnenie podmienok uvedených čestným vyhlásením.

Použitie dotácií podlieha povinnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom, ktorého spôsob určuje ministerstvo financií; pri zúčtovaní finančných vzťahov so štátnym rozpočtom sa nevyčerpané prostriedky nevracajú, ak ich suma nepresiahne 5 eur. Poskytovateľ dotácie je povinný určiť termín na odvod výnosov z prostriedkov štátneho rozpočtu, a to najneskôr k termínu povinného zúčtovania so štátnym rozpočtom. Platiteľovi dane z pridanej hodnoty, ak si môže uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nemôže byť pri zúčtovaní dotácie poskytnutej zo štátneho rozpočtu uznaný výdavok na úhradu dane z pridanej hodnoty. Dotáciu nemožno poskytnúť ani použiť na splácanie úverov, pôžičiek a úrokov z prijatých úverov a pôžičiek. Právnické osoby a fyzické osoby sú povinné na žiadosť orgánu oprávneného na výkon kontroly alebo vládneho auditu podľa osobitného predpisu preukázať účel použitia dotácie poskytnutej zo štátneho rozpočtu listinnými dôkazmi, ktorých obsah dokazuje skutočnosti vzťahujúce sa na použitie dotácie. Právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín podľa osobitného predpisu, sú povinné vrátiť dotáciu poskytnutú v období 12 mesiacov predchádzajúcich dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2.9   Zverejňovanie informácií stálym rozhodcovským súdom

Zriaďovateľ je povinný zriadiť, zabezpečovať prevádzku a aktualizáciu webového sídla, na ktorom sú v jasnej, ľahko zrozumiteľnej a používateľsky jednoduchej forme zverejnené informácie o stálom rozhodcovskom súde v rozsahu: názov, sídlo a identifikačné číslo zriaďovateľa, názov a sídlo stáleho rozhodcovského súdu, adresa na doručovanie, adresa na podávanie žalôb a iných podaní v elektronickej podobe, telefonický kontakt, skutočnosť, že stály rozhodcovský súd je zapísaný v zozname vedenom ministerstvom s uvedením čísla zápisu, aktuálny zoznam členov predsedníctva a označenie predsedu stáleho rozhodcovského súdu, a to s uvedením mena a priezviska, zoznam rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedený týmto stálym rozhodcovským súdom s uvedením mena a priezviska, spôsob a podmienky zápisu do zoznamu rozhodcov, začiatok a koniec ich funkčného obdobia, členstvo v nadnárodných organizáciách, ktoré sa zaoberajú riešením cezhraničných spotrebiteľských sporov, druhy spotrebiteľských sporov, ktoré je stály rozhodcovský súd oprávnený rozhodovať, ak podľa štatútu je stály rozhodcovský súd oprávnený rozhodovať iba určité druhy spotrebiteľských sporov, právne predpisy, podľa ktorých rozhoduje stály rozhodcovský súd, úplné znenie štatútu a rokovacieho poriadku vrátane ich dodatkov, príloh a zmien, sadzobníka poplatkov a pravidiel, na základe ktorých sa rozhoduje o trovách spotrebiteľského rozhodcovského konania; úplné znenie sa zverejní po zapracovaní každej zmeny, a iné náležitosti, ktoré upravuje zákon.

Rovnako sa zakotvila povinnosť SRS vypracovať a zverejňovať správu o svojej činnosti a to do 31. marca nasledujúceho roka za uplynulý kalendárny rok. Zákon ďalej upravuje povinné náležitosti predmetnej správy. Stály rozhodcovský súd je povinný vypracovať a zverejniť správu o činnosti stáleho rozhodcovského súdu v súvislosti s rozhodovaním spotrebiteľských sporov za kalendárny rok najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka. Správa musí obsahovať informácie o počte žalôb a najčastejších nárokoch, ktorých sa účastníci domáhajú, najčastejších skutočnostiach, ktoré vedú k spotrebiteľským sporom, počte spotrebiteľských rozhodcovských konaní, ktoré boli zastavené, a o dôvode ich zastavenia, priemernej dĺžke trvania spotrebiteľského rozhodcovského konania, miere, v akej sú rozhodnutia stáleho rozhodcovského súdu dobrovoľne plnené, ak má stály rozhodcovský súd takéto informácie, členstve, prípadne spolupráci stáleho rozhodcovského súdu s nadnárodnými organizáciami, ktoré sa zaoberajú riešením cezhraničných spotrebiteľských sporov.

V nadväznosti na podmienky udelenia povolenia a ich preukázanie sa v § 12 zakotvil rozsah informácií o SRS, ktoré je jeho zriaďovateľ povinný zverejňovať na svojom webovom sídle. Zároveň sa ustanovila generálna povinnosť zriaďovateľa SRS zriadiť a udržiavať webové sídlo SRS.

V súvislosti s rozsahom zverejňovaných informácií je ustanovená povinnosť zriaďovateľa poskytnúť zverejňované informácie aj na trvalom médiu.

2.10 Obchodný vestník

Zriaďovateľ je povinný v Obchodnom vestníku zverejniť zriadenie stáleho rozhodcovského súdu, zrušenie stáleho rozhodcovského súdu, štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a ich zmeny.

V súvislosti so vznikom, zriadením a prípadným zrušením SRS sa ustanovila v § 13 povinnosť zriaďovateľa v Obchodnom vestníku zverejniť oznam o zriadení SRS, informáciu o zrušení SRS, a rovnako štatút a rokovací poriadok ním zriadeného SRS a ich zmeny. Zároveň sa ustanovuje, že predmetné údaje je zriaďovateľ povinný zverejniť do 30 dní od zriadenia alebo zrušenia SRS alebo odkedy k zmenám údajov došlo. V súlade s cit. ustanovením ďalej platí, že štatút, rokovací poriadok a ich zmeny nenadobudnú účinnosť skôr, ako sú zverejnené v Obchodnom vestníku. Predmetná norma sleduje definitívne odstránenie nejasností vo veci vzniku a zriadenia SRS.

2.11 Štatút

Ustanovenie § 14 vymedzuje štatút SRS, pričom sa exemplifikatívne ustanovuje rozsah údajov uvádzaných v štatúte. Na rozdiel od základných náležitostí štatútu sa jeho obsahový rámec rozširuje aj o procedurálne otázky a osobitne zoznam opatrení, ktoré musí zriaďovateľ zabezpečiť pri udržiavaní odbornej úrovne rozhodcov a náprave nedostatkov vyplývajúcich z disciplinárnych konaní a konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Štatút upravuje najmä organizačnú štruktúru stáleho rozhodcovského súdu vrátane voľby alebo menovania predsedníctva, predsedu a ich pôsobnosti, vecnú pôsobnosť stáleho rozhodcovského súdu, ktorá nesmie byť v rozpore s týmto zákonom, podmienky zápisu do zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu, opatrenia na zabezpečenie odbornej úrovne rozhodcov a systematické odstraňovanie a nápravu nedostatkov vyplývajúcich z disciplinárnych konaní a konaní o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, orgán stáleho rozhodcovského súdu na rozhodovanie o námietke proti rozhodcovi, spôsob prideľovania vecí rozhodcom a postup pri prešetrovaní sťažností.

2.12 Rokovací poriadok

Ustanovenie § 15 vymedzuje základné náležitosti rokovacieho poriadku, pričom sa zároveň deklaruje, že pravidlá konania a postup v konaní pred SRS v rokovacom poriadku musia zabezpečovať rovnosť účastníkov rozhodcovského konania a právo každého účastníka rozhodcovského konania konať pred SRS, ako aj ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa.

Rokovací poriadok upravuje najmä pravidlá konania pred stálym rozhodcovským súdom vrátane postupu, pravidlá rozhodovania o trovách spotrebiteľského rozhodcovského konania, pravidlá zmierovacieho konania, ďalšie pravidlá konania súvisiace s ochranou záujmov účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania.

Pravidlá konania a postup v konaní pred stálym rozhodcovským súdom v rokovacom poriadku musia zabezpečovať rovnosť účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania a právo každého účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania konať pred stálym rozhodcovským súdom, ako aj ochranu práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa.

2.13 Zoznam rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu

Ustanovenie § 16 vymedzuje zoznam rozhodcov SRS, podrobnosti o zapisovaných údajoch a pravidlá zápisu a vyčiarknutia zo zoznamu. Platí, že rozhodca sa zapisuje do zoznamu rozhodcov na dobu najmenej štyroch rokov a zo zoznamu rozhodcov môže byť vyčiarknutý len z dôvodov uvedených v tomto zákone. Rozhodca môže písomne požiadať predsedu SRS o výmaz zo zoznamu rozhodcov ku dňu uvedenému v žiadosti.

Stály rozhodcovský súd vedie zoznam rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu vrátane jeho zmien, ktorý zverejňuje podľa tohto zákona. Do zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu môže zapísať iba osobu, ktorá spĺňa podmienky podľa zákona.

V zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu sa uvedie meno a priezvisko rozhodcu, titul a doba, na ktorú je rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu. Rozhodca sa zapisuje do zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu na dobu najmenej štyroch rokov.

2.14 Povolenie a zoznamy

V ustanovení § 17 až § 21 sa ustanovujú povinnosti procedurálneho rázu vo sfére rozhodovania ministerstva o udelení povolenia na rozhodovanie v spotrebiteľských sporoch. Vymedzuje sa režim žiadosti o udelenie povolenia, režim opravy neúplnej žiadosti, pričom logika povoľovacieho režimu je stanovená na následnosť krokov – udelenie povolenia a faktický zápis do zoznamu rozhodcov, resp. zoznamu SRS. Ustanovenia vymedzujú údaje a informácie, ktoré sa zapisujú do zoznamov vedených ministerstvom a dôvody, pre ktoré a prípady, v rámci ktorých môže ministerstvo odňať povolenie na rozhodovanie spotrebiteľských sporov a vyčiarknuť rozhodcu alebo SRS zo zoznamu vedeného ministerstvom.

Ministerstvo na žiadosť zriaďovateľa udelí povolenie fyzickej osobe, ktorá je plnoletá, spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklady odbornej spôsobilosti, bezúhonnosti a dôveryhodnosti. Ministerstvo preskúma žiadosť a rozhodne do 30 dní od doručenia žiadosti. Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto ju podáva, čoho sa týka, čo sa navrhuje, a prílohy žiadosti tvoria listiny preukazujúce splnenie podmienok na udelenie povolenia. Ak žiadosť nie je úplná alebo ak žiadateľ nedostatočne preukázal splnenie podmienok na získanie povolenia, ministerstvo konanie preruší a vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ministerstvo žiadosť zamietne, ak nie sú splnené všetky podmienky na udelenie povolenia alebo ak žiadateľ splnenie podmienok hodnoverne nepreukázal.

Ak ministerstvo udelí povolenie ku dňu jeho udelenia, zapíše rozhodcu do zoznamu rozhodcov. Podmienky na zápis do zoznamu rozhodcov musia byť v celom rozsahu splnené počas celej doby trvania tohto zápisu.

Ak rozhodca prestane spĺňať niektorú z podmienok na udelenie povolenia, je rozhodca povinný túto skutočnosť oznámiť ministerstvu v lehote siedmich dní, odkedy sa o tejto skutočnosti mohol dozvedieť.

Ak rozhodca prestal spĺňať podmienky udelenia povolenia, ministerstvo povolenie zruší. Pred zrušením povolenia ministerstvo vyzve rozhodcu na odstránenie nedostatkov v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Po zrušení povolenia ministerstvo ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o zrušení povolenia vyčiarkne rozhodcu zo zoznamu rozhodcov. Ministerstvo rozhodcu zo zoznamu rozhodcov vyčiarkne aj vtedy, ak rozhodcovi bolo uložené disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu rozhodcov, a to ku dňu právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo uložené disciplinárne opatrenie, alebo rozhodca o vyčiarknutie písomne požiadal, a to ku dňu uvedenému v tejto žiadosti, inak ku dňu nasledujúcemu po doručení žiadosti ministerstvu, a tiež v prípade, ak rozhodca nevyhovel pri preskúšaní alebo preskúšanie v určenom termíne nevykonal, súd rozhodol o obmedzení spôsobilosti rozhodcu na právne úkony alebo pozbavení spôsobilosti rozhodcu na právne úkony, rozhodca zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

2.15 Ministerstvo na žiadosť udelí povolenie

ak zriaďovateľ hodnoverne preukázal splnenie podmienok. Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto ju podáva, čoho sa týka, čo sa navrhuje a prílohy žiadosti tvoria listiny preukazujúce splnenie podmienok na udelenie povolenia. Ministerstvo preskúma žiadosť a rozhodne do 30 dní od doručenia žiadosti. Ak žiadosť nie je úplná alebo ak zriaďovateľ nedostatočne preukázal splnenie podmienok na získanie povolenia, ministerstvo konanie preruší a vyzve žiadateľa na doplnenie žiadosti alebo odstránenie nedostatkov v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ministerstvo žiadosť zamietne, ak nie sú splnené všetky podmienky na udelenie povolenia, alebo ak žiadateľ splnenie podmienok hodnoverne nepreukázal.

Ak stály rozhodcovský súd prestane spĺňať niektorú z podmienok na udelenie povolenia, je zriaďovateľ povinný túto skutočnosť oznámiť ministerstvu v lehote siedmich dní, odkedy sa o tejto skutočnosti mohol dozvedieť. Ak stály rozhodcovský súd prestal spĺňať podmienky udelenia povolenia, ministerstvo povolenie zruší. Pred zrušením povolenia ministerstvo vyzve zriaďovateľa na odstránenie nedostatkov v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 30 dní. Ministerstvo vyčiarkne stály rozhodcovský súd zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o zrušení povolenia.

Proti rozhodnutiu ministerstva nie je prípustný opravný prostriedok. De facto spoločným procedurálnym ustanovením je § 19, ktorý zakotvuje generálnu klauzulu neprípustnosti opravného prostriedku proti rozhodnutiam ministerstva.

2.16 Súčinnosť rozhodcu

V § 20 a 21 sa vymedzuje generálna súčinnostná povinnosť subjektov s prihliadnutím na režim udelenia a zrušenia povolenia.

Na účely udelenia povolenia a zápisu do zoznamu rozhodcov, ako aj na účely konania o zrušení povolenia a vyčiarknutia zo zoznamu rozhodcov je rozhodca povinný poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť vrátane poskytnutia informácií, zapožičania spisov a oznámenia akýchkoľvek skutočností podstatných pre rozhodnutie vo veci.

To isté platí aj na účely udelenia povolenia a zápisu do zoznamu stálych rozhodcovských súdov, ako aj na účely konania o zrušení povolenia a vyčiarknutia zo zoznamu stálych rozhodcovských sú zriaďovateľ, predseda stáleho rozhodcovského súdu a predsedníctvo stáleho rozhodcovského súdu povinní poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť vrátane poskytnutia informácií, zapožičania spisov a oznámenia akýchkoľvek skutočností podstatných pre rozhodnutie vo veci.

2.17 Začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania

Zákon v § 22 až § 24 ustanovuje režim začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania a základné ustanovenia týkajúce sa tohto procesnoprávneho režimu. Z pohľadu systematiky sa zaraďuje ustanovenie o zložení rozhodcovského súdu, ktorým sa rozumie jeden alebo viacerí rozhodcovia. Všeobecne sa vymedzuje, že príslušný na rozhodovanie je jeden rozhodca, ak štatút alebo rokovací poriadok SRS neurčí inak. Zloženie rozhodcovského súdu sa doplnil aj o mechanizmus ustanovenia rozhodcu, pričom sa vymedzila všeobecná zásada výberu rozhodcu a zároveň aj záväzné pravidlo výberu nového rozhodcu, ak funkcia skôr ustanoveného rozhodcu zanikla.

Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa začína dňom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania na stály rozhodcovský súd. Žalobcom je zmluvná strana, ktorá podáva žalobu. Žalovaný je zmluvná strana, proti ktorej žaloba smeruje. Zmluvné strany sa začatím spotrebiteľského rozhodcovského konania stávajú účastníkmi spotrebiteľského rozhodcovského konania.

Stálym rozhodcovským súdom sa rozumie jediný rozhodca alebo viacerí rozhodcovia. Ak štatút alebo rokovací poriadok neustanovuje inak, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhoduje jeden rozhodca.

Vec rozhoduje rozhodca alebo traja rozhodcovia určení spôsobom uvedeným v štatúte podľa predmetu konania tak, aby bola vylúčená možnosť účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania ovplyvňovať pridelenie veci a aby sa zabezpečilo rozhodovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ak zanikne funkcia rozhodcu alebo ak dôjde k pozastaveniu alebo dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie rozhodcu v priebehu spotrebiteľského rozhodcovského konania, ustanoví predseda stáleho rozhodcovského súdu vo veci náhradného rozhodcu zo zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu.

Rozhodca je povinný počas a po skončení svojej funkcie zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti s ňou. Tejto povinnosti ho môže zbaviť len zmluvná strana, v ktorej záujme je viazaný povinnosťou zachovávať mlčanlivosť.

2.18 Žaloba a žalobná odpoveď

V ustanoveniach § 25 až § 27 je vymedzený základný režim žaloby a žalobnej odpovede, pričom sa ustanovujú aj náležitosti žaloby. Osobitne sa zakotvuje povinnosť podať žalobnú odpoveď, avšak s upresnením, že ak spotrebiteľ žalobnú odpoveď nepodá, bude SRS postupovať bez toho, aby nekonanie spotrebiteľa vyhodnotil ako uznanie tvrdení žalobcu. Zároveň je vymedzená aj možnosť zmeny žaloby, a to až do okamihu skončenia dokazovania v rozhodcovskom konaní. V neposlednom rade zákon ustanovuje oprávnenie SRS požadovať zaplatenie poplatku a preddavku na trovy rozhodcovského konania, avšak iba od účastníka, ktorý nie je spotrebiteľ.

Žalobca podáva žalobu, ktorá obsahuje identifikačné údaje účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania, prípadne aj ich zástupcov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať, označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva, návrh vo veci samej, podpis žalobcu.

K žalobe sa pripojí kópia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a dôkazy, ktorých sa žalobca v žalobe dovoláva. Ak žaloba neobsahuje náležitosti alebo k nej nie sú pripojené dôkazy, žalobca žalobu doplní v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Ak nebola žaloba doplnená v zákonom stanovenej lehote, stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví.

Stály rozhodcovský súd po doručení žaloby, a ak nejde o spotrebiteľa, aj po zaplatení poplatku podľa sadzobníka poplatkov zverejneného na webovom sídle stáleho rozhodcovského súdu, písomne vyzve žalovaného na zaslanie žalobnej odpovede. Lehota pre zaslanie žalobnej odpovede, ktorú stály rozhodcovský súd určí žalovanému, nesmie byť kratšia ako 30 dní od doručenia žaloby. Ak je žalovaným spotrebiteľ, výzva musí obsahovať poučenie. Spolu s výzvou stály rozhodcovský súd doručí žalovanému žalobu s priloženými listinnými dôkazmi. Ak žalovaný neoznámi svoju žalobnú odpoveď v lehote podľa zákona, stály rozhodcovský súd pokračuje v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bez toho, aby považoval tento nedostatok za uznanie tvrdení žalobcu. Žalobca môže so súhlasom stáleho rozhodcovského súdu zmeniť svoju žalobu až do skončenia dokazovania v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Stály rozhodcovský súd je oprávnený požadovať od žalobcu, ktorý nie je spotrebiteľom, poplatok podľa sadzobníka poplatkov zverejneného na webovom sídle stáleho rozhodcovského súdu a určiť na jeho úhradu primeranú lehotu. Ak žalobca poplatok v určenej lehote neuhradí, stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví, o čom písomne upovedomí účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania.

Stály rozhodcovský súd je oprávnený od žalobcu, ktorý nie je spotrebiteľom, požadovať preddavok na úhradu predpokladaných trov spotrebiteľského rozhodcovského konania a určiť na jeho úhradu primeranú lehotu. Ak preddavok v určenej lehote nie je uhradený, stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví, o čom písomne upovedomí účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania.

2.19 Účinky podania žaloby

Podanie žaloby na stály rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde. Po začatí spotrebiteľského rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným stálym rozhodcovským súdom okrem prípadov ustanovených všeobecným predpisom o konaní pred súdmi.

Ustanovenie § 26 vymedzuje všeobecné procesnoprávne účinky podania žaloby a v súlade s úvodnými ustanoveniami zákona upresňuje aj prekážku litispendencie.

2.20 Vzájomná žaloba

V § 27 je vymedzený inštitút vzájomnej žaloby, pri ktorom sa odkazuje na použitie ustanovení o žalobe.

Žalovaný môže uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou najneskôr do začatia ústneho pojednávania vo veci samej, inak v primeranej lehote na to určenej stálym rozhodcovským súdom, a ak lehota nebola určená, do vyhlásenia rozhodcovského rozsudku. Vzájomná žaloba sa môže uplatniť len v sporoch, na ktoré sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva. Žalobca sa v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom vyjadrí k vzájomnej žalobe. Z obsahu vyjadrenia musí byť zrejmé stanovisko k podstatným skutkovým a právnym okolnostiam veci. O náležitostiach vzájomnej žaloby, jej prílohách a o preddavku na úhradu predpokladaných trov spotrebiteľského rozhodcovského konania o vzájomnej žalobe primerane platia ustanovenia o žalobe.

2.21 Spotrebiteľské rozhodcovské konanie

Ustanovenie § 28 predstavuje jadro procesnoprávnej ochrany práv spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní. Uvedené sa výrazne prejavuje

–   vo vymedzení použiteľného práva,

–   zákaze spoplatnenia procesného úkonu spotrebiteľa,

–   povinnosti SRS skúmať neprijateľné zmluvné podmienky,

–   zákaze vydať predbežné opatrenie proti spotrebiteľovi alebo rozhodnúť v skrátenom konaní.

Osobitne sa ustanovuje, že SRS je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. SRS je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu. V súlade s transponovanou smernicou sa zaviedlo ustanovenie, podľa ktorého ak SRS nerozhodne o žalobe do 90 dní od jej podania, oznámi účastníkom SRK dôvody, pre ktoré doposiaľ vo veci nerozhodol a predpokladaný čas, v ktorom rozhodne.

V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je vylúčená dohoda strán o rozhodovaní podľa zásad spravodlivosti a miestom spotrebiteľského rozhodcovského konania môže byť výhradne miesto v Slovenskej republike. Účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania sú povinní poskytovať stálemu rozhodcovskému súdu súčinnosť potrebnú na riešenie spotrebiteľského sporu. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa spravuje predpismi stáleho rozhodcovského súdu účinnými v čase začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania. V spotrebiteľskom spore s cudzím prvkom sa rozhodujúce právo určí podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky, najmä prednostne aplikovateľných predpisov práva Európskej únie.

Procesný úkon spotrebiteľa, a to najmä podanie žaloby, zaslanie žalobnej odpovede, vyjadrenia, návrhu na vykonanie dôkazu, dôkazného prostriedku alebo námietky nedostatku právomoci nie je možné spoplatniť alebo podmieniť ich procesné účinky úhradou poplatku.

Stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu. Spotrebiteľ sa môže v konaní dať zastúpiť advokátom alebo iným zástupcom v súlade so všeobecným predpisom o konaní pred súdmi.

V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní stály rozhodcovský súd nemôže proti spotrebiteľovi vydať predbežné opatrenie ani rozhodnúť v skrátenom konaní.

Stály rozhodcovský súd je povinný umožniť podávanie žalôb a iných podaní v rámci spotrebiteľského rozhodcovského konania aj v elektronickej podobe tým, že zverejní a udržuje elektronickú adresu, na ktorú môžu účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania odosielať podania. Ak stály rozhodcovský súd nerozhodne o žalobe do 90 dní od jej podania, oznámi účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania dôvody, pre ktoré doposiaľ vo veci nerozhodol a predpokladaný čas, v ktorom rozhodne.

Zároveň sú ustanovené ďalšie všeobecné pravidlá, vrátane lehoty na rozhodnutie, povinnosti zachovávať mlčanlivosť, mechanizmu určovania odmeny rozhodcu a osobitne sa vymedzuje režim zastavenia rozhodcovského konania v prípadoch, keď bolo zriaďovateľovi SRS zrušené povolenie na rozhodovanie spotrebiteľských sporov.

Ak je zriaďovateľovi zrušené povolenie, spotrebiteľské rozhodcovské konania vedené rozhodcami zapísanými v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu sa zastavujú dňom doručenia rozhodnutia ministerstva o zrušení povolenia zriaďovateľovi. O tejto skutočnosti je zriaďovateľ povinný písomne informovať účastníkov neskončených spotrebiteľských rozhodcovských konaní do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia ministerstva o zrušení povolenia. Účinky už podaného návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania a všetkých ďalších úkonov účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania zostávajú zachované, ak žalobca podá žalobu na súd do troch mesiacov od výmazu stáleho rozhodcovského súdu zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov. Doba spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktoré bolo zastavené sa nezapočítava do premlčacej doby. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Odmena rozhodcu nesmie závisieť od rozhodnutia spotrebiteľského sporu, najmä musí byť rovnaká bez ohľadu na formu alebo spôsob skončenia spotrebiteľského rozhodcovského konania. Rozhodca nesmie za svoju rozhodcovskú činnosť prijímať odmenu alebo akékoľvek výhody od inej osoby ako zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého zozname je zapísaný.

Rozhodca je povinný počas a po skončení svojej funkcie zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie alebo v súvislosti s ňou. Tejto povinnosti ho môže zbaviť len zmluvná strana, v ktorej záujme je viazaný povinnosťou zachovávať mlčanlivosť.

Svedok podľa Trestného poriadku nesmie byť vypočúvaný ani vtedy, keby svojou výpoveďou porušil zákonom alebo medzinárodnou zmluvou uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti okrem prípadu, že by bol od tejto povinnosti oslobodený príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme má túto povinnosť.

2.22 Námietka proti rozhodcovi

Podľa všeobecných pravidiel civilného procesu sa ustanovila námietka proti rozhodcovi, pričom prioritne zostala zachovaná zásada, že ak existujú dôvody zaujatosti, má ich namietnuť sám rozhodca. Osobitne je vymedzený režim rozhodovania o námietke zaujatosti, ak tejto nebude vyhovené, a v tomto prípade sa ustanovuje, že o námietke rozhodne do 30 dní od jej doručenia orgán SRS určený štatútom.

Osoba ustanovená za rozhodcu je povinná bez zbytočného odkladu informovať účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania a stály rozhodcovský súd o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohla byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená, ak so zreteľom na jej pomer k veci, k účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jej nepredpojatosti. Rozhodca je bez zbytočného odkladu povinný informovať účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania o akýchkoľvek okolnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na jeho nezávislosť a nestrannosť, ktoré by mohli vyvolať zdanie tohto vplyvu alebo ktoré by mohli spôsobiť konflikt záujmov vo vzťahu ku ktorémukoľvek účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, v ktorom má rozhodnúť. Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý chce podať námietku voči rozhodcovi, zašle do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach alebo o nesplnení podmienok písomné oznámenie dôvodov námietky stálemu rozhodcovskému súdu. Súhlas s námietkou druhého účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania sa považuje za dohodu o odvolaní rozhodcu z funkcie. Ak sa rozhodca, voči ktorému bola námietka vznesená, funkcie nevzdá alebo ak druhý účastník konania nebude s námietkou súhlasiť, o námietke rozhodne na žiadosť účastníka konania orgán určený štatútom, a to do 30 dní od jej doručenia.

2.23 Rozhodovanie o právomoci

Podľa § 30 môže mať formu samostatného rozhodcovského uznesenia alebo formu konečného rozhodcovského rozsudku, v ktorom sa SRS s námietkou právomoci vysporiada. V prípade, ak SRS rozhodne uznesením, zakotvuje sa režim obrany účastníka, a to vo forme návrhu na všeobecný súd, ktorým bude účastník požadovať určenie, že rozhodcovský súd nemá právomoc konať. Proti rozhodnutiu všeobecného súdu, ktorým tento určil právomoc rozhodovať, nebude prípustný opravný prostriedok.

Stály rozhodcovský súd je oprávnený aj bez námietky rozhodnúť o svojej právomoci vrátane rozhodnutia o námietkach existencie alebo platnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Ak stály rozhodcovský súd dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, rozhodcovským uznesením spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví.

Stály rozhodcovský súd rozhodne o námietke právomoci vznesenej účastníkom konania rozhodcovským uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak stály rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením o tom, že má právomoc rozhodovať, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní od doručenia rozhodnutia o námietke podať návrh na súd, aby rozhodol o vznesenej námietke a určil, že stály rozhodcovský súd nemá právomoc rozhodovať vo veci samej. Proti rozhodnutiu súdu, ktorým určil, že stály rozhodcovský súd má právomoc rozhodovať, nie je prípustný opravný prostriedok. Stály rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nemôže však vydať rozhodcovský rozsudok.

V závere ustanovenia je vymedzené pravidlo, že námietka právomoci nie je prekážkou konania, avšak vždy je prekážkou rozhodnutia SRS.

2.24 Úkony v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa uskutočňuje v sídle stáleho rozhodcovského súdu. Ak sa tým nesťaží právo účastníka konania na prístup k súdu, stály rozhodcovský súd môže uskutočniť jednotlivé úkony na mieste, ktoré považuje za vhodné, najmä na vypočutie svedkov, znalcov alebo účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania, preskúmanie tovaru, majetku alebo listín.

Ustanovilo sa miesto vykonania úkonov v rozhodcovskom konaní. Týmto bude vždy prioritne sídlo súdu a v ostatných prípadoch sa ponecháva SRS možnosť vykonať úkony na mieste, ktoré považuje za vhodné, avšak len v prípade, ak sa týmto nesťaží právo účastníkov na prístup k súdu.

2.25 Jazyk

Znenie § 32 ustanovuje jazyk rozhodcovského konania a základné pravidlá jeho ustálenia. Spotrebiteľ má právo na vedenie spotrebiteľského rozhodcovského konania v slovenskom jazyku, a ak je to pre spotrebiteľa prijateľné, v jazyku, v ktorom je vyhotovená spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo v jazyku, v ktorom obvykle rokoval s dodávateľom. V ostatných prípadoch sa koná v jazyku, o ktorom rozhodol stály rozhodcovský súd, ak sa na jazyku spotrebiteľského rozhodcovského konania pred súdom nedohodli účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd môže nariadiť, aby bol ku každej listine priložený úradný preklad.

2.26 Doručovanie písomností

Osobitne je upravený režim doručovania v § 33. Zatiaľ čo odsek 1 sa vzťahuje na doručovanie adresátovi, ktorý nie je spotrebiteľom, odsek 2 upravuje režim doručovania písomností spotrebiteľovi. Platí, že prioritne sa písomnosti spotrebiteľovi doručujú do vlastných rúk a to na adresu uvedenú v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Zároveň sa zakotvuje povinnosť SRS dopytovať register obyvateľov SR, ak nemožno písomnosť doručiť priamo spotrebiteľovi na známu adresu. V treťom rade sa ustanovuje fikcia doručenia naviazaná na režim vrátenia zásielky SRS, avšak táto sa použije len v prípade, že zlyhajú prvé dva mechanizmy zisťovania miesta pobytu spotrebiteľa.

V odseku 3 je upravený osobitný režim doručovania elektronickými prostriedkami. Slovné spojenie „výlučne elektronickej podobe“ je potrebné vykladať tak, že nie je prípustné, aby si účastník konania zvolil kombináciu elektronického doručovania a súčasne aj listinného doručovania. Má teda na výber len jednu z dvoch možností.

Odsek 4 kogentne zakazuje doručovať písomnosti prostredníctvom opatrovníka, úradnej tabule alebo iného verejne prístupného miesta.

Písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi, ktorý nie je spotrebiteľom, osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky stálemu rozhodcovskému súdu, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.

Stály rozhodcovský súd doručuje písomnosti spotrebiteľovi do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. Stály rozhodcovský súd je na účely doručovania oprávnený požiadať bezplatne o súčinnosť pri zisťovaní adresy spotrebiteľa register obyvateľov Slovenskej republiky. Ak sa nepodarilo doručiť písomnosť spotrebiteľovi na žiadnu z uvedených alebo zistených adries, považuje sa písomnosť za doručenú po siedmich dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky stálemu rozhodcovskému súdu aj vtedy, ak sa písomnosť vráti ako nedoručená.

Písomnosti s výnimkou žaloby a rozhodnutí rozhodcovského súdu možno doručovať aj elektronickými prostriedkami, ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania oznámi rozhodcovskému súdu adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami a požiada o zasielanie písomností výlučne elektronickými prostriedkami alebo ak strany v rozhodcovskej zmluve uviedli adresu na zasielanie písomností elektronickými prostriedkami a dohodli elektronický spôsob zasielania písomností. Písomnosť stáleho rozhodcovského súdu sa považuje za doručenú piaty deň od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal. Doručovanie na elektronickú adresu uvedenú v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve je účinné, iba ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania ďalšou elektronickou komunikáciou potvrdí aktuálnosť elektronickej adresy. Doručovanie písomností prostredníctvom opatrovníka, úradnej tabule alebo iného verejne prístupného miesta je vylúčené. Zásielka sa považuje za doručenú aj doručením do elektronickej schránky.

2.27 Ústne pojednávanie a písomné konanie

Aplikačná prax poukázala na nevyhnutnosť explicitnej úpravy vzťahu ústneho pojednávania a písomného konania v rozhodcovskom konaní. Všeobecne sa zakotvilo právo spotrebiteľa navrhnúť ústne pojednávanie, pričom zamietnutie tohto návrhu môže mať za následok až zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to v § 34. Ustanovenie ďalej vymedzuje charakter rozhodcovského konania, pravidlá oznámenia termínu ústneho pojednávania a režim následkov v prípade, ak sa účastník na ústne pojednávanie nedostaví alebo nepredloží listiny alebo predmety, ktoré sú dôležité pre jeho ďalší priebeh.

Osobitne je vymedzené, že SRK je neverejné, ak sa účastníci SRK nedohodli inak, pričom účastník konania môže kedykoľvek v priebehu konania požiadať SRS o verejné vyhlásenie rozhodcovského rozsudku.

Ustanovenie pamätá aj na prípady, kedy SRS zmení sídlo v čase medzi uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a začatím spotrebiteľského rozhodcovského konania. V takom prípade má spotrebiteľ právo, aby sa ústne pojednávanie nariadené podľa odseku 1 uskutočnilo v obci, kde bolo pôvodné sídlo stáleho rozhodcovského súdu.

Stály rozhodcovský súd rozhodne, či nariadi ústne pojednávanie alebo či konanie bude písomné. Stály rozhodcovský súd môže nariadiť ústne pojednávanie aj na návrh účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania. Spotrebiteľ má právo navrhnúť, aby sa jeho vec prejednala na ústnom pojednávaní. K návrhu na nariadenie ústneho pojednávania pripojí tvrdenia a dôkazy, ktorých vykonanie na ústnom pojednávaní požaduje. Ak z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplýva potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez jeho nariadenia nebude možné vysporiadať sa s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, stály rozhodcovský súd nariadi ústne pojednávanie.

Spotrebiteľské rozhodcovské konanie je neverejné, ak sa účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania nedohodli inak. Účastník konania môže kedykoľvek v priebehu konania požiadať stály rozhodcovský súd o verejné vyhlásenie rozhodcovského rozsudku.

Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa na ústnom pojednávaní zúčastňuje priamo alebo prostredníctvom svojho zástupcu. Ak účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania nemohli včas a riadne vykonať potrebný úkon, stály rozhodcovský súd im môže umožniť vykonať ho dodatočne.

Účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania sa musí doručiť oznámenie o každom ústnom pojednávaní rozhodcovského súdu v dostatočnom časovom predstihu, nie menej ako päť dní pred jeho konaním a vždy najmenej 30 dní pred konaním ústneho pojednávania, ak sa oznámenie doručuje účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania do cudziny. Súčasťou oznámenia je aj výzva na predloženie listín a predmetov, ak tieto doposiaľ účastník nepredložil, v lehote nie kratšej ako 30 dní, a poučenie o následkoch. Ak sa účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý bol riadne upovedomený o čase a mieste spotrebiteľského rozhodcovského konania, po predchádzajúcom ospravedlnení nedostaví na ústne pojednávanie alebo nepredloží listiny alebo predmety, stály rozhodcovský súd môže pokračovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené.

Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania riadne a včas, najmenej tri dni pred konaním ústneho pojednávania, ospravedlní svoju neúčasť na ústnom pojednávaní a súčasne požiada stály rozhodcovský súd o prejednanie veci na ústnom pojednávaní za jeho prítomnosti, stály rozhodcovský súd určí náhradný termín ústneho pojednávania. Ak rozhodcovský súd v čase medzi uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a začatím spotrebiteľského rozhodcovského konania zmení sídlo, má spotrebiteľ právo, aby sa ústne pojednávanie uskutočnilo v obci, kde bolo pôvodné sídlo stáleho rozhodcovského súdu.

2.28 Dokazovanie

Okrem všeobecných zásad dokazovania sa ustanovuje aj pre spotrebiteľa výhodnejší režim dokazovania, ktorý je pretavený do povinnosti ktorejkoľvek osoby predložiť listiny alebo iné dôkazné prostriedky alebo poskytnúť informácie, ak je to v záujme ochrany práv spotrebiteľa.

Stály rozhodcovský súd vykonáva dôkazy navrhnuté účastníkmi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Stály rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu veci. Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala povinnosť mlčanlivosti o utajovaných skutočnostiach chránených podľa osobitných predpisov a iná zákonom ustanovená alebo štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti.

V týchto prípadoch možno vykonávať výsluch, len ak vyslúchaného oslobodil od povinnosti zachovávať mlčanlivosť príslušný orgán alebo ten, v záujme ochrany koho má túto povinnosť. To platí primerane aj pri vykonávaní iných dôkazov.

Ak stály rozhodcovský súd nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to súd. Stály rozhodcovský súd uloží účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý dôkaz navrhol, aby na dožiadanom súde zložil preddavok na úhradu trov dožiadania.

®  Dožiadanie

Procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný súd. Súd vykoná dožiadanie prípisom, v ktorom uvedie údaje zo súdneho spisu, ktorých znalosť je potrebná na riadne vykonanie procesného úkonu. Dožiadaný súd podľa povahy veci a podľa toho, čo pri vykonávaní procesného úkonu vyšlo najavo, vykoná aj ďalšie nevyhnutné procesné úkony v dožiadaní neuvedené.

Ak dožiadaný súd nemôže vykonať procesný úkon a je to vhodné, postúpi dožiadanie inému súdu; inak dožiadanie vráti. Postúpenie oznámi dožadujúcemu súdu. O vykonaní dožiadaného procesného úkonu súd vyhotoví správu o vybavení dožiadania, v ktorej oznámi výsledok dožiadania a trovy, ktoré vznikli v súvislosti s dožiadaním; podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.

Trovy dožiadania v sume určenej dožiadaným súdom sú súčasťou trov spotrebiteľského rozhodcovského konania.

Výsledky dokazovania hodnotí rozhodcovský súd jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach nestranne podľa svojej úvahy. V záujme ochrany spotrebiteľa môže rozhodcovský súd od každého vyžadovať informácie, listiny a iné dôkazné prostriedky, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie stáleho rozhodcovského súdu, za náhradu vecných nákladov, inak môže požiadať o vykonanie dôkazu súd.

Všetky listinné dôkazy alebo podania predložené rozhodcovskému súdu jedným účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania sa musia bez zbytočného odkladu doručiť ostatným účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania. Rovnako sa musí všetkým účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania doručiť každý listinný dôkaz, ktorý stály rozhodcovský súd zaobstaral vlastnou činnosťou.

Ak spotrebiteľ v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemôže predložiť navrhovaný doklad, listinu alebo iný dôkaz súvisiaci so spotrebiteľským rozhodcovským konaním, pretože doklad, listinu alebo iný dôkaz súvisiaci so spotrebiteľským rozhodcovským konaním má iný účastník, ktorý má na základe zmluvy alebo zákona taký doklad, listinu alebo iný dôkaz, je tento účastník povinný na základe návrhu spotrebiteľa alebo na požiadanie rozhodcovského súdu predložiť bez zbytočného odkladu stálemu rozhodcovskému súdu tento doklad, listinu alebo iný dôkaz, ktorý nemôže predložiť spotrebiteľ. To neplatí, ak účastník konania inak preukáže skutočnosť, ktorej sa uvedený doklad, listina alebo iný dôkaz týka.

V odseku 7 sa zároveň ustanovuje povinnosť druhého účastníka konania poskytnúť všetky dôkazné prostriedky, ktoré nie sú vo sfére spotrebiteľa a ktoré môžu byť na prospech jeho dôkaznej situácie.

2.29 Ustanovenie znalca

Znenie § 36 osobitne vymedzuje možnosť ustanoviť v rozhodcovskom konaní znalca. Stály rozhodcovský súd môže ustanoviť znalca, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Znalec podá znalecký posudok písomne. Stály rozhodcovský súd môže uložiť účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, aby poskytol znalcovi všetky podstatné informácie alebo predložil, alebo sprístupnil všetky podstatné listiny alebo predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, alebo aby niečo vykonal alebo znášal, ak je to potrebné na podanie znaleckého posudku.

Ak sa účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania nedohodli inak alebo ak o to požiada jeden z nich a stály rozhodcovský súd to považuje za potrebné, môže stály rozhodcovský súd požiadať znalca o účasť na ústnom pojednávaní, kde mu môžu účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania klásť otázky a žiadať vysvetlenia.

2.30 Trovy spotrebiteľského rozhodcovského konania

Zákon v § 37 upravuje trovy rozhodcovského konania a zásady rozhodovania o trovách. Vymedzujú sa odklony od všeobecných pravidiel rozhodovania o trovách v súdnom konaní. Zakotvilo sa pravidlo, že spotrebiteľ nesmie znášať neprimerané trovy, pričom primeranosť sa posudzuje s ohľadom na istinu uplatňovaného nároku. Rovnako sa výslovne preberá zásada rozhodovania o trovách vo veciach drobných sporov a taktiež možnosť nepriznania náhrady trov, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Popri všeobecných zásadách rozhodovania o trovách sa vymedzuje osobitný prípad zastavenia rozhodcovského konania z dôvodu nedostatku právomoci, pri ktorom bude platiť, že ak SRS spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví z dôvodu nedostatku právomoci rozhodovať, neprizná žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania. Rozhodcovský súd nemá právomoc autoritatívne rozhodnúť o plnení v prípade, ak nie je založená jeho právomoc. To nie je na úkor prípadných nárokov na náhradu škody, podľa predpisov hmotného súkromného práva, ktorú utrpela osoba vystavená rozhodcovskému konaniu, ktoré prebiehalo v rozpore s právnymi predpismi a voči subjektu, ktorého protiprávne konanie škodu účastníkovi spôsobilo. Tohto nároku sa môže dovolávať v samostatnom konaní pred všeobecným súdom. Nie je ale vylúčené, aby strany založili rozhodcovskou zmluvou právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať aj o náhrade tejto škody.

Trovy spotrebiteľského rozhodcovského konania sú hotové výdavky účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania a ich zástupcov, trovy vykonania dôkazov, poplatky za spotrebiteľské rozhodcovské konanie, znalečné, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania nemá na náhradu trov právo. Trovy konania, ktoré je povinný znášať spotrebiteľ, nesmú byť neprimerané; primeranosť sa posudzuje najmä s ohľadom na istinu uplatňovaného nároku. Poplatok za spotrebiteľské rozhodcovské konanie priznaný úspešnému účastníkovi v rámci trov konania nesmie prevýšiť výšku poplatku, ktorý možno vyrubiť v súdnom konaní.

Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodcovský súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Stály rozhodcovský súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. Uvedené neplatí, ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ak sú trovy konania v sporoch, ktorých hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, neprimerané voči pohľadávke, môže ich stály rozhodcovský súd nepriznať alebo znížiť.

Ak stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví z dôvodu nedostatku právomoci rozhodovať, neprizná žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania.

2.31 Rozhodovanie viacerými rozhodcami

Ustanovenia § 38 až § 44 vymedzujú režim, formálny a obsahový rámec rozhodcovského rozhodnutia, jeho účinky a možnosť jeho opravy. Na úvod sa ustanovuje režim rozhodovania viacerými rozhodcami, a to osobitne v kontexte hlasovania o rozhodcovskom rozhodnutí.

Zákon rozlišuje dve formy rozhodcovského rozhodnutia, a to rozhodcovský rozsudok a rozhodcovské uznesenie, pričom v meritórnom zmysle sa ustanovuje, že SRS môže rozhodcovský rozsudok vydať, ak rozhoduje vo veci samej alebo na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania.

V intenciách procesnoprávnych princípov sa vymedzuje zákaz rozhodovania nad rámec petitu s výnimkou judikovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Z dôvodu flexibility sa zakotvuje aj možnosť rozhodnutia formou tzv. medzitímneho rozsudku.

Ak vec rozhodujú viacerí rozhodcovia, dohodnú sa, ktorý z nich bude predsedajúcim rozhodcom. Ak sa nedohodnú, rozhodne o predsedajúcom rozhodcovi predseda stáleho rozhodcovského súdu. V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní s viac ako jedným rozhodcom je na každé rozhodnutie stáleho rozhodcovského súdu potrebný súhlas väčšiny všetkých rozhodcov. Ak sa rozhodca nezúčastní na hlasovaní o rozhodcovskom rozhodnutí, ostatní rozhodcovia môžu rozhodnúť bez neho. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho rozhodcu.

Rozhodca, ktorého pri hlasovaní ostatní rozhodcovia prehlasovali, je oprávnený pripojiť k rozhodcovskému rozhodnutiu svoje odchylné stanovisko a odôvodniť ho. Rozhodcovské rozhodnutie podpisujú všetci rozhodcovia. Ak rozhodca odmietne podpísať rozhodcovské rozhodnutie alebo ho nepodpíše z iného dôvodu, uvedie sa to v rozhodcovskom rozhodnutí spolu s dôvodom, pre ktorý rozhodca rozhodcovské rozhodnutie nepodpísal. Rozhodcovia môžu písomne poveriť predsedajúceho rozhodcu vydávať rozhodcovské uznesenia o procesných otázkach počas spotrebiteľského rozhodcovského konania.

2.32 Rozhodcovský rozsudok

Rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok ak rozhoduje vo veci samej, na základe zmieru uzavretého účastníkmi spotrebiteľského rozhodcovského konania.

 Stály rozhodcovský súd musí v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas spotrebiteľského rozhodcovského konania. Nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov okrem prípadu určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie, vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, ak z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Stály rozhodcovský súd môže vydať čiastočný rozhodcovský rozsudok o právnom základe alebo o časti uplatneného nároku, musí však vo výrokovej časti uviesť, že ide o čiastočný rozhodcovský rozsudok.

V súvislosti s rozhodovaním rozhodcovským rozsudkom sa zakotvuje pravidlo, že nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie, vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Ustanovenie § 39 ods. 2 spája dva rozdielne predmety právnej úpravy. Po prvé, stály rozhodcovský súd musí v zmysle zákazu denegatio iustitae ako aj vzhľadom na viazanosť návrhom na začatie konania rozhodnúť o každom vznesenom návrhu, nesmie priznať viac, ako bol uplatnený návrh, a to tak v kvantitatívnom zmysle (nesmie zaviazať na plnenie väčšieho rozsahu, ako uplatnil žalobca) ako aj v kvalitatívnom zmysle (zaviazať na ďalšie, resp. na iné plnenie, ako navrhol navrhovateľ), ibaže by zákon výslovne umožnil tento návrh prekročiť. Pri určovaní rozsahu viazanosti návrhom ako aj vymedzením samotného návrhu sa vychádza z teórie civilného procesného práva. Osobitne sa zvýrazňuje skutočnosť, že rozhodcovský súd môže rozhodnúť o určení neprijateľnej podmienky, hoci žalobný petit neznel na také rozhodnutie. Preto aj v prípade žaloby na plnenie musí SRS posúdiť všetky predpoklady vzniku a trvania záväzku založeného právnym úkonom a v prípade, ak zistí, že navrhovateľ svoj nárok odvodzuje od neprijateľnej podmienky, tak zmluvnú podmienku vyhodnotí ako neprijateľnú (posúdi právny základ nároku) a ak sa jej platnosti spotrebiteľ nedovolá, vyvodí právne následky z jej neplatnosti tak, že plnenie z nej neprizná. Pri takom rozhodovaní môže dôjsť k prekročeniu rozsahu návrhu, nie však k prekročeniu predmetu konania a zároveň musí mať SRS založenú právomoc vzťahujúcu sa aj na takéto posúdenie. O právnom základe môže vydať aj čiastočný rozhodcovský rozsudok podľa odseku 3 tohto ustanovenia.

Na túto právnu úpravu nadväzuje druhá časť ustanovenia dopĺňajúca § 28 ods. 6 zákona. Ustanovenie demonštratívnym výpočtom upravuje najčastejšie prípady, v ktorých je v dôsledku právom reprobovaných okolností nevyhnutné uplatnenému nároku neposkytnúť právnu ochranu.

Z demonštratívneho výpočtu nie je možné dospieť k „a contrario“ záveru, že na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu (nedostatok formy, spôsobilosti, vady vôle, úžera, neurčitosť, dôvody relatívnej neplatnosti a podobne) a teda neexistencie alebo odpadnutia právneho základu nároku sa neprihliada.

Rovnako ako § 28 ods. 6 ani § 39 ods. 2 zákona neupravuje hmotnoprávne následky predmetných okolností, osobitne porušenia predpisov na ochranu spotrebiteľa, ale ide o procesnú normu podčiarkujúcu význam ochrany spotrebiteľa pri rozhodovaní v rozhodcovskom konaní. Preto formulácia „čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom“ nepredstavuje zmenu obsahu hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatným právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Ak zákon ustanovuje, že nemožno prisúdiť plnenie nemožné, nadväzuje na § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatným právny úkon, ktorého predmetom je nemožné plnenie a zároveň podčiarkuje to, že aj výrok rozhodcovského rozhodnutia nemôže ukladať povinnosť (plnenie), ktoré je nemožné.

Hmotnoprávne následky porušenia noriem na ochranu spotrebiteľa sa spravujú relevantnými hmotnoprávnymi pravidlami, vykladanými v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr. Pannon GSM, Martín Martín, Banif Plus Bank). Podľa uvedených pravidiel variujú právne následky rozporu s pravidlami na ochranu spotrebiteľa od celkovej alebo čiastočnej neplatnosti právneho úkonu, cez absolútnu neplatnosť s možnosťou spotrebiteľa dovolávať sa platnosti inak neplatného úkonu (napr. neprijateľné podmienky) či náhradu škody, až po osobitné právne následky spojené s konkrétnymi porušeniami ochranných noriem (napríklad možnosť odstúpiť od zmluvy počas celej doby nesplnenia informačnej povinnosti, či považovanie zmluvy za bezodplatnú). Ustanovenie zvýrazňuje povinnosť rozhodcov posúdiť súlad právneho úkonu s pravidlami upravujúcimi platnosť právnych úkonov (nie len z dôvodov uvedených v demonštratívnom zozname), pravidlami na ochranu spotrebiteľa, vyvodiť z prípadného nesúladu závery v súlade s právnym poriadkom a zohľadniť ich pri rozhodovaní vo veci samej. V prípade neplatnosti právneho úkonu nie je samozrejme prípustné priznať plnenie vyplývajúce z tohto neplatného právneho úkonu iné ako také, ktoré právny predpis ako právny následok neplatnosti predpokladá (napríklad bezdôvodné obohatenie alebo náhrada škody, nárok vo výške určenej kogentnou právnou normou, a to s prihliadnutím na závery rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ) a za podmienok ním ustanovených (napríklad uloženie vzájomne podmieneného plnenia oboch strán, rozloženie plnenia na jednotlivé splátky a podobne).

Osobitne sa zvýrazňuje význam neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ak rozpor spotrebiteľskej zmluvy so zákonom spočíva v tom, že obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, je potrebné vyvodiť hmotnoprávne následky z tohto rozporu vyplývajúce. Ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, samotná skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, ešte nevedie k celkovej neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Na platnosť spotrebiteľskej zmluvy ale bude mať bezpochyby vplyv neprijateľnosť takej zmluvnej podmienky, ktorá je od zvyšnej časti obsahu spotrebiteľskej zmluvy neoddeliteľná a bez tejto podmienky by zmluva pre jej strany strácala význam. Pri posudzovaní neprijateľnej podmienky a pri vyvodzovaní právnych následkov vyplývajúcich z jej neprijateľnej povahy musí aj rozhodcovský súd postupovať v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (Pannon GSM, Asturcom, Banif Plus Bank).

Ustanovenie reflektuje hmotnoprávnu normu v § 41 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa preferuje oddeliteľnosť vadnej časti právneho úkonu.

2.33 Forma a obsah rozhodcovského rozsudku

Formálny a obsahový rozmer rozhodcovského rozsudku podľa § 40 vychádza zo všeobecných ustanovení procesného práva.

Rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe. Rozhodcovský rozsudok obsahuje označenie rozhodcovského súdu, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal, mená a priezviská rozhodcov, označenie účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania, miesto spotrebiteľského rozhodcovského konania, dátum vydania rozhodcovského rozsudku, výrok, odôvodnenie, poučenie o možnosti podať na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o lehote na jej podanie vrátane odkazu na webové sídlo ministerstva, na ktorom je zverejnený vzor žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy spotrebiteľského rozhodcovského konania vrátane ich výšky a pomeru, v akom účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania trovy znášajú.

Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť niečo plniť, stály rozhodcovský súd určí lehotu na plnenie nie kratšiu ako tri dni. Stály rozhodcovský súd v odôvodnení uvedie najmä, z čoho odvodzoval svoju právomoc, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil vrátane toho, ktoré právne predpisy použil; stály rozhodcovský súd uvedie osobitne právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré pri rozhodovaní použil. Stály rozhodcovský súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Doručený rozhodcovský rozsudok má za zákonom stanovených podmienok pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Rozhodcovský rozsudok, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa Exekučného poriadku.

®  Vykonateľnosť rozsudku podľa Exekučného poriadku

Ak je to na ukončenie exekúcie potrebné a je to primerané vymáhanému nároku, exekútor povinného vyzve, aby uskutočnil vyhlásenie o svojom majetku. Popri povinnom možno na vyhlásenie o majetku vyzvať osobu podľa § 40 ods. 2. Na účel podania vyhlásenia o majetku exekútor povinného predvolá alebo ho vyzve, aby vyhlásenie podal písomne v lehote, ktorú určí. Výzva sa musí doručiť do vlastných rúk. Exekútor vo výzve upozorní na trestnoprávne následky uvedenia nepravdivých údajov, ako aj na právne následky odopretia poskytnutia vyhlásenia o majetku.

Chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodcovského rozhodnutia opraví stály rozhodcovský súd kedykoľvek aj bez návrhu. Opravné rozhodcovské uznesenie sa doručí všetkým účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania.

Ak zákon neustanovuje inak, rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským uznesením. Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach spotrebiteľského rozhodcovského konania, o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci na rozhodnutie vo veci samej, o zastavení spotrebiteľského rozhodcovského konania, o trovách spotrebiteľského rozhodcovského konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia spotrebiteľského rozhodcovského konania.

2.34 Zmier

Ak účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania v jeho priebehu uzatvoria zmier, stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie zastaví. Na žiadosť účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania môže stály rozhodcovský súd schváliť uzavretý zmier formou rozhodcovského rozsudku o dohodnutých podmienkach. Stály rozhodcovský súd spotrebiteľské rozhodcovské konanie nezastaví a uzavretý zmier formou rozhodcovského rozsudku neschváli, ak je zmier v rozpore s hmotným právom a s právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa.

V súvislosti s rozhodcovským uznesením a zmierom, ktorý môže SRS schváliť formou rozhodcovského rozsudku o dohodnutých podmienkach sa ustanovuje primerané použitie všeobecných ustanovení o rozhodcovskom rozsudku.

Vo všeobecnosti sa vymedzuje aj režim opravy rozhodcovského rozsudku a to pri zachovaní pravidla o plynutí novej lehoty na podanie procesnej obrany.

Záverom možno poukázať na vymedzenie účinkov rozhodcovského rozsudku, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu výhradne pre účastníkov SRK.

2.35 Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku

Zákon v § 45 upravuje inštitút žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, jasne sa vymedzuje, že žaloba má smerovať proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, pričom tento musí preukázať, že existuje niektorý z dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku vymedzených v písmenách a) až l). Ustanovené dôvody žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sú tak dôvody hmotnoprávneho ako i procesnoprávneho charakteru, sústreďujúc sa pritom na zmätočnosť konania, nesprávnosť zistenia skutkového stavu, prípadne nesprávnosť procedurálneho postupu v súvislosti s potrebou nariadenia ústneho pojednávania. Osobitne sú významné dôvody hmotnoprávneho charakteru vyjadrené v písmenách a), c), e), i) a j). Všetky uvedené dôvody naznačujú závažné porušenia práv spotrebiteľov, či už titulom porušenia tohto zákona alebo osobitných predpisov určených na ochranu práv spotrebiteľa. Do pozornosti možno dať ustanovenie písmena k), ktoré poukazuje na jednoznačné prepojenie základného rozhodcovského konania a exekučného konania.

Účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a iné náležitosti na ktoré sa odvolávajú ustanovenia zákona.

Odsek 2 § 45 pomerne prelomovo zakotvuje právo spotrebiteľa podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na tlačive uvedenom v prílohe č. 3 zákona. Súčasne sa ustanovuje pravidlo procedurálneho postupu súdu v prípade, ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce zrušenie rozhodcovského rozsudku.

V tomto prípade sa súdu zakazuje, aby takéto podanie spotrebiteľa odmietol, ale práve naopak má spotrebiteľovi umožniť, aby v konaní označil všetky rozhodujúce skutočnosti pre vyhovenie žalobe.

Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa môže podať na tlačive. Ak spotrebiteľ neuvedie skutočnosti odôvodňujúce výber dôvodu zrušenia rozhodcovského rozsudku, súd žalobu ani po neúspešnej výzve na doplnenie neodmietne a v súdnom konaní postupuje tak, aby spotrebiteľ mal právo pred súdom označiť všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Ustanovenie odseku 3 vymedzuje ex offo činnosť súdu pri skúmaní dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom sa zakotvuje, že ak sa dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku týka len jeho časti, zruší súd rozsudok len v tejto časti. Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

2.36 Lehota na podanie žaloby

V § 46 je ustanovená lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v trvaní troch mesiacov od jeho doručenia účastníkovi SRK. Za najdôležitejšie pravidlo možno označiť normu vyjadrenú v odseku 2, podľa ktorej doručený rozhodcovský rozsudok nenadobudne právoplatnosť skôr, ako uplynie trojmesačná lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Ak bude žaloba podaná, nadobudne rozhodcovský rozsudok právoplatnosť až po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia vydaného v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ustanovenie odseku 3 lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku fakticky predlžuje tým, že umožňuje, aby účastník SRK predmetnú žalobu podal aj v lehote na podanie námietok proti exekúcii.

Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

2.37 Postup po zrušení rozhodcovského rozsudku

V § 47 zákon vymedzuje prípady postupu v situácii, keď všeobecný súd zruší rozhodcovský rozsudok, pričom s ohľadom na konkrétne dôvody jeho zrušenia sa bližšie ustanovuje, kedy po zrušení rozhodcovského rozsudku v konaní na návrh niektorého z účastníkov pokračuje všeobecný súd a kedy pokračuje SRS. Osobitný režim je upravený v odseku 3, kde je formulovaná viazanosť SRS názorom všeobecného súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení pravidla na ochranu práv spotrebiteľa.

Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti a vo veci rozhodne opätovne stály rozhodcovský súd. Rozhodca, ktorý vydal zrušený rozhodcovský rozsudok, je z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčený a vo veci sa ustanoví nový rozhodca.

2.38 Sťažnosť na postup rozhodcu

Ustanovuje sa nový inštitút sťažnosti na postup rozhodcu v § 48, ktorú môže účastník SRK podať buď ministerstvu alebo predsedovi SRS. Zakotvilo sa všeobecné pravidlo, podľa ktorého ak sťažnosť smeruje proti predsedovi SRS, prešetrí ju predsedníctvo SRS. Ak je zo sťažnosti zrejmé, že konanie rozhodcu napĺňa znaky disciplinárneho previnenia, podá ministerstvo návrh na začatie disciplinárneho konania, inak sťažnosť postúpi na vybavenie predsedovi SRS, pričom ak je to potrebné, ministerstvo na účely zistenia, či konanie rozhodcu napĺňa znaky disciplinárneho previnenia, vykoná kontrolu podľa tohto zákona. Z dôvodu právnej istoty sa výslovne vymedzuje, že podanie sťažnosti nie je prekážkou postupu a rozhodnutia v SRK.

Účastník konania môže podať predsedovi stáleho rozhodcovského súdu alebo ministerstvu sťažnosť na postup rozhodcu. Predseda stáleho rozhodcovského súdu je povinný zabezpečiť riadne a včasné prešetrenie sťažnosti a udržiavať systematické opatrenia na zabezpečenie riadneho prešetrovania sťažností a odstraňovanie a nápravu nedostatkov vyplývajúcich zo zistení pri prešetrovaní sťažností.

Ak sťažnosť smeruje proti predsedovi stáleho rozhodcovského súdu, prešetrí ju predsedníctvo stáleho rozhodcovského súdu.

Ak je zo sťažnosti zrejmé, že konanie rozhodcu napĺňa znaky disciplinárneho previnenia, podá ministerstvo návrh na začatie disciplinárneho konania, inak sťažnosť postúpi na prešetrenie predsedovi stáleho rozhodcovského súdu.

Ak je to potrebné, ministerstvo na účely zistenia, či konanie rozhodcu napĺňa znaky disciplinárneho previnenia, vykoná kontrolu podľa tohto zákona. Podanie sťažnosti nie je prekážkou postupu a rozhodnutia v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

2.39 Zásady prešetrovania sťažností a oznámenie výsledku prešetrenia sťažnosti

V ustanovení § 49 sú zavedené základné zásady prešetrovania sťažností a oznamovania výsledku prešetrovania sťažnosti. Jadro právnej úpravy je sústredené v odseku 4, ktorý upravuje kritériá kvalifikácie sťažnosti z pohľadu jej opodstatnenosti a s tým súvisiacu povinnosť podať, resp. nepodať návrh na začatie disciplinárneho konania proti rozhodcovi. Súvisiace ustanovenia regulujú procedurálne aspekty prešetrovania sťažností a režim oznámenia výsledku prešetrenia sťažovateľovi. SRS môže svojím štatútom upresniť proces vybavovania sťažnosti, výhradne však v intenciách ustanoveného zákonného rámca.

Prešetrovaním sťažnosti predseda stáleho rozhodcovského súdu zisťuje skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor s týmto zákonom, so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa a so štatútom a rokovacím poriadkom, ako aj príčiny vzniku zistených nedostatkov a ich následky.

Pri prešetrovaní sťažnosti predseda stáleho rozhodcovského súdu vychádza z obsahu sťažnosti bez ohľadu na osobu sťažovateľa a toho, proti komu sťažnosť smeruje. Ak je podľa obsahu iba časť podania sťažnosťou, prešetrí sa iba v tomto rozsahu. Ak sa sťažnosť skladá z viacerých častí, prešetruje sa každá z nich osobitne. Členovia orgánov stáleho rozhodcovského súdu a rozhodcovia zapísaní v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu sú povinní poskytnúť potrebnú súčinnosť na účel riadneho prešetrenia sťažnosti.

Ak predseda stáleho rozhodcovského súdu zistí porušenie povinností rozhodcu podľa tohto zákona alebo zistí, že rozhodca postupoval v rozpore s týmto zákonom, so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu práv spotrebiteľa, so štatútom alebo s rokovacím poriadkom, vyhodnotí sťažnosť ako opodstatnenú a príjme vhodné opatrenia zamerané na nápravu zistených nedostatkov; ak postup rozhodcu alebo porušenie povinností rozhodcu zakladá disciplinárne previnenie, podá návrh na začatie disciplinárneho konania. V ostatných prípadoch predseda stáleho rozhodcovského súdu sťažnosť vyhodnotí ako neopodstatnenú.

Sťažnosť je prešetrená spísaním zápisnice o prešetrení sťažnosti a priebehu jej prešetrovania, ktorej súčasťou je aj vyhodnotenie prešetrenia sťažnosti a v prípade jej opodstatnenosti uvedenie konkrétnych opatrení zameraných na nápravu zistených nedostatkov.

Predseda stáleho rozhodcovského súdu alebo predsedníctvo stáleho rozhodcovského súdu výsledok prešetrenia sťažnosti a prijaté opatrenia oznámi sťažovateľovi a ministerstvu najneskôr do dvoch mesiacov od doručenia sťažnosti. Oznámenie obsahuje aj odôvodnenie vyhodnotenia sťažnosti a ministerstvu sa vždy poskytne aj zápisnica o prešetrení sťažnosti a priebehu jej prešetrovania.

2.40 Disciplinárne previnenie

Znenie § 50 vymedzuje definíciu disciplinárneho previnenia. S poukazom na závažnosť konania sa osobitne vymedzujú aj skutkové podstaty závažného disciplinárneho previnenia rozhodcu.

Disciplinárnym previnením rozhodcu je porušenie povinnosti rozhodcu oznámiť skutočnosti podľa tohto zákona, porušenie povinnosti rozhodcu postupovať v konaní nestranne a nezaujato, zavinené konanie rozhodcu, ktoré má za následok závažné prieťahy v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo v disciplinárnom konaní, výkon funkcie rozhodcu pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, svojvoľné rozhodnutie rozhodcu.

Závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou rozhodcu je spáchanie disciplinárneho previnenia napriek tomu, že už mu bolo za rovnaké disciplinárne previnenie uložené disciplinárne opatrenie, spáchanie disciplinárneho previnenia, ak je vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia alebo iné priťažujúce okolnosti nezlučiteľné s funkciou rozhodcu, porušenie povinnosti vyjadriť sa k návrhu na začatie disciplinárneho konania alebo neúčasť na ústnom pojednávaní disciplinárneho senátu, na ktoré bol predvolaný, bez riadneho a včasného ospravedlnenia, doručeného najmenej tri dni predo dňom ústneho pojednávania, prijatie odmeny alebo iného plnenia za rozhodovanie spotrebiteľských sporov od inej osoby ako zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého zozname je rozhodca zapísaný, plnenie pokynov od zriaďovateľa, ktoréhokoľvek účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania alebo jeho zástupcu alebo inej tretej osoby súvisiacich s rozhodovaním v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

2.41 Disciplinárne opatrenie

Za disciplinárne previnenie podľa § 50 možno uložiť disciplinárne opatrenia vymedzené v ustanovení § 51. Pravidlá pre ukladanie disciplinárnych opatrení sú zakotvené v § 64 ods. 7 až 10.

Disciplinárnymi opatreniami sú: písomné napomenutie, ktoré môže byť vo forme verejného napomenutia, peňažná pokuta od 500 eur do 5 000 eur, preskúšanie, pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu, vyčiarknutie zo zoznamu rozhodcov.

2.42 Dočasné pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu

Zákon v § 52 vymedzuje sa inštitút dočasného pozastavenia výkonu funkcie rozhodcu a pravidlá rozhodovania o dočasnom pozastavení. Ide o rozhodnutie predbežného charakteru, ktoré vydáva disciplinárny senát a ktoré vykonáva ministerstvo.

Disciplinárne obvinenému rozhodcovi, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie rozhodcu, za ktoré je možné uložiť disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu rozhodcov, možno dočasne pozastaviť výkon funkcie rozhodcu až do právoplatného skončenia disciplinárneho konania. Návrh na dočasné pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu podáva ten, kto podal návrh na začatie disciplinárneho konania.

O návrhu na dočasné pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu disciplinárny senát rozhodne v lehote desiatich dní od jeho doručenia. Rozhodnutie o dočasnom pozastavení výkonu funkcie rozhodcu môže disciplinárny senát, ktorý rozhodol o dočasnom pozastavení výkonu funkcie rozhodcu, zrušiť aj v priebehu disciplinárneho konania, a to bezodkladne na návrh toho, kto ho navrhol, na návrh disciplinárne obvineného alebo aj bez návrhu.

Disciplinárne obvinený môže svoj návrh na zrušenie rozhodnutia o dočasnom pozastavení výkonu funkcie rozhodcu podať znovu najskôr po uplynutí jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí jeho predchádzajúceho návrhu.

Dočasné pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia disciplinárneho senátu.

2.43 Stála disciplinárna komisia a senát

O disciplinárnej zodpovednosti rozhodcu rozhodujú a disciplinárne opatrenia podľa tohto zákona ukladajú senáty stálej disciplinárnej komisie

Ustanovenia § 53 a § 54 tvoria podstatu právnej úpravy disciplinárnych orgánov vykonávajúcich disciplinárne konanie, ich kreovania, právomoci, rozsahu konania a podobne.

V § 53 je jasne stanovené, že disciplinárnym orgánom sú senáty stálej disciplinárnej komisie. Stála disciplinárna komisia má 15 členov menovaných ministrom spravodlivosti, pričom päť členov menuje minister aspoň z desiatich kandidátov nominovaných záujmovými združeniami zriaďovateľov SRS a záujmovými združeniami rozhodcov z radov rozhodcov. Desať členov je vymenovaných zo zamestnancov ministerstva, iných osôb, ktoré pôsobia v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonávajú právnické povolanie; tieto osoby musia spĺňať podmienky na udelenie povolenia na výkon funkcie rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory podľa § 5 (skúška odbornej spôsobilosti rozhodcu, resp. iná odborná skúška, podmienka bezúhonnosti a dôveryhodnosti, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo, minimálne päťročná právnická prax).

V ustanovení § 54 odseku 4 je zakotvené osobitné pravidlo pre prípad, že členov stálej pracovnej komisie nemožno vyššie uvedeným spôsobom vymenovať. V takom prípade vymenuje minister členov stálej disciplinárnej komisie zo zamestnancov ministerstva alebo iných osôb, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo a aspoň päťročnú prax v oblasti občianskeho práva vrátane práva ochrany spotrebiteľa alebo obchodného práva.

Z členov stálej disciplinárnej komisie sa náhodným výberom vytvára päť samostatných stálych disciplinárnych senátov podľa jasných, vopred stavených pravidiel tak, aby v každom senáte bol zastúpený jeden člen z radov rozhodcov nominovaných záujmovými združeniami rozhodcov a SRS a dvaja členovia navrhnutí ministrom. V záujme predísť predlžovaniu alebo zmareniu disciplinárnych konaní pre prípad potreby doplniť chýbajúcich členov stálej disciplinárnej komisie vymenuje minister podľa rovnakých pravidiel aj 15 náhradníkov členov stálej disciplinárnej komisie.

Členovia takto kreovaného disciplinárneho senátu bezodkladne po jeho vytvorení zvolia spomedzi seba predsedu disciplinárneho senátu, inak sa stane predsedom disciplinárneho senátu niektorý z členov navrhnutých ministrom. Ide o ďalšie opatrenie proti nečinnosti, ktoré má za cieľ zabezpečiť efektívny a pružný postup v disciplinárnom konaní.

Predseda a členovia disciplinárneho senátu vykonávajú svoju funkciu ako čestnú funkciu bez nároku na odmenu. Majú však nárok na náhradu cestovných výdavkov. Zloženie stálej disciplinárnej komisie, zloženie jednotlivých disciplinárnych senátov a všetky zmeny v ich zložení sa zverejňujú na webovom sídle ministerstva.

Ako sme už uviedli, na účely vytvárania disciplinárnych senátov sa zriaďuje stála disciplinárna komisia. Stála disciplinárna komisia pozostáva z 15 členov menovaných ministrom, z ktorých päť členov vymenúva minister aspoň z desiatich kandidátov navrhnutých z radov rozhodcov záujmovým združením zriaďovateľov stálych rozhodcovských súdov alebo záujmovým združením rozhodcov, desať členov vymenúva minister zo zamestnancov ministerstva, iných osôb, ktoré pôsobia najmä v sektore vysokých škôl, neziskovom sektore alebo vykonávajú právnické povolanie; tieto osoby musia spĺňať podmienky na udelenie povolenia na výkon funkcie rozhodcu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory.

Minister odvolá člena stálej disciplinárnej komisie, ak člen stratil predpoklady na vymenovanie za člena stálej disciplinárnej komisie. Minister môže odvolať člena stálej disciplinárnej komisie, ak člen neplní riadne povinnosti člena stálej disciplinárnej komisie a svojím konaním sťažuje činnosť disciplinárneho senátu; odvolaním zaniká členstvo v disciplinárnom senáte. Ak nie je možné členov stálej disciplinárnej komisie vymenovať, vymenuje minister členov zo zamestnancov ministerstva alebo iných osôb, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo a aspoň päťročnú prax v oblasti občianskeho práva vrátane práva ochrany spotrebiteľa alebo obchodného práva.

 Po vymenovaní členov stálej disciplinárnej komisie sa náhodným výberom vytvára päť samostatných disciplinárnych senátov stálej disciplinárnej komisie, ktoré budú vykonávať jej disciplinárnu pôsobnosť tak, aby v každom senáte bol zastúpený jeden člen stálej disciplinárnej komisie a dvaja členovia stálej disciplinárnej komisie.

 Predsedu disciplinárneho senátu zvolia spomedzi seba členovia disciplinárneho senátu bezodkladne po vytvorení disciplinárneho senátu; inak je predsedom disciplinárneho senátu člen disciplinárneho senátu navrhnutý ministrom. Predseda disciplinárneho senátu a členovia disciplinárneho senátu vykonávajú funkciu bez nároku na odmenu. Majú však nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie.

Ak ďalej nie je ustanovené inak, vykonáva všetky úkony v disciplinárnom konaní disciplinárny senát.

Ministerstvo zverejňuje zoznam členov stálej disciplinárnej komisie s uvedením ich mena a priezviska a zloženie jednotlivých disciplinárnych senátov podľa odseku 5 na webovom sídle ministerstva a bezodkladne zverejňuje všetky zmeny v zložení stálej disciplinárnej komisie alebo disciplinárnych senátov.

2.44 Vylúčenie z prejednávania a rozhodovania

Ustanovenie § 55 vymedzuje režim vylúčenia predsedu disciplinárneho senátu a člena disciplinárneho senátu z prejednávania a rozhodovania veci. Predseda alebo člen disciplinárneho senátu je vylúčený, ak rozhodoval vo veci, ktorej sa disciplinárne prejednávaný skutok týka, ak bol zapísaný v zozname rozhodcov SRS, v ktorého zozname je zapísaný aj disciplinárne obvinený rozhodca alebo ak nemôže vykonávať svoju činnosť po dobu aspoň šiestich týždňov.

Účastník disciplinárneho konania má právo vzniesť námietku zaujatosti predsedu alebo člena disciplinárneho senátu. O námietke zaujatosti rozhoduje iný disciplinárny senát. Ak námietke zaujatosti vyhovie, je predseda alebo člen disciplinárneho senátu tiež vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Z ustanovenia § 55 ods. 3 a § 54 ods. 2 a 3 vyplývajú ďalšie spôsoby ukončenia členstva v stálej disciplinárnej komisii, a to vzdanie sa členstva listom adresovaným ministrovi (členstvo zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie doručené ministrovi) a odvolanie člena. Zákon rozlišuje obligatórne a fakultatívne dôvody odvolania člena stálej disciplinárnej komisie. Minister člena odvolá, ak tento stratil predpoklady na vymenovanie. Člena stálej disciplinárnej komisie môže minister odvolať, ak člen neplní riadne a včas svoje povinnosti a svojím konaním sťažuje činnosti disciplinárneho senátu. V takom prípade členstvo zaniká odvolaním.

Predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak rozhodoval vo veci, ktorej sa disciplinárne prejednávaný skutok týka, je alebo bol zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého zozname je zapísaný aj rozhodca, ktorého vec sa disciplinárne prejednáva, nemôže po dobu aspoň šiestich týždňov vykonávať svoju funkciu, iný disciplinárny senát na základe písomnej námietky zaujatosti účastníka konania rozhodol, že predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.

Ak je predseda disciplinárneho senátu alebo člen disciplinárneho senátu vylúčený, písomne sa vzdal členstva v stálej disciplinárnej komisii, zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, minister určí nového predsedu disciplinárneho senátu alebo člena disciplinárneho senátu z náhradníkov.

Členstva v stálej disciplinárnej komisii sa možno vzdať písomným oznámením adresovaným ministrovi. Členstvo zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené ministrovi.

2.45 Pridelenie veci disciplinárnemu senátu

V § 56 sú ustanovené pravidlá pre prideľovanie vecí disciplinárnemu senátu. Návrh na začatie disciplinárneho konania, námietka zaujatosti a odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení disciplinárneho konania sa pridelí disciplinárnemu senátu náhodným výberom, a to prostredníctvom technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania výberu disciplinárneho senátu.

Návrh na začatie disciplinárneho konania, námietka zaujatosti a odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení disciplinárneho konania sa disciplinárnemu senátu pridelí náhodným výberom. Náhodný výber sa vykonáva prostredníctvom technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania výberu disciplinárneho senátu. Technické a programové prostriedky podľa druhej vety sú súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva.

2.46 Disciplinárne konanie

Ustanovenie § 57 upravuje začatie disciplinárneho konania. Disciplinárne konanie voči rozhodcovi začína na návrh. Návrh sa podáva ministerstvu, pričom konanie je začaté dňom, keď bol návrh doručený ministerstvu.

Z hľadiska okruhu oprávnených subjektov je návrh na začatie disciplinárneho konania oprávnený podať minister, predseda súdu alebo predseda SRS voči rozhodcom zapísaným v zozname tohto SRS, a to v lehote do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu. Ak je však navrhovateľom minister, lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania neuplynie skôr ako tri mesiace od doručenia oznámenia predsedu SRS alebo predsedníctva SRS o výsledku prešetrenia sťažnosti na postup rozhodcu a prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov (§ 49 ods. 7). Návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu alebo predseda stáleho rozhodcovského súdu voči rozhodcom, ktorí sú zapísaní v zozname tohto stáleho rozhodcovského súdu. Návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení; ak je navrhovateľom minister, táto lehota neuplynie skôr ako tri mesiace od doručenia oznámenia predsedu stáleho rozhodcovského súdu alebo predsedníctva stáleho rozhodcovského súdu. Tento návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať najneskôr v lehote dvoch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu. Návrh musí obsahovať označenie účastníkov disciplinárneho konania, opis skutku, pre ktorý sa navrhuje začatie disciplinárneho konania, uvedenie zákonného ustanovenia, ktoré rozhodca porušil, označenie dôkazov, o ktoré sa návrh opiera. K návrhu navrhovateľ pripojí dôkazy, ktoré má k dispozícii a ktoré preukazujú v návrhu uvádzané skutočnosti, najmä, že návrh je podaný v lehote.

Ďalšie ustanovenia upravujú náležitosti návrhu na začatie konania, režim odstránenia nedostatkov a vád návrhu, prekážku litispendencie s odklonom spočívajúcim v pristúpení do už začatého konania. Osobitosť pristúpenia zakladá kvázi nepriame účastníctvo s rovnocenným právnym statusom.

Ak návrh na začatie disciplinárneho konania nemá náležitosti, predseda disciplinárneho senátu vyzve navrhovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu v lehote 15 dní od doručenia výzvy a poučí navrhovateľa, že ak nedostatky návrhu v uvedenej lehote neodstráni, disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví. Začatie disciplinárneho konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné disciplinárne konanie. Ak podajú návrh na začatie disciplinárneho konania v tej istej veci viacerí navrhovatelia, disciplinárne previnenie sa prejedná na návrh, ktorý bol podaný ako prvý v poradí; neskôr podané návrhy majú účinok pristúpenia do konania na stranu navrhovateľa. Navrhovatelia, ktorí pristúpili do disciplinárneho konania, majú v disciplinárnom konaní rovnaké postavenie ako navrhovateľ, na návrh ktorého sa začalo disciplinárne konanie. Späťvzatie návrhu na začatie disciplinárneho konania je možné iba so súhlasom všetkých navrhovateľov.

Ustanovenie odseku 6 upravuje otázku doručovania písomností vrátane rozhodnutí v disciplinárnom konaní. Písomnosti sa v zásade doručujú navrhovateľovi a disciplinárne obvinenému. Ak má disciplinárne obvinený právneho zástupcu alebo opatrovníka, doručujú sa len advokátovi alebo opatrovníkovi. Osobitnú úpravu doručovania predstavuje § 64 ods. 11, ktorý vymedzuje doručovanie rozhodnutia o disciplinárnom opatrení (rozhodnutie vo veci samej). Takéto rozhodnutie sa doručuje navrhovateľovi, disciplinárne obvinenému, predsedovi SRS, ak nie je navrhovateľom a vždy aj ministrovi, ak nie je navrhovateľom.

V ustanovení sa na disciplinárne konanie ustanovila generálna subsidiarita všeobecného predpisu o správnom konaní. Pri posudzovaní hmotnoprávnych otázok disciplinárnej zodpovednosti rozhodcu sa primerane použijú ustanovenia zákona o sudcoch a prísediacich, ak to povaha veci pripúšťa alebo ak tento zákon neustanovuje inak.

Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú navrhovateľovi, disciplinárne obvinenému, a ak je disciplinárne obvinený zastúpený advokátom alebo opatrovníkom, len jeho advokátovi alebo opatrovníkovi.

2.47 Účastníci a zastupovanie

Ustanovenie § 58 vymedzuje účastníka a zastupovanie v disciplinárnom konaní. Disciplinárne obvinený rozhodca môže byť v disciplinárnom konaní zastúpený len advokátom alebo opatrovníkom. Zastupovanie inou osobou nie je prípustné.

Opatrovníka možno ustanoviť disciplinárne obvinenému, ktorý nie je práve zastúpený a ktorého pobyt nie je známy, alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť ani na adresu sídla SRS, v ktorého zozname je zapísaný. Za opatrovníka ustanoví predseda disciplinárneho senátu prioritne rozhodcu zo zoznamu rozhodcov SRS, do ktorého je zapísaný i disciplinárne obvinený. Ak nemožno ustanoviť za opatrovníka iného rozhodcu, bude ustanovený za opatrovníka predseda SRS. Ak nie je možný ani takýto postup, ustanoví predseda disciplinárneho senátu opatrovníka v súlade so všeobecným predpisom o konaní pred súdmi.

Účastníkom disciplinárneho konania je navrhovateľ a rozhodca, proti ktorému návrh na začatie disciplinárneho konania smeruje. Disciplinárne obvinený môže byť v disciplinárnom konaní zastúpený len advokátom alebo opatrovníkom.

Disciplinárne obvinenému, ktorý nie je zastúpený a ktorého pobyt nie je známy, alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť ani na adresu sídla stáleho rozhodcovského súdu, v ktorého zozname je zapísaný, ustanoví predseda disciplinárneho senátu bezodkladne opatrovníka zo zoznamu rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu, do zoznamu ktorého je disciplinárne obvinený zapísaný. Ak nemožno ustanoviť iného rozhodcu, ustanoví predseda disciplinárneho senátu za opatrovníka predsedu stáleho rozhodcovského súdu. Ak nie je možné postupovať podľa predchádzajúcej vety, ustanoví predseda disciplinárneho senátu opatrovníka v súlade so všeobecným predpisom o konaní pred súdmi.

2.48 Procesný postup v disciplinárnom konaní

V § 59 ide o presný procesný postup v jednotlivých fázach disciplinárneho konania, ustanovujú sa lehoty na vykonanie jednotlivých procesných úkonov, lehoty na zvolanie ústneho pojednávania a na rozhodnutie vo veci samej.

Jadrom právnej úpravy je ustanovenie odseku 1, ktoré podrobne vymedzuje procesný postup po začatí disciplinárneho konania.

Po začatí disciplinárneho konania predseda disciplinárneho senátu disciplinárne obvinenému, jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi doručí návrh na začatie disciplinárneho konania do vlastných rúk, oznámi zloženie disciplinárneho senátu, doručí výzvu, aby sa k návrhu na začatie konania, ako aj ku skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, vyjadril v lehote 15 dní od jej doručenia a aby predložil alebo označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a poučí ho o práve zvoliť si zástupcu do piatich dní od doručenia návrhu.

S vyjadrením a dôkazmi predseda disciplinárneho senátu oboznámi navrhovateľa a umožní mu, aby sa k nim v lehote nie kratšej ako 15 dní vyjadril.

Disciplinárne obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a navrhovať dôkazy na svoju obhajobu. Disciplinárne obvinený a navrhovateľ sú povinní navrhnúť dôkazy tak, aby ich bolo možné vykonať najneskôr na prvom pojednávaní. Neskôr navrhnuté dôkazy možno vykonať iba vtedy, ak ich účastník nemohol v súlade s druhou vetou navrhnúť bez svojej viny; o prípustnosti vykonania dôkazu rozhodne disciplinárny senát. Disciplinárny senát vykonáva dokazovanie najmä listinami; dôkaz svedkom alebo znalcom vykoná iba vtedy, ak nie je zistenie a objasnenie skutočného stavu veci možné inak.

Toto ustanovenie v odsekoch 4 a 5 tiež rámcovo, vychádzajúc z režimu dokazovania v správnom konaní, vymedzuje proces dokazovania v disciplinárnom konaní, pričom sa preferuje zásada koncentrácie konania v zmysle, že disciplinárne obvinený a navrhovateľ sú povinní navrhnúť dôkazy tak, aby ich bolo možné vykonať najneskôr na prvom pojednávaní. Neskôr navrhnuté dôkazy možno vykonať iba vtedy, ak ich účastník nemohol navrhnúť bez svojej viny; o prípustnosti vykonania dôkazu rozhodne disciplinárny senát.

Čo sa týka dôkazných prostriedkov, ustanovuje sa, že disciplinárny senát vykoná dokazovanie najmä listinami; dôkaz svedkom alebo znalcom vykoná iba vtedy, ak nie je zistenie a objasnenie skutočného stavu veci možné inak.

Prešetrenie účastníkmi uvádzaných tvrdení a skutočností, a ak je to pre rozhodnutie disciplinárneho senátu potrebné, ďalšie podklady a dôkazy pre náležité objasnenie veci, zabezpečuje a vykonáva predseda disciplinárneho senátu alebo iný člen disciplinárneho senátu. Ak je potrebné zabezpečiť vyjadrenie alebo ďalšie podklady rozhodnutia od tretích osôb, disciplinárny senát si ich vyžiada; osoby požiadané o súčinnosť sú povinné poskytnúť požadované podklady bezodplatne a v lehote, ktorú určí disciplinárny senát, inak bezodkladne.

Disciplinárny senát vec prejedná na ústnom pojednávaní. Tento senát môže upustiť od ústneho pojednávania, ak sa disciplinárne obvinený vzdal práva na ústne prejednanie veci. Termín ústneho pojednávania sa vytýči tak, aby sa ústne pojednávanie uskutočnilo najneskôr do troch mesiacov od začatia disciplinárneho konania a každé ďalšie ústne pojednávanie, ak je potrebné, najneskôr do jedného mesiaca odo dňa konania predchádzajúceho ústneho pojednávania.

Oznámenie o nariadení ústneho pojednávania sa disciplinárne obvinenému, jeho zástupcovi alebo opatrovníkovi a navrhovateľovi doručí najneskôr desať dní pred termínom pojednávania; lehota na prípravu na ústne pojednávanie sa týmto považuje za zachovanú. Ak disciplinárny senát z dôvodov verejného záujmu alebo ochrany oprávnených záujmov disciplinárne obvineného nerozhodne inak, je ústne pojednávanie vždy verejné. Ministerstvo je povinné vytvoriť podmienky pre účasť verejnosti na ústnom pojednávaní. Termín ústneho pojednávania zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle najneskôr päť dní pred termínom pojednávania.

 Ústne pojednávanie možno odročiť iba z vážnych a ospravedlniteľných dôvodov a ak nemôže byť účastník na pojednávaní zastúpený. O odročenie pojednávania je účastník povinný požiadať najneskôr päť dní pred jeho uskutočnením; o odročení rozhodne disciplinárny senát bezodkladne po doručení ospravedlnenia.

2.49 Prerušenie disciplinárneho konania

Ustanovenie § 60 upravuje obligatórne a fakultatívne prerušenie disciplinárneho konania. Osobitne sa vymedzuje, že disciplinárne konanie sa prerušuje, ak disciplinárne obvinený požiadal o výmaz zo zoznamu rozhodcov vedeného ministerstvom. V takom prípade sa v disciplinárnom konaní pokračuje, ak bol disciplinárne obvinený opätovne zapísaný do zoznamu rozhodcov vedeného ministerstvom.

Ak je disciplinárny senát toho názoru, že skutok, ktorý sa disciplinárne obvinenému kladie za vinu, napĺňa znaky trestného činu, disciplinárne konanie preruší a vec postúpi príslušnému orgánu činnému v trestnom konaní. Disciplinárny senát disciplinárne konanie preruší aj vtedy, ak sa dozvie, že za skutok, pre ktorý bolo disciplinárne konanie začaté, sa proti disciplinárne obvinenému vedie trestné stíhanie.

Z dôležitých dôvodov na strane účastníkov disciplinárneho konania, alebo ak je v priebehu disciplinárneho konania nevyhnutné zadovážiť podklady podstatné pre rozhodnutie, môže disciplinárny senát disciplinárne konanie prerušiť najviac na 60 dní. Disciplinárne konanie sa prerušuje aj v prípade, ak disciplinárne obvinený požiadal o výmaz zo zoznamu rozhodcov; v disciplinárnom konaní sa pokračuje, ak bol disciplinárne obvinený opätovne zapísaný do zoznamu rozhodcov.

Disciplinárny senát pokračuje v konaní, ak bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ak súd alebo orgán činný v trestnom konaní vec odovzdal alebo postúpil ministerstvu na disciplinárne konanie.

Ak pominú dôvody prerušenia konania, začínajú plynúť nové lehoty. Právne účinky úkonov vykonaných v disciplinárnom konaní zostávajú zachované.

2.50 Zastavenie disciplinárneho konania

Ustanovenia § 61 až 63 zákona upravujú decíznu fázu disciplinárneho konania, pričom rozlišujú medzi zastavením disciplinárneho konania a meritórnym rozhodnutím. Osobitne sa upravuje otázka rozhodovania o trovách disciplinárneho konania a otázka náhrady trov konania.

Senát aj bez ústneho pojednávania disciplinárne konanie zastaví, ak bol návrh na začatie disciplinárneho konania podaný oneskorene, bol návrh na začatie disciplinárneho konania vzatý späť, navrhovateľ na výzvu disciplinárneho senátu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho návrhu a bol o možnosti zastavenia disciplinárneho konania poučený, zanikla zodpovednosť za disciplinárne previnenie, disciplinárne obvinený bol právoplatne odsúdený v trestnom konaní za skutok, ktorý je predmetom disciplinárneho konania, alebo disciplinárne obvinený zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

Ak existujú dôvody zastavenia disciplinárneho konania, disciplinárny senát disciplinárne konanie zastaví a rozhodne o trovách konania.

2.51 Trovy disciplinárneho konania

Trovami disciplinárneho konania podľa § 62 sú najmä účelne vynaložené výdavky účastníkov disciplinárneho konania, svedočné, znalečné a výdavky spojené s predložením listiny. Každý účastník disciplinárneho konania znáša trovy konania, ktoré mu vznikli, a trovy svojho zástupcu.

Ak disciplinárny senát rozhodne, že disciplinárne obvinený je vinný, má navrhovateľ a ministerstvo voči rozhodcovi, proti ktorému bolo vedené disciplinárne konanie, nárok na náhradu trov disciplinárneho konania vo výške účelne vynaložených výdavkov, ktoré im vznikli a ktoré znášali v disciplinárnom konaní.

2.52 Rozhodovanie o trovách disciplinárneho konania

O povinnosti nahradiť trovy disciplinárneho konania rozhoduje disciplinárny senát na návrh v rozhodnutí, ktorým sa disciplinárne konanie končí. Účastník disciplinárneho konania, ktorému sa rozhodnutím priznala náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Disciplinárny senát určí výšku priznaných trov disciplinárneho konania najneskôr v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Ak účastník disciplinárneho konania trovy nevyčísli, disciplinárny senát mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, disciplinárny senát mu náhradu trov konania neprizná. Ak disciplinárny senát uloží povinnosť nahradiť trovy, určí v rozhodnutí, ktorým sa disciplinárne konanie končí, lehotu na ich úhradu. Právoplatné rozhodnutie disciplinárneho senátu, ktorým sa uložila povinnosť nahradiť trovy alebo peňažná pokuta, je exekučným titulom.

Znením § 63 sa odstránili možné výkladové pochybnosti pôvodného znenia ustanovenia súvisiace s označením právoplatného rozhodnutia za exekučný titul len pre prípad, ak by bola splnená kumulatívna podmienka rozhodnutia o peňažnej pokute a zároveň o trovách.

2.53 Rozhodnutie

V § 64 ods. 7 až 10 sú zakotvené pravidlá pre ukladanie disciplinárnych opatrení. Ak ide o disciplinárne previnenie rozhodcu, ktoré svojou povahou neodôvodňuje uloženie prísnejšieho disciplinárneho opatrenia, disciplinárny senát uloží písomné napomenutie. Ak je to vzhľadom na povahu disciplinárneho previnenia rozhodcu potrebné, disciplinárny senát uloží verejné napomenutie, ktoré sa zverejní na webovom sídle ministerstva.

Popri písomnom napomenutí alebo peňažnej pokute možno uložiť aj pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu na šesť až 24 mesiacov. Ak to odôvodňuje povaha disciplinárneho previnenia, možno rozhodcovi popri peňažnej pokute a pozastavení výkonu funkcie rozhodcu uložiť aj preskúšanie.

Disciplinárne opatrenia sú odstupňované podľa závažnosti konania, pričom za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie rozhodcu sa predpokladá najprísnejší trest – vyčiarknutie zo zoznamu rozhodcov, ktoré nemôže byť zahladené. Na druhej strane, ak už samotné prejednanie veci v disciplinárnom konaní považuje disciplinárny senát za postačujúce s ohľadom na menej závažný charakter porušenej povinnosti, spôsob konania a mieru zavinenia, môže od uloženia disciplinárneho opatrenia výnimočne upustiť.

Ak ide o disciplinárne previnenie rozhodcu, ktoré svojou povahou neodôvodňuje uloženie prísnejšieho disciplinárneho opatrenia, disciplinárny senát uloží písomné napomenutie. Ak je to vzhľadom na povahu disciplinárneho previnenia rozhodcu potrebné, disciplinárny senát uloží verejné napomenutie, ktoré sa zverejní na webovom sídle ministerstva.

Ustanovenie § 64 vymedzuje tiež predpoklady rozhodnutia disciplinárneho senátu o vine rozhodcu, lehoty, v ktorých je disciplinárny senát povinný rozhodnúť, proces vyhotovenia a doručenia rozhodnutia. V disciplinárnom konaní zásadne platí, že ho nemožno skončiť zmierom.

Rozhodnutie disciplinárneho senátu nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom.

Pre rozhodnutie disciplinárneho senátu je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase, keď k disciplinárnemu previneniu došlo. Neskoršia právna úprava sa použije, len ak je to pre disciplinárne obvineného priaznivejšie. Rozhodnutie disciplinárneho senátu musí byť písomné a musí vždy obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie. Ak disciplinárny senát zistí, že disciplinárne obvinený sa dopustil disciplinárneho previnenia, rozhodne, že je vinný a uloží mu disciplinárne opatrenie. Ak disciplinárny senát zistí, že rozhodca sa disciplinárneho previnenia nedopustil, rozhodne, že nie je vinný a disciplinárne opatrenie mu neuloží.

Disciplinárny senát rozhodne o disciplinárnej zodpovednosti rozhodcu najneskôr do šiestich mesiacov a vo zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 12 mesiacov odo dňa začatia disciplinárneho konania. Ak ide o disciplinárne previnenie rozhodcu, ktoré svojou povahou neodôvodňuje uloženie prísnejšieho disciplinárneho opatrenia, disciplinárny senát uloží písomné napomenutie, v ktorom vyjadrí, ktoré konanie rozhodcu považuje za disciplinárne previnenie a z akých dôvodov. Ak je to vzhľadom na povahu disciplinárneho previnenia rozhodcu potrebné, disciplinárny senát uloží verejné napomenutie, ktoré sa zverejní na webovom sídle ministerstva.

Za disciplinárne previnenie môže disciplinárny senát popri písomnom napomenutí alebo peňažnej pokute uložiť aj pozastavenie výkonu funkcie rozhodcu najmenej na šesť a najviac na 24 mesiacov. Ak to odôvodňuje povaha disciplinárneho previnenia, disciplinárny senát môže rozhodcovi popri peňažnej pokute a pozastavení výkonu funkcie rozhodcu uložiť aj preskúšanie. Výnos peňažných pokút je príjmom štátneho rozpočtu. Disciplinárnym opatrením za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s výkonom funkcie rozhodcu je vyčiarknutie rozhodcu zo zoznamu rozhodcov.

Disciplinárny senát môže výnimočne upustiť od uloženia disciplinárneho opatrenia, ak prejednanie veci v disciplinárnom konaní považuje za postačujúce vzhľadom na menej závažný charakter porušenej povinnosti, spôsob konania a mieru zavinenia. Disciplinárny senát vyhotoví a odošle rozhodnutie do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia. Rozhodnutie sa doručuje navrhovateľovi, disciplinárne obvinenému, predsedovi stáleho rozhodcovského súdu, ak nie je navrhovateľom a vždy aj ministrovi, ak nie je navrhovateľom. Rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom, keď bolo doručené účastníkom disciplinárneho konania. Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu nie je prípustný opravný prostriedok.

2.54 Zahladenie disciplinárneho postihu

Ustanovenie § 65 upravuje zahladenie disciplinárneho postihu. Účinky zahladenia nastanú priamo zo zákona, teda o tejto skutočnosti nebude potrebné vydávať osobitné rozhodnutie. Na žiadosť dotknutého rozhodcu mu ministerstvo bezodkladne vydá osvedčenie o zahladení disciplinárneho postihu. Disciplinárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu rozhodcov sa nezahladzuje.

Po uplynutí piatich rokov od právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia sa na účely disciplinárnej zodpovednosti hľadí na rozhodcu, ako keby nebol za disciplinárne previnenie postihnutý. Ak sa výkon disciplinárneho opatrenia neskončil, disciplinárny postih sa zahladzuje vykonaním disciplinárneho opatrenia.

V spoločnom ustanovení § 66 sa zavádzajú osobitné opatrenia proti nečinnosti, ktoré sa vzťahujú na celé disciplinárne konanie. Zakotvuje sa, že ak predseda disciplinárneho senátu nevykoná úkon alebo nerozhodne v lehote, ktorú mu ukladá zákon, vykoná úkon iný člen senátu, pričom o vykonaní úkonu člen disciplinárneho senátu informuje predsedu disciplinárneho senátu a ministra.

2.55 Kontrola a sankcie

Ustanovenia § 67 až § 69 vymedzujú inštitút kontroly a sankcií. Nanovo sa tak koncipovala právomoc ministerstva kontrolovať dodržiavanie tohto zákona a plnenie podmienok zriaďovateľa, rozhodcu a SRS pri výkone pôsobnosti podľa tohto zákona. S tým spojenou právomocou ministerstva je aj právomoc ukladať sankcie za porušenie povinností podľa tohto zákona. Východiskovým ustanovením § 67 sa zakotvuje základný rámec procesu výkonu kontroly, sústava práv a povinností ministerstva a kontrolovaného subjektu a základné pravidlá pre uskutočnenie kontroly. Nadväzujúce ustanovenia vymedzujú sankcie jednak za tzv. poriadkový delikt a jednak za správny delikt, pričom súčasne sa zakotvujú pravidlá pre začatie konania o uložení pokuty a všeobecné pravidlo o použiteľnosti správneho poriadku na konanie o pokute.

Ministerstvo vykonáva kontrolu nad dodržiavaním tohto zákona a plnením podmienok zriaďovateľa, rozhodcu a stáleho rozhodcovského súdu pri výkone pôsobnosti podľa zákona, rozhoduje o uložení sankcií.

Na účely rozhodnutia o sťažnosti si ministerstvo môže vyžiadať od predsedu stáleho rozhodcovského súdu všetky potrebné informácie vrátane spisov. Ak nie je informácia poskytnutá dostatočná, môže ministerstvo vykonať kontrolu podľa tohto zákona.

Zriaďovateľ, členovia orgánov stáleho rozhodcovského súdu a rozhodcovia stáleho rozhodcovského súdu sú povinní umožniť výkon kontroly a vytvoriť podmienky na riadny výkon kontroly, poskytnúť súčinnosť požadovanú na výkon kontroly, zdržať sa konania, ktoré by mohlo sťažovať alebo mariť výkon kontroly, ako aj poskytnúť všetky informácie a dokumentáciu podľa požiadaviek ministerstva.

Zamestnanci ministerstva vrátane prizvaných osôb sú pri výkone kontroly oprávnení vstupovať do objektov, sídla, zariadení, na pozemky a do iných priestorov stáleho rozhodcovského súdu a zriaďovateľa, vyžadovať od zriaďovateľa alebo predsedu stáleho rozhodcovského súdu, aby v určenej lehote poskytol doklady, iné písomnosti, spisy, vyjadrenia a informácie potrebné na výkon kontroly vrátane informácií na technických nosičoch dát, nahliadať do spisu, účtovníctva a iných záznamov zriaďovateľa alebo stáleho rozhodcovského súdu a robiť z nich kópie a odpisy, v odôvodnených prípadoch odoberať písomnosti a iné záznamy, vyžadovať od zriaďovateľa a stáleho rozhodcovského súdu, jeho zamestnancov, prípadne jeho spoločníkov všetky informácie týkajúce sa výkonu ich činnosti.

Zamestnanci ministerstva sú pri výkone kontroly povinní preukázať sa služobným preukazom a písomným poverením na výkon kontroly. Výkon kontroly nesmie zasahovať do prebiehajúceho spotrebiteľského rozhodcovského konania. Trovy ministerstva spojené s kontrolou uhrádza ministerstvo a trovy zriaďovateľa alebo stáleho rozhodcovského súdu spojené s kontrolou uhrádza zriaďovateľ.

Za porušenie povinností a za sťaženie alebo zmarenie výkonu kontroly uloží ministerstvo peňažnú pokutu. Za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom okrem povinností uvedených v odseku 3 ministerstvo uloží zriaďovateľovi peňažnú pokutu od 1 000 eur do 5 000 eur.

Tomu, kto sťaží alebo zmarí výkon kontroly, uloží ministerstvo peňažnú pokutu od 500 eur do 1 000 eur.

Konanie o uložení peňažnej pokuty možno začať do dvoch rokov od zistenia porušenia povinnosti, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Peňažná pokuta je splatná do 30 dní odo dňa, keď rozhodnutie o jej uložení nadobudlo právoplatnosť. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu. Na konanie o uložení peňažnej pokuty podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

2.56 Spoločné ustanovenia

Zákon v § 70 až 72 formuluje spoločné ustanovenia vo sfére kogentnosti zákona, generálnej subsidiarity právneho režimu a režimu výkonu kontroly ministerstvom.

Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od tohto zákona. Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti dodávateľovi.

Ak niektorú otázku v konaní nemožno riešiť podľa tohto zákona, použijú sa primerane ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci pripúšťa.

Na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje Správny poriadok.

Pri výkone kontroly alebo v disciplinárnom konaní sa rozhodca, predseda stáleho rozhodcovského súdu a ani zriaďovateľ nemôžu dovolávať povinnosti mlčanlivosti, obchodného tajomstva a ani inej prekážky poskytnutia súčinnosti ministerstvu a disciplinárnemu senátu.

Zákon v § 73 reaguje na potrebu prechodných ustanovení, a to v súvislosti so zavedením nových podmienok pre rozhodovanie spotrebiteľských sporov. Prechodné ustanovenia sú formulované predovšetkým vo sfére nového presadenia inštitucionálnych zmien režimu udeľovania povolenia na rozhodovanie spotrebiteľských sporov. Zakotvujú sa viaceré nosné pravidlá použitia novej právnej úpravy, ktoré možno zhrnúť nasledovne:

1.  tento zákon sa použije aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spor spĺňajúci znaky spotrebiteľského sporu a ktoré začali pred účinnosťou tohto zákona,

2.  plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa spravuje doterajšími predpismi,

3.  rozhodcovská zmluva uzavretá podľa doterajších predpisov sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia,

4.  na základe rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky dojednanej pred účinnosťou zákona môže spotrebiteľský spor rozhodovať len rozhodca alebo SRS, ktorí získali povolenie podľa tohto zákona; ak nemôže spor rozhodovať tento rozhodca alebo SRS, pretože nezískal povolenie na rozhodovanie spotrebiteľských sporov, bude spor rozhodovať SRS, ktorý na výzvu dodávateľa písomne vyberie spotrebiteľ, ak písomne neodmietne rozhodcovské konanie. Ak spotrebiteľ SRS nevyberie a ani neodmietne rozhodcovské konanie, vyberie ho dodávateľ,

5.  rozhodcovské konania, ktoré začali pred účinnosťou tohto zákona, môžu pokračovať len vtedy, ak zriaďovateľ splní podmienky podľa tohto zákona, je tvorený aspoň troma zriaďovateľmi SRS, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona a získal povolenie podľa tohto zákona; ak ide o osobu, ktorá má povinnosť zriadiť a udržiavať SRS, konania začaté pred SRS pred účinnosťou tohto zákona môžu pokračovať, ak tento zriaďovateľ získa povolenie podľa tohto zákona,

6.  ak doterajší zriaďovateľ SRS alebo rozhodca rozhodujúci spor spĺňajúci znaky podľa tohto zákona nezíska povolenie na rozhodovanie spotrebiteľských sporov do 15. júna 2015, pokračujúce rozhodcovské konania sa zastavujú; do uplynutia tejto lehoty sa pokračujúce rozhodcovské konania považujú za prerušené a účinky úkonov v konaniach doteraz vykonaných za zachované.

Vyššie uvedené zásady prechodných ustanovení sa presadzujú z dôvodu preferencie nového právneho režimu a „očistenia“ trhu a zmluvnej praxe od používania rozhodcovských doložiek spĺňajúcich znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Týmto zákonom boli prebraté právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe č. 4.

3. Poučenie – súčasť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy

Súhlas so spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou umožňuje, aby prípadné spory zo zmluvných vzťahov s dodávateľom rozhodoval stály rozhodcovský súd zriadený súkromným subjektom, ktorý má povolenie udelené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky postupom podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Ak podpíšete spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, v prípade, že druhá strana podá žalobu, spor rozhodne stály rozhodcovský súd, ktorý má povolenie udelené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. To znamená, že spor nebude rozhodovaný všeobecným súdom; aj v tomto prípade však má právo dovolávať sa na všeobecnom súde vyslovenia neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od zákona. Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti druhej strane. Stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.

Zoznam stálych rozhodcovských súdov je zverejnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky www.justice.gov.sk Spor nebude rozhodovaný všeobecným súdom Slovenskej republiky.

Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa začína písomnou žalobou, ktorá sa podáva na adresu sídla stáleho rozhodcovského súdu, a to aj v elektronickej podobe na e-mailovú adresu stáleho rozhodcovského súdu. Na stály rozhodcovský súd sa môže obrátiť aj dodávateľ.

Miestom spotrebiteľského rozhodcovského konania je sídlo stáleho rozhodcovského súdu a v konaní sa postupuje podľa slovenského právneho poriadku. Hoci sa spotrebiteľské rozhodcovské konanie spravidla vedie v písomnej forme, musí byť daná možnosť vyjadriť sa v primeranej lehote ku všetkým dôkazom predloženým protistranou. Môže požiadať aj o ústne pojednávanie, a ak by jeho nenariadením boli porušené práva, môže sa obrátiť na všeobecný súd so žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa môže dať zastúpiť advokátom, združením na ochranu spotrebiteľa alebo iným zástupcom.

Treba mať na pamäti, že písomnosti vrátane rozhodcovského rozsudku sa spotrebiteľovi zasielajú do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. V súvislosti so spotrebiteľským rozhodcovským konaním môžu vzniknúť trovy konania. Trovy konania, ktoré je povinný znášať spotrebiteľ, nesmú byť neprimerané; primeranosť sa posudzuje najmä s ohľadom na istinu uplatňovaného nároku.

V spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní máte práva obdobné ako na všeobecnom súde, najmä sa brániť proti postupu rozhodcu, ako aj proti jeho rozhodnutiu vo veci. Máte právo podať voči rozhodcovi námietku zaujatosti, ako aj sťažnosť, či už predsedovi stáleho rozhodcovského súdu alebo Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Rozhodca podlieha disciplinárnej právomoci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Stály rozhodcovský súd, jeho zriaďovateľ a rozhodcovia podliehajú kontrole a sankciám Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa končí vydaním rozhodcovského rozsudku alebo uznesenia.

Voči rozhodcovskému rozsudku môžete do troch mesiacov od jeho doručenia podať na všeobecný súd žalobu o jeho zrušenie z dôvodov ustanovených v zákone.

Súčasťou rozhodcovského rozsudku je poučenie o možnosti podať na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o lehote na jej podanie vrátane odkazu na webové sídlo Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, na ktorom je zverejnený vzor žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý si môžete jednoducho vyplniť a podať na súde podľa bydliska.

Ak však nepodá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a ani dobrovoľne nesplní to, na čo právoplatné rozhodcovské rozhodnutie zaväzuje, môže druhý účastník podať návrh na začatie exekúcie.

Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku môžete podať aj po tom, ako sa začala exekúcia a bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Vzor žaloby, ktorý môžete jednoducho vyplniť a podať do 15 dní od doručenia upovedomenia, zašle súdny exekútor.

4. Poučenie o rozhodcovskom konaní pri iniciovaní sporu proti spotrebiteľovi

Spotrebiteľské spory je oprávnený rozhodovať len rozhodca, ktorý je zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a súčasne zapísaný v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu oprávneného rozhodovať spotrebiteľské spory. Zoznam rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov nájdete na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky www.justice.gov.sk.

Ak podpíšete spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, v prípade, že druhá strana podá proti žalobu, spor rozhodne stály rozhodcovský súd, ktorý má povolenie udelené Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. To znamená, že spor nebude rozhodovaný všeobecným súdom; aj v tomto prípade však máte právo dovolávať sa na všeobecnom súde vyslovenia neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa začína dňom doručenia žaloby na stály rozhodcovský súd. Podanie žaloby na stály rozhodcovský súd má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na všeobecnom súde Slovenskej republiky.

Ako žalovaný môže uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou najneskôr do začatia ústneho pojednávania vo veci samej, inak v primeranej lehote na to ustanovenej stálym rozhodcovským súdom, a ak lehota nebola ustanovená, do vyhlásenia rozhodcovského rozsudku. Rovnako sa máte právo vyjadrovať ku všetkým dôkazom a návrhom, ktoré boli predložené.

Netreba váhať vyjadriť sa na svoju obhajobu. K vyjadreniu pripojte dôkazy, ktoré podporujú tvrdenia. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Použitie štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k znevýhodneniu spotrebiteľa oproti druhej strane.

Procesný úkon spotrebiteľa, a to najmä podanie žaloby, zaslanie žalobnej odpovede, vyjadrenia, návrhy na vykonanie dôkazu, dôkazného prostriedku alebo námietky nedostatku právomoci nie je možné spoplatniť alebo podmieniť ich účinky úhradou poplatku. Podania môžete adresovať aj prostriedkami elektronickej komunikácie na elektronickú adresu ..................... .

V konaní sa môžete dať zastúpiť advokátom alebo iným zástupcom vrátane združenia na ochranu spotrebiteľa.

Nepodceňujte význam spotrebiteľského rozhodcovského konania a venujte pozornosť písomnostiam, ktoré boli doručené. Účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania sú povinní poskytovať stálemu rozhodcovskému súdu súčinnosť potrebnú na riešenie spotrebiteľského sporu.

Písomnosti vrátane rozhodcovského rozsudku sa spotrebiteľovi zasielajú do vlastných rúk na adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym rozhodcovským súdom najmä z listín, ktoré sú obsahom spisu. Ak považujete rozhodcu, ktorý rozhoduje spor, za zaujatého, máte právo podať voči rozhodcovi námietky. Námietku zaujatosti musí účastník zaslať stálemu rozhodcovskému súdu do 15 dní odo dňa, keď sa dozvedel o okolnostiach, ktoré odôvodňujú zaujatosť rozhodcu. V námietke uveďte dôvody, pre ktoré považujete rozhodcu za zaujatého. Taktiež máte právo podať sťažnosť voči postupu rozhodcu predsedovi stáleho rozhodcovského súdu alebo Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. Rozhodca podlieha disciplinárnej právomoci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Stály rozhodcovský súd, jeho zriaďovateľ a rozhodcovia podliehajú kontrole a sankciám Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa uskutočňuje v sídle stáleho rozhodcovského súdu a je spravidla písomné. Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa spravuje zákonom a predpismi stáleho rozhodcovského súdu účinnými v čase začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania. Predpisy stáleho rozhodcovského súdu rozhodujúce pre spor nájdete na webovom sídle .............. .

Stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.

V súvislosti so spotrebiteľským rozhodcovským konaním môžu vzniknúť trovy konania. Trovy konania, ktoré je povinný znášať spotrebiteľ, nesmú byť neprimerané.

Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa končí právoplatnosťou rozhodcovského rozsudku alebo doručením uznesenia. Rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania dobrovoľne nesplní to, na čo ho zaväzuje právoplatné rozhodcovské rozhodnutie, druhý účastník môže podať návrh na začatie exekúcie.

Súd na žalobu ktorejkoľvek zo strán zruší rozhodcovský rozsudok, ak

•    účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,

•    účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

•    rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania,

•    stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,

•    spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 zákona alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,

•    stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 zákona a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

•    v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

•    vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,

•    stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

•    rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,

•    výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,

•    rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Súčasťou rozhodcovského rozsudku je poučenie o možnosti podať na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o lehote na jej podanie vrátane odkazu na webové sídlo Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, na ktorom je zverejnený vzor žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý si môžete jednoducho vyplniť a podať na súde podľa bydliska. Žaloba musí byť podaná na okresnom súde podľa bydliska spotrebiteľa do troch mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku tej zo strán, ktorá sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáha.

Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku môžete podať aj po tom, ako sa začala exekúcia a bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Vzor žaloby, ktorý môžete jednoducho vyplniť a podať do 15 dní od doručenia upovedomenia, zašle súdny exekútor.

5. Zmeny občianskeho práva

Občianske právo upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Zmena tohto zákona po účinnosti zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní reaguje na novoformulované ustanovenie § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Súčasne sa zaviedlo prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa nové vymedzenie neprijateľnej zmluvnej podmienky použite na spotrebiteľskú zmluvu uzavretú po účinnosti zákona.

6. Správne poplatky

Tieto poplatky sú vymedzené v znení zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch.

V súvislosti s novozavedeným systémom tzv. „licencovania“ zriaďovateľov SRS a rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory a zavedením skúšky odbornej spôsobilosti rozhodcu ako jednej z podmienok odbornosti, ktoré sú predpokladom pre zápis do zoznamu rozhodcov, sa v položke 5 Sadzobníka správnych poplatkov zaviedlo päť nových správnych poplatkov, pričom platí, že správne poplatky sú príjmom štátneho rozpočtu.

–   Konanie o udelenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory zriaďovateľovi stáleho rozhodcovského súdu 3 000 eur

–   Konanie o udelenie povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory rozhodcovi 500 eur

–   Vykonanie skúšky odbornej spôsobilosti rozhodcu podľa osobitného predpisu 300 eur

–   Výpis zo zoznamu rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, za každú stranu 1,50 eura

–   Výpis zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, za každú stranu 1,50 eura.

7. Exekučný poriadok

Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.

7.1   Rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

V zákone sa ustanovil osobitný režim rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovské rozhodnutie. Súladnosť rozhodcovského rozhodnutia so zákonom preskúma exekučný súd aj bez návrhu a v prípade, ak zistí, že nie je splnená niektorá z podmienok vymedzených v § 44 ods. 3, žiadosť o udelenie poverenia uznesením zamietne. V súlade s logikou § 44 ods. 2 sa ustanovenie § 44 ods. 3 doplnilo o prvky exekučného súdneho prieskumu súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, keďže kumulatívny súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a ďalších v ustanovení uvedených skutočností je podmienkou udelenia poverenia na vykonanie exekúcie.

7.2   Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje

u cudzieho exekučného titulu, ktorého uznanie sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím alebo ktorý bol osvedčený podľa osobitného predpisu. U ostatných cudzích exekučných titulov potvrdenie o vykonateľnosti nahrádza rozhodnutie súdu o ich uznaní alebo ich vyhlásení za vykonateľné.

Ustanovili sa nevyhnutné legislatívne úpravy plynúce z vloženia nových ustanovení a úpravy označenia existujúcich ustanovení zákona. Upravila a unifikovala sa dikcia vo vzťahu k cudzím exekučným titulom, a to aj v súvislosti s revíziou nariadenia Brusel I.

Zjednocuje sa označenie všetkých cudzích rozhodnutí, ktoré sú spôsobilým exekučným titulom, pričom ich klasifikácia je ďalej rozvinutá v § 42 ods. 4. V § 42 ods. 4 sa pri jednotlivých kategóriách cudzích exekučných titulov upravuje potvrdenie o vykonateľnosti, a to konkrétne

–   pre rozhodnutia, u ktorých sa osobitné konanie o uznaní nevyžaduje (napr. rozhodcovské rozhodnutia alebo rozhodnutia podľa § 67 ods. 3 ZMPS) – u týchto potvrdenie vykonateľnosti sa nevyžaduje a súd ich uzná tým, že na ne prihliadne;

–   pre rozhodnutia vydané podľa nástrojov EÚ, ktoré sa uznávajú bez ďalšieho konania či vyhlásenia vykonateľnosti, ak sú opatrené osvedčením predpísaným daným nástrojom EÚ – v tomto prípade vyžadovať potvrdenie vykonateľnosti nemá zmysel, pretože rozhodnutia sú bezprostredne vykonateľné a osvedčuje to práve dané osvedčenie;

–   pre rozhodnutia, o ktorých uznaní rozhodoval slovenský súd v rámci osobitného konania (osobitným výrokom) či už z dôvodu, že tak navrhol povinný (ak mu to zákon umožňuje) alebo že to predpisuje zákon či medzinárodná zmluva – u týchto rozhodnutí predstavuje samo rozhodnutie o uznaní „potvrdenie o vykonateľnosti“;

–   pre rozhodnutia, o ktorých vykonateľnosti rozhodoval slovenský súd (podľa nariadení ES) – u týchto rozhodnutie o vykonateľnosti je potvrdením o vykonateľnosti.

V § 44 sa ustanovili nevyhnutné legislatívne úpravy plynúce z vloženia nových ustanovení a úpravy označenia existujúcich ustanovení zákona, vrátane odkazov a poznámok pod čiarou. V záujme riešiť aplikačné problémy v súvislosti s výkonom cudzích exekučných titulov sa zjednotila úprava ich výkonu v § 44, ktorá sa v súvislosti s ich rôznym právnym režimom pretavila aj do § 48 a 56. Z dikcie § 44 ods. 6 potom plynie jednotný postup exekučného súdu pre všetky cudzie exekučné tituly okrem prípadov, ak o ich uznaní už skôr súd rozhodol v osobitnom konaní. Ustanovenie § 44 ods. 6 tak nahrádza kvázi námietkové konanie proti vykonaniu exekučného titulu. Osobitným ustanovením je § 44 ods. 7, ktorý sa aplikuje, ak ide o vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd.

7.3   Vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu

Ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade cudzieho exekučného titulu, ktorého uznanie sa nevyslovuje osobitným rozhodnutím, ktorý bol osvedčený podľa osobitného predpisu, alebo ak bol súdu doručený návrh na vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd, doručí súd návrh na vykonanie exekúcie povinnému do vlastných rúk; to neplatí, ak o uznaní súd rozhodol v osobitnom konaní. Ak povinný do 15 dní od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neuvedie dôvody, ktoré by uznaniu alebo vykonaniu cudzieho exekučného titulu bránili alebo nepodá návrh na jeho samostatné uznanie, ak to osobitný predpis pripúšťa, súd preskúma podmienky uznania a vykonania, ktoré má povinnosť skúmať aj bez návrhu a ak prekážky uznania alebo vykonania nezistí a sú splnené podmienky, poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie má účinky uznania cudzieho exekučného titulu.

7.4   Vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny

Podľa § 44 odsek 7, ak ide o vykonanie cudzieho rozhodnutia z cudziny osobitným postupom upraveným medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo ak takáto medzinárodná zmluva upravuje, že návrh na uznanie a výkon cudzieho exekučného titulu sa podáva na súd, určí súd v poverení exekútora, ktorý exekúciu vykoná.

7.5   Poučovacia povinnosť súdneho exekútora

Zakotvuje sa osobitný prípad poučovacej povinnosti súdneho exekútora. V prípade vykonávania exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku je exekútor povinný poučiť v upovedomení o začatí exekúcie povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie námietok proti exekúcii podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku. Poučenie obsahuje aj vzor žaloby podľa prílohy č. 3.

Exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.

Ak podkladom na vykonanie exekúcie je cudzí exekučný titul, pripojí exekútor k upovedomeniu o začatí exekúcie aj jeho odpis alebo kópiu a ak tak ustanovuje osobitný predpis, aj iné listiny.

7.6   Povolenie odkladu exekúcie

Ustanovenie § 56 sa doplnilo novým odsekom 3, v zmysle ktorého ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a súčasne podá návrh na odklad exekúcie, súd obligatórne odklad exekúcie povolí.

Súčasne sa vymedzili procesné následky viažuce sa na rozhodnutie súdu o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku v exekučnom konaní. Ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje. Ak súd žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, zruší, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) zastaví.

7.7   Rozpor s verejným poriadkom

Zaviedol sa v poradí nový dôvod zastavenia exekúcie založený na výkone exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom. Rozpor s verejným poriadkom integruje všetky podstatné prípady presadenia hodnôt dobrých mravov, spravodlivosti, ktoré zakladajú hodnotové zázemie spoločnosti a ústavného a právneho poriadku Slovenskej republiky. Dôvod zastavenia exekúcie je koncipovaný bez bližšej špecifikácie zložiek exekučného titulu, ktoré môžu zakladať rozpor s verejným poriadkom a v tomto prípade postačí, ak samotný výkon takýto rozpor zakladá.

Vzhľadom na potrebu ustálenia výkladu sa proti rozhodnutiu podľa § 57 ods. 1 písm. l) pripúšťa odvolanie.

7.8   Exekúcia zrážkami zo mzdy

Novozavedený dôvod odkladu exekúcie v súvislosti s výkonom rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskom spore sa primerane a podľa logiky dôvodu odkladu exekúcie ustálenej v § 56 ods. 2 premieta aj do osobitného režimu odkladu exekúcie pri exekúcii zrážkami zo mzdy a iných príjmov a exekúcii prikázaním pohľadávky.

7.9   Centrálny register exekúcii

Centrálny register exekúcií je verejný zoznam, ktorý vedie a prevádzkuje Slovenská komora exekútorov.

Údaje do registra exekúcií zapisuje, vykonáva ich zmenu a výmaz exekútor poverený vykonaním exekúcie, resp. jeho zástupca, náhradník alebo nástupca. Do registra exekúcií sa zapisujú údaje o každej právoplatne neskončenej exekúcii v nasledovnom rozsahu – označenie a spisová značka exekučného súdu, označenie a spisová značka súdneho exekútora, označenie vymáhaného nároku, na ktorého vymáhanie poveril exekútora súd, označenie povinného. Do registra exekúcií za zapisuje tiež udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, uznesenie o povolení odkladu exekúcie a uznesenie o čiastočnom zastavení exekúcie. Register exekúcií neobsahuje údaje o osobe oprávneného v exekučnom konaní.

Výmaz všetkých údajov týkajúcich sa exekúcie z registra exekúcie sa viaže na skutočnosť, ktorou je právoplatné zastavenie exekúcie alebo skončenie exekúcie iným spôsobom ako zastavením (vymoženie pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, upustenie od vykonania exekúcie).

Komora zodpovedá za nepretržitú, plynulú a bezpečnú prevádzku registra exekúcií. Ide o objektívnu zodpovednosť – tejto zodpovednosti sa zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Register exekúcií funguje na báze spolupráce jednotlivých exekútorov a komory, kde exekútor je miestom pre vstup a výmaz údajov z registra a komora je oprávnená podávať oficiálne výstupy z registra exekúcií. Ustanovenia pamätajú aj na prostriedky obrany proti nevykonaným alebo nevymazaným záznamom, ktoré sú budované na báze opatrení proti nečinnosti.

Register exekúcií umožňuje získať informácie o konkrétnych exekučných konaniach, zistiť, či sa voči konkrétnemu subjektu začala exekúcia podľa Exekučného poriadku, výšku vymáhaného nároku, ktorého exekútora súd poveril vykonaním exekúcie, kedy bolo exekútorovi udelené poverenie na vykonanie exekúcie (t.j. odkedy môže exekútor reálne pristúpiť k vykonaniu exekúcie), či bola exekúcia odložená alebo čiastočne zastavená.

Register exekúcií neobsahuje údaje o exekúciách (resp. výkone rozhodnutia) vedených súdmi, orgánmi štátnej správy, samosprávy, orgánmi finančnej správy a pod. Register exekúcií je dostupný na webovom sídle komory.

Postup a lehoty, v ktorých sa bude vykonávať zápis, zmena a výmaz údajov z registra exekúcií, ako aj výšku odmeny, ktorá bude patriť komore za prístup do registra a za vydanie výpisu alebo potvrdenia upraví vykonávací predpis.

V súvislosti so zavedením správnych deliktov komory za porušenie povinností pri vedení registra exekúcií sa doplnil nadpis jedenástej časti Exekučného poriadku, ktorej štvrtá hlava sa venuje správnym deliktom.

7.10 Disciplinárne konanie

Po analýze aplikačnej praxe majúcej svoj základ nie prevažne v objektívnych skutočnostiach sa pristúpilo k úprave niekoľkých prvkov disciplinárneho konania v záujme ustálenia disciplinárneho orgánu, ktorý je oprávnený viesť disciplinárne konanie. Po vzore zmeny sudcovských zákonov sa preferuje stály senát disciplinárneho orgánu stavovskej komory s tým, že všetky súvisiace zmeny reflektujú práve predmetnú zmenu ustálenia disciplinárneho orgánu.

7.11 Disciplinárna komisia

V záujme odstránenia aplikačných problémov sa ustanovila novelizácia statusu disciplinárnych orgánov a nevyhnutná úprava disciplinárnych pravidiel, podľa ktorej disciplinárne konanie prislúcha stálym disciplinárnym senátom Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov. V tejto súvislosti sa v súvisiacich ustanoveniach upravili nevyhnutné normatívne zmeny a spresnil sa aj režim opatrení proti nečinnosti. V prechodných ustanoveniach sa reaguje na potrebu zjednotenia režimu disciplinárneho konania vo veciach, ktoré v zákonných lehotách nie sú prejednané a rozhodnuté. V záujme jednoty sa zakladá v týchto prípadoch generálna pôsobnosť disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie, ktorý, keď bude dokončovať konanie, ktoré právoplatne skončí na prvom stupni (disciplinárne konania začaté po 31. 10. 2013), bude prvostupňovým orgán a keď bude dokončovať odvolacie disciplinárne konanie (disciplinárne konania začaté do 1. 11. 2013 a neskončené do 1. 1. 2015), bude konať a rozhodovať ako orgán druhého stupňa; zákon následne ustanovil ďalší postup, keď disciplinárny orgán rozhodne ako orgán druhého stupňa, a to pre prípad potvrdenia alebo zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Disciplinárny poriadok tak vytvorí na prejedanie neskončených odvolacích konaní aj odvolacie senáty, ktoré prevezmú právomoc odvolacej disciplinárnej komisie, ak odvolacia disciplinárna komisia nerozhodne o disciplinárnom previnení exekútora do 31. 1. 2015.

Právnou úpravou sa rozširila pôsobnosť kontrolnej komisie aj mimo rámec tzv. finančnej kontroly exekútorského úradu a to práve s poukazom na vykonanie ustanovení Exekučného poriadku, ktoré orgánom samosprávy umožňujú kontrolovať súdneho exekútora. V uvedenom rámci sa vykonanie a ustálenie tzv. všeobecnej kontroly ponecháva na vnútorný predpis.

Ak predseda disciplinárneho senátu nevykoná úkon alebo nerozhodne v lehote, ktorú mu ukladá tento zákon, vykoná úkon bezodkladne iný člen disciplinárneho senátu alebo prezident komory. Ak úkon nevykoná alebo v lehote, ktorú mu ukladá tento zákon, nerozhodne predseda disciplinárnej komisie, vykoná úkon bezodkladne prezident komory. Informácia o vykonaní úkonu sa poskytne predsedovi disciplinárneho senátu, predsedovi disciplinárnej komisie a prezidentovi komory.

7.12 Správne delikty

Zaviedli sa správne delikty komory, ktoré súvisia so zavedením registra exekúcií a po novom tak komora je disciplinárne spôsobilým a zodpovedným subjektom. Cieľom zavedenia správnych deliktov komory je naplnenie dohľadových oprávnení ministerstva vo vzťahu ku komore vo veciach vedenia registra exekúcií.

Zaviedli sa prechodné ustanovenia, ktoré vychádzajú z logiky, že na exekučné konania vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a ktoré neboli skončené do účinnosti tohto zákona, sa použijú doterajšie predpisy.

Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vydaného pred účinnosťou tohto zákona, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona.

Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

V súvislosti so zmenou disciplinárneho orgánu sa ustanovili aj prechodné ustanovenia, ktoré pamätajú na rozhodnutie doposiaľ nerozhodnutých disciplinárnych konaní a osobitne na plynutie lehôt v súvislosti s okamihom pridelenia veci disciplinárnemu orgánu komory.

8. Hlásenie pobytu občanov

V nadväznosti na právnu úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania sa rozšíril okruh subjektov, ktorým sa poskytujú údaje z registra fyzických osôb o stály rozhodcovský súd v zákone o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky.

9. Ústredná štátna správa

V súlade s novou právnou úpravou zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa rozšírila vecná pôsobnosť Ministerstva spravodlivosti SR o kontrolu nad zriaďovateľmi SRS, stálymi rozhodcovskými súdmi a rozhodcami a vo vzťahu k disciplinárnej právomoci ministerstva nad rozhodcami oprávnenými rozhodovať spotrebiteľské spory.

10. Mediácia

Mediáciou, ako jedným zo spôsobov riešenia sporu, sa podľa zákona č. 420/2004 Z. z. riešia občianskoprávne vzťahy, rodinnoprávne, obchodné záväzkové a pracovnoprávne vzťahy. Pre lepšiu aplikaciu mediácie v paxi je dôležité , aby občania boli lepšie informovaní o tejto možnosti riešenia sporov. Tiež je potrebné definovať spory, ktoré sú vhodné na mediáciu a ktoré nie.

Aj samotný zákon o mediácii je podporou mediácie, zviditeľňuje ju a zdôrazňuje jej význam.

Skúsení mediátori udávajú, že mediáciou je možné riešiť takmer všetky spory. Mediácia v oblasti rodiny sa môže týkať sporov súvisiacich s rozvodom a vzťahmi po ňom napríklad stiredava rodinná starostlivosť, finančné záležitosti po rozvode, ďalej komunitné spory podmienky, dohody, údržba majetku,susedské vzťahy, domáce zvieratá, hluk, parkovanie, podmienky údržby a konflikty medzi občanmi a susediacimi inštitúciami a podobne.

Oblasť občianskoprávnych sporov zahŕňa všetky spory, ktoré môžu vzniknúť porušením práv ľudí žijúcich v istých vzťahoch v danej lokalite. 

Ďalej sa za pomoci mediácie môžu riešiť spory v oblasti pracovných sporov napríklad môže zahŕňať otázky ukončenia pracovného vzťahu, personálne otázky, diskrimináciu a násilie na pracovisku. Mediácia môže prebiehať medzi pracovníkmi, nadriadeným a podriadeným, zamestnanec a zamestnávateľ. Okrem vyriešenia samotného sporu plní mediácia aj úlohu prevencie fluktuácie na pracovisku, straty angažovanosti a motivácie pracovníkov, zlepšenia sociálnopsychologickej klímy na pracovisku, povesti podniku, vytvára možností a priestor na kľudnú a sústredenú prácu.

Mediácia má veľký potenciál pre využitie v oblasti školstva: mediácia v škole – rieši konflikty medzi žiakmi, medzi učiteľmi, žiakmi a učiteľmi, rodičmi a učiteľmi a podobne. Mediácia má svoje uplatnenie aj pri riešení spotrebiteľských sporov.

10.1 Zákon o mediáciií upravuje

výkon mediácie, základné princípy, organizáciu a účinky mediácie. Tento zákon sa vzťahuje na spory, ktoré vznikajú z občianskoprávnych vzťahov, rodinnoprávnych vzťahov, obchodných záväzkových vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov. Zákon sa vzťahuje aj na cezhraničné spory, ktoré vznikajú z obdobných právnych vzťahov okrem tých práv a povinností, s ktorými strany nemôžu podľa právneho poriadku, ktorým sa tento právny vzťah podľa osobitných predpisov spravuje, nakladať.

10.2 Vzťah k všeobecnému predpisu o službách na vnútornom trhu

Na výkon činnosti mediátora, postup podávania žiadostí o zápis do registra mediátorov, žiadostí o zápis do registra mediačných centier a žiadostí o zápis do registra vzdelávacích inštitúcií, zápis do registra mediátorov, registra mediačných centier a registra vzdelávacích inštitúcií a výkon dozoru podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o službách na vnútornom trhu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Mediácia je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu. Na účely tohto zákona je osoba zúčastnená na mediácii, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je v spore týkajúcom sa zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu s inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou, bezúhonný ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace, spotrebiteľským sporom spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

10.3 Mediátor a výkon jeho činnosti

Mediátorom môže byť každá fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú a ktorá s osobami zúčastnenými na mediácii uzavrie dohodu o začatí mediácie. Výkon činnosti mediátora je podnikaním.

Mediátor je povinný pri výkone mediácie dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a rešpektovať rozhodnutia orgánov verejnej moci, ktoré sa týkajú sporu, ktorý je predmetom mediácie, a o ktorých má alebo musí mať v priebehu mediácie vedomosť, vykonávať svoju činnosť osobne, čestne, svedomito, nezávisle, nestranne, dôsledne, s náležitou odbornou starostlivosťou, a pritom dbať na účelnosť a hospodárnosť výkonu mediácie, správať sa spôsobom, ktorý neznižuje dôstojnosť a vážnosť mediácie, osoby mediátora, osôb zúčastnených na mediácii a osôb prizvaných mediátorom, informovať pred začatím mediácie o svojom postavení v mediácii, o priebehu mediácie, zásadách, účele a spôsobe vedenia mediácie, o spôsoboch jej ukončenia, výške odmeny za vykonanie mediácie a na požiadanie informovať osoby zúčastnené na mediácii o získanom vzdelaní a skúsenostiach. Ďalšie úlohy mediátora sú: poučiť osoby zúčastnené na mediácii pred začatím mediácie o ich právach, ktoré môžu byť mediáciou dotknuté, a o dôsledkoch mediácie, rešpektovať názory osôb zúčastnených na mediácii a vytvárať podmienky na ich vzájomnú komunikáciu a na zmierlivé riešenie, ktoré bude zohľadňovať ich záujmy, podpísať dohodu, ktorá je výsledkom mediácie, alebo odmietnuť podpísať dohodu, ktorá je výsledkom mediácie, ak je zrejmé, že odporuje zákonu, obchádza zákon alebo sa prieči dobrým mravom.

Odmietnutie podpisu mediátor vyznačí v zápisnici a na požiadanie vydá osobe zúčastnenej na mediácii písomné potvrdenie o dôvodoch odmietnutia podpisu dohody, ktorá je výsledkom mediáci. Ďalšie povinnosti mediátora sú: osobám zúčastneným na mediácii vyhotoviť potvrdenie o skončení mediácie a osobám prizvaným k mediácii vyhotoviť potvrdenie o účasti na mediácii, ak o to mediátora požiadajú, bez zbytočného odkladu informovať osoby zúčastnené na mediácii o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť z výkonu mediácie vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k osobám zúčastneným na mediácii alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, viesť knihu mediácií a v rámci nej viesť prehľadnú evidenciu mediácií, ktoré vykonáva.

Mediátor nesmie: sám rozhodovať o spore, ktorý je predmetom mediácie, alebo nútiť osoby zúčastnené na mediácii, aby prijali ním navrhované riešenie sporu, vykonať mediáciu v spore, ak v tom istom spore alebo v spore s ním súvisiacom poskytol právne služby, notárske služby alebo poradenstvo a odbornú pomoc inej osobe, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami toho, kto o vykonanie mediácie žiada, vykonať mediáciu v spore, ak sú jeho záujmy alebo záujmy osôb jemu blízkych v rozpore so záujmami osôb, ktoré o vykonanie mediácie žiadajú.

Nevnucuje svoje názory, ale pomáha ku dohode zúčastnéných strán. Citlivo a emapticky pristupuje k riešeniu problémov, ale nezasahuje do rozhovoru. V podstate plní funkciu pozorovateľa a koriguje určenými pravidlami samotné riešenie sporu.

Mediátor má nárok na odmenu za výkon mediácie. Odmena mediátora sa určuje na základe dohody medzi mediátorom a osobami zúčastnenými na mediácii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o mediáciu spotrebiteľského sporu, nesmie jej výška závisieť od výsledku mediácie a odmenu mediátora môže spotrebiteľ znášať vo výške neprevyšujúcej 10 % odmeny, najviac však vo výške 20 eur; zvyšnú časť odmeny hradí vždy osoba zúčastnená na mediácii, ktorá je dodávateľom alebo jeho právnym nástupcom.

Mediátor zapísaný v zozname mediátorov mediačného centra nesmie za výkon mediácie prijímať odmenu alebo akékoľvek výhody od inej osoby ako od mediačného centra, v ktorého zozname je zapísaný.

Mediátor vykonáva mediáciu prevažne v kancelárii, ktorá sa zapisuje do registra mediátorov. Kanceláriou mediátora je aj kancelária v mediačnom centre, v ktorého zozname je zapísaný. Na tento účel je mediátor povinný zriadiť a udržiavať kanceláriu. Mediátor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil účastníkom mediácie pri výkone svojej činnosti, podľa všeobecných ustanovení a zodpovednosti za škodu.

Mediátor, osoby zúčastnené na mediácii a iné fyzické osoby prizvané mediátorom alebo osobou zúčastnenou na mediácii k mediácii sú povinné, ak sa strany nedohodnú inak, zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s mediáciou.

10.4 Ak sa vedie súdne konanie, rozhodcovské konanie alebo obdobné konanie

o náhradu škody nie je mediátor viazaný povinnosťou mlčanlivosti v rozsahu, ktorý je potrebný na posúdenie porušenia povinnosti mediátora.

Dohoda o riešení sporu mediáciou je písomná dohoda medzi osobami zúčastnenými na mediácii o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom vzťahu alebo inom právnom vzťahu, sa pokúsia vyriešiť mediáciou.

Osoby zúčastnené na mediácii si v dohode o riešení sporu mediáciou môžu ustanoviť, že dohoda o riešení sporu mediáciou zaväzuje aj ich právnych nástupcov.

Ak je zmluva, ktorá je predmetom sporu v mediácii, neplatná, dohoda o riešení sporu mediáciou, ktorá je jej súčasťou, je neplatná len, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje aj na túto dohodu; to neplatí, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu.

Ak osoba zúčastnená na mediácii odstúpi od zmluvy, ktorá je predmetom sporu v mediácii, odstúpenie sa netýka dohody o riešení sporu mediáciou, ktorá je jej súčasťou, ak sa osoby zúčastnené na mediácii nedohodnú inak alebo nejde o spotrebiteľskú zmluvu.

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republike vedie register mediátorov, register mediačných centier a register vzdelávacích inštitúcií. Do registrov ministerstvo zapisuje údaje v rozsahu podľa tohto zákona.

Ministerstvo zapíše do registra mediátorov toho, kto je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa na vysokej škole v Slovenskej republike, alebo má uznaný doklad o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, je bezúhonný, má osvedčenie o úspešnom absolvovaní odbornej prípravy mediátora a vykonaní odbornej skúšky mediátora, nie staršie ako šesť mesiacov od vykonania skúšky. nebol inak ako na vlastnú žiadosť vyčiarknutý z registra mediátorov.

10.5 Fyzická osoba, ktorá žiada o zápis do registra mediátorov

pripojí k žiadosti vyhlásenie o spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, doklad o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa na vysokej škole v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou, výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace a osvedčenie. Žiadosť o zápis do registra mediátorov možno podať aj na obvodnom úrade, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta. Ak sa žiadosť o zápis do registra mediátorov podáva na jednotnom kontaktnom mieste, fyzická osoba k žiadosti buď pripojí výpis z registra trestov alebo uvedie údaje potrebné na vyžiadanie výpisu z registra trestov.

Ministerstvo vyčiarkne z registra mediátorov toho, kto o to písomne požiadal, zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, nespĺňa predpoklady na zápis do registra mediátorov, nevyhovel pri opakovanom preskúšaní alebo preskúšanie v určenom termíne nevykonal, opakovane v období jedného roka poruší zákon alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom závažným spôsobom. Ide o systematické a stále dovzdelávanie osoby mediátora, ktorý samozrejme okrem iných odoborných spôsobilostí na výkon tejto činnostiaj povinný stále sa dozvdelávať.

Ministerstvo vydá mediátorovi písomné osvedčenie o zápise fyzickej osoby do registra mediátorov alebo o vyčiarknutí z registra mediátorov. Ministerstvo zapíše do registra mediačných centier mediačné centrum, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku a spĺňa podmienky podľa tohto zákona. Ministerstvo vyčiarkne z registra mediačných centier mediačné centrum, ktoré prestalo spĺňať podmienky na zápis do registra mediačných centier alebo opakovane v období jedného roka poruší zákon alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom.

Ak sú splnené podmienky, ministerstvo vykoná zápis v lehote 30 dní. Ak ministerstvo v lehote nevykoná zápis alebo nezamietne žiadosť o zápis, zápis sa považuje za vykonaný; to neplatí, ak nie sú splnené podmienky na zápis. Potvrdenie o prijatí žiadosti o zápis do registra mediátorov sa považuje za písomné osvedčenie až do vydania tohto osvedčenia.

Register mediátorov a register mediačných centier zverejňuje ministerstvo na svojom webovom sídle.

Mediátor, mediačné centrum a vzdelávacia inštitúcia sú povinní ministerstvu oznámiť a preukázať zmeny údajov zapisovaných v registri bezodkladne, odkedy sa o nich dozvedeli alebo mohli dozvedieť; ministerstvo zmeny do registra zapíše bezodkladne po ich preukázaní.

10.6 Dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora

Ministerstvo môže rozhodnutím dočasne pozastaviť výkon činnosti mediátora, ak mediátor o pozastavenie výkonu písomne požiada a preukáže existenciu vážnych rodinných alebo osobných dôvodov. Ministerstvo môže rozhodnutím dočasne pozastaviť výkon činnosti mediátora aj z iného dôležitého dôvodu. Ministerstvo rozhodnutie zruší, ak pominú dôvody jeho vydania a dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora nezanikne. Dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora na základe jeho písomnej žiadosti nemôže trvať viac ako tri roky. Dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora zaniká uplynutím doby stanovenej v rozhodnutí ministerstva, uplynutím troch rokov od pozastavenia výkonu činnosti alebo prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mediátor ministerstvu písomne oznámil zánik dôvodov pozastavenia výkonu činnosti mediátora. Ak dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora trvá, nesmie mediátor vykonávať činnosť. Dočasné pozastavenie výkonu činnosti mediátora sa zapisuje do registra mediátorov spolu s uvedením jeho trvania.

10.7 Odborná príprava mediátora a odborná skúška mediátora

Cieľom odbornej prípravy mediátora je získanie osobitných kvalifikačných predpokladov potrebných na výkon činnosti mediátora. Odborná príprava mediátora trvá 200 hodín a je zameraná pomerne na výučbu o základoch práva, o odvetviach občianskeho práva, pracovného práva, obchodného práva, rodinného práva a právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa, oblasť interpersonálnej komunikácie, teórie konfliktov a psychologických aspektov ich riešenia, oblasť pravidiel správania sa mediátora a tréning jeho sociálnych zručností a vedenie procesu mediácie, prípravu dohody o začatí mediácie a dohody, ktorá je výsledkom mediácie.

Po odbornej príprave mediátor vykoná odbornú skúšku, ktorou sa posudzujú odborné vedomosti, schopnosti a zručnosti uchádzača. Odborná skúška mediátora nie je súčasťou odbornej prípravy mediátora a odbornú skúšku mediátora musí uchádzač vykonať do troch mesiacov od skončenia odbornej prípravy mediátora. Táto odborná skúška pozostáva z teoretickej časti a praktickej časti; praktická časť obsahuje riešenie prípadovej štúdie, ktoré zahŕňa všetky fázy mediácie vrátane spísania dohody, ktorá je výsledkom mediácie. Ak uchádzač na odbornej skúške neuspeje, má bez opakovania odbornej prípravy právo najneskôr do jedného mesiaca, odkedy na odbornej skúške neuspel, vykonať opakovanú skúšku. Ak uchádzač ani na opakovanej skúške neuspeje, má právo na preskúšanie ministerstvom.

Uchádzač, ktorý neuspeje na opakovanej skúške ani pri preskúšaní ministerstvom, sa o vykonanie ďalšej odbornej skúšky môže uchádzať až po opätovnom vykonaní odbornej prípravy, a to najskôr po uplynutí jedného roka od vykonania neúspešnej opakovanej skúšky.

10.8 Vzdelávacia inštitúcia

Odbornú prípravu, skúšku mediátora a preskúšanie mediátora môže vykonávať len vzdelávacia inštitúcia akreditovaná, ak mediátor uplatní právo na preskúšanie ministerstvom.

Vzdelávaciu inštitúciu, ktorej bolo odobraté potvrdenie o akreditácii, ministerstvo vyčiarkne z registra vzdelávacích inštitúcií.

Takáto inštitúcia vydáva absolventovi odbornej prípravy mediátora až po úspešnom vykonaní odbornej skúšky osvedčenie. Ak absolvent odbornej prípravy mediátora úspešne vykoná odbornú skúšku po preskúšaní ministerstvom, osvedčenie mu vydá ministerstvo.

Mediátor je povinný sa podľa tohto zákona sústavne vzdelávať. Ministerstvo prostredníctvom vzdelávacích inštitúcií zapísaných v registri vzdelávacích inštitúcií organizuje každý rok najmenej jeden odborný seminár ako súčasť ďalšieho vzdelávania mediátorov. Program odborného seminára a jeho rozsah určuje ministerstvo. Vzdelávacia inštitúcia vydá mediátorovi osvedčenie o účasti na odbornom seminári, ktoré mediátor bezodkladne predloží ministerstvu.

Ak sa mediátor nezúčastní aspoň jedného odborného seminára počas roka, ministerstvo nariadi jeho preskúšanie. Ak ministerstvo nariadi preskúšanie, mediátor je povinný zúčastniť sa na preskúšaní v termíne určenom ministerstvom; ak pri preskúšaní mediátor nevyhovie, môže preskúšanie v termíne určenom ministerstvom zopakovať. Ak mediátor preskúšanie v termíne určenom ministerstvom nevykoná alebo pri opakovanom preskúšaní nevyhovie, ministerstvo mediátora vyčiarkne z registra mediátorov. Podrobnosti o ďalšom vzdelávaní a o preskúšaní mediátora ministerstvom upraví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

10.9 Mediačné centrum

Za podmienok uvedených v zákone môže fyzická osoba alebo právnická osoba zriadiť mediačné centrum . Mediačné centrum je právnická osoba vykonávajúca činnosť v sídle zapísanom v registri mediačných centier. Mediačné centrum určuje osobitné predpoklady a zameranie, ktoré musí spĺňať mediátor uchádzajúci sa o zápis do zoznamu mediátorov vedeného mediačným centrom, zapisuje mediátorov do zoznamu mediátorov, vedie zoznam a eviduje zmeny v zozname mediátorov zapísaných v mediačnom centre; zoznam a zmeny v zozname mediátorov zverejňuje bezodkladne na svojom webovom sídle, zabezpečuje materiálne podmienky na výkon mediácie mediátormi zapísanými v zozname, poskytuje ministerstvu súčinnosť pri výkone právomoci podľa tohto zákona, organizuje osvetovú činnosť zameranú na podporu mediácie a ďalšie aktivity zamerané na podporu rozvoja mediácie.

Orgány mediačného centra a jeho pracovníci nesmú v priebehu mediácie do výkonu mediácie nijako zasahovať, najmä nesmú ovplyvňovať mediátora. Zriaďovateľ je bezodkladne po zriadení a zaregistrovaní mediačného centra a aj v prípade zmien v ministerstvom registrovaných údajoch povinný v Obchodnom vestníku zverejniť.

Mediačné centrum je povinné zriadiť, zabezpečovať prevádzku a aktualizáciu webového sídla, na ktorom sú v jasnej, ľahko zrozumiteľnej a používateľsky jednoduchej forme zverejnené informácie o mediačnom centre v rozsahu: meno, priezvisko a bydlisko zriaďovateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo názov, sídlo a identifikačné číslo zriaďovateľa, ktorý je právnickou osobou, názov, sídlo a identifikačné číslo mediačného centra, adresa na doručovanie, adresa na podávanie podaní v elektronickej podobe, telefonický kontakt, skutočnosť, že mediačné centrum je zapísané v registri vedenom ministerstvom s uvedením čísla zápisu, aktuálny zoznam členov orgánov mediačného centra s uvedením mena a priezviska, zoznam mediátorov a zoznam mediátorov vykonávajúcich mediáciu spotrebiteľských sporov vedený mediačným centrom s uvedením mena a priezviska, ak mediačné centrum rieši spotrebiteľské spory, členstvo v nadnárodných organizáciách, ktoré sa zaoberajú riešením cezhraničných spotrebiteľských sporov, ak mediačné centrum rieši spotrebiteľské spory, druhy spotrebiteľských sporov, ktoré je mediačné centrum oprávnené riešiť, ak podľa štatútu je toto oprávnené riešiť iba určité druhy spotrebiteľských sporov.

V prípade, ak mediačné centrum rieši spotrebiteľské spory, právne predpisy, podľa ktorých postupujú mediátori, úplné znenie štatútu a rokovacieho poriadku vrátane ich dodatkov, príloh a zmien, sadzobníka poplatkov a pravidiel ich úhrady, jazyk, v ktorom je možné viesť mediáciu a urobiť podanie, informácia, že mediáciu je možné ukončiť spôsobom podľa tohto zákona, priemerná dĺžka trvania mediácie spotrebiteľského sporu, ak mediačné centrum rieši spotrebiteľské spory, informácia o záväznosti a právnych účinkoch mediácie pre osoby zúčastnené na mediácii, správa o činnosti mediačného centra, ak mediačné centrum rieši spotrebiteľské spory.

Spotrebiteľské spory môže riešiť iba mediačné centrum, ktoré spĺňa podmienky.

Mediačné centrum, ktoré rieši spotrebiteľské spory, je povinné vypracovať a zverejniť správu o činnosti mediačného centra v súvislosti s riešením spotrebiteľských sporov za kalendárny rok najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.

Správa musí obsahovať informácie o počte mediácií spotrebiteľských sporov a najčastejších nárokoch, ktorých sa osoby zúčastnené na mediácii domáhajú, najčastejších skutočnostiach, ktoré vedú k spotrebiteľským sporom, počte mediácií spotrebiteľských sporov, ktoré boli skončené, a o dôvode ich skončenia, priemernej dĺžke trvania mediácie spotrebiteľského sporu, miere, v akej sú dohody, ktoré sú výsledkom mediácie dobrovoľne plnené, ak má mediačné centrum takéto informácie, členstve, prípadne spolupráci mediačného centra s nadnárodnými organizáciami, ktoré sa zaoberajú riešením cezhraničných spotrebiteľských sporov.

10.10 Štatút mediačného centra

Štatút mediačného centra ustanoví organizačnú štruktúru mediačného centra, zameranie mediačného centra, osobitné predpoklady, ktoré musí spĺňať uchádzač o zápis do zoznamu mediátorov, ktorý vedie mediačné centrum, pravidlá o odmene mediátora a osobitné pravidlá riešenia spotrebiteľských sporov, ak mediačné centrum rieši spotrebiteľské spory.

Mediačné centrum vedie zoznam mediátorov a zoznam mediátorov vykonávajúcich mediáciu spotrebiteľských sporov pôsobiacich v mediačnom centre. Tento zoznam mediátorov je verejne prístupný.

Mediačné centrum zapíše do zoznamu mediátorov mediátora, ktorý spĺňa predpoklady.

Na účely výkonu mediácie mediačné centrum zabezpečí náhodný, nezávislý a nestranný výber mediátora. Ak mediátor nebude v mediácii pokračovať, určí mediačné centrum iného mediátora. V zozname mediátorov príslušného mediačného centra sa uvedie meno a priezvisko mediátora, adresa jeho trvalého pobytu a osobitné predpoklady požadované na zápis.

Zodpovednosťou mediačného centra za škodu nie je dotknutá zodpovednosť mediátora za škodu.

10.11 Začiatok mediácie, koniec mediácie a kniha mediácií

V dohode o začatí mediácie sa osoby zúčastnené na mediácií s mediátorom dohodnú na mediácii konkrétneho sporu. Dohoda musí mať písomnú formu a označuje sa poradovým číslom podľa evidencie vedenej mediátorom v knihe mediácií. Dohoda o začatí mediácie obsahuje najmä presné označenie osôb zúčastnených na mediácii, presné označenie mediátora a jeho kancelárie, vymedzenie konkrétneho sporu, ktorý je predmetom mediácie, výšku odmeny mediátora, spôsob jej určenia alebo dohodu o bezplatnom výkone mediácie a dobu, na ktorú je uzavretá, alebo dobu, počas ktorej má mediácia prebiehať.

Mediácia sa začína uzavretím dohody o začatí mediácie osobami zúčastnenými na mediácii alebo zástupcami konajúcimi v rozsahu oprávnenia konať za zastúpeného a mediátorom a jej zápisom do knihy mediácií vedenej mediátorom. Zápis dohody o začatí mediácie a zápis o skončení mediácie v knihe mediácií má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Potvrdený odpis dohody o začatí mediácie a zápisov v knihe mediácií opatrený pečiatkou mediátora a dátumom uloženia dohody alebo vykonania zápisov v knihe mediácií vydá mediátor, okrem osôb oprávnených podľa osobitných predpisov, aj súdu na účely súdneho konania.

Mediátor je povinný vždy a aj písomne poučiť strany, že ak čo i len jedna zo strán alebo mediátor so začatím mediácie pred jej začatím nesúhlasí, začína sa mediácia uložením dohody o začatí mediácie uzavretej osobami zúčastnenými na mediácii alebo zástupcami konajúcimi v rozsahu oprávnenia konať za zastúpeného a mediátorom v Notárskom centrálnom registri listín a mediácia sa končí uložením potvrdenia o skončení mediácie v registri listín.

Uloženie dohody o začatí mediácie a potvrdenia o skončení mediácie v registri listín má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Potvrdenie o skončení mediácie obsahuje najmä presné označenie osôb zúčastnených na mediácii, označenie dohody o riešení sporu mediáciou alebo dohody o začatí mediácie s uvedením času jej uloženia a označenie spôsobu ukončenia mediácie. Osvedčený odpis dohody o začatí mediácie a potvrdenia o skončení mediácie uložených v registri listín vydá notár.

Kniha mediácií je neprenosná, mediátorom vedená evidencia časovo usporiadaných zápisov o uzavretí dohôd o začatí mediácie a s tým súvisiacich zápisov o skončení mediácie. Prílohou každého zápisu je mediátorom potvrdený odpis dohody o začatí mediácie. Knihu mediácií mediátor vedie v elektronickej podobe a listinnej podobe vo forme pevne zviazaného registra a obsahuje tieto údaje: poradové číslo zápisu, presný dátum a čas zápisu, číslo dohody o začatí mediácie, dátum uzavretia dohody o začatí mediácie a jej trvanie, dátum a spôsob skončenia mediácie, presné označenie osôb zúčastnených na mediácii, presné označenie sporu, ktorý je predmetom mediácie, výšku dohodnutej odmeny mediátora, podpisy osôb zúčastnených na mediácii a podpis mediátora, poznámku.

Táto kniha mediácií sa ukladá a vedie pre každý kalendárny rok samostatne a mediátor je povinný archivovať knihu mediácií v elektronickej podobe a listinnej podobe počas trvania zápisu mediátora v registri mediátorov a päť rokov po vyčiarknutí z registra mediátorov.

Ak sa vedie súdne konanie alebo rozhodcovské konanie, ktorému predchádzala mediácia v členskom štáte, plynutie premlčacích a prekluzívnych lehôt počas mediácie sa posudzuje podľa práva štátu, v ktorom sa mediácia vykonávala. V mediácii cezhraničného spotrebiteľského sporu sa rozhodujúce právo určí podľa všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území Slovenskej republiky, najmä prednostne aplikovateľných predpisov práva Európskej únie.

Mediátor je povinný ihneď a z dôležitých dôvodov, najneskôr pracovný deň nasledujúci po uzavretí dohody o začatí mediácie alebo po skončení mediácie vykonať zápis v knihe mediácií alebo požiadať o uloženie dohody alebo potvrdenia o skončení mediácie v registri listín. Mediátor zodpovedá za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti, ibaže preukáže, že konal s náležitou odbornou starostlivosťou a vyvinul všetko potrebné úsilie, ktoré od neho možno spravodlivo požadovať.

10.12 Ukončenie mediácie

Mediácia sa končí dňom uzavretia dohody, ktorá je výsledkom mediácie, dňom písomného vyhlásenia mediátora po konzultácii s osobami zúčastnenými na mediácii, že mediácia nebude pokračovať, dňom právoplatnosti rozhodnutia o dočasnom pozastavení činnosti mediátora alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia o vyčiarknutí mediátora z registra mediátorov, dňom, keď mediátor odmietol k dohode, ktorá je výsledkom mediácie, pripojiť svoj podpis. Túto skutočnosť mediátor zaznamená s uvedením dôvodu v zápisnici, ďalej končí dňom doručenia písomného vyhlásenia osoby zúčastnenej na mediácii adresovaného mediátorovi, že mediácia je skončená, alebo dňom doručenia písomného vyhlásenia jednej z osôb zúčastnených na mediácii adresovaného druhej osobe zúčastnenej na mediácii a mediátorovi, že mediácia je skončená, dňom, keď účastník mediácie spor, ktorý je predmetom mediácie, predložil na rozhodnutie súdu alebo rozhodcovskému orgánu, uplynutím 90 dní v prípade mediácie spotrebiteľského sporu a v ostatných prípadoch uplynutím šiestich mesiacov od začatia mediácie, ak si osoby zúčastnené na mediácii v ostatných prípadoch nedohodli dlhšiu dobu, po ktorej uplynutí sa mediácia skončí, dňom smrti alebo vyhlásenia za mŕtveho mediátora alebo niektorého účastníka mediácie. Uvedené neplatí, ak mediáciu vykonával mediátor v mediačnom centre.

10.13 Účinky dohody o mediácii

Dohoda, ktorá vznikla ako výsledok mediácie, má písomnú formu a je pre osoby zúčastnené na mediácii záväzná.

Na základe dohody, ktorá vznikla ako výsledok mediácie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie, ak je táto dohoda podľa podmienok ustanovených v osobitných predpisoch spísaná vo forme notárskej zápisnice, schválená ako zmier pred súdom, rozhodcovským orgánom.

Výšku odmeny mediátora za výkon mediácie v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a spôsob jej určenia ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Mediačné centrum, ktoré je právnickou osobou, je povinné zosúladiť svoju činnosť s ustanoveniami tohto zákona najneskôr do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak ministerstvo mediačné centrum vyčiarkne z registra mediačných centier; ministerstvo v týchto prípadoch mediačné centrum vyčiarkne aj z registra vzdelávacích inštitúcií, ak mediačné centrum bolo zapísané aj v tomto registri. Mediačné centrum, ktoré nespĺňa podmienky, je povinné podať žiadosť o registráciu podľa tohto zákona najneskôr do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak ministerstvo mediačné centrum vyčiarkne z registra mediačných centier.

Záver

Ak ministerstvo žiadosť o registráciu mediačného centra zamietne, rozhodne súčasne
o vyčiarknutí mediačného centra z registra mediačných centier. Ministerstvo v týchto prípadoch mediačné centrum vyčiarkne aj
z registra vzdelávacích inštitúcií, ak mediačné centrum bolo zapísané aj v tomto registri.

Ing. Jozef Kevula