Spôsob zápočtu minimálnej dane

Zákonom č. 530/2023 Z. z. sa do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej len „ZDP“) zaviedol inštitút minimálnej dane (§ 46b), ktorým sa stanovila minimálna daň pre daňovníka, ktorý je právnickou osobou, a to bez ohľadu nato, či daňovník vykázal základ dane alebo daňovú stratu.

Povinnosť platenia minimálnej
dane sa vzťahuje na daňovníka

ktorého daňová povinnosť je nižšia ako výška zákonom stanovenej minimálnej dane, pričom jej výška sa odvíja od výšky zdaniteľných príjmov dosiahnutých daňovníkom v príslušnom zdaňovacom období. Minimálnu daň bol daňovník povinný prvýkrát platiť za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo najskôr 1. januára 2024.

Daňovník, ktorý zaplatil minimálnu daň podľa § 46b ZDP, má možnosť zápočtu kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a skutočnou daňovou povinnosťou vypočítanou v daňovom priznaní na daňovú povinnosť vyčíslenú pred uplatnením preddavkov na daň platených podľa § 42 ZDP.

Zápočet minimálnej dane alebo kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a skutočnou daňovou povinnosťou je možný v 3 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola minimálna daň zaplatená, a to len tú časť, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane. V prípade minimálnej dane zaplatenej za zdaňovacie obdobie 2024 má daňovník za zákonom stanovených podmienok možnosť započítať si rozdiel medzi minimálnou daňou a skutočnou daňovou povinnosťou vyčíslenou za toto zdaňovacie obdobie na daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie 2025 až 2027.

Zápočet minimálnej dane sa vykonáva cez daňové priznanie k dani z príjmov

a to konkrétne prostredníctvom pomocnej tabuľky K. Pomocná tabuľka K slúži nielen na zápočet minimálnej dane, ale aj na evidenciu minimálnej dane a preto túto tabuľku vypĺňa aj daňovník, ktorému v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach vznikol nárok na zápočet kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a skutočnou daňovou povinnosťou ale v zdaňovacom období, za ktoré podáva daňové priznanie si zápočet tohto rozdielu neuplatňuje.

Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a skutočnou daňovou povinnosťou vyčíslený za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie sa v tabuľke K neuvádza. Prvýkrát sa uvedie až v nasledujúcom zdaňovacom období.

Príklad

Daňovník – právnická osoba v zdaňovacích obdobiach 2024 až 2025 vykázal zdaniteľné príjmy a daňovú povinnosť nasledovne:

Ako bude daňovník postupovať pri zápočte minimálnej dani?

V zdaňovacom období 2024 vykázal daňovník v daňovom priznaní daňovú stratu vo výške 1 500, a z tohto dôvodu bol povinný zaplatiť minimálnu daň. Nakoľko jeho zdaniteľné príjmy za zdaňovacie obdobie 2024 boli do 50 000 eur, bol povinný zaplatiť minimálnu daň vo výške 340 eur. Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou (340 eur) a skutočnou daňovou povinnosťou vykázanou v daňovom priznaní (0 eur), t. j. 340 eur môže daňovník započítať v zdaňovacích obdobiach 2025 až 2027 za predpokladu, že vykáže dostatočne vysokú daňovú povinnosť. Pomocnú tabuľku K v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2024 nevypĺňal. Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a skutočnou daňovou povinnosťou vykázanou v daňovom priznaní uviedol na riadku 830.

V zdaňovacom období 2025 vykázal daňovník v daňovom priznaní daňovú povinnosť vo výške 500 eur, ktorá je vyššia ako suma minimálnej dane, ktorú by daňovník mal platiť. V nadväznosti na uvedené daňovník za uvedené zdaňovacie obdobie nepodlieha plateniu minimálnej dane. Daňovník však má možnosť započítať si minimálnu daň zaplatenú v zdaňovacom období 2024. Zápočet minimálnej dane (kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a skutočnou daňovou povinnosťou) je možné uskutočniť na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane, t. j. na svoju daňovú povinnosť 500 eur si môže započítať minimálnu daň vo výške 160 eur a zvyšok minimálnej dane z roku 2024 vo výške 180 eur si môže uplatniť v nasledujúcich dvoch zdaňovacích obdobiach 2026 a 2027, ak vykáže dostatočnú daňovú povinnosť.

Pomocná tabuľka K daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2025 bude vyplnená nasledovne:

Suma vyčíslená v pomocnej tabuľke K v riadku 5 stĺpci 4 sa prenáša na riadok 920 daňového priznania, pričom táto suma nesmie byť vyššia ako suma uvádzaná na riadku 910 (časť dane, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane).

ZDP v § 46b ods. 8 vymedzuje prípady, v ktorých zaniká nárok na zápočet kladného rozdielu medzi skutočne vykázanou daňovou povinnosťou v daňovom priznaní a zaplatenou minimálnou daňou

a to:

•    ak daňovníkovi počas 3 bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola minimálna daň zaplatená, nevznikne možnosť odpočítať kladný rozdiel medzi daňovou povinnosťou vykázanou v daňovom priznaní a zaplatenou minimálnou daňou, a to z dôvodu vykázania nedostatočnej daňovej povinnosti počas týchto 3 zdaňovacích období,

•    ku dňu zrušenia daňovníka bez likvidácie, t. j. právny nástupca pri zlúčení, splynutí alebo rozštiepení obchodných spoločností nemá nárok na uplatnenie minimálnej dani za daňovníkov zrušených bez likvidácie,

•    ku dňu vyhlásenia konkurzu na daňovníka alebo ku dňu vstupu daňovníka do likvidácie – a to z dôvodu, že daňovník počnúc zdaňovacím obdobím, ktorý začína dňom vstupu do likvidácie až do skončenia likvidácie nie je povinný platiť minimálnu daň. Rovnako sa postupuje v prípade vyhlásenia konkurzu na daňovníka.

Príklad

Daňovník – právnická osoba v jednotlivých zdaňovacích obdobiach 2024 až 2028 dosiahol zdaniteľné príjmy a vykázal daňovú povinnosť nasledovne:

Ako bude daňovník postupovať pri platení minimálnej dane?

V zdaňovacom období 2024 vyčíslil daňovník daňovú povinnosť nižšiu ako je výška minimálnej dane, preto je povinný zaplatiť minimálnu daň vo výške 960 eur. Rozdiel medzi zaplatenou minimálnou daňou (960 eur) a skutočne vyčíslenou daňovou povinnosťou v podanom daňovom priznaní (700 eur) vo výške 260 eur môže daňovník uplatniť na zápočet daňovej povinnosti do výšky minimálnej dane v nasledujúcich 3 zdaňovacích obdobiach, t. j. v rokoch 2025 až 2027. Pomocnú tabuľku K daňového priznania nevypĺňa.

V zdaňovacom období 2025 vyčíslil daňovník daňovú povinnosť v daňovom priznaní vo výške 950 eur, t. j. je povinný uhradiť minimálnu daň vo výške 1 920 eur, pričom rozdiel medzi minimálnou daňou a skutočnou daňovou povinnosťou za zdaňovacie obdobie:

•    2024 vo výške 260 eur si môže uplatniť na daňovú povinnosť do výšky minimálnej dane v nasledujúcich 2 zdaňovacích obdobiach 2026 – 2027,

•    2025 vo výške 970 eur si môže uplatniť na daňovú povinnosť do výšky minimálnej dane v nasledujúcich 3 zdaňovacích obdobiach 2026 – 2028.

V zdaňovacom období 2026 vyčíslil daňovník skutočnú daňovú povinnosť vo výške 800 eur. Je povinný zaplatiť minimálnu daň vo výške 960 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že jeho daňová povinnosť vyčíslená v daňovom priznaní je nižšia ako výška minimálnej dane, daňovník nemá nárok na započet rozdielu medzi minimálnou daňou a skutočnou daňovou povinnosťou vyčíslený v predchádzajúcich zdaňovacích obdobia ale tento rozdiel za zdaňovacie obdobie:

•    2024 vo výške 260 eur si môže uplatniť na daňovú povinnosť do výšky minimálnej dane už iba v nasledujúcom zdaňovacom období 2027,

•    2025 vo výške 970 eur si môže uplatniť na daňovú povinnosť do výšky minimálnej dane v nasledujúcich 2 zdaňovacích obdobiach 2027 – 2028,

•    2026 vo výške 160 eur si môže uplatniť na daňovú povinnosť do výšky minimálnej dane v nasledujúcich 3 zdaňovacích obdobiach 2027 - 2029.

V zdaňovacom období 2027 vyčíslil daňovník skutočnú daňovú povinnosť vo výške 2 350 eur, t. j. nie je povinný zaplatiť minimálnu daň a na daňovú povinnosť si môže do výšky minimálnej dane uplatniť zápočet minimálnej dane vo výške 430 eur (2 350 – 1920). Pri zápočte minimálnej dane použije rozdiel minimálnej dane vyčíslenej za zdaňovacie obdobie 2024 vo výške 260 eur a za zdaňovacie obdobie 2025 vo výške 170 eur. Rozdiel medzi minimálnou daňou a skutočnou daňovou povinnosťou za zdaňovacie obdobie:

•    2025 vo výške 800 si môže uplatniť na daňovú povinnosť do výšky minimálnej dane v nasledujúcom zdaňovacom období 2028,

•    2026 vo výške 160 eur si môže uplatniť na daňovú povinnosť do výšky minimálnej dane v nasledujúcich 2 zdaňovacích obdobiach 2028 – 2029.

V zdaňovacom období 2028 vyčíslil daňovník daňovú povinnosť 1 990 eur, t. j. nie je povinný zaplatiť minimálnu daň a na daňovú povinnosť si môže do výšky minimálnej dane uplatniť zápočet minimálnej dane vo výške 70 eur (1 990 – 1920). Rozdiel medzi minimálnou daňou a skutočnou daňovou povinnosťou za zdaňovacie obdobie:

•    2025 vo výške 730 eur si už daňovník v nasledujúcom zdaňovacom období nebude môcť uplatniť, nakoľko posledným rokom, v ktorom si mohol túto minimálnu daň uplatniť bol rok 2028,

•    2026 vo výške 160 eur si môže uplatniť na daňovú povinnosť do výšky minimálnej dane v nasledujúcom zdaňovacom období 2029.

Ing. Michaela Vidová

§ 46b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov

Minimálna daň právnickej osoby

(1) Minimálnou daňou právnickej osoby je daň po odpočítaní úľav na dani podľa § 30a alebo § 30b alebo § 52 ods. 3 a 4 a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška minimálnej dane ustanovenej pre jednotlivého daňovníka podľa odseku 2, alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.

(2) Minimálnu daň právnickej osoby platí daňovník, ktorý dosiahol za zdaňovacie obdobie zdaniteľné príjmy (výnosy)

a)  neprevyšujúce sumu 50 000 eur, a to vo výške 340 eur,

b)  prevyšujúce sumu 50 000 eur a neprevyšujúce sumu 250 000 eur, a to vo výške 960 eur,

c)  prevyšujúce sumu 250 000 eur a neprevyšujúce sumu 500 000 eur, a to vo výške 1 920 eur,

d)  prevyšujúce sumu 500 000 eur a neprevyšujúce sumu 5 000 000 eur, a to vo výške 3 840 eur,

e)  prevyšujúce sumu 5 000 000 eur, a to vo výške 11 520 eur.

(3) U daňovníka, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, za zdaňovacie obdobie je najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách podľa osobitného predpisu, sa minimálna daň podľa odseku 2 znižuje na polovicu.

(4) Minimálna daň právnickej osoby je splatná za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49.

(5) Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň (§ 42) najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola táto minimálna daň zaplatená, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane právnickej osoby.

(6) Za zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sa minimálna daň právnickej osoby vypočíta vo výške súčinu 1/12 minimálnej dane podľa odseku 1 a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia ...