Športovec v postavení zamestnanca

Postavenie športovcov ako subjektov v športe, zmluvy o sponzorstve v športe, posudzovanie sponzorského a s tým súvisiace zmeny, právne vzťahy pri vykonávaní, organizovaní, riadení, správe, podpore a rozvoji športu, riešenie sporov vzniknutých pri športovej činnosti, pôsobnosť orgánov verejnej správy v športe a opatrenia proti negatívnym javom v športe, upravuje zákon o športe. Aké postavenie má profesionálny športovec a športovec, ktorý je v postavení zamestnanca? Kedy športová činnosť spĺňa znaky závislej práce?

Zákon č. 440/­2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o športe“) upravuje postavenie a spôsob zdaňovania športovcov, trénerov, športových odborníkov a iných osôb, ktoré vykonávajú činnosť alebo poberajú príjmy v súvislosti so športovou činnosťou. Pri výkone športovej činnosti majú fyzické osoby rôzne výdavky, okrem iného aj povinnosť platenia poistného.

AK ŠPORTOVÁ ČINNOSŤ vykonávaná športovcom spĺňa znaky závislej práce, čo je podstatný znak vzťahu medzi športovcom a športovou organizáciou, ide o pracovnoprávny vzťah. Podľa zákona o športe sa právny vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu považuje za pracovnoprávny vzťah (§ 45 ods. 1 zákona o športe).

V uvedenom prípade sa športová organizácia stáva zamestnávateľom, a športovec zamestnancom v zmysle Zákonníka práce, no ich práva a povinnosti v tomto vzťahu normuje len zákon o športe (Zákonník práce len v prípadoch, ktoré výslovne uvádza samotný zákon o športe). Zákon o športe obsahuje aj minimálne podstatné náležitosti od ktorých sa nemôžu zmluvné strany odchýliť, ako aj taxatívne vymenované ďalšie - v športe najčastejšie sa vyskytujúce zmluvné - podmienky, ktoré si subjekty môžu v zmluve dohodnúť (ustanovenie § 35 ods. 3 a 4). Zmluvu možno uzavrieť len na dobu určitú, maximálne však na 5 rokov (ustanovenie § 46) odo dňa jej účinnosti, ak predpisy športového zväzu neustanovujú inú dobu.

Zákon vymedzuje športovca ako zamestnanca a príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu ako príjmy zo závislej činnosti.

ŠPORTOVCA AKO ZAMESTNANCA definuje zákon o športe okrem profesionálneho športovca, ktorý má príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ale aj amatérsky šport.

Podľa § 4 zákona o športe môže športovec vykonávať športovú činnosť ako:

-    profesionálny športovec,

-    amatérsky športovec alebo

-    neorganizovaný športovec.

Profesionálny športovec a rovnako aj amatérsky športovec vykonávajú šport v športovej organizácii, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii.

Výkon športovej činnosti u profesionálneho športovca:

a)  na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce,

b)  na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku alebo

c)  ako samostatne zárobkovo činná osoba.

Výkon športovej činnosti u amatérskeho športovca:

a)  na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu, ak

1.  rozsah vykonávania športu spĺňa znaky závislej práce, počas jedného kalendárneho roka nepresahuje osem hodín v týždni, päť dní v mesiaci alebo 30 dní v kalendárnom roku,

2.  zmluva športovca nezaväzuje k účasti na príprave na súťaž alebo

3.  vykonáva šport v rámci jednej súťaže alebo viacerých navzájom súvisiacich súťaží v krátkom časovom období a to:

b)  na základe zmluvy o príprave talentovaného športovca,

c)  na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo

d)  bez zmluvy.

TALENTOVANÝM ŠPORTOVCOM je športovec do 18 rokov veku, ktorý prejavil vysokú úroveň talentu, športových zručnosti a športových schopností a je zaradený do zoznamu talentovaných športovcov. Predpis národného športového zväzu môže určiť vyššiu hranicu veku talentovaného športovca, najviac do 23 rokov veku.

AKTÍVNYM ŠPORTOVCOM je športovec, ktorý sa v poslednom roku zúčastnil v súťaži v druhu športu, na vykonávanie ktorého je registrovaný v zdrojovej evidencii, organizovanej športovou organizáciou.

PROFESIONÁLNY ŠPORTOVEC je v zákone o športe vymedzený prostredníctvom aktivity, na základe ktorej sa na jeho činnosť aplikuje pracovnoprávny režim. Platí to v prípade, ak športová činnosť spĺňa znaky závislej práce v zmysle Zákonníka práce, pričom ide o iný pracovnoprávny vzťah v súlade s § 1 ods. 3 Zákonníka práce. Nie je pritom podstatné, ako si konkrétny vzťah pomenujú dotknuté subjekty – športovec a klub, podstatný je skutočný charakter a skutočný výkon športovej činnosti a jeho vlastnosti. Na uvedenú skutočnosť nemá vplyv ani to, ako profesionálneho športovca definujú športové pravidlá pri jednotlivých druhoch športov.

Ak športovec vykonáva pre športový klub činnosť, ktorá má znaky závislej práce, bez ohľadu na jeho definíciu v príslušnom športe musí mať tento vzťah profesionálny charakter podľa zákona. Iný stav by bol v rozpore so zákonom o športe.

PODSTATNÝM ZNAKOM ZÁVISLEJ ČINNOSTI je vzťah závislosti zamestnávateľa a zamestnanca, pričom zamestnanec je povinný pri výkone svojej činnosti dodržiavať príkazy zamestnávateľa. Pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb upravuje Zákonník práce, pričom nevymedzuje pojem pracovnoprávneho vzťahu, ani pojem pracovného pomeru, čo v praxi spôsobuje problémy hlavne v nadväznosti na právny vzťah pri výkone závislej činnosti. Pri vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca je zamestnanec závislý a podriadený svojmu zamestnávateľovi. Hospodárska závislosť sa prejavuje tým, že zamestnanec nevykonáva prácu za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa daňového poriadku sa pri uplatňovaní daňových predpisov berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti, ktorá je rozhodujúca pre určenie alebo vybratie dane.

Z uvedeného vyplýva, že ak správca dane dokáže, že nejde o zmluvu uzatvorenú v súlade s Občianskym zákonníkom alebo Obchodným zákonníkom a že vzťah je založený na princípe závislosti, nie rovnosti, môže príjem „prekvalifikovať“ a zdaní ho ako príjem zo závislej činnosti.

V nadväznosti na profesionálneho športovca je upravené aj postavenie amatérskeho športovca. V prípade amatérskeho športovca zákon ustanovuje, že tento vykonáva športovú činnosť na základe Zmluvy o amatérskom vykonávaní športu, Zmluvy o príprave talentovaného športovca a na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Rozsah činnosti vykonávanej pre účely zmluvy o amatérskom vykonávaní športu nie je určujúci pre ostatné typy a možnosti výkonu športu amatérskym športovcom. Ak je športová činnosť vykonávaná športovcom v zmysle zmluvy o amatérskom výkone športovej činnosti odplatne, vykonáva športovec túto činnosť ako inú samostatnú zárobkovú činnosť.

Amatérsky športovec môže vykonávať športovú činnosť pre športovú organizáciu aj bez uzatvorenia zmluvného dojednania, pričom špecifiká tohto výkonu športovej činnosti sú stanovené zákonom o športe v § 47. Podstatné, čo odlišuje túto úroveň výkonu športovej činnosti od výkonu športovej činnosti na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu je, že v tomto prípade nemá športovec nárok na odplatu.

Zákon zároveň definuje, čo sa nepovažuje za odplatu pri vykonávaní športovej činnosti bez zmluvy. Pri posúdení rozsahu je dôležitý jeho registračný vzťah k tejto športovej organizácii, ktorý by mal existovať a preukazovať vzťah športovca k športovej organizácii. Takýto vzťah v ostatných prípadoch preukazujú zmluvné dojednania.

ZÁKON O ŠPORTE UPRAVUJE AJ POSTAVENIE ŠPORTOVÉHO ODBORNÍKA v ustanovení § 6 a 7. Úprava zákona vychádza z predpokladu, že športovci a športoví odborníci nie sú pri výkone športovej činnosti bežní podnikatelia a ani bežní zamestnanci, zákon o dani z príjmov preto od roku 2016 zaviedol novú kategóriu inej samostatne zárobkovo činnej osoby aj v novele zákona o dani z príjmov. Na základe tohto východiska potom zákon o športe rozlišuje viaceré kategóriách športových odborníkov.

V NADVÄZNOSTI NA SPÔSOB VÝKONU ŠPORTOVEJ ČINNOSTI SI BUDE ŠPORTOVEC ZDAŇOVAŤ AJ SVOJE PRÍJMY. Vykonávanie športovej činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, alebo iného obdobného vzťahu, kedy je športovec ako fyzická osoba povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy, na základe čoho vzniká stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania, sa považuje za výkon závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje ako príjem podľa § 5 zákona o dani z príjmov. Športovec môže vykonávať športovú činnosť vo vzťahu závislosti, napr. ak vykonáva kolektívny šport a má uzatvorenú zmluvu, pri ktorej je pri výkone svojej činnosti závislý na pokynoch športového klubu. Ide najmä o zmluvy uzatvorené medzi športovým klubom a športovcom v súlade s § 51 Občianskeho zákonníka ako napr. Hráčska zmluva, Profesionálna zmluva, Zmluva o spolupráci. (ďalej len „hráčske zmluvy“). Predmetom týchto zmlúv je vykonávanie športovej činnosti profesionálneho športovca za odmenu, výhradné disponovanie klubu s fyzickým a psychickým potenciálom hráča. Zmluvou môže byť hráč zaviazaný, napr. že:

-    bude hrať ligovú súťaž vo všetkých exhibičných a iných zápasoch klubu, do ktorých bude nominovaný trénermi

-    bude sa zúčastňovať tréningov, sústredení a všetkých akcií.

Súčasťou zmluvy môže byť aj postúpenie zmluvných klubových práv, povinností a záväzkov aj na iný klub i bez súhlasu hráča.

Okrem príjmov, ktoré športovcom plynú od športového klubu na základe „hráčskych zmlúv“ môžu športovcom plynúť príjmy i z iných zdrojov napr. od športových zväzov s celoslovenskou pôsobnosťou, za pôsobenie v reprezentácii SR. To, či ide o zdaniteľný príjem, závisí od uzatvoreného právneho vzťahu, tzn. od charakteru zmluvy medzi športovcom – reprezentantom a druhou osobou.

Zdanenie príjmov športovca SZČO, ktorý má okrem príjmov plynúcich od športového klubu na základe hráčskej zmluvy aj príjmy za pôsobenie v reprezentácii

Športovec, ktorý poberá príjmy od športového klubu, môže dostávať aj príjmy zo športového zväzu, ktoré mu vypláca zväz za reprezentáciu Slovenskej republiky. Činnosť športovca v čase pôsobenia v reprezentácii vyžaduje splnenie určených podmienok, je časovo ohraničená a športovec musí spĺňať stanovené výkonnostné kritériá. Účasť v reprezentácii je poverenie úkonom vo všeobecnom záujme, preto vyplatený príjem od športového zväzu posudzujeme ako príjem plynúci na základe uzatvoreného právneho vzťahu. Ak nemá Slovenský zväz uzatvorenú so športovcom – reprezentantom žiadnu zmluvu, posudzujeme príjem ako príjem zo závislej činnosti, ktorý je povinný zdaniť športový zväz preddavkovým spôsobom.

Príklad

Profesionálny športovec má uzatvorenú na rok 2023 so športovým klubom hráčsku zmluvu. Okrem toho pôsobí v reprezentácii za Slovenskú republiku, kde je v postavení zamestnanca.

Príjem vyplatený športovým klubom je príjmom z inej samostatnej zárobkovej činnosti, podľa § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 595/­2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), ktorý si bude daňovník zdaňovať sám prostredníctvom podaného daňového priznania. Príjem vyplatený za reprezentáciu zdaní ako príjem zo závislej činnosti Slovenský zväz. Športovec si ale v daňovom priznaní uvedie aj príjem zo závislej činnosti.

Podľa ustanovenia § 5 sa odsek 1 písm. m) ZDP sa medzi príjmy zo závislej činnosti zaraďujú príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, vykonávaného podľa § 35 zákona o športe.

Športovec, ktorý má postavenie zamestnanca, má príjmy vyplácané od športového klubu vo forme mzdy. Športový klub ako platiteľ dane je povinný odvádzať preddavky na daň miestne príslušnému správcovi dane v zmysle § 35 ZDP. Okrem zdaniteľnej mzdy môže klub poskytovať aj rôzne iné plnenia v peňažnej alebo nepeňažnej forme. Z pohľadu ZDP musíme rozlišovať, ktoré plnenia sú oslobodené, ktoré nie sú predmetom dane a ktoré je povinný športový klub ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti zdaniť v mesiaci poskytnutia.

Športový klub môže poskytnúť športovcovi, ktorý je v postavení zamestnanca napr. :

-    náhradu cestovných výdavkov,

-    športové oblečenie,

-    rekondičný alebo rehabilitačný pobyt, inú zdravotnícku starostlivosť,

-    stravovanie,

-    nealkoholické nápoje,

-    vlastné rekreačné, zdravotníckeho, vzdelávacieho alebo športové zariadenie.

Všetky uvedené plnenia sa u športovca - zamestnanca nezdaňujú. Len ak by išlo o poskytnutie cudzieho rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho alebo športového zariadenia, hodnota tohto plnenia je zdaniteľným príjmom športovca.

Iný postup je u športovca, SZČO, ktorému poskytne klub vyššie uvedené plnenia. Hodnota takto poskytnutých plnení nie je oslobodená, ani vylúčená z predmetu dane, zdaňuje sa spolu s ostatnými príjmami SZČO ako príjem podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZDP.

POISTNÉ PLATENÉ ŠPORTOVCOM AKO DAŇOVÝ VÝDAVOK. Športovec, ktorý je v postavení SZČO ale aj športovec, ktorý je v postavení zamestnanca platí poistné na sociálne a zdravotné poistenie. Zákon o dani z príjmov v § 5 ods. 8 taxatívne vymedzuje, že základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky. Legislatívna skratka poistné a príspevky je zavedená v § 5 ods. 7 písm. e) ZDP ide o poistné na verejné zdravotné poistenie (napr. zákon č. 580/­2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/­2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.), poistné na sociálne poistenie (zákon č. 461/­2003 Z. z. o sociálnom poistení), poistné na sociálne zabezpečenie (zákon č. 328/­2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.) a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

ZÁVER - Príjmami zo závislej činnosti sú príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa § 35 zákona o športe. Podľa § 2 písm. aa) ZDP zamestnancom na účely tohto zákona je daňovník s príjmami podľa § 5 prijatými od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“).

Ing. Marta Boráková