Športovec

v postavení zamestnanca

Aké majú postavenie orgány verejnej správy v športe a aké jednotlivé fyzické osoby ako subjekty v športe? Ako sa zdaňujú ich príjmy plynúce zo športovej činnosti ak sú v postavení zamestnancov. Od 1. januára 2016 nadobudol účinnosť zákon o športe o zmene a doplnení niektorých zákonov.

ZÁKON O ŠPORTE č. 440/2015 Z. z. okrem iného upravuje aj verejný záujem v športe. Verejný záujem o šport vymedzený zákonom o športe vytvára kvalitatívne predpoklady pre všetky športové aktivity všetkých subjektov a skupín účastných vo vzťahoch nadväzujúcich na šport. V súvislosti k vzťahom a aktivitám vykonávaným vo verejnom záujme sa pristupuje rôzne.

Odlišný prístup vnímania a existencie činností súvisiacich so športom zahrňuje napr.

-    finančnú či inú podporu z verejných prostriedkov,

-    špecifické kontrolné mechanizmy na ich priebeh a ich výsledok,

-    možnosť špecifikácie detailných práv a povinností pre subjekty vykonávajúce činnosť v tomto rozsahu.

Je verejným záujmom v športe podporovať a rozvíjať vzťah mládeže k športu, zabezpečenie prípravy športovcov a účasti reprezentácie Slovenskej republiky na významnej súťaži, ochrana integrity športu a podpora zdravého spôsobu života obyvateľstva. V čase, keď šport plní okrem iných aj spoločenské úlohy, t.j. sociálne, zdravotné, výchovné, ekonomické, hospodárske, je prirodzené prepojenie športu a verejného záujmu.

VEREJNÝ ZÁUJEM MOŽNO CHÁPAŤ AKO PROTIKLAD ZÁUJMU SÚKROMNÉHO, t. j. záujmu jednotlivca. Historickým predchodcom verejného záujmu bol spoločenský záujem, ktorý bol po roku 1989 nahradený práve pojmom záujem verejný. Táto zásada zákona vyjadruje, že verejný záujem sa v dnešných podmienkach nechápe už len ako dôvod na zásah verejnej moci do súkromných práv, ale aj ako hodnotiace kritérium určitej činnosti z hľadiska jej prospechu pre spoločnosť a tiež, že najvýraznejšie sa to prejavuje v distribúcii verejných prostriedkov, ktoré by mali byť používané len vo verejnom záujme. Zákonný pojem všeobecného záujmu je na ústavnoprávnej úrovni stotožnený s pojmom verejného záujmu. Verejný záujem je protikladom súkromného záujmu a z podstaty veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo definovateľní, a to okruhom, či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. Podmienka verejného záujmu musí mať obsah, ktorý slúži na dosiahnutie cieľa ustanoveného ústavou.

Verejný záujem teda môže slúžiť ako hodnotiace kritérium pri zásahu či inej kvalitatívnej korekcii osobných - súkromných práv jednotlivca. Uvedený argument môže v oblasti športu vyjadriť významný mechanizmus koexistencie medzi verejným záujmom v športe, a súkromným záujmom subjektu v športe.

Každý jeden subjekt v športe, ako fyzická alebo právnická osoba musí rešpektovať skutočnosť, že jeho aktivita je vykonávaná v oblasti vzťahov, ktorých existencia a kvalita je čiastočne aj predmetom verejného záujmu. Vykonávanie, organizovanie, riadenie, správa, podpora a rozvoj športu na medzinárodnej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni je predmetom verejného záujmu.

ZÁKON O ŠPORTE DEFINUJE „ŠPORT PRE VŠETKÝCH“, ktorý plní sociálny účel športu ako celku. Športovanie každého jedného člena spoločnosti, má dopad najmä na zdravotný stav obyvateľstva, životný štýl, návyky fair-play, účasť jednotlivca na živote spoločnosti, či mechanizmy správania sa v sociálnych skupinách. Šport pre všetkých je založený na kultúrnych, edukačných hodnotách, ktoré sú budované v každom spoločenstve ľudí dynamicky, no zároveň s odkazom na hodnoty predošlých generácií. Nepochybným je prínos športu pre sociálne znevýhodnených členov spoločnosti, ako aj pre invalidne a inak telesne či zmyslovo postihnuté či inak znevýhodnené osoby, keďže môže plniť funkcie rehabilitácie, prevýchovy, integrácie do spoločnosti a individuálneho rozvoja.

Zákon o športe ustanovuje, že športom pre všetkých je šport určený pre obyvateľstvo na účely napĺňania sociálneho, kultúrneho a zdravotného prínosu športu. Šport pre všetkých vytvára predpoklady pre aktivity predstaviteľov a orgánov miestnej samosprávy pri aktivitách zameraných na zvyšovanie zdravia, fyzickej ako aj psychickej úrovne občianskej spoločnosti. Tento pojem vytvorí taktiež predpoklady pre aktívny prístup orgánov miestnej samosprávy pri budovaní športovej infraštruktúry slúžiacej všetkým obyvateľom. Šport pre všetkých ako fenomén zohráva úlohu v podpore sociálneho začleňovania, rovnakých príležitostí a zdraviu prospešných pohybových aktivít. Na tento pojem veľmi úzko nadväzuje pojem „dvojitá kariéra“, kedy fyzická osoba vykonáva športovú činnosť na kvalitatívne najvyššej úrovni, avšak svoj súkromný a profesijný život si uspôsobila tak, že popri výkone tejto športovej činnosti dokáže vykonávať aj pracovnú, alebo inú zárobkovú činnosť, prípadne študovať.

Zákon o športe zavádza novú systematiku záväzkových vzťahov v športe, pričom zavádza viaceré zmluvné typy. Jednoznačne definuje športovca ako zamestnanca a samostatne zárobkovo činnú osobu.

Pred nadobudnutím účinnosti nového zákona o športe sa v súvislosti v športe využívali predovšetkým nepomenované zmluvy uzatvárané na obchodnoprávnom základe (ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka), prípadne na občianskoprávnom základe (ustanovenie § 51 Občianskeho zákonníka) - prirodzene, mimo zmluvných režimov športovcov v rezortných strediskách, čoho dôsledkom bolo častokrát nesprávne definovanie pojmov v zmluvách medzi športovcami a športovými klubmi a s tým súvisiace nesprávne zdaňovanie príjmov športovcov.

ŠPORTOVÉ KLUBY v súčasnosti existujú nielen vo forme občianskeho združenia alebo obchodnej spoločnosti založenej za účelom iným ako podnikanie. Po nadobudnutí účinnosti zákona o športe je športovanie organizovanou formou, pričom sa spoločne s ostatnými členmi spoločnosti môžu stať športovcami organizovanými za účelom výkonu konkrétneho športu, nielen ako občianske združenie alebo obchodná spoločnosť, ale v akejkoľvek forme ako právnická osoba.

Uvedené súvisí aj so skutočnosťou, že športovému klubu sa umožňuje v prípade ak je ním obchodná spoločnosť, vykonávať podnikateľskú činnosť, čo sa v praxi vyskytovalo aj v minulosti hoci takýto postup predchádzajúci právny predpis neumožňoval. Právny základ pre tieto subjekty preto zákonodarca rozšíril podmienkou - stanovením právneho základu športového klubu ako právnickej osoby.

Športovcom je fyzická osoba, ktorá vykonáva šport, pričom športovec môže vykonávať šport ako jednotlivec, alebo ako príslušník športovej organizácie.

Postavenie športovca vyplýva zo skutočnosti, či ide o  kolektívny, a individuálny šport. V prípade, ak športovú činnosť vykonáva fyzická osoba samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a pod., ide o športovca - jednotlivca vykonávajúceho individuálny šport. V opačnom prípade ide o kolektívny šport.

Zákon o športe ustanovuje v § 32 a 33 základné povinnosti športovca a základné povinnosti športovej organizácie. Všetky povinnosti musia športovec a športová organizácia premietnuť do zmluvného dojednania, ktorým charakterizujú svoj vzájomný vzťah.

Zákon bližšie definuje základný rámec vzájomných povinností, ktoré majú vyplývať zo zmluvnej spolupráce športovca a športovej organizácie v rozsahu profesionálneho výkonu športovej činnosti. Uvedené sa vzťahuje aj na športovca, ktorý vykonávanou športovou činnosťou spĺňa znaky závislej práce, teda v zmysle ustanovenia § 4 ide o zamestnanca.

AK MÁ ŠPORTOVEC POSTAVENIE PROFESIONÁLNEHO ŠPORTOVCA, jeho vzťah so športovou organizáciou by mal byť dohodnutý „zmluvou o profesionálnom výkone športu“. Obe strany sú ju povinné dodržať ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý definuje závislú prácu: „Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“.

V prípade, ak športová činnosť vykonávaná športovcom spĺňa znaky závislej práce, čo je podstatný znak vzťahu medzi športovcom a športovou organizáciou, ide o pracovnoprávny vzťah. Podľa zákona o športe sa právny vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu považuje za pracovnoprávny vzťah (§ 45 ods.1 zákona o športe).

Z uvedeného je zrejmé, športová organizácia sa stáva zamestnávateľom, a športovec zamestnancom v zmysle Zákonníka práce, no ich práva a povinnosti v tomto vzťahu normuje len zákon o športe (Zákonník práce len v prípadoch, ktoré výslovne uvádza samotný zákon o športe). Zákon o športe obsahuje aj minimálne podstatné náležitosti od ktorých sa nemôžu zmluvné strany odchýliť, ako aj taxatívne vymenované ďalšie - v športe najčastejšie sa vyskytujúce zmluvné podmienky, ktoré si subjekty môžu v zmluve dohodnúť (ustanovenie § 35 ods. 3 a 4). Zmluvu možno uzavrieť len na dobu určitú, maximálne však na 5 rokov (ustanovenie § 46) odo dňa jej účinnosti, ak predpisy športového zväzu neustanovujú inú dobu.

Zákon vymedzuje športovca ako zamestnanca - príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu ako príjmy zo závislej činnosti, ale aj amatérsky šport.

Podľa § 4 zákona o športe športovec vykonáva šport ako profesionálny športovec, amatérsky športovec alebo ako neorganizovaný športovec. Profesionálny športovec a amatérsky športovec vykonáva šport v športovej organizácii, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii.

PROFESIONÁLNY ŠPORTOVEC MÔŽE VYKONÁVAŤ ŠPORT:

a)  na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce,

b)  na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku alebo

c)  ako samostatne zárobkovo činná osoba.

ZÁKON O ŠPORTE USTANOVUJE ZÁKLADNÉ POVINNOSTI ŠPORTOVCA voči športovej organizácii, ako aj športovej organizácie voči športovcovi. Medzi nevyhnutné zákonné charakterizovanie vzťahu medzi profesionálnym športovcom a športovou organizáciou v zmysle tejto zmluvy patrí zákonná úprava mzdy a priemerného zárobku (§ 36), pracovného času a odpočinku (§ 37). Pri úprave dovolenky a prekážok v práci (§ 44) je potrebné zohľadniť charakteristiku vzťahu medzi športovou organizáciou a športovcom. Čerpanie dovolenky určuje športová organizácia pričom zákon upravuje jej čerpanie predovšetkým v období mimo súťažnej sezóny. Športová organizácia nemôže ale po dohode poskytnúť športovcovi dovolenku aj počas konkrétnej športovej sezóny. Poskytnutie a čerpanie dovolenky musí byť zosúladené s oprávnenými záujmami oboch zmluvných strán, pri zohľadnení úloh a cieľov športovej organizácie, no zároveň pri zohľadnený oprávnených záujmov športovcov. Zákon o športe stanovuje komplexné kritériá pre určenie dovolenky. Za obdobie dovolenky patrí športovcovi ako zamestnancovi mzda. Na úpravu prekážok v práci sa vzťahuje primerane pracovnoprávna úprava.

Možnosti tzv. „hosťovania“, či „striedavého štartu“ športovcov vykonávajúcich šport pre konkrétne športové organizácie za iné športové organizácie sú upravené inštitútom „dočasného pridelenia športovca“ v ustanovení § 43 zákona. V tomto rozsahu ustanovuje zákon podmienku realizácie dočasného pridelenia športovca na výkon športu v podobe trojstrannej dohody, teda dohody medzi dotknutými organizáciami a športovcom. Zákonodarca mal snahu zabrániť situácii, aby o dočasnom pridelení športovca rozhodli športové organizácie bez ohľadu na skutočnú vôľu a požiadavky samotného profesionálneho športovca.

Od r. 2016 medzi príjmy zo závislej činnosti § 5 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej „ZDP“) bolo doplnené novým písmeno m), podľa ktorého sa medzi príjmy zo závislej činnosti zaraďujú príjmy z činnosti športovca na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, vykonávaného podľa § 35 zákona o športe.

Športovec, ktorý má postavenie zamestnanca, má príjmy vyplácané od športového klubu vo forme mzdy. Športový klub ako platiteľ dane je povinný odvádzať preddavky na daň miestne príslušnému správcovi dane v zmysle § 35 ZDP. Okrem zdaniteľnej mzdy môže klub poskytovať aj rôzne iné plnenia v peňažnej alebo nepeňažnej forme. Z pohľadu ZDP musíme rozlišovať, ktoré plnenia sú oslobodené, ktoré nie sú predmetom dane a ktoré je povinný športový klub ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti zdaniť v mesiaci poskytnutia.

Ako zdaniť príjmy športovca, ktorý má okrem príjmov plynúcich od športového klubu na základe hráčskej zmluvy aj príjmy za pôsobenie v reprezentácii?

Športovec, ktorý poberá príjmy od športového klubu, môže zároveň poberať aj príjmy zo športového zväzu, napr. za reprezentáciu SR. Činnosť športovca v čase pôsobenia v reprezentácii je časovo ohraničená a športovec musí spĺňať stanovené výkonnostné kritériá. Účasť v reprezentácii je poverenie úkonom vo všeobecnom záujme, preto vyplatený príjem od športového zväzu posudzujeme ako príjem plynúci na základe uzatvoreného právneho vzťahu.

V prípade, že nemá zväz uzatvorenú so športovcom – reprezentantom žiadnu zmluvu, posudzujeme takýto príjem ako príjem zo závislej činnosti, ktorý je povinný zdaniť pri výplate, pripísaní, alebo poukázaní športový zväz preddavkovým spôsobom, podľa § 35 ZDP.

ŠPORTOVEC MÔŽE ZDAŇOVAŤ PRÍJEM AJ AKO:

a)  SZČO (§ 6 ods. 2 písm. e),

b)  občan (ostatný príjem § 8 ZDP).

Ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. p) ZDP sú príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe, prijaté športovcom podľa v súlade s § 4 ods. 3 písm. a) a b) zákona o športe. Ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. r) ZDP je náhrada za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu podľa osobitného predpisu.

Športový klub môže poskytnúť športovcovi, ktorý je v postavení zamestnanca napr.:

-    náhradu cestovných výdavkov,

-    športové oblečenie,

-    rekondičný alebo rehabilitačný pobyt, inú zdravotnícku starostlivosť,

-    stravovanie,

-    nealkoholické nápoje,

-    vlastné rekreačné, zdravotnícke, vzdelávacie alebo športové zariadenie.

Všetky uvedené plnenia sa u športovca - zamestnanca nezdaňujú. Len ak by išlo o poskytnutie cudzieho rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho alebo športového zariadenia, hodnota tohto plnenia je zdaniteľným príjmom športovca.

ZÁVER - Iný postup je u športovca, SZČO, ktorému poskytne klub vyššie uvedené plnenia. Hodnota takto poskytnutých plnení nie je oslobodená, ani vylúčená z predmetu dane, zdaňuje sa spolu s ostatnými príjmami SZČO ako príjem podľa § 6 ZDP.

Ing. Marta Boráková