Sponzorské výdavky

Počnúc 1. januárom 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. V rámci tohto právneho predpisu sa okrem iného vytvoril nový zmluvný typ v podobe zmluvy o sponzorstve v športe. V kontexte so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. má aplikácia takejto zmluvy priniesť daňové výhody tak pre sponzorovaného (napr. športovec, športový klub) ako aj pre sponzora – napr. fyzickú osobu – živnostníka, prípadne obchodnú spoločnosť).

Podľa § 50 ods. 1 zákona o športe sa zmluvou o sponzorstve v športe sponzor zaväzuje poskytnúť priame alebo nepriame peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie (ďalej iba „sponzorské“) športovcovi, športovému odborníkovi alebo športovej organizácii, ktorí sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie (ďalej len „sponzorovaný“), a sponzorovaný sa zaväzuje využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou vykonávanou sponzorovaným. Tiež platí, že ak je sponzorovaným športovec alebo športový odborník, ktorí sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie, účelom sponzorského nesmie byť ich mzda alebo odmena za vykonávanie športu alebo inej športovej činnosti, ani úhrada nákladov na ich osobnú potrebu nesúvisiacich s vykonávaním ich športovej činnosti.

Sponzorovaný môže v zmysle spomínanej zmluvy uvádzať názov alebo obchodné meno, sídlo, logo sponzora alebo logo jeho výrobku v spojení s účelom, na ktorý bolo sponzorské poskytnuté. Náklady na uvádzanie sponzora však nesmú presiahnuť 10 % hodnoty sponzorského.

Súčasťou zmluvy o sponzorstve v športe je čestné vyhlásenie štatutárneho orgánu sponzora

o tom, že

1)  sponzor má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom,

2)  voči sponzorovi nie je vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

Ak sponzorské nebolo použité do konca obdobia, na ktoré bola zmluva o sponzorstve v športe uzavretá, alebo ak nebolo použité v súlade s dohodnutým účelom, je sponzorovaný povinný vrátiť sponzorovi nevyčerpanú sumu sponzorského alebo sumu, ktorá bola použitá v rozpore s dohodnutým účelom. Sponzor má právo žiadať informácie o použití sponzorského a doklady preukazujúce použitie sponzorského a sponzorovaný je povinný mu ich bezodkladne poskytnúť.

Zákon o športe upravuje aj povinnosť sponzorovaného priebežne zverejňovať údaje o spôsobe použitia sponzorského najneskôr do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak nevedie príjmy a výdavky sponzorského na osobitnom bankovom účte podľa § 51 ods. 5 zákona o športe. Údaje na takomto osobitnom bankovom účte musia byť bezplatne, diaľkovo a nepretržite prístupné tretím osobám a musia zobrazovať prehľad platobných operácií v rozsahu údajov o sume, dátume zaúčtovania, mene a priezvisku platiteľa, alebo ak ide o právnickú osobu, názve platiteľa, texte účtovného zápisu a variabilnom symbole. Adresu webového sídla, na ktorom sú tieto údaje zobrazené, oznámi sponzorovaný v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe Ministerstvu školstva SR, ktoré ju zverejní.

Zákon o športe priznáva sponzorovi právo od zmluvy o sponzorstve v športe odstúpiť, ak sponzorovaný používa sponzorské v rozpore s dohodnutým účelom.

Sponzorské z pohľadu príjmov

Športovci – fyzické osoby, môžu mať v zásade postavenie zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby. Od tohto ich statusu sa odvíja aj zdaňovanie prijatého sponzorského.

Na základe ustanovenia § 6 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov sa totiž medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5 spomínaného právneho predpisu zaraďujú aj príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa § 4 ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a), b) a d) a § 6 ods. 1 písm. a) až d) a § 45 zákona o športe vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Pri samostatne zárobkovo činných osobách je rozhodujúca tá skutočnosť, či daňové výdavky uplatňujú na základe jednoduchého účtovníctva, podvojného účtovníctva, daňovej evidencie alebo si vyberú paušálne výdavky. V prípade paušálnych výdavkov sa sponzorský dar zdaňuje v tom zdaňovacom období, v ktorom bude prijatý. V ostatných prípadoch sa postupuje v súlade s ustanoveniami o zisťovaní základu dane (resp. daňovej straty) zákona o dani z príjmov, zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p. (ďalej len “zákon o účtovníctve”) a súvisiacimi opatreniami Ministerstva financií SR.

V prípade, ak príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe podľa § 50 a § 51 zákona o športe, plynú profesionálnemu športovcovi, ktorý vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce alebo na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku, tieto podliehajú daňovému režimu na základe § 8 ods. 1 písm. p) zákona o dani z príjmov ako tzv. ostatné príjmy (ak samozrejme nejde o príjmy podľa § 5 až 7 zákona o dani z príjmov). V takýchto prípadoch sa za výdavky fyzickej osoby považujú všetky jej výdavky preukázateľne vynaložené na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Príjem zo zmluvy o sponzorstve v športe na obdobie presahujúce zdaňovacie obdobie, sa zahrnie do základu dane postupne v období čerpania príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe do výšky vynaložených výdavkov v príslušnom zdaňovacom období podľa § 50 ods. 3 písm. d) zákona o športe.

V prípade, ak je prijímateľom sponzorského právnická osoba (napr. občianske združenie – športový klub) je v oblasti posudzovania predmetu dane z príjmov potrebné vychádzať predovšetkým z ustanovenia § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov, na základe ktorého predmetom dane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie, sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sa dá zisk dosiahnuť, a to okrem iného aj vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe. Následne na uvedené, v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov sú od dane z príjmov právnických osôb oslobodené také príjmy daňovníkov uvedených v § 12 ods. 3 zákona o dani z príjmov plynúce z činnosti, na ktorej účel títo daňovníci vznikli alebo ktorá je ich základnou činnosťou vymedzenou osobitným predpisom, pričom okrem iných príjmov sa do tohto oslobodenia od dane nezahŕňajú ani príjmy na základe zmluvy o sponzorstve v športe.

Príklad 1

Nezisková organizácia je zameraná na športové aktivity. V roku 2025 prijala sponzorské.

Musí organizácia tieto príjmy zdaniť?

U neziskovej organizácii je príjem zo sponzorského dosiahnutého na základe zmluvy o sponzorstve v športe uzatvorenej podľa § 50 a § 51 zákona o športe podľa § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov predmetom dane. Ďalej v zmysle ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov príjmy zo sponzorského nepatria medzi oslobodené príjmy daňovníkov nezriadených alebo nezaložených na podnikanie. Uvedené príjmy patria medzi zdaniteľné príjmy aj v prípade ak im plynú v súvislosti s činnosťou, na ktorej účel títo daňovníci vznikli.

Daňový režim z pohľadu
 sponzorovaného

Spôsob zahrnovania príjmov do základu dane u daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov je obsiahnutý v rámci ustanovenia § 17 ods. 3 písm. k) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa do základu dane nezahŕňa príjem na základe zmluvy o sponzorstve v športe v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal, ak nebol použitý na úhradu daňových výdavkov. Tieto príjmy nepoužité na úhradu daňových výdavkov sa totiž zahrnujú do základu dane:

1)  postupne vo výške odpisov majetku nadobudnutého z týchto príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie odpisovaného majetku,

2)  v období čerpania sponzorského, ak tieto príjmy nesúvisia s výdavkom účtovaným v zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.

Spôsob zahrnovania príjmov do základu dane u daňovníka, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva je obsiahnutý v rámci ustanovenia § 17 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa do základu dane nezahŕňa príjem (výnos) na základe zmluvy o sponzorstve v športe použitý na obstaranie odpisovaného hmotného majetku v zdaňovacom období, v ktorom bolo o ňom účtované vo výnosoch podľa účtovných predpisov. Toto sponzorské sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 zákona o dani z príjmov alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie tohto majetku.

Na strane sponzorovaného je spôsob zahrnovania takto prijatého sponzorského identický ako v prípade prijatých dotácií. To znamená, že do základu dane sa zahŕňa sponzorské vo výške, v akej bolo použité na úhradu výdavkov sponzorovaného. Ak bol príjem zo sponzorského použitý na obstaranie odpisovaného hmotného majetku, sponzorské sa zahrnie do základu dane počas doby odpisovania tohto majetku podľa § 26 a vo výške odpisu podľa § 27 alebo § 28 alebo v pomernej časti zodpovedajúcej výške použitého príjmu na obstaranie tohto majetku. Ak je zmluva o sponzorstve v športe uzatvorená na obdobie presahujúce zdaňovacie obdobie, zahrnie sa príjem plynúci na základe tejto zmluvy do základu dane postupne v období, kedy daňovník príjem čerpal, a to v takej výške, v akej ho použil v danom zdaňovacom období v súlade s dohodnutým účelom, časovým rozvrhom a spôsobom použitia predmetu zmluvy o sponzorstve v športe.

Daňový režim
z pohľadu sponzora

Podľa § 17 ods. 19 písm. h) zákona o dani z príjmov sú výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení.

Uvedené však možno aplikovať len za predpokladu, že v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane. V tejto súvislosti je nutné upozorniť na skutočnosť, že sa nejedná o konečný základ dane, z ktorého sa vyčísli daň z príjmov, ale základ dane, ktorý je na základe § 17 ods. 38 zákona o dani z príjmov neupravený o:

•    výdavky na sponzorské dary vynaložené na základe zmluvy o sponzorstve v športe v zmysle § 17 ods. 19 písm. h) zákona o dani z príjmov,

•    členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva, ktoré nie sú daňovými výdavkami (nákladmi) na základe § 19 ods. 3 písm. n) zákona o dani z príjmov,

•    kladný rozdiel (ktorý zvyšuje základ dane) medzi skutočne uplatnenými daňovými odpismi a limitovanými daňovými odpismi osobných automobilov so vstupnou cenou vyššou ako 48 000 eur podľa ustanovenia § 17 ods. 34 zákona o dani z príjmov,

•    rozdiel (ktorý zvyšuje základ dane) medzi nájomným uplatneným v daňových výdavkoch a limitovaným nájomným pri operatívnom nájme osobných automobilov so vstupnou cenou vyššou ako 48 000 eur podľa ustanovenia § 17 ods. 35 zákona o dani z príjmov,

•    paušálnu úľavu u zamestnávateľov, ktorí poskytujú praktické vyučovanie v duálnom systéme vzdelávania na základe učebnej zmluvy v zmysle § 17 ods. 37 zákona o dani z príjmov,

•    výdavky (náklady) na reprezentáciu, ktoré nie sú daňovými výdavkami (nákladmi) na základe ustanovenia § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov.

Treba tiež upozorniť, že za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre amatérskeho športovca, ktorý vykonáva šport v zmysle § 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona o športe okrem športového reprezentanta podľa § 29 ods. 2 zákona o športe. Jednou zo zásadných podmienok na to, aby si mohol podnikateľ uplatniť sponzorské v daňovo uznateľných výdavkoch, je status osoby sponzorovaného. Príjemca sponzorského musí byť v prvom rade členom národného športového zväzu alebo národnej či medzinárodnej športovej organizácie, následne musí ísť o profesionálneho športovca, talentovaného amatérskeho športovca, trénera, inštruktora športu alebo o športovú organizáciu.

Ak príjemcom sponzorského je amatérsky talentovaný športovec podľa § 4 ods. 4 písm. b) zákona o športe, sponzor môže sponzorské poskytnuté tomuto športovcovi po splnení ustanovených podmienok zahrnúť do základu dane.

Športovým reprezentantom podľa § 29 ods. 2 zákona o športe je občan SR, ktorý bol nominovaný ako športovec za člena športovej reprezentácie národným športovým zväzom alebo inou športovou organizáciou, ktorej toto oprávnenie vyplýva z medzinárodných športových pravidiel, predpisov a rozhodnutí.

Príklad 2

Obchodná spoločnosť má záujem poskytnúť sponzorské miestnemu stolnotenisovému klubu – občianskemu združeniu. Tento klub nie je členom národného športového zväzu ani národnej či medzinárodnej športovej organizácie, tvoria ho amatérsky hráči.

Bude si môcť spoločnosť uplatniť sponzorské v daňových výdavkoch?

Ak sú finančné prostriedky poskytnuté športovcom či športovým organizáciám iným ako členom národného športového zväzu alebo národnej či medzinárodnej športovej organizácie, profesionálnym športovcom, talentovaným amatérskym športovcom, trénerom, inštruktorom športu alebo o športovým organizá­ciám, nejedná sa o sponzorské, ale ide o dar, ktorý by bol pre obchodnú spoločnosť (sponzora) daňovo neuplatniteľným výdavkom.

Príklad 3

Obchodná spoločnosť zmluvne dohodla poskytnutie sponzorského vo výške 1 000 eur, ale v zdaňovacom období 2025 bolo sponzorovanému skutočne poskytnuté sponzorské len vo výške 750 eur.

Je skutočným použitím potrebné pre účely uplatnenia daňových výdavkov chápať 750 eur alebo zmluvne dohodnutých 1 000 eur? Je pre uvedené účely dôležité, koľko z týchto 750 eur skutočne sponzorovaný použil?

Sponzor si môže do daňových výdavkov uplatniť sponzorské, len ak ho skutočne zaplatil a len vo výške preukázateľne použitej sponzorovaným v príslušnom zdaňovacom období.

Vychádzajúc z ustanovenia § 51 ods. 3 zákona o športe má sponzor právo žiadať informácie o použití sponzorského a sponzorovaný mu je povinný ich bezodkladne poskytnúť. Sponzorovanému tiež zákon ukladá povinnosť priebežne zverejňovať informácie o spôsobe použitia sponzorského najneskôr do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak nevedie príjmy a výdavky sponzorského na osobitnom bankovom účte podľa § 51 zákona o športe, ktoré sú prístupné aj tretím osobám.

Je teda zrejmé, že u sponzora môže byť sponzorské daňovým výdavkom len po zaplatení, a to v rozsahu, v akom sponzorovaný preukáže ich použitie v zdaňovacom období v zmysle uvedeného (v tomto prípade do výšky 750 eur ak ich sponzorovaný aj skutočne použil). Dôležitou podmienkou je aj vykázanie kladného základu dane obchodnej spoločnosti (sponzora) v príslušnom zdaňovacom období.

Príklad 4

Akciová spoločnosť uzatvorila sponzorskú zmluvu podľa zákona č. 440/2015 Z. z. o športe na obdobie od 1. októbra 2025 do 31. augusta 2026 na sumu 3 500 €. V novembri 2025 sponzorovaný použil 1 620 € z poskytnutej sumy podľa účelu dohodnutého v zmluve o sponzorstve v športe (na tréningové sústredenie športovca vrátane nákladov na trénera, náklady na štartovné na kvalifikačných turnajoch vrátane ubytovania a stravy).

Akú sumu sponzorského si môže akciová spoločnosť v roku 2025 uplatniť v daňových výdavkoch?

Pri uplatnení daňových výdavkov sponzora – daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva, daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva a daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, je potrebné rešpektovať osobitný postup uvedený v § 17 ods. 19 písm. h) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sponzor si môže do daňových výdavkov uplatniť sponzorské, len ak ho skutočne zaplatil a len vo výške preukázateľne použitej sponzorovaným v príslušnom zdaňovacom období. Tieto výdavky sú ešte limitované v nadväznosti na vykázanie kladného základu dane v príslušnom zdaňovacom období, preto v prípade vykázania daňovej straty alebo nulového základu dane sa suma sponzorského u sponzora v rozsahu podľa jeho skutočného použitia nepovažuje za daňový výdavok. Zároveň je ustanovené obmedzenie na uznanie sponzorského do daňových výdavkov len v prípade jeho poskytnutia vymedzenému okruhu športovcov.

Ak sponzor uzatvoril zmluvu o sponzorstve v športe v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o športe na obdobie od 1.októbra 2025 do 31. augusta 2026 na sumu 3 500 € a v novembri 2025 sponzorovaný použije 1 620 € z poskytnutej sumy, potom táto suma bude daňovým výdavkom sponzora v roku 2025, ak ju sponzor skutočne zaplatil v roku 2025, ďalej ak túto sumu sponzorovaný preukázateľne použil na dohodnutý účel v roku 2025, a to v dohodnutom časovom rozvrhu a spôsobom dohodnutým v uzatvorenej zmluve o sponzorstve v športe. Uvedené však bude platiť len vtedy, ak budú dodržané aj ostatné podmienky ustanovené v § 17 ods. 19 písm. h) zákona o dani z príjmov, t. j. sponzor vykáže za rok 2025 kladný základ dane a sponzorovaný športovec nie je športovcom, ktorý je určený v § 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona o športe okrem športového reprezentanta podľa § 29 ods. 2 zákona o športe.