Spoločné obecné úrady,

funkcia a význam

Spoločné obecné úrady predstavujú jednu z možností, prostredníctvom ktorej sa môžu malé obce zjednotiť v záujme výkonu úloh štátnej správy, ktoré im boli zverené právnou úpravou. Pritom ich vznikom nedochádza k strate právnej subjektivity obcí, ktoré využívajú úlohy spoločného obecného úradu.

Preto patria spoločné obecné úrady, v porovnaní so zlučovaním obcí, k využívaným variantom výkonu decentralizovaných kompetencií štátnej správy. Uvedené platí napríklad aj preto, že hlavne malé obce mali problémy v súvislosti s napĺňaním decentralizovaných kompetencií. Spoločné obecné úrady sú výsledkom procesu decentralizácie verejnej správy, ktorý bol podstatným pre prenos jednotlivých kompetenčných okruhov štátnej správy na samosprávu.

VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA DECENTRALIZÁCIE VEREJNEJ SPRÁVY

Proces decentralizácie verejnej správy predstavuje podstatnú reformu verejnej správy, ktorá znamená presun kompetencií predovšetkým miestnej štátnej správy na miestnu a regionálnu samosprávu. Uvedený proces reformy verejnej správy si aj v súčasnosti vyžaduje podstatné zmeny vo funkčnom a organizačnom zabezpečení samosprávy, ktorá si musela navyknúť na mnohé rozhodovacie procesy, ktoré sa predtým rozvíjali v štátnej správe a teraz musia byť vykonávané v rámci samosprávy. Tak napríklad určité procesy v súvislosti s vnútornou správou, napríklad niektoré registračné úkony predtým vykonávala štátna správa, aktuálne sú vykonávané samosprávou.

Samospráva v súvislosti s decentralizáciou verejnej správy musela prejsť aj určitými organizačnými zmenami, napríklad v rámci jej organizácie sa museli zriadiť špecifické organizačné súčasti, napríklad spoločné obecné úrady, ktoré boli organizačne napojené na obec, v rámci ktorej pôsobili, ale museli efektívne spolupracovať aj s ostatnými obcami, zmluvnými stranami zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu, v záujme napĺňania ich úloh decentralizovanej verejnej správy.

Jednotlivé obce a mestá taktiež museli finančne zabezpečiť výkon decentralizovaných kompetencií, čo si vyžadovalo dodatočné finančné náklady, ktoré mal samospráve finančne kompenzovať predovšetkým štát, ale nestalo sa tak v požadovanom rozsahu, čo spôsobuje, že vyvstávajú otázky v súvislosti s procesom fiškálnej decentralizácie, ktorá mala ísť paralelne s decentralizáciou verejnej správy v právnej rovine, nakoľko tento proces je obsiahnutý v našom platnom práve.

Rámcová právna úprava decentralizácie verejnej správy je rozdelená do týchto prácnych predpisov:

•    Ústava Slovenskej republiky ustanovuje právne predpoklady pre proces decentralizácie verejnej správy v čl. 70 a 71. V čl. 71 sa konštatuje, že prostredníctvom zákona je možné preniesť na miestnu a regionálnu samosprávu napĺňanie a výkon úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy však uhrádza štát, preto je potrebné, aby sa vykonal komplexný proces fiškálnej decentralizácie verejnej správy. Samospráva ale nemá v právnom poriadku zakotvený účinný ústavnoprávny mechanizmus, ktorý by bol uplatniteľný v prípade, že štát neposkytuje samospráve dostatočné finančné prostriedky. V Ústave Slovenskej republiky sa taktiež konštatuje, že výkon prenesenej štátnej správy riadi a kontroluje vláda Slovenskej republiky. Podrobnosti v tomto smere ustanovuje príslušný zákon, ktorý vykonáva ústavnoprávnu úpravu.

•    Týmto zákonom je zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), ktorý je rámcovou právnou úpravou. Všeobecným základom pre proces decentralizácie verejnej správy je ustanovenie § 5 zákona o obecnom zriadení, ktoré konštatuje kritériá pre tento proces a tými sú racionálnosť a efektívnosť výkonu kompetencií. Uvedený zákon o obecnom zriadení taktiež rieši možný problematický prípad, keď miestna samospráva nevykonáva zákonom uložené kompetenčné okruhy. Pokiaľ sa tak deje počas 6 mesiacov, tak okresný úrad vyzve príslušnú samosprávu na zjednanie nápravy. Pokiaľ je takáto písomná výzva okresného úradu neúčinná, tak koná ten subjekt štátnej správy, ktorý má konať podľa osobitného predpisu, napríklad podľa Stavebného zákona, školského zákona, zákona o správnom konaní a podobne.

•    Predpisom, ktorý rámcovou formou ustanovuje proces decentralizácie verejnej správy v prípade miestnej a regionálnej samosprávy je zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v znení neskorších predpisov, ktorý obsahuje vecné oblasti, ich výpočet, ktoré prechádzajú na obce a vyššie územné celky.

•    Výkon úloh spoločného obecného úradu na úseku delegovaných kompetencií je diferencovaný do veľkého počtu osobitných právnych predpisov. Ide pritom napríklad o tieto osobitné právne predpisy: zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve v znení neskorších predpisov, zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre správu školstva delegovanú na samosprávu; pre opatrovateľskú službu platí napríklad zákon č. 448/2008 Z. z. sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov; pre sféru územného plánovania a stavebného poriadku je to zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“).

právnym základom pre fungovanie spoločného obecného úradu je zmluva o zriadení spoločného obecného úradu. Uvedená zmluva musí spĺňať jednotlivé formálne a obsahové náležitosti, ktoré ustanovuje zákon o obecnom zriadení a ktoré sú dane kogentnou právnou úpravou. Pritom zmluva o zriadení spoločného obecného úradu je správnou dohodou, ktorú podpisujú jednotliví starostovia obcí, ktorí jej podpisom súhlasia s tým, aby sa jednotlivé úkony spoločného obecného úradu vykonávali odborne erudovanými zamestnancami, ktorí sú zamestnancami obce, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu.

Procesný postup prijímania zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu

Procesný postup prijímania zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu ustanovuje platná právna úprava prostredníctvom § 20a ods. 4 zákona o obecnom zriadení, pričom ide o ustanovené kritériá týkajúce sa procesu jej vzniku.

Ide o tieto procesnoprávne atribúty:

•    súhlas obecných zastupiteľstiev jednotlivých obcí, ktoré sú zmluvnými stranami zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu,

•    proces podpisovania zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu starostami jednotlivých obcí, ktoré sú zmluvnými stranami zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu.

V prípade súhlasu obecných zastupiteľstiev

jednotlivých obcí platí, že pre schválenie uznesenia je potrebné špecifické kvórum, ktoré je veľmi prísne, vyžaduje sa nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, kým pri ostatných „obyčajných“ uzneseniach obecného zastupiteľstva je podľa § 12 ods. 7 zákona o obecnom zriadení potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov, preto ustanovenie § 20a ods. 4 zákona o obecnom zriadení je teda špeciálnou právnou úpravou v komparácii so všeobecnou úpravou rozhodovacej činnosti obecných zastupiteľstiev pri vydávaní uznesenia.

V súvislosti s následným podpisovaním zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu platí, že ju môžu podpisovať primárne starostovia jednotlivých obcí, zástupcovia starostu na základe písomného poverenia podľa § 13b ods. 3 zákona o obecnom zriadení alebo zamestnanec obce písomne poverený starostom obce podľa § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení.

Pokiaľ zástupca starostu obce alebo zamestnanec obce nemajú písomné poverenie od starostu obce, ich prípadný podpis na zmluve o zriadení spoločného obecného úradu nebude spôsobovať právne účinky a nebude mať právny význam.

Preto platí, že zástupca starostu obce nemôže automaticky vystupovať v pozícii štatutárneho zástupcu obce, ale potrebuje písomné poverenie od starostu obce na konkrétny právny úkon, teda aj na podpis zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu.

V kontexte uvedených súvislostí platí, že § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení neustanovuje taxatívne odborné, vzdelanostné predpoklady a predpoklady týkajúce sa praxe, ktoré musí spĺňať zamestnanec obce, ktorý má byť starostom obce písomne poverený jeho zastupovaním. Podľa v súčasnosti platnej dikcie § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení je totiž možné, aby starosta obce napríklad poveril rozhodovaním v stavebnom konaní zamestnanca obce, ktorý má odbornosť pre výkon manuálnych prác, pričom v tomto konaní sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a právnych povinnostiach účastníkov stavebného konania. Taktiež treba z vecného a právneho hľadiska doriešiť problematiku zastupovania starostu obce, napríklad okamih zániku písomného poverenia starostu obce, ktoré starosta obce udelil zamestnancovi obce na vykonanie právneho úkonu.

Podpis starostu obce na zmluve o zriadení spoločného obecného úradu musí byť potvrdený odtlačkom úradnej okrúhlej pečate s erbom obce a nie so štátnym znakom, nakoľko medziobecná spolupráca aj medziobecná spolupráca v záujme napĺňania decentralizovaných pôsobností je originálnou právomocou samosprávy.

V súvislosti s vyhotovením písomného poverenia na uzatvorenie právneho úkonu zákon o obecnom zriadení neustanovuje, a to ani prostredníctvom demonštratívneho výpočtu, jednotlivé obsahové náležitosti takéhoto písomného poverenia. Preto je záležitosťou uváženia starostu obce, ktorý takéto písomné poverenie vyhotovuje, čo bude obsahovať. Uvedené písomné poverenie by však malo presne ustanovovať rozsah takéhoto poverenia, teda na aký právny úkon sa takéto písomné poverenie vzťahuje.

Obsahové náležitosti zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu

Podľa § 20a ods. 2 a 3 zákona o obecnom zriadení musí zmluva o zriadení spoločného obecného úradu obligatórne obsahovať tieto náležitosti:

•    označenie účastníkov zmluvy,

•    vymedzenie predmetu zmluvy,

•    vymedzenie času, na ktorý sa uzatvára,

•    práva a povinnosti účastníkov zmluvy,

•    podiel každej obce na hodnotách získaných spoločnou činnosťou,

•    spôsob využitia stavby, ak je predmetom zmluvy,

•    spôsob odstúpenia od zmluvy a vyporiadania majetkových a finančných záväzkov spoločného obecného úradu.

Rovnako musí zmluva o zriadení spoločného obecného úradu obsahovať:

•    určenie sídla spoločného obecného úradu; ak spoločný obecný úrad zabezpečuje prenesený výkon štátnej správy pre obec, ktorá ho uskutočňuje podľa osobitného predpisu aj pre iné obce, je jeho sídlom táto obec,

•    určenie počtu zamestnancov,

•    spôsobu financovania jeho nákladov a jeho organizáciu,

•    určenie starostu, ktorý bude štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych veciach týkajúcich sa spoločného obecného úradu a v pracovnoprávnych veciach týkajúcich sa jednotlivých zamestnancov v spoločnom obecnom úrade.

Podstatnou špecifickou obsahovou náležitosťou zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu je určenie jeho sídla.

Preto si starostovia obcí musia v tejto zmluve zvoliť obec, ktorej zamestnanci budú vykonávať úlohy spoločného obecného úradu.

V súvislosti s určením mechanizmu financovania nákladov spoločného obecného úradu zákon o obecnom zriadení len určuje, že má byť uvedený v zmluve o zriadení spoločného obecného úradu, neustanovuje však, a to ani demonštratívnym výpočtom, aký mechanizmus by mohol byť stanovený. Preto si samotné obce, zmluvné strany zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu musia stanoviť tento mechanizmus úhrady nákladov, ktoré vznikli. Tak napríklad sa môžu podieľať na úhrade nákladov spoločného obecného úradu podľa počtu vybavených záležitostí prenesenej štátnej správy, podľa počtu obyvateľov, podľa rozlohy obce alebo iného kritéria. Spoločnému obecnému úradu môžu vznikať napríklad náklady v súvislosti s personálnym, materiálnym, technickým zabezpečením chodu spoločného obecného úradu, pričom na ich finančnej kompenzácii sa musia podieľať aj ostatné obce, zmluvné strany zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu. Preto je vhodné, aby zmluva o zriadení spoločného obecného úradu stanovovala aj jednotlivé druhy nákladov, ktoré vznikli spoločnému obecnému úradu, resp. obci, ktorá je jeho sídlom.

Organizácia spoločného obecného úradu má byť predmetom zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu, v tejto zmluve sa však majú riešiť len rámcové organizačné aspekty. Tak napríklad môže ísť o vzťahy sídla spoločného obecného úradu k jednotlivým obciam, ktoré sú zmluvnými stranami zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu.

Jednotlivé konkrétnosti týkajúce sa organizácie spoločného obecného úradu, napríklad vzťah vedúce spoločného obecného úradu k starostovi obce, ktorá je jeho sídlom odporúčam ponechať na organizačný poriadok spoločného obecného úradu, ktorý je vnútorným predpisom, má teda obmedzenú pôsobnosť len na obec, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu.

Určenie štatutára spoločného obecného úradu

je podstatnou obsahovou náležitosťou zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu. Ide o starostu obce, ktorý môže robiť potrebné právne úkony a v súvislosti so záležitosťami spoločného obecného úradu má aj pracovnoprávne oprávnenie, napríklad rozhoduje o vzniku, zmene alebo zániku pracovného pomeru zamestnancov, ktorí pracujú v obci, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu.

V súvislosti s uvedeným odporúčam, aj keď to zákon o obecnom zriadení výslovne neustanovuje, aby bol štatutárom spoločného obecného úradu v zmluve o zriadení spoločného obecného úradu stanovený starosta obce, ktorá je jeho sídlom.

V inakšom prípade totiž dôjde k tomu, že iný starosta obce nemá oprávnenie zamestnávateľa podľa Zákonníka práce, nakoľko nemá s týmto zamestnancom podpísanú pracovnú zmluvu, ani dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Určovanie pokynov by teda v tomto prípade nebolo v súlade so Zákonníkom práce a preto je aj otázne, či musia zamestnanci obce, ktorí plnia úlohy spoločného obecného úradu rešpektovať pokyny starostu obce, ktorý nemá pozíciu nadriadeného v danom prípade.

Spoločný obecný úrad zabezpečuje písomnú agendu pre jednotlivé obce, ktoré podpísali zmluvu o zriadení spoločného obecného úradu. Pritom však nemá rozhodovaciu právomoc a právnu subjektivitu. Uvedené sa prejavuje napríklad v tom, že spoločný obecný úrad síce môže vyhotoviť stavebné povolenie, podpísať ho však musí ten starosta obce, ktorému stavebný zákon priznáva právne postavenie stavebného úradu v konkrétnom prípade.

V kontexte uvedeného platí, že spoločný obecný úrad nemôže vystupovať v právnych vzťahoch, ale môže zabezpečiť realizáciu jednotlivých úkonov v jednotlivých konaniach podľa osobitnej právnej úpravy. Tak napríklad môže organizovať miestne zisťovania za účelom zistenia skutkového stavu veci pri výkone decentralizovanej verejnej správy. Význam spoločných obecných úradov teda spočíva v tom, že sa tým zefektívňuje výkon decentralizovanej verejnej správy hlavne v prípade malých obcí, ktoré nemajú dostatočné, predovšetkým personálne zabezpečenie procesov decentralizovanej verejnej správy.

Vzhľadom na veľký okruh kompetencií, ktoré podľa právnej úpravy prešli na samosprávu a ktoré vykonávajú spoločné obecné úrady, vyberám len niektoré z nich, a to: úsek školstva, stavebného a kolaudačného konania a opatrovateľskej služby.

Podstatným dôsledkom procesu decentralizácie verejnej správy v oblasti školstva je predovšetkým prechod zriaďovateľskej pôsobnosti zo štátnej správy na miestnu a regionálnu samosprávu. Uvedený prechod zriaďovateľskej pôsobnosti sa prejavuje v tom, že zriaďovateľmi základných škôl sú obce a mestá a stredných škôl vyššie územné celky, teda regionálna samospráva. Významným oprávnením vyplývajúcim z prechodu zriaďovateľskej pôsobnosti je aj to, že riaditeľa základnej školy vymenúva a odvoláva starosta obce na základe návrhu rady školy.

Spoločný obecný úrad môže v rámci správy školstva spracovávať odborné podklady pre správu škôl a školských zariadení, pre rokovanie obecného zastupiteľstva, prípadne pre ostatné orgány štátnej správy pre prípad poskytnutia dotácií na fungovanie škôl z Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Konkrétnu žiadosť o poskytnutie dotácie pre školu v zriaďovateľskej pôsobnosti obce však musí podpísať starosta obce, nemôže ju podpísať zodpovedný zamestnanec spoločného obecného úradu, nakoľko spoločný obecný úrad nemá právnu subjektivitu.

V stavebnom konaní plní spoločný obecný úrad podstatné úlohy administratívneho významu. Napríklad spoločný obecný úrad môže prijať žiadosť o vydanie stavebného povolenia, môže vyhotovovať výzvy, upovedomenia dotknutým účastníkom stavebného konania, že sa začalo stavebné konanie, spracovávať námietky v rámci stavebného konania, v prípade líniovej stavby môže spoločný obecný úrad zabezpečiť zverejnenie upovedomenia o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou, taktiež môže zabezpečiť miestne zisťovanie skutkového stavu veci v rámci konkrétneho stavebného konania. Správny poplatok, ktorý sa platí v súvislosti so začatím stavebného konania však nemôže prijať spoločný obecný úrad, ale obec, ktorá je oprávneným stavebným úradom a má právnu subjektivitu. V súlade so zákonom je však prípad, keď správny poplatok príjme obec, ktorá je stavebným úradom v konkrétnom stavebnom konaní, táto ho však na základe zmluvy o zriadení spoločného obecného úradu zašle na účet obce, v ktorej sídli spoločný obecný úrad, a to v záujme úhrady nákladov spoločného obecného úradu a v súlade so zmluvou o zriadení spoločného obecného úradu.

Spoločný obecný úrad taktiež môže vyhotoviť stavebné povolenie, ale nemôže ho podpísať zodpovedný zamestnanec obce, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu a ani starosta obce, v ktorom sídli spoločný obecný úrad, ktorý vykonáva úkony v konaní, ale len ten starosta obce, ktorá má právne postavenie stavebného úradu v stavebnom konaní podľa stavebného zákona a osobitnej právnej úpravy.

V rámci kolaudačného konania môže spoločný obecný úrad v súlade so stavebným zákonom plniť nasledovné úlohy:

•    prijímanie žiadostí o vydanie kolaudačného rozhodnutia, zabezpečenie ich zaprotokolovania, vyhotovenie potrebných podkladov pre riadny výber správneho poplatku v prospech obce, ktorá je príslušná na vydanie kolaudačného rozhodnutia,

•    komplexne posúdenie skutkového a právneho stavu, teda hlavne toho, či boli splnené všetky požiadavky ustanovené stavebným zákonom, predovšetkým, či stavba bola zhotovená v súlade s projektovou dokumentáciou a podmienkami, ktoré si určil stavebný úrad v stavebnom rozhodnutí. V rámci záveru tejto fázy konania môže zodpovedný zamestnanec obce, ktorá je sídlom spoločného obecného úradu vyhotoviť predbežné zhodnotenie, či stavba bola postavená v súlade so stavebným povolením a pokiaľ nebola, tak v akom ohľade nebol dodržaný postup,

•    vyhotovovanie komplexnej písomnej agendy v súvislosti s oznamovaním o začatí kolaudačného konania, predovšetkým informovať účastníkov kolaudačného konania a dotknuté orgány verejnej správy o jeho začiatku, v prípade ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním organizovanie každej aktivity, ktorá s tým súvisí, vyhotovenie protokolu o ústnom pojednávaní,

•    vykonáva jednotlivé akty súčinnosti voči účastníkom kolaudačného konania, prípadne voči dotknutým inštitúciám verejnej správy, ktoré vykonávajú posúdenie skutkového a právneho stavu v kolaudačnom konaní,

•    pokiaľ došlo k ukončeniu kolaudačného konania a sú splnené podmienky pre vydanie kolaudačného rozhodnutia, tak zamestnanci, ktorí vykonávajú úlohy spoločného obecného úradu zabezpečia písomné vyhotovenie rozhodnutia v kolaudačnom konaní, ktoré sa odošle na podpis starostovi obce, ktorá je na to príslušná. Prostredníctvom spoločného obecného úradu je možné zabezpečiť riadne doručenie písomného vyhotovenia kolaudačného rozhodnutia subjektom, ktorým má byť doručené podľa právnej úpravy,

•    v prípade podnetov od iných subjektov, ktoré oznamujú nedodržiavanie podmienok užívania stavby podľa kolaudačného rozhodnutia môžu zamestnanci obce, ktorí vykonávajú úlohy spoločného obecného úradu preveriť opodstatnenosť takéhoto oznámenia. Musia ale mať písomné poverenie od starostu obce, ktorá je príslušným subjektom s rozhodovacou právomocou.

Oblasť opatrovateľskej služby

V rámci výkonu opatrovateľskej služby v oblasti verejného sektora plní spoločný obecný úrad tieto úlohy: prijímanie podnetov od obyvateľov obce o pridelenie opatrovateľskej služby; vyhodnotenie argumentov ohľadne odkázanosti na opatrovateľskú službu, prípadne miestne zisťovanie za účelom zistenia opodstatnenosti žiadosti o pridelenie opatrovateľskej služby; vyhotovovanie rozhodnutia o pridelení opatrovateľskej služby; vykonávanie kontrol v zariadeniach sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, ale len za predpokladu, že na takúto kontrolu vydá písomné poverenie starosta obce, ktorá má zriaďovateľskú pôsobnosť vzťahujúce sa na zariadenie, v ktorom sa poskytujú služby opatrovateľskej služby.

Záver – Spoločné obecné úrady sú výsledkom snahy jednotlivých obcí o efektivitu výkonu prenesených úloh verejnej správy. Jednotlivé úlohy spoločných obecných úradov vyplývajú z právnej úpravy a sú konkretizované v zmluve o zriadení spoločného obecného úradu. Vzhľadom na nedostatočnú právnu úpravu sú určité organizačné otázky upravené aj v organizačnom poriadku spoločného obecného úradu. Pritom platí, že zmluva o zriadení spoločného obecného úradu musí spĺňať určité obsahové náležitosti, ktoré ustanovuje zákon o obecnom zriadení a ktoré sú dané kogentnou právnou úpravou. Rámec aktivít spoločného obecného úradu je ustanovený osobitnou právnou úpravou v komplexnom rozsahu.

Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.

K problematike Verejná správa sme publikovali:

• Zákonník práce (zák. č.311/2001 Z. z.), Zákon o BOZP (zák. č. 124/2006 Z. z.), Zákon o pedagogických zamestnancoch- (zák. č. 317/2009 Z. z.) - Zákony IIIA/2018

• Zákon o cestovných náhradách (zák. č. 283/2002 Z. z.), Zákon o dani z príjmov (zák. č. 595/2003 Z. z.)
- Zákony IA /2018

• Zákon o štátnej službe - (zák. č.55/2017 Z. z.), Školský zákon (zák. č.245/2008 Z. z.) Zákon o obecnom zriadení (zák. č. 369/1990 Zb.)
- Zákony V/2018

• Zákon o sociálnych službách (zák. č. 448/2008 Z.z.) - Zákony IIIB/2018

• Stavebný zákon (zák. č. 50/1976 Z.b)
- Zákony IV/2018

• Občianske združenia – PaM 3-4/2018

• Správa miestnej dane- postup obce – PaM 2/2018

• Zmeny v rozpočtovej politike v roku 2018
– PaM 1/2018