Pripočítateľná položka na r. 43 DP

• sponzorské [§ 17 ods. 19 písm. h) ZDP]

Podľa § 50 zákona o športe sa zmluvou o sponzorstve v športe sponzor zaväzuje poskytnúť priame alebo nepriame peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie (ďalej len „sponzorské“) športovcovi, športovému odborníkovi (trénerovi a inštruktorovi v športe) alebo športovej organizácii (ďalej len „sponzorovaný“) a sponzorovaný sa zaväzuje umožniť sponzorovi spájať názov alebo obchodné meno sponzora alebo označenie sponzora alebo jeho výrobku so sponzorovaným a využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou. Ak je sponzorovaným športovec alebo určený športový odborník účelom sponzorského nesmie byť ich mzda alebo odmena za vykonávanie športu alebo inej športovej činnosti.

Sponzorovaný môže uvádzať názov alebo obchodné meno, sídlo, logo sponzora alebo logo jeho výrobku v spojení s účelom, na ktorý bolo sponzorské poskytnuté. Náklady na uvádzanie sponzora nesmú presiahnuť 10 % hodnoty sponzorského.

Zmluva o sponzorstve v športe sa uzatvára v písomnej forme a musí obsahovať tieto podstatné náležitosti

a)  identifikačné údaje zmluvných strán,

b)  obdobie trvania zmluvy, najviac do konca štvrtého roku nasledujúceho po roku, v ktorom bola sponzorovanému poskytnutá prvá časť sponzorského,

c)  spôsob zániku zmluvy,

d)  účel a rozsah sponzorského vrátane časového rozvrhu a spôsobu jeho poskytnutia a použitia,

e)  podmienky, ktoré musí sponzorovaný splniť na poskytnutie sponzorského vrátane lehoty na oznámenie ich splnenia.

Sponzor je oprávnený od zmluvy o sponzorstve v športe odstúpiť, ak sponzorovaný používa sponzorské v rozpore s dohodnutým účelom.

Zmluvu o sponzorstve v športe, jej zmeny a doplnenia zverejní sponzorovaný najneskôr do 30 dní odo dňa jej podpisu oboma zmluvnými stranami. Zmluva o sponzorstve v športe sa zverejňuje.

Ak sponzorské nebolo použité do konca obdobia, na ktoré bola zmluva o sponzorstve v športe uzavretá, alebo ak nebolo použité v súlade s dohodnutým účelom, je sponzorovaný povinný vrátiť sponzorovi nevyčerpanú sumu sponzorského alebo sumu, ktorá bola použitá v rozpore s dohodnutým účelom.

Sponzor má právo žiadať informácie o použití sponzorského a doklady preukazujúce použitie sponzorského a sponzorovaný je povinný mu ich bezodkladne poskytnúť.

Sponzorovaný je povinný priebežne zverejňovať informácie o spôsobe použitia sponzorského najneskôr do 25. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak nevedie príjmy a výdavky sponzorského na osobitnom bankovom účte.

Podľa § 17 ods. 19 písm. h) súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe, uzatvorenej podľa § 50 a 51 zákona o športe, poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane. Za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca, ktorý je určený v § 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona o športe okrem športového reprezentanta podľa § 29 ods. 2 zákona o športe.

Do daňových výdavkov sponzora nie je možné uplatniť sponzorské, ktoré bolo poskytnuté amatérskemu športovcovi vykonávajúcemu svoju športovú činnosť na základe

–   zmluvy o amatérskom vykonávaní športu [ustanovenie § 4 ods. 4 písm. a) zákona o športe],

–   dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru [§ 4 ods. 4 písm. c) zákona o športe] alebo

–   bez písomnej zmluvy na základe registrácie za športovú organizáciu [§ 4 ods. 4 písm. d) zákona o športe].

Príklad 2

Daňovník podnikateľ poskytol sponzorské vo výške 10 000 eur profesionálnemu športovcovi na nákup športových pomôcok. Športovec toto sponzorské celé vyčerpal a preto sponzor si mohol celú výšku sponzorského ponechať v daňových výdavkoch.

Po uzavretí účtovných kníh však zistil, že vykazuje daňovú stratu. Z uvedeného dôvodu v nadväznosti na § 17 ods. 19 písm. h) ZDP, musí celú výšku sponzorského vylúčiť z daňových výdavkov, t.j. uvedie ju na r. 43 daňového priznania ako pripočítateľnú položku.

• obstaraný automobil vo vstupnej cene 48 000 eur [§ 17 ods. 34 ZDP]

Úprava základu dane sa týka nielen obstaraného auta, ale aj auta prenajatého a v podstate znamená obmedzenie možnosti uplatňovania výdavkov pri osobnom automobile zahrnutom do obchodného majetku, ktoré má vstupnú cenu 48 000 eur a viac. Toto obmedzenie sa netýka všetkých daňovníkov, ale len tých ktorý nedosiahnu zákonom stanovenú výšku základu dane resp. vykážu daňovú stratu. Ak stanovenú výšku základu dane dosiahnu, potom si môžu uplatniť celú výšku výdavkov na obstaranie resp. prenajatie takéhoto vozidla do daňových výdavkov.

V § 17 ods. 34 ZDP sa úprava týka priamo osobného automobilu, ktorý bol obstaraný a jeho vstupná cena je 48 000 eur a viac.

Predmetné obmedzenie vychádza z testovania vykázaného základu dane v daňovom priznaní voči úhrnu daňových odpisov vypočítaných z limitovanej ceny 48 000 eur v danom zdaňovacom období z týchto osobných automobilov.

Automaticky sa neobmedzuje uplatňovanie daňových odpisov z osobných automobilov so vstupnou cenou viac ako 48 000 eur. Aj zo vstupnej ceny nad túto hranicu si daňovník bude môcť uplatniť daňové odpisy, ak vykáže základ dane aspoň vo výške ročného daňového odpisu zo sumy 48 000 eur, t.j. vo výške 12 000 eur. Ak základ dane nedosiahne aspoň túto minimálnu úroveň, zvýši sa o rozdiel medzi skutočne už uplatnenými daňovými odpismi v daňových výdavkoch a odpismi z limitovanej ceny 48 000 eur.

Podľa uvedenej úpravy ZDP sa základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 (príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu) daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 (osobné automobily) so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac podľa § 19 ods. 3 písm. a) a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur spôsobom podľa § 27, ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur.

Uvedené znamená, že ak

–   základ dane daňovníka > = násobok počtu automobilov so VC >= 48 000 eur a sumy 12 000 eur (ročný odpis z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur) – úprava § 17 ods. 34 ZDP sa nevykoná

–   základ dane daňovníka < násobok počtu automobilov so VC >= 48 000 eur a sumy 12 000 eur (ročný odpis z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur) – úprava § 17 ods. 34 ZDP sa vykoná

Predmetná úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa osobných automobilov, ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci. Takýto prenajímateľ má upravené obmedzenie uplatňovaných odpisov len do výšky dosahovaných príjmov z prenájmu hmotného a nehmotného majetku podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP.

Príklad 3

Obstarané auta začiatkom roka

Daňovník v januári 2021 obstará osobný automobil v hodnote 72 000.

Podľa znenia zákona, ak daňovníkov základ dane

1. > = 12 000, t.j. ročný odpis z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur – úprava základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP sa nevykoná

2. < 12 000 – úprava podľa § 17 ods. 34 ZDP sa vykoná

Úprava základu vykonaná podľa § 17 ods. 34 ZDP je prvou úpravou, ktorá sa u daňovníka, fyzickej osoby, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, vykoná cez pripočítateľné položky k základu dane daňovníka v rámci bežného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa podáva daňové priznanie.

U daňovníka, fyzickej osoby, ktorý účtuje v sústave JÚ alebo vedie daňovú evidenciu, sa pripočítateľné a odpočítateľné položky v rámci bežného zdaňovacieho obdobia neuplatňujú, nakoľko daňovník do daňového priznania prenáša už len príjmy, ktoré skutočne vchádzajú do základu dane a výdavky, ktoré skutočne ovplyvňujú daňové výdavky. Uvedené vyplýva napr. z § 8 ods. 4 postupov pre JÚ, kde v rámci účtovných uzávierkových účtovných operácií upravuje všetky uhradené príjmy a výdavky zaúčtované v peňažnom denníku o príjmy, resp. výdavky, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov alebo sa zahrnú do základu dane z príjmov vo výške a v zdaňovacom období v súlade s ustanoveniami ZDP.

V tomto prípade sa na r. 43 daňového priznania za rok 2021 uvedie suma 6 000 eur ako pripočítateľná položka k základu dane.

Príklad 4

Daňovníci A a B si kúpili auto v hodnote 54 540 eur s DPH. Daňovník A je platiteľom DPH a daňovník B nie je platiteľom DPH. Vzťahuje sa na nich povinnosť úpravy základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP?

Vzhľadom na skutočnosť, že DPH nie je predmetom dane a u platiteľa dane nie je súčasťou vstupnej ceny, daňovník A, ktorého vstupná cena auta je 45 450 eur bez DPH nemusí vykonávať úpravu podľa § 17 ods. 34 ZDP. U daňovníka, ktorý nie je platiteľom DPH, je DPH súčasťou vstupnej ceny (§ 25 ods. 5 ZDP) a preto musí pri stanovení základu dane prihliadať aj na ustanovenie § 17 ods. 34 ZDP (vstupná cena auta presahuje sumu 48 000 eur – je vo výške 54 540 eur).

• prenajatý automobil vo vstupnej cene 48 000 eur [§ 17 ods. 35 ZDP]

Aj toto obmedzenie vychádza z testovania vykázaného základu dane v daňovom priznaní voči úhrnu limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období a uplatňuje sa v prípade prenajatých áut so vstupnou cenou 48 000 eur a viac. Uvedenú úpravu obsahuje ustanovenie § 17 ods. 35 ZDP.

Podľa tohto ustanovenia sa základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, zvýši o rozdiel medzi úhrnom uplatneného nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac a súčtom násobkov počtu týchto prenajatých osobných automobilov a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období, ak tento základ dane je nižší ako súčet násobkov počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období.

Základ dane sa upraví o rozdiel medzi

•    úhrnom uplatneného nájomného v zdaňovacom období z áut vo vstupnej cene 48 000 eur a viac a

•    limitovaného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu

vtedy, ak

–   základ dane daňovníka > = súčin počtu automobilov a ročného nájomného (pomernej časti) vo výške 14 400 eur (ročný odpis z limitu 48 000 eur zvýšeného o 20 %-nú ziskovú prirážku) – úprava § 17 ods. 35 ZDP sa nevykoná,

–   základ dane daňovníka < súčin počtu automobilov a ročného nájomného (pomernej časti) vo výške 14 400 eur (ročný odpis z limitu 48 000 eur zvýšeného o 20 %-nú ziskovú prirážku) – úprava § 17 ods. 35 ZDP sa vykoná.

Príklad 5

Prenajatý osobný automobil začiatkom roka

Daňovník v januári 2021 prenajme osobný automobil formou operatívneho prenájmu, za ktoré platí ročné nájomné 18 000 eur. Hodnota, za ktorú prenajímateľ obstaral auto je 60 000 eur. Nájomný vzťah je dohodnutý na 4 roky.

Podľa znenia zákona, ak daňovníkov základ dane

1. > = 14 400 eur (ročný odpis z limitu 48 000 eur zvýšeného o 20 %-nú ziskovú prirážku) – úprava § 17 ods. 35 ZDP sa nevykoná

2. < 14 400 eur (ročný odpis z limitu 48 000 eur zvýšeného o 20 %-nú ziskovú prirážku)– úprava § 17 ods. 35 ZDP sa vykoná

Úprava základu vykonaná podľa § 17 ods. 35 ZDP je ďalšou úpravou (aj § 17 ods. 34 ZDP), ktorá sa u daňovníka, fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorá vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, vykoná cez pripočítateľné položky k základu dane daňovníka v rámci bežného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa podáva daňové priznanie.

V tomto prípade sa na r. 43 daňového priznania za rok 2021 uvedie suma 3 600 eur ako pripočítateľná položka k základu dane.

• členský príspevok [§ 19 ods. 3 písm. n) ZDP]

Podľa § 19 ods. 3 písm. n) ZDP je daňovým výdavkom členský príspevok vyplývajúci z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa v úhrne do výšky 5 % zo základu dane, najviac však do výšky 30 000 eur ročne.

Príklad 6

Daňovník platí nepovinné členské vo výške 5 500 eur. Toto členské má uvedené v daňových výdavkoch. Jeho základ dane je vo výške 13 500 eur.

Z dôvodu úpravy v § 19 ods. 3 písm. n) ZDP si po skončení zdaňovacieho obdobia musí vypočítať, či zaplatené nepovinné členské je v maximálnej povolenej výške. Ak nie je, musí vylúčiť zo základu dane prevyšujúcu výšku prostredníctvom pripočítateľnej položky k základu dane na príslušnom riadku daňového priznania. Keďže 5 % zo základu dane, t.j. zo sumy 13 500 eur je vo výške 675 eur, zvyšnú časť, t.j. sumu 4 825 eur (5 500 – 675) musí pripočítať k základu dane (vylúčiť z daňových výdavkov).

Základ dane je upravený v § 17 ods. 38 ZDP.

• reklamné predmety víno [§ 21 ods. 1 písm. h) ZDP]

Podľa § 21 ods. 1 písm. h) ZDP daňovými výdavkami nie sú výdavky na reprezentáciu. ZDP ani zákon o účtovníctve nedefinuje pojem „výdavky na reprezentáciu“. Ak vychádzame zo zaužívaných postupov a aplikačnej praxe možno pod pojmom „výdavky na reprezentáciu“ chápať výdavky vynaložené na pohostenie obchodných partnerov, dary poskytované na pracovných rokovaniach a pod.

Výnimku predstavujú drobné reklamné a propagačné predmety v hodnote do 17,00 eur za jednotlivý predmet, ktorý nemusí byť označený obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa. Pri posúdení, či reklamný a propagačný predmet, ktorý je možné uznať do daňových výdavkov v hodnote do 17 eur je alebo nie je vrátane DPH, je potrebné vychádzať zo zákona o DPH. Zákon o DPH ustanovuje, že bezodplatné dodanie tovaru na obchodné účely, ak jeho hodnota nepresiahne 17 eur bez DPH sa nepovažuje za dodanie tovaru za protihodnotu. Pri nákupe propagačných predmetov, ktoré sú následne bezodplatne dodané, si platiteľ DPH môže uplatniť odpočet a to za predpokladu, že jeho činnosť podliehala dani na vstupe. Ak podnikateľ vykonáva činnosť bez nároku na odpočet DPH, nemôže si uplatniť odpočet DPH pri nákupe predmetov, ktoré používa na svoje reklamné, resp. obchodné účely.

Pri stanovení hodnoty reklamného predmetu, ktorý je možné uznať do daňových výdavkov je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že suma 17 eur je maximálne stanovená hodnota výdavku, ktorá môže ovplyvniť základ dane. Na základe uvedeného u neplatiteľa DPH vzhľadom na to, že nemá nárok na odpočet DPH suma 17 eur je vrátane DPH. U platiteľa DPH je hodnota 17 eur bez DPH alebo vrátane DPH v závislosti od toho, či má alebo nemá nárok na odpočet DPH.

Za reklamné a propagačné predmety sa považujú predovšetkým čiapky, dáždniky, diáre, kľúčenky, kalendáre, písacie potreby, peňaženky, ľadvinky spĺňajúce cenovú podmienku. ZDP okrem hodnotového obmedzenia reklamného predmetu vymedzuje predmety, ktoré nie je možné uznať za daňové výdavky. Ide o:

-  darčekové reklamné poukážky a to z dôvodu, že

  reklamnú poukážku nemožno považovať za predmet – nemá úžitkovú hodnotu

  daňovník reklamnou poukážkou zvyčajne nevykonáva reklamu svojej činnosti ale v zásade dáva k dispozícií určitý obnos finančných prostriedkov na nákup služieb alebo tovaru inej spoločnosti,

  darčeková poukážka aj podľa zákona o DPH nie je považovaná za tovar ale za „platobný prostriedok“

Reklamnými predmetmi, ktoré nie je možné resp. iba v obmedzenej miere je možné ich považovať za daňový výdavok, sa posudzujú:

-  tabakové výrobky s výnimkou daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti, čo znamená že u takéhoto daňovníka sa tabakové výrobky ako reklamné predmety v hodnote do 17 eur považujú za daňový výdavok,

-  alkoholické nápoje s výnimkou daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických výrobkov hlavným predmetom činnosti, čo znamená že u takéhoto daňovníka sa tabakové výrobky ako reklamné predmety v hodnote do 17 eur považujú za daňový výdavok,

-  víno – u všetkých daňovníkov, nielen ich výrobcov, poskytnuté ako reklamný predmet, ktoré sa bude považovať za daňový výdavok pri dodržaní hodnotového limitu vo výške 17 eur za 1 reklamný predmet, avšak v tomto prípade musí byť dodržané aj ďalšie obmedzenie a to, že takto určené reklamné predmety môžu byť v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane. Ak by daňovník mal v daňových výdavkoch vyššiu úhrnnú sumu vína/reklamného predmetu ako 5 % zo základu dane, ktorý uplatňoval ako daňový výdavok, uvedie túto prevyšujúcu sumu na riadku 43 daňového priznania.

Pri pojme „víno“ sa ZDP odvoláva na zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v z.n.p. (ďalej len „zákon o spotrebnej dani“).

Odpočítateľná položka na r. 44 DP

• duálne vzdelávanie [§ 17 ods. 37 ZDP]

Podľa § 17 ods. 37 ZDP sa vymedzuje možnosť odpočítania presne určenej sumy od základu dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie pre žiakov stredných odborných škôl na základe učebnej zmluvy za presne stanovených podmienok podľa zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o OVaP“v rámci tzv. duálneho vzdelávania. Ide konkrétne o učebnú zmluvu uzavretú podľa § 19 zákona o OVaP, v ktorej sa prerokujú podmienky výkonu praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania.

Zamestnávateľ, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa § 19 zákona o OVaP, môže potom znížiť svoj základ dane o

–   3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,

–   1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.

O uvedené sumy sa znižuje až výsledný základ dane určený podľa § 17 ods. 38 ZDP, t.j. základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP daňovníka, ktorý je fyzickou osobou. Týmto základom dane je základ dane zistený podľa § 17 až 29 ZDP ešte pred jeho úpravou podľa § 17 ods. 19 písm. h), ods. 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) ZDP.

Predmetné sumy sa uvádzajú na r. 44 daňového priznania.

Ing. Miroslava Brnová