Špeciálne úpravy základu dane

Špeciálnymi pripočítateľnými a odpočítateľným položkami, ktoré sa uvádzajú na r. 43 a 44 bez ohľadu na skutočnosť, či daňovník vedie jednoduché účtovníctvo alebo podvojné účtovníctvo tvoria prípady, kedy daňovník musí upraviť základ dane v súlade s ustanoveniami § 17 ods. 19 písm. h) a odsekov 34 a 35, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) tretí bod ZDP.

Pripočítateľné a odpočítateľné
položky základu dane

Ide o úpravy základu dane v prípadoch, kedy

•    daňovník, ktorý nespĺňa podmienky upravené v § 17 ods. 19 písm. h) zákona pre uplatnenie výdavkov na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe (zvyšuje základ dane),

•    daňovník nespĺňa podmienku výšky základu dane pre možnosť uplatnenia celého ročného odpisu alebo pomernej časti ročného odpisu z automobilu so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 34 zákona), t.j. jeho základ dane z príjmov podľa § 6 zákona je nižší ako 12 000 eur (zvyšuje základ dane),

•    daňovník nespĺňa podmienku výšky základu dane pre možnosť uplatnenia výdavkov na nájomné pri prenajatom aute so vstupnou cenou 48 000 eur a viac (§ 17 ods. 35 zákona), t.j. jeho základ dane z príjmov podľa § 6 zákona je nižší ako 14 400 eur (zvyšuje základ dane),

•    daňovník, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa § 19 zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p., zníži základ dane o sumu

-   3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,

-   1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania,

•    má v daňových výdavkoch vyššiu sumu na členské príspevky vyplývajúce z nepovinného členstva ako 5 % zo základu dane [§ 19 ods. 3 písm. n) zákona], t.j. v tomto prípade o zistenú sumu zvyšuje základ dane

•    má v daňových výdavkoch vyššiu sumu na víno poskytované v rámci reklamných predmetov u daňovníka, ktorého výroba alkoholických nápojov nie je hlavným predmetom činnosti, ako 5 % zo základu dane [§ 21 ods. 1 písm. h) tretí bod zákona], t.j. v tomto prípade o zistenú sumu zvyšuje základ dane.

Sponzorské
[§ 17 ods. 19 písm. h) ZDP]

Podľa § 17 ods. 19 písm. h) súčasťou základu dane daňovníka len po zaplatení sú výdavky (náklady) na sponzorské u sponzora na základe zmluvy o sponzorstve v športe, uzatvorenej podľa § 50 a 51 zákona o športe, poskytnuté počas obdobia trvania zmluvy o sponzorstve v športe v rozsahu podľa jeho skutočného použitia v príslušnom zdaňovacom období, ak v príslušnom zdaňovacom období sponzor vykáže kladný základ dane. Za výdavky (náklady) na sponzorské sa nepovažuje poskytnutie sponzorského pre športovca, ktorý je určený v § 4 ods. 4 písm. a), c) a d) zákona o športe okrem športového reprezentanta podľa § 29 ods. 2 zákona o športe.

Poznámka

Do daňových výdavkov sponzora nie je možné uplatniť sponzorské, ktoré bolo poskytnuté amatérskemu športovcovi vykonávajúcemu svoju športovú činnosť na základe

•  zmluvy o amatérskom vykonávaní športu [ustanovenie § 4 ods. 4 písm. a) zákona o športe],

•  dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru [§ 4 ods. 4 písm. c) zákona o športe] alebo

•  bez písomnej zmluvy na základe registrácie za športovú organizáciu [§ 4 ods. 4 písm. d) zákona o športe].

Príklad 1

Daňovník podnikateľ poskytol sponzorské vo výške 10 000 eur profesionálnemu športovcovi na nákup športových pomôcok. Športovec toto sponzorské celé vyčerpal a preto sponzor si mohol celú výšku sponzorského ponechať v daňových výdavkoch. Po uzavretí účtovných kníh však zistil, že vykazuje daňovú stratu.

Z uvedeného dôvodu v nadväznosti na § 17 ods. 19 písm. h) ZDP, musí celú výšku sponzorského vylúčiť z daňových výdavkov, t.j. uvedie ju na r. 43 daňového priznania ako pripočítateľnú položku.

Obstaraný automobil vo vstupnej cene 48 000 eur (§ 17 ods. 34 ZDP)

Pripočítateľná položka v zmysle § 17 ods. 34 ZDP vychádza z testovania vykázaného základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ZDP v daňovom priznaní voči úhrnu daňových odpisov vypočítaných z limitovanej ceny 48 000 eur v danom zdaňovacom období z týchto osobných automobilov.

Automaticky sa neobmedzuje uplatňovanie daňových odpisov z osobných automobilov so vstupnou cenou viac ako 48 000 eur. Aj zo vstupnej ceny nad túto hranicu si daňovník bude môcť uplatniť daňové odpisy, ak vykáže základ dane aspoň vo výške ročného daňového odpisu zo sumy 48 000 eur, t.j. vo výške 12 000 eur. Ak základ dane nedosiahne aspoň túto minimálnu úroveň, zvýši sa o rozdiel medzi skutočne už uplatnenými daňovými odpismi v daňových výdavkoch a odpismi z limitovanej ceny 48 000 eur.

Podľa uvedenej úpravy ZDP sa základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 (príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu) daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, zvýši o kladný rozdiel medzi úhrnom skutočne uplatnených daňových odpisov v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 (osobné automobily) so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac podľa § 19 ods. 3 písm. a) a úhrnom ročných odpisov alebo pomerných častí ročných odpisov za príslušné zdaňovacie obdobie z týchto osobných automobilov vypočítaných zo vstupnej ceny 48 000 eur spôsobom podľa § 27, ak tento základ dane je nižší ako násobok počtu osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a ročného daňového odpisu vypočítaného zo vstupnej ceny 48 000 eur.

Uvedené znamená, že ak

1. základ dane daňovníka > = násobok počtu automobilov so VC >= 48 000 eur a sumy 12 000 eur (ročný odpis z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur) – úprava § 17 ods. 34 ZDP sa nevykoná

2. základ dane daňovníka < násobok počtu automobilov so VC >= 48 000 eur a sumy 12 000 eur (ročný odpis z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur) – úprava § 17 ods. 34 ZDP sa vykoná

Táto úprava základu dane sa nevykoná u prenajímateľa osobných automobilov, ktoré boli prenajaté na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci. Takýto prenajímateľ má upravené obmedzenie uplatňovaných odpisov len do výšky dosahovaných príjmov z prenájmu hmotného a nehmotného majetku podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP.

Príklad 2

Obstarané auta začiatkom roka

Daňovník v januári 2023 obstará osobný automobil v hodnote 72 000 eur.

Podľa znenia zákona, ak daňovníkov základ dane

1. > = 12 000, t.j. ročný odpis z limitovanej vstupnej ceny 48 000 eur – úprava základu dane podľa § 17 ods. 34 ZDP sa nevykoná

2. < 12 000 – úprava podľa § 17 ods. 34 ZDP sa vykoná

Poznámka

Úprava základu vykonaná podľa § 17 ods. 34 ZDP je prvou úpravou, ktorá sa u daňovníka, fyzickej osoby, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, vykoná cez pripočítateľné položky k základu dane daňovníka v rámci bežného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa podáva daňové priznanie.

U daňovníka, fyzickej osoby, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu, sa pripočítateľné a odpočítateľné položky v rámci bežného zdaňovacieho obdobia neuplatňujú, nakoľko daňovník do daňového priznania prenáša už len príjmy, ktoré skutočne vchádzajú do základu dane a výdavky, ktoré skutočne ovplyvňujú daňové výdavky. Uvedené vyplýva napr. z § 8 ods. 4 postupov pre JÚ, kde v rámci účtovných uzávierkových účtovných operácií upravuje všetky uhradené príjmy a výdavky zaúčtované v peňažnom denníku o príjmy, resp. výdavky, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov alebo sa zahrnú do základu dane z príjmov vo výške a v zdaňovacom období v súlade s ustanoveniami ZDP.

V tomto prípade sa na r. 43 daňového priznania za rok 2021 uvedie suma 6 000 eur ako pripočítateľná položka k základu dane.

Prenajatý automobil vo vstupnej cene 48 000 eur (§ 17 ods. 35 ZDP)

Aj toto obmedzenie vychádza z testovania vykázaného základu dane v daňovom priznaní voči úhrnu limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období a uplatňuje sa v prípade prenajatých áut so vstupnou cenou 48 000 eur a viac. Uvedenú úpravu obsahuje ustanovenie § 17 ods. 35 ZDP.

Podľa tohto ustanovenia sa základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou, zvýši o rozdiel medzi úhrnom uplatneného nájomného na základe nájomnej zmluvy bez vopred dohodnutého práva kúpy prenajatej veci v daňových výdavkoch v príslušnom zdaňovacom období z osobných automobilov zatriedených do kódu Klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou (§ 25) 48 000 eur a viac a súčtom násobkov počtu týchto prenajatých osobných automobilov a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období, ak tento základ dane je nižší ako súčet násobkov počtu prenajatých osobných automobilov so vstupnou cenou 48 000 eur a viac a limitovaného ročného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu v príslušnom zdaňovacom období.

Základ dane sa upraví o rozdiel medzi

•    úhrnom uplatneného nájomného v zdaňovacom období z áut vo vstupnej cene 48 000 eur a viac a

•    limitovaného nájomného vo výške 14 400 eur zodpovedajúceho počtu mesiacov nájmu

vtedy, ak

1. základ dane daňovníka > = súčin počtu automobilov a ročného nájomného (pomernej časti) vo výške 14 400 eur (ročný odpis z limitu 48 000 eur zvýšeného o 20 %-nú ziskovú prirážku) – úprava § 17 ods. 35 ZDP sa nevykoná

2. základ dane daňovníka < súčin počtu automobilov a ročného nájomného (pomernej časti) vo výške 14 400 eur (ročný odpis z limitu 48 000 eur zvýšeného o 20 %-nú ziskovú prirážku) – úprava § 17 ods. 35 ZDP sa vykoná

Príklad 3

Prenajatý osobný automobil začiatkom roka

Daňovník v januári 2023 prenajme osobný automobil formou operatívneho prenájmu, za ktoré platí ročné nájomné 18 000 eur. Hodnota, za ktorú prenajímateľ obstaral auto je 60 000 eur. Nájomný vzťah je dohodnutý na 4 roky.

Podľa znenia zákona, ak daňovníkov základ dane

1. > = 14 400 eur (ročný odpis z limitu 48 000 eur zvýšeného o 20 %-nú ziskovú prirážku) – úprava § 17 ods. 35 ZDP sa nevykoná

2. < 14 400 eur (ročný odpis z limitu 48 000 eur zvýšeného o 20 %-nú ziskovú prirážku)– úprava § 17 ods. 35 ZDP sa vykoná

Poznámka

Úprava základu vykonaná podľa § 17 ods. 35 ZDP je ďalšou úpravou (aj § 17 ods. 34 ZDP), ktorá sa u daňovníka, fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, alebo ktorá vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP, vykoná cez pripočítateľné položky k základu dane daňovníka v rámci bežného zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa podáva daňové priznanie.

V tomto prípade sa na r. 43 daňového priznania za rok 2023 uvedie suma 3 600 eur ako pripočítateľná položka k základu dane.

Členský príspevok
[§ 19 ods. 3 písm. n) ZDP]

Podľa § 19 ods. 3 písm. n) ZDP je daňovým výdavkom členský príspevok vyplývajúci z nepovinného členstva v právnickej osobe zriadenej na účel ochrany záujmov platiteľa v úhrne do výšky 5 % zo základu dane, najviac však do výšky 30 000 eur ročne.

Príklad 4

Daňovník platí nepovinné členské vo výške 5 500 eur. Toto členské má uvedené v daňových výdavkoch. Jeho základ dane je vo výške 13 500 eur.

Z dôvodu úpravy v § 19 ods. 3 písm. n) ZDP si po skončení zdaňovacieho obdobia musí vypočítať, či zaplatené nepovinné členské je v maximálnej povolenej výške. Ak nie je, musí vylúčiť zo základu dane prevyšujúcu výšku prostredníctvom pripočítateľnej položky k základu dane na príslušnom riadku daňového priznania. Keďže 5 % zo základu dane, t.j. zo sumy 13 500 eur je vo výške 675 eur, zvyšnú časť, t.j. sumu 4 825 eur (5 500 – 675) musí pripočítať k základu dane (vylúčiť z daňových výdavkov).

Poznámka

Základ dane je upravený v § 17 ods. 38 ZDP.

Reklamné predmety víno
[§ 21 ods. 1 písm. h) ZDP]

Podľa § 21 ods. 1 písm. h) ZDP daňovými výdavkami nie sú výdavky na reprezentáciu. ZDP ani zákon o účtovníctve nedefinuje pojem „výdavky na reprezentáciu“. Ak vychádzame zo zaužívaných postupov a aplikačnej praxe možno pod pojmom „výdavky na reprezentáciu“ chápať výdavky vynaložené na pohostenie obchodných partnerov, dary poskytované na pracovných rokovaniach a pod.

Výnimku predstavujú drobné reklamné a propagačné predmety v hodnote do 17,00 eur za jednotlivý predmet, ktorý nemusí byť označený obchodným menom alebo ochrannou známkou poskytovateľa.

ZDP okrem hodnotového obmedzenia reklamného predmetu vymedzuje predmety, ktoré nie je možné uznať za daňové výdavky. Ide o:

•    darčekové reklamné poukážky a to z dôvodu, že

-   reklamnú poukážku nemožno považovať za predmet – nemá úžitkovú hodnotu,

-   daňovník reklamnou poukážkou zvyčajne nevykonáva reklamu svojej činnosti ale v zásade dáva k dispozícií určitý obnos finančných prostriedkov na nákup služieb alebo tovaru inej spoločnosti,

-   darčeková poukážka aj podľa zákona o DPH nie je považovaná za tovar ale za „platobný prostriedok“.

Reklamnými predmetmi, ktoré nie je možné resp. iba v obmedzenej miere je možné ich považovať za daňový výdavok, sa posudzujú:

•    tabakové výrobky s výnimkou daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti, čo znamená že u takéhoto daňovníka sa tabakové výrobky ako reklamné predmety v hodnote do 17 eur považujú za daňový výdavok,

•    alkoholické nápoje s výnimkou daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických výrobkov hlavným predmetom činnosti, čo znamená že u takéhoto daňovníka sa tabakové výrobky ako reklamné predmety v hodnote do 17 eur považujú za daňový výdavok,

•    víno – u všetkých daňovníkov, nielen ich výrobcov, poskytnuté ako reklamný predmet, ktoré sa bude považovať za daňový výdavok pri dodržaní hodnotového limitu vo výške 17 eur za 1 reklamný predmet, avšak v tomto prípade musí byť dodržané aj ďalšie obmedzenie a to, že takto určené reklamné predmety môžu byť v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane. Ak by daňovník mal v daňových výdavkoch vyššiu úhrnnú sumu vína/reklamného predmetu ako 5 % zo základu dane, ktorý uplatňoval ako daňový výdavok, uvedie túto prevyšujúcu sumu na riadku 43 daňového priznania.

Poznámka

Pri pojme „víno“ sa ZDP odvoláva na zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebnej dani“).

Duálne vzdelávanie
(§ 17 ods. 37 ZDP)

Podľa § 17 ods. 37 ZDP sa vymedzuje možnosť odpočítania presne určenej sumy od základu dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie pre žiakov stredných odborných škôl na základe učebnej zmluvy za presne stanovených podmienok podľa zákona č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o OVaP“v rámci tzv. duálneho vzdelávania. Ide konkrétne o učebnú zmluvu uzavretú podľa § 19 zákona o OVaP, v ktorej sa prerokujú podmienky výkonu praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania.

V nadväznosti na uvedené môže potom zamestnávateľ, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa § 19 zákona o OVaP, znížiť svoj základ dane o

•    3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,

•    1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.

O uvedené sumy sa znižuje až výsledný základ dane určený podľa § 17 ods. 38 ZDP, t.j. základ dane daňovníka, ktorý je PO alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z prenájmu alebo z použitia diela a umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP daňovníka, ktorý je FO. Týmto základom dane je základ dane zistený podľa § 17 až 29 ZDP ešte pred jeho úpravou podľa § 17 ods. 19 písm. h), ods. 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) ZDP.

Uplatnenie daňovej straty

Po vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, upraveného o prípadné pripočítateľné a odpočítateľné položky, môže daňovník tento základ dane (čiastkový základ dane) znížiť o vykázanú daňovú stratu z predchádzajúcich zdaňovacích období podľa podmienok určených v § 30 ZDP.

Poslednýkrát v daňovom priznaní za rok 2023 je možné uplatniť stratu vykázanú z roka 2019 a ďalej môže odpočítavať stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie roka 2020až 2022.

Daňovú stratu vykázanú do 31. 12. 2019 je možné uplatniť podľa pôvodných podmienok určených v § 30 ZDP, podľa ktorých od základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, možno odpočítať daňovú stratu rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, a to počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná.

Poslednú pomernú štvrtinu môže daňovník uplatniť ešte v roku 2023 ak vykázal dostatočné vysoký základ dane (čiastkový základ dane) na jej odpočítanie. Ak takýto vysoký základ dane mená, stráca nárok na uplatnenie tejto poslednej časti daňovej straty.

V prípade daňových strát vykázaných po 31. 12. 2003 sa postupuje podľa platného znenia § 30 ZDP, podľa ktorého je možné túto daňovú stratu odpočítať počas 5-tich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období a to počnúc zdaňovacím obdobím, ktoré nasleduje za zdaňovacím obdobím, v ktorom bola táto daňová strata vyčíslená, pričom je možné ju odpočítať maximálne do výšky 50 % vyčísleného základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou, alebo základu dane z čiastkového základu dane z príjmov fyzickej osoby z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

S účinnosťou od 1. 1. 2021 je možné vykázanú daňovú stratu odpočítať u daňovníka, ktorý je mikrodaňovníkom až do výšky vyčísleného základu dane v zdaňovacom období, v ktorom si chce jej odpočet uplatniť.

V nadväznosti na skutočnosť určenia výšky odpočtu straty v danom roku, daňovník bude v zdaňovacom období roku 2023, či je v tomto roku mikrodaňovníkom a môže si uplatniť stratu až do výšky základu dane, alebo nie je mikrodaňovníkom a môže odpočítať stratu len do výšky 50 % čiastkového základu dane z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Príklad 5

Podnikateľ vykázal daňovú stratu vo výške 1000 eur v zdaňovacom období roku 2022. V roku 2023 vykáže základ dane z príjmov vo výške 500 eur. V akej výške si môže v roku 2023 odpočítať daňovú stratu vykázanú v roku 2022? Daňovník nespĺňa status mikrodaňovníka.

Daňovník si môže odpočítať daňovú stratu v rokoch 2024 až 2027, pričom v roku 2023 môže odpočítať do výšky 50 % základu dane, to znamená, že do výšky 250 eur. Zvyšnú časť douplatňuje maximálne do 5 rokov.

Uplatnenie sadzby dane

Daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti môže uplatniť výhodnejšiu sadzbu dane vo výške 15 %, ak splní zákonom určenú podmienku, ktorou je výška zdaniteľných príjmov nepresahujúca sumu 49 790 eur.

Ak podmienku nesplní uplatňuje sadzbu dane v progresívnej výške 19 % a 25 % podľa podmienok uvedených v § 15 ZDP.

Ak by tento daňovník účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva alebo viedol evidenciu podľa § 6 ods. 10 a 11 ZDP suma zdaniteľných príjmov, pre účely určenia výšky sadzby dane, zodpovedá úhrnu zdaniteľných príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP dosiahnutých týmto daňovníkom zaúčtovaných za príslušné zdaňovacie obdobie v účtovníctve tohto daňovníka alebo zaevidovaných v evidencii tohto daňovníka podľa § 6 ods. 10 alebo 11 ZDP.

Ide najmä o príjmy z vykonávania činností, z ktorých dosahuje príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, dary prijaté v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, a to vrátane darov, ktoré poskytovateľ zdravotnej starostlivosti [§ 2 písm. z) ZDP] prijal v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 ZDP od držiteľa [§ 2 písm. y) ZDP], príjmy z nakladania s obchodným majetkom [§ 2 písm. m) ZDP] využívaným na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť [s výnimkou príjmov z predaja takéhoto obchodného majetku, ak ide o majetok zahrnutý do konkurznej podstaty a príjmov z predaja takéhoto obchodného majetku, ktorý daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (predávajúci) ako oprávnená osoba získal na základe tzv. reštitučných zákonov, nakoľko tieto príjmy sú oslobodené od dane podľa § 9 ZDP], zdaniteľné príjmy z dotácií, podpôr a príspevkov, a to len v tej časti, v akej sa v príslušnom zdaňovacom období tieto príjmy v nadväznosti na znenie § 17 ods. 3 písm. h) ZDP zahŕňajú do základu dane [netýka sa dotácií, podpôr a príspevkov, ktoré sa oslobodzujú od dane podľa § 9 ods. 2 písm. d) a j) ZDP] a pod.

Do úhrnu zdaniteľných príjmov pre účely stanovenia výšky sadzby dane sa započítavajú aj príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP plynúce daňovníkovi v príslušnom zdaňovacom období, z ktorých bola daň vybraná zrážkou podľa § 43 ZDP, napr.

•    úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP [§ 43 ods. 3 písm. a) ZDP] neznížené o daň zrazenú z tohto príjmu podľa § 43 ZDP (t. j. brutto príjem),

•    príjmy z vytvorenia diela a podania umeleckého výkonu podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP, pri ktorých daňovník neuplatnil postup podľa § 43 ods. 14 ZDP [§ 43 ods. 3 písm. h) ZDP] neznížené o príspevok do umeleckých fondov (§ 1 zákona č. 13/1993 Z. z. do umeleckých fondov v zn. n. p.) ani o daň zrazenú z tohto príjmu podľa § 43 ZDP (t.j. brutto príjem),

•    preplatok zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, o ktoré si daňovník v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, vrátený daňovníkovi v príslušnom zdaňovacom období zdravotnou poisťovňou daňovníkovi z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie [§ 43 ods. 3 písm. j) ZDP] neznížený o daň zrazenú z tohto príjmu podľa § 43 ZDP (t. j. brutto príjem).

Naopak medzi zdaniteľné príjmy pre účely určenia výšky sadzby dane nezahrnie tie príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (peňažné aj nepeňažné), o ktorých za príslušné zdaňovacie obdobie účtoval v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktoré evidoval v evidencii podľa § 6 ods. 10 alebo 11 ZDP ale ide napríklad o príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vylúčené z predmetu dane podľa § 3 ods. 2 ZDP, napr. úver alebo pôžička prijaté v súvislosti s podnikaním alebo inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP), daň z pridanej hodnoty uplatnená v cene, ak ide o platiteľa tejto dane alebo príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP oslobodené od dane fyzickej osoby podľa § 9 ZDP.

Ing. Miroslava Brnová

ZÁKON č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov

§ 17

Všeobecné ustanovenia
o zisťovaní základu dane

(37) Základ dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa osobitného predpisu, sa zníži o

a)  3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania,

b)  1 600 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.

(38) Základom dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou na účely uplatnenia odseku 19 písm. h), odsekov 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h) sa rozumie základ dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 alebo základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou zistený podľa § 17 až 29 okrem ustanovení § 17 ods. 19 písm. h), ods. 34, 35 a 37, § 19 ods. 3 písm. n) a § 21 ods. 1 písm. h).

(39) Základ dane držiteľa motorového vozidla podľa osobitného predpisu, ktorý do jedného roka od zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike nevykoná prevod držby motorového vozidla a zároveň najneskôr do 15 dní po uplynutí tejto lehoty neuhradí poplatok podľa osobitného predpisu vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, sa v zdaňovacom období, v ktorom uplynie lehota na úhradu poplatku podľa osobitného predpisu, zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike. Počnúc zdaňovacím obdobím nasledujúcim po zdaňovacom období, v ktorom došlo k zápisu motorového vozidla do evidencie vozidiel v Slovenskej republike, sa základ dane držiteľa motorového vozidla zvyšuje o výdavky na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie motorového vozidla uplatnené v základe dane a to za každé zdaňovacie obdobie až do zdaňovacieho obdobia predchádzajúceho zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla. Držiteľ motorového vozidla do zdaňovacieho obdobia, ktoré predchádza zdaňovaciemu obdobiu, v ktorom dôjde k úhrade poplatku podľa osobitného predpisu vo výške zodpovedajúcej sume poplatku pri prvej evidencii vozidla, nemôže pri motorovom vozidle, u ktorého nie je tento poplatok uhradený podľa osobitného predpisu, uplatniť prerušenie odpisovania podľa § 22 ods. 9.

(40) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c), nie je príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov do výšky daňovníkom splateného príspevku. Za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba suma výnosu z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom o tejto pohľadávke účtuje. ¹⁾

(41) Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 11, je aj príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal; za príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov sa považuje aj príjem plynúci zo zníženia základného imania obchodnej spoločnosti v časti, v akej bolo predtým zvýšené zo splatených príspevkov do kapitálového fondu z príspevkov. Základ dane daňovníka sa zníži o sumu ním splateného príspevku. Ak suma splateného príspevku prevyšuje príjem podľa prvej vety, môže sa uplatniť v tomto zdaňovacom období až do výšky tohto príjmu, pričom ak tento príjem plynie aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy splateného príspevku. Súčasťou základu dane daňovníka, ktorý príspevok nerealizoval, je iba príjem z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov v tom zdaňovacom období, v ktorom ho prijal.

(42) Pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 13a alebo § 13b, nie sú výdavky (náklady) vynaložené na príjmy (výnosy) podľa § 13a alebo § 13b súčasťou základu dane v rovnakom pomere, v akom sú tieto príjmy (výnosy) oslobodené od dane.

(43) Súčasťou základu dane je príjem z predaja virtuálnej meny dosiahnutý pri výmene virtuálnej meny za majetok, pri výmene ...