Špeciálne náklady autorov
z daňového hľadiska

Zákon o dani z prímov ani v roku 2013 nerieši vyčerpávajúco všetky prípady daňových a nedaňových výdavkov. Nejasné je to najmä o nezrozumiteľných, nejasných, diskutabilných a polemických daňových výdavkoch z hľadiska snahy realizovať daň správne. Ako je to z pohľadu slobodného umelca, SZČO spisovateľa, ktorý do daňových výdavkoch zvažuje zahrnúť aj určité „vynútené inšpiračné náklady tvorivosti autora“?

Príklad

Autor – spisovateľ, SZČO sa živí písaním kníh, scenárov, textov k piesňam. Jeho výdavky tvoria najmä počítač a pomerne veľké náklady na to, aby hodnoverne písal beletriu. Napríklad k zbieraniu nápadov (námetov), cestovaniu za zážitkami, spoznaniu prostredia, návštevy kultúrnych podujatí a autogramiád iných autorov, interview s vybranými odborníkmi, atď. Autor si začal evidovať a počítať výdavky len posledný rok, ale ide to až do tisícov euro. Je uvedené možné a správne z hľadiska zákona o dani z príjmov?
Ak chce autor špeciálne výdavky aplikovať a skúsiť uplatniť na účely dane z príjmov FO podľa zákona o dani z príjmov, v prvom rade si treba pripraviť transparentné a vysokokvalifikované zdôvodnenie ako, prečo a v čom konkrétne sú tieto nutné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu z autorstva. V princípe sformulovať jasnozrivú odpoveď so zreteľahodnými dôkazmi nespochybniteľných súvislostí o tom, že nárokované VINKTA – výdavky nie sú fikciou, utópiou a nespadajú do výdavkov na osobnú spotrebu (§ 21 – nedaňové výdavky, zákon č. 595/2003 Z. z.), ale sú súčasťou autorovho predmetu podnikania (core bussiness) a preto teda patria do daňových výdavkov (§ 19 – daňové výdavky).

Vinkta metodika

V prípade potreby vykrytia prázdneho miesta v daňovom účtovníctve – a nepokrytia uvedenej problematiky priamo zákonom, je potrebné z hľadiska platnej daňovo-účtovnej legislatívy postupovať cez skombinovanie viacerých východísk.
Vhodným odraziskom pre túto kreativitu sú minimálne nasledovné normy

Interné účtovanie hodnoverne

Formálne náležitosti interného účtovného predpisu k špeciálnym výdavkom autora VINKTA (Zámerne nehovoríme o daňovom goodwille – lebo pre účel fyzickej osoby si to žiada ešte precizovací a dolaďovací proces i následné metodické zjednotenie názorov s premietnutím do reči zákona o dani z príjmov – čo zatiaľ v zákone č. 595/2003 Z. z. chýba!) by nemali byť problém, vyššiu mieru kreativity a pridanej hodnoty je potrebné vložiť do obsahu tejto normy.

Akcent treba položiť na dôsledné vysvetlenie toho, čo oslovuje a ovplyvňuje tvorivosť autora. Môže to byť napríklad dlhodobé poznanie pracovného prostredia, kde autor pracoval. Ale naopak, aj krátkodobé spoznanie prostredia deja, ktoré získa autor náhradne nie cez vlastnú kožu, ale cez vypočutia, vyjadrenia a interview iných odborníkov, ktorí to poznajú.
Dôraz odporúčame upriamiť predovšetkým na nasledovné prvky vhodné k zakomponovaniu do interného účtovného predpisu spisovateľa k VINKTA

kvantita i kvalita položiek VINKTA (napr. v čom a ako vplývajú na dielo – výsledný produkt autora spisovateľa, prečo bez nich by nebola inšpirácia, podnikateľsko-autorský nápad...atď.),

Štruktúra týchto nákladov osobitá (do úvahy pripadajú napr. spisovateľské festivaly a názorové besedy a výmeny autorov; vybraná zážitková ekonomika – napr. doma v paneláku v bežnom ruchu rodiny nedokáže autor niekedy napísať dielo tak rýchlo a dobre ako po vycestovaní na trojmesačný pobyt na chatu do lona prírody alebo na dva mesiace na ostrov v mori; autorské turné – besedy s čitateľmi a nutné pracovné cesty po Slovensku i zahraničí; zbierka situačných inšpirácií, databáza zápiskov-poznámok-vybraných ideí autora; návšteva prostredia deja /múzeum, archív, nemocnica, letisko...atď./ a v nej debata s vybranými odborníkmi; slobodomyšlienkárske dišputy pri vínku a káve (existujú špeciálne kaviarničky a vinárničky autorov-básnikov poézie alebo spisovateľov prózy),

typický pracovný rozvrh dňa alebo mesiaca autora – spisovateľa k pomerovým nákladom, ak pracuje výlučne v domácej pracovni (v byte, rodinnom dome) – aby sa dalo preukazne bezproblémovo odlíšiť – ktoré prekrývajúce sa „spoločné“ výdavky išli na autorstvo a patria do daňových výdavkov na rozdiel od tých, ktoré išli výlučne na osobnú spotrebu a nepatria do daňových výdavkov,

napr. cigara, fajka, šál k obleku, tablet (ultranotebook) alebo elektronická čítačka kníh, prevažne čierne oblečenie atď.

Trikrát zmerať a dobre zvážiť

Aby bol tento interný metodicko-účtovný predpis presvedčivý a konštruktívny, je vhodné súčasne vykonať pred jeho vyhotovením určité všímavé porovnanie (komparácia, benchmarking) s dostupnými inými autormi – spisovateľmi. Napríklad si môže autor nahrať na audio alebo video – ich názor na to, čo si štandardne ako autori spisovatelia do daňových výdavkov nárokujú a čo nie. Prípadne, ako dopadli z ich pohľadu polemické daňové výdavky v ich konkrétnych prípadoch, ak ich už možno navštívila daňová kontrola.
Podstatou je koncentrovať sa neustále na dôsledné dokazovanie a preukazovanie, prečo ten – onen konkrétny účtovný náklad bol klasifikovaný ako daňový výdavok alebo nedaňový výdavok pre účel autorovho vypočítania i zaplatenia dane z príjmov z tržieb za autorské honoráre z diel spisovateľa.
Obozretným treba zostať v dodržiavaní hesla, že radšej trikrát zmerajme ešte predtým, kým raz odstrihneme. Na výdavky autora bude aj každá daňová kontrola opatrná a citlivá, lebo na prvý pohľad sa predpokladá, že takýto druh zdaniteľného príjmu (za autorstvo) funguje na princípe hlava – ceruzka (PC) – papier = t.j. nízkych nákladov autora – spisovateľa.

Predstavená nákladová položka rozhodne patrí medzi daňovo-polemické výdavky. Predovšetkým preto lebo odráža vysokú mieru dôkaznej núdze pri odčleňovaní, ktoré výdavky z predstavených naozaj boli nutné na podnikanie autora a ktoré z nich patria výlučnej do osobnej spotreby. Predpokladáme, že kým sa VINKTA – daňové výdavky začnú masovejšie používať a kvalifikovane plnohodnotne posudzovať, bude aj daňová kontrola k nim pristupovať podozrievavo a veľmi opatrne. Odbornú diskusiu o nich však nemožno odkladať, ak je celospoločenským záujmom zvyšovať daňovo-právne povedomie na strane jednej a zreálňovať maximálne aj zákon o dani z príjmov na strane druhej.

Ing. Emil Burák, PhD

ZÁKON č. 595/2003 Z. z.
o dani z príjmov

Daňové výdavky

§ 19

(1) Ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.
(2) Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú