Špeciálne daňové kontroly
– rozdiely medzi nimi

 

1.  Proces daňovej kontroly

2.  Hodnotový rozmer daňovej kontroly

3.  Druhy daňovej kontroly

 

Daňová osveta pomáha skvalitňovať procesy zdaňovania i zvyšovať daňovú kultúru v krajine. Informácie o daňovej kontrole všetkých podnikateľov zaujímajú, lebo každá kontrola je vnímaná ako riziko, hoci ide o efektívnu skúšku správnosti.

1. Proces daňovej kontroly

Podľa ustanovenia § 44 zákona číslo 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) je daňová kontrola – proces, ktorým správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.

1.1   Daňová kontrola sa riadi plánom

ktorý sa odvíja od stratégie (koncepcie) rozvoja a priorít daňových (finančných) orgánov štátu. V rámci plánu daňových kontrol, ktorý stanovuje a koordinuje finančné (daňové) riaditeľstvo, sú stanovené smerné čísla pre každý daňový úrad, súčasne tak hlavné ukazovatele.

Daňová kontrola (bližšie o nej v prípade potreby a záujmy pozri v samostatnej učebnici „Daňová kontrola očami praxe“, 2016) vzbudzuje medzi daňovými subjektmi rešpekt, stres, až strach. Vnímajú ju ako veľké riziko, nakoľko všetky daňové subjekty (účtovné jednotky) sú omylné a môžu pochybiť. Ak daňová kontrola dohľadá chybu a zistí nesprávnosť, predpíše daňovému subjektu nielen dorub samotnej dane, ale aj primerané sankcie (pokuty, penále).

Proces daňovej kontroly je kodifikovaný najmä v ustanovení § 46 (Priebeh a ukončenie daňovej kontroly), zákona číslo 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov.

1.2   Proces daňovej kontroly znamená riziko najmä pre neporiadnych a nepripravených

Pojem daňovej kontroly je vnímaný a často sa spája s postihom a platením pokút. Aby daňová kontrola dopadla dobre, teda bez zistenia rozdielu v určení základu dane a dane, môže daňový subjekt (občan, podnikateľ, firma, fyzická i právnická osoba) vykonávať určitú prevenciu aj počas účtovného, resp. zdaňovacieho obdobia.

Z hľadiska obozretnosti a rizikovosti je potrebné podčiarknuť, že proces daňového konania sa, aj pod vplyvom členstva nášho štátu v EÚ a aj pod nárastom daňových judikátov, v SR neustále mení a precizuje. Napriek tomu, že za roky 1990 – 2016 došlo k výraznému posunu zdokonalenia tejto oblasti, stále existujú k precizovaniu veľké rezervy.

Správca dane môže začať daňovú kontrolu z rôznych dôvodov. Tieto dôvody nie je daňový (finančný) úrad povinný kontrolovanému podnikateľskému subjektu oznámiť. Metodika a kritériá na základe ktorých správca dane vyberá daňové subjekty, v ktorých vykoná daňovú kontrolu nie sú verejné.

Proces daňovej kontroly v skratke – názorná schéma

2. Hodnotový rozmer daňovej kontroly

Ktokoľvek kontroluje čokoľvek, nemá to ľahké. Práca kontrolóra je často mimoriadne stresujúca a skutočne komplexne zaťažujúca organizmus najmä z hľadiska náročnosti na neuropsychické opotrebenie.

Deje sa tak predovšetkým preto, že kontrolór často po jeho kontrolných zisteniach, objavoch rozdielov a dohľadaní nezrovnalostí, je článkom nepopulárnym, nesympatickým, kritizujúcim a vzbudzuje u mnohých ľudí nevôľu. Najmä preto, že spochybňuje ich autonómnosť, ak dohľadá chyby v procesoch, za ktoré bol niekto konkrétne zodpovedný a adresne nesie vinu na tom, že sa udiala a zistila nesprávnosť.

To je jedna stránka veci, je ich však viacej. Vysoké nároky na odbornosť profesie (účtovná zdatnosť, informatická gramotnosť, znalosť daňového práva a finančno-ekonomickej analýzy) kontrolóra na strane jednej a oproti tomu nízka spoločenská prestíž tohto povolania v SR aktuálne a malý plat za náročnú prácu na strane druhej, určite nie sú povzbudzujúce a motivačné pre výkon a rolu tejto ťažkej profesie na akomkoľvek stupni kontroly, predovšetkým však v daňovej kontrole.

Lebo z hľadiska popularity je ťažké si predstaviť človeka, ktorý hoci chápe nutnosť kontroly, bude aj akceptovať, rešpektovať, uznávať, velebiť a chváliť kontrolóra. Kontrolór daní bol, je a vždy aj bude nepopulárny, ak sa svojej veci rozumie a vie kontrolu vykonať precízne.

Ďalším náročným rozmerom nároku na daňového kontrolóra je okrem profesionality, psychickej záťaže a obľúbenosti aj jeho ostro sledovaný (verejnosťou a podnikateľmi) eticko-morálny rozmer. Či robí svoju prácu statočne a poctivo iba za svoj plat alebo patrí medzi čierne ovce kontroly a je úplatný a skorumpovaný.

Hodnotová abeceda ja základom konania každého človeka. Najväčšou daňou za dnešnú dobu je radikálny pokles a dramatická inflácia hodnôt. Cena ľudí v konzumnej spoločnosti nadspotreby a hmotnej stupidity dneška zaujíma prevažne oveľa viac ako hodnota.

3. Druhy daňovej kontroly

Klasifikácie daňovej kontroly sa môže rôzniť na základe východísk, uhlov pohľadu, cieľov, intenzity, formy, obsahu, atď. Už sme spomenuli, na inom, že najefektívnejšia je kontrola kombinovaná pozostávajúca z prvku kontroly EX ANTE (EX GOING) a EX POST.

Naše nasledovné rozdelenie daňovej kontroly na druhy vychádza z aplikovanej praxe v podmienkach Slovenska za roky 1990 – 2015. Nadväzne využívame rozdelenie daňovej kontroly v princípe na štandardné (základné) druhy daňovej kontroly a neštandardné (špeciálne) druhy daňovej kontroly. Určite sa názory odborníkov na druhy daňovej kontroly rôznia i vyvíjajú.

3.1   Základné druhy daňovej kontroly

–   priebežná (kratšia, užšia,), tzv. miestne zisťovanie podľa § 37, zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov

–   periodická (dlhodobá a širšia) t. j. daňová kontrola podľa § 44, zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov

V tomto prípade ide o dva princípy – kontrolovať veci aktívne priebežne EX ANTE, EX GOING (ihneď, lacno, na mieste) a súčasne overovať ich oveľa dôslednejšie periodicky EX POST (neskôr, drahšie, prácnejšie, náročnejšie), skôr pasívne.

Práve kombinácia týchto dvoch prvkov v akejkoľvek kontrole, to znamená aj v daňovej, prináša najväčšiu kontrolnú účinnosť a efektívnosť.

-   Miestne zisťovanie podľa
§ 37 – § 39 daňového poriadku

®  Postup správcu dane pri miestnom zisťovaní

Správca dane (kontrolóri daňového, colného, mestského a obecného úradu) je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej pôsobnosti. Miestne zisťovanie je činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní.

Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa služobným preukazom; túto povinnosť nemá zamestnanec správcu dane, ktorým je obec a colník vykonávajúci miestne zisťovanie v služobnej rovnošate.

Zamestnanec správcu dane, ktorým je obec, je povinný preukázať sa oprávnením na vykonanie miestneho zisťovania.

O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, alebo iná osoba alebo zamestnanec inej osoby, spíše zamestnanec správcu dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí vec podľa § 41 a 42 daňového poriadku, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, od ktorej prevzal vec, ktorú zabezpečil.

Ustanovenia o miestnom zisťovaní, zabezpečení veci a prepadnutí veci sa vzťahujú primerane aj na finančné riaditeľstvo.

®  Práva správcu dane pri miestnom zisťovaní

Zamestnanec správcu dane má právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup na pozemky, do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta vrátane dopravných prostriedkov a prepravných obalov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám, a to aj na technických nosičoch dát, a vykonať obhliadku veci v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Toto právo má aj, ak ide o byt, ktorý daňový subjekt používa aj na podnikanie.

Zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený tovar nakúpený pri miestnom zisťovaní v nezmenenom stave vrátiť daňovému subjektu, ktorý je povinný tento tovar prevziať späť a zaplatenú cenu zamestnancovi správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vrátiť.

Zamestnanec správcu dane má právo urobiť si alebo vyžiadať si výpis alebo kópiu z účtovných záznamov, iných záznamov alebo informácií, a to aj na technických nosičoch dát na náklady daňového subjektu. Rovnako má právo vyhotovovať z priebehu miestneho zisťovania fotodokumentáciu a audiovizuálny záznam v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

V rozsahu nevyhnutnom k prevereniu údajov na technických nosičoch dát má správca dane právo na informácie o používaných programoch výpočtovej techniky a môže využívať programové vybavenie, v ktorom boli informácie spracované, za prítomnosti daňového subjektu alebo ním poverenej osoby.

Zamestnanec správcu dane má právo zapožičať si doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov daňového subjektu alebo inej osoby. Prevzatie dokladov a iných vecí alebo odobratie vzoriek potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej veci. Odobraté vzorky alebo časť vzorky sa po expertíze alebo obhliadke vrátia, ak to pripúšťa ich povaha alebo osobitný predpis. V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí daňový subjekt alebo inú osobu, u ktorej je vykonávané miestne zisťovanie.

®  Povinnosti daňového subjektu a inej osoby pri miestnom zisťovaní

Daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné vysvetlenia.

Daňový subjekt alebo iná osoba, u ktorej sa miestne zisťovanie vykonáva, je povinná zapožičať správcovi dane ním vyžiadané doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo umožniť odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov.

Na tento postup sa vzťahuje § 38 ods. 5.

Ak daňový subjekt vykonáva dani podliehajúcu činnosť mimo miesta svojho obvyklého prcoviska, mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov na verejnom priestranstve alebo miesto výkonu tejto činnosti strieda, je povinný na výzvu zamestnanca správcu dane predložiť oprávnenie na podnikanie a ak ide o fyzickú osobu alebo zamestnanca právnickej osoby, preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom aleob iným dokladom totožnosti. Cudzinec preukazuje svoju totožnosť povolením na trvalý pobyt alebo iným dokladom totožnosti.

-   Daňová kontrola podľa § 44
daňového poriadku

®  Daňová kontrola § 44

(POZNÁMKA autora knihy: v § 45 sú uvedené práva a povinnosti daňového subjektu, ktoré opisujeme v časti 5.3 Proces daňovej kontroly; v § 46 je uvedený priebeh a ukončenie daňovej kontroly, ktoré rovnako opisujeme v časti 5.3)

Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje.

Správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane; to neplatí, ak je správcom dane obec.

Daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne,

a)  ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním,

b)  ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov),

c)  na podnet ministerstva, finančného riaditeľstva,

d)  na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.

3.2   Špeciálne druhy daňovej kontroly

–   ERP kontrola

–   EDP kontrola

–   Sieťová kontrola

–   Kontrola transferového oceňovania

–   Ostatné typy špeciálnych daňových kontrol (napr. komplexná, kombinovaná, paralelná, cezhraničná, tematická, sektorová, zo závislej činnosti, na tzv. „mŕtve duše“, na tzv. „švarcsystém zamestnávania“; opakovaná, kontrola karuselov na DPH, vyhľadávacia činnosť – daňový monitoring, atď.)

V predošlom texte sme predstavili klasické a tradičné kontroly daní – formou miestneho zisťovania a daňovej kontroly UNIVERZÁLNE. Ambíciou tejto časti je poukázať na kontrolu daní ŠPECIÁLNE. Žiadny systém na svete nie je dokonalý, existuje len lepší a horší. Aj v kontrolných systémoch platí, že z všeobecného fundamentu je potrebné postupne odvíjať a rozvíjať špeciálne časti. Čím vyššia je špecializácia, tým lepšie je poznanie a tým presnejšia je aj kvalita zistení. Preto v tejto časti vysvetlíme niektoré osobitosti kontroly daní, napríklad rozdiel medzi ERP kontrolou a EDP kontrolou, sieťové kontroly, kontroly transferového oceňovania, atď.

-   ERP – kontrola

Ak je povedané, že ide o tzv. „ERP – kontrolu“, myslí sa tým kontrola elektronických registračných pokladníc finančnou správou, t.j. daniarmi alebo colníkmi (po spojení daňových a colných orgánov do Finančnej správy SR od 1. 1. 2012 k tomu došlo od roku 2013). Tento typ kontroly podporuje kontrolu dane z príjmov najmä z hľadiska rôznych spôsobov krátenia tržieb. Každá používaná elektronická registračná pokladnica (ERP) v SR musí byť zaregistrovaná na daňovom úrade.

A pri chytaní podvodníkov na Slovensku pomáha aj tzv. národná bločková lotéria, ktorá edukuje obyvateľstvo k vyžadovaniu potvrdeniek – bločkov z ERP pri platení od obchodníkov, lebo tieto sú zlosovateľné a výhry sú zaujímavé.

Zároveň táto lotéria overuje, či takýto bločok bol vydaný z platnej ERP, t. j. pomáha dodávať daňovým kontrolórom od obyvateľstva prednostné tipy na kontroly podozrivých ERP.

Je to veľmi účinný systémovo-procesný nástroj. Toto prebieha napríklad tak, že sa elektronické registračné pokladnice nepoužívajú tam, kde sa používať majú. Alebo z toho, že sú rôzne technicky zmanipulované, aby zaznamenávali len časť tržieb. Existujú však aj ďalšie spôsoby (napríklad navonok sa používa elektronická registračná pokladnica, ktorá aj vydá kupujúcemu bločok – potvrdenku o platbe, ale v skutočnosti ju do celkových tržieb nezahrnie). 

?  Príklad

Rozdiel medzi krátkou (jednoduchou) a dlhšou (zložitejšou) ERP-kontrolou

Som začínajúca účtovníčka v novej firme a zaujíma ma dôsledne pochopiť ERP-kontrolu. Počula som, že daňová kontrola ERP môže byť jednoduchšia i zložitejšia? Je to pravda? V čom je základný rozdiel medzi týmito typmi kontroly, prosím?

Odpoveď:

Áno, ERP-kontrola daní sa dá robiť viacerými prístupmi. Táto kontrola prebieha v jednoduchej a zložitejšej forme. JEDNODUCHŠIA forma je, keď sa len kontroluje, či sa blokuje tržba na ERP a či sa vydávajú o tom potvrdenky. Spočíva v princípe v tom, že napríklad, preoblečený (zamaskovaný) daňový kontrolór príde do reštaurácie alebo na jarmoku v predajnom stánku a urobí kontrolný nákup a počká, či mu predávajúci vydá potvrdenku o platbe alebo príjme peniaze v hotovosti (cash) bez vydania takéhoto bločku.

ZLOŽITEJŠIA forma je v inej pridanej hodnote a dôkladnejšej analýze. Náročnejšia kontrola – spočíva napríklad v tom, že keď mu ten bločok z ERP daňový subjekt pri kontrolnom nákupe vydá, tak finančný kontrolór (daňový kontrolór alebo colník) v praxi preskúma jeho náležitosti a skontroluje režim ERP, či táto je napojená na fiškálny model, či tam nie je akýkoľvek iná podozrivá skutočnosť svedčiaca o nekalom podnikaní a nedovolenom manipulovaní tejto pokladnice v snahe oklamať na skutočných tržbách, ktoré mali byť do pokladnice „nahrané“.

Všetky podrobnosti k problematike aplikácie ERP nájdu prípadní záujemcovia o jej hlbšie štúdium, priamo v zákone číslo 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov.

Zo začiatku sa zavádzaniu ERP podnikateľské subjekty bránili, neskôr pochopili, že tieto neslúžia len pre daňovú kontrolu, ale napríklad aj k tomu, aby si overili, či ich neokrádajú ich vlastní zamestnanci, ktorí na ERP pracujú.

?  Príklad z praxe

Námestníkovi GR DRSR pre kontrolu daní bol doručený v roku 2005 takýto anonym z jedného nemenovaného hotela v SR: „Pošlite do nášho hotela poriadnu daňovú kontrolu na ERP, lebo už nás nebaví vykazovať tri druhy medzisúčtov (tzv. grandtotaly) na pokladnici, inak pre majiteľa, inak pre riaditeľa hotela a inak pre prevádzkara“...

Vláda v SR viackrát novelou zákona za posledné roky sprísnila a precizovala kontrolu „registračiek“. Napríklad aj tým, že zaviedla tzv. virtuálne ERP. Mnohé služby však cez pokladnice nejdú. Cieľom precizovania noviel zákona o registračných pokladniciach v princípe je zdokonaliť tento typ daňovej kontroly. Ide o zníženie krátenia tržieb – t. j. minimalizovať redukovanie zdaniteľných príjmov. Napríklad v súčasnosti už podnikatelia, ktorí musia zo zákona v SR používať elektronickú registračnú pokladnicu, musia kontrolórom umožniť pripojiť sa k pokladniciam, aby mali ľahší prístup k údajom v registračke.

®  Označenie fiškálnej pamäte ERP

Na predajnom mieste musia sprístupniť pre kupujúcich vyobrazenie pokladničného dokladu. Na dátové médium by mala servisná firma ukladať údaje aj z fiškálnej pamäte, aby mali daniari k nim ľahší prístup. V praxi sa stávalo, že predavačka, ktorá obsluhuje pokladnicu, nevedela vyhotoviť pre kontrolu napríklad prehľadovú uzávierku. Podľa novely sa to už nemôže stať. Predavačka ju bude musieť kontrolórovi urobiť ihneď na mieste.

Fiškálne pamäte by mali byť označené unikátnym kódom a ten sa zapíše aj v knihe pokladnice, aby sa s pamäťou nedalo manipulovať. Jedno číslo bude zapísané vo fiškálnej pamäti a druhé na štítku fiškálnej pamäte, pričom tieto čísla sa musia zhodovať.

Aby bolo možné odkontrolovať elektronickú registračnú pokladnicu, ktorá bola zaregistrovaná na daňovom úrade s tou, ktorá je umiestnená na predajnom mieste, predajca musí na certifikát pokladnice alebo fiškálnej tlačiarne dopísať jej výrobné číslo, ktoré sa musí zhodovať s tým, ktoré je v knihe elektronickej registračnej pokladnice.

Daňový alebo colný úrad môže podnikateľovi uložiť povinnosť, aby predkladal kontrolné záznamy v elektronickej podobe v pravidelných, napríklad mesačných intervaloch. Archivovať by sa mali aj kópie pokladničných dokladov a denných uzávierok vyhotovených z paragónov. Všetky doklady a uzávierky musia byť kvôli prípadnej kontrole chronologicky usporiadané. Bločky by mali byť čitateľné 5 rokov. Doklady označené ako „NEPLATNÝ DOKLAD“ budú musieť byť archivované 5 rokov. Len doklad označený slovom „VKLAD“ sa navrhuje archivovať jeden rok.

V zákone je určená lehota, v ktorej je podnikateľ povinný oznámiť daňovému úradu ukončenie prevádzky elektronickej registračnej pokladnice (do troch pracovných dní po ukončení jej prevádzky). Štandardne kontrolujú ERP pracovníci daňového a colného úradu. Kontrolovať pokladnice však môže aj Kriminálny úrad finančnej správy. Sankcie za porušovanie zákona o ERP sú tvrdé (od menších pokút až po zrušenie živnostenského oprávnenia). Každý bločok z ERP musí mať zákonné náležitosti (napr. daňový kód elektronickej registračnej pokladnice, daňové identifikačné číslo podnikateľa, ak nie je platiteľom DPH, či identifikačné číslo pre DPH, ak podnikateľ je platiteľom DPH, ochranný znak, cena tovaru alebo služby, obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa, atď.).

Evidovať prijaté tržby v pokladnici musia všetky subjekty, ktoré sú uvedené v zákone č. 289/2008 Z. z. príloha č. 1. Ak podnikateľ vykonáva činnosť, ktorá v tejto prílohe nie je - nemusí za prijatú hotovosť vystaviť pokladničný blok, môže použiť napríklad príjmový pokladničný doklad.

V súvislosti so zákonom o obmedzení platieb v hotovosti, je potrebné poznamenť, že v SR tento zákon zakazuje platbu v hotovosti, ktorá je vyššia ako 5 000 eur, ak odovzdávajúcim alebo príjemcom je fyzická osoba podnikateľ alebo právnická osoba. Zákon o DPH zase za zjednodušenú faktúru považuje aj doklad vyhotovený ERP, ak cena tovaru alebo služby vrátane dane uhradená v hotovosti nie je viac ako 1 000 eur alebo uhradená platobnou kartou nie je viac ako 1 600 eur.

?  Príklad z praxe

Podnikateľ predal tovar fyzickej osobe (právnickej osobe), ktorého cena je do 5 000 eur.

Môže byť platba prijatá v hotovosti ako aj platobnou kartou? Vznikla povinnosť použiť ERP?

Pretože je platba do 5 000 eur, podnikateľ v zmysle zákona o obmedzení platieb v hotovosti môže prijať platbu v hotovosti, ktorú je povinný zaevidovať v ERP. Zároveň platbu môže podnikateľ prijať aj platobnou kartou, ktorú na účely zákona o ERP je povinný rovnako zaevidovať v ERP.

Najčastejšie porušenia zákona o pokladniciach:

–   nepoužívanie ERP a nevydávanie potvrdeniek z ERP kupujúcemu predajcom,

–   príjem hotovosti na interný doklad namiesto daňového,

–   doklad sa vytlačí cez necertifikovanú pokladnicu,

–   zásahy do softvéru, čím sa mení pamäť pokladníc,

–   manipulácia s obsahom bločku, s popisom tovaru a jeho množstvom.

-   EDP – kontrola
(Elektronický audit)

Daňová správa SR vznikla od roku 1990 a až do roku 2003 nevyužívala elektronickú daňovú kontrolu vôbec. Od roku 2003 doteraz (2018) sa však využíva intenzívne a stále viac. Je tomu tak nielen z masívneho prechodu mnohých firiem na elektronické účtovníctvo, ale aj z titulu pribúdania veľkých firiem s obratom nad 40 miliónov euro (napríklad špeciálny Daňový úrad pre vybrané subjekty so sídlom v Bratislave a 3 pobočkami v Banskej Bystrici, Žiline a Košiciach – má takýchto firiem v kuratele cez 700) na Slovensku.

EDP – kontroly sa na Slovensku pre účel daňovej kontroly systémovo-procesne začali realizovať až od roku 2004. Následne v roku 2004 došlo k zakúpeniu tohto mimoriadne účinného nástroja formou 200 EDP licencií kanadského analytického softvéru IDEA. V súčasnosti už EDP kontrola prebieha v dvoch hlavných formách – osobitne pre účel kontroly dane z príjmov a osobitne pre účel kontroly dane z pridanej hodnoty. V režime EDP nedokáže pracovať každý kontrolór, lebo je to náročné na kombináciu vedomostí nielen z účtovníctva a daňovníctva, ale aj finančnej analýzy a informatickej (aspoň užívateľskej) gramotnosti.

EDP – kontrola je pojem, ktorý sa využíva aj v daňovej oblasti na označovanie elektronického auditu (E-audit). Doslova to znamená Electronic Data Procesing.

Jeho hlavným cieľom je uľahčiť prácu kontrolnej analýzy – t.j. skrátiť čas fyzického výkonu kontroly a maximum úkonov zautomatizovať. EDP kontrolu používajú aj všetci svetoví audítori (tzv. Veľká štvorka – t.j. KPMG, Deloitte, PWC, Ernst and Young) – napríklad pri kontrole bánk a poisťovní.

V daňovej oblasti SR to znamená úsporu živej práce a rast efektivity. Ak napríklad v minulosti trvala daňová kontrola vo veľkom podniku (ako je v SR napr. Slovnaft, VSŽ, Volkswagen, KIA, Elektrárne...) niekoľko mesiacov a robilo ju viac kontrolórov „ručne“ desiatky a stovky šanónov účtovníctva, po zavedení EDP-kontroly (treba k tomu ešte doprecizovať legislatívu) sa táto mohla skrátiť na niekoľko dní s tým, že namiesto desiatok účtovných šanónov s tisíckami účtovných dokladov daňovo-účtovnej evidencie odovzdá daňový subjekt na daňovú kontrolu len CD-elektronickú verziu účtovníctva.

Následne ju tzv. kontrolór – diagnostik prehodnotí a podrobí analýze s využitím inštitútu EDP-kontroly a následne vytipuje tzv. presné kľúčové rizikové body, ktoré potom kontrolná skupina dostane v presnom pláne za úlohu overiť. Pri znalosti EDP-kontroly platí, že účinnosť a úspešnosť takýchto typov kontrol výrazne zvyšuje účinnosť a efektívnosť daňovej kontroly.

?  Príklad

Daňový úrad nemôže donútiť firmu zaviesť elektronické účtovníctvo v MALEJ firme.

Môže daňový úrad donútiť daňový subjekt, aby si zaviedol elektronické účtovníctvo, lebo mu chce urobiť tzv. EDP-kontrolu (elektronický audít)?

Je to niečo podobné ako častá otázka drobných podnikateľov, či ich štát môže donútiť zaviesť si podnikateľský účet v banke, alebo stačí, ak budú inkasovať tržby v hotovosti a viesť o tom účtovníctvo. Zákon o účtovníctve túto povinnosť neukladá.

Preto v SR pri daňovej kontrole doteraz daňový úrad môže využívať možnosť elektronického auditu (t. j. EDP-kontroly) len u tých účtovných jednotiek, ktoré vedú svoje účtovníctvo elektronicky dobrovoľne. Ale prinútiť ich k zmene účtovníctva na elektronické nemôže.

®  Dva v jednom

E-audit alebo EDP-kontrola sú dva navonok rôzne pojmy, ale vyjadrujú to isté – t. j. znamenajú elektronickú kontrolu (elektronické overenie informácií).

Daňová správa v SR s týmto typom kontroly začína práve v r. 2004, pričom patrí medzi prvé transformujúce sa ekonomiky, ktoré s týmto typom kontroly aktívne začínajú a boli školení zahraničnými expertami v SR i v zahraničí.

V rámci vyspelého sveta – podľa mojich poznatkov – dominujú najmä tri špičkové analytické softvéry – Sesam (švédsky), ACL (belgický) a IDEA (kanadský).

Zatiaľ je právny stav v SR taký, že E-audit nie je povinný pre všetky daňové subjekty, ale trend do budúcna by mal byť smerovaný do výrazného rozvoja automatizácie aj na úseku elektronickej kontroly daní – prednostne však bude smerovaný najmä na najväčšie daňové subjekty.

Aj pre podnikateľské subjekty je to výhoda, ktorá im môže priniesť úspory v efektivite (podobne ako napríklad zo začiatku bol odpor a averzia voči zavedeniu Elektronických registračných pokladníc – ERP, ale neskôr prišlo pochopenie, že ich dôsledná aplikácia chráni aj pred vnútorným nepriateľom a možným okrádaním personálu).

?  Príklad

Elektronický audit sa nedá vynútiť ani vo VELKOM podniku

Elektronizácia a digitalizácia sa rozmáhajú stále viac aj v oblasti daňovej komunikácie. Elektronický audit sa často nazýva aj EDP-kontrola (Electronic Data Processing) a správca dane ho využíva viac rokov už aj na Slovensku. Stále pretrvávajú kompetenčné nejasnosti, komu môže daňová kontrola takýto typ kontroly vykonať a komu nie.

Sme akciová spoločnosť zriadená v SR od roku 2007, pričom neustále úspešne rastieme. Doteraz sme mali len sólo daňové kontroly – alebo z dane z príjmov alebo z dane z pridanej hodnoty. Nikdy nie kontrolu spoločnú – t. j. komplexnú z viac daní naraz.

Daňový úrad nám avízoval v roku 2018 vykonanie našej prvej komplexnej daňovej kontroly, pričom nám bolo ponúknuté, že to bude zrealizované práve cez EDP-kontrolu. My však nevedieme elektronické účtovníctvo doteraz (hoci v blízkej budúcnosti ho plánujeme zaviesť) a preto chceme obyčajnú daňovú kontrolu, nie EDP.

Je to možné? Čo v danom prípade hovorí zákon a ktorá norma tieto veci rieši?

Základným východiskom pre odpoveď je zákon o účtovníctve. EDP-kontrola v SR sa zvyčajne využíva predovšetkým pre najväčšie daňové subjekty s rozsiahlym účtovníctvom. Existuje okolo toho niekoľko legislatívnych problémov, ktoré by bolo potrebné dotiahnuť cestou precizovania zákona o účtovníctve. Nakoľko v zákone o účtovníctve doteraz (2014) nie je povinnosť viesť účtovníctvo elektronickým spôsobom pre daňové subjekty, nemôže daňový úrad spoločnosť donútiť k vykonaniu EDP-kontroly, lebo nie sú vytvorené základné technické predpoklady. Môže ju len požiadať o súčinnosť a ponúknuť jej určité plnenie, ak sú na to vytvorené predpoklady. Podľa textácie otázky takéto predpoklady vytvorené nie sú. Okrem toho aj kompatibilita vybraných softvérov v rámci informačného systému zohráva určitú rolu. T.j. súlad alebo nesúlad elektronického účtovníctva firmy s analytickým softvérom využívaným na EDP-kontrolu.

-   Sieťové kontroly v SR

Sieťová kontrola – znamená to, že sa preverí sieť určitou formou spolupracujúcich vytipovaných daňových subjektov na základe spolupráce viacerých daňových úradov navzájom. Najčastejšie však je táto kooperácia rozšírená o spoluprácu s ďalšími domácimi napr. colnými a policajnými) orgánmi alebo zahraničnými daňovými správami.

Sieťové kontroly daní v SR sa rozvinuli najmä od roku 2004. Napríklad na DPH – ako najrizikovejšej nepriamej dani sa špeciálnym zameraním sieťovej kontroly na vybraný tovar z Ázie, šrot, zámennú deklaráciu komodít, či komodity a služby s vysokej mierou dôkaznej núdze (z hľadiska toho, či plnenie v skutočnosti nastalo alebo nenastalo a je len prestierané) sa v priebehu rokov 2004-2010 vykonali kontroly daní s dorubom desiatok miliónov euro za podvodné čerpanie dane z pridanej hodnoty a machinácie s nadmernými odpočtami.

Sieťové kontroly sa realizujú najmä medzi prepojenými (napríklad personálne, keď jeden a rovnaký majiteľ vlastní viac firiem v nejakej zmysluplnej štruktúre „sieti“) osobami v biznise na strane jednej a súčasne celoplošne.

?  Príklad sieťovej kontroly

Daňový subjekt PODNIK „Daníčko, a.s.“ má viac závodov, pobočiek a prevádzkární, pričom je dôvodne podozrivý z páchania daňových únikov na dani z príjmov v tom, že kráti tržby nenapojením časti jeho ERP-pokladníc na fiskálny model a akruálne účtovníctvo. Preto po dôslednej príprave (daňový monitoring) sa vykoná sieťová daňová kontrola tak, že na nej participuje naraz viac daňových úradov a rôzne kontrolné zložky (možná kooperácia daňového a colného úradu s KUFS – Kriminálnym úradom finančnej správy alebo s DAŇOVOU KOBROU, atď.) a tieto koordinovane naraz vykonajú daňové kontroly v celej sieti predmetného daňového subjektu.

Obrovská dynamizácia finančných služieb a zrýchlenie obchodovania formou internetu (raketový nástup e-commerce, t.j. elektronických obchodov) znamená nové globálne riziko aj pre potenciál rastu daňových únikov, kde bez dobre organizovanej medzinárodnej kontrolnej spolupráce pri paralelných daňových kontrolách v sieťach, nebude možné uspieť v eliminovaní daňových deliktov, podvodov a únikov.

Sieťové kontroly znamenajú v praxi domácu alebo cezhraničnú spoluprácu viac úrovní správcov dane (napr. daňový a colný úrad, obecný a mestský úrad), lepšiu medzirezortnú kooperáciu (napr. spolupráca daňového úradu a polície) a cezhraničnú spoluprácu (napr. paralelné kontroly daní u personálno-finančne prepojených daňových subjektov s medzinárodnou majetkovou účasťou alebo nadnárodnou sieťou prevádzok).

-   Kontroly transferového oceňovania

Transferové oceňovania (transfer pricing) je jedna z metód ako transferovať nezdanené peniaze z krajiny do krajiny. Robí sa tak na celom svete, lebo sa na to využívajú zvyčajne nie komodity, ale služby s vysokou mierou dôkaznej núdze (napr. know-how, licencie, patenty, poradenské služby, sprostredkovací servis, softvéry, biznis poradenstvo, atď.).

?  Príklad z praxe

Dcérska firma XY z Francúzska, ktorá podniká na Slovensku, tu vykazuje k 30. 11. 2015 predbežný nezdanený zisk cca 100 miliónov euro. Materská firma vo Francúzska nemá záujem, aby z tohto zisku zaplatila jej dcérska firma dane na Slovensku v takej a takej výške. Urobia to v princípe tak, že matka pošle následne ihneď dcére faktúru v sume, povedzme 90 miliónov euro, kde jej odpredáva svoje know-how formou licencie, bez ktorej by biznis a z neho zdaniteľný príjem a teda aj taký zisk nikdy nedosiahla. A nakáže jej, do ktorej krajiny má za túto faktúru zaplatiť. Následne týmto dcérska firma zníži svoj zisk a jeho rozhodujúcu časť prevedie zaplatením za predmetnú faktúru podľa pokynov matky z Francúzska. Štátny rozpočet SR práve prišiel o daň z príjmov z uvedenej transakcie v hodnote niekoľkých miliónov.

Vyššie uvedené sa kontroluje daňovej kontrole veľmi sporne, lebo sprievodné zmluvy k tomu sú v cudzom jazyku vo veľmi zložitých a prefíkaných právnych formuláciách. Preto je daňová kontrola v dôkaznej núdzi a musí veľmi prácne analyzovať a pokúšať sa túto náročnú dôkaznú núdzu (či naozaj bolo alebo nebolo potrebné zaplatiť za takúto licenciu dcérou matke?) odstrániť.

Daňové kontroly transferového oceňovania na Slovensku sa rozvinuli najmä od roku 2014. V minulosti v SR zákon o dani z príjmov mal nasmerované požiadavky transferového oceňovania len na zahraničné daňové subjekty.

Následne (novela zákona o dani z príjmov z roku 2014) zákon o dani z príjmov rozširil tieto požiadavky transferového oceňovania aj na tuzemské závislé osoby a slovenské podniky sa tak s daňovými kontrolami zameranými na túto oblasť budú stretávať častejšie.

Audítori, daňoví poradcovia i finančná správa SR k meritu veci sa usilujú náročnú problematiku transferových cien metodicky postupne lepšie vysvetľovať, najmä od roku 2015. Výsledkom toho je napríklad kniha „Kočiš, M.: Úvod do práva transferového oceňovania (Wolters Kluwer Bratislava 2015, ISBN 9788081682261)“. Efektívnou pracovnou pomôckou v danom smere je napríklad materiál od Spoločnosť EY, ktorá vo svojom prieskume „2014 global transfer pricing tax authority survey“ zosumarizovala aktuálnu prax a postupy daňových orgánov pri kontrole transferových cien vo viac ako 50 krajinách, nižšie uvádzame zistenia týkajúce sa Slovenska.

®  Nárast kontrolnej kapacity špecialistov na transferové oceňovanie

Daňové úrady zvyčajne neskúmajú transferové ceny samostatne, ale ako súčasť kontroly dane z príjmu. Transferové ceny môže kontrolovať ktorýkoľvek daňový kontrolór, ktorý zistí, že daňový subjekt realizuje transakcie so závislými osobami, a môže sa pritom obrátiť na odborníkov na Finančnom riaditeľstve so žiadosťou o metodickú podporu. 

Finančné riaditeľstvo SR vytvorilo oddelenie, ktoré sa venuje kontrole medzinárodného zdaňovania vrátane transferových cien a v rokoch 2014 – 2015 na túto problematiku preškolilo niekoľko desiatok daňových kontrolór ako špecialistov na kontrolu transferového oceňovania. V prípade potreby sa môžu títo zamestnanci zúčastniť daňovej kontroly, ktorú uskutočňujú lokálne daňové úrady. Finančná správa na Slovensku v súčasnosti zamestnáva 6 x krát viac odborníkov na oblasť transferových cien, ako tomu bolo v roku 2013. Počas nasledujúcich rokov sa má ich počet ďalej zvyšovať.

Finančná správa pri skúmaní transferových cien spolupracuje s inými inštitúciami, ako sú obchodné komory, NBS, Úrad priemyselného vlastníctva, či Ministerstvo hospodárstva. Iniciatíva OECD zameraná na boj proti daňovým únikom (plán BEPS) pravdepodobne povedie v blízkej budúcnosti k ďalšiemu navyšovaniu zdrojov Finančnej správy určených na kontrolu medzinárodného zdaňovania.

®  Zameranie daňových kontrol podľa odvetvia, krajín a druhu transakcie

Kontroly transferových cien sú v súčasnosti zamerané na podniky z automobilového odvetvia, spotrebných produktov, telekomunikácií a farmaceutického odvetvia.

Finančná správa príležitostne zoznam odvetví reviduje, pričom si odvetvia vyberá najmä podľa ich veľkosti a ziskovosti. Finančná správa ani Ministerstvo financií síce nepoužívajú legislatívne nariadenia, ktorými by určovali krajiny, na ktoré sa majú daňové kontroly zamerať, v praxi však skúmajú transakcie s krajinami, s ktorými daňový subjekt realizuje najviac transakcií, a ďalej krajiny s nízkym daňovým zaťažením alebo krajiny, ktorých daňový systém je všeobecne využívaný na daňovú optimalizáciu. Z aktuálne prebiehajúcich daňových kontrol skúmajú kontrolóri najmä transakcie so závislými osobami z Nemecka, Rakúska, Česka a Holandska.

Čo sa týka druhu transakcií, daňové kontroly sa zameriavajú najmú na vnútroskupinové služby (40 % aktuálne prebiehajúcich kontrol), predaj tovaru (30 %), transfer nehmotných aktív (licencie a pod. – 10 %), finančné transakcie (10 %) a transakcie súvisiace s reštrukturalizáciou podnikových aktivít (10 %).

Úspešnosť daňových kontrol vyhodnocuje finančná správa podľa toho, v koľkých prípadoch viedla kontrola k úprave základu dane a tiež podľa toho, v koľkých prípadoch zostala táto úprava zachovaná po odvolaní zo strany daňového subjektu. Percento úspešnosti nie je zverejňované.

®  Výber kontrolovaných subjektov a metód transferového oceňovania

Pri výbere daňových subjektov pre kontrolu transferových cien berú daňové úrady do úvahy najmä ziskovosť, nedávne reštrukturalizačné aktivity, hodnotenie rizikovosti daňového subjektu, rozsah a povahu transakcií so závislými osobami a štandardný cyklus daňových kontrol. Iniciatíva na kontroly transferových cien vychádza jednak z Finančného riaditeľstva, ako aj z rozhodnutia lokálnych daňových úradov. Kontroly transferových cien nemusia byť spojené s kontrolou nepriamych daní, a daňové úrady nemajú formálne inštrukcie, aby daňové subjekty používali pre daň z príjmu a nepriame dane rovnaké (transferové) ceny.

Čo sa týka údajov o porovnateľných transakciách, slovenské úrady preferujú používanie lokálnych transakcií, ale akceptujú aj transakcie z okolitých stredoeurópskych štátov (V4, Rakúsko), pričom kvalita údajov je dôležitejšia ako ich kvantita.

Daňové úrady kladú dôraz na to, aby si mohli overiť, či sú používané transakcie skutočne porovnateľné (napr. vyhľadávaním údajov o subjektoch a transakciách na internete). Požadujú, aby daňové subjekty predložili porovnateľné transakcie za niekoľko rokov (3 až 5), a aby na ne v prípade potreby aplikovali rôzne úpravy. Spôsob, akým sa určuje rozsah primeraných trhových cien, primeraná ziskovosť či používanie váženého alebo jednoduchého priemeru závisí od individuálnej situácie.

®  Odsúhlasovanie metód ocenenia

Zákon o dani z príjmov od 1. 1. 2014 odstránil dovtedy preferované používanie tradičných transakčných metód pred transakčnými ziskovými metódami, daňové úrady napriek tomu uprednostňujú tradičné transakčné metódy, najmä v situáciách, keď je možné s rovnakou spoľahlivosťou použiť oba druhy metód.

Na druhej strane v odôvodnených prípadoch umožňujú použiť aj iné metódy, ako metódy definované v zákone o dani z príjmov, pokiaľ sú založené na princípe nezávislého vzťahu (viď metodický pokyn Finančného riaditeľstva k aplikácii metód transferového oceňovania).

Daňové úrady vydávajú aj tzv. rozhodnutia o odsúhlasení metódy ocenenia, v ktorom daňovému subjektu za poplatok odsúhlasia použitie konkrétnej metódy ocenenia. Vydanie rozhodnutia trvá v priemere jeden rok, je to však najmä kvôli tomu, že daňové subjekty neposkytujú dostatočné podklady alebo sú nekooperatívne. Ročne sa na Slovensku vydá zhruba 10 unilaterálnych rozhodnutí (t.j. odsúhlasenie iba zo strany slovenských orgánov).

-   Ostatné typy špeciálnych daňových kontrol

Medzi ostatné typy špeciálnych kontrol daní patria napr. komplexná, kombinovaná, paralelná, cezhraničná, tematická, sektorová, zo závislej činnosti, na tzv. „mŕtve duše“, na tzv. „švarcsystém zamestnávania“; opakovaná, kontrola karuselov na DPH, vyhľadávacia činnosť – daňový monitoring, atď.

Komplexná kontrola – znamená, že sa naraz u veľmi podozrivého daňového subjektu z hľadiska rizika daňových únikov skontroluje viac druhov daní, najčastejšie u podnikateľov v kombinácii dane z príjmov, dane z pridanej hodnoty a dane z motorových vozidiel.

Kombinovaná kontrola – podobne ako v predošlom prípade, ale kombinácia sa rozširuje aj na netradične iné kontrolné pohľady, napríklad na skryté dane, t. j. odvody do fondov sociálnej alebo zdravotnej poisťovne. Alebo sa táto kontrola kombinuje v sérii so zásahom iných kontrolných inštitúcií (napr. s úradom práce, so zdravotnou poisťovňou, so Slovenskou obchodnou inšpekciou, a podobne).

Paralelná kontrola – predstavuje, napríklad, zosúladenie kontroly daní medzi piatimi daňovými úradmi a troma colnými úradmi v SR. Ak má daňový subjekt svoje podniky aj v Bratislave, aj na západnom, aj na strednom a aj na východnom Slovensku a je mimoriadne podozrivý z krátenia dane, tak sa dohodnú uvedení správcovia dane na paralelnej kontrole niektorého druhu daní alebo viacerých druhov daní a v rovnakom čase (paralelne) to vykonajú. Alebo sa takto môže dohodnúť daňový úrad, ktorý kontroluje daň z príjmov a obecný úrad, ktorý kontroluje miestne dane (napr. daň z nehnuteľností, daň z ubytovania) u toho istého daňového subjektu.

Cezhraničná kontrola – podobná ako paralelná kontrola. Napríklad pri podozrivých poľnohospodárskych komoditách využívaných na karuselové podvody na DPH alebo pri podozrení z masového zamestnávania tzv. „čiernych duší“ na južnom Slovensku, sa Slovensko spojí s Maďarskom a vykoná sa cezhraničná daňová kontrola.

Tematická kontrola – napríklad sa skontrolujú všetky reťazce supermarketov alebo mäsokombinátov, či nezneužívajú transferové oceňovanie na daňové úniky.

Sektorová kontrola – napríklad v niektorom roku sa toto zdaňovacie obdobie bude venovať prednostne kontrole daní nášmu najvýznamnejšiemu sektoru v SR automobilizmu, lebo vo výrobe na hlavu sme svetová veľmoc v produkcii áut (etablované štyri svetové automobilky v SR – Volkswagen, Kia, Peugeot-Citroen a od roku 2015 sa stavia ďalší závod Jaguar-Land Rower).

Zo závislej činnosti – špeciálny rozmer kontroly dane z príjmov zameraný na zamestnávanie čiernych duší, t.j. fiktívnych zamestnancov, kde sa vykazujú do účtovníctva náklady na ich mzdy, hoci títo už dávno nežijú.

Alebo zneužívanie poľnohospodárskymi družstvami a niektorými školami – kde sezónne zamestnávajú pracovníkov nie v pracovno-právnom pomere, ale akoby „podnikateľov“ na živnostenský list – aby ušetrili neprávom náklady a nemuseli za nich platiť odvody aspoň časť roku).

Opakovaná kontrola – logická už z podstaty názvu.

Kontrola karuselov na DPH – predstavuje typ kontroly, kde niektoré obchodné spoločnosti v snahe ukradnúť neprávom nadmerný odpočet na DPH vytvárajú spoločné kruhové (reťazcové, karuselové) fiktívne obchody, kde prebieha len fakturačný styk, ale ku skutočnému obchodu a výmene tovaru nedochádza.

Vyhľadávacia činnosť (daňový monitoring) – predstavuje spravodajskú formu pátračskej činnosti daňovej kontroly, ktorá je zameraná na pozorovanie a vyhľadávanie najrizikovejších tipov na daňové úniky na trhu. Táto činnosť je dôležitá, lebo niektorú dôkaznú núdzu pri daňovej kontrole je možné prelomiť len vytrvalosťou a dôslednou prípravou daňovej kontroly.

Ing. Emil Burák, PhD.