Sója
– potravina pre zlepšenie výkonu, ale...

Pavel Malovič

Hoci si mnohí ľudia nevedia predstaviť svoj jedálny lístok bez väčšieho množstva mäsa, je tu istá zdravšia alternatíva, ktorá pri vhodnej kombinácii s inými potravinami prináša výhodnejšie a väčšie množstvo bielkoviny, ako stavebnej látky najmä pre rozvoj svalstva. Tou variantou je s ó j a, rastlina – strukovina, ktorá má svoj domov v juhovýchodnej Ázii (Vietnam, Laos, Kambodža, Malajzia) a v Číne. Pestuje sa tam už viac ako štyritisíc rokov a patrí medzi „posvätné“ plodinám tejto oblasti – ako sú ryža, pšenica, jačmeň, proso.

Celosvetový záujem o sóju sa prebudil ako reakcia na výsledky amerických výskumníkov, ktorí v nej objavili potravinu nezvyčajnej a vysokej kvality. Existuje totiž len veľmi málo potravín, ktoré v dostatočnej miere obsahujú tri základné druhy živín: sacharidy (cukry), bielkoviny a tuky. Okrem toho sa v jej zložení nachádzajú ďalšie podstatné látky, ktoré okrem iného napomáhajú lepšie znášať ťažké obdobia tvrdého fyzického a psychického stresu (vitamíny, minerály, vlákninu a pod.).

Sója obsahuje 36 až 40 percent bielkovín podobného zloženia ako bielkoviny najkvalitnejšieho mäsa. Má vysoký obsah vitamínov skupiny B, vysoko energetického vitamínu E a K (zlepšujúci hodnoty krvných elementov) a provitamínu A, dôležitého pre zrakový orgán. Obsahuje všetky esenciálne (podstatné) aminokyseliny, rastlinné tuky, lecitín (dôležitý pre nervové tkanivo a regeneráciu svalových vlákien). Sója má dvakrát viac vápnika ako mlieko, dvakrát viac železa ako hovädzia pečienka, veľa draslíku, horčíku, fosforu, medi, mangánu – všetko látok, ktoré organizmus pri vysokej pracovnej záťaži stráca a ktorých nedostatok znemožňuje regeneráciu, navodzuje kŕče a dáva predpoklady na vznik chronickej únavy. Významná je aj podiel vlákniny v sóji (2,5 až 5,8 percent), ktorá priaznivo ovplyvňuje činnosť tráviaceho traktu a chráni ho pred nádorovým ochorením. (Je dokázané, že v priebehu posledných dvadsiatich rokov sa v USA vďaka konzumácii produktov vyrobených za sóje znížil výskyt rakoviny hrubého čreva na polovicu!). Sója pôsobí zásadotvorne (znižuje kyslosť organizmu – podieľa sa na likvidácii únavových produktov, a tak zlepšuje regeneráciu, znižuje hladinu cholesterolu, pôsobí antiskleroticky. Jeden kilogram sóje má bielkovinovú hodnotu asi ako dva kilogramy mäsa alebo päťdesiatpäť vajec či dva a pol kilogramu syra.

Je určíte zaujímavé zistenie, že sójové bôby a výrobky zo sóje vôbec môžu určitým spôsobom chrániť ženu pred zhubnými nádormi prsníkov (nižší výskyt u konzumentiek sóje až o dvadsať percent).

Pre pánov môže byť zasa zaujímavá správa, že konzumácia výrobkov zo sóje zvyšuje ich potenciu, sexuálnu aktivitu. Špeciálne ide o tofu – sójový syr (dá sa bežne kúpiť v potravinách), ktorý obsahuje vysoké množstvo L – arginínu (esenciálna aminokyselina) a z neho sa vytvára nervový „prenášač“ oxid dusný, ktorý zodpovedá za erekciu (vztýčenie penisu). Jeho konzumácia je vhodná dve hodiny pred uvažovaným pohlavným stykom v množstve dva gramy (podobnú látku obsahuje aj populárna modrá pilulka...). Nič netreba preháňať – lebo v prípade výskytu oparu („zimy“ na ústach), herpesu – môže dôjsť k výraznejšiemu rozvoju tohoto ochorenia práve vďaka vysokej konzumácii L – arginínu (tak uvádzajú nešpecifikované americké pramene).

Tofu je však zaujímavý aj tým, že zlepšuje duševnú sviežosť, koncentráciu na výkon, je prostriedkom pre dlhovekosť. Pre tofu je typické, že môže pribrať chute každej národnej kuchyne (dajú sa z neho urobiť oškvarky na bryndzové halušky, dá sa vyúdiť ako oštiepok, možno ho použiť do leča, na špagety, vypražiť, robia sa z neho paštéty, nátierky, párky, zmrzliny, mrazené krémy). Vo svete je veľmi obľúbený – napríklad v Japonsku je toľko výrobní a predajní tofu ako u nás mäsiarstiev....

Ako potravina má sója takmer nevyčerpateľné množstvo variantov použitia: ako suchá strukovina (bôby, melie sa z nej múka a je zdrojom kvalitného kuchynského oleja. Z bôbov sa pripravuje výživné sójové mlieko (má uplatnenie vo výžive alergikov), sójový syr (tofu), populárna sójová omáčka (vyrába sa z fermentovanej zmesi solených bôbov a pšeničnej alebo jačmennej múky) – pozor na vyšší obsah soli! Najnovším hitom je sójové mäso, ktoré sa vyrába z odtučnenej sójovej múky progresívnou technológiou. V mnohých krajinách si nevedia mäsový priemysel bez takto upravenej sóje ani predstaviť. Pokiaľ sa totiž sójové produkty pridávajú do salám alebo mäsových konzerv, nielenže sú tieto lacnejšie a menej kalorické, ale predovšetkým zdravšie a výživovo hodnotnejšie. Je to zároveň aj vhodný spôsob kombinácie živočíšnych a rastlinných bielkovín.

Stará čínska legenda hovorí o 999 jedlách zo sóje, z ktorých je každé iné. Sója určite nenahradí v jedálnom lístku mäso a mlieko (prípadne inú potravinu) úplne. Je však dobrou alternatívnou, exotickou potravinou, ktorá v najrozličnejších kombináciách dostáva dobrú chuť a má svoj veľký význam pre každého – najmä vo fázach výrazného pracovného výkonu.

P.S. Samozrejme, ako to už býva, nič nie je úplne ideálne a celosvetový nárast počtu ľudí – alergikov zasahuje aj konzumentov sóje. Americký úrad pre potraviny a liečivá (FDA, Food and Drug Administration) dokonca zaradil sójovú bielkovinu medzi osem hlavných potravinových alergénov. Ak je sója pridaná do potraviny ako prísada, musí to byť na obale danej potraviny uvedené. Dva hlavné typy zásobných proteínov, β – konglycinin a glycinin, spoločne tvoria až 70 až 80 percent z celkového obsahu proteínov prítomných v sójových bôboch.

Avšak presné údaje o výskyte alergie na sójovú bielkovinu nie sú k dispozícii a nepriame dôkazy naznačujú, že alergia na sóju sa vyskytuje zriedkavejšie ako alergia na ostatné bežné potravinové alergény, vrátane morských živočíchov, arašidov, orechov a rýb.

Alergia na sóju sa najčastejšie vyskytuje u dojčiat a batoliat v dôsledku užívania dojčenských prípravkov vyrobených na báze sójovej bielkoviny. Mnoho dojčiat z alergie na sóju „vyrastie“ a tak je jej výskyt u dospelej populácie pomerne nízky, ale je a musíme na to myslieť. Existujú totiž aj skrížené alergie medzi sójou a ďalšími potravinami. Veľmi častý býva súčasný výskyt alergie na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) a alergie na sóju. Prečo sa to stáva? Proteíny sóje sa totiž veľmi podobajú bielkovinám živočíšnych mliek (kravskému, koziemu aj ovčiemu). Väčšina lekárov teda neodporúča predovšetkým u malých detí s ABKM nahradiť mlieko kravské sójovým, ale buď špeciálnym dojčenským či, v prípade starších detí, iným rastlinným.

Ďalšia spojitosť je preukázaná medzi alergiou na sóju a ostatnými strukovinami – hrachom, šošovicou, cícerom a ostatnými. V súčasnosti je predmetom diskusie aj karob, pre skôr narodených známy pod názvom „svätojánsky chlieb“ alebo „chlieb svätého Jána“, ktorý je zdravou alternatívou kakaa vďaka podobnej farbe aj chuti a predovšetkým vyššiemu obsahu cukru s mnohými pozitívnymi účinkami na organizmus. Kedysi bol popri cukrovej trstine dôležitým zdrojom cukru. Najkvalitnejší karob rastie bežne na strednom Východe a v Stredomorí, kde sa pestuje už takmer 4000 rokov.

V literatúre býva zmieňovaná aj súbežná alergia s arašidmi aj inými orechmi a s obilninami.