Sociálny fond

Základom na určenie ročného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu do fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Tvorbu sociálneho fondu

ako aj jeho čerpanie je potrebné viesť prostredníctvom osobitného analytického účtu sociálneho fondu alebo prostredníctvom osobitného účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Uvedený princíp je v súlade s problematikou účtovania tvorby a čerpania sociálneho fondu v zmysle prislúchajúcich účtovných predpisov. V každom prípade je potrebné zabezpečiť, aby zvolený spôsob účtovania sociálneho fondu napr. na samostatných analytických účtoch zamestnávateľa zabezpečil prehľad o prídeloch a čerpaní sociálneho fondu na účtovné ale aj daňové účely.

Zamestnávateľ tvorí sociálny fond v zmysle prvej vety § 6 ods. 2 zákona o sociálnom fonde najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Povinná tvorba sociálneho fondu predstavuje tzv. odvodový spôsob tvorby sociálneho fondu, pričom mesačnou základňou sú súhrny zúčtovaných miezd zamestnancov za príslušný mesiac. Ak by došlo k prípadu, že zamestnávateľ by vyplácal mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tvorby sociálneho fondu považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.

Prevod finančných prostriedkov na účet sociálneho fondu je potrebné uskutočniť do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr však do konca kalendárneho mesiaca. V krajnom prípade teda, ak by bol výplatný termín dohodnutý až na posledný deň mesiaca, musia byť prostriedky sociálneho fondu za kalendárny mesiac nielen vytvorené v deň výplaty ale hneď v posledný deň mesiaca aj prevedené na účet sociálneho fondu – je teda zrejmé, že v takomto prípade zamestnávateľ nemôže využiť spomínanú päťdňovú lehotu.

Zákon o sociálnom fonde umožňuje zamestnávateľovi za mesiac december tvoriť sociálny fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.

Zásady použitia prostriedkov sociálneho fondu

Pred uvedením podmienok a účelu alokovania prostriedkov sociálneho fondu je vhodné uviesť, že príspevok zo sociálneho fondu je možné okrem oprávnených zamestnancov poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi oprávneného zamestnanca. Za rodinného príslušníka sa na uvedený účel považuje manžel (manželka) zamestnanca a nezaopatrené deti zamestnanca. Príspevok zo sociálneho fondu zákon o sociálnom fonde však umožňuje poskytnúť aj poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.

Použitie prostriedkov sociálneho fondu ako aj podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise.

Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na:

a)  stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,

b)  dopravu do zamestnania a späť,

c)  účasť na kultúrnych a športových podujatiach,

d)  rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,

e)  rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,

f)  zdravotnú starostlivosť,

g)  sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,

h)  doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

i) servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom,

j) ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi

V tejto súvislosti treba spomenúť ustanovenie § 152 ods. 3 Zákonníka práce, ktoré ustanovuje povinnosť zamestnávateľa prispievať na stravovanie na jednej strane priamo na úkor vlastných nákladov zamestnávateľa (t. j. v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách), a na strane druhej z prostriedkov sociálneho fondu. Treba poznamenať, že žiadny právny predpis v prípade príspevku zo sociálneho fondu neustanovuje žiadne (t. z. minimálne ani maximálne) limitovanie výšky príspevku zo sociálneho fondu na stravovanie.

Doprava do zamestnania a späť

Podmienky pre poskytnutie tohto druhu príspevku ako aj jeho výška a prípadný spôsob preukazovania výdavkov, ak ho bude zamestnávateľ vyžadovať, je predmetom dohody v rámci kolektívnej zmluvy prípadne, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia tieto náležitosti sú predmetom úpravy v rámci internej smernice zamestnávateľa. Poskytovanie príspevku na dopravu do zamestnania a späť, dohodnuté v kolektívnej zmluve resp. internom predpise zamestnávateľa v rámci zásad použitia sociálneho fondu [tvoreného z povinného prídelu alebo prídelu dohodnutého podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom fonde] nie je podmienené plnením kritérií uvedených v ustanovení § 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde. V tomto prípade sa tak nevyžaduje preskúmanie, či zamestnancovi vôbec nejaké výdavky na dopravu vznikli.

Účasť na kultúrnych a športových podujatiach

S cieľom vytvorenia predpokladov na využitie osobného voľna zamestnancov na aktívny odpočinok zákon o sociálnom fonde umožňuje poskytovať prostriedky sociálneho fondu na účasť zamestnancov na kultúrnych a športových podujatiach. V praxi ide najčastejšie o formu zakúpenia permanentiek resp. vstupeniek na kultúrne a športové podujatia resp. úhrady výdavkov zamestnanca z dôvodu účasti na kultúrnom alebo športovom podujatí

Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily

Príspevky zo sociálneho fondu na tieto účely možno poskytnúť na individuálnu alebo podnikovú rekreáciu, ako aj služby. Konkrétne druhy služieb na regeneráciu, na ktoré sa bude zo sociálneho fondu prispievať by mali byť predmetom dohody v kolektívnej zmluve resp. v rámci vnútorného predpisu zamestnávateľa. Treba upozorniť, že za rekreáciu alebo regeneráciu pracovnej sily v zmysle spomínanej úhrady nákladov zo sociálneho fondu nie je možné považovať účasť zamestnancov na rekondičných pobytoch, ktoré je zamestnávateľ povinný zabezpečovať podľa § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi

Počnúc rokom 2019 sa umožňuje použiť príspevok zo sociálneho fondu aj na rekreácie zamestnancov v zmysle § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z.n.p. nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Zamestnávateľ môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa.

Zdravotná starostlivosť

V tomto prípade sa nejedná o uhrádzanie nákladov na preventívne lekárske prehliadky určitých skupín zamestnancov, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonávať podľa prislúchajúcich predpisov na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V rámci sociálnej politiky zamestnávateľa je umožnené tak poskytovať v tomto zmysle napríklad príspevky na preventívne lekárske prehliadky nad rámec povinností zamestnávateľa, ktoré im ukladajú príslušné právne predpisy v oblasti zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky

Zákon o sociálnom fonde umožňuje zamestnávateľom poskytnúť z prostriedkov sociálneho fondu návratnú resp. nenávratnú výpomoc v peňažnej forme, prípadne vecnú výpomoc, ak sa napríklad zamestnanec ocitne v nepriaznivej finančnej situácii. Podmienky poskytovania takejto formy výpomoci môžu byť v rámci kolektívnej zmluvy alebo v rámci interného predpisu zamestnávateľa podmienené určitými faktormi resp. ich kombináciou (napr. zamestnanci podľa dosahovanej výšky mzdy, konkretizácia zamestnancov podľa ich sociálnej situácie, napr. jediný „živiteľ“ rodiny a pod.).

Doplnkové dôchodkové sporenie okrem povinného príspevku

Právna úprava platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie je obsiahnutá v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vychádzajúc z tohto právneho predpisu platí, že výška príspevkov, lehota splatnosti príspevkov a spôsob platenia príspevkov účastníka (zamestnanca) dohodnú v účastníckej zmluve a výška príspevkov, lehota splatnosti príspevkov a spôsob platenia príspevkov zamestnávateľom, ktorý platí príspevky za zamestnanca, ktorý je účastníkom, sa dohodnú v zamestnávateľskej zmluve. Ďalej podľa § 12 ods. 2 a § 13 ods. 3 tohto zákona platí zamestnávateľ príspevky za zamestnanca, ktorý vykonáva práce zaradené do kategórie 3 alebo 4 na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia a ďalej za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hráča na dychový nástroj. Výška povinných príspevkov je najmenej 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na dôchodkové poistenie podľa zákona o sociálnom poistení alebo príjmu zúčtovaného na výplatu, ak ide o zamestnanca, ktorý nie je povinne dôchodkovo poistený.

Sociálny fond však nemožno použiť na príspevky, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nad rámec uvedených príspevkov však zamestnávateľ môže prispievať zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie aj zo sociálneho fondu. Výšku príspevku a podmienky jeho poskytovania sa dohodnú alebo ustanovia v rámci zásad použitia sociálneho fondu ustanovených v kolektívnej zmluve a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upravia sa vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom

Od mája 2018 sa rozšírili možnosti zamestnávateľa poskytnúť zamestnancom v rámci svojej sociálnej politiky príspevok zo sociálneho fondu o servisné poukážky alebo tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom. Dôvodom je rozšíriť možnosť podpory dopytu pre sociálne podniky aj na súkromný sektor. Servisné poukážky majú v zmysle § 23 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch v z.n.p. povahu ceniny, ktorá má nominálnu hodnotu na nej uvedenú, pričom sa vydávajú v nominálnej hodnote 10 eur. Platnosť servisnej poukážky môže byť obmedzená časovo, územne alebo osobou, ktorej je určená. Servisné poukážky sa odkupujú na základe písomnej žiadosti registrovaného sociálneho podniku. Zamestnávatelia majú tiež možnosť poskytnúť zamestnancom v rámci svojej sociálnej politiky príspevok na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom v zmysle § 5 ods. 2 spomínaného zákona č. 112/2018 Z. z.

Ďalšia realizácia podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov

V praxi existuje určitý a stále rastúci tlak rôznych inštitúcií, štátu i medzinárodných organizácií smerujúci k rozširovaniu a skvalitňovaniu starostlivosti o pracovníkov. Preto nevyhnutnou súčasťou modernej personálnej práce je stále širšia koncipovaná podniková sociálna politika. Podniková sociálna politika teda predstavuje vo svojej podstate určitú formu starostlivosti o zamestnancov, pričom v súvislosti s ustanovením § 7 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom fonde sa v predmetnom prípade jedná o tzv. dobrovoľnú starostlivosť o zamestnancov (nie teda povinnú resp. zákonnú starostlivosť), ktorá je súčasťou personálnej politiky zamestnávateľa.

Výber konkrétnych aktivít zamestnávateľa, na ktoré budú použité prostriedky sociálneho fondu v rámci tzv. ďalšej realizácie podnikovej sociálnej politiky, závisí od dohody zmluvných partnerov alebo rozhodnutia zamestnávateľa. V rámci uvedeného možno použiť sociálny fond napríklad na dobrovoľnú starostlivosť o pracovné a životné podmienky zamestnancov, vzdelávanie zamestnancov, zabezpečenie zamestnanca pri ustanovených sociálnych udalostiach, pracovné podmienky zamestnancov starajúcich sa o deti, poskytnutie peňažných alebo nepeňažných darov pri príležitosti dňa matiek, medzinárodného dňa detí, pri životných a pracovných jubileách, pri narodení dieťaťa, pri odchode do dôchodku, na vianočné kolekcie a pod.

Príklad 1

Pri príležitosti vyhodnotenia „Najlepšieho zamestnanca roka“, usporiadala firma vo vlastných priestoroch pre všetkých zamestnancov občerstvenie s kompletným catheringovým servisom, zabezpečené externou firmou. Môže byť faktúra za tieto služby hradená zo sociálneho fondu?

Oblasti možného použitia prostriedkov sociálneho fondu sú predmetom ustanovenia § 7 zákona o sociálnom fonde. V zmysle § 7 ods. 1 písm. j) tohto právneho predpisu je tento možné použiť aj na tzv. ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.

Sociálna politika podniku vychádza z konkrétnych potrieb zamestnancov. Výber konkrétnych aktivít zamestnávateľa, na ktoré budú použité prostriedky sociálneho fondu, závisí od dohody zmluvných partnerov alebo rozhodnutia zamestnávateľa prostredníctvom interného predpisu. Podmienkou uplatnenia príspevku zo sociálneho fondu na inú oblasť starostlivosti o zamestnancov teda je, že ide o sociálnu oblasť ktorej podpora je v súlade s realizáciou sociálnej politiky zamestnávateľa. Je však otázne, či v predmetnom prípade išlo o „ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky“. V zásade treba vychádzať z toho, že sociálny fond patrí zamestnancom a je určený na prispievanie na stravovanie, na dopravu do zamestnania, regeneráciu pracovnej sily a pod. V súvislosti so spomínaným posedením sa ako priechodná javí iba možnosť uhradiť časť nákladov na stravu a nealko nápoje, pretože je to štandardný výdavok sociálneho fondu vynaložený v prospech zamestnanca. Prostredníctvom sociálneho fondu sa však neodporúča prefinancovať alkoholické nápoje.

Daňová uplatniteľnosť tvorby sociálneho fondu

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami náklady, ktoré je daňovník povinný platiť podľa osobitných predpisov. Medzi ne patrí aj zákon o sociálnom fonde. Ďalej vychádzajúc z ustanovenia § 21 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom nie je tvorba rezervného fondu a ostatných účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho fondu podľa osobitného predpisu. Podľa poznámky k citovanému ustanoveniu je na tento účel osobitným predpisom zákon o sociálnom fonde.

Príklad 2

V spoločnosti nie je uzatvorená kolektívna zmluva, keďže tu nepôsobí odborová organizácia. Zákon o sociálnom fonde dáva možnosť tvoriť sociálny fond nielen vo výške povinného prídelu v sume 0,6 až 1 % zo základu hrubých miezd, ale aj sociálny fond vo výške príspevkov na dopravu zamestnancom. Je aj tvorba tohto fondu daňovo uznaná?

Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b) zákon o sociálnom fonde ustanovuje 2 druhy povinného prídelu podľa toho, či u zamestnávateľa je alebo nie je uzavretá kolektívna zmluva. Tvorba sociálneho fondu maximálne do výšky 0,5 % zo zákonom ustanoveného základu, na úhradu výdavkov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o sociálnom fonde, je daňovým výdavkom v plnej výške.

Príklad 3

Výrobná spoločnosť vznikla počas roku 2023, pričom má uzatvorenú kolektívnu zmluvu. Za rok 2024 vykáže stratu. Bude môcť spoločnosť uplatniť v daňových výdavkoch tvorbu sociálneho fondu v plnej výške, ak v kolektívnej zmluve má zakotvený prídel vo výške 1 %?

Napriek skutočnosti, že spomínaná spoločnosť má zvýšený prídel do sociálneho fondu ustanovenú v rámci kolektívnej zmluvy nebude môcť do daňových výdavkov za rok 2024 uplatniť tvorbu sociálnemu fondu vo výške 1 % zo zákonom o sociálnom fonde ustanoveného základu. Je to z dôvodu, že za rok 2024 nedosiahne zisk. V predmetnom prípade bude v daňových nákladoch uplatniteľná len tvorba povinného prídelu vo výške 0,6 % zo základu.

Režim zdaňovania príjmov plynúcich zo sociálneho fondu

Vychádzajúc z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sú príjmy plynúce zo sociálneho fondu poskytované podľa zákona o sociálnom fonde považované za príjmy zo závislej činnosti. Pri zdaňovaní príjmov zo sociálneho fondu si však treba uvedomiť, že zdaneniu nepodliehajú také druhy príjmov, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov (t. z. tie, ktoré sú ustanovené v rámci § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov) alebo sú od dane z príjmov oslobodené, či už v zmysle § 9 alebo § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

Príjmy zo sociálneho fondu sa tak posudzujú rovnako ako iné príjmy zo závislej činnosti. Režim ich zdaňovania vyplýva teda z ustanovenia § 35 zákona o dani z príjmov – t. j. zdania sa v čase plnenia spolu s ostatnými príjmami zo závislej činnosti mesačnými preddavkami na daň.

Príklad 4

Zamestnávateľ poskytol zo sociálneho fondu dvom zamestnancom nenávratnú sociálnu výpomoc v sumách 300 eur a 250 eur.

V kontexte so znením zákona o dani z príjmov nemožno uvedený druh príjmu z pohľadu zamestnancov klasifikovať ako príjem, ktorý nie je predmetom dane z príjmov a ani ako príjem od dane z príjmov oslobodený. U oboch zamestnancov tak pôjde o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Daňový režim bude teda podliehať ustanoveniu § 35 spomínaného zákona – t. z. zdanenie vykoná zamestnávateľ preddavkovým spôsobom.

Príklad 5

Zamestnávateľ zo sociálneho fondu uhradil svojím zamestnancom preventívnu lekársku prehliadku v hodnote 150 eur na osobu. Na takýto krok nebol povinný v zmysle žiadneho právneho predpisu, túto úhradu realizoval v rámci dobrovoľnej starostlivosti o zamestnancov.

Vychádzajúc z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sú príjmy plynúce zo sociálneho fondu poskytované podľa zákona o sociálnom fonde považované za príjmy zo závislej činnosti. Pri zdaňovaní príjmov zo sociálneho fondu si však treba uvedomiť, že zdaneniu nepodliehajú také druhy príjmov, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov (t. z. tie, ktoré sú ustanovené v rámci § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov) alebo sú od dane z príjmov oslobodené, či už v zmysle § 9 alebo § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 5 písm. e) zákona o dani z príjmov platí, že okrem iných prípadov predmetom dane z príjmov nie je ani hodnota preventívnej zdravotnej starostlivosti avšak iba v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Počnúc 1. januárom 2020 sa však v rámci ustanovenia § 5 ods. 7 písm. h) zákona o dani z príjmov ustanovilo, že od dane z príjmov na strane zamestnanca je oslobodený príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napríklad podľa § 30e zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Príklad 6

Je potrebné zdaňovať príspevok zo sociálneho fondu, o ktorý sa znižuje cena lístka na stravu zamestnancom?

Od dane z príjmov je v zmysle § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov oslobodená hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov ako nepeňažné plnenie. Ak teda je vyššie uvedené plnenie poskytované v nepeňažnej forme, ide o príjem, ktorý je od dane z príjmov oslobodený. Nie je pritom rozhodujúce, z akého zdroja je takéto plnenie hradené a nie je určená, resp. na daňové účely obmedzená jeho výška.

Príklad 7

Poradensko-konzultačná spoločnosť poskytuje svojim zamestnancom zo sociálneho fondu raz do roka peňažný príspevok 100 eur na ošatenie, ktorý nie je viazaný na zakúpenie jednotného pracovného oblečenia.

V zmysle ustanovenia § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov okrem iných plnení nie je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti ani nepeňažné plnenie vo výške hodnoty pracovného oblečenia (t.z. pracovné odevy, uniformy, rovnošaty) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely. Nakoľko v predmetnom prípade podmienka jednotného pracovného oblečenia splnená nie je, pôjde na strane dotknutých zamestnancov o ich zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. V mesiaci poskytnutia príspevku teda konzultačná spoločnosť ako zamestnávateľ musí poskytnutú sumu pripočítať k ostatným zdaniteľným príjmom zamestnancov v danom kalendárnom mesiaci a zdaniť ju preddavkovým spôsobom v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov.

Príklad 8

Podliehajú finančné príspevky zamestnávateľa svojim zamestnancom hradené zo sociálneho fondu napr. na dovolenku, vianočnú kolekciu, resp. dar pri životnom alebo pracovnom jubileu zdaneniu?

V uvedených prípadoch pôjde u zamestnancov v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov o príjem zo závislej činnosti, ktorý podlieha zdaneniu. Uvedené druhy príjmov na spomínané účely nie je totiž možné považovať v zmysle iných ustanovení zákona o dani z príjmov za príjmy oslobodené od dane resp. ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov na strane zamestnancov.

Príklad 9

Zamestnávateľ má uzatvorenú zmluvu s plavárňou, na základe ktorej jeden deň v týždni v určené 2 hodiny budú priestory bazéna k dispozícii iba zamestnancom tejto spoločnosti zdarma. Náklady na prevádzku bazéna na základe faktúry vystavenej plavárňou hradí zamestnávateľ. Tento zamestnávateľ ďalej v zmysle zásad použitia prostriedkov sociálneho fondu prepláca raz do roka v sume 10 eur vstupenky a permanentky preukazujúce využitie telovýchovného a športového zariadenia zamestnancami, ich manželmi a vyživovanými deťmi.

Na základe ustanovenia § 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov je od dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti oslobodené použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Takisto je od dane oslobodené takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela).

V zmysle uvedeného teda poskytnutie možnosti využívania bazénu predstavuje nepeňažné plnenie, ktoré je príjmom oslobodeným od dane. V prípade preplácania vstupeniek a permanentiek preukazujúcich využitie telovýchovného a športového zariadenia zamestnancami, ich manželmi a vyživovanými deťmi však nie je splnená uvedená podmienka pre oslobodenie od dane – nedochádza totiž o poskytnutie zariadenia, ale poskytnutie finančných prostriedkov. Suma 10 eur bude tak zdaniteľným príjmom každého dotknutého zamestnanca, ktorý sa pripočíta v mesiaci poskytnutia k jeho ostatným zdaniteľným príjmom a zdaní sa preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona o dani z príjmov.

Sociálny fond z pohľadu DPH

Daň z pridanej hodnoty sa pri použití sociálneho fondu neaplikuje. Ak zamestnávateľ uhrádza faktúru napr. za užívanie rekreačného zariadenia zo sociálneho fondu, nie je možné odpočítanie DPH na vstupe.

Podmienky, za ktorých platiteľ DPH môže uplatniť odpočítanie dane, sú stanovené v § 49 zákona o DPH. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia platí všeobecné pravidlo, že platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa § 49 ods. 3 a 7 zákona o DPH. Pre uplatnenie nároku na odpočítanie nie je podstatné, z akého zdroja sa bude vykonávať úhrada za prijaté tovary alebo služby – pre odpočítanie je dôležité, aby boli splnené všetky zákonné podmienky uvedené v zákone o DPH.

Príklad 10

Zamestnávateľ zo sociálneho fondu preplatil zamestnancom vstupné na plaváreň. Na bločku je uvedená suma s rozdelením na základ dane a DPH. Môže si uplatniť odpočet DPH?

Platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení, čo v danom prípade nie je splnené. Na základe vyššie uvedených skutočností vyplýva, že z predmetných dokladov nie je možné uplatniť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty i v prípade, že by spĺňali náležitosti faktúry. Predmetný doklad slúži len na preukázanie čerpania prostriedkov sociálneho fondu.

Ing. Ján Mintál