Sociálny fond
Tvorbu a čerpanie sociálneho fondu, ktorý tvorí povinne zamestnávateľ na financovanie svojej sociálnej politiky, upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Sociálny fond je súhrnom povinného prídelu, ďalšieho prídelu a ostatných zdrojov. Povinný prídel tvorí zamestnávateľ minimálne vo výške 0,6 % a maximálne vo výške 1 % (po splnení stanovených podmienok) zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.
Subjekty tvoriace sociálny fond
Sociálny fond tvorí každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov
• v pracovnom pomere alebo
• v obdobnom pracovnom vzťahu (príslušníci Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, príslušníci Železničnej polície, colníci, sudcovia a prísediaci, štátni zamestnanci, členovia Hasičského a záchranného zboru, profesionálni vojaci).
Zamestnávateľom je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na počet zamestnávaných zamestnancov.
Sociálny fond sa netvorí za osoby, ktoré nie sú zamestnané v pracovnom pomere alebo vo vymenovanom obdobnom pracovnom vzťahu, t. j. ide o:
– osoby vykonávajúce činnosť len na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (na základe dohôd o vykonaní práce, dohôd o brigádnickej práci študentov, dohôd o pracovnej činnosti),
– osoby vykonávajúce práce na základe zmlúv uzavretých podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka alebo podľa iných právnych predpisov (napr. na základe príkaznej zmluvy, mandátnej zmluvy, zmluvy o dielo, autorskej zmluvy o vytvorení diela),
– živnostníci vykonávajúci pre zamestnávateľa práce na základe obchodných zmlúv,
– spoločníci a konatelia spoločností s ručením obmedzeným, komanditisti komanditných spoločností,
– členovia štatutárnych orgánov právnických osôb, správnych a dozorných rád, riaditelia štátnych podnikov, členovia predstavenstiev akciových spoločností.
Tvorba sociálneho fondu
Sociálny fond je súhrnom povinného prídelu, ďalšieho prídelu a ostatných zdrojov.
Povinný prídel tvorí zamestnávateľ minimálne vo výške 0,6 % a maximálne vo výške 1 % (po splnení stanovených podmienok) zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.
Povinný prídel fondu vo výške 0,6 % tvoria zamestnávatelia, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, ako aj zamestnávatelia, ktorí nie sú založení na dosahovanie zisku. Táto tvorba fondu sa vzťahuje aj na tých zamestnávateľov, ktorí z podnikania vykazujú stratu.
Zamestnávatelia, ktorí splnili tri podmienky súčasne, t. j. tí, ktorí
1. za predchádzajúci kalendárny rok dosiahli zisk (t. j. ktorých činnosť je zameraná na dosahovanie zisku),
2. splnili všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku,
3. splnili všetky odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni,
môžu tvoriť povinný prídel do výšky 1 %. Zamestnávatelia, ktorí nesplnili niektorú z hore uvedených podmienok, tvoria povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.
| ? |
Príklad 1
Spoločnosť s ručením obmedzeným vznikla vo februári 2023 a má 10 zamestnancov.
V roku 2023 môže tvoriť sociálny fond len vo výške 0,6 %, pretože nie je možné vyhodnotiť splnenie podmienok na tvorbu sociálneho fondu do 1 % za predchádzajúci kalendárny rok.
| ? |
Príklad 2
Živnostník zamestnáva 7 zamestnancov. V roku 2022 dosiahol zisk. Pri skúmaní splnenia podmienok na tvorbu sociálneho fondu vo výške do 1 % zistil, že má nedoplatené poistné za november 2022 voči Sociálnej poisťovni vo výške 7,75 eur.
Pretože nesplnil tretiu z podmienok, môže tvoriť sociálny fond v roku 2023 len vo výške 0,6 %.
Ostatní zamestnávatelia, ktorí nie sú založení za účelom dosahovania zisku, tvoria povinný prídel v závislosti od možností svojho rozpočtu, prípadne rozpočtu zriaďovateľa. Ide o zamestnávateľov, ktorými sú napr. príspevkové a rozpočtové organizácie zriadené štátom alebo obcou, neziskové organizácie, nadácie, občianske združenia, politické strany, štátom registrované cirkvi. Ak však takýto zamestnávateľ zriadi organizáciu za účelom podnikania, na účely tvorby sociálneho fondu musí osobitne sledovať platy zamestnancov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť.
Povinný prídel u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je považovaný za výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov a v preukázateľnej výške je súčasťou daňovo uznaných nákladov zamestnávateľa.
U zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku (napr. rozpočtové a príspevkové organizácie), je povinný prídel do fondu súčasťou vecných neinvestičných výdavkov mimo položky mzdových prostriedkov.
Základom na určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Mzdou je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (tzv. naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.
Mzdou nie je plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním, napr.: náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, náhrada za pracovnú pohotovosť, plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
| ? |
Príklad 3
Zamestnávateľ určil v mesiaci január 2023 objem hrubých miezd za svojich zamestnancov, ktorý predstavoval sumu 15 648,73 eur. Jeho zamestnanci čerpali v tomto mesiaci aj dovolenky, za ktoré im zamestnávateľ vyplatil náhradu mzdy vo výške 2 516,93 eur.
Náhrada mzdy za dovolenku, ktorá však nie je mzdou v zmysle § 118 ods. 2 Zákonníka práce, nebude súčasťou základu pre výpočet povinného prídelu do sociálneho fondu. Zamestnávateľ vykázal za rok 2022 zisk a splnil aj ostatné podmienky pre zvýšenú tvorbu sociálneho fondu a preto bude tvoriť vo výške 1 %. Mesačný prídel do fondu vypočíta zamestnávateľ nasledovne:
15 648,73 eur – 2 516,93 eur = 13 131,80 eur, z čoho 1 % je suma 131,31 eur.
Základom na určenie výšky prídelu do sociálneho fondu je v prípade zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí a u štátnych zamestnancov dočasne vyslaných na vykonávanie štátnej služby do cudziny súhrn funkčných platov alebo služobných platov pred prepočtom platovým koeficientom alebo objektivizovaným platovým koeficientom.
Ďalší prídel do sociálneho fondu sa tvorí buď
1. vo výške dohodnutej v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán, alebo
2. vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorý dochádza do zamestnania verejnou dopravou a ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond.
V oboch prípadoch ďalší prídel nesmie prekročiť hranicu 0,5 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok.
Uvedené dva spôsoby tvorby ďalšieho prídelu do sociálneho fondu sa vzájomne vylučujú, t. j. buď sa ďalší prídel dohodne v kolektívnej zmluve (alebo sa určí vo vnútornom predpise), alebo ho zamestnávateľ bude tvoriť vo výške potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu – nie je možné tvoriť ďalší prídel súčasne oboma spôsobmi.
| ? |
Príklad 4
Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnutý ďalší prídel do sociálneho fondu vo výške 0,2 %.
Aj napriek tomu, že má zamestnancov, ktorí spĺňajú podmienky pre poskytnutie príspevku na dopravu, nemôže už tvoriť ďalší prídel na tento účel, a to ani vo výške zvyšných 0,3 % zo základu.
Ďalší prídel do sociálneho fondu je možné vykonať aj podľa vnútorného predpisu, ale len u tých zamestnávateľov, u ktorých je zo zákona zakázaná činnosť odborového orgánu. Ide o Policajný zbor, Zbor väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, Železničnú políciu, Národný bezpečnostný úrad, Slovenskú informačnú službu.
U mnohých zamestnávateľov je problémom situácia, keď súčet výdavkov na dopravu všetkých oprávnených zamestnancov prekračuje zákonom určený limit tvorby sociálneho fondu na tento účel. Pretože zákon neurčuje, akým spôsobom sa v tomto prípade majú uspokojiť nároky zamestnancov, určuje si postup rozdelenia použiteľného objemu ďalšieho prídelu do sociálneho fondu medzi oprávnených zamestnancov zamestnávateľ sám. Jedným zo spôsobov riešenia je uhradiť zamestnancom pomernú časť ich skutočných výdavkov na dopravu.
| ? |
Príklad 5
Zamestnávateľ zistil podľa predložených dokladov o zaplatených cestovných výdavkoch potrebu vyplatiť príspevok na dopravu vo výške 1 112 eur za daný mesiac. Objem jeho hrubých miezd za daný mesiac bol 55 612,4 eur, z čoho 0,5 % predstavuje 278,06 eur.
Zamestnávateľ určí pomer na rozdelenie vytvorenej sumy medzi jednotlivých zamestnancov nasledovne:
278,06: 1 112 = 0,25
Konkrétny zamestnanec zaplatil cestovné vo výške 56,83 eur, zamestnávateľ mu vyplatí zo sociálneho fondu podľa určeného kľúča 25 % z jeho cestovného, t. j. sumu 14,21 eur (56,83 x 25 %).
Ďalšími zdrojmi fondu sú dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu. Zdrojom fondu môžu byť aj prídely zamestnávateľa z použiteľného zisku, pričom tento zdroj bez ohľadu na výšku neumožňuje zamestnávateľovi zbaviť sa povinnosti tvoriť fond formou povinného prídelu.
Tvorbu a čerpanie fondu
a) vedie zamestnávateľ, ktorým je vyšší územný celok, rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktorá je zapojená na štátny rozpočet, rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, ktorá je zriadená vyšším územným celkom, alebo verejná výskumná inštitúcia na osobitnom účte fondu v Štátnej pokladnici,
b) vedie zamestnávateľ, ktorým je iná osoba ako uvedená v písm. a):
– na osobitnom analytickom účte fondu alebo
– na osobitnom účte fondu v Štátnej pokladnici, v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
Fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.
Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do 5 dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
| ? |
Príklad 6
Zamestnávateľ má určený termín výplat miezd na posledný deň mesiaca nasledujúceho po danom mesiaci.
V tomto prípade nemôže využiť ustanovenie o prevode finančných prostriedkov do sociálneho fondu do 5 dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, pretože nesplní druhú časť zákonom určenej podmienky – najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Musí preto prevod finančných prostriedkov vykonať v posledný deň mesiaca spolu s výplatou mzdy a odvodom poistného na sociálne a zdravotné poistenie.
V prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa nevyčerpaná časť fondu zodpovedajúca podielu prevádzaných zamestnancov prevedie na nového zamestnávateľa. Ak sa zrušuje zamestnávateľ bez právneho nástupcu, vzniknuté nároky na plnenia z fondu sa uspokojujú ako nároky z pracovného pomeru.
V knihe sociálneho fondu sa nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu vysporiada najneskôr do uzavretia účtovných kníh bezprostredne nasledujúceho účtovného obdobia.
Fond sa tvorí v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty za uplynulý mesiac. Podľa § 129 Zákonníka práce je mzda splatná posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca, ak nie je dohodnuté inak. Prevod prídelu finančných prostriedkov do sociálneho fondu sa uskutoční do piatich dní odo dňa výplaty, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca.
Zamestnávateľ je povinný:
• zúčtovať prostriedky sociálneho fondu za kalendárny rok najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka,
• poskytovať zamestnancom príspevok na dopravu do zamestnania a späť pri splnení podmienok definovaných v § 7 ods. 5 Zákona o sociálnom fonde,
• kontrolovať čerpanie prostriedkov sociálneho fondu,
• previesť nevyčerpané peňažné prostriedky sociálneho fondu do nasledujúceho obdobia,
• uspokojiť nároky zamestnancov zo sociálneho fondu, ak sa zrušuje zamestnávateľ bez právneho nástupcu,
• previesť nevyčerpanú časť sociálneho fondu zodpovedajúcej podielu prevádzaných zamestnancov na nového zamestnávateľa v prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov.
Ing. Zuzana Cingelová
