Sociálny fond

Tvorbu a použitia sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v z.n.p. Sociálny fond slúži na realizáciu sociálnej politiky u zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o zamestnancov a pre zamestnávateľa predstavuje dlhodobý záväzok k jeho zamestnancom.

Tvoriť sociálny fond je povinnosťou zamestnávateľa

Zamestnávateľom sa rozumie právnická osoba so sídlom na území SR alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, teda napr. napr. zamestnanca v služobnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere.

V zmysle zákona o sociálnom fonde je povinný tvoriť sociálny fond zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere (služobnom pomere) a súčasne nie je povinnosťou aby bol pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú.

Ak zamestnávateľ zamestnáva len osoby, ktoré vykonávajú práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemá povinnosť tvoriť sociálny fond. Sociálny fond je tvorený z prídelov a slúži na realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Fond sa vytvára len z hrubých miezd zamestnancov, ktorých zamestnávateľ zamestnáva na základe platne uzatvorenej pracovnej zmluvy.
Povinný prídel, ktorý je vo výške 0,6 % až 1 % zo základu – (základom je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok). Do základu na určenie výšky sociálneho fondu sa nezahŕňajú plnenia, ktorá sa v zmysle Zákonníka práce alebo zákona o odmeňovaní za mzdu, resp. plat nepovažujú. Do základu sa nezahŕňajú ani odmeny za prácu vykonávanú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (na základe dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o pracovnej činnosti).

Ďalší prídel, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu

• – ak je ďalší prídel dohodnutý v kolektívnej zmluve (alebo vo vnútornom predpise, ak u zamestnávateľa nemôže pôsobiť odborový orgán), účel použitia sociálneho fondu takto vytvoreného podľa dohody zamestnávateľa so zamestnancami, alebo
  
• – v sume potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorým vznikne nárok podľa zákona (dochádzanie verejnou dopravou a určitá výška príjmu).
  

Ďalšími zdrojmi fondu môžu byť dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu.
Ak zamestnávateľ dosiahol zisk za predošlý kalendárny rok a splnil všetky daňové a odvodové povinnosti, má možnosť tvoriť povinný prídel vo výške 1 % a aj ďalší prídel vo výške 0,5 %.
Povinný prídel do sociálneho fondu u zamestnávateľa je považovaný za náklad a podľa zákona o sociálnom fonde aj za výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov v preukázateľnej výške, t.j. daňový výdavok (náklad) a to do výšky limitu, ktorý zákon pripúšťa. Tvorba fondu nad limit stanovený zákonom sa považuje za nedaňový výdavok.

Zamestnávateľ môže tvorbu a čerpanie sociálneho fondu viesť na osobitnom účte

v banke alebo na bežnom bankovom účte, pričom sa analyticky sleduje účet sociálneho fondu.
Ak sa zamestnávateľ rozhodne používať samostatný bankový účet, je potrebné, aby sa na konci každého kalendárneho mesiaca, kedy sú zaúčtované všetky účtovné prípady týkajúce sa sociálneho fondu, zistilo, o akú sumu sa sociálny fond zvýšil alebo znížil. Tento rozdiel sa potom odvedie z bežného bankového účtu na účet sociálneho fondu – jednou sumou a len raz za mesiac.

Použitie sociálneho fondu – Príspevky zo sociálneho fondu
Zo zdrojov vytvoreného fondu plynú zamestnancom nároky, ktoré upravuje § 7 zákona. Prostriedky fondu je možné použiť pre všetkých zamestnancov, vrátane ich rodinných príslušníkov a poberateľov starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.

Zamestnávateľ môže zamestnancom poskytovať príspevky v súlade s § 7 ods. 1 zákona na

Stravovanie zamestnancov

V súvislosti s plneniami, ktoré je možné poskytnúť zamestnancom zo sociálneho fondu na účely stravovania, je potrebné vychádzať aj z § 152 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, podľa ktorého povinnosťou zamestnávateľa je prispievať na stravovanie z vlastných nákladov zamestnávateľa v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z.n.p. Suma stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín predstavuje od 1. 1. 2011 podľa Opatrenia MPSVaR SR č. 533/2010 Z. z. o sumách stravného sumu 3,80 €. Okrem toho zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancom na stravovanie aj z prostriedkov sociálneho fondu, a to v súlade s § 7 ods. 1 zákona. Minimálne ani maximálne limity príspevku zo sociálneho fondu na stravovanie nie sú zákonom stanovené. Konkrétna výška príspevku, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie závisí od celkovej výšky zdrojov vytvoreného sociálneho fondu, spôsobu použitia prostriedkov fondu a sumy, ktorá je určená v danom roku na príspevok na stravovanie zamestnancov.

Doprava do zamestnania a späť

Poskytovanie príspevku na dopravu do zamestnania a späť je predmetom dohody v rámci kolektívnej zmluvy prípadne, je predmetom úpravy v rámci internej smernice zamestnávateľa, pričom je potrebné vychádzať z § 3 ods. 1 písm. b) bodu 2 zákona o sociálnom fonde.

Účasť zamestnancov na kultúrnych a športových podujatiach

Zamestnávateľ môže zamestnancom poskytovať zo sociálneho fondu finančné prostriedky (na zakúpenie lístkov, vstupenky, permanentky) na účasť na kultúrnych a športových podujatiach ako sú

• – vstupenky na kultúrne a športové podujatia,
  
• – zakúpené permanentky, prípadne úhrady výdavkov zamestnanca pri jeho účasti na kultúrnom alebo športovom podujatí a pod.
  

Rekreácie a služby zamestnanca na regeneráciu pracovnej sily

Zamestnávateľ môže príspevky poskytovať na individuálnu, prípadne podnikovú rekreáciu, ako aj služby, ktoré pomáhajú regenerácii zamestnancov. Príspevok je možné poskytovať na základe predložených dokladov, ktoré preukážu účasť zamestnanca na rekreácii.

Zdravotná starostlivosť zamestnancov

Zamestnávateľ môže zamestnancom poskytnúť príspevky na preventívne lekárske prehliadky nad rámec povinností zamestnávateľa, ktoré ukladajú príslušné právne predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Je možné poskytnúť príspevok zamestnancom napr. na špecializované prehliadky (srdcovo-cievne prehliadky, vyšetrenia zraku, sonografické vyšetrenia a iné).

Predmetom dane nie je ani hodnota
rekondičných a rehabilitačných pobytov,
kondičných rehabilitácií a preventívnej
zdravotnej starostlivosti

Z fondu nie je možné hradiť náklady na preventívne lekárske prehliadky, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonávať podľa predpisov na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky

Zamestnávateľ môže poskytnúť z prostriedkov sociálneho fondu návratnú, resp. nenávratnú výpomoc v peňažnej forme, prípadne vecnú výpomoc, ak sa zamestnanec ocitne v nepriaznivej finančnej situácii. Napr. dôjde k poškodeniu jeho majetku pri živelných pohromách, dôjde k úmrtiu živiteľa rodiny, k pracovnému úrazu a tým dochádza u zamestnanca k stavu núdze z titulu obmedzenia príjmov.

Realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov

Aktivity, na ktoré budú použité prostriedky sociálneho fondu, závisia od dohody zmluvných partnerov. Prostriedky je možné použiť napr: na vzdelávanie zamestnancov, poskytnutie peňažných alebo nepeňažných darov pri príležitosti dňa matiek, medzinárodného dňa detí, pri životných a pracovných jubileách, pri narodení dieťaťa, pri odchode do dôchodku (prvý odchod do dôchodku), na vianočné kolekcie, na dobrovoľnú starostlivosť o pracovné a životné podmienky zamestnancov a pod., pričom je ich potrebné účelovo poskytovať zamestnancovi prípadne rodinnému príslušníkovi alebo bývalému zamestnancovi.

Zdaňovanie príjmov zo sociálneho fondu, poistné odvody

Príjem zo sociálneho fondu je v súlade s § 5 ods. 1 písm. f) ZDP považovaný za príjem zo závislej činnosti. Na príjmy zo sociálneho fondu platí tak, ako na iné príjmy zo závislej činnosti, že zdaneniu nepodliehajú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane (uvedené v § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 ZDP) alebo sú od dane oslobodené (§ 9 a § 5 ods. 7 zákona). Ak príjem nie je uvedený medzi príjmami vylúčenými z predmetu dane ani príjmami oslobodenými od dane, o ktorých pojednáva zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v takom prípade podlieha zdaneniu.
Od 1. 1. 2011 došlo k zmenám pri vysporiadaní benefitov zamestnancom zo sociálneho fondu. Plnenia zo sociálneho fondu je potrebné zamestnancom vysporiadať jednak z hľadiska zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. a nadväzne na ďalšie novelizované zákony, ktoré upravujú odvodové povinnosti. Povinnosť platiť odvody vyplýva zo zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a taktiež zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v z.n.p.
Do vymeriavacieho základu zamestnanca pre platenie odvodov na sociálne poistenie v súlade s § 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. 1. 2011 vstupujú všetky príjmy, z ktorých sa odvedie daň z príjmov zo závislej činnosti, okrem príjmov z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a tiež

• • príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca,
  
• • príjmov zamestnanca poskytovaných zamestnávateľom podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o zamestnanosti v z.n.p., napr. príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami v zmysle § 50a cit. zákona o zamestnanosti,
  
• • vráteného poistného zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti – jedná sa o vrátené poistné za minulé roky),
  
• • nepeňažného príjmu poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti.
  

Poistným odvodom na zdravotné a sociálne poistenie

podliehajú aj benefity akými sú aj príspevky na športové podujatia, príspevky na kultúrne akcie, príspevky na zdravotnú starostlivosť.

Poistné odvody sa neplatia z tých plnení, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov

• • doškoľovanie zamestnancov,
  
• • príspevky na ošatenie,
  
• • hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov,
  
• • finančný príspevok na stravovanie (len u zamestnancov, ktorí predložili zamestnávateľovi lekárske potvrdenie, že zo zdravotných dôvodov nemôžu využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom),
  
• • hodnota nealkoholických nápojov poskytovaná zamestnancov na spotrebu na pracovisku,
  
• • použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (vo vlastníctve zamestnávateľa alebo zmluvne prenajatého) poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom,
  
• • použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia (vo vlastníctve zamestnávateľa alebo prenajatého na základe zmluvy) poskytnutého zamestnávateľom manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela). Od dane z príjmov FO je oslobodené nielen použitie vlastných rekreačných, zdravotníckych, vzdelávacích, predškolských, telovýchovných alebo športových zariadení, ale aj zariadení prenajatých zamestnávateľom na tieto účely. Oslobodenie od dane možno uznať napr. pri prenajatí tenisových kurtov, fitt-centier, časti rekreačného zariadenia, plavárne a pod. V prípade, ak zamestnávateľ zakúpi rekreačné poukazy napr. prostredníctvom cestovnej kancelárie ide o zdaniteľný príjem zamestnanca s uplatnením 19 % sadzby dane, a rovnako tento príjem podlieha plateniu poistného.
  

Ak zamestnávateľ dosiahol zisk za predošlý
kalendárny rok a splnil všetky daňové a odvodové
povinnosti, môže tvoriť povinný prídel vo výške 1 %
a aj ďalší prídel vo výške 0,5 %.

Od 1. 1. 2011 sa poistné odvody platia (až na niektoré výnimky definované zákonmi upravujúcimi poistné odvody) z každého príjmu, ktorý sa zamestnancovi bude zdaňovať. Predmetom dane nie je ani hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti, len za podmienok ustanovených osobitným predpisom, akým je napr. zákon č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v z.n.p. Takéto plnenia poskytované zamestnancovi sa nezdaňujú a preto ani nevstupujú do vymeriavacieho základu pre platenie poistných odvodov. Ak sa poskytujú takéto podobné plnenia (rehabilitácia, rekondičný pobyt atď.) dobrovoľne (neukladá ich poskytnutie osobitný predpis) sú zdaniteľným príjmom pre zamestnanca a vzniká povinnosť platiť z týchto príjmov poistné odvody.

Zamestnávateľ vytvorený sociálny fond môže použiť na rôzne možnosti starostlivosti o zamestnancov zákonom stanoveným spôsobom. Spôsoby použitia sociálneho fondu sú u zamestnávateľov odlišné, možnosti jeho použitia sú závislé od výšky zdrojov, ako aj priorít , na ktoré sa vytvorené zdroje použijú.

Ing. Eva Minárová

§ 138 zákona č. 461/2003 Z. z.

(1) Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu, príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca a príjmov zamestnanca poskytovaných zamestnávateľom podľa osobitného predpisu. Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje.
(2) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka.
(3) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, je v období od 1. júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna...

Citované zákony a predpisy v rubrike Odvody a mzdy sme uverejnili:

• • Zákon o správe daní – str. 4, Zákon o dani z príjmov – str. 82, Zákon o sociálnom fonde – str. 160, Zákon o cestovných náhradách
  – str. 510; – Zákony I/2012
  
• • Obchodný zákonník – str. 4, Občiansky zákonník – str. 243, autorský zákon – str. 899, Živnostenský zákon –str. 792; – Zákony II/2012
  
• • Zákonník práce – str. 4, Zákon o inšpekcii práce – str. 587, Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení – str. 401, Zákon o sociálnom poistení – str. 150, Zákon o zdravotnom poistení – str. 299, Zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci – str. 540, Zákon o službách zamestnanosti – str. 80; – Zákony III/2012
  
• • Zákon o výkone práce vo verejnom záujme – str. 38, Zákon o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme – str. 44; – Zákony V/2012
  
• • Príspevky a dávky – zmeny životného minima – str. 10, Životné minimum od 1. 7. 2012
  – str. 27; – PaM 9/2012
  
• • Odvody a mzdy – str. 65; – 1000 riešení 9/2012