Sociálny fond
– všetko čo o ňom treba vedieť

1. Subjekty povinné vytvárať sociálny fond

V zmysle znenia ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o sociálnom fonde sa s účinnosťou už od 1. januára 2008 presnejšie vymedzil okruh zamestnávateľov, ktorí sú povinní vytvárať sociálny fond a poskytovať z neho príspevok pre svojich zamestnancov.

- Zamestnávateľ

je definovaný na účely zákona o sociálnom fonde ako právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Precíznejšie vymedzenie pojmu zamestnávateľ vyplýva práve z odkazu zákona pri pojme „obdobný pracovný vzťah“, a to príkladmo na:

– zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,
– zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,
– zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
– zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
– zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,
– zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

________________________

Sociálny fond tvorí povinne každý zamestnávateľ se sídlom
v SR bez ohľadu na to, či je fyzickou alebo právnickou osobou,
bez ohľadu na počet zamestnancov alebo na právnu formu.
________________________

Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva občanov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, je teda považovaná na účely zákona o sociálnom fonde za zamestnávateľa a riadi sa týmto zákonom. Sociálny fond tak tvorí povinne každý zamestnávateľ s bydliskom alebo miestom podnikania, resp. sídlom v Slovenskej republike bez ohľadu na to, či je fyzickou alebo právnickou osobou, bez ohľadu na počet zamestnancov alebo na právnu formu. V zmysle v praxi najčastejšie aplikovaných parcovnoprávnych predpisov (Zákonník práce, zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon o výkone práce vo verejnom záujme”, resp. zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon o štátnej službe”) sa zo zamestnancami na účely zákona o sociálnom fonde najčastejšie možno stretnúť v prípade:

- zamestnancov v pracovnom pomere s uzavretou pracovnou zmluvou v zmysle § 41 a nasl. Zákonníka práce (a to bez ohľadu na to, či ide o pracovný pomer na dobu určitú, pracovný pomer na dobu neurčitú, pracovný pomer na kratší pracovný čas, pracovný pomer domáckeho zamestnanca, resp. teleprácu),
- zamestnancov v pracovnom pomere na výkon práce vo verejnom záujme v zmysle § 1 ods. 4 zákona o výkone práce vo verejnom záujme a § 3 ods. 1 Zákonníka práce (týka sa zamestnávateľov uvedených v § 1 ods.  2 zákona o výkone práce vo verejnom záujme),
- zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere vznikajúcom v zmysle § 14 a nasl. zákona o štátnej službe na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto písomným rozhodnutím o vymenovaní a zložením sľubu.

Ak u zamestnávateľa plnia jeho úlohy aj občania vykonávajúci vedľajšiu činnosť na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ich odmeny sa nezapočítavajú do základu na určenie povinného prídelu prostriedkov do sociálneho fondu. Rovnako je to aj v prípade zmlúv o vytvorení diela podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon), odmien poskytovaných externým členom predstavenstva a dozorných rád spoločnosti, samostatne zárobkovo činných osôb, a podobne. Ak by zamestnávateľ zamestnával len osoby na základe uvedených dohôd alebo zmlúv, povinný sociálny fond, ktorého tvorba je daňovo uznaným nákladom, nevytvára.

Fond sa tvorí ako úhrn povinného prídelu podľa § 3 ods.  1 písm. a) a b) zákona o sociálnom fonde a nepovinného prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde nie je síce priamo v tomto ustanovení označený ako povinný, no táto povinnosť nepriamo vyplýva napr. z § 5 a § 7 ods. 5 spomínaného právneho predpisu.

→ Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde vymedzuje povinný prídel minimálnou výškou 0,6 % a maximálne možnou výškou 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancov na výplatu za kalendárny rok. V tejto súvislosti je nutné si uvedomiť, čo sa považuje za mzdu, resp. plat. Je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení pracovnoprávnych predpisov – Zákonníka práce, zákona o štátnej službe, zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, príp. ďalších predpisov upravujúcich platové pomery príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej stráže, Železničnej polície a pod. Napríklad podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce sa za mzdu považuje peňažné i nepeňažné plnenie poskytované zamestnancom za prácu. Za mzdu sa nepovažuje:

– náhrada mzdy,
– odstupné,
– odchodné,
– cestovné náhrady,
– príspevky zo sociálneho fondu,
– výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií,
– daňový bonus,
– náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
– náhrada za pracovnú pohotovosť, ako ani iné plnenia poskytované zamestnancom zo zisku po zdanení.

Odkazom na konkrétne ustanovenia zákonov (napr. na § 78 ods. 1 zákona o štátnej službe alebo § 4 ods. 1 zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme) sa tak ustanovuje, že základom pre určenie povinného prídelu do sociálneho fondu v takejto sfére zamestnancov je súhrn všetkých zložiek platu, teda nielen súhrn zúčtovaných funkčných platov zamestnancov. Zákon o sociálnom fonde tiež v rámci § 4 ods. 1 ustanovuje základ na určenie mesačného prídelu do sociálneho fondu – a to ako súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Napokon treba v uvedenej súvislosti uviesť, že u zamestnancov, ktorí podľa pracovnej zmluvy vykonávajú práce vo verejnom záujme v zahraničí, a u štátnych zamestnancov dočasne vyslaných na vykonávanie štátnej služby do cudziny je základom na určenie povinného prídelu do sociálneho fondu súhrn určených funkčných platov (napr. podľa § 98 zákona č. 312/2001 Z. z. alebo § 22 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z. z.) alebo služobných platov (napr. podľa § 109 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., § 101a ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z., § 138 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z. z.) pred prepočtom platovým koeficientom podľa § 99 zákona č. 312/2001 Z. z. alebo objektivizovaným platovým koeficientom podľa § 23 zákona č. 553/2003 Z. z.

? PRÍKLAD 1

Náhrada za nevyčerpanú dovolenku a odstupné tak netvoria základ pre výpočet prídelu do SF.

- Tvorba fondu u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku,

a to aj v prípade neúspešnosti podnikania a vykazovania straty, je ustanovená povinným prídelom vo výške 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených za bežný rok. Ak takýto zamestnávateľ dosiahne v určitom roku zisk a súčasne má za tento rok vysporiadané všetky svoje daňové a odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, obci a vyššiemu územnému celku, voči všetkým zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni, môže v nasledujúcom roku tvoriť sociálny fond až 1 % prídelom. Od 1. januára 2008 však už nemusí ísť o zamestnávateľa, u ktorého je uzavretá kolektívna zmluva a príslušný rozsah tohto prídelu je v nej určený.

- U zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti nie je zameraný na dosiahnutie zisku,

sa sociálny fond tvorí povinne vo výške 0,6 %, prípadne vo výške 1 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde , ak zvýšený prídel do sociálneho fondu umožňuje rozpočet. V zákone uvedená možnosť (§ 3 ods. 3 zákona o sociálnom fonde) teda neznamená, že ak zamestnávateľ usúdi, že jeho rozpočet mu neumožňuje tvorbu fondu, nemusí ho tvoriť vôbec. Iba o prídele nad 0,6 % môže rozhodovať takýto zamestnávateľ v rámci možností svojho rozpočtu.

? PRÍKLAD 2

→ Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde ustanovuje dva druhy povinného prídelu podľa toho, či je to u zamestnávateľa dohodnuté v kolektívnej zmluve, resp. v určitých prípadoch (u vymedzenej skupiny zamestnancov tých orgánov, u ktorých je zo zákona zakázaná činnosť odborového orgánu) je to dohodnuté v rámci vnútorného predpisu zamestnávateľa:

- v prípade, ak je to dohodnuté v kolektívnej zmluve zamestnávateľ tvorí sociálny fond ďalším prídelom vo výške dohodnutej v spomínanej kolektívnej zmluve,

- v prípade, ak ide o príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, príslušníkov v Národnom bezpečnostnom úrade a v Slovenskej informačnej službe, u ktorých podľa zákona č. 73/1998 Z. z. nie je možné uzavrieť kolektívnu zmluvu, v ktorej by sa dohodla tvorba ďalšieho prídelu do sociálneho fondu – zamestnávateľ môže tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu vo vnútornom predpise uvedenej výške.
- v prípade neuzavretej kolektívnej zmluvy alebo ak v rámci kolektívnej zmluvy nie je dohodnutá výška ďalšieho prídelu do sociálneho fondu tvorí sociálny fond ďalším prídelom vo výške sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania verejnou dopravou a u ktorých priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond. Len pre úplnosť treba dodať, že u zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca.

Pre všetky prípady však platí, že maximálna výška týchto prídelov je obmedzená na 0,5 % zo základu uvedeného v § 4 ods. 1 zákona o sociálnom fonde.

Celková výška sociálneho fondu dohodnutá v kolektívnej zmluve podľa § 3 písm. a) a b) zákona o sociálnom fonde sa tak môže pohybovať od 0,6 % do 1,5 % základu.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o sociálnom fonde môže zamestnávateľ tvoriť ďalší prídel len v sume potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancov, ktorým vznikne nárok na úhradu. Výšku výdavkov na dopravu musí zamestnanec preukázať na základe mesačne predložených dokladov zamestnancom.
Spôsoby tvorby ďalšieho prídelu [t.j. podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom fonde – to zn. podľa kolektívnej zmluvy resp. vnútorného predpisu zamestnávateľa a podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o sociálnom fonde – to zn. na kompenzáciu dopravných výdavkov] sa navzájom vylučujú a nie je ich možné kombinovať. V praxi to znamená, že buď sa ďalší prídel dohodne v kolektívnej zmluve podľa § 23 ods. 1 písm. b) bodu 1 zákona o sociálnom fonde alebo ho zamestnávateľ musí tvoriť podľa § 3 ods. 1 písm. b) bodu 2 zákona o sociálnom fonde a použiť ho taxatívne určeným spôsobom, t.j. na príspevok na úhradu výdavkov na dopravu. Môže sa teda vyskytnúť prípad, že v kolektívnej zmluve má zamestnávateľ dohodnutý ďalší prídel do sociálneho fondu vo výške napríklad 0,2 % základu, potom zamestnanci takéhoto zamestnávateľa už nemôžu požadovať úhradu výdavkov na dopravu a to ani za predpokladu, žeby ostatné podmienky stanovené zákonom o sociálnom fonde spĺňali, nakoľko zamestnávateľ nemôže tvoriť sociálny fond ďalším prídelom podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona o sociálnom fonde ak ho už tvorí ďalším prídelom podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 2 uvedeného právneho predpisu.

→ Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde ustanovuje aj ďalšie zdroje tvorby sociálneho fondu, ktoré nie sú limitované ani inak upravené a sú konkretizované v § 4 ods. 2 spomínaného zákona ako dary, dotácie, príspevky a iné zdroje.

Sociálny fond môže byť tvorený aj z použiteľného zisku (§ 4 ods. 3 zákona o sociálnom fonde), pričom tento zdroj fondu bez ohľadu na svoju výšku nezbavuje zamestnávateľa povinnosti tvoriť tiež fond formou povinného prídelu. Súbežne s fondom podľa zákona o sociálnom fonde môže zamestnávateľ na základe rozhodnutia svojich orgánov tvoriť z použiteľného zisku aj ďalší fond na účely podnikovej sociálnej politiky.

2. Spôsob tvorby sociálneho fondu

Tak tvorbu sociálneho fondu ako aj jeho čerpanie je potrebné viesť prostredníctvom osobitného analytického účtu sociálneho fondu alebo prostredníctvom osobitného účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Uvedený princíp je v súlade s problematikou účtovania tvorby a čerpania sociálneho fondu v zmysle prislúchajúcich účtovných predpisov. V každom prípade je potrebné zabezpečiť, aby zvolený spôsob účtovania sociálneho fondu napr. na samostatných analytických účtoch zamestnávateľa zabezpečil prehľad o prídeloch a čerpaní sociálneho fondu na účtovné ale aj daňové účely.

- Zamestnávateľ tvorí sociálny fond

v zmysle prvej vety § 6 ods. 2 zákona o sociálnom fonde najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. V tejto súvislosti treba pripomenúť zásadnú zmenu, ktorá sa ustanovila už od 1. 1. 2008 a to v tom zmysle, že povinný prídel do sociálneho fondu sa do 31. 12. 2007 tvoril tzv. preddavkovým spôsobom (to zn. na účet sociálneho fondu sa mesačne vopred prevádzali rovnaké sumy zodpovedajúce 1/12 predpokladaného objemu miezd). S účinnosťou od 1. januára 2008 sa povinná tvorba sociálneho fondu zmenila na tzv. odvodový spôsob tvorby sociálneho fondu, pričom mesačnou základňou sa stali súhrny zúčtovaných miezd zamestnancov za príslušný mesiac. Ak by došlo k prípadu, že zamestnávateľ by vyplácal mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tvorby sociálneho fondu považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac.

Prevod finančných prostriedkov na účet sociálneho fondu je potrebné uskutočniť do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy alebo platu, najneskôr však do konca kalendárneho mesiaca. V krajnom prípade teda, ak by bol výplatný termín dohodnutý až na posledný deň mesiaca, musia byť prostriedky sociálneho fondu za kalendárny mesiac nielen vytvorené v deň výplaty ale hneď v posledný deň mesiaca aj prevedené na účet sociálneho fondu – je teda zrejmé, že v takomto prípade zamestnávateľ nemôže využiť spomínanú päťdňovú lehotu.

S účinnosťou od 1. januára 2009 zákon o sociálnom fonde umožňuje zamestnávateľovi za mesiac december tvoriť sociálny fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.

3. Zásady použitia prostriedkov sociálneho fondu

Pred uvedením podmienok a účelu alokovania prostriedkov sociálneho fondu je vhodné uviesť, že príspevok zo sociálneho fondu je možné okrem oprávnených zamestnancov poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi oprávneného zamestnanca. Za rodinného príslušníka sa na uvedený účel považuje manžel (manželka) zamestnanca a nezaopatrené deti zamestnanca (pozri § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Príspevok zo sociálneho fondu zákon o sociálnom fonde však umožňuje poskytnúť aj poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.

- Použitie prostriedkov sociálneho fondu ako aj podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom

a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise.

Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na:

V tejto súvislosti treba spomenúť ustanovenie § 152 ods. 3 Zákonníka práce, ktoré ustanovuje povinnosť zamestnávateľa prispievať na stravovanie na jednej strane priamo na úkor vlastných nákladov zamestnávateľa (t.j. v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách), a na strane druhej z prostriedkov sociálneho fondu. Treba poznamenať, že žiadny právny predpis v prípade príspevku zo sociálneho fondu neustanovuje žiadne (to zn. minimálne ani maximálne) limitovanie výšky príspevku zo sociálneho fondu na stravovanie.

Podmienky pre poskytnutie tohto druhu príspevku ako aj jeho výška a prípadný spôsob preukazovania výdavkov, ak ho bude zamestnávateľ vyžadovať, je predmetom dohody v rámci kolektívnej zmluvy prípadne, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia tieto náležitosti sú predmetom úpravy v rámci internej smernice zamestnávateľa. Poskytovanie príspevku na dopravu do zamestnania a späť, dohodnuté v kolektívnej zmluve resp. internom predpise zamestnávateľa v rámci zásad použitia sociálneho fondu [tvoreného z povinného prídelu alebo prídelu dohodnutého podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom fonde] nie je podmienené plnením kritérií uvedených v ustanovení § 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde. V tomto prípade sa tak nevyžaduje preskúmanie, či zamestnancovi vôbec nejaké výdavky na dopravu vznikli.

S cieľom vytvorenia predpokladov na využitie osobného voľna zamestnancov na aktívny odpočinok zákon o sociálnom fonde umožňuje poskytovať prostriedky sociálneho fondu na účasť zamestnancov na kultúrnych a športových podujatiach. V praxi ide najčastejšie o formu zakúpenia permanentiek, resp. vstupeniek na kultúrne a športové podujatia, resp. úhrady výdavkov zamestnanca z dôvodu účasti na kultúrnom alebo športovom podujatí

Príspevky zo sociálneho fondu na tieto účely možno poskytnúť na individuálnu alebo podnikovú rekreáciu, ako aj služby. Konkrétne druhy služieb na regeneráciu, na ktoré sa bude zo sociálneho fondu prispievať by mali byť predmetom dohody v kolektívnej zmluve, resp. v rámci vnútorného predpisu zamestnávateľa. Treba upozorniť, že za rekreáciu alebo regeneráciu pracovnej sily v zmysle spomínanej úhrady nákladov zo sociálneho fondu nie je možné považovať účasť zamestnancov na rekondičných pobytoch, ktoré je zamestnávateľ povinný zabezpečovať podľa § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Predovšetkým treba v uvedenej súvislosti poznamenať, že sa v tomto prípade nejedná o uhrádzanie náklady na preventívne lekárske prehliadky určitých skupín zamestnancov, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonávať podľa prislúchajúcich predpisov na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V rámci sociálnej politiky zamestnávateľa je umožnené tak poskytovať v tomto zmysle napríklad príspevky na preventívne lekárske prehliadky nad rámec povinností zamestnávateľa, ktoré im ukladajú príslušné právne predpisy v oblasti zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Zákon o sociálnom fonde umožňuje zamestnávateľom poskytnúť z prostriedkov sociálneho fondu návratnú, resp. nenávratnú výpomoc v peňažnej forme, prípadne vecnú výpomoc, ak sa napríklad zamestnanec ocitne v nepriaznivej finančnej situácii. Podmienky poskytovania takejto formy výpomoci môžu byť v rámci kolektívnej zmluvy alebo v rámci interného predpisu zamestnávateľa podmienené určitými faktormi, resp. ich kombináciou [napr. zamestnanci podľa dosahovanej výšky mzdy, konkretizácia zamestnancov podľa ich sociálnej situácie (napr. jediný „živiteľ“ rodiny a pod.)].

Právna úprava platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie je obsiahnutá v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vychádzajúc z ustanovenia § 13 ods. 1 a ods. 2 spomínaného právneho predpisu platí, že výška príspevkov, lehota splatnosti príspevkov a spôsob platenia príspevkov účastníka (zamestnanca) dohodnú v účastníckej zmluve a výška príspevkov, lehota splatnosti príspevkov a spôsob platenia príspevkov zamestnávateľom, ktorý platí príspevky za zamestnanca, ktorý je účastníkom, sa dohodnú v zamestnávateľskej zmluve. Ďalej podľa § 12 ods. 2 a § 13 ods. 3 tohto zákona platí zamestnávateľ príspevky za zamestnanca, ktorý vykonáva práce zaradené do kategórie 3 alebo 4 na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia a ďalej za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hráča na dychový nástroj. Výška povinných príspevkov je najmenej 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca pre príspevky na sociálne poistenie.
Sociálny fond však nemožno použiť na príspevky, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nad rámec uvedených príspevkov však zamestnávateľ môže prispievať zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie aj zo sociálneho fondu. Výšku príspevku a podmienky jeho poskytovania sa dohodnú alebo ustanovia v rámci zásad použitia sociálneho fondu ustanovených v kolektívnej zmluve a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upravia sa vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

V praxi existuje určitý a stále rastúci tlak rôznych inštitúcií, štátu i medzinárodných organizácií smerujúci k rozširovaniu a skvalitňovaniu starostlivosti o pracovníkov. Preto nevyhnutnou súčasťou modernej personálnej práce je stále širšia koncipovaná podniková sociálna politika. Podniková sociálna politika teda predstavuje vo svojej podstate určitú formu starostlivosti o zamestnancov, pričom v súvislosti s ustanovením § 7 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom fonde sa v predmetnom prípade jedná o tzv. dobrovoľnú starostlivosť o zamestnancov (nie teda povinnú, resp. zákonnú starostlivosť), ktorá je súčasťou personálnej politiky zamestnávateľa.

Výber konkrétnych aktivít zamestnávateľa, na ktoré budú použité prostriedky sociálneho fondu v rámci tzv. ďalšej realizácie podnikovej sociálnej politiky, závisí od dohody zmluvných partnerov alebo rozhodnutia zamestnávateľa. V rámci uvedeného možno použiť sociálny fond napríklad na dobrovoľnú starostlivosť o pracovné a životné podmienky zamestnancov, vzdelávanie zamestnancov, zabezpečenie zamestnanca pri ustanovených sociálnych udalostiach, pracovné podmienky zamestnancov starajúcich sa o deti, poskytnutie peňažných alebo nepeňažných darov pri príležitosti dňa matiek, medzinárodného dňa detí, pri životných a pracovných jubileách, pri narodení dieťaťa, pri odchode do dôchodku, na vianočné kolekcie a pod.

4. Účtovanie sociálneho fondu a zúčtovanie jeho prostriedkov

Účtovný režim tvorby a čerpania sociálneho fondu je potrebné osobitne analyzovať pre podnikateľov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva a podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva.

- Sociálny fond v jednoduchom účtovníctve podnikateľov

V sústave jednoduchého účtovníctva ustanovuje § 7 ods. 3 Opatrenia MF SR č. 27076/2007–74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov (ďalej iba “Postupy účtovania v JÚ”) povinnosť viesť Knihu sociálneho fondu. Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa účtuje v tejto pomocnej knihe ako prírastky (pri tvorbe fondu prídelmi v zmysle zákona o sociálnom fonde) a úbytky sociálneho fondu (pri použití fondu). Zatiaľ čo v Knihe sociálneho fondu sa účtuje o prírastkoch (prídeloch do fondu) a úbytkoch (použití fondu) počas roka, v peňažnom denníku sa účtuje jednorazovo iba v rámci uzávierkových operácií (neplatí však pre prípady, ak sú prostriedky sociálneho fondu uložené na osobitnom účte v banke – pozri nasledujúcu kapitolu). Pritom pri uzávierkovom zaúčtovaní tvorby sociálneho fondu je potrebné rozlíšiť, či ide tvorbu, ktorá je uznaná ako daňový výdavok [t.j. prídel podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom fonde], alebo tvorbu, ktorá je realizovaná z iných zdrojov (dary, dotácie, podiely zo zisku…).

- Uzávierkové operácie v peňažnom denníku

Keďže prostriedky sociálneho fondu nemusia byť uložené na osobitnom účte v banke, je potrebné pre správny spôsob účtovania jeho tvorby rozlišovať, či pre prostriedky sociálneho fondu má účtovná jednotka zriadený osobitný účet v banke alebo nie.

Ak účtovná jednotka nemá uložené prostriedky sociálneho fondu na osobitnom účte v banke, príspevky do sociálneho fondu sa účtujú v peňažnom denníku až v rámci uzávierkových účtovných operácií. Uvedený postup vyplýva z druhej vety ustanovenia § 7 ods. 3 Postupov účtovania v JÚ. Účtovanie by v takýchto prípadoch malo mať teda nasledovný algoritmus:

1. Tvorba sociálneho fondu povinným prídelom sa zaúčtuje sa v stĺpci „Výdavky ovplyvňujúce základ dane“ v druhovom členení „Tvorba sociálneho fondu“.

2. Použitie sociálneho fondu sa zaúčtuje ako úbytok peňažných prostriedkov z bežného bankového účtu, resp. v hotovosti v stĺpci „Peňažné prostriedky v peňažnom ústave (resp. v hotovosti) – výdaj” a zároveň v stĺpci „Výdavky neovplyvňujúce základ dane v druhovom členení „Čerpanie sociálneho fondu”.

Ak účtovná jednotka má uložené prostriedky sociálneho fondu na osobitnom účte v banke, príspevky do sociálneho fondu sa účtujú v peňažnom denníku ako finančná operácia v priebehu roka.

1. Tvorba sociálneho fondu povinným prídelom sa zaúčtuje ako úbytok peňažných prostriedkov z bežného bankového účtu v stĺpci „Peňažné prostriedky v peňažnom ústave – výdaj” a zároveň v stĺpci „Výdavky ovplyvňujúce základ dane“ v druhovom členení „Tvorba sociálneho fondu”.
2. Prírastok peňažných prostriedkov na osobitnom bankovom účte sociálneho fondu sa zaúčtuje v stĺpci „Peňažné prostriedky v peňažnom ústave – príjem” a zároveň v stĺpci „Príjmy neovplyvňujúce základ dane“ v druhovom členení „Sociálny fond – tvorba”.
3. Použitie sociálneho fondu sa zaúčtuje ako úbytok peňažných prostriedkov na osobitnom bankovom účte sociálneho fondu v stĺpci „Peňažné prostriedky v peňažnom ústave – výdaj” a zároveň v stĺpci „Výdavky neovplyvňujúce základ dane“ v druhovom členení „Čerpanie sociálneho fondu”.

Zostatok sociálneho fondu pri uzavretí účtovných kníh sa vypočíta z údajov v Knihe sociálneho fondu ako rozdiel súhrnnej čiastky v stĺpci „tvorba celkove“ a súhrnnej čiastky v stĺpci „čerpanie celkove“. Zistený rozdiel sa uvedie v účtovnej závierke vo Výkaze o majetku a záväzkoch do riadku 17 (Záväzky) ako konečný stav (zostatok) sociálneho fondu. Vo Výkaze o príjmoch a výdavkoch sa na riadku 08 (Platby do fondov) uvedie údaj o tvorbe sociálneho fondu, prevzatý z peňažného denníka zo stĺpca „Výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov“ – „Tvorba sociálneho fondu“, do ktorého boli zaúčtované prídely podľa § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona o sociálnom fonde.

- Sociálny fond v podvojnom účtovníctve podnikateľov

V zmysle § 61 ods. 4 Opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z.n.p. (ďalej iba „Postupy účtovania v PÚ”) sa tvorba a použitie sociálneho fondu účtuje v rámci účtovej skupiny 47 – Dlhodobé záväzky, konkrétne prostredníctvom účtu 472 – Záväzky zo sociálneho fondu. Je to tak z toho dôvodu, pretože charakteristika sociálneho fondu napĺňa definíciu pojmu záväzku podľa § 2 ods. 4 písm. b) zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z.n.p.
Podľa § 61 ods. 4 až ods. 6 Postupov účtovania v PÚ platí, že:

- povinný prídel podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde (t.j. prídel vo výške 0,6 % až 1 % zo základu) sa účtuje v prospech účtu 472 a na ťarchu účtu 527 – Zákonné sociálne náklady (§ 61 ods. 4 Postupov účtovania v PÚ),

- ďalšie zdroje fondu podľa § 4 ods. 2 zákona o sociálnom fonde (t.j. dary, dotácie, iné príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu) sa účtujú v prospech účtu 472 a na ťarchu účtu 221 – Bankové účty (§ 61 ods. 5 Postupov účtovania v PÚ),
- príspevok zamestnávateľa podľa § 4 ods. 3 zákona o sociálnom fonde (t.j. príspevok z použiteľného zisku) sa účtuje v prospech účtu 472 a na ťarchu účtu 431 – Výsledok hospodárenia v schvaľovaní (§ 61 ods. 6 Postupov účtovania v PÚ).

Keďže Postupy účtovania v PÚ v rámci ustanovenia § 61 ods. 4 odkazujú pri povinnom prídele do sociálneho fondu len na § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde, otázkou zostáva, ako účtovať prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde – t.j. prídel dohodnutý v kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise zamestnávateľa, resp. prídel potrebný na poskytnutie príspevkov na dopravu do zamestnania a späť oprávneným zamestnancom, oba v maximálnej výške 0,5 % zo základu, ktoré sú v zmysle § 5 ods. 1 zákona o sociálnom fonde tiež považované za daňový výdavok. V kontexte s uvedenými súvislosťami možno vysloviť záver, že Postupy účtovania v PÚ účtovanie tohto prídelu neopomínajú zámerne, a teda aj tento prídel by sa mal účtovať v prospech účtu 472 a na ťarchu účtu 527 tak ako ustanovuje § 61 ods. 4 Postupov účtovania v PÚ.

- Vykazovanie zostatku sociálneho fondu v účtovnej závierke

V účtovnej závierke sa zostatok sociálneho fondu vykazuje medzi dlhodobými záväzkami na riadku 102 (Opatrenie MF SR č. 4455/2003-92 z 31. marca 2003, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek individuálnej účtovnej závierky a rozsahu údajov určených z individuálnej účtovnej závierky na zverejnenie pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z.n.p. v znení Opatrenia č. MF/24219/2008-74)), čo vyplýva aj zo zaradenia účtu 472 v účtovej skupine dlhodobých záväzkov.

? PRÍKLAD

Účtovanie na účte sociálneho fondu v podvojnom účtovníctve

- Zúčtovanie prostriedkov pridelených do sociálneho fondu

Ako už bolo spomenuté, povinný prídel do sociálneho fondu podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde a ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde do sociálneho fondu u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je súčasťou výdavkov, resp. nákladov.
Povinný prídel podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde a ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) tohto zákona do sociálneho fondu u zamestnávateľa, na ktorého sa nevzťahuje vyššie citovaný odsek, je súčasťou vecných neinvestičných výdavkov mimo položky mzdových prostriedkov.
V zmysle ustanovenia § 6 ods. 3 zákona o sociálnom fonde zúčtovanie prostriedkov predstavujúce povinný prídel do sociálneho fondu vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Uvedené platí naďalej napriek skutočnosti, že tvorba fondu sa v priebehu roka už vykonáva preddavkovým ale tzv. odvodovým spôsobom. Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu po skončení kalendárneho roka je potrebné vykonať aj v prípade, ak sa za mesiac december zamestnávateľ rozhodne tvoriť fond do 31.decembra príslušného roka. Je to tak z toho dôvodu, že pri takomto spôsobe tvorby sociálneho fondu sa vychádza v zmysle § 6 ods. 2 z predpokladanej výšky miezd alebo platov, nie teda skutočne zúčtovaných. Zákon o sociálnom fonde ustanovuje lehotu, do ktorej sa musí sociálny fond upraviť do výšky, vyplývajúcej z § 3 a § 4 tohto zákona – t.j. termín pre zúčtovanie prostriedkov je do 31. januára nasledujúceho roka. Napokon treba uviesť, že nevyčerpaný zostatok sociálneho fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
V prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov podľa § 27 až 31 Zákonníka práce sa nevyčerpaná časť fondu zodpovedajúca podielu prevádzaných zamestnancov prevedie na nového zamestnávateľa. Ak sa zrušuje zamestnávateľ bez právneho nástupcu, vzniknuté nároky na plnenia z fondu sa uspokojujú ako nároky z pracovného pomeru.

- Doúčtovanie povinného ročného prídelu v jednoduchom účtovníctve

Účtovný postup tvorby a čerpania sociálneho fondu počas účtovného obdobia ako aj prislúchajúce uzávierkové operácie boli vysvetelné v predchádzajúcom texte. Doúčtovania povinného prídelu do sociálneho fondu v zmysle § 6 ods. 3 zákona o sociálnom fonde je teda potrebné realizovať na základe skutočného objemu zúčtovaných miezd oproti realizovaným prídelom (odvodom) v Knihe sociálneho fondu nasledovne:

- ak boli prídely nižšie: prírastkovým (+) zápisom
- ak boli prídely vyššie: úbytkovým (-) zápisom.

- Doúčtovanie povinného ročného prídelu v podvojnom účtovníctve

Lehota, dokedy je povinný zamestnávateľ sociálny fond doplniť alebo aj znížiť do výšky vyplývajúcej z ustanovení § 3 a § 4 zákona o sociálnom fonde uplynie teda najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka.

5. Režim zdaňovania príjmov plynúcich zo sociálneho fondu

Vychádzajúc z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. (ďalej iba „zákon o dani z príjmov“) sú príjmy plynúce zo sociálneho fondu poskytované podľa zákona o sociálnom fonde považované za príjmy zo závislej činnosti. Pri zdaňovaní príjmov zo sociálneho fondu si však treba uvedomiť, že zdaneniu nepodliehajú také druhy príjmov, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov (to zn. tie, ktoré sú ustanovené v rámci § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov) alebo sú od dane z príjmov oslobodené, či už v zmysle § 9 alebo § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov.

Príjmy zo sociálneho fondu sa tak posudzujú rovnako ako iné príjmy zo závislej činnosti. Režim ich zdaňovania vyplýva teda z ustanovenia § 35 zákona o dani z príjmov – t.j. zdania sa v čase plnenia spolu s ostatnými príjmami zo závislej činnosti mesačnými preddavkami na daň alebo v zmysle § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov – t.j. zrážkou dane vo výške 19 %.

? PRÍKLAD 3

? PRÍKLAD 4

? PRÍKLAD 5

? PRÍKLAD 6

? PRÍKLAD 7

? PRÍKLAD 8

V zmysle uvedeného teda poskytnutie možnosti využívania bazénu predstavuje nepeňažné plnenie, ktoré je príjmom oslobodeným od dane. V prípade preplácania vstupeniek a permanentiek preukazujúcich využitie telovýchovného a športového zariadenia zamestnancami, ich manželmi a vyživovanými deťmi však nie je splnená uvedená podmienka pre oslobodenie od dane – nedochádza totiž o poskytnutie zariadenia, ale poskytnutie finančných prostriedkov. Suma 10 eur bude tak zdaniteľným príjmom každého dotknutého zamestnanca, ktorý sa pripočíta v mesiaci poskytnutia k jeho ostatným zdaniteľným príjmom a zdaní sa preddavkovýcm spôsobom podľa § 35 zákona o dani z príjmov.