Sociálny fond vo výdavkoch
Pred uvedením podmienok a účelu alokovania prostriedkov sociálneho fondu je vhodné uviesť, že príspevok zo sociálneho fondu je možné okrem oprávnených zamestnancov poskytnúť aj rodinnému príslušníkovi oprávneného zamestnanca. Za rodinného príslušníka sa na uvedený účel považuje manžel (manželka) zamestnanca a nezaopatrené deti zamestnanca. Je zamestnávateľ povinný tvoriť sociálny fond?
Príspevok zo sociálneho fondu
zákon o sociálnom fonde však umožňuje poskytnúť aj poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorého zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.
Použitie prostriedkov sociálneho fondu ako aj podmienky poskytovania príspevkov z fondu zamestnancom a spôsob preukazovania výdavkov zamestnancom dohodne zamestnávateľ s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upraví ich vo vnútornom predpise.
Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na:
a) stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
b) dopravu do zamestnania a späť,
c) účasť na kultúrnych a športových podujatiach,
d) rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily,
e) rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
f) športovú činnosť dieťaťa zamestnanca nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
g) zdravotnú starostlivosť,
h) sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky,
i) doplnkové dôchodkové sporenie okrem príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
j) servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom,
k) ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi
V tejto súvislosti treba spomenúť ustanovenie § 152 ods. 3 Zákonníka práce, ktoré ustanovuje povinnosť zamestnávateľa prispievať na stravovanie na jednej strane priamo na úkor vlastných nákladov zamestnávateľa (t. j. v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách), a na strane druhej z prostriedkov sociálneho fondu.
Treba poznamenať, že žiadny právny predpis v prípade príspevku zo sociálneho fondu neustanovuje žiadne (t. z. minimálne ani maximálne) limitovanie výšky príspevku zo sociálneho fondu na stravovanie.
Doprava do zamestnania a späť
Podmienky pre poskytnutie tohto druhu príspevku ako aj jeho výška a prípadný spôsob preukazovania výdavkov, ak ho bude zamestnávateľ vyžadovať, je predmetom dohody v rámci kolektívnej zmluvy prípadne, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia tieto náležitosti sú predmetom úpravy v rámci internej smernice zamestnávateľa. Poskytovanie príspevku na dopravu do zamestnania a späť, dohodnuté v kolektívnej zmluve, resp. internom predpise zamestnávateľa v rámci zásad použitia sociálneho fondu [tvoreného z povinného prídelu alebo prídelu dohodnutého podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom fonde] nie je podmienené plnením kritérií uvedených v ustanovení § 7 ods. 5 zákona o sociálnom fonde. V tomto prípade sa tak nevyžaduje preskúmanie, či zamestnancovi vôbec nejaké výdavky na dopravu vznikli.
Účasť na kultúrnych a športových podujatiach
S cieľom vytvorenia predpokladov na využitie osobného voľna zamestnancov na aktívny odpočinok zákon o sociálnom fonde umožňuje poskytovať prostriedky sociálneho fondu na účasť zamestnancov na kultúrnych a športových podujatiach. V praxi ide najčastejšie o formu zakúpenia permanentiek resp. vstupeniek na kultúrne a športové podujatia, resp. úhrady výdavkov zamestnanca z dôvodu účasti na kultúrnom alebo športovom podujatí.
Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily
Príspevky zo sociálneho fondu na tieto účely možno poskytnúť na individuálnu alebo podnikovú rekreáciu, ako aj služby. Konkrétne druhy služieb na regeneráciu, na ktoré sa bude zo sociálneho fondu prispievať by mali byť predmetom dohody v kolektívnej zmluve, resp. v rámci vnútorného predpisu zamestnávateľa. Treba upozorniť, že za rekreáciu alebo regeneráciu pracovnej sily v zmysle spomínanej úhrady nákladov zo sociálneho fondu nie je možné považovať účasť zamestnancov na rekondičných pobytoch, ktoré je zamestnávateľ povinný zabezpečovať podľa § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi
Počnúc rokom 2019 sa umožňuje použiť príspevok zo sociálneho fondu aj na rekreácie zamestnancov v zmysle § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.
V zmysle spomínaného ustanovenia zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok.
U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.
Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Zamestnávateľ môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa.
Športovú činnosť dieťaťa zamestnanca nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
Počnúc rokom 2025 sa umožňuje použiť príspevok zo sociálneho fondu aj na športovú činnosť dieťaťa zamestnanca v zmysle § 152b zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi.
Zamestnávateľ môže v zmysle § 152b Zákonníka práce poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na športovú činnosť dieťaťa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na športovú činnosť dieťaťa za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.
Zdravotná starostlivosť
Predovšetkým treba v uvedenej súvislosti poznamenať, že sa v tomto prípade nejedná o uhrádzanie nákladov na preventívne lekárske prehliadky určitých skupín zamestnancov, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonávať podľa prislúchajúcich predpisov na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
V rámci sociálnej politiky zamestnávateľa je umožnené tak poskytovať v tomto zmysle napríklad príspevky na preventívne lekárske prehliadky nad rámec povinností zamestnávateľa, ktoré im ukladajú príslušné právne predpisy v oblasti zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Sociálna výpomoc a peňažné pôžičky
Zákon o sociálnom fonde umožňuje zamestnávateľom poskytnúť z prostriedkov sociálneho fondu návratnú, resp. nenávratnú výpomoc v peňažnej forme, prípadne vecnú výpomoc, ak sa napríklad zamestnanec ocitne v nepriaznivej finančnej situácii. Podmienky poskytovania takejto formy výpomoci môžu byť v rámci kolektívnej zmluvy alebo v rámci interného predpisu zamestnávateľa podmienené určitými faktormi, resp. ich kombináciou (napr. zamestnanci podľa dosahovanej výšky mzdy, konkretizácia zamestnancov podľa ich sociálnej situácie, napr. jediný „živiteľ“ rodiny a pod.).
Doplnkové dôchodkové sporenie okrem povinného príspevku
Právna úprava platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie je obsiahnutá v zákone č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vychádzajúc z tohto právneho predpisu platí, že výška príspevkov, lehota splatnosti príspevkov a spôsob platenia príspevkov účastníka (zamestnanca) dohodnú v účastníckej zmluve a výška príspevkov, lehota splatnosti príspevkov a spôsob platenia príspevkov zamestnávateľom, ktorý platí príspevky za zamestnanca, ktorý je účastníkom, sa dohodnú v zamestnávateľskej zmluve.
Ďalej podľa § 12 ods. 2 a § 13 ods. 3 tohto zákona platí zamestnávateľ príspevky za zamestnanca, ktorý vykonáva práce zaradené do kategórie 3 alebo 4 na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia a ďalej za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hráča na dychový nástroj. Výška povinných príspevkov je najmenej 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na dôchodkové poistenie podľa zákona o sociálnom poistení alebo príjmu zúčtovaného na výplatu, ak ide o zamestnanca, ktorý nie je povinne dôchodkovo poistený.
Sociálny fond však nemožno použiť na príspevky, ktoré je zamestnávateľ povinný platiť podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nad rámec uvedených príspevkov však zamestnávateľ môže prispievať zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie aj zo sociálneho fondu. Výšku príspevku a podmienky jeho poskytovania sa dohodnú alebo ustanovia v rámci zásad použitia sociálneho fondu ustanovených v kolektívnej zmluve a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, upravia sa vo vnútornom predpise zamestnávateľa.
Servisné poukážky alebo na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom
Od mája 2018 sa rozšírili možnosti zamestnávateľa poskytnúť zamestnancom v rámci svojej sociálnej politiky príspevok zo sociálneho fondu o servisné poukážky alebo tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom. Dôvodom je rozšíriť možnosť podpory dopytu pre sociálne podniky aj na súkromný sektor.
Servisné poukážky majú v zmysle § 23 zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch v z.n.p. povahu ceniny, ktorá má nominálnu hodnotu na nej uvedenú, pričom sa vydávajú v nominálnej hodnote 10 eur. Platnosť servisnej poukážky môže byť obmedzená časovo, územne alebo osobou, ktorej je určená. Servisné poukážky sa odkupujú na základe písomnej žiadosti registrovaného sociálneho podniku. Ďalšie podrobnosti sú obsiahnuté v rámci Vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 115/2019 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravujúce servisné poukážky.
Zamestnávatelia majú tiež možnosť poskytnúť zamestnancom v rámci svojej sociálnej politiky príspevok na tovary a služby dodávané alebo poskytované registrovaným sociálnym podnikom v zmysle § 5 ods. 2 spomínaného zákona č. 112/2018 Z. z.
Ďalšia realizácia podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov
V praxi existuje určitý a stále rastúci tlak rôznych inštitúcií, štátu i medzinárodných organizácií smerujúci k rozširovaniu a skvalitňovaniu starostlivosti o pracovníkov. Preto nevyhnutnou súčasťou modernej personálnej práce je stále širšia koncipovaná podniková sociálna politika. Podniková sociálna politika teda predstavuje vo svojej podstate určitú formu starostlivosti o zamestnancov, pričom v súvislosti s ustanovením § 7 ods. 1 písm. h) zákona o sociálnom fonde sa v predmetnom prípade jedná o tzv. dobrovoľnú starostlivosť o zamestnancov (nie teda povinnú, resp. zákonnú starostlivosť), ktorá je súčasťou personálnej politiky zamestnávateľa.
Výber konkrétnych aktivít zamestnávateľa, na ktoré budú použité prostriedky sociálneho fondu v rámci tzv. ďalšej realizácie podnikovej sociálnej politiky, závisí od dohody zmluvných partnerov alebo rozhodnutia zamestnávateľa. V rámci uvedeného možno použiť sociálny fond napríklad na dobrovoľnú starostlivosť o pracovné a životné podmienky zamestnancov, vzdelávanie zamestnancov, zabezpečenie zamestnanca pri ustanovených sociálnych udalostiach, pracovné podmienky zamestnancov starajúcich sa o deti, poskytnutie peňažných alebo nepeňažných darov pri príležitosti dňa matiek, medzinárodného dňa detí, pri životných a pracovných jubileách, pri narodení dieťaťa, pri odchode do dôchodku, na vianočné kolekcie a pod.
Sociálny fond z pohľadu ZDP
Daňová uplatniteľnosť tvorby sociálneho fondu
Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami náklady, ktoré je daňovník povinný platiť podľa osobitných predpisov. Medzi ne patrí aj zákon o sociálnom fonde. Ďalej vychádzajúc z ustanovenia § 21 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom nie je tvorba rezervného fondu a ostatných účelových fondov okrem povinného prídelu do sociálneho fondu podľa osobitného predpisu. Podľa poznámky k citovanému ustanoveniu je na tento účel osobitným predpisom zákon o sociálnom fonde.
Režim zdaňovania príjmov plynúcich zo sociálneho fondu
Vychádzajúc z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sú príjmy plynúce zo sociálneho fondu poskytované podľa zákona o sociálnom fonde považované za príjmy zo závislej činnosti. Pri zdaňovaní príjmov zo sociálneho fondu si však treba uvedomiť, že zdaneniu nepodliehajú také druhy príjmov, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov (t. z. tie, ktoré sú ustanovené v rámci § 3 ods. 2 a § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov) alebo sú od dane z príjmov oslobodené, či už v zmysle § 9 alebo § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov.
Príjmy zo sociálneho fondu sa tak posudzujú rovnako ako iné príjmy zo závislej činnosti. Režim ich zdaňovania vyplýva teda z ustanovenia § 35 zákona o dani z príjmov – t. j. zdania sa v čase plnenia spolu s ostatnými príjmami zo závislej činnosti mesačnými preddavkami na daň.
Sociálny fond z pohľadu DPH
Daň z pridanej hodnoty sa pri použití sociálneho fondu neaplikuje. Ak zamestnávateľ uhrádza faktúru napr. za užívanie rekreačného zariadenia zo sociálneho fondu, nie je možné odpočítanie DPH na vstupe.
Podmienky, za ktorých platiteľ DPH môže uplatniť odpočítanie dane, sú stanovené v § 49 zákona o DPH. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia platí všeobecné pravidlo, že platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa § 49 ods. 3 a 7 zákona o DPH. Pre uplatnenie nároku na odpočítanie nie je podstatné, z akého zdroja sa bude vykonávať úhrada za prijaté tovary alebo služby - pre odpočítanie je dôležité, aby boli splnené všetky zákonné podmienky uvedené v zákone o DPH.
Ing. Ján Mintál
§ 5 zákon č. 112/2018 Z. z.
o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch
Sociálny podnik a podnik so sociálnym dosahom
(1) Sociálnym podnikom je subjekt sociálnej ekonomiky,
a) ktorý vykonáva sústavne, samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť hospodársku činnosť,
b) ktorého hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu,
c) v ktorom k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu prispievajú tovary alebo služby, ktoré vyrába, dodáva, poskytuje alebo distribuuje, alebo k nemu prispieva spôsob ich výroby alebo poskytovania,
d) ktorý, ak
1. zo svojej činnosti dosiahne zisk, použije do jedného roka odo dňa schválenia riadnej účtovnej závierky, ktorou bol preukázaný kladný výsledok hospodárenia príslušného účtovného obdobia, viac ako 50 % zo zisku po zdanení na dosiahnutie hlavného cieľa podľa písmena b),
2. časť zisku rozdeľuje podľa Obchodného zákonníka, rozdeľuje ju podľa postupov a pravidiel, ktoré nenarúšajú hlavný cieľ podľa písmena b),
e) ktorý do spravovania svojej hospodárskej činnosti zapája zainteresované osoby.
(2) Sociálny podnik, ktorému bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku, je registrovaným sociálnym podnikom.
(3) Podnikom so sociálnym dosahom je občianske združenie, nadácia, nezisková organizácia, účelové zariadenie cirkvi, obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorí vykonávajú sústavne, samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť hospodársku činnosť, hlavným cieľom aspoň jednej ich hospodárskej činnosti je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu a spĺňajú najmenej dve z týchto podmienok:
a) k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu prispievajú tovary alebo služby, ktoré vyrábajú, dodávajú, poskytujú alebo distribuujú, alebo k nemu prispieva spôsob ich výroby alebo poskytovania,
b) použijú do jedného roka odo dňa schválenia riadnej účtovnej závierky, ktorou bol preukázaný kladný výsledok hospodárenia príslušného účtovného obdobia, viac ako 50 % zisku po zdanení z hospodárskej činnosti, ktorej hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu, na dosiahnutie tohto hlavného cieľa,
c) do spravovania hospodárskej činnosti, ktorej cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu, zapájajú zainteresované osoby.
(4) Na podnik so sociálnym dosahom sa primerane vzťahujú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) a ods. 2.
(5) Za použitie zisku po zdanení na dosiahnutie pozitívneho sociálneho vplyvu sa na účely odseku 1 písm. d) prvého bodu a odseku 3 písm. b) tiež považuje, ak sa zisk po zdanení uplatní
a) spôsobom podľa osobitného predpisu na dosiahnutie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu,
b) na doplnenie rezervného fondu alebo nedeliteľného fondu na krytie účtovnej straty najviac do výšky 25 % základného imania sociálneho podniku, ak na tento účel už bol použitý celý nerozdelený zisk z minulých období a zisk po zdanení, ktorý nepodlieha použitiu spôsobom podľa odseku 1 písm. d) prvého bodu alebo odseku 3 písm. b),
c) na krytie účtovnej straty do výšky daňovej straty, ak na krytie tejto účtovnej straty už bol použitý celý rezervný fond alebo nedeliteľný fond, celý osobitný fond podľa písmena e), celý nerozdelený zisk z minulých období a celý zisk po zdanení, ktorý nepodlieha použitiu spôsobom podľa odseku 1 písm. d) prvého bodu alebo odseku 3 písm. b); ak ide o registrovaný sociálny podnik, ktorý dosahuje merateľný pozitívny sociálny vplyv výlučne nehospodárskou činnosťou, podmienka podľa ...





